Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/51/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200175 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200175.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu Silicate World, s.r.o. so sídlom Maloveská 68, 984 01 Lučenec, IČO: 35852941, právne zastúpeného JUDr. Evou Füköovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavova č. 3, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému Inšpektorátu práce Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta č. 98, 974 33 Banská Bystrica, IČO: 00166375 o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu o výsledku inšpekcie práce č.: IBB-185-62-2.7/P-E28-17/2043 z 27. septembra 2017 v spojení s jeho Dodatkom č. 2 z 9. februára 2018 takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej „žalovaný") vykonal dňa 21. apríla 2017 u žalobcu - na jeho pracovisku v bývalom areáli ZŤS na Fiľakovskej ceste č. 285 v Lučenci (ďalej len „pracovisko žalobcu") a v dňoch 15. júna 2017 a 27. septembra 2017 na 2 4 S / 5 1 / 2 0 1 8 - 2 - Inšpektoráte práce Banská Bystrica inšpekciu práce zameranú na dodržiavanie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania osôb v zmysle zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z."). O výsledku inšpekcie práce bol spísaný protokol č. IBB-185-62-2.7/P-E28-17/2043 (ďalej len „Protokol") a výzva na jeho prerokovanie bola žalobcovi doručená 20. júna 2017 s tým, že termín prerokovania Protokolu bol určený na 23. júna 2017 o 10,00 hod. v sídle žalovaného. Na tento, ani na ďalšie dohodnuté termíny v rámci e - mail komunikácie žalobcu a žalovaného (26. septembra, 27. septembra) sa žalobca nedostavil, preto bol spísaný Protokol podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1-5 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.") s dátumom jeho vypracovania dňom 27. septembra 2017 a bol zaslaný žalobcovi do vlastných rúk s tým, že má možnosť sa k nemu v lehote troch pracovných dní od jeho doručenia (3. októbra 2017) vyjadriť, navrhnúť a predložiť na podporu svojich tvrdení a na objasnenie skutkového stavu dôkazy, ktoré sú mu známe, inak sa bude výkon inšpekcie považovať za ukončený a Protokol uzavretý dňom uplynutia stanovenej lehoty na vyjadrenie sa k nemu. Dňa 5. októbra 2017 žalobca zaslal žalovanému nesúhlasné stanovisko k Protokolu z 27. septembra 2017 a predložil listinné dôkazy, ktoré boli žalovaným zohľadnené v Dodatku č. 2 k Protokolu zo dňa 9. februára 2018, ktorým bol zrušený Dodatok č. 1 z 12. októbra 2017 s tým, že jeho vypracovaním sa Protokol uzatvára, považuje sa za prerokovaný a výkon inšpekcie práce za ukončený. Súčasťou Protokolu boli vykonanou kontrolou zistené nedostatky, uvedené v bode „B" Protokolu pod názvom „Novozistené nedostatky" a prijaté „Opatrenia". 2. Protokol o výsledku inšpekcie práce č.: IBB-185-62-2.7/P-E28-17/2043 v spojení s jeho Dodatkom č. 2 z 9. februára 2018 (ktorý tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť) obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, mená a priezviská inšpektorov práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa (žalobcu), miesto a čas vykonania inšpekcie práce, jej predmet a kontrolované obdobie, zistené porušenia zákona s konkrétnym označením porušení zákonných ustanovení a stručným vysvetlením ich podstaty, nesúhlasné stanovisko zamestnávateľa a vyjadrenie inšpektora práce k nemu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol neobsahuje podpis zamestnávateľa, pretože sa na jeho osobné prerokovanie nedostavil. Protokol obsahuje aj označenie podkladov, ktoré boli pri výkone inšpekcie práce použité. V časti „Nelegálne zamestnávanie" (1210) je pod bodom A) zaznamenané, že kontrola plnenia opatrení z predchádzajúcich výkonov inšpekcie práce nebola predmetom výkonu inšpekcie práce. V bode B) „Novozistené nedostatky" bolo zaznamenané, že zamestnávateľ Silicate World, s.r.o. ako právnická osoba (žalobca) porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb V. P., nar. X. O. XXXX, O. P., nar. XX. O. XXXX, O. N., nar. XX. Z. XXXX a G. P., nar. XX. O. XXXX (ďalej len „dotknuté osoby"), ktorí dňa 21. apríla 2017 o 10,10 hod. vykonávali na pracovisku žalobcu v bývalom areáli ZŤS na Fiľakovskej ceste 285 v Lučenci pracovné činnosti - rozbíjanie betónu pre svojho zamestnávateľa - žalobcu, ktorý s nimi nemal založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce„ alebo „ZP"), čím porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené 21. apríla 2017 o 10,10 hod. osobnou kontrolou. V časti „Opatrenia" inšpektor práce v súlade s ust. 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. nariadil odo dňa prevzatia Protokolu postupovať v zmysle platných právnych 2 4 S / 5 1 / 2 0 1 8 - 3 - predpisov a v súlade s ust. § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. uložil zamestnávateľovi povinnosť 1) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin; 2) predložiť Inšpektorátu práce Banská Bystrica písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uzatvorení Protokolu. 3. V nesúhlasom stanovisku z 5. októbra 2017 k Protokolu z 27. septembra 2017 žalobca namietal: - že v jeho texte je nepravdivo uvedené, že za zamestnávateľa sa na inšpekcii práce zúčastnil jeho konateľ - F.. H. V. s tým, že o výkone kontroly žalobca neobdržal žiadne oznámenie, len dňa 20. júna 2017 výzvu k prerokovaniu Protokolu, - v Protokole uvedené tvrdenie, že V. P., O. P., O. N., G. P. vykonávali prácu bez uzatvoreného pracovno- právneho vzťahu, pretože zo Zmlúv o dielo, ktoré žalovanému predložil 20. júna 2017 vyplynulo, že ich vzťah so žalobcom nebol pracovno-právny ale obchodno-právny - zbierali nepotrebné kovové predmety, ktoré následne odovzdali do zberu za odplatu priamo od výkupcu, teda pracovali na odovzdaní konkrétnej práce bez podrobných pokynov žalobcu, na ich vlastnú zodpovednosť. Práce vykonávali nepravidelne, nepodliehali žiadnej kontrole, a preto nebola vedená ani evidencia ich dochádzky, - zistený nedostatok, že s dotknutými osobami nemal uzavretý písomno-pracovný vzťah podľa Zákonníka práce a neprihlásil ich do registra fyzických osôb Sociálnej poisťovne, pretože tieto osoby neboli zamestnancami žalobcu, a preto nemal dôvod na ich prihlásenie do registra poistencov Sociálnej poisťovne, - zistenia inšpektorov práce, že dotknuté osoby sa na výkone práce dohodli s p. W. a M. A. na základe jeho pokynov aj vykonávali prácu, M. A. ich aj vyplácal, pretože so žalobcom mali uzavreté Zmluvy o dielo a predmet zmluvy mali zhotoviť samostatne, odborne, pomocou vlastných prostriedkov, na vlastnú zodpovednosť a bez závislosti na príkazoch objednávateľa. Do areálu mali voľný prístup a zamestnancami žalobcu neboli kontrolovaní, preto M. A. im osobne prácu zadávať nemohol, nevyplácal ich ani na to nemal kompetencie a ani sa nepretržite na dotknutom pracovisku žalobcu nezdržiaval, - závery žalovaného, že dotknuté osoby vykonávali pre žalobcu závislú prácu, ktorá nemôže byť vykonávaná v inom než v pracovno-právnom vzťahu, pretože predložené Zmluvy o dielo nespĺňajú charakter zmluvy o dielo, keďže objednávateľ (žalobca) konal z pozície nadriadenosti a práca, ktorú označené osoby vykonávali, má všetky prvky a charakter závislej práce. Žalobca si objednal od občanov práce, ktoré má v predmete svojej podnikaeľskej činnosti a tieto činnosti nemôže ošetrovať Zmluvami o dielo ale formou zamestnania týchto občanov alebo inou dodávateľskou firmou, teda bolo preukázané vykonanie závislej práce ako aj prvky závislej práce. Žalobca k uvedenému uviedol, že činnosť, ktorú označené osoby vykonávali, nebola závislou prácou ani nenapĺňala znaky závislej práce, pretože nebola vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa jeho pokynov, v mene zamestnávateľa, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom a za mzdu, resp. odmenu. Kontrolované osoby si pracovný čas určili samy, neboli kontrolovaní, pracovali s náradím, ktoré si sami zabezpečili a pracovali na vlastné nebezpečenstvo, bez existencie vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. Prácu, ktorú vykonávali nemá žalobca v predmete svojej činnosti podľa obchodného registra, preto nie je možné konštatovať, že dotknuté osoby vykonávali závislú 2 4 S / 5 1 / 2 0 1 8 - 4 - prácu, ktorá aj napĺňa znaky závislej práce. Žalobca s označenými osobami uzatvoril písomné Zmluvy o dielo, napriek tomu, že písomná forma nie je podmienkou ich platnosti s tým, že Zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka môžu uzavrieť aj iné subjekty okrem podnikateľov a živnostníkov, tj. aj fyzické osoby s podnikateľmi alebo naopak, - tvrdenie uvedené v Protokole, že skutočnosti a nedostatky v ňom uvedené boli zistené na základe predložených a vypracovaných podkladov dňa 21. apríla 2017 v čase kontroly od 10,10 hod. do 11,15 hod, ako nepravdivé, pretože doklady, ktoré predložil žalobca boli žalovanému zaslané až na základe výzvy z 15. júna 2017 a žalovaný ich obdržal až 20. júna 2017. - tvrdenie žalovaného, že dotknuté osoby v čase výkonu inšpekcie práce pre zamestnávateľa Silicate World s.r.o. vykonávali podľa zápisníc o podaní informácie fyzickou osobou na pracovisku žalobcu pracovné činnosti - rozbíjanie betónu zbíjačkou a pílenie železa a uviedol, že kontrolované fyzické osoby vykonávali činnosť, ktorá nie je predmetom jeho podnikania. Navyše žalovaný neumožnil žalobcovi nahliadnuť do zápisníc o podaní informácie fyzickou osobou, preto žalobca nemal vedomosť o tom, aké skutočnosti tieto zápisnice obsahujú a či ich obsahom sú pravdivé skutočnosti. Dotknuté osoby mali so žalobcom uzatvorené Zmluvy o dielo zo dňa 20. apríla 2017 s dohodnutou činnosťou: odstránenie a odvoz nepotrebných kovových súčastí a zariadení budovy, zemné práce v areáli a to do 30. júna 2017 za cenu 50,00 EUR, teda objednaným dielom mal byť vyčistený prenajatý areál. V závere poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a zdôraznil, že Zákon o inšpekcii práce, Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ani Obchodný zákonník nemôže byť žalovaným interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona a cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Žalovaný bol povinný skúmať nielen to, či v konkrétnom prípade boli naplnené formálne znaky nelegálneho zamestnávania ale aj to, či súčasne došlo k naplneniu jeho materiálnych znakov, bol povinný každú skutkovú situáciu posudzovať osobitne a vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti jednoznačne preukázal opodstatnenosť svojich záverov o nelegálnom zamestnávaní žalobcom, tvrdiac, že žalovaný uvedeným spôsobom nepostupoval. Zdôraznil, že Protokol je podkladom pre začatie konania o uložení pokuty Inšpektorátom práce, preto postup inšpektora pri výkone kontroly musí zodpovedať zákonom predpísanému formálnemu a procesnému postupu, čo naplnené nebolo, pretože žalovaný bol podľa § 18 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. povinný Protokol prerokovať so zamestnávateľom (žalobcom) alebo ním povereným subjektom, čo sa nestalo. Žiadal, aby žalovaný Protokol o výsledku inšpekcie práce zrušil a vyhotovil záznam o výsledku inšpekcie práce, pretože Protokol nie je nemenným, právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, ktorého zmena by nebola možná. 4. Žalovaný k nesúhlasnému stanovisku žalobcu v Dodatku č.2 uviedol, že: - informovanosť žalobcu o vykonávanej inšpekcii práce bola naplnená telefonickou a mailovou komunikáciou, ktorá prebiehala s konateľom žalobcu a tiež zasielaním písomných dokumentov na adresu žalobcu. O vykonávanej kontrole bol informovaný aj písomnou výzvou na predloženie dokladov a v deň vykonania kontroly, 21. apríla 2017 bol do zápisnice o podaní informácie vypočutý riadiaci pracovník M. A., čím sa považuje zamestnávateľ o kontrole informovaný. - protokol nebol za osobnej účasti žalobcu prerokovaný a do zápisníc o podaní informácie, ktoré boli spísané v deň vykonávania kontroly s kontrolovanými zamestnancami aj s dotknutými osobami nebolo umožnené žalobcovi nahliadnuť len z toho dôvodu, že sa na termín jeho prerokovania, ktoré sám navrhol, nedostavil. Zdôraznil, že inšpektori práce 2 4 S / 5 1 / 2 0 1 8 - 5 - jednoznačne videli dotknuté osoby ako vykonávajú práce - zbíjanie betónu, pílenie železa, nešlo o zber drobných kúskov kovu. Na kontrolovanom pracovisku sa v čase vykonávania kontroly nachádzal aj vedúci zamestnanec M. A., ktorý bol na pracovisku ako dozor a ako jediný zamestnaný mal uzavretý pracovno-právny vzťah. Dotknuté osoby boli vypočuté a bez nátlaku, korektne a slušne vypovedali do zápisníc o podaní informácie a bez akýchkoľvek námietok každý z nich zápisnicu podpísal. - nesúhlasil s právnym výkladom žalobcu, že okrem podnikateľov a živnostníkov môžu zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka uzavrieť aj iné subjekty, tj. aj fyzické osoby s podnikateľmi alebo naopak, pretože v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka ju môžu uzatvárať len podnikatelia medzi sebou. Žalobca má v predmete svojho podnikania vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb a výkon činnosti vedenia, uskutočňovania stavieb na individuálnu rekreáciu, prízemných stavieb a stavieb zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepredstavuje 300 m2 a výšku 15 m, čo priamo súvisí s prácami, ktoré nelegálne vykonávali dotknuté osoby. Zdôraznil, že pokiaľ by mohol každý podnikateľský subjekt po kontrole dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania uzatvoriť s nelegálne zamestnávanými akúkoľvek zmluvu podľa Obchodného zákonníka, dokonca aj ústne, inšpekcia práce zameraná na kontrolu nelegálneho zamestnávania osôb by bola úplne zbytočná. Podľa zápisníc o podaní informácie fyzickými osobami dotknuté osoby sa na výkone práce dohodli s pánom W. ako aj M. A., práce vykonávali podľa pokynov p. M. A., zamestnanca kontrolovaného subjektu, tj. žalobcu, ktorý im dával pokyny na výkon práce a aj ich vyplácal. Z uvedeného dôvodu mal žalobca povinnosť uzatvoriť s uvedenými osobami pracovno- právny vzťah a prihlásiť ich do registra fyzických osôb Sociálnej poisťovne, pretože títo vykonávali závislú prácu, čo inšpektori práce preukázali. Vzťah nadriadenosti a podriadenosti bol preukázaný tým, že nadriadený zamestnanec zadával týmto osobám prácu aj ich vyplácal, prácu vykonávali osobne podľa jeho pokynov a v pracovnom čase, pričom podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovno-právnom vzťahu. Nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občiansko-právnom alebo v zmluvnom obchodno-právnom vzťahu podľa osobitných predpisov. - k svojmu tvrdeniu v Protokole, že „skutočnosti a nedostatky uvedené v tomto Protokole boli dňa 21. apríla 2017 v čase kontroly od 10,10 hod. do 11,15 hod. zistené na základe predložených a vypracovaných dokladov" uviedol, že prvotné skutočnosti a nedostatky boli zistené už v čase kontroly 21. apríla 2017 a následne na základe žalobcom predložených dokladov boli zistené ostatné skutočnosti a nedostatky. - zákon č. 125/2006 Z.z. nehovorí o povinnosti ústne prerokovať Protokol, pokiaľ sa štatutárny orgán alebo jeho splnomocnený zástupca nedostaví na prerokovanie Protokolu. Vtedy inšpektorát práce doručí Protokol kontrolovanému zamestnávateľovi. Uzavrel, že zamestnávateľ vo svojom nesúhlasnom stanovisku nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by rozporovali objasnenie skutkového stavu, uvedeného v protokole č. IBB-185-62-2.7/P-E28-17/2043 z 27. septembra 2017, preto jeho bod 1) aj Opatrenia zostali bez zmeny. 5. Žalobca s vydaním Dodatku č. 2 nesúhlasil, pretože výkon inšpekcie práce bol ukončený už Dodatkom č. 1 z 12. októbra 2017 a na jeho základe bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania o správnom delikte a žiadal žalovaného, aby správnosť svojho postupu odôvodnil príslušným zákonným ustanovením. Uviedol, že listinné dôkazy nie je možné meniť, keď už bol výkon inšpekcie práce ukončený a prebieha správne konanie. 2 4 S / 5 1 / 2 0 1 8 - 6 - Vydaním Dodatku č. 2 došlo k narušeniu princípu právnej istoty. Žalovaný k uvedenému žalobcovi oznámil, že Protokol o výsledku inšpekcie práce sa uzavrel Dodatkom č. 2, považuje sa za prerokovaný a výkon inšpekcie práce za ukončený. 6. Z obsahu administratívneho spisu správny súd tiež zistil, že 12. decembra 2017 bolo žalobcovi doručené Oznámenie žalovaného o začatí správneho konania o správnom delikte, ku ktorému sa žalobca podaním z 19. decembra 2017 vyjadril. Inšpektorát práce Banská Bystrica vydal 26. marca 2018 Rozhodnutie č.k.: 369/17-1.0/pok/r. IPBB_ÚPS/KON/2017/3689, ktorým rozhodol podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. a za porušenie povinností, vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a), bod 4, za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. pre porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania (na základe konkrétne vymedzeného skutku) uložil žalobcovi pokutu vo výške 8 000,-eur. Voči označenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo 16. apríla 2018. Priebeh ďalšieho konania z obsahu spisu nevyplynul. Žaloba 7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia Protokolu č. IBB-185-62-2.7/P- E28-17/2043 z 27. septembra 2017 v spojení s jeho Dodatkom č. 2 z 9. februára 2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 8. Dôvodil, že inšpektor práce nepostupoval podľa ust. § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., (v prípade zistenia nedostatkov je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom a pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu), preto bol Protokol vydaný predčasne, vykazuje neodstrániteľné vady a možno ho považovať za nepreskúmateľný bez prerokovania a zohľadnenia žalobcom predložených listinných dôkazov. Uviedol, že podľa Protokolu bola inšpekcia práce vykonaná 21. apríla 2017 na pracovisku žalobcu a v dňoch 15. júna 2017 a 27. septembra 2017 na Inšpektoráte práce Banská Bystrica, avšak z administratívneho spisu, ktorý nebol žalobcovi poskytnutý k nahliadnutiu, musí byť zrejmé, že k reálnemu prerokovaniu Protokolu so žalobcom v dňoch 15. júna 2017 ani 27. septembra 2017 nedošlo. Za zásadné označil, že podľa Protokolu sa mal za zamestnávateľa výkonu inšpekcie práce zúčastniť konateľ žalobcu, ktorý sa jej výkonu nezúčastnil a nebol prítomný ani pri prerokovaní údajne zistených nedostatkov na Inšpektoráte práce Banská Bystrica. Poukázal na ust. § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok"), najmä na povinnosť správnych orgánov svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov, použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci a ich rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a tvrdil, že žalovaný pristúpil k veci formalisticky, keď zistené nedostatky vyvodil len z toho, že dotknuté osoby boli pri výkone inšpekcie práce bez uzatvoreného pracovno- právneho vzťahu a neprihliadal na to, že mali platne uzatvorené Zmluvy o dielo z 20. apríla 2017 a teda, že tieto osoby nevykonávali závislú prácu. Keďže sa Správny poriadok opiera o zásadu materiálnej pravdy, bolo povinnosťou žalovaného, aby zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a náležite sa s predloženými listinnými dôkazmi (Zmluvy o dielo) vysporiadal. Na základe uvedeného namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď pri posudzovaní nelegálneho 2 4 S / 5 1 / 2 0 1 8 - 7 - zamestnávania vychádzal výlučne z gramatického výkladu právnych noriem a žiadnym spôsobom nehodnotil dôkazy a postup žalobcu ako zamestnávateľa a nekonfrontoval kvalitu týchto zistených skutočností s následkami takéhoto konania v súlade s účelom Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Závery uvedené v Protokole vyvodil predčasne. Tvrdil, že vydanie Protokolu bez spoľahlivo zisteného stavu veci a porušenia zásady súčinnosti žalovaného so žalobcom predstavuje v právnom štáte nevídaný jav a tým je prezumpcia viny zamestnávateľa a absolútna prezumpcia správnosti Protokolu o výsledku kontroly. Vzhľadom na povahu tohto „rozhodnutia" považoval uvedené za neprimeraný a neodôvodnený zásah do jeho práv. Vyjadril názor, že z doposiaľ zadovážených skutkových zistení nebolo možné ustáliť záver, že žalobca sa nelegálneho zamestnávania fyzických osôb dopustil, pretože prijatie záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom musí vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že žalobca ako zamestnávateľ v čase výkonu inšpekcie práce nesporne závislú prácu označených fyzických osôb využíval. Namietal, že z Protokolu nevyplýva, prečo žalovaný výkon práce menovaných fyzických osôb považoval za závislú prácu, keďže žalobcom boli predložené Zmluvy o dielo a dotknuté osoby uviedli, že v danom čase vykonávali práce po dohode so zamestnancom žalobcu M. A., tj. nie so žalobcom ako zamestnávateľom. Žalobca nebol počas výkonu inšpekcie práce prítomný na kontrolovanom pracovisku a osoby, ktoré v čase výkonu inšpekcie práce práce údajne vykonávali, nemali jeho súhlas. Zdôraznil, že dotknuté osoby vykonávali zistené pracovné činnosti po dohode so zamestnancom žalobcu, ktorý mohol prekročiť rámec svojich práv a povinností, vyplývajúcich mu z pracovnej zmluvy a dotknuté osoby žalovanému uviedli, že za ich činnosť ich nevyplácal žalobca ale jeho zamestnanec M. A.. Ozrejmil, že z jeho pohľadu ide len o domnienku vo vzťahu k jeho zamestnancovi M. A., pretože nebol prítomný pri výkone inšpekcie práce a nevie aké práce reálne dotknuté osoby v čase kontroly vykonávali. Keďže sa žalovaný s uvedenými skutkovými zisteniami žiadnym spôsobom nevysporiadal, je možné Protokol v dôsledku absencie správnej úvahy v otázke zistenia skutkového stavu veci považovať za nedostatočne odôvodnený. Žalobca tiež namietal, že žalovaný ho zapísal do Zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania (ďalej len „Zoznam") už 6. októbra 2017 napriek tomu, že v danom čase nebolo možné považovať Protokol za prerokovaný, pretože vyjadrenie žalobcu k Protokolu z 27. septembra 2017 žalovaný obdržal až 9. októbra 2017. Inšpektor práce bol povinný preveriť opodstatnenosť námietok žalobcu ku kontrolným zisteniam, opodstatnené námietky zohľadniť v Dodatku k Protokolu a oboznámiť s ním vedúceho kontrolovaného subjektu, prípadnú neopodstatnenosť námietok písomne zdôvodniť vedúcemu kontrolovaného subjektu najneskôr do prerokovania Protokolu a žalovaný túto podmienku nesplnil. Žalovaný sa s vyjadrením žalobcu, tj. s jeho námietkami nevysporiadal napriek tomu, že právo vyjadriť sa k Protokolu predstavovalo jediný prostriedok obrany žalobcu voči záverečným zisteniam, ktoré žalobca považuje za nesprávne a predčasné, preto považoval postup žalovaného za rozporný so zásadou materiálnej pravdy. Namietal, že podľa „zákona" musí byť o prerokovaní Protokolu vyhotovená zápisnica, ktorá sa prikladá k Protokolu o výsledku kontroly, avšak žalovaným žiadna zápisnica vyhotovená nebola. Žalovaný vypracoval Dodatok č. 1, ktorým uzavrel sporný Protokol a tento bol žalobcovi doručený 24. októbra 2017, pričom do uvedeného dátumu nebolo možné považovať Protokol za uzavretý, preto len od uvedeného dátumu mohol žalovaný zverejniť žalobcu v Zozname. Ani v Dodatku č. 1 sa žalovaný nevysporiadal s argumentačnými tvrdeniami žalobcu a ním predloženými dôkazmi, preto rozhodol na základe nedostatočne zisteného a posúdeného skutkového stavu veci, čím porušil ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav veci bol žalobca nútený podať opakované 2 4 S / 5 1 / 2 0 1 8 - 8 - podnety na nápravu stavu, v dôsledku čoho bol na základe rozhodnutia Národného inšpektorátu práce v Košiciach žalovaným vypracovaný Dodatok č. 2, ktorým bol zrušený Dodatok č. 1, čo nemožno považovať za štandardný postup. Zdôraznil, že ani novo vypracovaným Dodatkom č. 2 z 9. februára 2018 k Protokolu nebol sporný stav vyriešený, žalovaný len doplnil v Dodatku č. 2 vyjadrenie žalobcu z 5. októbra 2017 k Protokolu, čo mal učiniť už v Dodatku č. 1 a svoje odôvodnenie doplnil o argumentačné dôvody, ktoré nemajú oporu v predložených dôkazoch. Protokol, Dodatok č. 1 aj Dodatok č. 2 označil za vydané v rozpore s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Tieto „rozhodnutia" vychádzajú z nesprávneho a neúplného právneho posúdenia veci, keď síce bol použitý správny právny predpis ale nesprávne bol interpretovaný. Vzhľadom na uvedené sa žalobca dožadoval súdneho prieskumu sporných „rozhodnutí" žalovaného s požiadavkou tzv. „plnej jurisdikcie" ako atribútu práva na spravodlivý proces, preto má súd celkom samostatne a nezávisle hodnotiť správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených správnym orgánom a ak pri tom zistí skutkové, či procesné právne pochybenia, môže v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Na podporu dôvodnosti svojej námietky, že činnosť dotknutých osôb nespĺňala klasifikačné predpoklady závislej práce poukázal na ust. § 1 ods. 2 zákona Zákonníka práce s tým, že definícia závislej práce má kogentnú povahu. Na určenie, či ide o závislú prácu alebo iný právny vzťah je potrebné naplniť všetky kumulatívne identifikačné znaky, ktorých naplnenie je žalovaný povinný preukázať. V prípade žalovaným tvrdeného porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania nešlo o závislú prácu dotknutých osôb, pretože neboli voči nemu vo vzťahu podriadenosti, vypratávanie priestorov vykonávali v čase, ktorí si sami určili. Zber nepotrebných kovových predmetov nie je možné považovať za ich závislú prácu o to viac, že nepotrebné kovové predmety odovzdali do zberu za odplatu priamo od výkupcu. Práce vykonávali nepravidelne, nepodliehali žiadnej kontrole zo strany žalobcu, nevznikla mu evidenčná povinnosť ich pracovného času a úlohou týchto osôb bolo vyčistenie prenajatého areálu žalobcu ľubovoľným spôsobom. Len v prípade, ak má vykonávaná práca znaky závislej práce musí byť uzatvorený pracovno-právny vzťah, inak môže zamestnávateľ využiť príslušný zmluvný typ podľa Obchodného, Občianskeho zákonníka alebo Živnostenského zákona. Pre špecifickosť úloh mal žalobca s kontrolovanými osobami uzavretú Zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom zákonodarca túto možnosť upravil dikciou zákona, podľa ktorej je zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka prípustné uzavrieť aj v prípade, ak jedna zo strán (prípadne obe strany) uzatváranej zmluvy nie je podnikateľom, resp. je podnikateľom, avšak predmet jej záväzku, vyplývajúci z uzatvorenej Zmluvy o dielo nie je predmetom jej podnikateľskej činnosti a tiež, ak sa strany uzatváranej Zmluvy o dielo dohodli, že ich záväzkový vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom, i keď nespadá pod vzťahy upravené v ust. § 261 Obchodného zákonníka. Napriek prípustnosti uzatvorenia Zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka aj medzi žalobcom ako podnikateľom a dotknutými osobami ako nepodnikateľmi žalovaný nesúhlasil s jeho právnym názorom, čo považoval za rozporné s princípom právnej istoty a spravodlivosti, zaručeným v čl. 1 Ústavy SR a poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03, tiež na čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR ( štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych noriem musí byť v súlade s Ústavou). Aj v tejto súvislosti poukázal na početné nálezy Ústavného súdu SR napr. IV.ÚS 92/09, I.ÚS 54/02 a ďalšie. Keďže žalovaný pri posudzovaní nelegálneho zamestnávania žalobcom vychádzal výlučne z gramatického výkladu právnych noriem, čo v právnom štáte nespĺňa požiadavku právnej istoty a spravodlivosti, jeho možná obrana bola 2 4 S / 5 1 / 2 0 1 8 - 9 - len iluzórna. Zdôraznil, že sám žalovaný uviedol, že v čase výkonu kontroly videl štyri osoby ako vykonávajú práce - zbíjanie betónu, či pílenie železa a ak tieto práce v danom čase skutočne vykonávali, tak to bolo výhradne na ich vlastný podnet pre uľahčenie odvozu, resp. na podnet zamestnanca M. A., teda nešlo o výkon práce na pokyn žalobcu ako zamestnávateľa vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti týchto osôb a už vôbec nie na jeho pokyn. Žalobca nemal dôvod týmto osobám prideľovať uvedené práce, pretože na túto činnosť sa tam popri zamestnancovi M. A. nachádzali ďalší štyria zamestnanci, s ktorými mal uzavreté dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zo samotných skutkových zistení žalovaného, ktoré boli obsahom Protokolu o výsledku inšpekcie práce vyplynulo, že podľa zápisníc o podaní informácie fyzickými osobami sa dotknuté osoby dohodli na výkone práce s p. W. a s p. A., práce vykonávali podľa pokynov p. A., zamestnanca, ktorý ich aj vyplácal, z čoho jednoznačne vyplýva, že kontrolované osoby vykonávali činnosti, ktoré im nezadelil žalobca. Napriek tomu žalovaný vyvodil za toto konanie právnu zodpovednosť žalobcu, hoci splnenie základných atribútov závislej práce odvodzuje od pokynov nie žalobcu ako zamestnávateľa ale jeho zamestnanca, čo žalobca označil za arbitrárne, založené na svojvôli žalovaného a v rozpore so zákonom, pretože zo strany žalovaného došlo k svojvoľnej moderácii ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Z uvedeného vyvodil, že žalovaný nepreukázal naplnenie znakov legálnej definície závislej práce priamo vo vzťahu medzi osobami bez uzatvoreného pracovno-právneho vzťahu a žalobcom ako zamestnávateľom. Ďalej namietal, že ani v Dodatku č. 2 k Protokolu sa žalovaný nevysporiadal s novými dôkazmi, ktoré žalobca predložil a to s notársky overeným čestným prehlásením G. P. z 19. decembra 2017, v ktorom uviedol, že zápisnicu o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku z 21. apríla 2017 nepodpísal, na zápisnici nie je jeho podpis, s jeho obsahom nie je stotožnený, s čestným vyhlásením L.. M. W., notársky overeným čestným vyhlásením G. P., V. P., O. P. a O. N., ktorého obsah mal podstatný význam pre správne právne posúdenie veci, pretože z ich prehlásení nielenže vyplýva, že je objektívne nemožné, aby bolo ich konanie možné posudzovať ako závislú prácu ale i okolnosti zo dňa 21. apríla 2017 (výkon inšpekcie). Uviedli, že nevedeli odpovedať na otázky inšpektora, pociťovali nátlak do konkrétnych odpovedí, mali strach z toho, že budú obvinení z krádeže železa a podľa ich vyjadrenia zápisnicu nikto z nich nečítal. Pokiaľ žalovaný uviedol, že žalobcovi nebolo umožnené nahliadnuť do zápisníc o podaní informácie z dôvodu, že sa opakovane nedostavil na prerokovanie Protokolu, žalobca zdôraznil, že to bolo výhradne z ospravedlniteľných dôvodov a s upovedomením žalovaného. Z uvedeného postupu žalovaného žalobca vyvodil porušenie zásady súčinnosti v zmysle ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku, pretože žalobcovi bolo bránené v možnosti uplatniť svoje právo nazerať do spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku a pasivita žalovaného bola v rozpore s ust. 33 Správneho poriadku. Uviedol, že žalovaný konal v rozpore so zákonom, keď za neprerokovanie Protokolu v termíne určenom žalovaným žalobcovi neumožnil nahliadať do spisu, pričom zhodne tak pristúpil aj k novo predloženým dôkazom, čím mu bolo upreté právo na kontradiktórnosť konania, preto bol postup žalovaného arbitrárny a nepreskúmateľný. Na základe uvedených tvrdení považoval svoju žalobu za podanú dôvodne, pričom za dôvod pre zrušenie Protokolu označil dôvody podľa § 191 ods.1 písm. c)-g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") a porušenie základných zásad správneho konania. 9. Žalobca podal 21. marca 2018 návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP, ktorý bol Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 2 4 S / 5 1 / 2 0 1 8 - 10 - 24S 51/2018-44 z 24. mája 2018 zamietnutý. Dňa 25. júla 2018 podal ďalší návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý bol zamietnutý Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 24S 51/2018-181 z 10. septembra 2018. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že s ňou a s dôvodmi jej podania nesúhlasí a žiadal ju ako nedôvodnú v súlade s ust. § 190 SSP zamietnuť. K námietke žalobcu, že nepostupoval regulárne a v intenciách zákona, Protokol vydal predčasne, tento vykazuje neodstrániteľné vady, je nepreskúmateľný bez prerokovania a zohľadnenia žalobcom predložených listinných dôkazov, že nebol žalobcovi poskytnutý k nahliadnutiu, že k reálnemu prerokovaniu nedošlo a že v skutočnosti sa žalobca výkonu inšpekcie práce nezúčastnil uviedol, že hoci sa konateľ žalobcu F.. H. V. osobne predmetnej inšpekcie práce nezúčastnil, prebiehala s ním telefonická a mailová komunikácia a tiež písomné dokumenty boli zasielané na adresu žalobcu. O kontrole bol žalobca informovaný písomnou výzvou na predloženie dokladov a pri výkone inšpekcie práce dňa 21. apríla 2014 bol do zápisnice o podaní informácie vypočutý riadiaci pracovník M. A., čím sa zamestnávateľ považuje za informovaného o kontrole. Na základe výzvy žalovaného sa žalobca na prvý termín prerokovania protokolu dňa 23. júna 2017 nedostavil, navrhol ďalší termín na 4. júla 2017, ktorý nevyhovoval inšpektorovi práce. Dňa 14. septembra 2017 navrhol inšpektor práce ďalší termín na prerokovanie Protokolu na 18. septembra 2017, tento sa nezrealizoval a žalobcom bol navrhnutý ďalší termín prerokovania Protokolu na 26. septembra 2017, z ktorého sa žalobca ospravedlnil, navrhol náhradný termín 27. septembra 2017, s čím inšpektor práce opäť súhlasil, avšak žalobca sa na prerokovanie protokolu nedostavil, preto inšpektor práce zaslal Protokol z výkonu inšpekcie práce žalobcovi poštou, čo považoval za korektné. Žalobcovi nebolo umožnené nahliadnuť do zápisníc o podaní informácie z toho dôvodu, že sa opakovane na prerokovanie Protokolu nedostavil, avšak v rámci správneho konania mu bolo umožnené do administratívneho spisu nahliadnuť, čo preukázal úradným záznamom z nahliadnutia do spisu z 18. decembra 2017. 11. K námietke žalobcu, že k veci pristúpil formalisticky, vychádzal výlučne z gramatického výkladu právnych noriem, rozhodol na základe nedostatočne zisteného a posúdeného skutkového stavu veci a neadekvátne sa vysporiadal s jeho námietkami, dôkazmi a argumentačnými tvrdeniami žalovaný uviedol, že povaha a zákonom stanovený obsah Protokolu mu neukladá povinnosť popisovať závery právneho posúdenia veci a jemu predchádzajúce úvahy, ktorými sa pri hodnotení zistených skutočností - nedostatkov, spočívajúcich v porušení právnych predpisov riadil. Na výkon inšpekcie práce ani na vyhotovenie Protokolu o jej výsledku sa Správny poriadok nevzťahuje. Výkon inšpekcie práce predstavuje faktickú činnosť, spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zdokumentovaní informácií, zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti u konkrétneho zamestnávateľa v určenom období. Dokazovanie sa v rámci inšpekcie práce nevykonáva, pretože na postup pri výkone inšpekcie práce sa Správny poriadok nevzťahuje a z platnej právnej úpravy nevyplýva žalovanému povinnosť zistené porušenia predpisov v rámci vyhotovenia Protokolu dokazovať. K žalobcom predloženým Zmluvám o dielo sa žalovaný vyjadril v Dodatku č. 2 k Protokolu. Žalobca má v predmete podnikania činnosti (viď bod 4/ tohto rozsudku), ktoré priamo súvisia s prácami, ktoré na kontrolovanom pracovisku vykonávali dotknuté osoby a podľa zákona č. 82/2005 Z.z. išlo o zamestnancov žalobcu. Uviedol, že pokiaľ by mohol každý podnikateľský subjekt uzatvoriť s nelegálne 2 4 S / 5 1 / 2 0 1 8 - 11 - zamestnávanými osobami po kontrole dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania osôb akúkoľvek zmluvu podľa Obchodného zákonníka, dokonca aj ústne, inšpekcia práce zameraná na kontrolu nelegálneho zamestnávania osôb by bola zbytočná a zákon č. 82/2005 by bol nepoužiteľný. 12. K námietke žalobcu ohľadom jeho zápisu do Zoznamu uviedol, že pre vykonanie zápisu do centrálneho registra právnických a fyzických osôb, ktoré v posledných piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania (Zoznam) Národným inšpektorátom práce musí byť príslušným kontrolným orgánom (inšpektorátom práce) zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pri výkone kontroly. Poukázal na ust. § 6 ods. 1 písm. s) zákona č. 125/2006 Z.z. a uviedol, že právnou skutočnosťou, ktorá je z hľadiska vykonania zápisu do Zoznamu rozhodujúcou je porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré bolo zistené pri výkone kontroly, teda zápis do Zoznamu je následkom nesplnenia si zákonných povinností zamestnávateľov, v danom prípade žalobcu. 13. K námietke žalobcu, že z doposiaľ zadovážených skutkových zistení nebolo možné ustáliť záver, že sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzických osôb podľa § 3 ods. 2 v spojení s ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z., pretože dotknuté osoby vykonávali práce nepravidelne, nepodliehali z jeho strany žiadnej kontrole, nevznikla mu evidenčná povinnosť ich pracovného času, mali za úlohu vyčisť prenajatý areál ľubovoľným spôsobom, mohli si odviezť väčšie nepotrebné kusy, ktoré si sami speňažili, mal si s nimi uzatvorené Zmluvy o dielo a vykonávali činnosť, ktorú im zamestnávateľ nezadelil, žalovaný uviedol, že táto námietka nie je dôvodná, pretože nemá oporu v aplikovanej právnej úprave. Správny orgán písomným oznámením začal správne konanie o správnom delikte, ktoré je vedené v súlade so Správnym poriadkom a ktoré poskytuje žalobcovi ako účastníkovi správneho konania záruky spravodlivého procesu. Žalobca má dostatočne širokú škálu procesných práv, ktoré môže využiť na účinnú ochranu svojich práv, resp. právom chránených záujmov. Až v tomto štádiu administratívneho konania má žalovaný povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Protokol samotný deliktuálnu zodpovednosť žalobcu nevyvodzuje, pretože neobsahuje opatrenia sankčného charakteru ani právne posúdenie veci. 14. K námietke žalobcu, že v Dodatku č. 2 k Protokolu žalovaný nezohľadnil ním predložené dôkazy a neumožnil mu nahliadnuť do zápisníc o podaní informácie kontrolovaných osôb zopakoval svoje stanovisko k vysporiadaniu sa s dôkazmi (bod 13) a dodal, že ak správny orgán na základe Protokolu o výsledku inšpekcie práce a v ňom uvedených zistení dospeje k záveru, že boli splnené podmienky na uloženie pokuty, teda, že k spáchaniu správneho deliktu došlo, začne správne konanie podľa § 19 zákona o inšpekcii práce ( zák. č. 125/2006 Z.z.), v ktorom sa bude riadiť Správnym poriadkom a v ktorom má žalobca ako účastník konania právo predkladať dôkazy. V správnom konaní bude povinnosťou správneho orgánu náležite odôvodniť a uviesť svoje úvahy, na základe ktorých dôkazy hodnotil. Zdôraznil, že s predloženými čestnými vyhláseniami, na ktoré žalobca poukazoval, sa správny orgán zaoberal v rozhodnutí o uložení pokuty z 26. marca 2018 a v ňom zdôvodnil, prečo ich neakceptoval. Replika žalobcu 15. Žalobca nevyužil svoje oprávnenie podať k vyjadreniu žalovaného k jeho žalobe repliku. 2 4 S / 5 1 / 2 0 1 8 - 12 - 16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP a po preskúmaní veci z dôvodov uplatnených v žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná. Právna úprava 17. Podľa § 1 písm. a), b) c), § 2 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 125/2006 Z.z. (1) tento zákon a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu (ďalej len "dohľad"), c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. (2) Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu, ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, 8. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi 4) a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a). 2 4 S / 5 1 / 2 0 1 8 - 13 - 18. Podľa § 6 ods. 1 písm. s) zákona č. 125/2006 Z.z. Národný inšpktorát práce vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, 19. Podľa § 12 ods. 1, 2 125/2006 Z.z. (1) Inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, c) požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie, e) odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému zamestnancovi, f) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, 7) g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. (2) Na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených, c) nariadiť, aby prítomné osoby ihneď opustili priestory, v ktorých je bezprostredne ohrozená ich bezpečnosť a zdravie, d) zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím, e) zakázať používanie motorového vozidla v prípadoch uvedených v osobitnom predpise, 20) f) zakázať prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s osobitnými predpismi, g) nariadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia vyšetrovania alebo zadokumentovať stav pracoviska alebo jeho časti, 2 4 S / 5 1 / 2 0 1 8 - 14 - h) nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekcie práce, i) nariadiť zverejnenie informácií podľa osobitných predpisov 21) na mieste u zamestnávateľa obvyklom a voľne prístupnom, j) podať návrh na začatie konania o 1. odobratí oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia podľa § 6 ods. 1 písm. d) a § 7 ods. 3 písm. d) a e), 2. uložení zákazu činnosti podľa § 7 ods. 3 písm. j) a ods. 8 písm. b), 3. uložení pokuty podľa § 7 ods. 3 písm. j), § 19, 20 a osobitného predpisu, 17a) k) ukladať blokové pokuty za priestupky podľa osobitného predpisu. 18) 20. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 125/2006 Z.z. (1) Inšpektor práce je povinný a) oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce, b) zaoberať sa pripomienkami a návrhmi zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré mu predložili počas výkonu inšpekcie práce u kontrolovaného zamestnávateľa, c) informovať o výsledku inšpekcie práce vykonanej u kontrolovaného zamestnávateľa v prípade zistenia nedostatkov príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušný odborový orgán a zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka, (2) V prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. (3) Inšpektor práce vypracuje záznam o výsledku inšpekcie práce, ak pri inšpekcii práce u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, nezistil porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) alebo porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Inšpektor práce vypracuje záznam o výsledku inšpekcie práce aj vtedy, ak mu nebol umožnený výkon inšpekcie práce. 21. Podľa § 14 ods. 1, 2, 3, 4 125/2006 Z.z. (1) Protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je 2 4 S / 5 1 / 2 0 1 8 - 15 - zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. (2) V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. (3) Inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. (4) Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole. 22. Podľa § 21 ods. 2, 3 125/2006 Z.z. (2) Písomnosti dôležité na výkon inšpekcie práce sa zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručujú do vlastných rúk. Na doručovanie do vlastných rúk sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 26) (3) Na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 23. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 2 4 S / 5 1 / 2 0 1 8 - 16 - 24. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Právne posúdenie podstatných skutkových a právnych otázok 25. Do právomoci správneho súdu patrí podľa § 6 SSP preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy. Opatrením orgánu verejnej správy je podľa § 3 SSP správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Správne súd pritom nepreskúmavajú opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania (§ 7 písm. e) SSP). 26. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IBB-185-62-2.7/P-E28-17/2043 z 27.septembra 2017, v ktorom žalovaný uložil žalobcovi opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/ a § 14 ods. 2 zákona č. 125/20106 Z.z. Žiadal, aby správny súd napadnuté „rozhodnutie" Inšpektorátu práce Banská Bystrica zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd predovšetkým skúmal, či žalobcom označené „rozhodnutie" - Protokol o výsledku inšpekcie práce" je takým správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré je v zmysle ustanovení SSP možné považovať za „rozhodnutie" (podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka) alebo či ho je možné považovať za „opatrenie" (podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP opatrením orgánu verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté) a teda či tento Protokol podlieha súdnemu prieskumu postupom podľa ustanovení SSP. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že Protokol o výsledku inšpekcie práce č.IBB-185-62-2.7/P-E28-17/2043 z 27. septembra 2017 podlieha súdnemu prieskumu, keďže ho je možné považovať za taký správny akt orgánu verejnej správy, ktorý síce nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach právnickej osoby (žalobcu), avšak má povahu opatrenia, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti právnickej osoby (žalobcu) dotknuté, a preto žalobu považuje za prípustnú. Charakter opatrenia spôsobilého byť predmetom prieskumu správnym súdom má Protokol v rozsahu danom jeho obsahom. Žalobca môže byť objektívne priamo dotknutý len tou časťou Protokolu, ktorou mu žalovaný uložil opatrenia, pretože (z povahy veci) len nimi bol spôsobilý zasiahnuť do jeho subjektívnych práv. V danom prípade boli v Protokole uložené opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a to nariadený postup podľa platných právnych predpisov (§ 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z.) a uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov a ich príčin ako aj povinnosť predložiť správu o splnení opatrení na odstránenie nedostatkov (§ 14 ods. 2 písm. a/, b/ zákona č. 125/2006 Z.z.), ktoré boli jednotne formulované vo vzťahu k zistenému porušeniu zákazu nelegálneho 2 4 S / 5 1 / 2 0 1 8 - 17 - zamestnávania. Správny súd vykonal prieskum zákonnosti napadnutého Opatrenia z dôvodov uplatnených vo včas podanej správnej žalobe, pretože rozsahom a dôvodmi žaloby bol v zmysle §134 ods. 1 SSP viazaný. 27. Po preskúmaní veci správny súd nevzhliadol žiadne dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého opatrenia žalovaného z dôvodov uvedených v správnej žalobe, pretože ani jeden zo žalobných dôvodov svojím tvrdením nesmeroval k tomu, že konkrétnym opatrením orgánu verejnej správy, ktoré bolo obsiahnuté v preskúmavanom Protokole v časti „Opatrenia", boli porušené jeho práva alebo dotknuté jeho záujmy. 28. Žalobca namietal, že Protokol z 27. septembra 2017 s ním žalovaný neprerokoval, preto bol vydaný predčasne. Z ust. § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. vyplýva, že inšpektor práce je povinný vypracovať Protokol a následne ho prerokovať so zamestnávateľom a zohľadniť jeho vyjadrenia a uplatnené alebo predložené doklady (v Protokole alebo vo vypracovanom Dodatku k Protokolu). Vyjadrenie kontrolovaného zamestnávateľa k výsledkom inšpekcie práce je v podstate jeho jediným dostupným prostriedkom obrany proti inšpekčným zisteniam, ktoré je možné prostredníctvom dodatku k Protokolu korigovať alebo modifikovať. Protokol je možné v zmysle § 14 ods. 4 považovať za prerokovaný vtedy, ak sa konkrétny zamestnávateľ odmietne s Protokolom oboznámiť, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše, pričom tieto skutočnosti musia byť uvedené v Protokole. Nebolo sporné, že Protokol z 27. septembra 2017 žalovaný so žalobcom osobne neprerokoval, čo odôvodnil tým, že sa žalobca opakovane na dohodnutý termín nedostavil. Žalobca svoju neúčasť vopred žalovanému oznámil s tým, že má záujem „veci dotiahnuť do konca a preto bude žalovaného v tejto veci kontaktovať čo najskôr". Konkrétny dôvod svojej neúčasti neuviedol. Žalovaný túto okolnosť nevyhodnotil ako odmietnutie žalobcu oboznámiť sa s Protokolom, pretože to z obsahu Protokolu nevyplýva, napriek tomu však Protokol so žalobcom osobne neprerokoval, čo je porušením ust. § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., a teda uvedenú skutočnosť žalobca namietal dôvodne. Napriek tomu nepovažoval správny súd toto porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy za podstatnú vadu konania, ktorá by mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia - opatrenia žalovaného - Protokolu o výsledku inšpekcie práce, a teda ani za dôvod pre jeho zrušenie. Uvedené porušenie zákona nedosahovalo takú intenzitu, že by malo vplyv na právo žalobcu na spravodlivé administratívne konanie. Účelom osobného prerokovania Protokolu je vyjadrenie sa žalobcu ku kontrolným zisteniam - k zistenému porušeniu právnych predpisov, ktorý bol naplnený tým, že žalovaný vypracovaný Protokol žalobcovi doručil a poskytol mu lehotu na vyjadrenie sa k nemu a na predloženie dôkazov, čo žalobca aj využil a jeho námietky boli zapracované do Dodatku č.2 k Protokolu. Jeho právo vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam mu preto upreté nebolo. Zákonným dôvodom na zrušenie opatrenia orgánu verejnej správy je len podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, tj. len také, ktoré môže privodiť iné rozhodnutie, a to rozhodnutie v prospech žalobcu. Účelom zrušenia rozhodnutia (alebo opatrenia) pre vadu v konaní nie je zopakovanie procesného postupu bez toho, aby to malo pre žalobcu priaznivý vplyv na rozhodnutie. Zopakovanie procesného postupu inšpektora práce, v rámci ktorého by inšpektor práce osobne so žalobcom Protokol z 27. septembra 2017 prerokoval, keď písomné námietky žalobcu a ním predložené dôkazy už boli zohľadnené v Dodatku 2, by iné rozhodnutie - opatrenie - žalovaného vo veci neprinieslo, teda uplatnenie tohto zrušujúceho dôvodu by bolo neúčelné, a preto nedôvodné. 2 4 S / 5 1 / 2 0 1 8 - 18 - 29. Navyše námietka žalobcu, že Protokol bol vydaný predčasne, pretože s ním nebol prerokovaný, sa dotýka postupu pri vyhotovení tohto Protokolu. Žalobca netvrdil akým spôsobom mal tento nedostatok v postupe orgánu verejnej správy vplyv na prijaté opatrenia a teda, akým spôsobom tento nedostatok zasiahol alebo mohol zasiahnuť do jeho práv, či právom chránených záujmov žalobcu, preto nepovažoval správny súd takto tvrdený dôvod nezákonnosti za daný. 30. Ďalšie tvrdené dôvody nezákonnosti sa de facto týkali nesprávnych skutkových zistení (nelegálneho zamestnávania dotknutých osôb) v dôsledku nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia skutkových zistení, či nepreskúmateľnosti Protokolu pre nedostatok dôvodov. Z právnej úpravy týkajúcej sa obsahu Protokolu (§ 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z.) vyplýva, že povinnou náležitosťou Protokolu nie je, aby orgán verejnej správy uviedol, z akých dôkazov ktoré skutočnosti zistil, akou úvahou dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Správny súd preto nemôže vykonať prieskum zákonnosti v tom zmysle, či bol skutkový stav veci s ohľadom na (ne)správne hodnotenie dôkazov zistený (ne)správne, pretože nepozná úvahu orgánu verejnej správy, na základe ktorej dôkazy hodnotil. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. To znamená, že vychádza zo skutkového stavu veci, ktorý bol zistený orgánom verejnej správy. Správny súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či žalobou napadnuté Opatrenie žalovaného je alebo nie je v súlade so zákonom. Vo veciach všeobecných správnych žalôb, teda v konaní podľa § 6 písm. a) SSP nie je správny súd súdom skutkovým. V tejto súvislosti je potrebné rešpektovať povahu a zákonom stanovený obsah Protokolu, ktorý žalovanému neukladá povinnosť popisovať závery právneho posúdenia veci a jemu predchádzajúce úvahy, ktorými sa pri hodnotení zistených skutočností - nedostatkov spočívajúcich v porušení právnych predpisov riadil. Na výkon inšpekcie práce ani na vyhotovenie Protokolu o jej výsledku sa totiž Správny poriadok nevzťahuje. Z toho dôvodu Protokol nemá a ani nemusí mať náležitosti rozhodnutia upravené v ust. § 47 Správneho poriadku. Výkon inšpekcie práce predstavuje faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní skutočností, ktoré boli počas vykonávanej inšpekcie práce zistené. Úlohou inšpektorátu práce je kontrola dodržiavania pracovno-právnych alebo iných právnych predpisov, či overovanie ďalších skutočností, tvoriacich obsah inšpekcie práce podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. Prekročenie zákonom zverenej právomoci pri postupe v rámci výkonu inšpekcie práce ani vo vzťahu k jeho výsledku v podobe vypracovaného Protokolu zistené nebolo (§ 134 ods. 2 SSP). V tejto súvislosti nebola zistená ani svojvôľa, či iné zjavné zneužitie práva žalovaným, na ktoré by správny súd musel prihliadať. Inšpekcia práce bola vykonaná v súlade so zákonom. Žalovaný zadokumentoval všetky relevantné inšpekčné zistenia, tieto dostatočne určito a zrozumiteľne zaznamenal do Protokolu, ktorý v spojení s jeho Dodatkom č. 2, obsahuje zákonom predpísané náležitosti. Keďže sa dokazovanie v rámci inšpekcie práce nevykonáva, pretože na postup pri výkone inšpekcie práce sa Správny poriadok nevzťahuje (§ 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z.) žalovaný nemá, a to ani na základe platnej právnej úpravy inšpekcie práce, povinnosť žalobcovi zistené porušenia predpisov v rámci vyhotovenia Protokolu dokazovať. Jeho skutkové zistenia, ktoré sú v Protokole uvedené ako zistené nedostatky - porušenia právnych predpisov, nie sú založené na hodnotení dôkazov. Vychádzajú len z posúdenia inšpekčných zistení na mieste samom, prípadne z posúdenia žalobcom predložených podkladov a vyjadrení počas výkonu inšpekcie práce. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcom uplatnené dôvody nezákonnosti spočívajúce v nesprávnom právnom 2 4 S / 5 1 / 2 0 1 8 - 19 - posúdení veci v dôsledku nesprávneho hodnotenia dôkazov, či nepreskúmateľnosti opatrenia žalovaného pre nedostatok dôvodov neobstoja, pretože nemajú oporu v aplikovanej právnej úprave. 31. Protokol o výsledku inšpekcie práce v časti zistených porušení právnych predpisov je jedným z podkladov pre ďalší postup žalovaného pre účely uloženia opatrení ale aj pre samostatné správne konanie o správnom delikte v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. Až na toto konanie sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, ktorý poskytuje záruky spravodlivého procesu. V rámci neho môže žalobca ako účastník konania uplatňovať svoje procesné práva za účelom účinnej ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. V rámci dokazovania má právo aj povinnosť predkladať a navrhovať všetky známe dôkazy a iné podklady (§ 23, § 34 Správneho poriadku), ktorými preukáže svoje tvrdenia a žalovaný ako orgán verejnej správy má povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci, za tým účelom si obstarať podklady potrebné pre vydanie zákonného rozhodnutia a toto primerane odôvodniť. Vydané rozhodnutie o správnom delikte je možné samostatne napadnúť správnou žalobou, na základe ktorej môže byť preskúmané správnym súdom. 32. Námietka žalobcu, že sa žalovaný s jeho námietkami voči vydanému Protokolu o výsledku inšpekcie práce nevysporiadal, nebola dôvodná. Žalovaný v Dodatku č. 2 dostatočným spôsobom ozrejmil svoje stanovisko k tvrdeniam žalobcu v súvislosti s charakterom pracovnej činnosti, ktorú dotknuté osoby v čase vykonávanej inšpekcie práce na pracovisku žalobcu vykonávali, k žalobcom predloženým zmluvám o dielo, i k žalobcom namietaným obsahom zápisníc o podaní informácie fyzickou osobou. V tejto súvislosti bola podaná námietka žalobcu len vyjadrením jeho nesúhlasu a nespokojnosti s hodnotením dôkazov, ktoré boli v priebehu inšpekcie práce zhromaždené žalovaným, na základe čoho nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný porušil zákon. 33. Námietka žalobcu týkajúca sa nerešpektovania ustanovení Správneho poriadku ohľadom povinnosti súčinnosti žalovaného so žalobcom (§ 3), práva žalobcu na nahliadnutie do spisu (§ 23), či náležitostí Protokolu, žalobcom odvodených zo zákonných náležitostí správneho rozhodnutia (§ 47 Správneho poriadku) neboli dôvodné, pretože na výkon inšpekcie ani na obsahové náležitosti Protokolu sa ustanovenia Správneho poriadku nevzťahujú, čo vyplýva z ust. § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. Nebola dôvodná ani tá námietka, ktorou žalobca žalovanému vytýkal, že ho o vykonaní inšpekcie práce neinformoval, pretože uvedená povinnosť nie je v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. bezvýhradná. Ak by sa pred vykonaním inšpekcie práce oznámením prítomnosti inšpektora na pracovisku kontrolovaného zamestnávateľa tomuto subjektu oznámila a uvedené by mohlo negatívne ovplyvniť jej výkon, splnenie oznamovacej povinnosti nie je nutné. S ohľadom na zameranie inšpekcie práce nebolo možné v danom prípade negatívny vplyv realizovaného oznámenia vylúčiť. 34. Žalobca namietal, že Národný inšpektorát práce vykonal jeho zápis do Zoznamu predčasne, pretože z ust. § 6 ods. 1 písm. s) zákona č. 125/2006 Z.z. je zrejmé, že k skutočnostiam, ktoré sa uvádzajú pri zápise fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania do Zoznamu patrí aj „dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty", z čoho vyvodil, že zápis do Zoznamu možno vykonať až na základe právoplatného rozhodnutia orgánu 2 4 S / 5 1 / 2 0 1 8 - 20 - verejnej správy o uložení pokuty za zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalobca neuviedol, aký vplyv mal mať tento postup žalovaného na zákonnosť napadnutého Protokolu. Správny súd zdôrazňuje, že v konaní o preskúmanie zákonnosti orgánu verejnej správy je viazaný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd preto nie je oprávnený všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa zistení zo správneho spisu konkretizovať a ani ich za žalobcu vyhľadávať a dopĺňať. Takto uplatnená námietka neumožnila prieskum zákonnosti, a preto jej nebolo možné vyhovieť. Okrem toho správny súd nepreskúmaval zákonnosť zápisu žalobcu do Zoznamu, pretože jeho vykonanie nebolo obsahom prijatých opatrení v preskúmavanom Protokole. Žalobca sa touto žalobou nedomáhal ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy. 35. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu pre nedôvodnosť v žalobe uplatnených dôvodov nezákonnosti zamietol podľa § 190 SSP. 36. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa výsledku sporu v súlade s ust. § 167 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca v prípade, ak mal vo veci celkom alebo sčasti úspech. V danom prípade žalobca úspešný nebol, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. 2 4 S / 5 1 / 2 0 1 8 - 21 - V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozsudok nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Alena Antalová, pretože sa z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti nenachádzala na súde v čase jeho podpisovania.