Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/53/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200176 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200176.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: STRECHY 92, s.r.o. so sídlom Legionárska 17, 911 01 Trenčín, IČO: 43 806 538, právne zast.: JUDr. Petrom Ďurmekom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 1172/34, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 42150515, proti žalovanému: Ministerstvo financií SR, generálny tajomník služobného úradu, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava 15, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. MF/007220/2018-243/1056 zo dňa 09.01.2018, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu zamieta. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín vykonal finančnú kontrolu na mieste na základe poverenia č. 54/2016-FKnM zo dňa 02.06.2016 spoločnosti žalobcu. Kontrolou a po posúdení správnym orgánom bolo zistené, že spoločnosť žalobcu, ktorej bol v rokoch 2014 a 2015 poskytnutý príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu SR a Európskeho sociálneho fondu na podporu vytvárania pracovných miest, nepreobsadila jedno zriadené pracovné miesto v lehote 60 kalendárnych dní od jeho uvoľnenia a nedodržala povinnú dobu 18 mesiacov podporovaného pracovného miesta, čím nesplnila podmienky, za ktorý bol finančný príspevok poskytnutý podľa Čl. II., bod 10 v spojení s Čl. V., bod 5 a Čl. II., bod 1 Dohody č. 12/XXI/B/2014/§54 zo dňa 12.08.2014 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 14.12.2015, uzatvorenej medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín a spoločnosťou STRECHY 92, s.r.o. o poskytnutí predmetného príspevku. 2. Prvostupňový orgán verejnej správy - Úrad vládneho auditu pracovisko Zvolen rozhodnutím č. 16/8817/17/079 zo dňa 05.10.2017 rozhodol, že žalobca sa dopustil porušenia pravidiel a podmienok, za ktorých mu boli verejné prostriedky poskytnuté a ktorých nesplnenie bolo spojené s povinnosťou vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov, a toto konanie posúdil ako porušenie finančnej disciplíny podľa ust. § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 523/2004 Z. z.“) a v zmysle § 31 ods. 4 v spojení s ust. § 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z. mu uložil povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 5 710,68 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia na účet Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava. 3. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín (ďalej len „UPSVaR“) uzavrel so zamestnávateľom Dohodu, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť mu finančný príspevok na podporu vytvárania pracovných miest v maximálnej sume 475,89 Eur mesačne na jedno dohodnuté pracovné miesto najviac počas 12 mesiacov od obsadenia vytvoreného pracovného miesta. Príspevok bol poskytovaný na celkovú cenu práce zamestnancov prijatých do pracovného pomeru podľa Dohody. Podľa Čl. V. bod 2 Dohody na účel použitia týchto prostriedkov, na kontrolu ich použitia a vymáhanie sa vzťahoval režim upravený okrem iného v zákone č. 523/2004 Z. z. Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že zamestnávateľ si Dohodu riadne a dôsledne prečítal a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpísal. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zamestnávateľ druhé pracovné miesto na ktoré UPSVaR poskytol finančný prostriedok v sume 5 710,68 Eur obsadil od 01.09.2014 do 30.11.2015 (podľa pracovnej zmluvy zo dňa 20.08.2014 a Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.11.2015) podľa Čl. V. bod 5 Dohody mohlo pracovné miesto zostať neobsadené najviac na dobu 60 kalendárnych dní v znení dodatku č. 1 k Dohode t. j. do 29.01.2016. Zamestnávateľ (žalobca) uvedené pracovné miesto preobsadil až 01.04.2016 čo preukázala pracovná zmluva zo dňa 24.03.2016. Na základe uvedených skutočností pracovné miesto vytvorené v zmysle Dohody zamestnávateľ nepreobsadil v súlade s Čl. II. bod 10 v spojení s Čl. V. bod 5 Dohody, čím nesplnil podmienku Dohody povinného udržania podporovaného pracovného miesta počas 18 mesiacov (Čl. II. bod 1 Dohody). Zamestnávateľ (žalobca) uvedeným konaním závažne porušil podmienky v Čl. IV. bod 4 Dohody a zároveň si nesplnil povinnosť vrátiť UPSVaR celý poskytnutý príspevok na toto pracovné miesto v sume 5 710,68 Eur podľa Čl. V. bod 5 a 9 Dohody. 4. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že závery správy z finančnej kontroly sa opierali o jednostranne potvrdený dokument, v ktorom mu bola jednostranne oznámená zmena alebo oprava znenia predmetnej Dohody. Túto opravu Dohody č. 12/XXI/B/§54, ktorá mu bola doručená 12.07.2016, nepovažoval za písomný dodatok k pôvodne uzavretej Dohode podpísaný oboma účastníkmi a považoval ju za úkon jednostranný a na viac retroaktívny. Súčasne uviedol, že v prípade, ak by mal byť takto jednostranne potvrdený dokument považovaný za relevantný, tak v tom prípade bol uvedený do omylu chybne koncipovanými podmienkami pôvodnej Dohody uzatvorenej dňa 12.08.2014. Vzhľadom k tomu, že oprava nebola takým písomným dodatkom, ktorý by sa relevantným spôsobom týkal predmetu opravy, považoval za platnú časť Dohody a preto znenie pôvodnej Dohody a jej Čl. II. bod 1.1, v ktorom sa zamestnávateľ zaviazal udržať po dobu 18 mesiacov pracovné miesto v celkovom počte 1, a teda on ako zamestnávateľ túto podmienku dodržal a záväzok splnil. 5. Na základe podaného odvolania rozhodol Generálny tajomník služobného úradu samostatného oddelenia správneho konania Ministerstva financií Slovenskej republiky rozhodnutím č. MF/007220/2018-243/1056 zo dňa 09.01.2018 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 6. Žalovaný ako odvolací orgán verejnej správy neakceptoval žiadnu z odvolacích námietok a konštatoval, že v celom správnom konaní bola dôsledne dodržaná zásada zákonnosti a prvostupňový orgán verejnej správy konal v rozsahu a spôsobom, ktorý mu ustanovili platné a účinné právne predpisy Slovenskej republiky. Rozhodol na základe úplne a presne zisteného skutkového stavu a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vysporiadal s námietkami účastníka konania. 7. Odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy považoval za vydané v súlade s ust. § 46 správneho poriadku. 8. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa zaviazal podľa Čl. II. bod 1.1 Dohody udržať po dobu najmenej 18 mesiacov pracovné miesto(a) podľa bodu 2 obsadiť pracovné miesto(a) vytvorené podľa bodu 1 najneskôr do 30 dní od nadobudnutia účinnosti Dohody uchádzačmi o zamestnanie vo veku 29 rokov vrátane, vedeným v evidencii úradu najmenej 3 mesiace uzatvorením pracovného pomeru dohodnutého na plný pracovný úväzok na dobu neurčitú a na druh prác, ktoré súvisia s predmetom činnosti zamestnávateľa v štruktúre podľa tabuľky: stavebný technik počet 2. Podľa Čl. II. bod 10 Dohody v prípade predčasného skončenia pracovného pomeru na podporovanom mieste účastník konania sa zaviazal toto miesto preobsadiť v lehote podľa Čl. V bod 5 Dohody iným uchádzačom o zamestnanie. Pracovné miesto mohlo byť neobsadené najviac po dobu 60 kalendárnych dní podľa dodatku č. 1 Dohody, pričom dohodnutá doba udržania pracovného miesta sa predĺžila o dobu, počas ktorej pracovné miesto nebolo obsadené. Ak účastník konania v lehote 60 kalendárnych dní miesto nepreobsadil, bol povinný vrátiť UPSVaR celý poskytnutý príspevok. 9. Žalovaný zdôraznil najmä s ohľadom na hlavný odvolací dôvod účastníka konania (žalobcu), že účastník konania podal dňa 02.07.2014 žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na podporu vytvárania pracovných miest v rámci národného projektu XXI/B - pre dvoch zamestnancov. Dohodou č. 12/XXI/B/2014/§54 zo dňa 12.08.2014 boli schválené dve pracovné miesta a finančné prostriedky boli poskytnuté vo výške 11 407,25 Eur t. j. na dvoch zamestnancov. Z dokladov, ktoré predkladal účastník konania UPSVaR spolu so žiadosťami o úhradu platby podľa Dohody jednoznačne vyplýva, že finančný prostriedok bol poskytnutý na podporu vytvárania dvoch pracovných miest. Účastník konania obsadil druhé pracovné miesto podľa Dohody a toto miesto bol povinný udržať po dobu najmenej 18 mesiacov, t. j. do 29.01.2016. Dve pracovné miesta boli Dohodou schválené a finančné prostriedky poskytované UPSVaR a zo strany účastníka konania boli akceptované. Nakoľko druhé pracovné miesto bolo preobsadené až 01.04.2016, nebola dodržaná lehota na probsadenie zamestnanca podľa Čl. V bod 5 Dohody a účastník konania bol povinný vrátiť úradu celý príspevok podľa Čl. V bod 9 Dohody a tiež na základe „Výzvy UPSVaR Trenčín zo dňa 11.04.2018 o vrátenie finančných prostriedkov“ vo výške 5 710,68 Eur. 10. Ďalej žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že účastník konania (žalobca) dobrovoľne požiadal UPSVaR o poskytnutie príspevku, podpísal Dohodu, na základe ktorej mu bol poskytnutý príspevok. Podpisom Dohody účastník konania ako príjemca akceptoval podmienky poskytnutia príspevku, ktoré Dohoda v ustanoveniach jasne a jednoznačne deklaruje Čl. II. bod 2 Dohody podľa tabuľky: počet pracovných miest - 2). Vzhľadom k tomu mal žalovaný za nepochybné, že účastník konania objektívne mal a mohol vedieť, aké sú jeho povinnosti ako príjemcu príspevku a zároveň mal aj objektívnu vedomosť o následkoch jej nesplnenia o čom svedčí znenie Čl. V bod 12 Dohody, podľa ktorého závažné porušenie tejto Dohody je považované za porušenie finančnej disciplíny podľa zákona č. 523/2004 Z. z. 11. Správnou žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uviedol, že na obe vytvorené pracovné miesta mu bol poskytnutý príspevok, pričom na jedno vytvorené pracovné miesto bol prijatý zamestnanec a tento je stále zamestnaný u žalobcu až do podania správnej žaloby, čím bola zo strany žalobcu splnená podmienka udržania pracovného miesta po dobu najmenej 18 mesiacov, pričom túto skutočnosť žalovaný ani nespochybňoval. Žalobca bol však v zmysle Dohody povinný udržať po dobu minimálne 18 mesiacov novo vytvorené pracovné miesto, čo aj splnil. V zmysle platnej dohody žiadne iné pracovné miesto nebol povinný udržať. Zároveň žalobca uviedol, že na udržanie druhého miesta nemal právnu povinnosť, jednoducho považoval za správne snažiť sa z dôvodu poskytnutého príspevku znovu obsadiť uvoľnené pracovné miesto, aby bol naplnený zmysel programu podpory vytvárania pracovných miest. Z týchto dôvodov obe napadnuté rozhodnutia považoval za rozporné s uzatvorenou Dohodou, pretože v zmysle Čl. II. bod 1.1 mal žalobca udržať po dobu 18 mesiacov iba jedno pracovné miesto (nie dve) a túto podmienku žalobca splnil. 12. K žalobe sa vyjadril žalovaný a uviedol, že opravu vykonanú listom zo dňa 06.07.2016, kedy došlo k oprave Čl. II. ods. 1.1 z pôvodného jedného miesta na dve miesta považoval za opravu bez akéhokoľvek právneho významu. Žalobca podal dňa 02.07.2014 žiadosť o poskytnutie finančného prostriedku na podporu vytvorenia dvoch pracovných miest, pričom tieto dve pracovné miesta boli schválené a podporované podľa Dohody a finančné prostriedky poskytované UPSVaR na uvedené pracovné miesta boli zo strany žalobcu prijímané a akceptované. Zároveň z Čl. II. bod 2 a Čl. III. bod 1 Dohody podľa žalovaného zreteľne vyplýva, že finančný prostriedok bol poskytnutý na podporu vytvorenia dvoch pracovných miest. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal žalovaný za nepochybné, že žalobca objektívne mal a mohol vedieť, aké sú jeho povinnosti ako príjemcu príspevku a zároveň mal aj objektívnu vedomosť o následkoch ich nesplnenia. 13. V uplatnenej replike žalobca zotrval na svojich pôvodných písomných vyjadreniach ako aj žalobných námietkach, pričom zdôraznil, že opravu listom č. TN1/2016/8515 zo dňa 06.07.2016 považuje za opravu bez akéhokoľvek právneho významu a podľa Čl. VII. bod 1 Dohody sa zmeny k tejto Dohode mohli vykonať len písomným dodatkom podpísaným oboma účastníkmi Dohody. Zároveň uviedol, že žalobcovi nemôže byť na ujmu, že aj napriek tomu, že nemal dohodnutú povinnosť udržať dve pracovné miesta považoval za správne ich udržať a pri uvoľnení druhého pracovného miesta toto znovu obsadiť. 14. Žalovaný v duplike zotrval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia Úradu vládneho auditu pracovisko Zvolen, ktoré považoval za vecne správne, vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V argumentácii zotrval na svojich pôvodných písomných vyjadreniach. 15. Podľa § 2 SSP(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods.1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods.1 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 18. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 178 ods.1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 20. Podľa § 194 ods.1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 21. Podľa § 195 SSP Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 23. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia Správneho súdneho poriadku. Po preskúmaní veci na pojednávaní správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. 24. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP. Žalovaný na pojednávaní poukázal na obsah písomného vyjadrenia a mal zato, že v preskúmavanej veci je jednoznačne zistený skutkový stav. Žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by mohli mať za následok, že by nebol povinný odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny. Nevznikol mu dôvod na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Žiadal, aby správny súd žalobu zamietol. 25. Podľa § 54 ods.1 písm. a zákona č.5/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 Za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj a) národné projekty, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie alebo úrad 26. Podľa § 31 ods.1 písm. n) zákona č.523/2004 Z.z. porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. 27. Podľa § 31 ods.4 zákona č.523/2004 Z.z. za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu.Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) alebo sa zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) pri výkone kontroly alebo vnútorného auditu a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie 28. Podľa § 31 ods.7 zákona č.523/2004 Z.z. subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov. Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b). 29. Podľa § 31 ods.12 prvá veta zákona č.523/2004 Z.z. ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní. 30. Podľa Článku I Dohody č.12/XXI/B/2014/§54/2009 zo dňa 14.06.2014 ( ďalej len „Dohoda“; 1/ účelom dohody je úprava práv a povinností účastníkov dohody pri poskytovaní finančného príspevku na podporu vytvárania pracovných miest (ďalej len „príspevok“), v rámci národného projektu XXI/B „Podpora vytvárania pracovných miest - 3“ podľa § 54 ods. 1 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sa poskytuje zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ESF“) a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len „štátny rozpočet“) v zmysle: a) operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia Prioritná os 1 Podpora rastu zamestnanosti Opatrenie 1.1 Podpora programov v oblasti podpory zamestnanosti a dlhodobej nezamestnanosti b) národného projektu XXI/B „Podpora vytvárania pracovných miest - 3“ Kód ITMS: 27110130037 c) oznámenie č. 1/2014/NP XXI/B/§ 54 v rámci NP - „Podpora vytvárania pracovných miest - 3“ d) schémy pomoci de minimis na podporu zamestnanosti „Schéma DM - 16/2014“ v platnom znení. 31. Podľa Článku II. bod 1 Dohody; vytvoriť pracovné miesto(a) pre uchádzačov o zamestnanie (ďalej len „UoZ“) podľa § 6 zákona o službách zamestnanosti do 29 rokov vrátane v celkovom počte: 1. 32. Podľa Článku II bod 2; Obsadiť pracovné miesto(a) vytvorené podľa bodu 1 najneskôr do 30 kalendárnych dní od nadobudnutia účinnosti tejto dohody UoZ vo veku do 29 rokov vrátane, vedenými(i v evidencii úradu najmenej tri mesiace, uzatvorením pracovného pomeru dohodnutého na plný pracovný úväzok na dobu neurčitú a na druh prác, ktoré súvisia s predmetom činnosti zamestnávateľa, s ohľadom na profesijné a kvalifikačné predpoklady zodpovedajúce konkrétnemu pracovnému miestu, v štruktúre podľa tabuľky 33. Podľa Článku II bod 5; vytvorené pracovné miesta obsadzovať len uchádzačmi o zamestnanie podľa bodu 2 tohto článku. 34. Podľa Článku V bod 5; v prípade uvoľnenia vytvoreného pracovného miesta a jeho následného preobsadzovania iným UoZ, môže toto pracovné miesto zostať neobsadené najviac po dobu 30 kalendárnych dní (ak sa s úradom nedohodne inak) od jeho uvoľnenia. Ak takáto skutočnosť nastane v podporovanej dobe, počas doby neobsadenia pracovného miesta sa príspevok na toto miesto neposkytuje. O túto dobu neobsadenia pracovného miesta môže úrad predĺžiť dobu poskytovania príspevku len v súlade s časovým harmonogramom aktivity - poskytovaním príspevku. Dohodnutá doba udržania pracovného miesta sa predlžuje o dobu, počas ktorej toto pracovné miesto nebolo obsadené. 35. Podľa Článku V bod 9; ak zamestnávateľ nesplní podmienku doby povinného udržania pracovného miesta, resp. preobsadenia vytvoreného pracovného miesta, na ktoré bol poskytnutý príspevok, je povinný vrátiť úradu celý príspevok poskytnutý na toto pracovné miesto do 30 dní kalendárnych dní odo dňa uplynutia lehoty určenej na jeho preobsadenie. 36. Podľa Dodatku č.1 Článku V bod 5; v prípade uvoľnenia vytvoreného pracovného miesta a jeho následného preobsadzovania iným UoZ, môže toto pracovné miesto zostať neobsadené najviac po dobu 60 kalendárnych dní od jeho uvoľnenia. 37. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu vládneho auditu Zvolen, pracovisko Zvolen č.16/8817/17/079 zo dňa 05.10.2017, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi uložil povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 5 710,68 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava. 38. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy sú v rozpore s uzavretou dohodou, pretože v zmysle Čl. II ods. 1.1 predmetnej dohody mal žalobca udržať po dobu najmenej 18 mesiacov iba jedno pracovné miesto (nie dve). Túto podmienku žalobca splnil. 39. Skutočnosť, že listom č. TN/2016/8515 zo dňa 06.07.2016 síce UPSVaR opravil bod 1.1 z pôvodného jedného miesta na dve miesta, je bez právneho významu. 40. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 02.07.2014 žalobca podal žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na podporu vytvárania pracovných miest v rámci národného projektu XXI/B - pre dvoch zamestnancov. V predmetnej žiadosti žalobca jednoznačne vyhlásil, že potvrdzuje správnosť a pravdivosť údajov uvedených v tejto žiadosti a v jej prílohách, pričom si bol vedomý právnych dôsledkov nepravdivého vyhlásenia o skutočnostiach uvedených v tejto žiadosti, prípadne aj trestno-právnych dôsledkov. Svoju žiadosť podporil vypracovaným zámerom, ktorý odôvodnil, že z dôvodu zvýšenia rozsahu služieb / rozsahu zákazníkov, technické poradenstvo, grafické a dizajnérske práce (vizualizácia stavieb)/ a za účelom zlepšenia konkurencieschopnosti pre neho vyplynula potreba zamestnať ďalších dvoch stavebných technikov v dôsledku čoho bol schopný realizovať väčšie a zložitejšie zákazky, ako aj zlepšiť kvalitu poskytovaných služieb. 41. Správny súd mal ďalej za preukázané, že zmenu resp. opravu dohody v Čl. II bod 1 a 1.1 riešil UPSVaR listom, nakoľko podľa neho išlo len o chyby v písaní, čo si nevyžadovalo túto zmenu údajov riešiť ďalším dodatkom k dohode. Je nutné však konštatovať, že z Čl. II. bod 2 a Čl. III bod 1 dohody zreteľne vyplýva, že finančný príspevok bol poskytnutý na podporu vytvárania dvoch pracovných miest. Zároveň skutočnosť, že nešlo o podstatnú obsahovú zmenu dohody možno vyvodiť z toho, že žalobca podal dňa 02.07.2014 žiadosť o poskytnutie finančného príspevku tak, ako bolo hore uvedené na dve pracovné miesta, ktoré boli schválené a podporované podľa dohody, a finančné prostriedky boli UPSVaR na uvedené pracovné miesta zo strany žalobcu prijímané a akceptované. 42. Taktiež z iných bodov dohody (Čl. II bod 2 a Čl. III. bod 1), výšky dohodnutého príspevku a z dokladov predkladaných žalobcom spolu so žiadosťou o úhradu platby v zmysle dohody jednoznačne vyplýva, že účelom dohody bola úprava práv a povinností účastníkov dohody pri poskytnutí finančného príspevku na podporu vytvárania dvoch pracovných miest. 43. Súčasne žalobca po ukončení pracovného pomeru na predmetnom pracovnom mieste t. j. druhom pracovnom mieste požiadal UPSVaR o uzatvorenie dodatku k dohode, predmetom ktorého bolo predĺženie lehoty pre znova obsadenie tohto pracovného miesta. Z tohto jeho konania má súd za zrejmé, že žalobca akceptoval podmienky dohody uzatvorenej s Úradom a sám inicioval predĺženie lehoty, v ktorej môže zostať pracovné miesto neobsadené najviac na dobu 60 kalendárnych dní od jeho uvoľnenia, čím došlo k predĺženiu pôvodne dohodnutej dohody v trvaní 30 kalendárnych dní. 44. Z tohto dôvodu správny súd nepovažoval žalobnú námietku žalobcu za dôvodnú, nakoľko z celého administratívneho spisu ako aj zo samotných úkonov žalobcu vyplýva, že obsah dohody po celý čas jej trvania akceptoval a s jej obsahom bol uzrozumený, a tak isto aj nenamietal výšku finančného príspevku, ktorá mu bola na základe tejto dohody poskytovaná. 45. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný (a prvostupňový orgán verejnej správy) svoje rozhodnutia založili na konštatovaní, že došlo k porušeniu čl. V bodov 5,9 Dohody nakoľko žalobca neobsadil druhé pracovné miesto podľa dohody a toto miesto bol povinný udržať po dobu najmenej 18 mesiacov t. j. do 29.01.2016, pričom dve pracovné miesta boli dohodou schválené a finančné prostriedky poskytované UPSVaR a zároveň boli zo strany žalobcu akceptované. Vzhľadom k tomu, že druhé pracovné miesto bolo preobsadené až 01.04.2016 t. j. nebola dodržaná lehota na preobsadenie zamestnanca podľa Čl. V bod 5 dohody a účastník konania bol povinný vrátiť celý príspevok podľa čl. V bod 9 dohody a tiež na základe „výzvy“ UPSVaR Trenčín zo dňa 11.04.2014 o vrátení finančných prostriedkov vo výške 5 710,68 Eur. 46. Túto skutočnosť mal správny súd za preukázanú a aj samotný žalobca túto skutočnosť nerozporoval, nakoľko v podanej správnej žalobe uviedol, že znovu obsadenie pracovného miesta bolo zrealizované až po uplynutí dohodnutej predĺženej lehoty. K predmetnému došlo z dôvodu, že prísne a špecifické kritériá na zamestnanca v zmysle vyššie uvedenej dohody nespĺňali žiadny záujemcovia a toto miesto žalobca obsadil až keď našiel nového zamestnanca, ktorý nastúpil 01.04.2016 a ktorý špecifické kritériá spĺňal, mal aktívny záujem sa zamestnať a žalobca v ňom videl zabezpečenie kontinuity a zmyslu programu zamestnávania mladých ľudí. 47. Správny súd konštatuje, že prísne nastavené kritériá na zamestnanie zamestnanca na podporovanom mieste, nemôžu byť dôvodom na neobsadenie miesta a tým ani dôvodom na nedodržanie znenia dohody. Nič nevylučovalo situáciu, aby v prípade nemožnosti obsadiť miesto žalobca komunikoval s Úradom a pokúsil sa uzavrieť ďalší dodatok k predmetnej dohode, ktorý by lehotu resp. kritériá upravoval. Tento úkon však žalobca nevykonal. 48. Zároveň mal správny súd za to, že v čase, kedy mu 12.07.2016 bol doručený Návrh správy z finančnej kontroly na mieste, v ktorom bol poučený, že v zmysle § 21 ods. 1 písm. b/ zákona o finančnej kontrole a audite je oprávnený podať v lehote do 10.08.2016 písomné námietky k zisteným nedostatkom, k navrhovaným opatreniam a k lehote na predloženie písomného zoznamu splnených opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin vzniku v tejto určenej lehote, nereagoval. Z tohto dôvodu, že v určenej lehote neuplatnil námietky napriek poučeniu, je nutné považovať zistené nedostatky a navrhnuté odporúčania alebo opatrenia a lehotu na predloženie písomného zoznamu splnených opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov na odstránenie príčin ich vzniku, za akceptované zo strany žalobcu. 49. Zároveň má správny súd za to, že opravu dohody zo dňa 12.07.2016 nemožno považovať za právne relevantnú, avšak vzhľadom na jej pôvodný obsah nemá takú závažnosť, že by mohol správny súd považovať dohodu za neplatnú, resp. nekonkrétnu, čo sa týka uloženia práv a povinností, vyplývajúcu pre zamestnávateľa /v tomto konaní v pozícii žalobcu/ resp. pre práva a povinnosti úradu. Zo samotného obsahu dohody je zrejmé, aké práva a povinnosti jednotlivé zmluvné strany majú a teda je zrejmé, že aj prísne podmienky, ktoré boli v Čl. V tejto dohody ustanovené, nemožno vyhodnotiť za nezákonné či rozporné so zákonom. 50. Skutočnosť, že žalobca na vlastnú žiadosť pristúpil k podpisu predmetnej dohody je nutné považovať za relevantnú, nakoľko sám akceptoval osobitné podmienky poskytnutia príspevku podľa tejto dohody a bol si vedomý, že v prípade, ak nedodrží jednotlivé povinnosti súvisiace s dobou udržania pracovného miesta, resp. jeho preobsadenia bude povinný vrátiť poskytnutý nenávratný príspevok v plnej výške týkajúci sa toho ktorého pracovného miesta. 51. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol, pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia správny súd nezistil, že by bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 195 SSP. 52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 53. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.