KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica24. 4. 2018plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/25/2018 z 24. 4. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. apríla 2018, sp. zn. 41Cob/25/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6217203368.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/25/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217203368
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6217203368.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely
Maštalířovej a z členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci
žalobcu ANDYSCAR, s. r. o., Hlavná 52/125, 991 11 Balog nad Ipľom, IČO:26 689 823, zast. Mgr.
Gabrielou Novákovou, advokátkou so sídlom Mierové námestie 452, 991 28 Vinica, proti žalovanému:
ALLIANZ - Slovenská poisťovňa a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o
zaplatenie 12.000,-eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký
Krtíš č. k. 12Cb/32/2017-147 zo dňa 7.novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12Cb/32/2017-147 zo dňa 7.novembra 2017 v napadnutej
časti výroku rozhodnutia, ktorým bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 11.437,62
eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11.437,62 eur od 25.4.2017 až do zaplatenia
potvrdzuje a v časti výroku o trovách konania potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi
sumu 11.437,62 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.437,62 eur od 25.4.2017
až do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania vo výške 90,62%. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Kúpnou zmluvou zo dňa 29.6. žalobca si
zakúpil motorové vozidlo zn. R. Q., VIN: V., ev. č. C. za kúpnu cenu 16.500,- Eur. Dňa 30. 06. 2011 bola
vykonaná na uvedenom vozidle Pracoviskom kontroly originality vo Veľkom Krtíši kontrola originality
vozidla, o ktorej bol vydaný odborný posudok. Na uvedené vozidlo bolo uzatvorené komplexné havarijné
poistenie č. XXXXXXXXXX/XXXXX u poisťovateľa, (žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.).
Vstupom do poistenia bola vykonaná ohliadka motorového vozidla zástupcom poisťovne, pričom neboli
zistené faktické, ani právne vady. Z uvedenej ohliadky bol vytvorený záznam aj fotodokumentácia.
Motorové vozidlo bolo odcudzené na území Maďarska v meste Budapešť. O krádeži bolo podané trestné
oznámenie na Prezídiu Policajného zboru Budapešť. Rozhodnutím zo dňa 09. 11. 2014 bolo z dôvodu
nedostatku dôkazov konanie prerušené, páchateľa nebolo možné zistiť.

2. Dňa 02. 10. 2014 žalobca poistnú udalosť nahlásil poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, že došlo
k odcudzeniu motorového vozidla. Odovzdal dva kusy kľúčov na expertízu, pričom žalovaný mu listom
zo dňa 03. 12. 2014 oznámil, že poistné plnenie bolo zamietnuté z dôvodov, že jeden z odovzdaných
kľúčov nepatril odcudzenému vozidlu.

3. Súd uviedol, že zástupca poisťovne pri dodržaní odbornej starostlivosti bol povinný zistiť, či sú
splnené všetky podmienky na uzavretie havarijného poistenia. Skutočnosť, že sa poisťovateľ nezaoberal



originalitou kľúčov pri rokovaní o uzavretí havarijného poistenia, nemožno pripísať na jeho ťarchu.
Tiež poukázal na to, že zo strany poisťovateľa nebol informovaný o tom, že originalitu kľúčov pri
ohliadke vozidla neriešil. Bol v domnení, že kľúče, ktoré má od motorového vozidla sú originálne,
nakoľko na pohľad vyzerali ako originálne. Pri uzatváraní poistnej zmluvy bolo právom a povinnosťou
poisťovateľa počínať si tak, aby pri úprave zmluvných vzťahov sa odstránilo všetko, čo by mohlo viesť
k vzniku rozporov (§ 43 Občianskeho zákonníka). Tiež poukázal, že v zmysle ustanovenia § 799 ods. 3
Občianskeho zákonníka môže byť sakcionované iba vedomé porušenie povinnosti uvedených v § 799
ods. 1 a 2, pričom dôkazné bremeno o existencii týchto skutočností je na poisťovateľovi.

4. Okresný súd uviedol, že žalovaný sa v konaní bránil tým, že poukázal na článok XIV ods. 1, písm. r)
a článok XII ods. 4 všeobecných poistných podmienok. Uviedol, že odborným skúmaním spoločnosťou
Safe systems SK, s. r. o. bolo zistené, že všetky opracovania a vyrezané symboly na jednom kľúči
nezodpovedajú originálnemu výrobcovi kľúčov. Mechanické poškodenia preukazujú, že tento kľúč je
kópia originálneho kľúča. Na kľúči sú známky manipulácie s elektronikou. Preto v zmysle vyššie
citovaných ustanovení všeobecných poistných podmienok bol poisťovateľ oprávnený zamietnuť poistné
plnenie. Súčasne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/2083/2002
zo dňa 17. 10. 2002.

5. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že postup žalovaného bol v
rozpore s ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie priznáva poistiteľovi právo znížiť
plnenie z poistnej zmluvy, ak malo vedomé porušenie povinnosti poisteného (uvedených v § 799 ods.
1,2) podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že žalovaný nebol oprávnený v celom rozsahu odmietnuť plnenie z
poistnej zmluvy žalobcovi, mal však právo plnenie znížiť podľa toho, aký vplyv malo porušenie povinnosti
žalobcu podľa ods. 1,2, na rozsah povinností žalovaného plniť. Konkrétne uviedol, že žalobcom boli
odovzdané 2 ks kľúčov, pričom v odbornom vyjadrení vypracovanom dňa 21.11.2014 sa len konštatuje,
že jeden z predložených kľúčov nie je originálny. Samotné odborné vyjadrenie ako jediný dôkaz, o ktorý
žalovaný opiera svoje tvrdenia, podľa názoru súdu nepreukazuje, že žalobca vedome vyrobil, alebo dal
vyrobiť duplikát kľúča vozidla, taktiež nepreukazuje, že by toto konanie žalobcu malo podstatný vplyv
na vznik poistnej udalosti prípadne zväčšenie rozsahov následkom poistnej udalosti predovšetkým s
ohľadom na skutočnosť, že policajným orgánom sa nepodarilo zistiť, akým spôsobom bolo motorové
vozidlo odcudzené. Ďalej súd uviedol, že kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka (§ 799 ods. 3)
neumožňuje žalovanému aplikovať ust. článku XII. ods. 4 Všeobecných poistných podmienok, na ktoré
sa vo svojej argumentácii odvoláva a na základe ktorých odmietol žalobcovi vyplatiť poistné plnenie.
Obdobný názor zaujal Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Cdo/152/2009 zo dňa 27.1.2011.

6. Okresný súd ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca nebol pred uzavretím poistnej zmluvy v štádiu
rokovania o uzavretí poistnej zmluvy riadne oboznámený o dôvodoch, pre ktoré má poisťovňa možnosť
odmietnuť poistné plnenie, resp. ho znížiť. Bolo preukázané, že pred uzavretím zmluvy žalobca dostal v
písomnej podobe informáciu o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy v súlade s ust. § 37 ods. 3 zákona
č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve. V bode 2.5 sú uvedené len odkazy na jednotlivé články Všeobecných
poistných podmienok pri porušení ktorých je možné odmietnuť poistné plnenie, resp. ho znížiť. Zákon
nevyžaduje, aby táto informácia bola podpísaná zmluvnými stranami. Tiež postačuje, aby informácia
obsahovala len odkaz na jednotlivé články poistných podmienok (NB č. 4/2010).

7. Okresný súd uzavrel, že žalovaný nepreukázal, že v čase, keď žalobca dostal uvedenú informáciu, že
mal dispozícii aj Všeobecne záväzné podmienky na základe ktorých by si mohol porovnať, čo jednotlivé
články obsahujú, pretože bolo preukázané, že žalobca Všeobecné poistné podmienky obdržal až po
podpise poistnej zmluvy. Podľa názoru okresného súdu neobstojí argument žalovaného, že žalobca
mal u neho už dve poistné udalosti krádeže vozidiel z iných poistných zmlúv, na základe ktorých mu
boli vyplatené poistné plnenia. A v týchto prípadoch musel predložiť všetky originály kľúčov, čiže mal
vedomosť o tom, aké sú jeho povinnosti v prípade poistnej udalosti -krádež vozidla. Podľa názoru súdu
žalovaný mal povinnosť v zmysle ust. § 37 ods. 3 zákona o poisťovníctve v každom jednom prípade
uzavretia poistnej zmluvy bez ohľadu na to, či poistenie už má u neho uzavreté rovnaké poistenie iného
vozidla, resp. mu už poistné plnenie z rovnakého dôvodu vyplatené.

8. Ďalej okresný súd uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že vozidlo bolo pri vstupe do
poistenia ohliadnuté zo strany poisťovacieho agenda za tým účelom, či na vozidle nie sú viditeľné



poškodenia, ktoré by v budúcnosti v prípade poistnej udalosti mohli viesť k vzniku rozporov. Súd sa
stotožnil s názorom žalobcu, že pokiaľ bolo vozidlo takto obhliadnuté, mal byť zo strany poisťovacieho
agenta v súlade s ust. § 43 Obč. zákonníka venovaná náležitá pozornosť, či žalobca disponuje všetkými
originálnymi kľúčmi k vozidlu. Od žalobcu mal byť požadovaný aj doklad o originalite kľúčov zvlášť k
prihliadnutím na to, že v prípade poistnej udalosti, ktorou je krádež, žalovaný v každom prípade dáva
predložené kľúče na odborné skúmanie. Ak by už v tom čase sa zistilo, že jeden z kľúčov, ktorým žalobca
disponuje nepatrí k motorovému vozidlu, žalobca by sa mohol rozhodnúť, či poistenie so žalovaným
uzavrie, resp. neuzavrie.

9. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný je povinný vyplatiť
žalobcovi poistné plnenie vo výške 11.437,62 eur, pričom táto suma je určená ako rozdiel medzi
všeobecnou hodnotou vozidla v čase poistnej udalosti (12.039,60 eur) vypočítanou žalovaným po
odpočítaní dojednanej zmluvnej spoluúčasti vo výške 5 % zo všeobecnej hodnoty vozidla (601,98
eur). Uvedený spôsob výpočtu nebol medzi stranami sporu sporný, preto súd nenariaďoval znalecké
dokazovanie za účelom určenia hodnoty vozidla.

10. Vzhľadom k skutočnosti, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením dlžnej sumy, súd žalobcovi
priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od podania návrhu, t. j. od 25.4.2017 až do
zaplatenia s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995 Z.
z. Od 16.3. 2016 je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0%. Vo zvyšnej
časti, v ktorej sa žalobca domáha zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne súd žalobu
zamietol, nakoľko poistná zmluva je zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku, vzťahujú sa tieto
ustanovenia aj na podnikateľské subjekty.

11. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal úspech v spore
čiastočný, preto mu súd priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 90,62 %.

12. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že odvolanie podáva v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a f/. Konkrétne uviedol, že žalobca ako účastník poistno-právneho
vzťahu bol už pri uzatváraní poistnej zmluvy jasne a zrozumiteľne informovaný a uzrozumený, za akých
podmienok je poisťovateľ ochotný poskytnúť poistné krytie v prípade, ak nastane náhodná udalosť
bližšie vymedzená v poistnej zmluve. Vymedzením a zadefinovaním jednotlivých poistných rizík a výluk
v poistných podmienkach bol už pri uzatvorení poistenia vymedzený právny rámec rozsah poistného
krytia, teda boli stanovené konkrétne podmienky, za ktorých poisťovateľ vyplatil celé poistné plnenie,
prípadne plniť vôbec nebude.

13. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že z dôvodovej správy ust. § 788 ods. 4 Obč. zákonníka
vyplýva, že nová úprava poistenia je prevažne dispozitívna a žiadne ustanovenie o ňom odchýlku
nezakazuje. Nemalo by byť sporné, že účastníci sa môžu v poistnej zmluve odchýliť napr. od ust. § 796
ods. 3 prvá veta, 799 ods. 3, 800 ods. 1, 803 ods. 3 časť vety za bodkočiarkou, § 809. To znamená, že aj
od niektorých ustanovení Občianskeho zákona o poistení sa možno odchýliť nielen ak sa taká možnosť
dáva výslovne v jednotlivých ustanoveniach, ale ak sa taká možnosť výslovne neustanovuje.

14. Žalovaný v odvolaní uviedol, že žalovaný má za to, že z ust. § 799 ods. 2 Obč. zákoníka vyplýva
tá skutočnosť, že dojednané poistné podmienky môžu uložiť účastníkom aj ďalšie povinnosti, nielen
tie, ktoré sú uvedené v ust. Občianskeho zákonníka. Práve takou povinnosťou môže byť skutočnosť
vyplývajúca zo všeobecných poistných podmienok okrem iného v prípade odcudzenia vozidla odovzdať
všetky originály a kópie kľúčov (čl. XIV. ods. 1 písm. r/ VPP) a v prípade nesplnenia uloženej povinnosti
v prípade vzniku poistnej udalosti z uvedeného dôvodu zamietnuť. Ďalej uviedol, že sa nestotožnil s
názorom okresného súdu v tom , že čl. XII. ods. 4 VPP je dojednaný v rozpore s ust. § 799 ods. 3 OZ,
keďže podľa žalovaného ust. § 799 ods. 3 OZ nemá kogentný, ale dispozitívny charakter. U uvedeného
ustanovenia sa poisťovateľ môže odchýliť a v poistných podmienkach stanoviť rozsah poistného krytia,
hoci aj užším spôsobom. Konštatoval, že okresný súd svojim rozhodnutím obmedzil zmluvnú slobodu
účastníkov poistného právneho vzťahu v stanovení si rozsahu dohodnutých podmienok. Účastník
dohody má právo určiť si rozsah vzájomnej dohody, za ktorú si zároveň stanoví poistné. Konkretizoval, že
tým, že žalobca nepredložil dva kusy originál kľúčov, ale na jednom z odovzdaných kľúčov bola zistená
manipulácia s elektronikou kľúča, vzniká pochybnosť o tom, že bol vyhotovený ďalší kľúč, ktorým bolo
umožnené nastúpiť do vozidla a naštartovať ho. Tým, že žalobca nepredložil všetky originály kľúčov



od vozidla, porušil povinnosť, ktorú si na seba prevzal poistnou zmluvou aj Všeobecnými poistnými
podmienkami. Uvedená skutočnosť vyvolala pochybnosti, či skutočne došlo ku krádeži a ku vzniku
poistnej udalosti. Žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s konštatovaním súdu v tom, že žalovaný mal
od žalobcu požadovať pri vstupe do poistenia doklad o originalite kľúčov od vozidla. Uviedol, že
neexistuje žiadna zákonná, ani zmluvná povinnosť poisťovateľa osobitne upozorňovať poisteného na
možné nedostatky pri vybavení motorového vozidla, či dodatočne tieto kontrolovať. Poistené motorové
vozidlo je vo vlastníctve žalobcu a len ten má neobmedzené oprávnenie s týmto predmetom nakladať,
čo v konkrétnej veci znamená, že žalobca zodpovedá za stav motorového vozidla, ktoré odkúpil
kúpnou zmluvou zo dňa 29.6.2011. Žalovaný bol preto toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť
a znášať následky toho, čo samotný žalobca bol v minulosti uvedený do omylu ohľadom odovzdania
údajných originálnych kľúčov k motorovému vozidlu, ktoré zakúpil. Z uvedeného navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok
na náhradu trov konania.

15. Žalobca v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tvrdením
žalovaného s tým, že mu boli pri uzatváraní poistnej zmluvy jasne a zrozumiteľne podané informácie,
za akých podmienok je poisťovateľ ochotný poskytnúť poistné krytie v prípade, ak nastane náhodná
udalosť bližšie uvedená v poistnej zmluve. Žalobcovi neboli poskytnuté žiadne informácie týkajúceho sa
vyššie uvedených podmienok. Ďalej sa vyjadril k tvrdeniu žalovaného, ktorý sa bránil tým, že ust. § 799
ods. 3 OZ nemá kogentný, ale disponitívny charakter, nesúhlasil s týmto názorom žalovaného, nakoľko
ku kogentnosti uvedeného ustanovenia sa vyjadroval aj Ústavný súd ČR vo svojom uznesení č. k. 1 ÚS
56/2011-33 zo dňa 10.2.2011, ktorý konštatoval, že v prípade ustanovení § 799 ods. 3 § 802 ods. 2
Obč. zákonníka, ktoré dávajú poistiteľovi možnosť krátiť či odmietnuť plnenie sú tieto dispozitívne len
v tej časti, ktorou sa mu dala možnosť odmietnuť, prípadne krátiť poistné plnenie, avšak nie je možné
ich vykladať tak, že by mal možnosť rozširovať dôvody, pre ktoré by toto plnenie mohol odmietnuť, či
krátiť. Poukázal na skutočnosť, že v rámci dokazovania bolo dostatočným spôsobom preukázané, že
žalobca v žiadnom prípade nekonal vedome, ale splnil všetky podmienky, ktoré mu boli poisťovateľom
uložené. Na základe vyššie uvedených tvrdení ako aj vykonaného dokazovania navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v plnej výške.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ust. §387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

17. Podľa §387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

18. Podľa §387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Podľa §383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

20. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 11.437,62 eur s príslušenstvom a výrok o náhrade trov konania.

21. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil voči žalovanému zaplatenie
sumy 12.000,--eur s príslušenstvom z dôvodu plnenia z poistnej zmluvy XXXXXXXXXXX/XXXXX u
žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. V danom prípade došlo ku krádeži motorového vozidla,
ktoré bolo predmetom poistenia vyššie uvedenej poistnej zmluvy. Žalovaný odmietol plniť poistné plnenie
z dôvodu, že jeden z odovzdaných kľúčov žalobcu nepatril odcudzenému vozidlu, teda sa nejednalo
o originálny kľúč. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obrana
žalovaného nie je dôvodná, pretože kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka v § 799 ods. 3
neumožňuje žalovanému aplikovať ust. § XII. Ods. 4 VPP, na ktoré sa odvolával a na základe ktorého



odmietol žalobcovi vyplatiť poistné plnenie, pretože žalobca nebol pred uzatvorením poistnej zmluvy v
štádiu rokovania o uzavretí poistnej zmluvy riadne oboznámený o dôvodoch, pre ktoré má poisťovňa
možnosť odmietnuť poistné plnenie, resp. ho znížiť. V konaní pred okresným súdom bolo preukázané,
že pred uzavretím zmluvy žalobca dostal v písomnej podobne iba informáciu o podmienkach uzavretia
poistnej zmluvy, zákon nevyžaduje, aby táto informácia bola podpísaná zmluvnými stranami. Žalovaný
nepreukázal, že v čase, keď žalobca dostal uvedenú informáciu, že mal k dispozícii aj VPP, na základe
ktorých si mohol porovnať, čo jednotlivé články obsahujú, pretože žalobca všeobecné poistné podmienky
obdržal až pri podpise poistnej zmluvy. Podľa názoru okresného súdu bol povinnosťou žalovaného od
žalobcu požadovať aj doklad o originalite kľúča zvlášť s prihliadnutím na to, že v prípade poistnej udalosti,
ktorou je krádež, žalovaný v každom prípade dáva predložené kľúče na odborné skúmanie. Z týchto
dôvodov okresný súd neprihliadol na obranu žalovaného a zaviazal ho k zaplateniu sumy 11.437,62
eur, pričom táto suma je určená ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla v čase poistnej udalosti
vypočítanou žalovaným po odpočítaní dojednanej zmluvnej spoluúčasti vo výške 5% zo všeobecnej
hodnoty vozidla (12.039,60 eur - 601,98 eur = 11.437,62). Súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne a náhradu trov konania vo výške 90,62 % podľa úspechu žalobcu v
konaní.

22. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

23. Odvolací súd sa v danom prípade stotožnil s právnym záverom okresného súdu, ktorý konštatoval,
že odmietnutie poistného plnenia zo strany žalovaného je v rozpore s ust. § 799 ods. 3 Obč. zák., pretože
v konaní pred okresným súdom nebolo zistené vedomé porušenie povinnosti žalobcu (poisteného),
ktoré by zakladalo dôvod na zníženie poistného plnenia, Okresný súd správne zistil a konštatoval, že
žalobca nebol pred uzavretím poistnej zmluvy riadne oboznámený o dôvodoch, pre ktoré má poisťovňa
(žalovaný) možnosť odmietnuť poistné plnenie, resp. ho znížiť. Naviac bolo preukázané, že žalobca v
čase uzavretej poistnej zmluvy nemal k dispozícii Všeobecné poistné podmienky tak, ako to vyžaduje
ust. § 37 ods. 3 zákona o poisťovníctve. Podľa názoru odvolacieho súdu je správny záver okresného
súdu v tom, že kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka (§ 794 ods. 3 neumožňuje žalovanému
aplikovať ust. čl. XII. ods. 4 Všeobecných poistných podmienok, z ktorého dôvodu nevyplatil žalobcovi
poistné plnenie.

24. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v
odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v
napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

25. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval
platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne
svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné,
logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v
konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými
v Civilnom sporovom poriadku.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2
CSP ako vecne správny potvrdil.

27. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na
ust. §262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo
na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania priznal v plnom rozsahu.

28. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
podľa ust. §262 ods. 2 CSP.

29. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6217203368

  1. 7. 11. 2017Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 12Cb/32/2017 z 7. 11. 2017potvrdené
  2. 24. 4. 2018Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/25/2018 z 24. 4. 2018
  3. 24. 4. 2018Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/25/2018 z 24. 4. 2018 (toto rozhodnutie)