Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/189/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215200534 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6215200534.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobkyne K.. O. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. C. XX, zastúpenej Kováč | Krpčiarová & partners - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom M. Bela 2, Lučenec, IČO: 47 253 975, proti žalovanej U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. C. XX, o ochrane osobnosti a zaplatení nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/42/2015-174 zo dňa 16. 02. 2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/42/2015-174 zo dňa 16. 02. 2017 p o t v r d z u j e. II. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (výrok II.) 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa tvrdenia o nej, že ju fyzicky napadla na Obecnom úrade v R. C. a ťahaním za vlasy jej spôsobila ťažké ublíženie na zdraví a potrat dieťaťa, ďalej žalovanej uložil povinnosť odvolať svoje tvrdenia o fyzickom a slovnom napadnutí a ublížení na zdraví, ospravedlniť sa jej verejne v miestnom rozhlase tri krát v čase od 16:00 hod a to v sobotu poobede a následne písomným listom do 30. dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že písomné a ústne ospravedlnenie bude s dôrazom, že celý skutok si žalovaná vymyslela cielene v strachu, lebo bola prichytená pri falšovaní podpisu žalobkyne na daňovom priznaní a následnom zverejnení na „čiernej listine dlžníkov“ na verejnej obecnej tabuli, písomné ospravedlnenie žalovaná ako zamestnankyňa obecného úradu jeden krát v dobe jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku zverejní aj na verejnej obecnej tabuli, pred Obecným úradom v U.C. a zároveň je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania. Následne rozšírila žalobu, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 000,- Eur to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. 3. Žalobkyňa sa domáha ochrany osobnosti na tom skutkovom základe, že žalovaná na základe nepravdivých tvrdení a nepravdivých lekárskych správ spôsobila žalobkyni trestné stíhanie trvajúce niekoľko mesiacov, počas ktorých bola žalobkyňa opakovane vystavovaná dlhodobému stresu, ponižovaniu, bola zasiahnutá jej osobná integrita a právo na ochranu dobrého mena. Žalovaná ako pracovníčka Obecného úradu R. C. ju lživo obvinila z trestného činu v úmysle privodiť jej trestné stíhanie, pred vyšetrovateľom vedome nepravdivo informovala o skutkových okolnostiach, teda o tom kedy, kde mal byť trestný čin spáchaný, kto je páchateľ, pričom takéto krivé obvinenie smerovalo voči jej osobe. Žalovaná uviedla nepravdu, okolnosti, ktoré nemala čím preukázať, na ktoré nemá svedkov, okrem správy od lekára. Takýmto konaním žalovanej došlo k zásahu do osobnosti žalobkyne ako aktívnej splnomocnenej osoby OZ R., do jej cti a dôstojnosti, do jej súkromia, pričom do dnešného dňa sa jej žalovaná neospravedlnila ani neprejavila žiadnu ľútosť a ani snahu na odstránenie následkov poškodenia jej dobrého mena v obci. Ako občianka obce má oprávnené obavy a strach vstúpiť za dvere obecného úradu a pohybovať sa slobodne po intraviláne a extraviláne k. ú. Obce R. C.. Pokiaľ bol predmetný skutok vyšetrovaný bolo zistené, že žalovaná ako údajne poškodená neutrpela pri inzultácií žiadne fyzické poranenia, taktiež nijako nebola ovplyvnená vo svojom obvyklom spôsobe života, psychické problémy u žalovanej neboli spôsobené fyzickým útokom. Žalovaná uvádzaním týchto nepravdivých údajov, spochybnením jej osoby, hanobením, že si neplní daňové povinnosti, roznášaním klebiet po obci a mimo obce, že ju ako zamestnankyňu obecného úradu na pôde obecného úradu fyzicky napadla a bila, tak že jej vytrhala skalp vlasov keď ju spoza stola ťahala za vlasy, že bitkou prišla o dieťa a podobné reči, ktoré sa obcou nesú, že jej spôsobila ťažké ublíženie na zdraví, dodnes ohrozuje povesť žalobkyne a jej pokojný verejný, pracovný aj rodinný život. „Čierna listina“ neplatičov daní na vývesnej tabuli obce bola vyvesená za tým účelom, aby žalobkyňa ako osoba bola spochybnená, ako neplatička daní. Výzvy na zaplatenie daní si pravidelne preberá, pripadá jej úplne smiešne že sa jej vytklo, že by nezaplatila takú sumu akou je nejakých 44,- Eur. Ďalej uviedla, že žalovaná o nej rozširovala také skutočnosti, že nemá 40,- Eur na zaplatenie daní, že si vymýšľa, že občianske združenie R. neexistuje. Konaním žalovanej sa poškodilo jej dobré meno, bolo na ňu podané trestné oznámenie. Poukázala na to, že pokiaľ sa uskutočnila rekonštrukcia tohto konfliktu, bolo zabezpečené, aby sa ako diváci tejto rekonštrukcie zúčastnili viacerí občania obce, všetci aktivační pracovníci, aby všetci videla, že ako ona konala. Tvrdenia žalovanej v podanom trestnom oznámení sa v rámci trestného konania nikdy nepotvrdili, čoho následkom bolo zastavenie celého vykonštruovaného procesu. V trestnom konaní iniciovanom žalovanou sa preukázalo jedine to, že žalovaná si celý incident, údajné zranenie ako aj dĺžku práceneschopnosti vymyslela, v snahe privodiť tak ujmu žalobkyni v podobe nielen trestného stíhania a následného potrestania žalobkyne, ale aj pravdepodobnej finančnej ujmy, ktorú by následne určite požadovala. Dôsledkom takéhoto jej správania bolo nie len poškodenie dobrého mena žalobkyne u inštitúcií ako je polícia, prípadne iné zainteresované strany, ale predovšetkým v rámci jej príbuzných, priateľov a takisto spoluobčanov. Konanie žalovanej bolo iniciované výsostne z pozície jej osoby, čiže osoby fyzickej. Čo sa týka neoprávneného zverejnenia mena žalobkyne na úradnej tabuli v zozname daňových dlžníkov, preukázalo sa ako neopodstatnené. Toto konanie žalovanej trvalo niekoľko mesiacov a to minimálne dva až tri mesiace. V tomto prípade je žalovaná pasívne legitimovaná nakoľko listinu o takzvaných neplatičoch daní vyvesila z vlastnej iniciatívy, konala s vedomím, že koná v rozpore so zákonom, daňovými predpismi s cieľom žalobkyni poškodiť jej dobré meno a česť. Takýmto svojich správaním žalovaná naplnila protiprávne znaky, ktoré obsahuje § 13 Občianskeho zákonníka. 4. Žalovaná uviedla, že medzi ňou a žalobkyňou došlo k incidentu tak, ako to vyplýva z pripojených spisov. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že by ona podávala na žalobkyňu trestné oznámenie, pretože po predmetnom incidente políciu privolal starosta obce. Taktiež nie je pravdivá tá skutočnosť, že by rozširovala o žalobkyni také tvrdenia, že táto ju fyzicky napadla na obecnom úrade, spôsobila jej ťažké ublíženie na zdraví a potrat dieťaťa. Nekonala žiadnym takým spôsobom, ktorým by mala zasiahnuť do osobnosti žalobkyne, pričom žalobkyňa nevedela uviesť kde, kedy a akým spôsobom, pred kým ju mala obviniť, prípadne zosnovať voči nej krivé obvinenie a svedectvo. Žiadala súd, aby žalobu voči nej ako nedôvodnú zamietol. 5. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že uznesením ORPZ Veľký Krtíš, odboru poriadkovej a dopravnej polície, Obvodného oddelenia PZ Veľký Krtíš zo dňa 08. 03. 2012 ČVS: ORP-101/VK-VK-2012 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením zo dňa 25. 04. 2012 Obvodné oddelenie PZ vo Veľkom Krtíši podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku začalo trestné stíhanie K.. O. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. C. ako obvinenej za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver že, dňa 31. 01. 2012 v čase okolo 14.00 hod. v chodbe Obecného úradu v Obci R. C. na mieste verejnosti prístupnom po predchádzajúcom slovnom konflikte, fyzicky napadla tam zamestnanú U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. C. XX a to tak, že ju chytila za vlasy, takto ju ťahala smerom cez chodbu a vchodové dvere až von pred obecný úrad kde ju po krátkom čase pustila, potom do nej rukou strčila, pričom U. P. spadla do ihličnatého stromu pri vchode do obecného úradu, čím poškodenej spôsobila zranenie vlasovej časti hlavy, bolesti hlavy, stŕpnutie ľavej strany tela, postraumatické stresové poruchy, ktoré si vyžiadali liečbu a práceneschopnosť od 01. 02. 2012 minimálne do 11. 04. 2012. Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať, že K.. O. D. naplnila svojim konaním skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestné zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Predmetná vec bola postúpená Obvodnému úradu Veľký Krtíš dňa 13. 03. 2013. Obvodný úrad Veľký Krtíš dňa 26. 06. 2013 pod číslom OBU-VK-OVVS-2013-02165/107 vydal rozhodnutie o priestupku ktorým rozhodol tak, že priestupkové konanie proti Mgr. O. D. zastavil, lebo spáchanie skutku o ktorom sa koná, nebolo obvinenej z priestupku preukázané. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 07. 2013, obvinená vo svojich výpovediach poprela, žeby bola svedkyňu fyzicky napadla spôsobom, žeby ju ťahala za vlasy z budovy obecného úradu po chodníku, popred budovu až na miestnu komunikáciu a žeby ju sotila na ihličnatý stromček, ktorý sa nachádzal pri chodníku. Pokiaľ ide o výpoveď svedka X. K. túto vyhodnotil tak, že videl len situáciu, ktorá sa odohrala vonku pred obecným úradom na chodníku a opísal ju, že obvinená so svedkyňou sa pri spore držali za ruky, pričom svedkyňa sa snažila vziať obvinenej z ruky nejaký papier. Svedok sa nezmienil, že by obvinená držala svedkyňu za vlasy a k incidentu sa vyjadril, že sa snažil zúčastnené osoby od seba odtrhnúť. Ďalšiu svedeckú výpoveď, a to svedka V.A. vyhodnotil tak, že tento videl len to, čo sa stalo na chodníku pred obecným úradom a situáciu, ktorá mala vzniknúť tým, že obvinená sotila svedkyňu do ihličnatého stromčeka opísal v tom zmysle, že k nej došlo v dôsledku toho, že sa tieto dve naťahovali a pritom sa svedkyňa oprela o stromček, pričom svedok sa vyjadril tak, že v tomto nevidel úmysel obvinenej a nehovoril ani o páde len o opretí sa zrejme v dôsledku straty rovnováhy. Ďalej správny orgán uviedol, že nakoľko obvinenej drobné ublíženie na zdraví a iné hrubé správanie neboli dokázané, bolo konanie proti nej zastavené. 6. Z pripojeného spisu ORPZ odboru kriminálnej polície vo Veľkom Krtíši ČVS: ORP-133/KP-VK-2012 vyplýva, že žalobkyňa podala voči O. A. trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy v zmysle § 346 ods. 1 Trestného zákona v súvislosti s jeho výpoveďou dňa 13. 02. 2012 v rámci priestupkového konania vedeného pod sp. zn. ORPZ-VK-OPDP3-P-41/2012 ako aj výpoveďou zo dňa 16. 03. 2012 vo veci vedenej pod ČVS: ORP-101/VK-VK-2012. Uznesením zo dňa 15. 06. 2012 boli predmetné veci odmietnuté s tým, že tu nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že konaním O. A. nedošlo ani v jednom z prípadov k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona ani prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona. 7. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu ORPZ odboru kriminálnej polície vo Veľkom Krtíši číslo: ORP-191/ KP-VK-2012 súd zistil, že žalobkyňa podala trestné oznámenie na XX.N., starostu obce R. C. pre podozrenie z prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. a krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. a na V. P. pre podozrenie z prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák a krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák., ktorí uviedli pred policajtom v trestnom konaní nepravdu o okolnostiach prípadu zo dňa 31. 01. 2012, a to v priestupkovom spise vedenom na OOPZ Veľký Krtíš pod číslom: ORPZ-VK-OPDP3-P-41/2012 a následne na odbore kriminálnej polície ORPZ Veľký Krtíš pod č. ORP-135/KP-VK-2012. Uznesením zo dňa 22. 08. 2012 boli veci podozrenia zo spáchania týchto prečinov odmietnuté s tým, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. 8. Žalobkyňa podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť U. P. tým, že od Sociálnej poisťovne pobočky Veľký Krtíš vylákala poistné plnenie a tým došlo z jej strany k neoprávnenému čerpaniu nemocenských dávok, ktoré mali vzniknúť ako dôsledok úrazu a následne čerpala práceneschopnosť od 01. 02. 2012 do 30. 04. 2012. Uznesením zo dňa 08. 09. 2012 bola vec podozrenia zo spáchania prečinu poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 Tr. zák., odmietnutá nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. 9. Pokiaľ ide o čiernu listinu na ktorú sa odvolávala žalobkyňa jej rovnopis bol okresnému súdu predložený (nachádza sa na č. l. 52 spisu). Z obsahu tohto listinného dokladu vyplýva, že je tam uvedená žalobkyňa K.. O. D. s adresou R. C. XX s tým, že je u nej vyznačená daň z nehnuteľnosti 41,36 Eur. 10. Okresný súd posúdil nárok podľa § 11, 13 Občianskeho zákonníka. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach. Účastník, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti alebo odstrániť následky zásahov je vždy tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je zistenie, že žalobca je osobou, ktorého osobnostného práva boli porušené. V predmetnej veci žalobkyňa tvrdila, že žalovaná zasiahla do jej osobnostných práv tým, že rozširovala o nej nepravdivé údaje, že ju fyzicky napadla na obecnom úrade a ťahaním za vlasy jej spôsobila ťažké ublíženie na zdraví a potrat dieťaťa. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k incidentu medzi žalobkyňou a žalovanou došlo, táto skutočnosť vyplýva z pripojeného vyšetrovacieho spisu číslo: ORP-135/KP-VK-2012. Túto skutočnosť potvrdili aj vypočutí svedkovia O. A. a C. N.. Pokiaľ ide o svedka O. A., tento videl ako sa žalobkyňa a žalovaná hádali, že sa naťahovali. Aj keď starosta obce C. N. nebol prítomný pri tomto konflikte, tento potvrdil, že žalovaná plakala do telefónu keď mu oznamovala túto udalosť a keď prišiel do priestorov obecného úradu, žalovaná bola roztrasená a podľa neho bola v takom stave, ako keď niekto niekoho napadne. Priestupkové konanie pre skutok, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa, bolo zastavené z dôvodu, že obvinenej, teda žalobkyni drobné ublíženie na zdraví ani iné hrubé správania neboli dokázané. Je nesporné, že v dôsledku tohto incidentu žalovaná mala zdravotné problémy, bola práceneschopná, pričom v tejto súvislosti žalobkyňa aj podala trestné oznámenie na žalovanú pre podozrenie zo spáchania prečinu poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 Trestného zákona, avšak táto vec bola zamietnutá s tým, že u žalovanej nebolo preukázané úmyselné vylákanie poistného, a to aj s poukazom na výpovede lekárov, ktorí vykonávali jej vyšetrenie, nakoľko všetci títo vo svojich výpovediach konštatujú prítomnosť jej zdravotných problémov v dôsledku, ktorých bola práceneschopná. Nemožno vylúčiť, že zdravotné problémy žalovanej boli spôsobené v súvislosti s konaním žalobkyne a týmto konfliktom, ku ktorému malo dôjsť dňa 31.01.2012, pretože tomu nasvedčuje ďalší priebeh, kedy hneď v nasledujúci deň t.j. 01.02.2012 žalovaná navštívila svoju všeobecnú lekárku K.. I. a sťažovala sa na zdravotné problémy, ktoré mohli byť vyvolané práve predmetným konfliktom. Aj starosta obce C. N., ktorý síce nebol prítomný pri tomto konflikte, potvrdil, že žalovaná plakala do telefónu keď mu oznamovala túto udalosť a keď prišiel do priestorov obecného úradu, žalovaná bola roztrasená a podľa neho bola v takom stave, ako keď niekto niekoho napadne. Súd zdôraznil, že trestné oznámenie na žalobkyňu nepodala žalovaná, ale políciu privolal starosta ObceC.C. C. N., ktorý túto skutočnosť potvrdil pri svojom výsluchu ako svedok, teda je zrejmé, že oznámenie polícii nevykonala žalovaná. Podľa názoru súdu teda nebolo preukázané také konanie zo strany žalovanej, že by si celý incident vymyslela za tým účelom, aby privodila žalobkyni trestné stíhanie ako aj poškodenie dobrého mena žalobkyne u inštitúcii ako je polícia, zainteresované strany, u jej príbuzných, priateľov a spoluobčanov tak, ako to tvrdí žalobkyňa. Pokiaľ žalovaná mala zverejniť tzv. čiernu listinu na vývesnej tabuli obce, je zrejmé, že tak nemohla konať svojvoľne, pretože pokyny v tomto smere jej musí vydávať starosta obce, pričom okresný súd poukázal na to, že pokiaľ boli aj zo strany Obce R. C. doručené výzvy na zaplatenie daňových nedoplatkov adresované žalobkyni, na všetkých týchto podaniach sa nachádza podpis starostu. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že starosta pri svojej výpovedi tvrdenia žalovanej nepotvrdil, tento ich ani nevyvrátil, teda v tom smere, že by jej pokyn na zverejnenie čiernej listiny nedal, uviedol len, že si s odstupom času už na to nepamätá. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaná na verejnosti šírila o žalobkyni také informácie, že ju fyzicky napadla, ťahala ju za vlasy, spôsobila jej ťažké ublíženie na zdraví a potrat dieťaťa, pričom pokiaľ ide o potrat samotná žalovaná pri svoje výpovedi uviedla, že v čase incidentu ani nevedela o tom, že je tehotná, zistilo sa to až neskôr, ona si to nedávala do súvislosti s týmto incidentom a ani lekárovi nič také neuviedla. Vypočutí svedkovia O. A., C. N. a U. XX. pri svojom výsluchu nepotvrdili tú skutočnosť, že by žalovaná o žalobkyni rozširovala nejaké informácie v súvislosti s týmto incidentom. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by zo strany žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv, preto potom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 11. O náhrade trov konania strán sporu okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 12. Proti rozsudku v súlade s § 355 ods. 1 CSP v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podala odvolanie žalobkyňa v súlade s § 365 ods. 1 písm. c), f), h) CSP, vo veci rozhodoval vylúčený sudca, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko sa súd nevysporiadal so všetkými predloženými ako aj vykonanými dôkazmi, prípadne opiera svoje rozhodnutie o skutočnosti, ktoré neboli predmetom tohto konania, ale boli už právne posúdené v iných konaniach s jasným a nemenným záverom. 13. Odvolateľka poukázala na to, že súd zamietol žalobu napr. z toho dôvodu, že pokiaľ sa jedná o zásah do osobnostných práv žalobkyne zo strany žalovanej v dôsledku trestného konania vedeného pod ORP-135/KP-VK-2012 na ORPZ Veľký Krtíš, trestné oznámenie nepodala žalovaná, ale políciu privolal starosta Obce R. C. C. I., teda podľa súdu je zrejmé, že nebolo preukázané také konanie zo strany žalovanej, že by si celý incident vymyslela za tým účelom, aby privodila žalobkyni trestné stíhanie. Argumentácia súdu nie je správna, nakoľko v trestnom konaní bolo preukázané dvomi znaleckými posudkami č. 11/12 K.. W. W. a č. 01/2013 Doc. K.. C. A., P.., že žalovaná si svoje údajné zranenia vymyslela, nikdy žiadne zranenie neutrpela a už vôbec nie v dôsledku predmetného incidentu. Žalobkyňa bola v dôsledku týchto nepravdivých tvrdení žalovanej stíhaná pre prečin ublíženia na zdraví, v dôsledku čoho bolo takéto správanie žalovanej objektívne spôsobilé privodiť žalobkyni ujmu na jej osobnostných právach chránených zákonom. Súd prvej inštancie konštatoval, že bolo preukázané, že k nejakému incidentu medzi žalobkyňou a žalovanou došlo. Súd nad rámec svojej kompetencie hodnotil dôkazy v rámci konania ORP-135/KP-VK-2012, aj napriek tomu, že v týchto konaniach už boli dôkazy vyhodnotené, priestupkové konanie bolo zastavené z dôvodu, že obvinenej - teda žalobkyni nebolo ublížené na zdraví ani iné hrubé správanie dokázané, pričom súd prvej inštancie konštatuje, že je nesporné, že v dôsledku tohto incidentu žalovaná mala zdravotné problémy, bola PN a nemožno vylúčiť, že zdravotné problémy žalovanej boli spôsobené v súvislosti s konaním žalobkyne a konfliktom ku ktorému malo dôjsť 31. 01. 2012, pretože tomu nasvedčuje ďalší priebeh, kedy hneď nasledujúci deň, t. j. 01. 02. 2012 žalovaná navštívila svoju všeobecnú lekárku a sťažovala sa na zdravotné problémy, ktoré mohli byť vyvolané práve predmetným konfliktom. Trestné oznámenie podávala práve žalovaná dňa 31. 01. 2012 písomnou formou, pod č. k. ORPZ-VK-OPDP3-P-41/2012 a následne dňa 16. 03. 2012 v zápisnici o výsluchu svedka poškodeného na Obvodnom oddelení Veľký Krtíš pod č. k.: ČVS:ORP-101/ VK-VK-2012 a skutočnosť, že starosta obce C. N. volal telefonicky políciu, nie je možné považovať za úkon podania trestného oznámenia. 14. V odvolaní žalobkyňa uviedla, že pokiaľ ide zverejnenie jej mena na zozname neplatičov, tzv. „čiernej listine neplatičov“ na úradnej tabuli Obce R. C., bolo v konaní preukázané samotným vyjadrením žalovanej, že si bola vedomá toho, že v prípade žalobkyne neboli splnené zákonné podmienky na to, aby jej meno na takýto zoznam neplatičov mohla zaradiť, no napriek tomu to urobila, pričom tvrdila, že pokyn k zverejneniu jej dal sám starosta, čo nebolo v konaní potvrdené. Súd v tomto smere nesprávne vyhodnotil dôkazy, vôbec sa nevyjadril k skutočnostiam uvádzaných žalobkyňou - t. j. zákonnými podmienkami umožňujúcimi zverejnenie mena daňového dlžníka na zozname, ktorý je verejne dostupný širokej verejnosti. Súd zmätočne konštatuje, že žalovaná nemohla konať pri zverejnení čiernej listiny na vývesnej tabuli svojvoľne, pretože pokyn v tomto smere jej musí vydávať starosta obce, pričom súd poukázal na to, že pokiaľ aj boli zo strany Obce R. C. doručené výzvy na zaplatenie daňových nedoplatkov adresované žalobkyni, na všetkých týchto podaniach sa nachádza podpis starostu obce. Nie je zrejmé, akú priamu súvislosť by mali mať výzvy na zaplatenie nedoplatkov na daniach s uverejnenou „čiernou listinou“. Súd sa nevysporiadal s tým, že žalovaná nedokázala vysvetliť, prečo na niektorých doručenkách ohľadne daňových výziev je podpis žalobkyne a na niektorých - týkajúcich sa práve inkriminovaného obdobia - nie je a sú bez podpisu. Odvolateľka uviedla, že nie je podstatné na základe koho pokynu bola predmetná čierna listina žalovanou zverejnená, podstatné je to, že žalovaná priznala, že uvedenú čiernu listinu zverejnila vedome na obidve úradné tabule obce. Skutočnosť, že určité správanie fyzickej osoby bolo predmetom trestného konania, resp. iného konania, nebráni tomu, aby následná reakcia iných osôb na toto správanie sa stala predmetom konania na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. OZ (judikatúra R č. 12/1994). Odvolateľka má za to, že konajúci súd v dôsledku extrémne úzkej interpretácii vo veci aplikovaných ustanovení a nesprávnemu právnemu zhodnoteniu všetkých skutkových a právnych okolností, neposkytol ochranu jej súkromnému životu, rodinnému životu, dobrému menu, cti a ani dôstojnosti jej osoby, teda hodnotám, ktoré sú ústavne chránené v čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 1, 2, 3 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru. Tým súd prvej inštancie konal v zjavnom rozpore so svojou povinnosťou vyplývajúcou z čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a to až do tej miery, že svoje rozhodnutie zaťažil prvkami arbitrárnosti a svojvôle. Žalobkyni nebola poskytnutá ochrana voči zásahu do jednej zo zákonom chránených hodnôt, ktorá je súčasne chránená ústavne v podobe základného práva. 15. V závere odvolania odvolateľka poukázala na skutočnosť, že sudkyňa S.. E. N. v minulosti vyjadrila voči osobe žalobkyne zaujatosť, preto je zo strany žalobkyne voči osobe sudkyne dôvodná pochybnosť o jej nezaujatosti, a teda odvolací súd sa pri svojom rozhodovaní má zaoberať aj touto skutočnosťou. 16. Vzhľadom na odvolacie dôvody navrhla odvolateľka rozhodnutie súdu prevej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť rozhodnutie tak, že súd návrhu vyhovie. Zároveň žiadala priznať plnú náhradu trov konania. 17. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila. 18. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP (a contrario), rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne. 19. Odvolateľka ako odvolací dôvod uviedla, že odvolanie podáva s poukazom na § 365 ods. 1 písm. c) CSP, a teda dôvodom odvolania je, že rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, v súvislosti s tým poukázala na skutočnosť, že sudkyňa JUDr. Elena Petrusová v minulosti vyjadrila voči osobe žalobkyni zaujatosť, preto je zo strany žalobkyni voči osobe sudkyne dôvodná pochybnosť o jej nezaujatosti, s čím by sa odvolací súd mal vysporiadať. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ani to že by vo veci konal vylúčený sudca. 20. V súlade s § 52 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. V súlade s § 53 námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do 7 dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada. 21. Odvolací súd po preskúmaní vznesenej námietky zaujatosti zistil, že táto nespĺňa v súlade s § 52 ods. 2 CSP obsahové náležitosti tak, aby mohlo byť o nej rozhodnuté. K tejto námietke udáva, že sudkyňa JUDr. Elena Petrusová nebola a žalobkyňa ani netvrdí, že by bola sudkyňa vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci so zreteľom na jej pomer k stranám, ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní, k sporu, kedy by bolo možné mať odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti. Odvolací súd poukazuje na to, že v súlade s § 53 CSP uplatniť námietku zaujatosti je potrebné najneskôr do 7 dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že o tvrdenej skutočnosti žalobkyňa vedela v roku 2015, keď ako prílohu svojho podania doručeného súdu dňa 23. 02. 2015 doložila aj vyjadrenia sudcov Okresného súdu Veľký Krtíš, v ktorom sudkyňa JUDr. Elena Petrusová dňa 22. 07. 2011 sa v súvislosti so zaujatosťou sudcov vyjadrila tak, že vzhľadom na to, že sa dozvedela o skutočnosti, že žalobkyňa podala trestné oznámenia na jej kolegov, s ktorými je v priateľskom vzťahu, sa cíti byť zaujatá a žiadala o vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Túto skutočnosť teda žalobkyňa vedela aj ku dňu účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z., ktorý nadobudlo účinnosť 01. 07. 2015, a teda na takúto námietku nie je možné prihliadať, sudkyňa nebola vylúčená ani v súlade s § 50 CSP a teda nejde o vadu konania, ktorá by mala za následok zrušenie rozhodnutia v súlade s § 389 ods. 1 písm. a) CSP. 22. Následne odvolací súd preskúmal vecnú správnosť rozhodnutia. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 23. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil v zodpovedajúcom rozsahu uviedol v odôvodnení rozsudku. Súd prvej inštancie rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval. 24. Predmetom konania je nárok uplatnený žalobkyňou v súlade s § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ust. § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie neoprávnene smerujúce proti osobnej aj mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti fyzickej osoby. Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti nie je vyžadované vyvolanie konkrétnych následkov zásahu proti tomuto chránenému statku, ale postačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo aspoň ohroziť práva chránené ustanovením § 11. 25. Žalobkyňa si uplatnila nárok na tom skutkovom základe, že žalovaná na základe nepravdivých tvrdení a nepravdivých lekárskych správ spôsobila žalobkyni trestné stíhanie trvajúce niekoľko mesiacov, počas ktorých bola žalobkyňa opakovane vystavovaná dlhodobému stresu, ponižovaniu, pričom týmto bola zasiahnutá jej osobná integrita a právo na ochranu dobrého mena. Tvrdenia žalobkyne sa v trestnom konaní nikdy nepotvrdili. Preukázalo sa jedine to, že celý incident, údajné zranenie ako aj dĺžku práceneschopnosti si vymyslela v snahe privodiť tak ujmu žalobkyni v podobe nie len trestného stíhania a následného potrestania žalobkyne, ale pravdepodobne finančnej ujmy, ktorú by následne požadovala, došlo k poškodeniu jej dobrého mena nie len u inštitúcii ako je polícia, prípadne u inej zainteresovanej strany, ale predovšetkým v rámci jej príbuzných, priateľov a tak isto spoluobčanov, tiež zasiahla do jej práv tým, že žalobkyňa zverejnila jej meno na zozname daňových dlžníkov, čo bolo neopodstatnené. 26. V konkrétnom prípade je vždy, tak ako to skúmal aj súd prvej inštancie nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti (osobnej cti a dobrej povesti), a to práve v kontexte na dané skutkové okolnosti. Zároveň je potrebné, aby príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t. j., aby tu existovala príčinná súvislosť medzi nimi. K zásahu do práva na ochranu osobnosti síce zásadne môže dôjsť aj objektívne, teda s vylúčením zavinenia narušiteľa práva, avšak každé zverejnenie nepravdivého údaja nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah do osobnostných práv. K takémuto zásahu dochádza iba vtedy, ak medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry existuje príčinná súvislosť a ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. Ochranu osobnej cti poskytuje občiansky zákonník výlučne proti takým konaniam, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti subjektu práva tým, že znižujú jeho česť u iných ľudí a ohrozujú tak vážnosť jeho postavenia a uplatnenie v spoločnosti. 27. Pri strete práv je predovšetkým potrebné prihliadnuť na okolnosti každého prípadu, zvážiť, či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred právom druhým. 28. O tom, či niekto spáchal trestný a aký, nerozhoduje subjektívny náhľad jednotlivca, ale výlučne orgány k tomu z Ústavy SR a zo zákona povolané. Záujem štátu na ochranu pred zločinnosťou zakladá legitímnosť zásahov do práva na súkromie, pri realizácii niektorých inštitútov podľa trestného zákona. Žalovaná ak mala podozrenie z trestnej činnosti, toto v súlade s právnymi predpismi oznámila. Zákonné ustanovenia v rámci trestného konania sú dostatočnou zárukou, aby následky z neho nepredstavovali vyvodenie dôsledkov zasahujúcich do práv na ochranu osobnosti. Ak sa v súvislosti s riešením trestného podania s týmto oboznámili osoby, ktoré majú k tomu služobný prístup, nemôže to spôsobiť zásah do osobnostných práv. Naviac, náprava je dosiahnutá procesnými prostriedkami v trestnom konaní. V konaní nebolo vôbec preukázané, že by žalovaná, okrem toho, že podala trestné oznámenie, nejakým iným spôsobom skutočnosti uvádzané žalobkyňou rozširovala, a teda že by jej konanie mohlo zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne. Incident tvrdený žalovanou nebol posúdený ako trestný čin ani priestupok, o čom rozhodli orgány činné v trestnom konaní, žalobkyňa disponuje takýmto autoritatívnym rozhodnutím. Súd prvej inštancie správne zhodnocoval okolnosti konkrétnej veci, dospel k záveru, že medzi účastníčkami k nejakému incidentu došlo potvrdili to aj svedkovia, nebolo však v trestnom konaní preukázané, že došlo k incidentu tak ako tvrdila žalovaná, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná mala zdravotné následky, avšak netvrdil, že ich spôsobila žalobkyňa žalovanej. Okresný súd teda neprehodnocoval závery trestného konania, tak ako to tvrdí žalobkyňa. Žalobkyňa podala trestné oznámenie na osoby, ktoré ako svedkovia vypovedali v trestnom konaní (XX.X C. N. pre podozrenie z prečinu krivého obvinenia a krivej výpovede a krivej prísahy), na U. P. pre podozrenie z prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák a krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák., ktorí podľa žalobkyne uviedli pred policajtom v trestnom konaní nepravdu o okolnostiach prípadu zo dňa 31. 01. 2012, veci podozrenia zo spáchania týchto prečinov boli odmietnuté s tým, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Žalovaná sa nedopustila krivého obvinenie, krivej výpovede. Žalobkyňa podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť U. P. aj toto bolo odmietnuté. 29. Spravidla nepôjde o neoprávnený zásah, ak osoba, ktorá sa zásahu dopustila, nevybočila z medzí stanovených práv a povinností, zásah treba vždy posudzovať v kontexte s okolnosťami, za ktorých k nemu došlo, a ďalej s prihliadnutím na funkciu, ktorú pri výkone predmetných práv resp. povinností plní. Ak teda žalovaná v trestnom konaní uvádzala skutočnosti, a následne nedošlo k zisteniu trestnej činnosti, táto okolnosť sama o sebe nespôsobuje zásah do osobnostných práv žalobkyne v takej intenzite, ktorá by odôvodňovala vyhoveniu uplatneného nároku žalobkyňou. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaná na verejnosti šírila o žalobkyni také informácie, že ju fyzicky napadla, ťahala ju za vlasy, spôsobila jej ťažké ublíženie na zdraví a potrat dieťaťa že by zo strany žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv. Žalovaná neškandalizovala iného a ňou tvrdené skutočnosti za daných okolností, neboli objektívne spôsobilé značnou mierou ohroziť povesť, vážnosť, meno, dôstojnosť žalobkyne u spoluobčanov. Konanie spočívajúce v rozširovaní uvádzaných tvrdení žalobkyňou medzi občanmi žalovanou nebolo preukázané. 30. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila zásah do jej osobnostných práv žalovanou, zverejnením jej mena na úradnej tabuly Obce na „čiernej listine“ neplatičov daní, odvolací súd udáva, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná ako zamestnanec úradu vyvesením listiny vybočila z rámca poverenej, jej vymedzenej činnosti. Ak by bol neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby, spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou, alebo inou fyzickou osobou pri plnení činnosti tejto právnickej alebo inej fyzickej osoby, a takto použitá osoba jednala v rámci svojho poverenia, postihuje občianskoprávna zodpovednosť túto právnickú či fyzickú osobu. Zamestnanec, poprípade iná použitá osoba, nezodpovedá priamo postihnutej fyzickej osobe, takáto osoba zodpovedá len v tzv. vnútornom vzťahu, pričom činnosť tejto použitej osoby musí naplňovať požiadavku miestnej, časovej a vecnej súvislosti. Preto ani odvolací dôvod, podľa ktorého sa súd prvej inštancie nevysporiadal a nevyjadril k skutočnostiam uvádzaným žalobkyňou - t. j. zákonnými podmienkami umožňujúcimi zverejnenie mena daňového dlžníka na takomto zozname, ktorý je verejne prístupný širokej verejnosti, nie je opodstatnený, nebolo potrebné sa vysporiadať s uvedenou skutočnosťou, pretože vzhľadom na vyššie uvedené nebola preukázaná zodpovednosť žalovanej. 31. Správny je záver súdu prvej inštitúcie, ktorý na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia jednotlivých dôkazov v ich jednotlivosti a vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že žaloba podaná žalobkyňou nie je dôvodná. 32. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, keď dôvody uvedené v odvolaní nemali za následok, aby bolo rozhodnutie posúdené ako vecne nesprávne. Odvolací súd preskúmaval aj závislý výrok o náhrade trov konania a zistil, že súd prvej inštancie vzhľadom na výsledok sporu použil správne ustanovenie zákona, odvolateľ neuviedol žiadne dôvody nesprávnosti rozhodnutia v tejto časti. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. 33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, trovy konania jej však v odvolacom konaní nevznikli, preto jej súd nárok na ich náhradu nepriznal. 34. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).