Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/315/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215201680 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6215201680.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu: VOTUM Centrum Odškodnení, a.s., so sídlom Rooseveltová 593/10, Brno - město, 602 00 Brno, IČ: 29 193 877, konajúca prostredníctvom VOTUM a.s., organizačná zložka zahraničnej osoby, so sídlom Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO: 46 853 588, zastúpenej FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, 811 07, IČO: 36 011 509, konajúci prostredníctvom JUDr. Daniela Futeja, advokáta a konateľa, proti žalovanej: H.. A. Y., J.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie vo Veľkom Krtíši, SNP 1/A, 990 01, o zaplatenie 7.684,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 10C/153/2015-312 zo dňa 19.05.2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.684,07 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 19.11.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a druhým výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. 1.1 Vychádzajúc z ustanovení § 657, § 563, § 580, § 581 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“) konštatoval, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 16.02.2012 dohodu o spolupráci, ktorá bola ukončená výpoveďou dňa 05.05.2014. Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 06.05.2014 obdobnú dohodu o spolupráci, predmetom ktorej bola spolupráca žalobcu ako záujemcu a žalovanej ako spolupracovníka v oblasti odškodnenia a poisťovníctva. Dohoda bola ukončená výpoveďou zo strany žalobcu dňa 04.06.2014. Žalobca a žalovaná sa dohodli na poskytnutí bezúročnej pôžičky, ktorá bola z účtu žalobcu odoslaná na účet žalovanej dňa 27.11.2012; pôžička mala byť splácaná formou započítania s poskytnutými províziami. Po ukončení spolupráce sa strany pôvodne dohodli, že žalovaná dokončí rozpracovaných klientov, ale neskôr došlo k ich prerozdeleniu. Žalobca žalovanej časť provízií vyplácal a časť použil na umorenie dlhu. Žalovaná zazmluvnila 282 klientov, 71 klientov odporučila, časť odporučila do Poľska, z ktorých jej nebola vyplatená provízia v plnej výške (podľa jej tvrdenia). Žalovaná dohodu o spolupráci nepodpisovala ako podnikateľka, ale ako fyzická osoba. Okresný súd sa vysporiadal s otázkou pomenovania typu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, na základe ktorého došlo k odovzdaniu sumy 8.000,- Eur tak, že žalovanej bola poskytnutá pôžička, hoci v rámci interného systému z technických dôvodov bola táto suma vedená ako záloha na provízie, keďže v zmysle produktového a kariérneho plánu možno dať mimoriadnu zálohu, ale vždy to musí byť viazané na určitého klienta, čo v tomto prípade možné nebolo. Skutočnosť, že predmetom podnikania žalobcu nie je poskytovanie pôžičiek, je v tomto prípade irelevantné, pretože nešlo o poskytnutie financií v rámci podnikania a za odplatu, ale o formu benefitu. Dňa 27.11.2012 žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 8.000,- Eur, ktorá mala byť splácaná z budúcich provízií, ktoré žalovaná získa. Žalovaná poskytnutie pôžičky nespochybnila, spochybnila výšku provízií, spôsobilých na započítanie. 1.2 Žalovanej bolo na províziách vyplatených v roku 2012 13.590,48 Eur, v roku 2013 17.630,56 Eur a v roku 2014 10.342,60 Eur. Systémom poskytnutých záloh, doplatkov k províziám, resp. stornovaniu záloh sa mal dlh postupne umorovať. Žalobca časť provízií použil na umorenie a časť vyplatiť žalovanej. Výška vyplatených súm za uvedené roky spochybnená nebola. Žalovaná predložila zoznam 282 klientov a ďalších 70 doporučených, ktorých zazmluvnila v prospech žalobcu. V podanom odpore uviedla, že ku dňu skončenia spolupráce nebolo odškodné vyplatené 172 klientom, z ktorých jej patrila provízia; žalovaná len odhadom určila sumu 46.004,- Eur, pretože sama nemá možnosť získať hodnoverné údaje. Žalobca predložil dňa 11.01.2017 a dňa 03.03.2017 prehľad klientov s informáciami o stave vybavovania. Žalovaná aktívne žiadne dôkazy nepredkladala, ani nevyhľadávala. Zvolila cestu sústavného spochybňovania predložených dôkazov a predlžovania sporu. Napriek výzve súdu, aby z žalobcom poskytnutých dokladov vytvorila a predložila súdu prehľad klientov, u ktorých jej bola poskytnutá provízia a u ktorých nie a ktoré teda žiada doplniť, neurobila tak. Podľa názoru okresného súdu minimálne tieto žiadané informácie, t.j. koľko a za ktorého klienta dostala províziu, bolo v možnostiach žalovanej dodať. Nebolo tak možné ustáliť, ktorých 172 klientov je ešte podľa žalovanej vo vybavovaní. Na pojednávaní dňa 19.05.2017 žalovaná predložila zoznam 16 klientov, ktorých žiadala preveriť. Súd návrh na toto dokazovanie zamietol, pretože zistil, že žalovaná predložené doklady, ktoré na jej návrh predložil do spisu žalobca, ani nepreskúmala; z tých istých dokladov okresný súd zistil, že v podstatnej miere ide o klientov, kde už jej bola vyplatená záloha, provízia, doplatok, resp. storno, ako to vyplýva z dôkazov predložených žalobcom. 1.3 Pri uplatnení nároku voči žalobcovi v rámci obrany žalovaná opomenula, že žalobca konal pri prerozdeľovaní klientov v súlade s kariérnym a produktovým plánom a v tom prípade má ona nárok len na pomernú časť provízie, čo potvrdil pri výsluchu aj svedok JUDr. Z.. Ústnu dohodu, že tomu tak nebude, súd do úvahy nevzal. Z predloženej e - mailovej komunikácie vyplýva, že žalovaná si riadne neplnila svoje povinnosti; hoci tieto skutočnosti žalovaná poprela, súd ich už nepreveroval, neboli podstatné pre posúdenie v spore, pretože ukončenie spolupráce medzi žalobcom a žalovanou výpoveďou bolo možné aj bez udania dôvodov. Žalovaná nepreukázala, že sa so žalobcom dohodla na dokončení všetkých klientov; žalobca uviedol, že sa dohodli len na časti, ktorú dokončí a zvyšok bude prerozdelený. Svedok Z., ktorý o tejto dohode vypovedal, nebol osobne pri jej uzatváraní, dozvedel sa o nej len z počutia. Žalobca mal právo prerozdeliť jednotlivých klientov pri ukončení spolupráce, konal tak aj pri iných spolupracovníkoch. Tvrdenie žalovanej, že pre 5 % sa jej to nevyplatí, je irelevantné. Z doručených podkladov súd považoval za preukázané, že odškodnenie časti klientov ešte nie je ukončené a v budúcnosti môže žalovanej vzniknúť nárok na výplatu provízie. 1.4 Pokiaľ by žalovaná preukázala nárok a výšku svojej pohľadávky, tá by bola spôsobilá na započítanie. Žalovaná však neuniesla dôkazné bremeno, žiadnym relevantným spôsobom svoje tvrdenia nepreukázala; dokazovaním boli niektoré jej tvrdenia priamo vyvrátené. Keďže žalovaná nepreukázala nárok a výšku svojej pohľadávky, súd nemohol pripustiť jej obranu, spočívajúcu v započítaní časti pohľadávky vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú. Žalovanej možno v budúcnosti nárok vznikne, má tak nesplatnú pohľadávku voči žalobcovi, tú však nie je možné započítať so splatnou pohľadávkou žalobcu, ktorá je predmetom sporu ako nesporná voči žalovanej. Po vzniku nároku môže žalovaná uplatniť svoje právo na výplatu žalobou na súde. Žalobca si po čiastočnom započítaní s poskytnutými províziami uplatnil 7.684,07 Eur. Okresný súd žalobu považoval za dôvodnú. 1.5 Ohľadom námietky premlčania žalovanej okresný súd v zmysle § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka konštatoval, že medzi stranami sporu nebol vopred stanovený termín vrátenia pôžičky. Žalobca požiadal žalovanú o vrátenie finančných prostriedkov predžalobnou výzvou zo dňa 11.11.2014, ktorú žalovaná prevzala 14.11.2014, kedy jej začala plynúť lehota 2 pracovné dni na plnenie; uplynula 18.11.2014. Žaloba bola na okresný súd podaná dňa 18.03.2015, teda včas. 1.6 Okresný súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka odo dňa, nasledujúceho po uplynutí lehoty, uvedenej v predžalobnej výzve, t.j. od 19.11.2014. Výška úrokov z omeškania v prvý deň omeškania predstavovala 9,05 % ročne. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne, preto mu súd priznal úroky z omeškania v tejto výške, neprekračujúc jeho návrh. 1.7 O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“) a úspešnému v plnom rozsahu žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. 2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalovaná. Namietla, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností s odkazom na § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., v dôsledku čoho nemohla uplatniť bez svojej viny dôkazy, svedčiace v jej prospech. V predmetnej veci pred súdom prvej inštancie sa domáhala práva na vydanie edičnej povinnosti v zmysle § 189 C.s.p. a žiadala, aby súd uložil žalobcovi predložiť veci, potrebné na zistenie skutkového stavu. Súd jej napriek všemožnému úsiliu neposkytol náležitú pomoc, hoci nebolo v jej reálnych možnostiach osvedčiť svoje práva, preto žiadala, aby krajský súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozsudok okresného súdu zrušil pre nesprávny procesný postup, ktorým jej znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Následne navrhla vrátiť vec podľa § 391 C.s.p. súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.1 Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že vec posudzuje podľa občianskeho práva, lebo dohodu o spolupráci podpisovala žalovaná ako fyzická osoba. Súd prisvedčil názoru žalobcu, že jej bola poskytnutá pôžička, hoci v účtovníctve šlo o vykázanie zálohy na provízie v zmysle produktového a kariérneho plánu. Keďže žalobca nemá v predmete podnikania poskytovanie pôžičiek, súd to považoval za formu istého benefitu ako aj to, že dňa 27.11.2012 pôžička vo výške 8.000,- Eur poskytnutá žalovanej mala byť splácaná z budúcich provízií. Žalobca časť provízií mal použiť na umorenie a časť vyplatiť žalovanej. Pod umorovaním súd rozumel poskytovanie záloh, doplatky k províziám, stornovanie záloh, čo z hľadiska účtovníctva nie je správne. Sporné zostalo to, že predložila zoznam 282 klientov a ďalších 72 doporučených, ktorých mala zazmluvniť v prospech žalobcu. Podľa jej odhadov ku dňu skončenia spolupráce nedostala zaplatené provízie za 172 klientov. Súd bezdôvodne tvrdí, že aktívne žiadne dôkazy nepredkladala ani nevyhľadávala, ale že sústavne spochybňovala predložené dôkazy a snažila sa predlžovať trvanie sporu. 2.2 Žalovaná jednoznačne tvrdí, že dôkaznými prostriedkami žalobca disponoval skutkovým stavom vo svoj prospech, pričom v rámci odvolania na preukázanie nesprávnosti postupu súdu pri zadovažovaní dôkazov odkázala na produktový a kariérny plán a najmä to, že jej bolo znemožnené vstupovať na intranet. Provízia sa vypočítava z celkovej odmeny záujemcu a o uhradenie celkovej odmeny informuje spolupracovníka na intranete. Provízie sú splatné do 10. mesiaca, v ktorom vznikol nárok za podmienky, že odmena záujemcu bola riadne a včas pripísaná na účet záujemcu a záujemca ju zaradil do výpočtu provízií. 2.3 Aj keď jednotlivé skutočnosti v predchádzajúcich podaniach rozviedla, odkázala žalovaná na výpoveď svedka E.. J. Z., ktorý bol zakladajúcim členom spoločnosti VOTUM a ktorý potvrdil, že jej nárok na provízie ďaleko prevyšuje výšku pôžičiek, pričom po nahliadnutí do listín jednoznačne konštatoval, že žalobca súdu predložil výťažok zo systému, ktorý sa už nepoužíva a že tak mohlo byť robené zámerne, aby nároky žalovanej nebolo možné preukázať jednoznačne, keďže z iných listín je uložená povinnosť predkladať zoznam provízií, mal súd konkrétne uložiť žalobcovi, aby mohol predložiť aktuálny stav portfólia klientov zazmluvnených žalovanou. Trvala na tom, aby bol doložený aj zoznam všetkých klientov, ktorých zazmluvnila žalovaná a ktorí boli prevedení na iného spolupracovníka, pretože dohoda bola taká, že klientov si dokončí sama. Uvedený svedok dokonca potvrdil nekalé správanie sa žalobcu, spočívajúce v rozposielaní listov a iných podobných činností, ktorými rušil pôvodne zazmluvnené vzťahy; žalobca na pojednávaní na 29.03.2017 poprel, že by došlo z jeho strany k nekalému konaniu. Za obdobie posledných troch rokov žalobca v podstate nevykázal žiadne plnenie ňou zazmluvnených klientov, čo vzbudzuje jednoznačne jej pochybnosti. Súčasne doplnila svoju argumentáciu údajom, že aktívna pri zadovážení listín nemohla byť, lebo mala zrušený prístup na intranet a v poslednom období jej zdravotný stav ani neumožňoval aktívnu činnosť. Má časté migrény, je stále v starostlivosti neurológa. Nežiadala, aby súd vykonával dokazovanie za ňu, avšak žiadala, aby súd zasiahol do skresľovania údajov, ku ktorým má prístup jedine a výlučne žalobca. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdiť a navrhol zaviazať žalovanú uhradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo ustálené a nesporné, že žalobca poskytol žalovanej pôžičku, ktorú mala žalovaná splatiť tak, že mala byť postupne umorovaná proti nárokom žalovanej na odmeny (provízie), ktoré jej vzniknú v rámci spolupráce so žalobcom. V priebehu spolupráce žalobcu a žalovanej sa tak priebežne menila zostávajúca výška nesplatenej pôžičky, a to postupne až do výšky, ktorá bola uplatnená v podanej žalobe. Keďže po ukončení spolupráce žalobcu a žalovanej žalovaná zostávajúcu časť poskytnutej pôžičky žalobcovi nesplatila, a to ani napriek výzvam žalobcu a zároveň nebolo možné túto zostávajúcu časť nesplatenej pôžičky umoriť oproti jej nárokom na provízie, žalobca bol nútený uplatniť si svoj nárok na vrátenie pôžičky súdnou cestou. 3.1 Žalovaná následne až v priebehu súdneho konania, ako aj v podanom odvolaní proti rozsudku uvádzala, že podľa jej odhadov nedostala ešte zaplatené provízie na 172 klientov, k čomu doložila zoznam týchto klientov, avšak žiadne ďalšie informácie alebo dokumentáciu, ktoré by jej nárok na províziu preukazovali, neposkytla. 3.2 Žalobca na preukázanie svojho nároku súdu prvej inštancie predložil: a) Provízne zostavy, obsahujúce výšku mesačných nárokov na provízie žalovanej s uvedením konkrétnych klientov za každý kalendárny mesiac od začiatku spolupráce so žalovanou až do dňa predloženia týchto zostáv súdu, t.j. vrátane obdobia po ukončení spolupráce so žalovanou, z ktorých vyplýva, že žalovanej žiadne ďalšie nároky na provízie nevznikli. b) Zoznam všetkých klientov, ktorí boli pridelení žalovanej počas spolupráce vrátane zoznamu klientov, ktorí boli preradení iným spolupracovníkom s uvedením dôvodov preradenia týchto klientov, preradenie bolo uskutočnené v súlade s produktovým a kariérnym plánom - článok 6 až po ukončenie spolupráce so žalovanou; vrátane informácie a aktuálnom stave vybavovania prípadu dotknutého klienta. Zo zoznamu vyplýva aj skutočnosť, že väčšina prípadov klientov bola ukončené bez vyplateného odškodnenia a teda aj bez vzniku nároku žalovanej na províziu. c) Prehľad vývoja pohľadávky (výšky pôžičky) s uvedením výšky započítavaných častí provízií. 3.3 Z uvedených dokumentov vyplýva, že výška zostávajúcej pôžičky je totožná so žalovanou sumou, pričom s pôžičkou nie je v súčasnosti možné započítať žiadne nároky žalovanej na provízie, keďže takéto nároky neexistujú. 3.4 Pokiaľ ide o akýchkoľvek iných klientov, ktorých uvádza žalovaná vo svojom extenzívnom zozname, ich prípady boli ukončené už v čase skončenia spolupráce so žalovanou a žalovanej tak z týchto klientov nemohol vzniknúť nárok na províziu, čo je možné zistiť jednoduchým porovnaním týchto dvoch zoznamov. V zozname sú uvedení všetci klienti, ktorých žalovaná pre žalobcu zazmluvnila, avšak pri veľkom počte z nich k reálnej spolupráci ani k odškodneniu nikdy nedošlo. Dokumenty, ktoré naďalej žiadala žalovaná predložiť a ktorých sa domáhala v rámci tzv. edičnej povinnosti, žalobca už súdu predložil v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. 3.5 Žalovaná naopak v priebehu konania obmedzila svoju obranu v konaní na tvrdenie, že jej pri uvádzaných 172 klientoch neboli vyplatené provízie, pričom však nie je zrejmé, o ktorých konkrétnych klientov a o akú výšku provízie sa má jednať. Žalobca v tejto súvislosti predložil všetky dostupné zoznamy a dokumenty, ktoré má k dispozícii tak, aby tieto pochybnosti jednak žalovanej aj súdu vylúčil. Žalovaná navyše nespochybnila žiadnu z províznych zostáv, ktoré uvádzajú výšku jej nárokov na provízie, predložených žalobcom a nie je tak možné ani určiť, aké nároky a v akej výške v konaní pred súdom mieni uplatňovať voči žalobcovi, ani ktoré výšky poskytnutých provízií spochybňuje, žiada ich tak započítať voči nesplatenej pôžičke. 3.6 Žalobca považuje v tomto smere obranu žalovanej za nedostatočnú, účelovú a ňou uplatnený nárok za fiktívny a to aj z dôvodu, že až do začatia súdneho konania žalovaná žiadne konkrétne nároky na poskytnutie provízií od žalobcu nežiadala. Žalovaná následne v súdnom konaní prenáša svoje dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o domnelých nárokoch na provízie na žalobcu, od ktorého požaduje predloženie ďalších dokumentov, ktoré však nie je spôsobilé preukázať domnelý nárok žalovanej. 3.7 Žalobca poukázal na to, že svedok Z. v priebehu výsluchu pred súdom prvej inštancie k províznym zostavám iba uviedol, že ide o starý excelovský systém, tento systém sa už nepoužíva, mohlo to byť vytlačené niekedy pred 2 rokmi, pričom na doplňujúcu otázku uviedol, že tak usudzuje podľa formy; z uvedeného nie je možné vyvodiť záver, že to mohlo byť robené zámerne, aby nároky nebolo možné preukázať jednoznačne tak, ako to uvádza žalovaná. Žalovaná v nadväznosti na tento svoj záver uvádza, že súd mal uložiť žalobcovi povinnosť predkladať zoznam provízií. Tento zoznam sa však už nachádza v súdnom spise, žalobca ho predložil v priebehu konania. 3.8 Žalovaná v závere podaného odvolania žiada, aby žalobca predložil zoznam všetkých klientov, ktorých zazmluvnil a ktorí boli prezmluvnení na iného spolupracovníka - tento zoznam rovnako ako predchádzajúci sa však už nachádza v súdnom spise a žalobca ho predložil v priebehu konania. 3.9 Vzhľadom na uvedené odvolanie je potrebné považovať za nedôvodné; navrhol zaviazať žalovanú uhradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu. 4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu už nevyjadrila. 5. Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016; dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok a ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd ako súd odvolací v zmysle § 34 C.s.p. vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalovanej ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Pretože odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.). 9. Zmluva o pôžičke je jedným z najbežnejších občianskoprávnych vzťahov. Vzniká na základe zmluvy o pôžičke, ktorou prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je zmluvou neformálneho charakteru; zmluvné strany môžu zmluvu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu ich dojednania, pričom k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. Hoci dohoda o dočasnosti prenechania veci je podstatnou náležitosťou zmluvy, neznamená to, že je potrebné dohodnúť aj presnú dobu vrátenia. Ak presná doba vrátenia nie je dohodnutá v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, je dlžník povinný dlh splatiť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiada. Pri peňažnej pôžičke je možné dohodnúť odplatu, t.j. úroky. Hoci je zmluva o pôžičke reálnou zmluvou, čoho dôsledkom je, že k jej vzniku sa nevyžaduje iba plnenie definovaných podstatných náležitostí, ale jej vznik je daný až okamihom reálneho plnenia veriteľa spravidla poskytnutím pôžičky za prenechanie veci, t.j. odovzdanie peňažných prostriedkov, je potrebné považovať aj bezhotovostný prevod peňažných prostriedkov, pretože iné posúdenie by bolo zbytočným a neodôvodneným obmedzením autonómie vôle zmluvných strán. Nie je vylúčené, aby v prípade, že predmet pôžičky (peniaze) nebol dlžníkovi odovzdaný a zmluva o pôžičke tak v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka nevznikla, bola zmluva, hoci označená ako zmluva o pôžičke pri splnení podmienok podľa § 51 OZ posúdená ako zmluva nepomenovaná (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo 3977/2011). Nemožno ani vylúčiť, aby sa zmluvné strany dohodli, že peniaze, ktoré už boli dlžníkovi odovzdané z iného dôvodu a ktoré je povinný veriteľovi vrátiť, budú naďalej (od uzavretia zmluvy o pôžičke) tvoriť predmet pôžičky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33Odo 209/2015 z 28.03.2007, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 28Cdo 3790/2008). 10. Z Obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca dňa 27.11.2012 poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 8.000,- Eur (č.l. 22). Žalobca ani žalovaná nepopreli túto skutočnosť; nepopreli ani, že pôžičku mala žalovaná splácať z budúcich provízií, ktoré žalovaná získa, keďže vykonávala pre žalobcu činnosť na zabezpečenie informácií na základe dohody o spolupráci pri marketingovom prieskume v oblasti odškodnenia poškodených dopravnými nehodami v oblasti poisťovníctva. Tieto informácie nemali byť poskytované s cieľom uzavrieť poistnú zmluvu alebo zaistnú zmluvu, ani pri realizácii poistnej alebo zaistnej zmluvy a ani nešlo o vykonávanie činnosti finančného sprostredkovania v zmysle § 2 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní, ani o činnosť finančného poradenstva. Cieľom činnosti spolupracovníka bol marketingový prieskum u osoby poškodenej dopravnou nehodou a všeobecné oboznámenie tejto osoby o službách poskytovaných žalobcom. Túto činnosť mala žalovaná vykonávať len príležitostne resp. výnimočne, keďže jej výkon je závislý od náhodne získaných informácii o vzniku poistnej udalosti (dopravnej nehody) a o náhodne zistenej informácii, kto bol touto nehodou poškodený. Za túto činnosť sa zaviazal žalobca vyplácať žalovanej odmenu, pričom vznik nároku, výška a spôsob jej vyplatenia bol definovaný v províznom a kariérnom pláne žalobcu. 10.1 Od žalobcu jej bola poskytnutá ako výkonnej spolupracovníčke suma 8.000,- Eur ako pôžička, čo nespochybnila ani žalovaná. Pôžičku mala splácať formou započítania provízií, na ktoré jej vznikol nárok žalobcu v rámci jej náplne činnosti na základe vyššie uvedenej dohody. V období od jej poskytnutia až po ukončení dohody o spolupráci zo dňa 06.05.2014 výpoveďou bola výška pôžičky takto znížená na 7.684,07 Eur. Podľa článku 2 ods. 4 produktového a kariérneho plánu, ktorý tvorí prílohu dohody o spolupráci (č. l. 15 spisu), článok II. bod 4, nazvaný provízie v prípade, že v čase vyúčtovania provízie bude dohoda o spolupráci medzi spolupracovníkom a záujemcom už neplatná a na doplatky/preplatky vznikne nárok, záujemca t.j. žalobca je povinný vyplatiť prípadné doplatky provízií spolupracovníkovi t.j. žalovanej a spolupracovník t.j. žalovaná je povinný prípadné preplatky provízii bezodkladne vrátiť na účet záujemcu t.j. žalobcu. Žalobca viackrát žiadal žalovanú o vrátenie finančných prostriedkov vo výške 7.684,07 Eur (mailom, písomnou výzvou ako aj výzvou pred súdom - č.l. 22 až 25 spisu), avšak bezvýsledne. Preto sa domáhal svojho nároku súdnou cestou. V spore boli vypočutí svedkovia Bc. G. P., E.. J. Z.; na výzvu žalovanej žalobca predložil do spisu provízne zostavy (č.l. 188 až 245 spisu a č.l. 252 až 282 spisu). Žalovaná v priebehu celého konania sa bránila tým, že jej vznikla voči žalobcovi pohľadávka v celkovej výške cca 46.000,- Eur, ktorú započítavala voči žalobou uplatnenému nároku v rovnakom rozsahu, ako si nárok uplatnil žalobca a to formou kompenzačnej námietky, pričom nepodala vzájomnú žalobu. Túto obranu však v priebehu celého konania neupresnila a započítavaciu námietku nijako bližšie nešpecifikovala. Okresný súd po viacnásobnom odročení pojednávaní na žiadosť žalobkyne vykonal na návrhy strán sporu dokazovanie, na pojednávaní dňa 19.05.2017 zamietol návrh na dokazovanie žalovanej, ktorým žalovaná predložila zoznam 16 klientov, s ktorými telefonicky komunikovala a zistila, že dostali nejaké plnenie z poisťovne, nepamätali si však koľko, preto žiadala k týmto menám informácie z poisťovne o výške vyplateného plnenia za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Napriek otázke súdu, ako dospela k sume 47.004,- Eur, ju nekonkretizovala (v zhode s jej písomnými vyjadreniami na č.l. 43, 147, 307). Napriek tomu, že v spise sú založené listinné doklady, o doloženie ktorých žiadala, nevychádzala z nich a túto sumu nikdy neupresnila. Na pojednávaní dňa 01.02.2017 (č.l. 249 p.v.) nespochybnila žalobný návrh a nespochybnila ani výšku provízií, ktoré obdržala. Mala však námietky voči doručeným dokladom, pretože neboli doručené potvrdenia o plnení z poisťovní a z takto doručených podkladov nie je možné zistiť skutočnú výšku provízií, ktoré mala získať. Žalobca však poprel, že by nedoručil všetky účtovné doklady a provízne zostavy, z ktorých je zrejmé, ktoré platby žalovanej poskytol. Odvolal sa na kariérny plán, v zmysle ktorého je možné v prípade ukončenia spolupráce prerozdeliť klientov, ktorí neboli dokončení, u ktorých chýbali niektoré náležitosti a títo boli prerozdelení iným spolupracovníkom. Zostáva tam ešte právo na poskytnutie provízií približne vo výške 5 %; žalovaná sa netajila tým, že kvôli 5% sa jej neoplatí pracovať. 10.2 Z uvedeného vyplýva, že súd vykonal dôkaz, ktorého zopakovanie žiadala žalovaná a ktorého nevykonanie namieta aj v odvolaní ako porušenie jej práv na spravodlivý proces. Z uvedeného žiadosť na vykonanie dôkazu, aby doložený zoznam všetkých klientov, ktorých zazmluvnila žalovaná, a ktorí boli prerozdelení na iného spolupracovníka, je v kontexte vykonaného dokazovania irelevantná a okresný súd správne jeho zopakovanie zamietol. Táto odvolacia námietka nie je dôvodná. 10.3 Odkaz na výpoveď svedka E.. J. Z. tiež nemá vplyv na zmenu rozhodnutia okresného súdu. Aj s týmto dôkazom sa okresný súd vysporiadal dostatočným a zrozumiteľným spôsobom. Obdobne vyhodnotil aj výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu Bc. G. P.. 10.4 Námietky v odvolaní, že súd mal konkrétne zisťovať zostavu klientov, že jej zdravotný stav jej nedovoľoval účinne sa brániť, ako aj to, že má pochybnosti o správnosti záverov okresného súdu, sú nedôvodné. Žalovaná nenavrhla žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by sa mal okresný súd zaoberať, nepreukázala žiadnu dohodu so žalobcom o dokončení všetkých jej klientov. Poukaz na jej nepriaznivý zdravotný stav počas výkonu práce a priebehu súdneho sporu vzhľadom na neurologické problémy nemá vplyv na správnosť rozhodnutia okresného súdu, pretože počas celej doby bola žalovaná zastúpená advokátom (zmena v osobe advokáta nemá vplyv na účelnosť obrany žalovanej). 11. So zreteľom na uvedené krajský súd súhlasí s názorom okresného súdu o tom, že žalobe bolo potrebné v plnom rozsahu vyhovieť. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré vykonal na návrh strán. Odvolacia námietka žalovanej, že okresný súd nevykonal ňou navrhovaný dôkaz, neobstojí. Závery súdu prvej inštancie zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a jeho posúdenie je po právnej stránke správne. 12. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 13. Správne je aj rozhodnutie okresného súdu o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnuté. 14. V dôsledku úspechu žalobcu v odvolacom konaní mu krajský súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 veta druhá C.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).