Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/9/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117246798 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117246798.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci starostlivosti o maloleté deti N. Z., nar. XX.XX.XXXX, W. Z., nar. XX.XX.XXXX a G. Z., nar. XX.XX.XXXX, všetky deti bytom u matky, všetky deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti rodičov - matky X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z., W. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou, so sídlom Banská Bystrica, Sládkovičova 26 a otca W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Na K. XXX, právne zastúpeného JUDr. Petrom Bacíkom, advokátom, Advokátska kancelária Bacíková a spol., so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 45, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/260/2017 - 54 zo dňa 18.12.2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne odovzdal maloleté deti N. Z., nar. XX.XX.XXXX, W. Z., nar. XX.XX.XXXX a G. Z., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určenú osobitným zákonom, na každé z maloleté dieťa zvlášť, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom doručenia uznesenia. Trvanie nariadeného neodkladného opatrenia obmedzil do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 32P/260/2017. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd konštatoval, že maloleté deti pochádzajú z manželstva účastníkov konania, pričom výkon rodičovských práv a povinností k nim dosiaľ nebol upravený rozhodnutím súdu. Okresný súd uviedol, že maloleté deti sú vo veku, kedy sú odkázané na starostlivosť, opateru a zabezpečenie odôvodnených potrieb od svojich rodičov, pričom obidvom rodičom patria rodičovské práva a povinnosti, medzi inými aj osobná starostlivosť o maloleté deti a plnenie vyživovacej povinnosti. Okresný súd mal osvedčené, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a matka pri odchode z nej prevzala osobnú starostlivosť o maloleté deti. Vzhľadom na rozdelenie spoločnej domácnosti, vzájomné nezhody medzi rodičmi aj s prihliadnutím na vyjadrenie matky, ktorá poukázala na nezáujem otca o maloleté deti, zabezpečovanie starostlivosti o ne a plnenie vyživovacej povinnosti, považoval okresný súd dočasnú úpravu pomerov rodičov za súladnú so záujmami maloletých detí. Prihliadnuc na skutočnosť, že matka po odchode zo spoločnej domácnosti plne zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, odovzdal dočasne maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. Okresný súd v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia nemal vedomosti o celkových pomeroch rodičov a o ich schopnostiach a možnostiach plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť, preto uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu každého z maloletých detí výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určenú osobitným zákonom. Vzhľadom na prebiehajúce konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, okresný súd dobu trvania neodkladného opatrenia určil do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý potvrdil, že počas spolužitia s matkou maloletých detí, dochádzalo medzi nimi k manželským nezhodám. Hádali sa aj pred odchodom matky zo spoločnej domácnosti. K starostlivosti o maloleté deti uviedol, že o tieto sa vždy riadne staral, navštevoval s nimi pediatrov v Kremnici aj v Žiari nad Hronom a vykonával všetky domáce práce. Matka tesne po pôrode najmladšieho syna Miroslava odišla do práce a na všetky tri maloleté deti zostal sám. Po odchode matky zo spoločnej domácnosti zistil, že matka prihlásila maloleté deti k lekárovi do Dunajskej Stredy. Matke vydal všetky veci maloletých detí a viackrát ju žiadal, aby mu oznámila, akým spôsobom má prispievať na ich výživu. Namietal, že matka mu počnúc jej odchodom zo spoločnej domácnosti bráni v styku s maloletými deťmi a odmieta uviesť, kde sa s nimi zdržiava. Z uvedeného dôvodu nemôže maloletým deťom poskytovať žiadnu starostlivosť. Vyslovil názor, že matka nie je spôsobilá sama sa osobne starať o maloleté deti, nakoľko je nezodpovedná, sebecká, v zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje a iné omamné látky. O maloleté deti nikdy neprejavovala skutočný záujem. Naopak, je v jeho schopnostiach poskytnúť maloletým deťom osobnú starostlivosť aj s ohľadom na ich zdravotný stav, keďže v minulosti pracoval ako vychovávateľ. Keďže je riadne zamestnaný a býva v rodinnom dome v Hrochoti, ktoré prostredie je maloletým deťom dobre známe, vie zabezpečiť ich potreby aj po materiálnej stránke. Maloleté deti by tak mohli naďalej navštevovať Špeciálnu materskú školu v Banskej Bystrici. Kvôli maloletej Terezke by ostal aj na rodičovskej dovolenke, s čím by jeho zamestnávateľ nemal žiaden problém. Poprel, že by matku opakovane fyzicky napadol a pokiaľ matka poukazovala na zranenia chrbtice, v skutočnosti ide len o chronické bolesti, ktoré nemajú nič spoločné s akýmkoľvek násilným správaním z jeho strany. Žiadal odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým maloleté deti odovzdá do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviaže, aby prispievala na ich výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určenú osobitným zákonom, na každé maloleté dieťa zvlášť. Pre prípad, že by jeho odvolaniu nebolo vyhovené, navrhol zmeniť rozhodnutie tak, aby bol upravený jeho styk s maloletými deťmi, každý týždeň od piatku od 16.00 hodiny do nedele do 16.00 hodiny, pričom v stanovený deň si maloleté deti prevezme a po skončení styku ich odovzdá matke pred jej bytom. 4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý napadnuté uznesenie okresného súdu navrhol ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že otec maloletých detí nekoná v záujme maloletých detí, keď pri pohovore sám potvrdil, že matke odmieta vydať osobné veci a ošatenie maloletých detí. Zároveň uviedol, že užíva osobné motorové vozidlo, na ktoré dostalo príspevok z úradu práce maloleté dieťa. 5. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že po narodení všetkých troch maloletých detí robila všetko preto, aby sa ich zdravotný stav nezhoršoval a nezanedbávala starostlivosť o ne. Vzhľadom na zdravotný stav maloletých detí, keď maloletému Kristiánovi bol diagnostikovaný autizmus a príznaky uvedeného ochorenia sa prejavujú aj u maloletého Miroslava, poskytuje maloletým deťom dostatočnú osobnú starostlivosť a má s maloletými deťmi vytvorený blízky osobný vzťah. Pripustila, že po pôrode maloletého Miroslava s odstupom času nastúpila do práce, avšak otec bol v tom čase nezamestnaný bez ambície nájsť si prácu. Keďže vzájomné hádky s otcom maloletých detí prerástli do kontinuálneho vyhrážania sa násilím, keď dňa 24.11.2017 ju otec dokonca fyzicky napadol, opustila spoločnú domácnosť. Nepopiera právo otca stretávať sa s maloletými deťmi, uvedenému kontaktu nebráni a otec môže prísť maloleté deti kedykoľvek navštíviť. Podotkla, že počnúc jej odchodom zo spoločnej domácnosti sa otec maloletých detí žiadnym spôsobom nepodieľa na starostlivosti o ne. Pritom poberá prídavok na maloletého N. a W. vo výške 23,52 € mesačne na každého z nich, ktoré finančné prostriedky jej neodovzdáva a minimálne výživné určené nariadeným neodkladným opatrením jej neuhrádza. Vyjadrila pochybnosť, či je otec schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté deti, nakoľko vôbec nepozná ich celodenný režim. Vylúčila, že by bola závislá od alkoholických nápojov a užívala omamné látky. 6. Odvolací súd napadnuté uznesenie preskúmal v zmysle ustanovení § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej v texte „CSP“ ) a contrario, napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý uznesenie presvedčivo odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní odvolací súd doplnil ďalšie dôvody. 7. Podľa § 367 ods. 1 zákona CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 8. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého (§ 367 CMP) vyplýva, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru, a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. V prípade ak sa neodkladné opatrenie týka dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, čo je i v tomto prípade, je potrebné starostlivo zvážiť, či dočasná ochrana subjektívneho práva rodiča, nie je v rozpore so subjektívnym záujmom maloletého dieťaťa, ktorý musí byť pri rozhodovaní dominantný. 9. V prejednávanej veci nebolo sporné, že rodičia maloletých detí spolu nežijú v spoločnej domácnosti a súčasne prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Uvedené konanie doposiaľ nie je skončené. Práve v priebehu konania vo veci samej podala matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala maloleté deti N. Z., nar. XX.XX.XXXX, W. Z., nar. XX.XX.XXXX a G. Z., nar. XX.XX.XXXX dočasne zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať platením výživného. 10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že potreba dočasnej úpravy pomerov medzi rodičmi ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je opodstatnená. Otec vo svojich vyjadreniach spochybnil schopnosť matky vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti, poukazujúc na to, že matka je nezodpovedná osoba, ktorá navyše vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje a iné omamné látky. Tvrdil, že matka o maloleté deti nikdy neprejavovala skutočný záujem. Po pôrode maloletého W. dokonca odišla do práce a na starostlivosť o domácnosť a výchovu maloletých detí zostal sám. Spochybňujúc rodičovské kompetencie matky navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že maloleté deti odovzdá do jeho osobnej starostlivosti. Matka tvrdenia otca poprela s tým, že maloletým deťom poskytuje dostatočnú osobnú starostlivosť, a to aj s prihliadnutím na zdravotný stav maloletého Miroslava a maloletého Kristiána. Všetky tri maloleté deti sú na ňu naviazané. V rozpore s vyjadreniami otca na adresu matky a jej schopnosti zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti boli zistenia a vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ktorý uviedol, že otec nekoná v záujme maloletých detí. Uvedené závery kolízneho opatrovníka sa napokon prejavili aj v tom, že otec nijakou formou neparticipuje na osobnej starostlivosti o maloleté deti ani na plnení vyživovacej povinnosti. Samotný otec potvrdil vyjadrenia matky, že na výživu maloletých detí finančne neprispieva. Neobstojí pritom obrana otca, že starostlivosť o maloleté deti nemôže zabezpečovať z dôvodu, že matka odmieta uviesť, kde sa s maloletými deťmi nachádza. Z obsahu spisu je evidentne zrejmé, že matka sa po opustení spoločnej domácnosti presťahovala k svojej matke do Banskej Bystrice. Adresa otcovi musí byť známa a navyše vyplýva aj zo samotného návrhu na začatie konania. Nelogickou sa potom javí argumentácia otca, že odchod matky na jemu neznáme miesto je prekážkou v plnení vyživovacej povinnosti. 11. Vo vzťahu k rozporným tvrdeniam rodičov odvolací súd uvádza, že tieto budú predmetom dokazovania vo veci samej, ktoré presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a nemusí byť striktne dodržaný postup stanovený na dokazovanie. Podstatnými okolnosťami, z ktorých okresný súd správne vychádzal, sú aktuálne podmienky, ktoré matka v rámci svojich možností a schopností vytvára pre maloleté deti na zabezpečenie ich nevyhnutných životných potrieb v rámci svojich rodičovských práv a povinností. Odvolací súd pritom poznamenáva, že napriek dočasnému odovzdaniu maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, zostávajú rodičovské práva otca zachované. 12. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletých detí, okresný súd v situácii, kedy nemal osvedčené príjmové pomery otca, správne ustálil jeho výšku v rozsahu tzv. minimálneho výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určenú osobitným zákonom. Určená výška výživného v prejednávanej veci zodpovedá jej nevyhnutnému rozsahu na čas trvania neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 13. Otec v podanom odvolaní navrhol odvolaciemu súdu zmeniť uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia tak, že upraví jeho styk s maloletými deťmi. Z napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že o úprave styku a okolnosťami, či matka bráni otcovi stretávať sa s deťmi, nerozhodoval, úprava styku s maloletými deťmi nebola predmetom konania o neodkladnom opatrení, preto nie je možné rozhodnutie, ktoré sa úpravou styku nezaoberalo, zmeniť v zmysle návrhu otca. Odvolací súd pritom nespochybňuje právo otca na styk s maloletými deťmi. Maloleté deti žili v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý sa podieľal na ich výchove a starostlivosti o ne, preto je rozvoj existujúcich vzájomných vzťahov nepochybne v ich záujme. Preto ak otec tvrdí, že matka zamedzuje styk s maloletými deťmi, nič mu nebráni v tom, aby na okresnom súde podal návrh na úpravu styku s maloletými deťmi aj formou neodkladného opatrenia, v ktorom návrhu však musí nepochybne osvedčiť potrebu tejto dočasnej úpravy, ktoré skutočnosti súd dosiaľ neposudzoval a z ktorých by bolo nepochybné, že je nutný neodkladný zásah súdu. 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané v čas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).