Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/359/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314206047 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6314206047.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v spore žalobcu: I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., V. XX, zast. I.. C. Y., advokátom, so sídlom AK J., J. L. X/S., proti žalovanému: DURTEX, s. r. o., so sídlom Podbrezová, Štiavnička 212/53, IČO: 36 795 771, zast. JUDr. Editou Sarvašovou, advokátkou, so sídlom AK Brezno, Boženy Němcovej 1, o zaplatenie 1.100,- Eur a o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 275,- Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/183/2014 - 127 zo dňa 06. 06. 2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 6C/183/2014 - 127 zo dňa 06. 06. 2017 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného a trovy odvolacieho konania v celom rozsahu v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Brezno, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.100,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.100,- Eur od 23. 12. 2015 do zaplatenia, proti povinnosti žalobcu vrátiť dodané plastové okná a dvere, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 100,- Eur, vo výroku III. v prevyšujúcej časti sumy úrokov z omeškania za obdobie od 20. 05. 2014 do 22. 12. 2015 a prevyšujúce sadzbu 5,05 % ročne, aj v časti prevyšujúcej finančné zadosťučinenie zamietol. Výrokom IV. rozhodol, že žalobca má nárok náhradu trov konania v rozsahu 70 %. 2. Pôvodným rozsudkom v tejto veci č. k. 6C/183/2014 - 89 zo dňa 27. 10. 2015 okresný súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia na základe uzatvorenej zmluvy o dielo, od ktorej žalobca odstúpil. Podľa záverov súdu prvej inštancie bezdôvodné obohatenie zatiaľ nevzniklo, pretože neodpadol právny dôvod plnenia, ktorého vrátenia sa žalobca podanou žalobou domáhal. Žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú v časti vrátenia vyplatených súm a tiež v časti uplatneného nároku na primerané finančné zadosťučinenie, ktorý závisel od úspešného uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady. Pokiaľ vyhodnotil odstúpenie od zmluvy ako neplatný právny úkon, vychádzal z toho, že odstúpenie od zmluvy zaslané žalovanému listom zo dňa 06. 05. 2014 nemohol v mene žalobcu uskutočniť právny zástupca I.. Y.; plnomocenstvo zo dňa 06. 05. 2014 udelené I.. C. Y., ako právnemu zástupcovi žalobcu, podpísal totiž otec žalobcu W.. S. C.. Tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie za nesporne preukázané a stranami sporu ani spochybňované neboli. Išlo pritom o právny úkon, ktorý musel byť v zmysle ustanovenia § 31 ods. 4 urobený v písomnej forme. Právny úkon síce bol v písomnej forme, avšak W.. S. C. nemal oprávnenie v mene syna za žalobcu konať a udeľovať takéto plnomocenstvo. Pre právne účinky tohto úkonu bolo potrebné jeho dodatočné schválenie žalobcom, a to bezodkladne. Pretože sa tak nestalo, účinky udelenia plnej moci zo strany žalobcu voči zástupcovi I.. C. Y. nenastali a následne nemohlo dôjsť zo strany žalobcu ani k účinnému odstúpeniu od zmluvy o dielo listom, ktorý v mene žalobcu adresoval žalovanému dňa 06. 05. 2014. Okrem tejto skutočnosti súd prvej inštancie poukázal na ust. § 642 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kde mala byť poskytnutá zhotoviteľovi primeraná lehota na nápravu, k čomu zo strany žalobcu voči žalovanému nedošlo. Žalobca síce doložil urgentnú reklamáciu zo dňa 09. 09. 2013, kde vytýkal vady diela, avšak dodatočne žiadnu lehotu na nápravu žalovanému neposkytol. Naviac, listiny doložené do spisu boli listami otca žalobcu, ktorý aj v tomto prípade konal bez riadneho splnomocnenia a tieto úkony neboli dodatočne bez zbytočného odkladu žalobcom schválené. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol a podľa výsledku vo veci rozhodol aj o náhrade trov konania. 3. Tento rozsudok bol napadnutý odvolaním zo strany žalobcu, odvolací súd ho zrušil vzhľadom na zistenú vadu konania, na ktorú bol povinný prihliadať z úradnej povinnosti, konkrétne nepoučenie strán v konaní v zmysle zákonnej požiadavky ustanovenia § 120 ods. 4 OSP. Táto skutočnosť bola dôležitá pri posudzovaní otázky, či je odvolací súd viazaný skutkovým stavom súdu prvej inštancie tak, ako ho tento zistil. Pretože po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo k zmene, na základe ktorej bol súd povinný v opätovnom konaní vysporiadať sa s novými skutočnosťami v dôsledku úkonov žalobcu voči žalovanému, došlo teda k zmene právneho stavu, a preto odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť opodstatnenosť uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to v kontexte nových právnych skutočností. 4. Následným (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie v podstate vyhovel žalobe tak, ako je uvedené v úvode tohto odôvodnenia v odseku 1. Poukázal na zmenu skutkových okolností, ktorá nastala po rozhodnutí súdu v tomto konaní zo dňa 27. 10. 2015, keď žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu (už riadne a platne splnomocneného) zaslal žalovanému výzvu na odstránenie nedostatkov zo Zmluvy o dielo zo dňa 29. 10. 2015 s tým, že žalovaný ako zhotoviteľ doposiaľ riadne neukončil dielo a toto neodovzdal objednávateľovi, pričom už dňa 09. 09. 2013 mu zaslal doporučene urgentnú reklamáciu, ktorou vytýkal žalovanému viaceré vady diela oznámené predtým v e-mailovej komunikácii (vyskytujúce sa vady - dodané vchodové dvere v rozpore s technickou normou a objednávkou v menších rozmeroch, nesprávne a v rozpore s technickou normou osadené rámy dverí spolu s olištovaním alebo ukončením omietky tak, aby bol styk prekrytý, príp. aby nedochádzalo k poškodzovaniu omietky v styku s rámom). V tomto liste žalobca vyzval žalovaného na odstránenie týchto vád v náhradnej lehote najneskôr do 30. 11. 2015 v zmysle § 642 ods. 2 OZ. Zároveň žalobca doložil súdu doručenie tejto výzvy žalovanému doporučenou zásielkou, ktorá bola najprv uložená na pošte dňa 02. 11. 2015 a z pošty vyzdvihnutá dňa 19. 11. 2015. Žalovaný zotrval na tom, že dielo pre žalobcu bolo vykonané v súlade so zmluvou o dielo, termín nebol dodržaný v zmysle zmluvy z dôvodov na strane objednávateľa (bola menená farba profilu a druh skla), záväzok zhotoviteľa bol splnený vykonaním montáže a zhotoviteľ umožnil nakladať objednávateľovi s predmetom diela riadne vykonaným. Po vykonanej montáži objednávateľ uhradil zhotoviteľovi doplatok za vykonanie diela. Poukázal na to, že v urgentnej reklamácii zo dňa 09. 09. 2013 neboli uvedené žiadne konkrétne vady diela, dodané plastové výrobky boli vyrobené podľa presného nákresu v zmluve o dielo, pričom pri uzatváraní zmluvy sa zmluvné strany dohodli na výmene pôvodných dverí a presklenia do existujúceho stavebného otvoru. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že sú nesprávne a v rozpore s technickou normou osadené rámy dverí spolu s olištovaním. Žalobca dodané a namontované výrobky užíva viac ako dva roky. 5. Následne listom zo dňa 04. 12. 2015 žalobca odstúpil od predmetnej zmluvy v zmysle § 642 ods. 2 OZ, žalovaný písomne oznámil, že odstúpenie považuje za neplatné, neexistuje právny dôvod na takýto postup. Tvrdil, že dielo bolo vykonané v súlade so zmluvou o dielo, dodané na základe rozmerovej požiadavky objednávateľa a nevykazuje vady, znemožňujúce jeho riadne užívanie. Do pozornosti dal tiež znenie § 562 Obch. zák., v zmysle ktorého je objednávateľ povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela, pričom súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela a ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí. 6. S poukazom na právnu úpravu - ustanovenie § 642 ods. 1, 2 OZ súd konštatoval, že dielo v zmysle uzavretej predmetnej zmluvy medzi stranami nebolo dokončené a riadne odovzdané. Vychádzal zo vzájomných prejavov sporových strán, zo strany zhotoviteľa prostredníctvom zamestnancov C. J. a I. O. a za žalobcu z prejavov jeho samotného a jeho otca S. C.. Z výpovedí žalobcu a uvedených svedkov vyplynulo, že po osadení dverí a okien ešte pracovníci žalovaného vykonávali murárske práce, ktoré však neukončili na požiadavku otca žalobcu S. C. (čo bolo prezentované zo strany žalovaného tak, že tento mal v úmysle dokončiť práce sám a zo strany žalobcu naopak tak, že s ich murárskymi prácami nebol S. C. spokojný, a preto nechcel, aby firma žalovaného celé dielo dokončila aj s murárskymi prácami). Ako žalobca, tak aj jeho otec ako svedok vypovedali, že vytýkaná vada spočívala aj v rozmeroch osadených dverí, ktoré nezodpovedali dohodnutým zmluvným podmienkam, táto skutočnosť sa ani z listinných dôkazov, ani z výpovedí strán či svedkov nepotvrdila. Zo strany žalobcu či otca žalobcu nedošlo však k takému prejavu vôle, ktorý by mohol byť vyhodnotený ako oficiálne prevzatie tohto diela, napriek tomu, že svedok J. pri dokončení murárskych prác z ich strany vypísal záručný a montážny list a odovzdal ho podľa jeho tvrdenia otcovi žalobcu, ktorý im vyplatil na cenu diela 600,- Eur s tým, že zostalo doplatiť ešte 100,- Eur. Z výpovede otca žalobcu S. C. vyplynulo, že po osadení dverí zistil, že sú úzke, preto zamestnancov poslal domov s tým, že sa to nedá dokončiť, kým sa neosadia nové dvere s riadnym dohodnutým rozmerom. Sumu 600,- Eur vyplácal po tom, ako takúto sumu navrhli samotní zamestnanci žalovaného. Rozprávali sa o tom, že to ostatné nebudú dorábať, pretože treba vymeniť dvere za širšie. Za nespornú skutočnosť súd uviedol, že žalobca prostredníctvom svojho otca vyplatil žalovanému prostredníctvom jeho zamestnancom sumu 600,- Eur a od tohto momentu žalovaný nevykonával žiadne ďalšie práce na tomto diele. Nepreukázaným zostala skutočnosť vypísania a odovzdania záručného listu či montážneho listu, rovnako aj skutočnosť, že by žalobca či už sám alebo prostredníctvom svojho otca dielo prevzal. Z toho vyplynulo, že žalobca ako objednávateľ bol stále oprávnený podľa § 642 ods. 2 odstúpiť od zmluvy o dielo zo dňa 14. 05. 2013, čo sa napokon stalo listom zo dňa 04. 12. 2015, pri poskytnutí dodatočnej lehoty na nápravu prechádzajúcim úkonom žalobcu, uvedeným listom zo dňa 29. 10. 2015. 7. Vytýkanými boli vady konštatované v odbornom vyjadrení, teda nesúlad s technickou normou ohľadne rozmerov vchodových dverí, ako aj v spôsobe osadenia rámu dverí spolu s olištovaním alebo ukončením omietky. Za smerodajné súd považoval odborné vyjadrenie znalca W.. Y., v zmysle ktorého toto dielo nebolo vykonané v súlade s technickými normami, a teda nebolo vykonané riadne. Bol teda daný dôvod na odstúpenie od zmluvy podľa § 642 ods. 2 OZ. Žalobca ako objednávateľ toto právo využil, na základe toho sa zmluva zrušila od počiatku a účastníci sú povinní vrátiť si vzájomné plnenia. Na základe toho súd považoval žalobu za dôvodnú a žalovanému uložil povinnosť vrátiť doteraz vyplatenú cenu diela vo výške 1.100,- Eur, oproti povinnosti žalobcu vrátiť dodané plastové okná a dvere v zmysle § 451 a nasl. OZ. 8. K otázke primeraného finančného zadosťučinenia uplatneného vo výške 275,- Eur (§ 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z.) súd vyvodil, že je daný základ tohto nároku, avšak žalobe nevyhovel v celom rozsahu, vychádzal nielen z povahy konania žalovaného, ktorým došlo k porušeniu jeho povinnosti zhotoviteľa, ale aj z úkonov a konania žalobcu, ktorí svojou nedbalosťou, podľa názoru súdu, v rovnakej miere prispeli k tomu, že pri technických špecifikáciách predmetu zmluvy o dielo nevenoval dostatočnú pozornosť všetkým detailom, na základe ktorých bola vytvorená požiadavka na zhotovenie dverí a okien u subdodávateľa žalovaného, v prípade požiadavky na iný rozmer dverí a okien, než aký bol žalovaným dodaný, neskontroloval ich pred montážou a podobne. Obe strany sporu zvýšenou starostlivosťou mohli prispieť k tomu, aby nevznikli ďalšie rozpory ohľadne toho, čo bolo zmluvne dohodnuté, resp. rozpory ohľadne kvality a spôsobu vykonania diela. Žalobcovi preto z uplatneného finančného zadosťučinenia priznal sumu 100,- Eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rovnako zamietol aj nárok na uplatnený úrok z omeškania, majúc za to, že splatnosť záväzku žalovaného v zmysle § 563 OZ nastala od 23. 12. 2015, výška úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. bol vo výške 5,05 %, preto v prevyšujúcej časti aj sadzba úroku z omeškania bola zamietnutá. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 OZ, teda podľa miery úspechu v konaní, ktorý vyčíslil na úspech žalobcu v rozsahu 70 %. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom splnomocnenej advokátky v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Rozsudok napadol v celom rozsahu s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ a h/ CSP. Vyjadril nesúhlas s právnym názorom súdu prvej inštancie, že dielo v zmysle uzavretej zmluvy medzi stranami nebolo dokončené a riadne odovzdané. Vysvetlil svoj názor, v zmysle ktorého žalobca prostredníctvom svojho otca dielo prevzal, žalobca neoznámil žalovanému vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil, a preto nebol oprávnený odstúpiť od zmluvy o dielo. Až po rozhodnutí súdu prvej inštancie zo dňa 27. 10. 2015 odstúpil žalobca od zmluvy o dielo listom zo dňa 29. 10. 2015, ktorý bol žalovanému doručený dňa 22. 12. 2015. Žalovaný namietal neplatnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu neexistencie právneho dôvodu na odstúpenie. Žalovaný ako zhotoviteľ vykonal dodávku a montáž atypických okien a dverí s ich presklením na mieru, na už existujúce otvory v rodinnom dome, čo bolo preukázané svedeckou výpoveďou obchodného zástupcu G. C.. Žalovaný pri výmene dodal žalobcovi dvere na základe rozmerovej požiadavky žalobcu, ktorá môže byť v rozpore s normovými požiadavkami. V tomto smere sa stotožnil so závermi znalca W.. C. Y., že STN 734301 platí pre navrhovanie a projektovanie novostavieb budov. Pre posudzované dvere je dôležitá objednávka investora, nakoľko dodávateľská firma neskúma, či predmetné dvere sú vchodové, realizuje ich na základe objednávky investora, schválenej cenovej ponuky, prípadne na základe projektovej dokumentácie. Preto žalovaný ako zhotoviteľ vykonal dielo v súlade so zmluvou o dielo k plastovým oknám zo dňa 14. 05. 2013 riadne, dielo nevykazovalo vady, ktoré znemožňujú jeho riadne užívanie. 10. Žalovaný nesúhlasil s aplikáciou Občianskeho zákonníka na právny vzťah sporových strán, nakoľko zmluvné strany si v zmluve dohodli voľbu práva. Pre zodpovednosť za vady tovaru podľa zmluvy mali platiť príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Žaloba je v časti o vrátenie vyplatených súm, ako aj v časti uplatneného nároku na primerané finančné zadosťučinenie nedôvodná. 11. Poukazuje na to, že žalobca po rozhodnutí prvoinštančného súdu doručil žalovanému dňa 19. 11. 2015 prostredníctvom právneho zástupcu výzvu na odstránenie nedostatkov zo zmluvy o dielo datovanú dňom 29. 10. 2015 a následne dňa 22. 12. 2015 doručil žalovanému odstúpenie od zmluvy. Na to reagoval žalovaný písomnou odpoveďou zo dňa 18. 01. 2016, v ktorej sa vyjadril, že odstúpenie od zmluvy považuje za neplatné. V záverečnej reči na pojednávaní dňa 06. 07. 2017 žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca sa v žalobe opiera o právne úkony odstúpenia od zmluvy zo dňa 06. 05. 2014, ktoré Okresný súd Brezno v rozsudku č. k. 6C/183/2014 - 89 zo dňa 27. 10. 2015 považoval za neplatné a neúčinné. Zároveň žalovaný uviedol, že žalobca nenavrhol zmeniť žalobu, súd nerozhodol o zmene žaloby, a preto mal súd pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe, o rozhodujúcich skutočnostiach tvrdených v žalobe a opätovne zamietnuť žalobu z dôvodu neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od zmluvy zo dňa 27. 10. 2015. Poukázal na príslušné ustanovenie CSP, konkrétne § 139 a § 140 ods. 1, 2, 3. S námietkou žalovaného, že žalobca nezmenil žalobu a žaloba sa opiera o neplatné právne úkony, sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevysporiadal. Za nespravodlivé považuje rozhodnutie o náhrade trov konania aj s poukazom na skutočnosť, že právne úkony, na základe ktorých bol žalobca úspešný v konaní pred prvoinštančným súdom, boli urobené zo strany žalobcu až po rozhodnutí prvoinštančného súdu v predmetnej právnej veci. Rozsudok považuje za nesprávny, keď súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevyrovnal sa s predloženými dôkazmi, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nie je odôvodnené v súlade so zákonnými požiadavkami na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamietne a podľa toho rozhodne o náhrade trov konania. 12. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na to, že žalovaný uviedol štyri odvolacie dôvody, tvrdenie o nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcom uskutočňovať strane jej patriace procesné práva, ako ani o inej vade konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, však nie je žiadnym spôsobom vysvetlené. Za správny považuje názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebolo dielo dokončené a žalobcovi riadne odovzdané. Aj keď svedok C. J. mal potvrdiť, že po dokončení prác vypísal záručný a montážny list a otec žalobcu odovzdal cenu za dielo v sume 600,- Eur, svedok zároveň potvrdil, že cena diela bola znížená o 100,- Eur z dôvodu, že neboli riadne dokončené stavebné časti diela. Je teda zrejmé, že za prítomnosti otca žalobcu nemohlo dôjsť účinne k odovzdaniu diela z toho dôvodu, že nebolo dokončené. K odovzdaniu diela nedošlo doposiaľ. Za nepravdivé označil tvrdenie žalovaného, že žalobca od zmluvy o dielo odstúpil až dňa 29. 10. 2015. K odstúpeniu došlo skôr, bolo však preukázané, že žalobca svojho otca, ktorý v jeho mene vykonával právne úkony, nesplnomocnil písomne na tieto právny úkony, neskôr ich síce schválil, avšak toto schválenie nebolo vykonané bez zbytočného odkladu. Preto súd prijal záver, že skôr urobené právne úkony neboli urobené platne a nepriznal im žiadne právne účinky. Odstúpenie od zmluvy o dielo urobené následne dňa 04. 12. 2015 bolo reakciou na tento právny stav konštatovaný súdom, išlo len o to, aby právne úkony žalobcu bolo možné považovať za platné a účinné. Žalovaný však aj napriek výzve na odstránenie vád (datovaná dňom 29. 10. 2015) vady neodstránil a tento postup písomne odmietol. K svedeckej výpovedi svedka C., ktorý mal potvrdiť obsah zmluvy o dielo, poukázal na to, že práve tento svedok vykonal dva rôzne nákresy atypických dverí a okien na dome žalobcu. Neupozornil pritom na skutočnosť, že by vnútorný rozmer vstupných dverí mal byť menší ako 800 mm, požadovaných nielen technickou normou, ale tiež žalobcom. Neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že mal byť rozmer vstupných dverí dohodnutý v inom rozmere, ako určuje technická norma, pretože túto tvrdenú skutočnosť v konaní nepreukázal. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva v tomto smere na odborné vyjadrenie znalca W.. Y., že prednosť má dohoda účastníkov zmluvy o dielo, celkom pritom prehliada skutočnosť, že znalec konštatoval tiež porušenie ďalšej technickej normy, upravujúcej zapustenie rámu dverí do steny a jeho izoláciu. Tu už tvrdenie o inej dohode s objednávateľom neobstojí. V každom prípade za to, že je dielo plne v súlade s technickými normami, plne zodpovedá jeho zhotoviteľ. 13. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že pre uplatňovanie zodpovednosti za vady diela mali byť použité ustanovenia Obchodného zákonníka, najmä § 422 a § 562, ide podľa žalobcu o nesprávny názor. V prvom rade žalovaný nereklamoval vady tovaru, ale vady diela, preto je ustanovenie § 422 Obchodného zákonníka nepoužiteľné. Okrem vád dverí, zhotovených v rozpore s platnou technickou normou, boli reklamované aj vady montáže, neobstojí ani uplatnenie § 562 Obchodného zákonníka. V prvom rade oznámil žalobca žalovanému ihneď potom, čo ich zistil, mailovou správou a trval na odstránení vád, na druhej strane pre všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2, veta tretia OZ). Je zrejmé, že žalobca ako objednávateľ diela a spotrebiteľ mal možnosť vady diela reklamovať až do skončenia záručnej doby, čo aj riadne urobil. 14. Pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zmeneného skutkového stavu, urobil tak na základe záväzného pokynu odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení. Preto nebol daný právny dôvod na pripustenie zmeny žaloby. Je pravda, že v priebehu konania pred súdom prvej a druhej inštancie došlo k zmene právneho stavu, podstatou žaloby však bol stále synalagmatický záväzok účastníkov zmluvného vzťahu podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý vznikol v dôsledku platného a účinného odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalobcu. Aj uplatnená žaloba a napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu reflektujú tento právny stav a vzájomnú podmienenosť záväzkov. Súčasne platí, že súd nie je povinný v odôvodnení rozsudku sa vyjadriť k všetkým skutkovým a právnym tvrdeniam strán, pokiaľ ich nepovažuje za relevantné pre konanie. Ak rozhodnutie dostatočne logicky vysvetlí, je podporené vecnou a právnou argumentáciou, spĺňa zákonné predpoklady a náležitosti rozhodnutia vyžadované zákonom. Domáha sa potvrdenia napadnutého rozsudku a priznania trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. 15. Žalovaný v replike k podanému vyjadreniu zotrval na doterajších skutkových a právnych tvrdeniach. Zotrval na názore, že súd mal na daný vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka vzhľadom na dohodnutú voľbu práva v zmluve. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, podľa ktorého vady oznámil žalovanému ihneď po ich zistení mailovou správou. Zdôraznil, že žalobca opiera svoj nárok o neplatné právne úkony, v dôsledku nových skutočností, nových právnych úkonov žalobcu voči žalovanému nenavrhol zmeniť žalobu, súd nerozhodol o zmene žaloby, a preto mal súd prvej inštancie pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe, o rozhodujúcich skutočnostiach tvrdených v žalobe a opätovne žalobu zamietnuť z dôvodu neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od zmluvy zo dňa 06. 05. 2014. Na tieto skutočnosti poukázal v záverečnej reči, súd prvej inštancie sa však s touto námietkou nevysporiadal. Rozsudok považuje za nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne odôvodnený, zároveň spochybňuje aj procesný postup súdu. 16. V duplike žalobca nesúhlasí s tvrdením, že daný vzťah má byť posudzovaný podľa ustanovení Obchodného zákonníka a zdôrazňuje povinnosť prednostne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v zmysle § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka aj v prípade, ak by medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že sa ich vzťahy zo zmluvy o dielo budú riadiť Obchodným zákonníkom. Ďalej uvádza, že v zrušujúcom uznesení odvolací súd sa k posúdeniu právneho vzťahu vyjadril celkom jednoznačne. Už v odvolaní proti rozsudku upozorňoval na zmenu právneho stavu, teda na to, že uplatnenie nárokov zo zmluvy o dielo a odstúpenie od zmluvy o dielo, ktoré strany uzatvorili pre účely vykonania diela, už boli urobené v súlade so zákonom a platne. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného, že by sa žalobca odvolával na pôvodné právne úkony. Právny základ nároku bol stále rovnaký, na základe tých istých jednostranných právnych úkonov, ktoré žalobca urobil neskôr. Nebol teda dôvod, aby súd prvej inštancie pripúšťal zmenu žaloby. Nejde o žiadne skutkové ani právne tvrdenia, ktoré by mali vzťah k podstate veci. Pripomienky žalovaného sú len k procesnej stránke sporu. Je na súde, ako konanie vedie a ktoré procesné pripomienky strán zoberie do úvahy. 17. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a po prejednaní veci pred odvolacím súdom v súlade s § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok s poukazom na § 387 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol. 18. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, odvolacích námietok a po prejednaní veci pred odvolacím súdom konštatuje nasledovné zistenia: 19. Predmetom sporu je (po čiastočnom späťvzatí a po pripustenej zmene žaloby) uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.100,-Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania oproti povinnosti žalobcu vrátiť dodané plastové okná a dvere, ako aj nárok na uplatnené finančné zadosťučinenie. tohto nároku sa žalobca domáha podľa § 642 ods. 2, v spojení s § 48 ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka tvrdiac, že sporové strany uzatvorili zmluvu o dielo, pričom žalobca oprávnene v zmysle § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka od tejto zmluvy odstúpil, pretože bolo zrejmé, že dielo nebude vykonané riadne a neurobil nápravu v poskytnutej primeranej lehote. Okresný súd, ako súd prvej inštancie svojím prvým rozsudkom žalobu zamietol, pričom daný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka majúc za to, že v tomto prípade ide o vzťah spotrebiteľský, kedy sa prednostne uplatnia ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že ani prípadnou voľbou práva, aby sa tento zmluvný vzťah posudzoval podľa Obchodného zákonníka, tak strany nemôžu urobiť, pokiaľ by si týmto spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ešte zo strany žalobcu nedošlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, preto doposiaľ ani nevzniklo bezdôvodné obohatenia, keďže stále neodpadol právny dôvod plnenia. Žalobca sa bezdôvodne domáhal vrátenia sumy 1.100,-Eur, rovnako nedôvodná bola aj žaloba v časti o uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá je závislá od úspešného uplatnenia práv zo zodpovednosti závady v zmysle § 509 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 20. Pretože tento rozsudok bol napadnutý odvolaním a v odvolacom konaní bol zrušený z dôvodov zistenej vady konania, na ktorú bol odvolací súd povinný prihliadnuť aj z úradnej povinnosti (keďže odvolací súd pri skúmaní, či je viazaný skutkovým stavom súdu prvej inštancie tak, ako ho tento zistil, dospel k záveru, že okresný súd opomenul poučiť sporové strany - účastníkov konania podľa ust. § 120 ods. 4 OSP a z tohto dôvodu zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie). Pretože v podanom odvolaní uvádzal odvolateľ - žalobca nové skutočnosti, odvolací súd uložil okresnému súdu povinnosť vysporiadať sa aj s týmito novými skutočnosťami v dôsledku úkonov žalobcu voči žalovanému. 21. Súd prvej inštancie po vykonaní ďalšieho dokazovania vzhľadom na žalobcom tvrdené nové skutočnosti, konkrétne vykonaný jednostranný právny úkon zo strany žalobcu vo vzťahu k zhotoviteľovi diela - žalovanému, vec opätovne posúdil a dospel k opačnému zisteniu, konkrétne konštatoval, že dielo v zmysle uzatvorenej predmetnej zmluvy zo dňa 14. 05. 2013 nebolo stranami dokončené a riadne odovzdané. Existoval tu teda dôvod na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalobca ako objednávateľ toto právo využil, na základe toho sa zmluva zrušila od počiatku a účastníci sú povinní vrátiť si vzájomné plnenia. Okrem toho priznal žalobcovi aj primerané finančné zadosťučinenia uplatnené v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z., avšak nie v celom rozsahu 275,- Eur, keď sa primerané zadosťučinenie v tomto spore považoval priznanie sumy 100,- Eur. Rovnako okresný súd priznal aj príslušný zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy a odstúpenia od zmluvy, t. j. od 23. 12. 2015, kedy nastala splatnosť tohto záväzku žalovaného v zmysle § 543 Občianskeho zákonníka, a to vo výške 5,05% v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády ČR č. 87/1995 Z. z. (v prevyšujúcej časti sadzbu úroku z omeškania nad 5,05 % ročne zamietol). 22. Odvolací súd po preskúmaní odvolacích námietok žalovaného a postupu sporových strán, ako aj prvoinštančného súdu v konaní po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu konštatuje, že odvolacia námietka žalovaného, podľa ktorej súd prvej inštancie nemohol prihliadať na právne úkony žalobcu po pôvodnom rozhodnutí súdu prvej inštancie, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nenavrhol zmenu žaloby, a teda ani súd prvej inštancie o zmene nemohol rozhodnúť, resp. nerozhodol, je dôvodná. 23. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. 24. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Podľa ods. 2 zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. 25. Podľa § 142 ods. 1 o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. 26. S poukazom na citovanú relevantnú právnu úpravu odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade súd prvej inštancie spor posudzoval na základe nových skutočností, ktoré neboli uplatnené v žalobe a neboli posudzované pri pôvodnom prvom rozhodnutí súdu prvej inštancie, rovnako neboli posudzované ani odvolacím súdom. Šlo o právne úkony, ktoré žalobca vykonal po rozhodnutí súdu prvej inštancie, a ktoré pre posúdenie danej veci boli rozhodujúce, a na základe ktorých súd prvej inštancie druhým rozsudkom rozhodol opačne, ako rozhodol rozsudkom prvým. Z obsahu spisu, ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom, nebolo zistené, že by žalobca v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie navrhol zmenu žaloby (§ 139 CSP), logické potom je, že ani súd prvej inštancie o zmene žaloby nerozhodoval. Podľa ust. § 216 ods. 1 CSP je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu. Ako už bolo zdôrazňované vyššie, zmena žaloby musí byť navrhnutá žalobcom, ide o prísne návrhové konanie a o jej prípustnosti musí súd rozhodnúť. Ako je zrejmé, v danej veci žalobca nedal návrh na zmenu žaloby a logicky súd o zmene žaloby ani nerozhodoval. V takom prípade bol povinný súd rozhodnúť na základe pôvodného skutkového stavu a len takýto môže posudzovať aj odvolací súd. 27. Odvolací súd potom konštatuje, že pokiaľ okresný súd daný vzťah medzi sporovými stranami považoval za vzťah spotrebiteľský tak, ako to odôvodnil v odseku 13. a 14. napadnutého rozsudku, považuje v tomto smere závery súdu prvej inštancie za vecne správne a náležite odôvodnené, s touto právnou argumentáciou sa v celom rozsahu stotožňuje. 28. Pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca tento svoj nárok nepreukázal, správne súd prvej inštancie v pôvodnom rozsudku konštatoval, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu odstúpeniu od zmluvy z dôvodov upravených v ust. § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o dielo v tomto prípade bola uzatvorená písomne, preto aj odstúpenie od zmluvy vyžadovalo pre platnosť písomnú formu (§ 40 ods. 2 OZ písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne). Tak, ako už bolo konštatované skorším rozsudkom, žalobca nepreukázal, že by žalobca odstúpil od zmluvy podľa § 642 ods. 2 OZ tak, aby toto odstúpenie bolo platné a účinné, to znamená v písomnej forme tým, kto bol oprávnený na tento právny úkon, to znamená objednávateľ - žalobca, prípadne aj ním riadne splnomocnená osoba tak, ako to uviedol v pôvodnom rozsudku súd prvej inštancie. Pretože tento predpoklad, pre možnosť dožadovať sa bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 OZ, ako aj primeraného finančného zadosťučinenia nebol naplnený, musel odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť. Právne úkony žalobcu, ktoré žalobca vykonal dodatočne a ktoré nemohli byť predmetom dokazovania vzhľadom na to, že nedošlo k návrhu na zmenu žaloby, a teda k zmene žaloby, nemohli byť preto pri hodnotení skutkových okolností zohľadňované a na ich základe nemohol súd prvej inštancie a rovnako ani súd odvolací pristúpiť ani k právnemu posúdeniu veci. 29. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd s poukazom na ust. § 388 CSP zmenil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol. 30. O trovách konania rozhodol podľa § § 396 ods. 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného aj trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP. 31. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).