Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sa/10/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200487 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200487.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd, sudcom JUDr. Petrom Molčanom, v právnej veci žalobcu: U. M., bytom F. XX/XXX, F., XXX XX S., zastúpený advokátom JUDr. Ondrej Krempaský, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. júna 2018, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. júna 2018 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. apríla 2018 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. U. M., bytom F. XX/XXX, F. - S. (ďalej len „žalobca“) žiadosťou spísanou dňa 20.03.2018 s dátumom uplatnenia nároku 19.02.2018 požiadal o starobný dôchodok. O žiadosti žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 06.04.2018 tak, že jeho žiadosť zamietla (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie uviedla, že žalobca sa žiadosťou domáhal priznania starobného dôchodku od 19.02.2016, pričom rozhodnutím Colného riaditeľstva SR z 04.02.2004 mu bol podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) priznaný od 31.12.2003 výsluhový dôchodok. Na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 02.10.1970 do 26.09.1972 a doba služobného pomeru od 01.04.1976 do 30.12.2003 (III. pracovná kategória), t.j. 29 rokov a 20 dní. Sociálna poisťovňa, ústredie ďalej v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu č. 7So/138/2011 z 15.08.2012, podľa ktorého je potrebné zohľadniť na určenie dôchodkového veku a tiež na určenie dôchodku v súlade s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení aj dobu služby zaradenú do I. a II. kategórie funkcií, ktorá bola zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok a tiež príjmy dosiahnuté počas tejto doby služby. Sociálna poisťovňa, ústredie s odkazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. uzavrela, že v období trvania služobného pomeru žalobca nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby a doba výkonu služby zaradená do III. pracovnej kategórie, a preto mu nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok. Ďalej skonštatovala, že podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. má poistenec nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov. Dôchodkový vek 62 rokov žalobca dosiahol XX.XX.XXXX, ku ktorému získal 3 486 dní obdobia dôchodkového poistenia, to znamená 9 rokov a 201 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Záverom prvostupňového rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie uviedla, že na základe uvedených podmienok vyplýva, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku k 19.02.2016 zamietla. 2. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 07.06.2018, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie v celom rozsahu potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie v celom rozsahu dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto prvostupňové rozhodnutie bolo potrebné potvrdiť. Poukázal na potvrdenie Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXX/XXXX-XXXXXXXX zo dňa 01.10.2013, ako aj na evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia vystavené colným úradom, podľa ktorých bola žalobcovi na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia zhodnotená doba služobného pomeru v období od 01.04.1976 do 30.09.2003 v colnej správe a v období od 02.10.1970 do 26.09.1972 ako doba základnej vojenskej služby. Uvedené obdobia neboli zaradené v rezortných zoznamoch do I., ani do II. pracovnej kategórie. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zn. 4830/2004-1304 zo 04.02.2004 bol žalobcovi podľa zákona č. 328/2002 Z.z. priznaný od 31.12.2003 výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby, ako aj doba služobného pomeru, t.j. 29 rokov a 20 dní. Žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia do služby I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. V súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v rozsudku č. 7So/138/2011 z 15.08.2012 je podľa žalovaného potrebné zohľadniť na určenie dôchodkového veku a tiež na určenie sumy dôchodku podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení aj dobu služby zaradenú do I. a II. kategórie funkcií, ktorá bola zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok a tiež príjmy dosiahnuté počas tejto doby. Žalovaný v tejto súvislosti uzavrel, že žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, a preto nie sú splnené podmienky na zníženie jeho dôchodkového veku na základe čoho nie je možné pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok postupovať podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR a pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a sumu dôchodku krátiť podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Vzhľadom na to, že žalobca v období trvania služobného pomeru nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, na nárok ktorého bola zhodnotená žalobcovi doba základnej vojenskej služby a doba výkonu služby zaradená do III. pracovnej kategórie, podľa žalovaného nebolo možné vzhľadom na to zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru aj pre vznik nároku na starobný dôchodok. Poukázal na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a skonštatoval, že dobu poistenia, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na výsluhový dôchodok nemožno hodnotiť na nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Podľa tohto zákona má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov, ktorý žalobca dosiahol XX.XX.XXXX. K tomuto dátumu žalobca získal 3 486 dní dôchodkového poistenia, t.j. 9 rokov a 201 dní obdobia dôchodkového poistenia. Žalovaný na základe toho záveroval, že žalobca nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov ale len 9 rokov a 201 dní, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietnutá. K námietke žalobcu, že bol diskriminovaný oproti iným poistencom v osobitných systémoch sociálneho zabezpečenia (policajtom a vojakom) žalovaný uviedol, že sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 uverejneného v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb. V prípade žalobcu takýto postup neprichádzal do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Sociálna poisťovňa, ústredie v prípade žalobcu zvolila rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. Na základe uvedeného žalovaný zhodnotil vec tak, že odvolanie účastníka konania nebolo dôvodné, na základe čoho bolo potrebného ho zamietnuť v celom rozsahu. Zhrnutie argumentov žalobcu 3. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorou požadoval preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím a obe tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na nové konanie Sociálnej poisťovni, ústredie. Žalobca tvrdil, že rozhodnutím žalovaného, ako aj prvostupňovým rozhodnutím boli porušené jeho práva tým, že zamietli jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, aj keď splnil obidve zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Žalobca namietal, že žalovaný konal v rozpore s § 218 ods. 2, 3 zákona č. 461/2003, keď prvostupňové rozhodnutie potvrdil aj za toho stavu, že sa prvostupňový orgán nevysporiadal s námietkami žalobcu smerujúcimi k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaný podľa neho argumentoval na základe citácií právnych predpisov, bez vyslovenia relevantného právneho názoru. Žalobca odmietol právnu argumentáciu žalovaného založenú na tom, že žalobca nedosiahol dostatočnú dobu dôchodkového poistenia a že terajšia judikatúra je na tento prípad nepoužiteľná, pretože činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Namietal, že žalovaný aj prvostupňový orgán konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128 ako aj s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Podľa žalobcu celková doba poistenia žalobcu nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že prvostupňový orgán, ako aj žalovaný u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov. U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórií postupuje opačne, a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava, z čoho vyplýva, že aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovaného k posúdeniu tejto z hľadiska uplatneného nároku rozhodujúcej skutočnosti je nielen iný, ale aj diskriminujúci. Z § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. nesporne vyplýva, že upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia. Žalobca ďalej namietal, že právne posúdenie veci je v rozpore s § 65 zákona č. 461/2003, pretože z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok - dôchodkové poistenie najmenej 15 rokov a dovŕšenie dôchodkového veku 62 rokov. Žalobca namietal, že dosiahol vek 62 rokov dňom XX.XX.XXXX a celková doba jeho poistenia je 38 rokov a 221 dní a nie 9 rokov 201 dní ako uvádza žalovaný. Tento záver žalovaného vyvracia osobný list dôchodkového poistenia, ktorý bol súčasťou rozhodnutia, z ktorého vyplýva že žalobca bol poistencom sociálnej poisťovne od roku 1957. Podľa jeho názoru sa v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo by mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostala inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku. Žalobca zdôraznil, že popri podaní žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok na splnenie podmienok na priznanie starobného dôchodku tým, že dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., ale žiadosť na dôchodok podal potom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 citovaného zákona. V ďalšom texte správnej žaloby žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu č.k. 7So/138/2011, 10So/59/2014, ktorých závery podľa jeho názoru žalovaný nerešpektoval. Poukázal aj na ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR, najmä č.k. 9So/15/2016 z 28.02.2018. Žalobca ďalej dal do pozornosti, že Ústavný súd SR vo svojej judikatúre konštatoval, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napríklad ÚS SR I. ÚS 87/93, PL.ÚS16/95 a II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (ÚS SR II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Podľa jeho názoru v súlade s názorom ústavného súdu za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne zdôvodniť (ÚS SR IV. ÚS 14/07). Ďalej žalobca zdôraznil, že v rozsudku Najvyššieho súdu SR 10So/59/2014 z 15.04.2015 vyslovil Najvyšší súd SR právny názor na záväznosť predchádzajúcej judikatúry aj na prípad, ktorý je totožný s touto vecou a vyjadril to tým, na čom je založené aj uznesenie Ústavného súd SR IV. ÚS 481/2011 z 10.11.2011, ktorému žalovaný pripisuje iný právny význam, čo potvrdzuje aj fakt, že výkladové stanovisko týkajúce sa druhej zákonnej podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok je akceptované všeobecnými súdmi, ktoré sa ním riadia. Žalovaný odlišnosť stavia na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. nepredložil žiadny právny argument, ktorý by zdôvodnil odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcoch zaradených do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií, nehovoriac, že týmto diskriminujúcim spôsobom posudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo II. kategórie. Ak tento postup nevolí ani voči tým poistencom, ktorí neboli poistencami žalovaného po dobu 15 rokov, ale boli poistencami iných systémov, žalovaný preukázateľne rozhoduje v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, čo potvrdzuje aj rozsiahla rozhodovacia činnosť všeobecných súdov. Žalobca dôvodil, že nebolo sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale sporná bola celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané, a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie je arbitrárne, nakoľko skutkové zistenia a právne závery sú v rozpore s právnymi predpismi a rovnako sú v nesúlade s obsahom ustálenej praxe, pričom žalovaný neuviedol žiadny relevantný dôvod, na základe ktorého odmietol stabilizovanú výkladovú prax. Žalobca napokon vyjadril názor, že žalovaný z § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyvodil závery ktoré svedčia o tom, že pri aplikácii týchto ustanovení nebral do úvahy celé ustanovenia, ale len ich časť, aj keď z dikcie jednoznačne vyplýva, že citované ustanovenia obsahujú kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu 4. Žalovaný sa vo vyjadrení k správnej žalobe nestotožnil s podanou správnou žalobou žalobcu a navrhol, aby bola táto žaloba zamietnutá. Zvolil obdobnú argumentáciu ako v napadnutom rozhodnutí. Podľa jeho názoru sa rozsudky Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobca poukázal na tento prípad nevzťahujú a dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby Z. nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení zhodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Žalovaný poukázal aj na právny názor Ústavného súdu SR uvedený uznesení IV. ÚS 481/2011 bez bližšej konkretizácie, len s dovetkom, že pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR žalovaný postupoval podľa účinnej právnej úpravy. V závere uviedol, že trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca v replike reagoval na vyjadrenie žalovaného v správnej žalobe spôsobom obdobným a argumentami obdobnými ako sú uvedené v podanej správnej žalobe. 5. Na pojednávaní pred správnym súdom žalovaný zotrval na podaných vyjadreniach a na správnosti a zákonnosti napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia. Argumentoval v súlade s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Záverom žiadal žalobu zamietnuť. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP preto zrušil, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu - Sociálnej poisťovni, ústredie. 7. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 11. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 12. Z ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie aj colník. 13. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, Slovenskej informačnej službe a ozbrojených silách a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. 14. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. na určenie dávok podľa tohto zákona sa nezapočítavajú iné príjmy a iné doby trvania služobného pomeru než tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 až 3. 15. Podľa § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z.z. dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. 16. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1.januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1.januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 257 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere k služobnému úradu dva roky a viac, plní úlohy podľa § 2 ods. 2 tohto zákona, je štátnym občanom Slovenskej republiky, dosiahol vek 18 rokov, je bezúhonný, spoľahlivý, spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania, ak tento zákon neustanovuje inak, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, stáva sa na základe ustanovenia alebo vymenovania do funkcie a po zložení služobnej prísahy colníkom v stálej štátnej službe podľa tohto zákona odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti. Colníkom v stálej štátnej službe sa nemôže stať colník, ktorý nemá stredoškolské vzdelanie, ako ani colník, ktorý nemá základné colnícke vzdelanie. 19. Podľa § 266 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (1) dňom účinnosti tohto zákona sa pracovný pomer colníkov podľa doterajších predpisov považuje za služobný pomer podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Do doby trvania štátnej služby, ktorá je rozhodujúca na priznanie nárokov, ktoré z tejto štátnej služby vyplývajú, sa colníkovi započítavajú doby pracovného pomeru k finančnej správe, ktoré boli započítané podľa doterajších predpisov, ak sa pracovný pomer colníka neskončil ku dňu účinnosti tohto zákona. (3) Plat určený podľa doterajších predpisov 50) sa považuje za služobný plat podľa tohto zákona. 20. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobcovi na základe odpracovaných rokov v colnej správe vznikol nárok na výsluhový dôchodok, ktorý mu bol rozhodnutím Z. C. L. zn. XXXX/XXXX-XXXX zo 04.02.2004 priznaný od 31.12.2003. Na jeho výšku bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 02.10.1970 do 26.09.1972 a so zohľadnením započítania podľa § 266 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, doba služobného pomeru Z. od 01.04.1976 do 30.12.2003, t.j. 29 rokov a 20 dní. Sporná nebola ďalej skutočnosť, že zamestnanie žalobcu v rámci služobného pomeru Z. nebolo podľa rezortných zoznamov zaradené do I. ani do II. kategórie (zvýhodnených) zamestnaní alebo funkcií, na základe čoho bolo žalovaným považované ako zamestnanie III. pracovnej kategórie. Napokon medzi účastníkmi konania nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca dňa XX.XX.XXXX dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov (§ 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.). 21. Naopak sporné bolo medzi účastníkmi konania posúdenie dosiahnutej doby dôchodkového poistenia žalobcu. Predmetom tohto konania je teda posúdenie spornej právnej otázky, či doba poistenia žalobcu vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia spolu s dobou jeho poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, resp. zabezpečenia colníkov je ako celok spôsobilá byť zhodnotená na účely vzniku nároku na starobný dôchodok (§ 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.). 22. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR v oblasti nárokov policajtov a vojakov (a tým v súlade s § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. aj colníkov) na starobný dôchodok plynie, že z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávku podmienenú dosiahnutím veku riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú alebo započítanú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z.z. neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, tj. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené iba na zhodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme. Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe ich poistenia v osobitnom systéme. 23. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. je obdobím dôchodkového poistenia aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne, čo u žalobcu splnené nebolo. 24. Výkladom citovaného zákonného ustanovenia vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší súd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 6/2013 pod č. 83; rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 7So/138/2011 z 15.08.2012), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta alebo vojaka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a určenie jeho výšky. 25. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR sa v takýchto prípadoch má pri použití § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. hodnotiť celá doba ich dôchodkového poistenia, tj. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia sa má vypočítať teoretická výška dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je však potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktoré mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, najviac vo výške výsluhovej dávky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok poistenca na zhodnotenie celého obdobia jeho dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti nebolo zhodnotené). 26. Pokiaľ žalovaný vo veci rozhodol tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. absolútne vylúčil hodnotenie doby (dôb) jeho poistenia, ktoré získal v inom systéme sociálneho poistenia, malo jeho rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky, dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 27. Žalovaný sa mýlil aj v tom keď so zohľadnením skutočnosti, že žalobca nevykonával službu Z. vo zvýhodnenej kategórii funkcií (I. alebo II. kategórie) uzavrel, že preto nie sú splnené podmienky na zníženie jeho dôchodkového veku na základe čoho nie je možné pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok postupovať podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR a pri hodnotení doby služby Z. nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a sumu dôchodku krátiť podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Naopak je namieste stotožniť sa so žalobcom, ktorý poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 9So/15/2016 z 28.02.2018 a ďalšie, z ktorého vyplýva, že: „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“ a tiež, že: „Daná judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku“. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť, že žalobca dňa XX.XX.XXXX dosiahol dôchodkový vek, a preto nežiadal o jeho zníženie a priznanie starobného dôchodku pred dosiahnutím 62 rokov. Pokiaľ teda žalovaný uzavrel, že žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, a preto nie sú splnené podmienky na zníženie jeho dôchodkového veku, na základe čoho nie je možné pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok postupovať podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR a pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a sumu dôchodku krátiť podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, jeho rozhodnutie spočíva v nesprávnom posúdení veci. 28. Výsluhový dôchodok colníka priznaný podľa § 38 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. je dávkou, ktorá patrí jeho poberateľovi od skončenia služobného pomeru a patrí mu aj po dovŕšení dôchodkového veku (§ 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.). Vzhľadom na túto skutočnosť výsluhový dôchodok má odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku poberateľa povahu dávky v starobe, ktorú je, bez ohľadu na to, že služba v colnej správe nebola zamestnaním zaradeným do I. alebo II. kategórií funkcií, potrebné považovať v zmysle čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb., za inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť. 29. Podľa čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach, ak má alebo by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. Podľa čl. 33 ods. 2 cit. Dohovoru, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 30. Právne posúdenie veci žalovaným ako aj Sociálnou poisťovňou, ústredie je v rozpore s § 65 zákona č. 461/2003, pretože z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, nakoľko dosiahol obdobie dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov a súčasne dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov. Keďže žalovaný na účely rozhodnutia o starobnom dôchodku žalobcu vychádzal z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t.zn. vylúčil obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z., ani inak nepriznal nárok žalobcu na starobný dôchodok, vychádzalo napadnuté rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho správny súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu - Sociálnej poisťovni, ústredie. 31. Napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak nemožno sa stotožniť so žalobcom v tom, že z týchto dôvodov boli arbitrárne alebo nepreskúmateľné. Konajúce organizačné zložky Sociálnej poisťovne v súlade s § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovali. Nestotožnenie sa žalobcu s právnou argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením založeným na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov. 32. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa, ústredie posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. opätovne, zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok a vypočíta teoretickú sumu jeho starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z takto určenej teoretickej sumy starobného dôchodku však následne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach odpočíta sumu výsluhového dôchodku v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. 33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Poučenie: Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.