Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/57/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200215 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200215.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: Apartment ski, s.r.o., so sídlom Bakossova 36, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 715 743, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: 1/ Daňový úrad Banská Bystrica, so sídlom Nová 13, Banská Bystrica, 2/ Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o žalobe opomenutého účastníka konania a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného 1/ č. 102349589/2017 zo dňa 09. novembra 2017, č. 100700032/2018 zo dňa 10. apríla 2018 a rozhodnutia žalovaného 2/ č. 100912023/2018 zo dňa 09. mája 2018, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102349589/2017 zo dňa 09.11.2017 o d m i e t a . II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 100700032/2018 zo dňa 10.04.2018 z a m i e t a . III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 100912023/2018 zo dňa 09.05.2018 z a m i e t a . IV. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) na základe žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) vydal rozhodnutie č. 102349589/2017 zo dňa 09.11.2017, ktorým v zmysle § 4c ods. 2 zákona o DPH žiadateľovi (žalobcovi) určil zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške 70 000,- Eur na obdobie 12 mesiacov. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe zistenia, že konatelia (R.. B. K. a Z. G.) a spoločník (R.. B. K.) žiadateľa (žalobcu) o registráciu pre daň z pridanej hodnoty boli konateľmi a spoločníkmi v prepojenom daňovom subjekte, ktorý mal ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000,- Eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom konatelia a spoločníci žiadateľa boli konateľmi a spoločníkmi v prepojenom daňovom subjekte a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty neboli splatené (t. j. ku dňu 18.10.2017), určil povinnosť zložiť zábezpeku na daň z pridanej hodnoty. Zároveň uviedol, že správca dane pri posudzovaní miery rizikovosti taktiež vychádzal z ďalších skutočností zistených pri správe daní, ktoré indikujú rizikovosť žiadateľa o registráciu, a to najmä skutočnosť, že boli odpísané nedoplatky z dôvodu zániku prepojeného daňového subjektu. 3. Predmetné rozhodnutie bolo žiadateľovi (žalobcovi) doručované na adresu sídla spoločnosti dňa 15.11.2017, pričom opakované doručenie zásielky bolo dňa 16.11.2017 a týmto dňom došlo aj k uloženiu zásielky, nakoľko predmetná zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, dňa 05.12.2017 došlo k jej vráteniu. Podľa vyznačenej doložky právoplatnosti predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2017 a vykonateľným sa stalo dňa 22.12.2017. 4. Predmetné rozhodnutie napadol žalobca dňa 29.03.2018 žalobou opomenutého účastníka podľa § 179 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a zároveň žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102349589/2017 zo dňa 09.11.2017. Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému 1/ do 7 dní od právoplatnosti rozhodnutia doručiť žalobcovi rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 1023449589/2017 zo dňa 09.11.2017 alebo alternatívne zrušiť rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 102349589/2017 zo dňa 09.11.2017 a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Konanie o tejto žalobe začalo na správnom súde pod sp. zn. 23S/57/2018. 5. Žalobca namietal v prvej časti žaloby, že predmetné rozhodnutie mu doručené nebolo, aj napriek tomu ho žalovaný 1/ považoval za doručené. Následkom tejto skutočnosti žalovaný 1/ vyznačil právoplatnosť rozhodnutia dňom 11.12.2017 a vykonateľnosť dňom 22.12.2017. Žalobca ďalej uviedol, že o existencii rozhodnutia sa reálne dozvedel až 30.01.2018, kedy chcel realizovať úhrady a zistil, že má zablokovaný účet v prospech žalovaného 1/. Následne na základe vyžiadaných dodatočných informácii zistil, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, pričom bol ústne informovaný o jeho obsahu. Reálne mu bolo rozhodnutie vydané oficiálne vo fotokópii dňa 12.03.2018, kedy sa dostalo do jeho dispozície. 6. Žalobca poukázal na ust. § 30 v spojitosti s ust. § 32 ods. 3 a ust. § 14 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“), podľa ktorého má správca dane povinnosť doručovať písomnosti elektronickými prostriedkami, v prípade osôb, ktoré sú právnickými osobami zapísanými v obchodnom registri. Zároveň poukázal na ust. § 30 ods. 1 druhá veta: „Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.“ Z predmetného ustanovenia vyvodil, že pokiaľ správca dane nedoručoval písomnosť elektronicky, mohol tak urobiť prostredníctvom svojich zamestnancov. Ďalej namietal, že z doručenky, ktorá je pripojená k rozhodnutiu vyplýva, že rozhodnutie malo byť doručované v dňoch 15.11.2017 a 16.11.2017, kedy však žalobca v týchto dňoch neobdržal do svojej poštovej schránky oznámenie o uložení zásielky, na základe ktorého by si mohol zásielku - napadnuté rozhodnutie vyzdvihnúť na pošte. Zároveň uviedol a poukázal na to, že na predmetnej adrese Z. XX, Z. Z. zásielky bežne preberal a ani vo vzťahu k správcovi dane sa mu v minulosti nestalo, že by zásielku neprevzal. 7. K určeniu výšky daňovej zábezpeky uviedol, že túto považuje za neprimeranú, vzhľadom k tomu, že pri určovaní výšky zábezpeky je potrebné, aby táto bola primeraná riziku budúcich nedoplatkov a výške predchádzajúcich daňových dlhov, čo však v tomto prípade nebolo dodržané. K prepojenému daňovému subjektu uviedol, že v čase, keď sa jednalo o prepojené osoby, táto spoločnosť nemala nedoplatky na dani a pokiaľ nejaké vznikli muselo to byť už v čase, keď R.. B. K. ani Z. G. neboli konateľmi spoločnosti. 8. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k tejto správnej žalobe uviedol, že pri posudzovaní miery rizikovosti vychádzal z celkovej výšky nedoplatkov prepojeného daňového subjektu, pričom celková výška evidovaných daňových nedoplatkov u prepojeného daňového subjektu bola 269 005,40 Eur, z toho nedoplatok na dani z pridanej hodnoty vo výške 268 679,02 Eur. Zároveň žalovaný 1/ pri posudzovaní rizikovosti taktiež vychádzal z ďalších skutočností zistených pri správe daní, ktoré indikovali rizikovosť žiadateľa o registráciu, a to najmä skutočnosť, že boli odpísané nedoplatky z dôvodu zániku prepojeného daňového subjektu. K doručovaniu rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie o zábezpeke bolo zaslané na sídlo spoločnosti v zmysle § 31 ods. 3 Daňového poriadku. Zásielka sa vrátila späť s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Dátum doručenia rozhodnutia bol 01.12.2017. Daňový subjekt (žalobca) bol povinný zložiť zábezpeku do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zábezpeke, t. j. do 21.12.2017. Nakoľko zábezpeka zložená nebola, uvedená informácia bola zaslaná na oddelenie správy daní na ďalšie konanie. 9. Následne žalovaný 1/ opatrením zo dňa 10.04.2018 č. 10070032/2018 v zmysle § 73 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi oznámil, že podľa § 73 ods. 4 písm. a/ Daňového poriadku odvolanie daňového subjektu Apartment Ski, s. r. o. (žalobca) zo dňa 19.03.2018, ktoré bolo podané proti rozhodnutiu č. 102349589/2017 zo dňa 09.11.2017 zamietol, nakoľko toto odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nebolo prípustné podľa § 72 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku, nakoľko bolo podané po určenej lehote. Zároveň však odvolanie posúdil ako podnet na začatie preskúmavania rozhodnutia mimoodvolacieho konania. 10. Voči predmetnému opatreniu podal žalobca žalobu o preskúmanie oznámenia o zamietnutí odvolania zo dňa 10.04.2018 č. 10070032/2018, pričom vo svojej žalobe uviedol, že rozhodnutie, voči ktorému podal odvolanie, mu nebolo doručované riadne, a preto namietal z dôvodov § 30 v spojitosti s ust. 32 ods. 3 a § 14 Daňového poriadku jeho doručenie. Vzhľadom k tejto skutočnosti mal žalobca za to, že doručovanie, ktoré bolo realizované v novembri 2017, malo také vady, pre ktoré nebolo možné mať za to, že zásielka bola riadne doručovaná, a teda odvolaním napadnuté rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť dňa 11.12.2017 tak ako uvádza žalovaný 1/. Z týchto dôvodov žiadal zrušiť opatrenie Daňového úradu Banská Bystrica č. 10070032/2018 zo dňa 10.04.2018 a vec vrátiť žalovanému 1/ na ďalšie konanie. Konanie o tejto správnej žalobe začalo na súde pod sp. zn. 23S/81/2018. 11. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k tejto správnej žalobe poukázal na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie, voči ktorému smerovalo odvolanie, t. j. rozhodnutie č. 102349589/2017 zo dňa 09.11.2017 bolo v zmysle § 31 ods. 3 Daňového poriadku uložené na pošte Banská Bystrica 4 dňa 16.11.2017. Nakoľko si žalobca nevyzdvihol písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považoval sa posledný deň tejto lehoty (01.12.2017) za deň doručenia, i keď sa daňový subjekt o uložení nedozvedel. Daňový subjekt sa v lehote 8 dní od doručenia rozhodnutia neodvolal, a teda rozhodnutie sa stalo právoplatným 11.12.2017 a vykonateľným dňa 22.12.2017. 12. Dňa 30.01.2018 sa dostavil pán R.. B. K., konateľ žalobcu, za účelom nahliadnutia do spisu podľa ust. § 23 Daňového poriadku, pričom žalovaný 1/ umožnil daňovému subjektu nahliadnuť do spisu súvisiaceho so žiadosťou o registráciu pre daň z pridanej hodnoty, pričom došlo k nahliadnutiu do dokladu, a to aj do rozhodnutia o určení zábezpeky č. 102349589/2017 zo dňa 09.11.2017. Nahliadajúci si z rozhodnutia urobil fotografiu do mobilu. 13. Vzhľadom na skutočnosť, že lehota na odvolanie uplynula dňa 11.12.2017, odvolanie bolo podané po určenej lehote, a teda žalovaný 1/ vydal oznámenie o zamietnutí odvolania, v zmysle ktorého odvolanie daňového subjektu - žalobcu zamietol, nakoľko toto odvolanie bolo neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku, nakoľko bolo podané po určenej lehote. 14. Tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie správcu dane mu bolo prvý krát riadne doručené až dňa 12.03.2018 nie je pravdivé, nakoľko v zmysle § 23 ods. 2 Daňového priadku na žiadosť daňového subjektu alebo jeho zástupcu správca dane zo spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť, vydá rovnopis alebo vyhotoví kópie alebo listinnú podobu elektronického dokumentu a vydá ich daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi a na ich požiadanie osvedčí ich zhodu s originálom. Avšak z tohto zákonného ustanovenia nevyplýva, že vydanie vyhotovenej kópie rozhodnutia správcu dane na požiadanie daňového subjektu je možné zamieňať s doručením rozhodnutia správcu dane. O tom, že tento dátum 12.03.2018 za doručenie písomnosti nepovažuje ani sám daňový subjekt svedčí tá skutočnosť, že v správnej žalobe zo dňa 29.03.2018 požiadal súd o uloženie povinnosti správcovi dane, aby do 7 dní od právoplatnosti rozhodnutia doručil žalobcovi rozhodnutie č. 102349589/2017 zo dňa 09.11.2017. 15. Správca dane dňa 17.01.2018 vydal rozhodnutie č. 100161255/2018, ktorým v zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku začal daňové exekučné konanie vo veci vymáhania iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím vo výške 70 000,- Eur od daňového dlžníka (žalobcu). Exekučným titulom na začatie tohto daňového exekučného konania bolo právoplatného a vykonateľné rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 102349589/2017 zo dňa 09.11.2017 o určení zábezpeky na daň z pridanej hodnoty, ktorým bolo uložené daňovému dlžníkovi peňažné plnenie vo výške 70 000,- Eur. 16. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru je daňová exekúcia neprípustná, nakoľko rozhodnutie o určení zábezpeky na daň z pridanej hodnoty nikdy nenadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie o určení zábezpeky nebolo žalobcovi riadne doručené, keď s poukazom na ust. § 30 v spojitosti s ust. § 32 ods. 3 a ust. § 14 Daňového poriadku mal správca dane povinnosť doručovať písomnosti elektronickými prostriedkami v prípade osôb, ktoré boli právnickými osobami zapísanými v obchodnom registri. Zároveň poukázal na skutočnosť, že správca dane určil daňovému subjektu - žalobcovi zábezpeku na daň vo výške 70 000,- Eur z dôvodu, že mal za to, že konatelia a spoločník žiadateľa boli konateľmi a spoločníkmi v prepojenom daňovom subjekte. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vôbec nevyplýva, aký prepojený daňový subjekt má správca dane na mysli, keď tvrdí, že v ňom mali mať konatelia účasť, rovnako nebolo zrejmé, aké dokazovanie správca dane vykonal za účelom preukázania tvrdenia, že by akýkoľvek nedoplatok na dani v správcom dane bližšie neurčenom subjekte vznikol v čase, keď tam mali konatelia účasť, ani to, či sa nedoplatok na dani týka práve dani z pridanej hodnoty, nakoľko len vo väzbe na túto daň je možné určiť zábezpeku. 17. Na základe podaného odvolania vydal žalovaný 2/ rozhodnutie č. 100912023/2018 zo dňa 09.05.2018, ktorým potvrdil daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Banská Bystrica č. 100261140/2018 zo dňa 31.01.2018. 18. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane na podklade exekučného titulu, ktorým bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie č. 102349589/2017 zo dňa 09.11.2017 o určení zábezpeky na daň z pridanej hodnoty vo výške 70 000,- Eur, začal v zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 100161255/2018 zo dňa 17.01.2018. V súvislosti s námietkou žalobcu, že daňová exekúcia je neprípustná, pretože rozhodnutie o určení zábezpeky na daň z pridanej hodnoty nikdy nenadobudlo právoplatnosť žalovaný 2/ uviedol, že správca dane ako orgán verejnej moci nebol povinný doručovať daňovým subjektom písomnosti podľa § 17 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) elektronickými prostriedkami, nakoľko uvedené platí do 31.12.2018 v zmysle prechodného ust. § 60f ods. 3 zákona o e-Governmente. Z tohto dôvodu predmetné rozhodnutie bolo správne doručované daňovému dlžníkovi v zmysle § 30 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku, prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb. Vzhľadom ku skutočnosti, že si daňový dlžník nevyzdvihol písomnosť do 15 dní odo dňa jej uloženia, považoval sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa daňový dlžník o uložení nedozvedel. Keďže daňový dlžník - žalobca sa v lehote 8 dní od doručenia rozhodnutia neodvolal, toto rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným. K námietkam týkajúcich sa samotného rozhodnutia o určení zábezpeky žalovaný 2/ uviedol, že výhrady voči predmetnému rozhodnutiu si mal daňový dlžník možnosť uplatniť v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu. Skutočnosť, že predmetné rozhodnutie bolo doručované správcom dane podľa § 30 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku a daňový dlžník si neprevzal zásielku v lehote do 15 dní od jej uloženia na pošte, čím v zmysle § 31 ods. 3 Daňového poriadku posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, i keď sa daňový dlžník o uložení nedozvedel, nemôže byť kladená za vinu správcovi dane, nakoľko nie jeho vinou bola daňovému dlžníkovi odňatá možnosť podať voči rozhodnutiu o určení zábezpeky odvolanie. 19. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného 2/ a vrátenia veci žalovanému 2/ na ďalšie konanie. Konanie o tejto žalobe začalo na správnom súde pod sp. zn. 23S/85/2018. 20. Žalobca namietal skutočnosti identické, ako uvádzal v predchádzajúcich dvoch žalobách a zároveň ako uvádzal v odvolaní voči predmetnému rozhodnutiu. Poukázal pritom na to, že v zmysle § 60f ods. 3 zákona o e-Governmente ustanovenia sa vzťahujú na doručovanie medzi orgánmi verejnej moci, pričom žalobca takýmto orgánom nie je. Bez ohľadu na uvedené sa v príslušných ustanoveniach zákona o e- Governmente uvádzajú podmienky doručovania pre prípad, že osobitný predpis neustanovuje inak. V danom prípade bol podľa názoru žalobcu osobitným predpisom práve Daňový poriadok a ustanovenia tohto zákona týkajúce sa doručovania boli pre účastníkov záväzné. Súčasne poukázal na chybu v doručovaní, nakoľko na predmetnej adrese sídla spoločnosti si žalobca zásielky preberal a v danom prípade mu nebolo doručené oznámenie o uložení zásielky, a teda k reálnemu doručeniu nedošlo. 21. Žalovaný 2/ k predmetným žalobným dôvodom uviedol, že trvá na svojich argumentoch uvedených v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia č. 100912023/2018 zo dňa 09.05.2018. Žalovaný poukázal na všeobecné konštatovanie, že mechanizmy doručovania elektronických podaní a rozhodnutí upravené podľa osobitných predpisov majú podľa zákona o e-Governmente stanovené prechodné obdobie, počas ktorého môžu orgány verejnej moci použiť postupy podľa týchto predpisov, t. j. elektronická komunikácia v týchto prípadoch nemusí prechádzať cez elektronickú schránku. Zároveň poukázal na skutočnosť, že sám žalobca tvrdil, že na adrese Z. XX, Z. Z. zásielky bežne preberal, a ani vo vzťahu k daňovému úradu sa v minulosti nestalo, že by zásielku neprevzal. Z uvedeného vyplývalo pre žalovaného 2/, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný nevyužíva elektronické doručovanie, pričom v iných prípadoch elektronickú formu doručovania resp. doručovanie zamestnancami správcu dane nenavrhoval. 22. Uznesením č. k. 23S/57/2018-34 zo dňa 25.09.2018 správny súd postupom podľa § 65 ods. 1 SSP spojil veci žalobcu, ktoré u neho začali na základe samostatne podaných žalôb a ktoré skutkovo súvisia, nakoľko na seba procesne nadväzujú, do spoločného konania ďalej vedeného pod sp. zn. 23S/57/2018. 23. Žalobca po doručení vyjadrení žalovaného 1/ a 2/ k žalobám zotrval na svojich žalobných námietkach, pričom poukázal na skutočnosť, že správca dane sa nepokúsil doručiť spôsobom podľa § 30 ods. 1 Daňového poriadku, pričom v zmysle § 17 ods. 3 zákona o e-Governmente sa toto ustanovenie týka doručovania orgánov verejnej moci a žalobca nie je orgánom verejnej moci. Zároveň doplnil, že z jeho pohľadu je neprípustné, aby sa výška daňovej zábezpeky odvíjala od výšky dlhu v prepojenom daňovom subjekte. Existencia daňového nedoplatku v prepojenom daňovom subjekte s poukazom na ustanovenie § 4c zákona č. 222/2004 Z. z. môže byť dôvodom pre vznik povinnosti zložiť daňovú zábezpeku, resp. pre existenciu základu pre vznik tejto povinnosti, nie je však podkladom pre určenie výšky tejto zábezpeky. 24. Žalovaní 1/ a 2/ právo dupliky nevyužili. 25. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP, preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 SSP. 26. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd sa nestotožnil s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej konal v zmysle § 179 ods. 7 SSP, pričom následne skúmajúc podmienky konania (§ 97 SSP) dospel k záveru, že žaloba, ktorou bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného 1/ č. 102349589/2017 zo dňa 09.11.2017, ako žaloba smerujúca proti prvostupňovému rozhodnutiu je neprípustná v zmysle § 7 písm. a) SSP (pre nespôsobilý predmet súdneho prieskumu), a preto ju podľa § 98 ods. 1 písm. h) odmietol. 27. Zároveň správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté opatrenie žalovaného 1/ č. 100700032/2018 zo dňa 10.04.2018, vrátene postupu, ktorý mu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 1, 2 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 28. Správny súd ďalej preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného 2/, vrátane postupu, ktorý mu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 1, 2 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 29. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 2 ods. 2 SSP; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 30 ods. 1 Daňového poriadku; správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. 33. Podľa § 30 ods. 2 Daňového poriadku; ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a) poskytovateľa poštových služieb, b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis, c) verejnej vyhlášky. 34. Podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku; písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. 35. Podľa § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente; orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, a) o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe, b) ktoré osobitný predpis ukladá alebo umožňuje vykonať ústne, konkludentným prejavom vôle alebo predložením veci, ktorá nemá listinnú podobu alebo elektronickú podobu, alebo c) ktoré spočívajú vo výkone činnosti, akou je ústne pojednávanie, miestne zisťovanie, výkon kontroly alebo dohľadu na mieste, obhliadka, nazeranie do spisov, predvedenie a iné obdobné úkony, ktoré sa vykonávajú mimo úradnej budovy, v ktorej sídli orgán verejnej moci. 36. Podľa § 60f ods. 3 zákona o e-Governmente; orgány verejnej moci nie sú do 31. decembra 2018 povinné, podľa § 17 ods. 3 ako účastník konania na účely začatia alebo v priebehu konania podávať orgánu verejnej moci, ktorý vo veci koná, elektronické podanie, ak osobitný predpis neustanovuje pre konkrétne konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osoby alebo pre jeho časť povinne elektronickú komunikáciu. 37. Podľa § 60b ods. 2 zákona o e-Governmente; orgán verejnej moci je od 1. novembra 2016 do 31. januára 2018 oprávnený pri výkone verejnej moci elektronicky postupovať aj podľa osobitných predpisov, ak ustanovujú odlišnú úpravu postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky a odlišné náležitosti elektronickej podoby návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, alebo odlišné náležitosti elektronickej podoby rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci, ako tento zákon. 38. Za najdôležitejšiu žalobnú námietku v predmetných veciach považoval správny súd skutočnosť, či rozhodnutie žalovaného 1/ č. 102349589/2017 zo dňa 09.11.2017, ktorým bola žalobcovi určená zábezpeka na daň z pridanej hodnoty vo výške 70 000,- Eur, bolo doručované riadne v zmysle Daňového poriadku, resp. či boli porušené jeho práva ako účastníka konania tým, že žalovaný 1/ ako správca dane nekonal so žalobcom ako účastníkom konania riadne v zmysle platnej právnej úpravy. 39. Argumentáciu žalobcu, že správca dane nevyužil doručovanie písomnosti elektronickými prostriedkami, resp. nevyužil doručovanie písomností prostredníctvom zamestnancov považuje správny súd za nedôvodnú. Žalobca ako žiadateľ o registráciu platiteľa dane z pridanej hodnoty podal svoju žiadosť písomne, pričom neuviedol v samotnej žiadosti skutočnosť, že by žiadal o elektronické doručovanie, resp. všetky úkony, ktoré vykonal správca dane voči žalobcovi boli vykonávané na základe telefonického resp. písomného predvolania, tzn. že samotný žalobca, ako sám uvádza, sa na adrese Z. XX, Z. Z. zdržiaval, zásielky bežne preberal a ani vo vzťahu k daňovému úradu sa mu v minulosti nestalo, že by zásielku neprevzal. Zároveň sám žalobca uvádza, že predmetnú zásielku očakával, a teda v rozhodnom období bol aj z tohto dôvodu obozretnejší ohľadom doručovaných zásielok. Zároveň z úradného záznamu zo spisového materiálu vyplýva, že ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, t. j. 08.12.2017 daňový subjekt (žalobca) prostredníctvom svojho konateľa s daňovým úradom komunikoval, pričom bol upozornený, že od 08.12.2017, t. j. 3 dní pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o určení daňovej zábezpeky, sa v zmysle zákona o DPH stáva mesačným platiteľom od 08.12.2017. 40. Aj tvrdenie žalobcu o využívaní riadnej elektronickej schránky nebolo zo spisového materiálu preukázané, nakoľko všetky úkony, ktoré vykonával voči žalovanému 1/ boli vykonávané v písomnej podobe a aj podanie - odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu zo dňa 09.11.2017 bolo podané v písomnej forme. 41. Z tohto dôvodu správny súd vyhodnotil, že táto námietka zo strany žalobcu nie je dôvodná. 42. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ nedoručoval písomnosť elektronickými prostriedkami, pristúpil k postupu podľa § 30 ods. 2 Daňového poriadku, pričom písomnosť doručil prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb na adresu sídla žalobcu. 43. Správny súd podotýka, že na tejto adrese žalobca všetky ďalšie rozhodnutia týkajúce sa predmetnej veci preberal, pričom aj doručenie daňovej exekučnej výzvy zo dňa 31.01.2018 sp. zn. 100261140/2018, ktorá mu bola doručovaná tiež cestou poštových služieb na predmetnej adrese sídla prevzal, pričom námietku doručovania elektronickými prostriedkami neuviedol ani v podanom odvolaní voči predmetnému rozhodnutiu. 44. Správny súd sa ďalej stotožňuje s argumentáciou žalovaného 2/, že finančná správa pri elektronickom výkone verejnej moci uplatňuje postup podľa ust. § 60b ods. 2 zákona o e-Governmente, podľa ktorého orgán verejnej správy je oprávnený postupovať podľa osobitných predpisov, ak ustanovujú odlišnú úpravu postupu a odlišné náležitosti jej výkonu ako zákon o e-Governmente. V zmysle § 13 ods. 5 Daňového poriadku až v znení platnom od 01.01.2018 sa uvádza povinná elektronická komunikácia na všetky právnické osoby zapísané v obchodnom registri. Do 01.01.2018 mali túto povinnosť len subjekty uvedené v § 14 ods. 1 Daňového poriadku. 45. Vzhľadom k tejto skutočnosti má správny súd za to, že v danom prípade mohol žalovaný 1/ doručovať svoje rozhodnutie prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb, a teda v danom prípade nemožno považovať žalobcu za opomenutého účastníka, resp. za účastníka, ktorému nebolo prvostupňové rozhodnutie žalovaného 1/ riadne doručené. 46. Z týchto dôvodov správny súd pristúpil k odmietnutiu žaloby, nakoľko prvostupňové rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom, nie je spôsobilé súdneho prieskumu. Správny súd zároveň preskúmal postup žalovaného 1/ v prípade podaného oneskoreného odvolania proti rozhodnutiu č. 102349589/2017 zo dňa 09.11.2017, pričom dospel k záveru, že predmetné konanie nemá také vady, ktoré by odňali žalobcovi procesné právo. 47. Z týchto dôvodov má správny súd za to, že daňové exekučné konanie bolo začaté zákonným spôsobom na podklade exekučného titulu, a to vykonateľného rozhodnutia, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, t. j. rozhodnutie žalovaného 1/ o určení zábezpeky č. 10234589/2017 zo dňa 09.11.2017 a dôvody, ktoré uviedol žalobca v žalobe nie sú v zmysle § 91 ods. 5 Daňového poriadku okolnosťou, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného daňového nedoplatku ani skutočnosťou, ktorá by preukazovala nezákonný postup žalovaného 1/, resp. žalovaného 2/ pri vydaní daňovej exekučnej výzvy. 48. Zároveň má správny súd za to, že podľa právnej úpravy vzťahov v § 60b ods. 2 zákona o e- Governmente v prípade, ak si žalovaný 1/ zvolil spôsob doručovania písomností v zmysle § 31 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, aj v prípade, ak by takýmto postupom porušil procesnú normu na základe neúplného resp. nejasného výkladu právnej normy, nedošlo by k takému zásahu do práv žalobcu, ktorý by sám o sebe spôsobil nezákonnosť rozhodnutia o veci samej. Doručovanie písomností do vlastných rúk v písomnom vyhotovení poskytuje rovnaký rozsah oprávnení ako doručovanie v zmysle § 32 ods. 7 Daňového poriadku. Z týchto dôvodov má správny súd za to, že postupom žalovaného 1/ nemohlo dôjsť k takému zásadnému zásahu do procesných práv žalobcu, ktoré by naplnilo niektorý z dôvodov v zmysle § 191 SSP. 49. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contratio, keď žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech právo na náhradu trov konania nepriznal. 50. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 369 ods. 4 SSP). 50. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 369 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.