Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 11CoP/21/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218200329 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6218200329.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletého S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov otca W.. V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., B. XXX/XX, zastúpeného advokátkou Mgr. Andreou Legényovou, so sídlom Advokátskej kancelárie vo Veľkom Krtíši, ul. Komenského 3, a matky L. N., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom E., D. XXX, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7P/35/2018-12 zo dňa 21.02.2018, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz styku matky s maloletým. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa otec maloletého dieťaťa domáhal zákazu styku matky s maloletým dieťaťom a to až do právoplatného rozhodnutia o zmene úpravy styku matky s maloletým dieťaťom, o ktorom naposledy rozhodoval súd rozsudkom č.k. 9P/156/2013-52 zo dňa 12.10.2015, ktorým aj rozviedol manželstvo rodičov a zveril všetky maloleté deti z manželstva do osobnej starostlivosti otca. Matka nerešpektuje ani výrok rozsudku o jej povinnosti platiť výživné, ktoré otec musí vymáhať cestou exekúcie a cestou orgánov činných v trestnom konaní. Súdom upravený styk maloletých detí s matkou tiež nebolo realizovaný. Vzťah maloletého S. voči matke sa od posledného rozhodnutia súdom zhoršil, dieťa je na svoj vek vyspelé, citlivo vníma správanie a postoj svojej matky voči nemu, aj voči jeho súrodencom a otcovi. Plnoletá S. a maloletý S. ako aj S. nemajú s matkou dobrý vzťah a odmietajú styk s ňou. V minulosti došlo k situácii, že matka, ktorá sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, bez ohlásenia vošla do bytu bez toho, aby o tom informovala otca alebo maloleté deti; pri týchto návštevách sa syn vždy psychicky veľmi rozrušil, pretože matka sa k nemu správala povýšenecky, arogantným spôsobom ho upozorňovala na jeho povahové vlastnosti, správanie, vytýkala mu banálne chyby, čo malo za následok odmietavý postoj syna voči nej. Pri takomto jednom stretnutí matka synovi dala facku. Keďže S. na takéto správanie nie je od otca zvyknutý, rozrušilo ho to. V roku 2017 na naliehanie otca sa maloletý s matkou niekoľkokrát stretol, avšak stretnutie sa vždy skončilo hádkou a rozčarovaním maloletého. Matka pred ním nadávala na otca, urážala ho a syn strávil s matkou maximálne dve-tri hodiny. Matka nemá pri stretnutiach pripravený program pre maloletého, buď s ním ide na návštevu ku kamarátke alebo ho nechá u svojich rodičov. Počas letných prázdnin sa synovi neozvala, nekontaktovala ho, nezaujímala sa o jeho zdravotný stav a nevyužila možnosť návštevy dieťaťa. Počas Vianoc 2017 syna nenavštívila, nekontaktovala ho, nekúpila žiaden darček. Voči maloletému koná skratovo a účelovo a cez syna sa snaží citovo vydierať otca, aby tento uzavrel s ňou dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej v texte aj „BSM“). Dňa 09.01.2018 matka bez ohlásenia vošla do spoločného bytu, žiadala od otca osobné motorové vozidlo, ktoré nepatrí do masy BSM, následne vošla do synovej izby, pýtala jeho žiacku knižku a syna začala kritizovať. Syn bol z tejto návštevy rozrušený, kričal na matku, aby táto odišla, následne začal biť agresívny, až otec zavolal policajnú hliadku. Po jej návšteve zistil, že matka zobrala z bytu ovládače na televízor, v dôsledku čoho maloletý odišiel za matkou do jej bytu, kričal na ňu, aby otvorila; matka mu ovládače vydala, ale syn sa po tomto incidente triasol, bolo mu zle od žalúdka, nevedel zaspať, bol vystresovaný, bolela hlava. Od uvedených udalosti je maloletý plačlivý, bolieva ho hlava, neustále opakuje otcovi, že matku nechce vidieť. Matka navštevovala byt v neprítomnosti otca a syna a až po čase otec zistil, že z bytu odniesla bez jeho vedomia rozličné veci. Preto vymenil zámky na byte aj napriek tomu, že matka má nárok na vstup do bytu. Nie je možné však tolerovať jej správanie s poukazom na to, ako syn reaguje na jej návštevy. Za posledný mesiac sa mu zhoršil spánkový režim, jeho správanie sa zhoršilo, keď spomenie otec matku, dieťa je nervózne a odmieta akýkoľvek osobný kontakt s ňou. Otec predložil psychologické vyšetrenie zo dňa 18.01.2018, z ktorého nepochybne vyplýva jednoznačný záver, že je potrebné absolvovať individuálnu psychoterapiu a obmedziť respektíve úplne sa zakázať styk s matkou. Okresný súd konštatoval, že maloletý navštevuje 7. ročník základnej školy, učí sa dobre, navštevuje veľa krúžkov. V priebehu posledných dvoch týždňov bol maloletý účastný dvoch incidentov, keď matka prišla ku nim domov, pretože rodičia nemajú vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Z bytu nechcela odísť ani na naliehanie maloletého ani otca. Vzniknutý konflikt riešili privolaní policajti. Maloletý následne nebol schopný sústrediť sa na domáce úlohy, objavili sa u neho bolesti hlavy, budil sa zo sna, bol unavený. Zo psychologického vyšetrenia vyplýva, že dieťa má výrazné úzkostné prežívanie, ktoré sa odráža v myslení, bola mu odporučená individuálna psychoterapia a je potrebné dieťaťu zabezpečiť stabilné a pokojné prostredie, pretože je unavené z bojov rodičov; pokiaľ sa jeho emocionálny stav nestabilizuje, psychologičkami bolo odporučené, aby sa s matkou nestretával. Okresný súd, vychádzajúc z §2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj „C.m.p.“) a §325 ods. 2 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“) konštatoval, že ku dňu podania návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti otca a styk matky je upravený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 12.10.2015. Zakázať tento styk s poukazom na čl. 41 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj §24 ods. 4 Zákona o rodine súd považoval za neprimeraný zásah tak do rodičovských práv matky, ako aj do práv maloletého dieťaťa. Zakázať styk by bolo možné jedine v tom prípade, ak by styk negatívne vplýval na záujem dieťaťa alebo ak by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu. Skutočnosť, že maloleté dieťa má potrebu navštevovať psychológa, je len dôsledkom správania sa obidvoch rodičov a ich nevyriešených vzťahov v majetkovej oblasti po zániku manželstva. Incident, ku ktorému došlo a na základe ktorého následne otec spolu s maloletým dieťaťom vyhľadal psychologickú pomoc, bol dôsledkom vzájomných konfliktov, spôsobených obidvomi rodičmi maloletého dieťaťa. Medzi rodičmi aj naďalej panujú konflikty a nedorozumenia, čo sa nesporne prejavuje aj na psychickom zdraví maloletého dieťaťa. Z predloženého návrhu, ako aj z predloženého psychologického vyšetrenia súd nemal preukázané, že by styk matky s dieťaťom negatívne vplýval na záujem maloletého dieťaťa, alebo že by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu. Styk v rozsahu, ako bol upravený súdom, sa nerealizoval, a preto nie je možné vyhodnotiť situáciu tým spôsobom, že by bolo potrebné zakázať alebo realizovať ho len v obmedzenom množstve. Názor maloletého dieťaťa aj jeho postoje vo vzťahu ku svojej matke nasvedčujú tomu, že maloleté dieťa je určitým spôsobom vystavené konfliktnému správaniu sa svojich rodičov, ktoré ťažko zvláda. Možnosť zakázať styk matky s maloletým dieťaťom je viazaná na dôsledné a jednoznačné zistenie ohrozenia telesného, duševného zdravia maloletého dieťaťa alebo preukázanie iných skutočnosti, majúcich zásadný negatívny vplyv na záujem dieťaťa. Na vyslovenie zákazu styku je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie minimálne v rozsahu psychologickej konzultácie s obidvomi rodičmi, pričom nepostačuje len vyjadrenie jedného rodiča aj samotného dieťaťa zvlášť v prípade, keď sa styk matky s dieťaťom v podstate nerealizoval, či realizoval sa len v minimálnom rozsahu. Rodičia si musia uvedomiť svoju zodpovednosť a vyhnúť sa vzájomným konfliktným situáciám. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Citoval z rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp.zn. 30P/256/2012 zo dňa 03.03.2014, podľa ktorého styk rodiča s maloletým dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností, ktoré patria bez rozdielu každému rodičovi, s výnimkou prípadov v zákone uvedených. Hlavným účelom styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, s maloletým dieťaťom, je zabezpečenie spoluúčasti tohto rodiča na výchove dieťaťa, udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta medzi rodičom a maloletým dieťaťom. Rodičia by sa mali na úprave styku s maloletým dieťaťom predovšetkým dohodnúť. Až v prípade, keď dohoda medzi nimi nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom súd. Súd obmedzí, alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Zákaz styku rodiča s dieťaťom je špecifickým druhom obmedzenia rodičovských práv, pričom ide o posúdenie odbornej otázky, ku ktorej súd prizýva znalca - psychológa. Z dôvodov rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 20 COP 21/2013 zo dňa 27.02.2013 zasa vyplýva, že zo všetkých pravidiel a povinností dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je výnimkou prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré musia byť natoľko závažné, že okrem záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia, alebo zákaz styku, je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu niektorého z rodičov na obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s maloletým, je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh podaný. Je potrebné predovšetkým skúmať, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením krajného charakteru výrazne zasahujúcemu do rodičovských práv, preto by k jeho nariadeniu mal súd pristúpiť len v jednoznačne odôvodnených prípadoch. Dôvodom na zákaz styku môže byť každopádne potenciálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná). Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita. Zväčša sú zásahy do telesného zdravia (bitie, kopanie, pálenie, odopieranie potravy a pod.) dobre preukázateľné lekárskym vyšetrením a obhliadkou tela, preto súd nemôže v tomto prípade zvažovať vyslovenie úplného zákazu styku. Z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5CoP/41/2015 zo dňa 11.09.2015 vplýva, že pokiaľ ide o predbežné opatrenie na zákaz styku rodiča s dieťaťom, resp. obmedzenie styku, tak jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Rozhodnutie súdu o zákaze styku nemožno chápať ako konečné odpratanie nepríjemného sporu. Intenzita zásahu do základného práva podľa čl. 32 ods. 4 listiny a čl. 8 ods. 1 dohovoru, akú predstavuje práve zákaz styku rodiča s dieťaťom káže, aby súdy a štátne orgány nečakali pasívne, až dieťa dosiahne formálne plnoletosť a predmet konania odpadne, prípadne až sa samovoľne, či inak zmenia pomery. V súvislosti s nariadením predbežného opatrenia si treba uvedomiť, že predbežné opatrenie má iba dočasný charakter, nikdy nerieši vzťahy účastníkov konania v celom rozsahu, pretože nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie súdu v danej veci, teda ani výrok uznesenia o predbežnom opatrení nemôže korešpondovať s výrokom vo veci samej. Je nepochybné, že zákaz styku rodiča s dieťaťom je najzávažnejším zásahom do rodičovských práv. Tento zásah sa však uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa, a je preto nevyhnutné na tieto záujmy prihliadať. Je potrebné, aby súd poznal aj názor maloletého dieťaťa, ak je schopné vzhľadom na svoj vek a celkovú rozumovú vyspelosť (duševnú, intelektuálne) svoj samostatný názor súdu poskytnúť. Pri splnení týchto predpokladov má maloleté dieťa právo samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú, ak sa v týchto veciach koná, má právo byť vypočuté. Názoru dieťaťa sa pritom musí venovať náležitá pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Ďalej otec poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6MCdo/5/2012 zo dňa 28.11.2012, na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25 CoP/36/2013 zo dňa 25.09.2013, nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. US 2661/10 zo dňa 02.11.2010. Vytýkal okresnému súdu, že vôbec nebral do úvahy posudok, ktorý otec maloletého dieťaťa predložil súdu, rovnako pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy tvrdenia otca ohľadne zhoršeného zdravotného aj psychického stavu maloletého syna, ktorý je kvôli účelovým návštevám matky na tom psychicky zle, bojí sa byť sám doma, že príde matka na neohlásenú návštevu, často máva migrény. Otec má za to, že za neohlásenými návštevami matky je spor rodičov ohľadne BSM. Správanie sa matky v minulosti aj v súčasnosti poukazuje na jej psychické problémy. Súd si z predchádzajúcich súdnych konaní mohol zadovážiť podklady a informácie o správaní sa matky a účelovosti jej krokov, či už pri rozvodovom konaní alebo pri exekučnom vymáhaní výživného. Aj v súčasnej dobe plnoletá dcéra si musí od matky vymáhať výživné prostredníctvom súdu. Tieto fakty svedčia o značných psychických problémoch, ktoré si matka ventiluje neadekvátnym správaním voči synovi, ktorý to veľmi zle znáša, čo ohrozuje jeho zdravý fyzický a psychický vývoj. Vzhľadom na uvedené sa otec maloletého dieťaťa domnieva, že je splnená podmienka odôvodnenej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov a je osvedčená danosť nároku, z čoho jednoznačne vyplýva potreba nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým budú dočasne upravené pomery účastníkov konania tak, aby do rozhodnutia súdu vo veci samej nedochádzalo ku psychickému nátlaku matky na maloletého syna. Z odporúčania psychologického posudku vyplýva potreba individuálnej psychoterapie, ktorú otec v súčasnej dobe so synom absolvuje. Je nutné dieťaťu zabezpečiť stabilné a pokojné prostredie, pretože dieťa je unavené z boja rodičov o majetok. Pokiaľ sa emocionálny stav dieťaťa nestabilizuje, psychologičky odporúčajú, aby sa maloletý s matkou nestretával. Ak už tvrdenia odborníkov z odboru pre súdy nie sú relevantným argumentom na nariadenie neodkladného opatrenia, otec nemá žiadnu právnu istotu v systém súdnej ochrany záujmov maloletých detí na území Slovenskej republiky. Preto žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel. 3. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu §65 a §66 C.m.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 C.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, považujúc odvolanie otca za nedôvodné, v zmysle §387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, pretože nezistil dôvod na jeho zmenu, ani zrušenie. 4. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 5. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že maloleté dieťa pochádza z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené a všetky tri maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca. Matke bolo určené výživné a bol upravený styk. Matka výživné neplatila riadne a včas, preto ho otec vymáhal exekučne a cestou orgánov činných v trestnom konaní. Napriek úprave styku sa matka s deťmi nestretávala. Otec preto vyvíjal iniciatívu, aby deti nestratili kontakt s ňou, avšak bezvýsledne. Následne v roku 2017 matka opakovane v mieste bydliska navštívila maloletého S., avšak účelom jej návštev bol zjavne nevysporiadaný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov s otcom maloletého, a nie styk s maloletým. Jej prítomnosť vzhľadom na vyvolané konflikty vplývajú na maloletého negatívne, preto otec absolvoval s maloletým psychologické vyšetrenie, ktorého výsledkom je odporučenie, aby bol eliminovaný kontakt s matkou. Na tomto základe otec maloletého, snažiac sa chrániť záujmy maloletého, podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal zakázať styk matky s maloletým. 6. Okresný súd rozhodol správne; odvolanie otca je nedôvodné. 7. Inštitút neodkladných opatrení Civilného mimosporového poriadku nahradil predbežné opatrenia Občianskeho súdneho poriadku; novozavedeným inštitútom sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej; nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej; otázky úpravy doterajších predbežných opatrení vo veciach maloletých (príp. v iných mimosporových konaniach) sa presunuli z Civilného sporového poriadku do Civilného mimosporového poriadku (§§360 až 369). Tu je osobitne upravený procesný postup, týkajúci sa neodkladných opatrení vo veciach ochrany maloletého, vo veciach výživného, vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých (na základe ktorého je možné povoliť vstup do obydlia, v ktorom sa maloletý nachádza, na účely výkonu právomocí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately). 7. V prejednávanej veci z návrhu, ako i z predložených dokladov vyplýva, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné požiadavky. Krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že zákaz styku matky s maloletým neodkladným opatrením je zásahom do práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, stav v prejednávanom prípade nemožno riešiť neodkladným opatrením, a najmä, otázku negatívneho vplyvu na maloletého nevyrieši. Pokiaľ by bol preukázaný psychický a fyzický nátlak, riešenie poskytuje neodkladné opatrenie vo forme zákazu vstupu do obydlia. 8. Telefonickým dopytom na okresnom súde krajský súd zistil, že otec návrh vo veci samej na zákaz styku matky s maloletým dieťaťom, kde by bolo možné vykonať dokazovanie v tomto smere, nepodal; takúto možnosť stále má, pokiaľ podľa neho dôvody pretrvávajú. 9. Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie, ktoré otec napadol odvolaním, ako vecne a právne správne v zmysle §387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 10. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).