Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/355/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111222452 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6111222452.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu FELYMA, spol. s r. o., so sídlom M. R. Štefánika 7845/53, Zvolen, IČO: 36 047 996, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Uhaľ s. r. o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, IČO: 47 236 655, proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Slobody 6, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 30 416 094, za účasti intervenienta na strane žalovaného Mesto Banská Bystrica, so sídlom Banská Bystrica, ČSA 26, IČO: 00 313 271, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/226/2011-333 zo dňa 04.04.2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci aplikujúc ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej v texte „zákon č. 514/2003 Z. z.“). 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že zodpovednosť za škodu a nároky v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. sú svojou povahou nepochybne nárokmi občianskoprávnej povahy. V tejto súvislosti konštatoval, že napriek tomu, že zákon výslovne neuvádza predpoklady zodpovednosti za škodu, tieto sú definované právnou teóriou a ich obsah je naplňovaný súdnou judikatúrou. V danom prípade takýmito predpokladmi sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, jej existencia a príčinná súvislosť medzi nimi. Keďže ide o zodpovednosť objektívnu, otázka zavinenia je v danom prípade bez právneho významu. V prejednávanom prípade okresný súd konštatoval, že došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá je stanovená v § 49 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, keď bolo nepochybne preukázané, že správny orgán nerozhodol v danej veci, či už bezodkladne, resp. v lehote do 30 dní od začatia konania, alebo v zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní. Súd postup žalovaného pri konaní o žiadosti žalobcu o vydanie územného rozhodnutia považoval za nesprávny, ak takýmto postupom došlo k porušeniu právnej povinnosti zákonom určenej v časti dodržania zákonných lehôt pre vydanie rozhodnutia, a teda došlo k nesprávnemu úradnému postupu na strane žalovaného, resp. intervenienta. Následne súd pristúpil ku skúmaniu otázky, či v danom prípade zo strany žalobcu došlo k preukázaniu vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Žalobca totiž odôvodňoval jemu vzniknutú škodu spôsobom, že v zmysle zmluvnej povinnosti s treťou osobou mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu za nedodržanie lehoty na uzavretie zmluvy o dielo, v ktorej mal postavenie budúceho objednávateľa. Žalobca teda preukázal zaplatenie zmluvnej pokuty tretej osobe, na základe čoho súd konštatoval, že na strane žalobcu ku škode došlo. 3. Okresný súd však následne dospel k právnemu záveru, že medzi nesprávnym úradným postupom na strane žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu, neexistuje príčinná súvislosť. Zdôraznil, že otázka príčinnej súvislosti nemôže byť riešená vo všeobecnosti, musí byť posudzovaná v konkrétnych súvislostiach. Nesprávny úradný postup totiž môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a bezprostredne spôsobená práve a iba týmto nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť totiž nemožno urobiť závislou od neobmedzenej kauzality, keďže atribútom priamej príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne predchádzala následku a vyvolávala ho. Pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť, musí byť táto vždy s istotou preukázaná, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, teda poškodeného. Otázka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou je otázkou skutkovou a pri riešení tejto otázky je právnym posúdením veci vymedzené medzi akou ujmou a akou skutočnosťou tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom spočíva konkrétna škoda, za ktorú je požadovaná náhrada. Žalobca v konaní označil za majetkovú ujmu zaplatenie zmluvnej pokuty tretej osobe, pričom za príčinu vzniku tejto ujmy považoval nesprávny úradný postup spočívajúci v nevydaní rozhodnutia stavebným úradom v zákonom stanovenej lehote. Bolo preto povinnosťou súdu skúmať, či nevydanie takéhoto rozhodnutia v lehote stanovenej zákonom bolo príčinou, teda priamo a bezprostredne súviselo s následkom vzniku škody, ktorá sa odvíjala od zaplatenia zmluvnej pokuty žalobcom tretej osobe. Podstatnou a bezprostrednou príčinou, ktorá viedla k zaplateniu zmluvnej pokuty žalobcu však, podľa okresného súdu, bolo porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom, ktorá mu ale vyplynula zo záväzkového vzťahu s treťou osobou a odvíjala sa od zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o dielo. Z uvedenej zmluvy vyplynulo, že výlučnou príčinou, ktorá spôsobila žalobcovi ujmu, je zmluvné dojednanie ohľadne zaplatenia zmluvnej pokuty. Vznik škody bol teda spôsobený výlučne porušením zmluvnej povinnosti žalobcom. Je tak podľa okresného súdu vylúčené, aby protiprávne konanie žalovaného, resp. intervenienta, bolo priamou príčinou vzniku ujmy na strane žalobcu. V tejto súvislosti zároveň okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/16/2012 zo dňa 30.10.2013, kde najvyšší súd rozhodoval v rámci mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky, proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 13.05.2011 pod č. k. 60Cb/68/2010-109 a rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.08.2011 pod sp. zn. 13Co/224/2011. V rámci uvedeného konania si žalobca uplatnil časť svojho nároku na náhradu škody v rozsahu 10 000,- Eur s príslušenstvom, na základe totožných skutkových okolností. Najvyšší súd SR rozhodnutie okresného aj krajského súdu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie. Rozhodnutie Najvyšší súd SR odôvodnil tak, že „ani nevydanie rozhodnutia stavebným úradom v zákonom stanovenej lehote nebránilo žalobcovi posudzujúc túto otázku z objektívneho hľadiska uzatvoriť budúcu zmluvu o dielo v dohodnutej lehote. Existencia územného rozhodnutia v čase uzavretia zmluvy o dielo nie je totiž nevyhnutnou podmienkou a dôvodom, pre ktorý by nebolo možné takúto zmluvu platne uzavrieť, pričom v dohode o dobe uzavretia budúcej zmluvy o dielo účastníci zmluvy nepodmienili lehotu, do ktorej sa zaviazali budúcu zmluvu uzavrieť vydaním územného rozhodnutia.“ Okresný súd na základe vyššie uvedeného v tejto veci uzavrel, že pokiaľ príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednosti skutkovej podstaty, kde v prípade protiprávneho konania a vzniku škody sa musí jednať o sled udalostí, ktoré sú v logickom a priamo nadväzujúcom postupe, nebol v danom prípade následok, ktorý spočíval v zaplatení zmluvnej pokuty bezprostrednou a podstatnou príčinou, ktorý by nadväzoval na porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, resp. intervenienta, ktorý v rámci územného konania porušil svoju právnu povinnosť tým, že v konaní postupoval nesprávnym úradným postupom. Na základe toho dospel okresný súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože v konaní neboli preukázané všetky zákonné prvky, ktoré musia byť jednoznačným spôsobom preukázané pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody. 4. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 CSP. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý opakovane zdôraznil, že právnym dôvodom vzniku jeho nároku na náhradu škody voči žalovanému bolo, že na základe nečinnosti stavebného úradu mu vznikla škoda spôsobená nevydaním územného rozhodnutia v stanovenej lehote. Z tohto dôvodu na základe zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o dielo zo dňa 29.05.2008 nemohol uzavrieť riadnu zmluvu o dielo so spoločnosťou T&T staving, a. s. („tretí subjekt“) a musel tejto spoločnosti zaplatiť podľa čl. IV. Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o dielo zmluvnú pokutu v sume 31 500 000,- Sk v pôvodne platnej mene. Dôvod, pre ktorý nemohol s tretím subjektom uzavrieť riadnu zmluvu o dielo, bližšie špecifikovanú v čl. II. Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o dielo bol ten, že podľa čl. III. ods. 3 riadnej Zmluvy o dielo bol povinný zabezpečiť do troch dní od uzavretia tejto zmluvy platné územné rozhodnutie na dielo, ktorého zhotovenie bolo predmetom tejto zmluvy. Ak by túto povinnosť porušil, bol by povinný zaplatiť tretiemu subjektu zmluvnú pokutu vo výške 2% z celkovej ceny diela za každý deň omeškania s plnením povinnosti zabezpečiť vydanie územného rozhodnutia. V zmysle § 49 Správneho poriadku preto legitímne očakával, že stavebný úrad vydá v zákonom stanovenej lehote svoje rozhodnutie a nepredpokladal, ani nemohol očakávať, že stavebný úrad bude v danej veci nečinný a v zákonom stanovenej lehote nevydá akékoľvek rozhodnutie a ani len upovedomenie o tom, že je potrebné jeho návrh doplniť. Uznal, že svoj nárok najprv v časti uplatnil v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/68/2010 a druhú časť nároku si uplatnil v tomto konaní, pričom v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica (sp. zn. 60Cb/68/2010) sa okresný súd stotožnil s jeho tvrdeniami, a toto rozhodnutie bolo potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/224/2011. Keďže v tejto veci bolo zároveň podané mimoriadne dovolanie, ktorému dovolací súd vyhovel v celom rozsahu a na ktoré rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/16/2012 zo dňa 30.10.2013 okresný súd poukazuje, nepovažuje uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu za správne, a to z viacerých hľadísk. Najmä má za to, že uznesenie dovolacieho súdu má znaky arbitrárnosti a je prejavom svojvôle, pretože závery, ktoré ustálil pri rozhodovaní dovolací súd, nie sú v súlade s ústavnými princípmi a sú nepresvedčivé. Dovolací súd sa podľa neho opomenul zaoberať tým, či mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu Banská Bystrica sú nezákonné. S uvedenou skutočnosťou sa vôbec nevysporiadal a vôbec to vo svojom odôvodnení neuviedol. Ak z rozhodnutia dovolacieho súdu nie je možné dostatočne zistiť nezákonnosť rozhodnutí súdov nižšieho stupňa, potom zjavne ich nezákonnosť nebola daná. V tom prípade dovolací súd nemal o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora ani len konať, pretože nebola naplnená jedna z podmienok prípustnosti mimoriadneho dovolania. 6. So závermi okresného súdu, ako aj dovolacieho súdu (sp. zn. 6MCdo/16/2012) vo vzťahu k neexistencii príčinnej súvislosti sa nestotožňuje, považuje ich sa arbitrárne, nepresvedčivé a svojvoľné. Dovolací súd síce teoreticky vymedzil čo považuje za príčinnú súvislosť, avšak tieto teoretické úvahy vôbec neaplikoval na skutkový stav. Súd prvej inštancie prevzal tieto závery dovolacieho súdu z iného konania a uzavrel, že príčinná súvislosť nie je daná. Naďalej trvá na tom, že porušenie zmluvnej povinnosti uzavrieť zmluvu o dielo v stanovenej lehote nebola priama a hlavná príčina vzniku škody. Porušenie zmluvnej povinnosti bolo totiž až následkom nesprávneho úradného postupu stavebného úradu a nasledovalo až po nečinnosti tohto orgánu. V predmetnej veci je teda potrebné posúdiť, čo ho vôbec viedlo k nesplneniu zmluvnej povinnosti. Počítal totiž v čl. III Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o dielo s tým, že návrh na vydanie územného rozhodnutia môže byť zamietnutý. Rovnako počítal s tým, že konanie môže byť prerušené. Nepočítal však s tým a s ohľadom na legitímne očakávanie, ani oprávnene nemohol čakať, že stavebný úrad bude nečinný a v maximálne zákonom prípustnej lehote nevydá rozhodnutie, t. j. že orgán štátu bude konať v priamom rozpore s právnym predpisom, ktorý jeho činnosť kogentne upravuje. Porušenie zmluvnej povinnosti nemohlo byť hlavnou a priamou príčinou vzniku škody, pretože už samotné porušenie zmluvnej povinnosti bolo následkom nekonania stavebného úradu. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/300/2001, ako aj publikáciu Bičovský - Holub: Náhrada škody v Československom právnom poriadku, Bratislava: Obzor, 1983, strana 240. K uzavretiu riadnej zmluvy nedošlo, nakoľko by tým riskoval sankciu v podobe mnohonásobne vyššej pokuty, ako bola pokuta zakotvená v zmluve o budúcej zmluve. Príslušným orgánom totiž bolo vydané rozhodnutie o prerušení konania (po uplynutí zákonnej lehoty), na ktoré potom nadviazalo nezákonné rozhodnutie o zastavení, ktoré bolo zrušené jeho nadriadeným orgánom ako nesprávne. Je teda podľa neho zrejmé, že územné rozhodnutie by po podpísaní zmluvy o dielo do troch dní nezískal, pretože mu príslušné orgány nezákonným spôsobom „hádzali polená pod nohy“, len aby stavba zhotovená nebola. Má za to, že následok vo forme zmluvnej pokuty vyplývajúcej zo Zmluvy o budúcej zmluve, ako aj následok vo forme zmluvnej pokuty zo Zmluvy o dielo (ktorý by nastal, ak by zmluvu podpísal), majú príčinnú súvislosť s nekonaním stavebného úradu, pretože len pre jeho nekonanie musel urobiť rozhodnutie, a to neuzavrieť zmluvu o dielo, čo viedlo k povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. V časti VI. odvolania žalovaný poukazoval na neprípustnosť mimoriadneho dovolania v konaní vedenom pred Najvyšším súdom SR sp. zn. 6MCdo/16/2012 a na záver navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné. Rozhodne súhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého neboli preukázané podmienky príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom potrebné pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. V rozhodnutí je naviac podrobne odôvodnené (na strane 11 až 12) prečo neexistuje príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom intervenienta a vznikom škody u žalobcu, pričom s týmito zisteniami, resp. názormi súdu sa stotožňuje. Podstatnou a bezprostrednou príčinou, ktorá viedla k zaplateniu zmluvnej pokuty žalobcom, je porušenie zmluvnej povinnosti, ktorá vyplynula zo záväzkového vzťahu s treťou osobou (T&T Staving, a. s., Bratislava) a odvíja sa od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o dielo. Súčasne je podľa neho správny aj názor v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/16/2012 zo dňa 30.10.2013 týkajúce sa skutkovo totožnej veci s jediným rozdielom, ktorým je výška uplatňovanej škody, ktorým boli zrušené rozsudky okresného aj krajského súdu, a to rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/224/2011 zo dňa 16.08.2011, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici, č. k. 60Cb/68/2010-109 zo dňa 13.05.2011 v právnej veci navrhovateľa: FELYMA, spol. s r. o., so sídlom Zvolen, proti žalovanému Slovenská republika v mene ktorej konalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky o 10 000,- Eur s príslušenstvom. Najvyšší súd SR v totožnej veci preto dospel k správnym zisteniam, resp. názorom, že ani nevydanie rozhodnutia stavebným úradom v zákonom stanovenej lehote nebránilo žalobcovi uzatvoriť budúcu zmluvu o dielo v dohodnutej lehote. Existencia územného rozhodnutia v čase uzavretia zmluvy o dielo nie je totiž nevyhnutnou podmienkou a dôvodom, pre ktorý by nebolo možné takúto zmluvu platne uzavrieť, pričom v dohode o dobe uzavretia budúcej zmluvy o dielo účastníci zmluvy nepodmienili lehotu, do ktorej sa zaviazali budúcu zmluvu uzavrieť vydaním územného rozhodnutia. Aj v samotnej budúcej zmluve o dielo sa v čl. III ods. 3 píše, že „objednávateľ (teda žalobca) je povinný zabezpečiť, aby do troch dní od uzavretia tejto zmluvy bolo vydané územné rozhodnutie na dielo, ktorého zhotovenie je predmetom tejto zmluvy ...“. Z uvedených dôvodov preto nemôže niesť zodpovednosť za vysokú pokutu, resp. sankcie, ktoré sú uvedené v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy o dielo uzavretej žalobcom s tretím subjektom na základe vlastného a slobodného uváženia. Upozornil i na to, že zo znenia príslušných ustanovení zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný poriadok) je zrejmé (§ 35 a nasl.), že vydanie územného rozhodnutia je podmienené splnením množstva zákonných predpokladov, a že v územnom konaní vystupujú podľa § 34 ods. 2 ďalšie právnické a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov, môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Samotné dojednanie o zmluvnej pokute a jej výške v zmluve o budúcej zmluve neobstojí aj z toho dôvodu, že v čase keď žalobca zmluvu o budúcej zmluve uzatváral dobre vedel, resp. mal vedieť, že svoju žiadosť o vydanie územného rozhodnutia predložil neúplnú, a že nemohol s vysokou pravdepodobnosťou spravodlivo očakávať, že jeho žiadosti o vydanie územného rozhodnutia sa vyhovie do 29.07.2008. Poukázal na skutkové okolnosti v danej veci, keď dňa 28.05.2008 bola na stavebný úrad doručená žiadosť o vydanie územného rozhodnutia a následne stavebný úrad rozhodnutím o prerušení územného konania územné konanie prerušil a vyzval žalobcu, aby do 30 dní doplnil žiadosť o vydanie územného rozhodnutia. Dňa 28.08.2008 žalobca požiadal o predĺženie tejto lehoty na predloženie dokladov a stavebný úrad žiadosti vyhovel a predĺžil termín na doplnenie na 15 dní od prevzatia oznámenia. Z dôvodu nepredloženia všetkých dokladov, ktoré stavebný úrad od žalobcu požadoval, následne stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 11.11.2008 konanie o umiestnení stavby zastavil. Je teda podľa neho zrejmé, že žalobca hoci vedel aké náležitosti musí jeho žiadosť o vydanie územného rozhodnutia spĺňať a vedel, že žiadosť predkladá neúplnú, a že teda bude potrebné ho na výzvu stavebného úradu doplniť, aj napriek tomu dobrovoľne a na vlastnú zodpovednosť pristúpil k dohode, ktorá predpokladala dodržanie už v tom čase nereálnej lehoty. Naviac, v čase od 30.07.2008 až do 11.11.2008 žalobca nepredložil všetky doklady potrebné na vydanie územného rozhodnutia, pričom v návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca uvádzal, že: „ak by sme aj mali dopĺňať nejaké podklady, tieto sme vedeli poskytnúť bezodkladne, preto sme vedeli presne odhadnúť, kedy by sme mohli mať územné rozhodnutie k dispozícii.“ Uvedené tvrdenie žalobcu preto považuje za zavádzajúce, nepreukázané a ničím nepodložené. Na záver poukázal na to, že mu nie je známe a v odvolaní ani nenašiel žiaden odkaz o tom, že by vo vzťahu k právoplatnému uzneseniu Najvyššieho súdu SR bola napríklad Ústavným súdom SR alebo Európskym súdom pre ľudské práva zistená nejaká nezákonnosť alebo porušenie práv žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. 8. Intervenient vystupujúci na strane žalovaného v písomnom vyjadrení k odolaniu žalobcu uviedol, že okresný súd rozhodol na základe vykonaných dôkazov a dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie je vecne správne. Má za to, že v danej veci neexistuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody na strane žalobcu. Rozhodnutie žalobcu, že uzatvorí zmluvu o budúcej zmluve bolo totiž výlučne jeho slobodným rozhodnutím a dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad neuzavretia zmluvy o dielo do 29.07. predstavuje podnikateľské riziko, za ktoré nesie zodpovednosť výlučne žalobca, a nie žalovaný. Zároveň poukazuje i na zistenia a právne názory vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/16/2012 ako aj priebeh územného konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu. 9. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny. 11. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne a dostatočné, preto odvolací súd na dôvody v ňom uvedené odkazuje v zmysle 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu uvádza nasledovné: 13. Žalobca uzavrel ako budúci objednávateľ zmluvu o budúcej zmluve o dielo so spoločnosťou T&T Staving, a. s., so sídlom Vranovská 6, Bratislava ako zhotoviteľom. V zmysle tejto zmluvy sa žalobca zaviazal uzavrieť s budúcim zhotoviteľom v presne stanovenom čase zmluvu o dielo. Predmetom zmluvy o dielo malo byť vykonanie diela „Polyfunkčný dom a garáže“ v R. R., na E. ulici stojace na pozemkoch parc. č. XXX/XX, XXX/XX, S./XX a XXX/XX. Zmluvu o dielo mal žalobca uzavrieť v dohodnutom čase, avšak k takejto zmluve nemohlo dôjsť, podľa tvrdenia žalobcu z dôvodu nečinnosti správneho orgánu Mesta Banská Bystrica, odboru rozvoja a výstavby, čím došlo k závažnému porušeniu zmluvy o budúcej zmluve. V posudzovanej veci okresný súd ustálil, že žalovaný sa dopustil nesprávneho úradného postupu, keď stavebný úrad vo veci návrhu žalobcu o vydanie územného rozhodnutia nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, ako aj to, že v majetkovej sfére žalobcu došlo k zmenšeniu jeho majetkového stavu, a teda ku vzniku škody zaplatením zmluvnej pokuty spoločnosti T&T, a. s. Spornou zostala otázka (ne)existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ako základného predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z., pričom správnosť posúdenia tejto otázky namietal žalobca. Aj odvolací súd dospel k právnemu záveru, že uvedený predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu splnený nebol. 14. Žalobca označil za majetkovú ujmu, za ktorú požadoval od žalovaného náhradu, zaplatenie zmluvnej pokuty spoločnosti T&T, a. s., a za príčinu vzniku tejto ujmy považoval nesprávny úradný postup spočívajúci v nevydaní rozhodnutia stavebným úradom v zákonom stanovenej lehote. Otázku príčinnej súvislosti bolo preto potrebné skúmať práve vo vzťahu uvedeného nesprávneho úradného postupu stavebného úradu a škody spočívajúcej v zaplatení zmluvnej pokuty. Žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu z dôvodu nesplnenia si povinnosti uzavrieť budúcu zmluvu o dielo v lehote dohodnutej v zmluve, čo nepochybne vyplýva zo zmluvy o budúcej zmluve o dielo uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou T&T, a. s., dňa 29.05.2008. Podstatnou a bezprostrednou príčinou, ktorá mala za následok zaplatenie zmluvnej pokuty, je preto aj podľa odvolacieho súdu porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu. Keďže v zmluve išlo o jedinú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, táto skutočnosť je výlučnou príčinou, ktorá spôsobila žalobcom označenú ujmu. Vznik škody bol teda spôsobený výlučne porušením zmluvnej povinnosti samotným žalobcom, čo ale súčasne znamená, že je vylúčená ako priama príčina vzniku žalobcom označenej ujmy iná skutočnosť, iné protiprávne konanie alebo opomenutie. Na základe uvedeného preto možno uzavrieť, že nesprávny úradný postup žalovaného a žalobcom požadovaná škoda, nie sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku. 15. Pokiaľ aj žalobca tvrdil, že zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou nemohol splniť výlučne pre pochybenie a nečinnosť stavebného úradu, a teda, že porušenie zmluvnej povinnosti nezavinil, treba uviesť, že ide o tvrdenia žalobcu, ktoré nie sú ničím podložené a preukázané. Nevydanie rozhodnutia stavebným úradom v zákonom ustanovenej lehote nebolo totiž nevyhnutnou podmienkou a dôvodom, pre ktorý by nebolo možné takúto zmluvu platne uzavrieť, pričom v dohode o dobe uzavretia budúcej zmluvy o dielo účastníci zmluvy nepodmienili lehotu, do ktorej sa zaviazali budúcu zmluvu o dielo uzavrieť vydaním územného rozhodnutia. V tejto súvislosti aj odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/16/2012 v totožnej veci. Vyjadrenia žalobcu, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je nezákonné a arbitrárne, považuje odvolací súd za účelové tvrdenie v snahe byť v konaní úspešným. Odvolací súd však nemá žiadne pochybnosti o správnosti právnych záverov okresného súdu v napadnutom rozhodnutí, ako i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/16/2012, ktoré rozhodnutie dosiaľ pre nezákonnosť, či arbitrárnosť, resp. porušenie akéhokoľvek práva na strane žalobcu nebolo spohybnené. 16. Žalobca v odvolaní uvádza len skutočnosti, ktoré namietal už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s jeho námietkami podrobne a dôsledne vysporiadal i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolanie žiadnym spôsobom nespochybnilo vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil, a to vrátane výroku o náhrade trov konania, ktoré nebolo konkrétnymi dôvodmi odvolaním žalobcu napadnuté, avšak ide o výrok závislý. 17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na ich náhradu. Úspešným bol v odvolacom konaní v celom rozsahu žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu 100%. O výške týchto trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).