Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/1/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315201774 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6315201774.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobcu R. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, T., právne zast. Advokátska kancelária VICTORIA, s.r.o., so sídlom Stránska 3155/7, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 51 164 353 proti žalovanému Urbársko pozemkové spoločenstvo v Polomke, so sídlom Osloboditeľov 1276/20, 976 66 Polomka, IČO: 37 999 397, právne zast. JUDr. Vladimír Mikuš, advokát so sídlom V.P.Tótha 17, 960 01 Zvolen, v konaní o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/44/2015-206 zo dňa 2. novembra 2017 takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/44/2015-206 zo dňa 2. novembra 2017 v prvej výrokovej vete m e n í tak, že žalobu zamieta. II. Rozhodnutie Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/44/2015-206 zo dňa 2. novembra 2017 v druhej výrokovej vete m e n í tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd v prvej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia určil, že uznesenia valného zhromaždenia Urbársko pozemkového spoločenstva v Polomke, IČO: 37 999 397, so sídlom Osloboditeľov 20/1276, 976 66 Polomka, prijaté na valnom zhromaždení konanom 05.04.2014: 1. Uznesenie o schválení zmluvy podľa Zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkovom spoločenstve s tým, že v čl. 5 ods. 3 budú zmenené v texte slová Obvodného lesného úradu za Okresného úradu, pozemkový a lesný odbor, 2. Uznesenie, ktorým valné zhromaždenie schválilo úpravu stanov pozemkového spoločenstva o body odsúhlasené valným zhromaždením, ktoré sú predmetom tohto uznesenia: 1. v článku IV ods. 3 rozšírené o dátum schválenia valného zhromaždenia, 2. v článku IV doplnený odstavec 5, 3. v článku VI ods. 3 upravené na "výbor má 7 členov", 4. v článku VII ods. 2 upravené na "dozorná rada má 3 členov", 5. v článku VII doplnený odstavec 3, 6. doplnený článok XI - Prevádzkové a organizačné opatrenia s odstavcami: č. 1 písmeno a, b, c, d, e, f, g, h č. 2 písmeno a, b, c d č. 3 písmeno a, b, c, d, e f, g h, i č. 4 písmeno a, b, c, d, e č. 5 písmeno a, b, c, d, e, f, g, h, i, j, ktoré sú zapísané v listine: Uznesenie z valného zhromaždenia pod bodom 2, písm. d) a e) sú neplatné. 2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 09.03.2015 sa žalobca domáhal, aby okresný súd vyslovil neplatnosť uznesení prijatých na valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 05.04.2014, a to vyslovenia neplatnosti uznesenia, ktorým valné zhromaždenie schválilo návrh Zmluvy o pozemkovom spoločenstve a uznesenia, ktorým valné zhromaždenie žalovaného schválilo zmenu Stanov Urbársko pozemkového spoločenstva v Polomke (ďalej len pozemkové spoločenstvo). Žalobca uviedol, že zápis v zápisnici z valného zhromaždenia, že zmluva o pozemkovom spoločenstve, a takisto stanovy boli schválené nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov podielnikov, nie je pravdivý. Namietol, že zápisnica z rokovania valného zhromaždenia má mať formu notárskej zápisnice podľa ust. § 24 ods. 2 a 3 Zákona č. 97/2013 Z.z. v spojení s ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona. 3. Okresný súd uviedol, že žalobca v návrhu tvrdil, že na valnom zhromaždení nebolo prijaté platné uznesenie o schválení nového návrhu stanov žalovaného a platné uznesenie o novom návrhu zmluvy o pozemkovom spoločenstve tak, ako je to konštatované v Zápisnici z rokovania predmetného valného zhromaždenia, pretože za úpravu stanov a nový návrh zmluvy o pozemkovom spoločenstve nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov pozemkového spoločenstva. Zo Zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 05.04.2014 v bode 9 vyplýva, že pred začatím "Diskusie" (bod 10 programu) pri hlasovaní o úprave Stanov o pozemkovom spoločenstve v súlade so Zákonom č. 97/2013 Z.z., už nebolo valné zhromaždenie uznášaniaschopné vzhľadom nato, že valné zhromaždenie opustila veľká časť zúčastnených podielnikov, teda bod 10 "Diskusia" na rokovaní valného zhromaždenia sa uskutočnila bez toho, aby bola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov spoločenstva, a bod 11, ktorý je uvedený v programe pre rokovanie valného zhromaždenia ako "Návrh na uznesenie", sa na valnom zhromaždení realizoval len prečítaním návrhu, ale bez hlasovania, pretože väčšina podielnikov valné zhromaždenie v tom čase už opustila. 4. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že z textu bodu 8 Zápisnice z 5.4.2014, ktorý mal zachytiť priebeh rokovania valného zhromaždenia o úprave Zmluvy o pozemkovom spoločenstve a prijatí nového návrhu Zmluvy je zrejmé, že valné zhromaždenie odsúhlasilo prečítanie celého návrhu zmluvy, hlasovaním, ktorého výsledok je 49 231 za a 8 099 proti tomuto spôsobu oboznámenia sa s návrhom novej zmluvy. Za tento návrh, teda za prečítanie celého návrhu zmluvy bolo 49 231 hlasov, proti návrhu 8 099 hlasov, zdržal sa 0. Teda z textu bodu 8 vyplýva, že o obsahu návrhu zmluvy vôbec valné zhromaždenie nehlasovalo. Valné zhromaždenie odsúhlasilo prečítanie celého návrhu zmluvy, a za tento návrh bolo 49 231 hlasov, proti návrhu 8 099 hlasov, zdržal sa 0. Pokiaľ dal predsedajúci pred prečítaním celého návrhu zmluvy odhlasovať, či sa bude zmluva schvaľovať po bodoch alebo sa odhlasuje ako celok, a valné zhromaždenie odsúhlasilo prečítanie celého návrhu zmluvy počtom hlasov 49 231, proti návrhu 8 099 hlasov, z tohto textu bodu 8 Zápisnice nevyplýva, žeby valné zhromaždenie hlasovalo aj o novom návrhu zmluvy, hlasovalo len o tom, aby sa prerokoval návrh zmluvy tak, že sa prečíta celý návrh zmluvy ako celok. Z textu tohto bodu 8 teda vyplýva, že valné zhromaždenie vôbec nehlasovalo o novom návrhu zmluvy, teda o obsahu navrhovanej zmeny Zmluvy o pozemkovom spoločenstve, ale sa len s jej obsahom prečítaním ako celku oboznámilo. 5. Okresný súd uviedol, že pokiaľ svedkovia vypovedali, že sa hlasovalo: "bod po bode", súd vyhodnotil toto ich tvrdenie ako všeobecné, pretože bod 8 jednoznačne hovorí o tom, že sa hlasovalo, ale tento bod neobsahuje hlasovanie o obsahu návrhu novej zmluvy o spoločenstve, ale tento bod konštatuje, že sa hlasovalo o tom, či sa nový návrh zmluvy o spoločenstve prečíta ako celok alebo po bodoch, a výsledkom hlasovania bolo: "Prečítanie celého návrhu zmluvy". Hlasované teda bolo o forme, akou sa účastníci valného zhromaždenia oboznámia s novým návrhom zmluvy, preto súd konštatoval, že výpovede svedkov sú všeobecné, pretože svedkovia Y., U., J., Q., Y., T. tvrdili, že sa hlasovalo bod po bode podľa programu, ale zo Zápisnice z 5.4.2014 hlasovanie o obsahu nového návrhu Zmluvy nevyplýva. Preto výpovede svedkov, že sa hlasovalo bod po bode, nemajú výpovednú hodnotu k zisteniu súdu, že podľa bodu 8 Zápisnice sa nehlasovalo o obsahu nového návrhu zmluvy o spoločenstve, hlasovalo sa len o forme oboznámenia sa účastníkov valného zhromaždenia s týmto novým návrhom. Ani z jednej svedeckej výpovede súd nezistil, žeby si niektorí zo svedkov spomenul na obsah navrhovaných zmien, ktoré mali byť schválené, preto súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z textu Zápisnice zo dňa 5.4.2014, z Uznesenia z valného zhromaždenia z 5.4.2014, ktoré žalovaný predložil Okresnému úradu, pozemkový a lesný odbor v Brezne, ale o ktorom valné zhromaždenie podľa bodu 11 Programu nehlasovalo, čo vyplýva z bodu 9 Zápisnice. 6. Okresný súd uviedol, že zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorú žalovaný predložil Okresnému úradu v Brezne, čl. 11 - Spoločné a záverečné ustanovenia, bod 2 vyplýva: "Zmluvou o pozemkovom spoločenstve podľa zákona č. 97/2013 Z.z. sa nahrádza zmluva o založení spoločenstva zo 6.4.1997. Zmluva urbársko pozemkového spoločenstva zo dňa 6.4.1997 nachádza sa na č.l. 6 súdneho spisu, pričom ide o Zmluvu o založení spoločenstva vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti bez právnej subjektivity. Teda na valnom zhromaždení konanom dňa 5.4.2014 sa mal prečítať návrh Zmluvy o pozemkovom spoločenstve v súlade so Zákonom č. 97/2013 Z.z. a mala sa zároveň zrušiť zmluva o založení pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity zo dňa 6.4.1997. V odvolaní na strane 3 právny zástupca žalovaného uviedol, že táto Zmluva (zo dňa 6.4.1997) stratila platnosť v roku 2004, kedy došlo k pretransformovaniu spoločenstva na spoločenstvo s právnou subjektivitou. Ide zrejme o zavádzajúce tvrdenie, keď až Zmluvou, ktorá mala byť schválená 4.5.2014 mala byť Zmluva zo 6.4.1997 zrušená. V bode 9 Zápisnice z rokovania valného zhromaždenia z 5.4.2014 sa uvádza: "Predseda UPS oznámil valnému zhromaždeniu, že v stanovách prečíta len výborom navrhnuté zmeny a dodatky oproti schválenej zmluve o pozemkovom spoločenstve." O ktorú zmluvu o pozemkovom spoločenstve, či zmluvu o pozemkovom spoločenstve s právnou subjektivitou alebo bez právnej subjektivity ide, v Zápisnici z 5.4.2014 uvedené nie je. Súd zistil, že v Zmluve o pozemkovom spoločenstve, ktorá mala byť schválená uznesením valného zhromaždenia z 5.4.2014 v čl. 1 sa uvádza: "Dňa 2.9.2004 sa po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Brezne Urbársko pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity pretransformovalo na Urbársko pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. Pretransformovanie bolo schválené na valnom zhromaždení 13.3.2004, zmena bola zaevidovaná v registri pozemkových spoločenstiev vedenom Obvodným lesným úradom v Brezne po splnení oznamovacej povinnosti a nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia v zmysle Zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. V súvislosti s povinnosťou prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam Zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách bola vypracovaná zmena zmluvy, ako je v nej uvedené, teda v čl. 1 zmluvy, ktorá mala byť prijatá na valnom zhromaždení 5.4.2014 sa uvádza, že 2.9.2004 bolo pozemkové spoločenstvo, teda žalovaný pretransformovaný z Urbársko pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity na Urbársko pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou, a to ku dňu 13.3.2004. K tomuto dátumu ale žalovaný nevypracoval nový návrh zmluvy o pozemkovom spoločenstve s právnou subjektivitou a naďalej sa riadil zmluvou o pozemkovom spoločenstve zo dňa 6.4.1997, teda zmluvou, ktorá mala byť prijatím návrhu zmluvy dňa 5.4.2014 zrušená. 7. Okresný súd pri posudzovaní rozhodovania valného zhromaždenia o prijatí návrhu nových Stanov pozemkového spoločenstva podľa bodu 9 Zápisnice z 5.4.2014 vychádzal zo zmluvy o založení spoločenstva z apríla 1997, pretože zmluva, ktorá mala byť prijatá podľa bodu 8 Zápisnice, ešte nebola dostupná pre zúčastnených podielnikov na valnom zhromaždení, keďže sa na valnom zhromaždení práve len prečítala ako celok, teda ako návrh zmluvy, a následne schválená nebola, lebo sa o nej nehlasovalo. Skutočnosť, že Zápisnica z 5.4.2014 v bode 8 uvádza, že ide o: "Úpravu Zmluvy o pozemkovom spoločenstve v súlade so zákonom č. 97/2013 Z.z." a v bode 9: "Úpravu stanov o pozemkovo spoločenstve v súlade so zákonom č. 97/2013 Z.z.", sama o sebe neznamená, že o týchto dokumentoch sa aj hlasovalo, pokiaľ z textu Zápisnice táto skutočnosť nevyplýva. Pokiaľ ide o úpravu stanov, teda o prijatie nového návrhu stanov, predseda UPS podľa bodu 9 Zápisnice z 5.4.2014 oznámil valnému zhromaždeniu, že v stanovách prečíta len výborom navrhnuté zmeny, dodatky oproti schválenej zmluve o pozemkovom spoločenstve. Teda z textu bodu 9 vyplýva, že na oboznámenie sa podielnikov zúčastnených na valnom zhromaždení s novým návrhom stanov prečítal predseda urbársko pozemkového spoločenstva prítomným podielnikom navrhované zmeny a dodatky v stanovách oproti zmluve o pozemkovom spoločenstve. Keďže novú zmluvu o pozemkovom spoločenstve, ktorá mal byť schválená podľa bodu 8, ešte členovia valného zhromaždenia, teda podielnici k dispozícii nemali, ako nemali k dispozícii ani nový návrh stanov, nebolo možné, aby mali vedomosť, konkrétne ktoré navrhované zmeny a dodatky oproti zmluve o pozemkovom spoločenstve majú byť zmenené. Naviac, podľa názoru súdu, podľa bodu 8 vôbec valné zhromaždenie nehlasovalo o obsahu navrhovanej novej zmluvy o pozemkovom spoločenstve, pričom keby aj hlasovali o zmenách a dodatkoch oproti novej zmluve o pozemkovom spoločenstve podľa Zákona č. 97/2013 Z.z. nebolo možné, aby zo zmluvy, ktorá mala byť prečítaná ako celok a má 12 článkov na desiatich stranách, sa vedeli oboznámiť so zmenami, ktoré sú im predložené. 8. Okresný súd uviedol, že konkrétne oboznámenie sa členov - podielnikov prítomných na valnom zhromaždení o tom, ktoré časti stanov majú byť zmenené v súlade so Zákonom č. 97/2013 Z.z. obsahovalo Uznesenie z valného zhromaždenia urbárskeho pozemkového spoločenstva, ktoré malo byť schválené na záver rokovania valného zhromaždenia podľa bodu 11 schváleného programu, v ktorom uznesení bod 2 písm. e) sa uvádza, ktoré časti zmluvy o pozemkovom spoločenstve v zmysle Zákona č. 97/2013 Z.z. majú byť zmenené, ale toto uznesenie schvaľované nebolo tak, ako to vyplýva zo Zápisnice z 5.4.2014 bod 9, pretože: "veľká časť podielnikov opustila valné zhromaždenie". Teda o bode 11 sa už nehlasovalo. Teda pokiaľ aj svedkovia vypovedali, a to svedkovia Y., U., J., Q., Y., T., že bolo hlasované o jednotlivých bodoch programu valného zhromaždenia, súd skonštatoval, že išlo o všeobecné tvrdenia, keďže zo samotného textu Zápisnice z 5.4.2014 vyplynulo, že valné zhromaždenie o prijatí nového návrhu zmluvy v súlade so Zákonom č. 97/2013 Z.z. nehlasovalo. Pokiaľ následne malo hlasovať valné zhromaždenie o úprave Stanov pozemkového spoločenstva na základe Zmluvy o urbárskom pozemkovom spoločenstve upravenej podľa Zákona č. 97/2013 Z.z., nemohlo dôjsť k platnému hlasovaniu o zmene, resp. dodatkoch v stanovách, keďže zo Zápisnice nevyplýva, o akej zmene a dodatkoch podľa Zmluvy o pozemkovom spoločenstve sa malo hlasovať. Táto skutočnosť vyplýva len z dokumentu "Uznesenie z valného zhromaždenia" (v spise OU Brezno), ktoré ale schválené nebolo, lebo sa o ňom nehlasovalo (valné zhromaždenie nebolo pri bode programu 11 uznášaniaschopné). Preto súd, vzhľadom k tomu, že nemal za preukázané, že bolo hlasované podielnikmi na valnom zhromaždení o obsahu návrhu zmluvy o pozemkovom spoločenstve, a následne, že boli účastníci oboznámení so zmenami a dodatkami návrhu stanov tak, ako to vyplýva z obsahu neschváleného Uznesenia zo dňa 5.4.2014, návrhu žalobcu vyhovel. 9. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). 10. Žalovaný uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za nezákonný a nespravodlivý, v konečnom dôsledku naďalej nepreskúmateľný. Uviedol, že okresný súd sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, resp. ten si vyložil tak, aby zapadol do rámca ním vykonaného dokazovania a jeho pôvodného právneho názoru. Okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, alebo sa s nimi nedostatočne vysporiadal. V dôsledku toho rozhodnutie vykazuje všetky znaky arbitrárnosti Okresný súd konal neobjektívne na prospech žalobcu, keď venoval zvýšenú pozornosť len jeho nelogickým tvrdeniam a účelovým dôkazom. Závery súdu vychádzajú z fikcií a úvah, ktoré zásadne odporujú výsledkom dokazovania. Okresný súd vyhodnotil prijaté uznesenia valného zhromaždenia podľa vlastných úvah a nie podľa toho, čo nimi valné zhromaždenie sledovalo a sleduje. Takýto postup okresného súdu je v rozpore nielen s listinnými dôkazmi, ale aj s výpoveďami svedkov na strane žalobcu, ktorí nespochybnili zápisnicu z valného zhromaždenia konaného dňa 05.04.2014, ktorej obsahom sú prijaté uznesenia. 11. Žalovaný namietol konštatovanie súdu, že vypočutý svedkovia vypovedali len všeobecne. Uviedol, že svedkovia vypovedali vyčerpávajúco a dostatočne určito a zrozumiteľne k danej veci. Poukázal na výpovede svedkov a zdôraznil, že títo potvrdili priebeh valného zhromaždenia vrátane toho, že o každom bode programu sa hlasovalo samostatne, a že žiadny návrh uznesenia v celosti už odhlasovaný na záver valného zhromaždenia nebol, pretože duplicitné schvaľovanie návrhu na uznesenie nevyplýva zo žiadnych predpisov, ani zo stanov, alebo zo Zmluvy o pozemkovom spoločenstve. Potvrdili, že takýto priebeh hlasovania na valnom zhromaždení je v urbárskom a pozemkovom spoločenstve zaužívaný a zároveň nie je v rozpore s predpismi upravujúcimi priebeh valného zhromaždenia. Hlasovanie je na valnom zhromaždení spôsobom tvorby vôle najvyššieho orgánu UPS, pričom prijatie rozhodnutí sa hodnotí podľa počtu hlasov odovzdaných v prospech navrhovaných uznesení. Súd si preto môže vykladať hlasovanie v bodoch 8. a 9. valného zhromaždenia konaného dňa 05.04.2014 len v súlade s vôľou účastníkov valného zhromaždenia, tak ako je to uvedené v zápisnici z jeho konania. Prípadné duplicitné hlasovanie, ktoré by bolo zbytočné a nelogické o znení finálnej podoby uznesenia by nielen mohlo, ale určite aj viedlo k neistote o spôsobe prijatých rozhodnutí, pokiaľ by výsledky hlasovania boli v rozpore s prvým hlasovaním, resp. by takýto postup určite viedol k pochybnostiam o spôsobe a priebehu hlasovania. Poukázal na to, že z uvedených dôvodov je v súčasnej dobe vo všeobecnosti zaužívané hlasovanie takým spôsobom, že sa hlasuje v spoločenstvách jednotlivo (osobitne) o každom navrhovanom uznesení a tak je to aj u žalovaného. Výpovede svedkov nemožno účelovo vykladať alebo spochybňovať len preto, že potvrdzujú všetky skutočnosti, vrátane prijatých uznesení, tak ako sú uvedené v zápisnici z valného zhromaždenia ÚPS Polomka konaného dňa 05.04.2014. Zdôraznil, že členovia návrhovej a mandátovej komisie, ako aj overovatelia zápisnice a predsedajúci valného zhromaždenia boli do svojich funkcií riadne valným zhromaždením zvolení a že priamo svojim členom zodpovedajú za jeho priebeh a prijaté uznesenia. Uviedol, že by bolo kontraproduktívne ak by na svoju obranu z dôvodov, ktoré uvádza súd, museli navrhnúť vypočutie všetkých prítomných 534 členov na valnom zhromaždení s počtom podielov (hlasov) 57330, ktorí by nepochybne museli potvrdiť skutočnosti uvedené v zápisnici z valného zhromaždenia zo dňa 05.04.2014 tak, ako to uvádzajú vypočutí svedkovia. 12. Žalovaný uviedol, že si nevie celkom vysvetliť, čo viedlo súd k prijatým záverom, keďže jediné hodnoverné dôkazy priamo vyvracajú jeho závery a preukázali, že dôvody ktoré uvádza žalobca v žalobe sú vykonštruované a nemajú reálny základ v skutkovom stave. Uviedol, že nepochybne aj preto, resp. z dôvodu dôkaznej núdze, do ktorej sa žalobca pod ťarchou dôkaznej situácie dostal, bol v tomto konaní v podstate pasívny, čo tiež dokresľuje žalovaným uvádzané tvrdenia o tomto konaní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietne. 13. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil zápisnicu z valného zhromaždenia ako rozporuplnú, čomu zodpovedá aj vykonané dokazovanie. Svedkovia na pojednávaní konanom dňa 16.07.2015 potvrdili, že ľudia sa počas hlasovania o návrhu stanov (zmluvy) rozišli. Z uvedeného vyplýva, že zápisnica z rokovania valného zhromaždenia zo dňa 05.04.2014 nie je vierohodná a skutočný priebeh rokovania valného zhromaždenia prebiehal inak. Uviedol, že mu nie je známe, z akého dôvodu žalovaný v odvolaní uviedol, že sa žalobca dostal do dôkaznej núdze a bol v konaní pasívny. Poukázal na skutočnosť, že sa zúčastnil všetkých pojednávaní, predložil dôkazy, označil svedkov, viedol výsluchy svedkov. Zdôraznil, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí podrobne zdôvodnil, prečo považuje uznesenie valného zhromaždenia za neplatné, čím odstránil nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu priznal. 14. Žalovaný sa v replike pridržal predchádzajúcich vyjadrení. 15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 16. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 05.04.2014 sa v Polomke konalo valné zhromaždenie Urbársko pozemkového spoločenstva Polomka (ďalej len UPS), z ktorého bola vyhotovená zápisnica, pričom overovateľmi zápisnice boli J. R. a U. Z.. Mandátová komisia, overujúca uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia bola zvolená v zložení Q. U., V. E., Y. R.. Podľa Zápisnice z valného zhromaždenia boli jednotlivé body programu valného zhromaždenia prerokovávané samostatne, pričom vždy na záver prerokovania bodu valné zhromaždenie o ňom hlasovalo. Po prednesení správy výboru, správy dozornej rady, správy odborného lesného hospodára a správy mandátovej komisie skonštatovala mandátová komisia, že je prítomných 534 členov s počtom podielov (hlasov) 57.330, t. j. 59,90 % a valné zhromaždenie bolo preto uznášaniaschopné. V bode 7 predseda UPS predniesol účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku 1Eur na jeden podiel, za čo hlasovalo 54.810 hlasov, proti bolo 0 a zdržalo sa 2.520 hlasov. 17. V zápisnici z valného zhromaždenia v bode 8 Úprava zmluvy o pozemkovom spoločenstve v súlade so zák. č. 97/2013 Z. z. je uvedené, že predsedajúci dal pred prečítaním nového návrhu zmluvy odhlasovať, či sa bude zmluvy schvaľovať po bodoch, alebo sa odhlasuje ako celok. Valné zhromaždenie odsúhlasilo prečítanie celého návrhu zmluvy. Za návrh bolo 49.1231 hlasov, proti návrhu 8.099 hlasov, zdržalo sa 0. Návrh novej zmluvy bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov s pripomienkou splnomocneného R.. C. R. s počtom hlasov 38, že treba v texte zmeniť názov Obvodného lesného úradu za Okresný úrad, Pozemkový a lesný odbor. 18. V bode 9 Úprava stanov o pozemkovom spoločenstve v súlade so zák. č. 97/2013 Z. z. predseda UPS oznámil valnému zhromaždeniu, že v stanovách prečíta len výborom navrhnuté zmeny a dodatky oproti schválenej zmluvy o pozemkovom spoločenstve. R.. R. s počtom hlasov 38 upozornil, že Stanovy mali byť vyvesené 30 dní pred valným zhromaždením. K.. J. s počtom hlasov 625 namietol, že Stanovy podľa zákona vyvesené byť nemusia, stačí keď sa prečítajú na valnom zhromaždení. Za návrh zmien Stanov bolo 52.220 hlasov, proti návrhu bolo 4.077 hlasov a zdržalo sa 1.033 hlasov. Predsedajúci vyzval podielnikov, či má niekto doplňujúci návrh do Stanov. Prihlásil sa R.. R. a žalobca R. A. s návrhom, aby bolo v Stanovách doplnené, že členovia výboru a dozornej rady majú byť bezúhonné osoby. Za návrh bolo 45.343 hlasov, proti bolo 11.451 hlasov, zdržalo sa 536 hlasov. Návrh nebol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov. Bola prestávka, počas ktorej časť prítomných opustila valné zhromaždenie. Ďalší návrh podal K. J. o vyplácaní podielu zo zisku pre podielnikov, ktorí si podiel nevybrali a keď predsedajúci dal hlasovať za návrh, zistilo sa, že valné zhromaždenie nie je uznášaniaschopné, takže za návrh sa už nehlasovalo. V Stanovách zostal v platnosti pôvodný návrh výboru. 19. V diskusii vystúpil Y. S. s tým, že celý návrh stanov obdržal písomnej forme, na čo mu predseda UPS odpovedal, že to nie je návrh stanov, ktorý vypracoval výbor UPS, ale advokát R.. M. W. z F. na niečí pokyn mimo členov UPS. Zápisnica je podpísaná zapisovateľkou R. Y., overovateľmi R. J. a Z. U. a predsedom UPS Y. T.. 20. Žalobca na podporu svojich tvrdení navrhol vypočuť svedkov V., J., M., Q., U., T., J., Q., pričom svedok V. na pojednávaní konanom dňa 16.07.2015 potvrdil, že pán Q. viedol valné zhromaždenie, a dal o návrhu R.. R. na doplnenie stanov hlasovať „lebo predtým sa aj o dačom inšom hlasovalo“. Svedok M. na pojednávaní konanom dňa 21. 1. 2016 uviedol, že vznikli škriepky a už nevie ako sa to presne uzavrelo, či sa prijali Stanovy, alebo sa neprijali, bolo to dosť chaotické. Uznesenie o prijatí Stanov nebolo odhlasované. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či si je istý, že uznesenie odhlasované nebolo a nebolo prijaté svedok uviedol, že „ja som nepovedal, že som si na 100% istý, ja som povedal, že mám dojem, že sa nehlasovalo“. Svedok Q. na pojednávaní konanom dňa 21.01.2016 potvrdil, že valné zhromaždenie prebiehalo tak, ako je uvedené v zápisnici, a že sa dalo hlasovať po každom bode. Výslovne uviedol, že vždy sa hlasovalo po každom bode, tak to bolo zaužívané, po každom bode, ktorý bolo treba odhlasovať. Žalovaný navrhol vypočuť svedkov Y., U., Q., Y., T., F. a H., ktorí všetci potvrdili, že valné zhromaždenie prebiehalo tak, ako je zachytené v zápisnici a že po každom bode programu sa o danom bode hlasovalo. Zároveň potvrdili, že valné zhromaždenie prestalo byť uznášaniaschopné po hlasovaní o doplňujúcom návrhu k zmene stanov týkajúcom sa nárokov na bezúhonnosť členov výboru a dozornej rady. 21. Podľa uznesenia z valného zhromaždenia navrhovaná komisia skonštatovala, že na valnom zhromaždení sa zúčastnilo 534 členov s počtom hlasov (podielov) 57 330, čo je nadpolovičná väčšina v pomere 59,90% z celkového počtu hlasov (podielov) 95 700. V bode 8 valné zhromaždenie odsúhlasilo návrh úpravy Zmluvy o pozemkovom spoločenstve počtom hlasov 49 231, proti bolo 8 099 hlasov, nezdržal sa nikto. V bode 9 odsúhlasilo valné zhromaždenie návrh úpravy stanov o pozemkovom spoločenstve počtom hlasov 52 220, proti bolo 4 077 a zdržalo sa 1 033 hlasov. Za doplňujúci návrh ohľadom bezúhonnosti členov výboru a dozornej rady hlasovalo 45 343 hlasov, proti bolo 11 451 hlasov a zdržalo sa 536 hlasov. 22. Okresný súd rozsudkom č.k. 7Cb/44/2015-145 zo dňa 05.04.2016 rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Rozsudok okresného súdu bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/145/2016-174 zo dňa 29.09.2016 zrušený z dôvodu nepreskúmateľnosti. 23. Na pojednávaní konanom dňa 05.10.2017 svedok R. V. uviedol, že „so zápisnicou súhlasí, ale že celkové uznesenia malo byť tak, že sa ešte opýta predsedajúci či má niekto do toho uznesenia nejaké doplňujúce návrhy. Lenže to sa už nedalo nič robiť, lebo nás tam zostalo len 30, možno viac, ale rozhodne nie toľko aby sme boli uznášaniaschopní“. Na doplňujúcu otázku uviedol, že zo zápisnice súhlasí s posledným bodom, že valné zhromaždenie nebolo schopné uznášať sa. 24. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 25. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 26. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len ZPS), spoločenstvo podľa tohto zákona sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve (ďalej len "zmluva o spoločenstve") uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. O založení spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov alebo nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na jednotlivých pozemkoch, ktoré sa majú stať spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou; o založení spoločenstva a voľbe členov orgánov spoločenstva sa vyhotoví notárska zápisnica. Vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti, ktorý nechce byť členom spoločenstva, môže pri zakladaní spoločenstva ponúknuť svoj podiel na predaj inému vlastníkovi podielu spoločnej nehnuteľnosti. 27. Podľa § 5 ods. 2 ZPS, spoločenstvo vydá stanovy, ktoré podrobnejšie upravia najmä práva a povinnosti členov spoločenstva, vnútornú organizáciu spoločenstva, pôsobnosť jeho orgánov, spôsob zvolávania a organizáciu zasadnutia valného zhromaždenia (ďalej len "zhromaždenie"), hlasovací poriadok zhromaždenia a zásady hospodárenia spoločenstva, ak tieto skutočnosti neupravuje zmluva o spoločenstve. 28. Podľa § 14 ods. 1 ZPS, najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie. Zhromaždenie sa skladá zo všetkých členov spoločenstva. Zasadnutie zhromaždenia zvoláva výbor spoločenstva najmenej raz za rok. Výbor je povinný pozvať na zasadnutie zhromaždenia najmenej 30 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia všetkých členov spoločenstva a fond, ak fond spravuje podiely spoločnej nehnuteľnosti alebo s nimi nakladá. Výbor najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia uverejní oznámenie o zasadnutí zhromaždenia na obvyklom mieste uverejnenia, na svojom webovom sídle alebo v médiu s celoštátnou pôsobnosťou; obvyklé miesto uverejnenia určí spoločenstvo v stanovách. V pozvánke na zasadnutie zhromaždenia a v oznámení o zasadnutí zhromaždenia výbor uvedie názov a sídlo spoločenstva, miesto, dátum a hodinu zasadnutia zhromaždenia, údaj, či ide o čiastkovú schôdzu alebo mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, program zasadnutia zhromaždenia a poučenie o možnosti zúčastniť sa zasadnutia prostredníctvom zástupcu na základe splnomocnenia. Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj podiel podľa § 9 ods. 7 alebo ak fond prevádza podiel vo vlastníctve štátu podľa § 11 ods. 2, výbor to uvedie v programe zasadnutia zhromaždenia. Výbor je povinný informovať obvodný lesný úrad o zasadnutí zhromaždenia do 30 dní odo dňa jeho konania. 29. Podľa § 14 ods. 4 ZPS, do pôsobnosti zhromaždenia patrí: a) schvaľovať zmluvu o spoločenstve a jej zmeny, b) schvaľovať stanovy a ich zmeny, c) voliť a odvolávať členov orgánov spoločenstva uvedených v § 13 ods. 1 písm. b) až d), d) rozhodovať o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 2, e) rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva, f) schvaľovať ročnú účtovnú závierku, g) rozhodovať o rozdelení zisku a spôsobe úhrady straty, h) rozhodovať o vstupe a podmienkach vstupu spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do družstva, i) rozhodovať o zrušení spoločenstva, j) rozhodovať o ďalších záležitostiach spoločenstva, ak rozhodovanie o nich nie je zverené iným orgánom spoločenstva. 30. Podľa § 15 ods. 2 ZPS, zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b), d), h) a i) nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva; v ostatných prípadoch zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia. 31. Okresný súd vykonal vyčerpávajúce dokazovanie a vypočul všetkých navrhnutých svedkov. Keďže skutkové zistenia okresného súdu ohľadom priebehu valného zhromaždenia nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovaním, pretože nesprávna bola iba interpretácia správne zistených skutkových skutočností, v zmysle § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania nariadiť pojednávanie. Zároveň odvolací súd neaplikoval také ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom posúdení nebolo použité a bolo by pre rozhodnutie veci rozhodujúce, preto nebolo potrebné vyzvať žalovaného v zmysle § 382 CSP, aby sa vyjadril k použitiu iného právneho predpisu. 32. Okresný súd zamietol návrh žalobcu na zaplatenie primárne z dôvodu, že text uvedený v bode 8 zápisnice z valného zhromaždenia UPS Polomka konaného dňa 05.04.2014 (ďalej aj Zápisnice) vyhodnotil tak, že valné zhromaždenie odsúhlasilo prečítanie celého návrhu zmluvy, teda hlasovalo o forme akou sa účastníci valného zhromaždenia mali oboznámiť s novým návrhom zmluvy, ale nehlasovalo o obsahu nového návrhu zmluvy o spoločenstve. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil okresný súd vyjadrenia svedkov, ktorí potvrdili, že jednotlivých návrhoch sa hlasovalo osobitne za všeobecné, keďže podľa názoru okresného súdu tieto svedecké výpovede nepotvrdili, že by bol daný bod samostatne odhlasovaný, potvrdili iba že sa hlasovalo o forme oboznámenia sa s obsahom zmluvy. 33. Okresný súd dospel k uvedenému záveru na základe textu uvedeného v bode 8. Zápisnice, podľa ktorého „predsedajúci dal pred prečítaním nového návrhu zmluvy odhlasovať, či sa bude zmluvy schvaľovať po bodoch, alebo sa odhlasuje ako celok. Valné zhromaždenie odsúhlasilo prečítanie celého návrhu zmluvy. Za návrh bolo 49.1231 hlasov, proti návrhu 8.099 hlasov, zdržalo sa 0. Návrh novej zmluvy bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov s pripomienkou splnomocneného R.. C. R. s počtom hlasov 38, že treba v texte zmeniť názov Obvodného lesného úradu za Okresný úrad, Pozemkový a lesný odbor“. Uvedený text pripúšťa dve interpretácie - že sa pomer hlasovania uvedený v bode 8 vzťahuje na hlasovanie o tom, či sa Zmluva bude schvaľovať ako celok, alebo sa pomer hlasovania vzťahuje na hlasovanie o obsahu zmluvy. Okresný súd sa priklonil k prvej interpretácii, ktorá je ale v zrejmom rozpore s celkovým účelom konania valného zhromaždenia aj z kontextom celého textu uvedeného v bode 8. Zo záveru bodu osem jednoznačne vyplýva, že návrh novej zmluvy bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov, toto konštatovanie sa (rovnako ako v ostatných bodoch zápisnice) vzťahuje na pomer hlasovania v merite veci, teda v bode 8 hlasovania o obsahu zmluvy. Obsah novej zmluvy bol podľa textu zápisnice schválený dokonca s pripomienkou na zmenu názvu príslušného orgánu štátnej správy. Poznámka o tom, že text bol schválený s pripomienkou potvrdzuje, že muselo byť o obsahu novej zmluvy rokované a to tak podrobne, že bolo možné vzniesť a akceptovať pripomienku na nesprávne označenie orgánu uvedeného v Zmluve. Účelom zvolaného valného zhromaždenia bolo práve zosúladenie Zmluvy a Stanov s platnými právnymi predpismi, preto nepochybne predmetom rokovania a hlasovania v bode 8 bolo hlasovanie o obsahu zmien. Skutočnosť, že si pred hlasovaním o obsahu valné zhromaždenie dohodlo aj spôsob oboznámenia sa s navrhovanými zmenami (čo je správne zachytené v zápisnici) nie je dôvodom na spochybnenie predmetu hlasovania. 34. Skutočnosť, že valné zhromaždenie pri schvaľovaní zmluvy akceptovalo aj vznesenú pripomienku zároveň naznačuje, že pokiaľ sa žalobca v momente schvaľovania bodu 8 domnieval, že nie sú splnené podmienky pre jeho prijatie, mal možnosť túto skutočnosť namietnuť, čo však zo zápisnice (ani zo žaloby) nevyplýva. 35. Zároveň z výpovedí svedkov vyplýva, že osoby ktoré svojim podpisom potvrdili priebeh rokovania a obsah zápisnice potvrdili, že sa hlasovalo o jednotlivých bodoch programu osobitne, rovnako v ostatných bodoch programu valného zhromaždenia, ktoré boli premietnuté do záverečného textu prijatého uznesenia (napr. bod 7. Schválenie účtovnej závierky a návrh na rozdelenie zisku) a ktorých platnosť žalobca nenapadol. Zo spisu pritom vyplýva, že na pojednávaní konanom dňa 16.7.2015 svedkyňa Y. uviedla, že „sa čítalo bod po bode a každý jeden bod bol schválený podielnikmi“. Svedok U. uviedol „...podpísali sme to nakoniec ako overovatelia zápisnice, no to, čo bolo schválené od začiatku programu bod po bode“. Svedok J. uviedol, že „valné zhromaždenie prebiehalo podľa programu, bod po bode sa odsúhlasovalo čo sa schválilo“. Na pojednávaní konanom dňa 21.1.2016 svedok Q. uviedol, že „valné zhromaždenie prebehlo v poriadku, podľa zákona všetko čo bolo treba odhlasovať bolo odhlasované. Úprava zmluvy o pozemkovom spoločenstve v súlade so zákonom bola prijatá nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov, pretože nielen z prítomných ale zo všetkých, lebo sa berie do toho aj fond“ (Slovenský pozemkový fond). Svedok Y. uviedol, že „všetky body, čo boli prejednané, boli odsúhlasené na valnom zhromaždení“. Svedok T. uviedol, že „bol zvolený ako predseda návrhovej komisie, ktorý predtým, ako sa začala schôdza šiel na výbor spoločenstva, kde sa pripravovalo základné uznesenia k bodom, ktoré sa na schôdzi prejednávali. Všetky tieto body boli prejednané a jednotlivé body boli odsúhlasované, čiže boli v uznesení. Uznesenie sa nakoniec prečítalo, neodsúhlasovalo sa druhýkrát, pretože by to bola duplicita, pretože v priebehu schôdze sa tieto body odsúhlasili“. Svedok H. uviedol, že „uznesenia sa čítali bod po bode, ktoré boli vždy odhlasované tak, ako sa čítalo. To uznesenie sa robilo potom, ako sa prečítalo, keď mandátová komisia povedala, koľko členov je prítomných na valnom zhromaždení tak, ako je uvedené v zápisnici, bod po bode všetko sa čítalo aj hlasovalo zároveň“. Na pojednávaní konanom dňa 15. 3. 2016 svedok F. uviedol, že „sa prebrala zmluva, ktorá sa po prečítaní zmluvy schválila podľa jednotlivých bodov. Potom sa prebrali Stanovy, prečítal sa doplnok stanov, ten sa schvaľoval podľa jednotlivých bodov, potom sa riešila bezúhonnosť pána T., a tam tá schôdza bola na rozpadnutie, lebo ľudia z toho boli znechutení. Potom bola prestávka a po prestávke sa už len prečítalo uznesenie, ktoré sa už neschvaľovalo, nakoľko tie body tak, ako sa čítali sa schvaľovali počas schôdze“. 36. Z uvedených výpovedí svedkov je zrejmé, že valné zhromaždenie postupovalo podľa programu bod po bode, pričom každý bod programu sa prejednal a potom sa o ňom hlasovalo, kým sa prešlo k ďalšiemu bodu. Zápisnica obsahuje pri každom bode hlasovania aj pomer hlasov, akým bolo jednotlivé rozhodnutie prijaté. Preto je možné overiť, či záver o tom, že konkrétne rozhodnutie bolo prijaté predpísanou väčšinou hlasov je správne alebo nie. Takýto postup má vnútornú logiku, pretože prítomní členovi vyjadrili svoju vôľu bezprostredne po tom, ako sa s návrhom zmien a s prípadnými pripomienkami oboznámili. Valné zhromaždenie ako kolektívny orgán hlasovaním vyjadril svoju vôľu. Pokiaľ za návrh hlasovala v zmysle stanov nadpolovičná väčšina, návrh bol tým momentom prijatý. Následné spísanie prijatých rozhodnutí do jednej listiny je už len formou ich zachytenia, nie je novým samostatným návrhom, o ktorom sa hlasuje. Iba ak by z diskusie pred ukončením valného zhromaždenia vyplynula zmena vôle valného zhromaždenia a valné zhromaždenie by prejavilo vôľu už skôr prijaté rozhodnutie zmeniť, vtedy by bolo možné opätovne o niektorom bode hlasovať a vytvoriť nové rozhodnutie, teda nie je vylúčené, že by sa hlasovalo opätovne. Išlo by však o nové hlasovanie o novom návrhu a nie o schválenie listiny v ktorej sú zachytené tie rozhodnutia, ktoré boli platne prijaté. V záujme toho, aby sa pre budúcnosť spoločenstvo vyhlo nedorozumeniam by bolo vhodnejšie každé jedno rozhodnutie nasledujúce po samostatnom bode programu označiť ako samostatné uznesenie valného zhromaždenia, čím by aj formálne vyjadrili skutočnosť, že hlasovanie o jednotlivých bodoch nie je vzájomne podmienené. 37. Rozhodnutie okresného súdu je nekonzistentné aj z toho pohľadu, že okresný súd rozhodoval o žalobe podľa § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z., podľa ktorého prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia. Žalobca sa pôvodne žalobou domáhal určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v bodoch 8. a 9. rokovania valného zhromaždenia ako všeobecnou určovacou žalobou s tým, že na určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia má naliehavý právny záujem, pretože bez určenia súdu o neplatnosti uznesení je právne postavenie žalobcu ako podielnika neisté a určovaciu žalobu podal s cieľom o nápravu porušenia ustanovenia zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Takto formulovanú žalobu by súd musel nevyhnutne zamietnuť, pretože žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem, keďže ani neuviedol v čom by sa stalo postavenie podielnika neisté na základe zmien schválených valným zhromaždením, keďže tieto smerovali k zosúladeniu základných dokumentov spoločenstva s platným právnym stavom a nutnosť ich prijatia bola podmienená zmenami právnych predpisov upravujúcich právny režim pozemkových spoločenstiev. Okresný súd však správne žalobu právne posúdil, keď o nej rozhodoval podľa § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z., pretože toto ustanovenie umožňuje prehlasovanému členovi spoločenstva aby sa obrátil na súd bez toho, aby musel osobitne preukazovať naliehavý právny záujem. Zároveň však rozhodovanie o neplatnosti uznesenia podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. predpokladá, že sa o danom bode hlasovalo, inak by nemohlo prísť k stavu, že člen spoločenstva bol prehlasovaný. Takže nie je možné zároveň dospieť k záveru, že o obsahu zmluvy sa nehlasovalo a zároveň k záveru, že v hlasovaní o bode 8. bol žalobca prehlasovaný. Osobitne, pokiaľ zo znenia schválených zmien vyplýva, že boli zapracované aj pripomienky jeho právneho zástupcu. 38. Žalobca napadol platnosť rozhodnutia valného zhromaždenia v súvislosti s bodom 9. z dôvodu, že na valnom zhromaždení boli predložené dva návrhy stanov - Stanovy UPS v Polomke (prvý návrh stanov) a Úprava stanov pozemkového spoločenstva (druhý návrh stanov). Uviedol, že prvý návrh stanov nebol predložený členom pozemkového spoločenstva a tiež tento návrh nebol prijatý nadpolovičnou väčšinou hlasov. Údaj zo zápisnice, že bol prijatý počtom hlasov 52220 označil za nepravdivý. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie o neplatnosti uznesenia VZ v bode 9. Zápisnice tým, že pokiaľ je v zápisnici uvedené že predseda ÚPS oznámil valnému zhromaždeniu, že v stanovách prečíta len výborom navrhnuté zmeny a dodatky oproti schválenej zmluve o pozemkovom spoločenstve, nie je zrejmé ktorá zmluva o pozemkovom spoločenstva sa mala na mysli. Keďže okresný súd vzhľadom na bod 8 dospel k záveru, že zmluva o pozemkovom spoločenstva nebola platne schválená (pretože podľa názoru súdu ako je uvedené vyššie sa o nej nehlasovalo), mal za to, že nemohlo ísť o novú Zmluvu o pozemkových spoločenstvách. Okresný súd uviedol, že keďže novú zmluvu o pozemkovom spoločenstve ktorá mala byť schválená podľa bodu 8 ešte členovia spoločenstva k dispozícii nemali, nemali ani nový návrh stanov, nemohli vedieť ktoré navrhované zmeny a dodatky majú byť oproti zmluve o pozemkovom spoločenstve zmenené. Aj keby hlasovali o zmenách a dodatkoch oproti novej zmluve o pozemkovom spoločenstve, nebolo možné aby zo zmluvy ktorá má 12 článkov na desiatich stranách sa vedeli oboznámiť so zmenami, ktoré im boli predložené. 39. So záverom okresného súdu, že nie je zrejmé, oproti ktorej zo zmlúv o pozemkovom spoločenstva sa mali čítať pri schvaľovaní stanov v bode 9. Navrhnuté zmeny a dodatky, nie je možné súhlasiť. Z formulácie „oproti schválenej zmluve o pozemkovom spoločenstve“ je zrejmé, že ide o tú Zmluvu o pozemkovom spoločenstve, ktorá bola v ten deň schválená v bode 8. Z logiky veci a vzájomného vzťahu základnej Zmluvy o pozemkovom spoločenstve a Stanov ako dokumentu, ktorý na základnú zmluvu nadväzuje a bližšie špecifikuje vnútorné vzťahy v rámci spoločenstva je zrejmé, že prijatie stanov musí obsahovo aj časovo nadväzovať na prijatie Zmluvy o pozemkovom spoločenstve. Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie svedka R. Q. na pojednávaní dňa 21.01.2016 podľa ktorého „najskôr sa schválila Zmluva o pozemkovom spoločenstve, lebo stanovy kopírujú zmluvu o spoločenstve a sú doplnené istými odsekmi, ktoré sú viac - menej organizačného charakteru. Dávali sme hlasovať, či máme čítať celé nové stanovy alebo len tie zmeny. Valné zhromaždenie odsúhlasilo, že len zmeny. Zmeny sa prečítali a dali sa odhlasovať“. Uviedol, že sa hlasovalo celkovo, naraz, nie po jednotlivých bodoch zmien. K druhým stanovám, pod ktorými je podpísaný advokát R.. M. W. z F. svedok uviedol, že na valnom zhromaždení bol prezentovaný len jeden návrh stanov, ktorý vypracoval výbor, ktorý je tým poverený (teda prvé stanovy). Uviedol, že sa po obci pohybovali aj iné stanovy, ktoré svedok nevedel, kto dal vypracovať, ale to nemalo nič spoločné s tým, čo bolo na schôdzi, pretože za vypracovanie stanov je zodpovedný výbor. 40. Z uvedeného je zrejmé, že na valnom zhromaždení sa hlasovalo o návrhu stanov predložených výborom, ako aj to, že tieto stanovy nadväzovali na Zmluvu o pozemkových spoločenstvách schválenú v bode 8. Odvolací súd má za to, že z výpovedí svedkov bolo potvrdené, že na valnom zhromaždení sa prečítal návrh zmien stanov (nie celé stanovy), o ňom sa hlasovalo a stanovy boli prijaté. Až po hlasovaní boli podielnici vyzvaní, aby uviedli, či má niekto doplňujúci návrh a prihlásili sa žalobca a R.. R. s návrhom, aby sa do stanov doplnilo že členmi výboru môžu byť iba bezúhonné osoby, pričom tento návrh nebol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov. 41. Pokiaľ okresný súd vyjadril nesúhlas so spôsobom, akým valné zhromaždenie rozhodovalo o prijatí stanov, pokiaľ rozhodovali iba o navrhovaných prečítaných zmenách, je treba uviesť, že určenie spôsobu, akým sa o stanovách rozhoduje, je v kompetencii valného zhromaždenia. Zmeny stanov súviseli so zmenou právnej úpravy pozemkových spoločenstiev a pokiaľ valné zhromaždenie vzhľadom na predmet zmien (ktoré bolo nevyhnutné prijať v dôsledku zmien právnej úpravy) prejavilo vôľu, že stačí ak sa oboznámi s konkrétnymi zmenami a netrvalo na tom, že si musí vypočuť desať strán úplného znenia stanov, je to vôľa valného zhromaždenia ktorú je nutné rešpektovať a takýto spôsob prerokovania prijatých zmien nie je v rozpore s platnou právnou úpravou. Predmetom hlasovania boli len zmeny stanov, s ich nezmenenou časťou boli prítomní oboznámení, keďže tá platila aj pred zasadnutím valného zhromaždenia. Nebol preto dôvod, aby sa čítali stanovy celé, pokiaľ takú vôľu valné zhromaždenie neprejavilo. 42. Z uvedených skutočností, zistených okresným súdom v priebehu dokazovania vyplýva, že vzhľadom na všetky okolnosti je zrejmé, že hlasovanie valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 05.04.2014 prebehlo v súlade s platnými právnymi predpismi a so stanovami a odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by mali byť vyhlásené za neplatné. Sankcia určenia neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia ako kolektívneho orgánu je krajným riešením, ktoré je možné aplikovať v prípadoch, kedy by spôsob, akým bolo valné zhromaždenie vedené, alebo akým bolo jeho rozhodnutie prijaté, porušoval právo niektorého z členov valného zhromaždenia tým, že by ho ukrátil na jeho právach. V danom prípade je zrejmé, že nebola rešpektovaná jedna z konkrétnych požiadaviek žalobcu (bezúhonnosť členov výboru a dozornej rady). Bez ohľadu na to, či sa takáto požiadavka javí ako opodstatnená alebo nie, prehlasovaný člen valného zhromaždenia musí akceptovať vôľu väčšiny, jeho práva takýmto rozhodnutím ukrátené neboli. Pokiaľ je presvedčený, že by ním navrhnutá zmena bola na prospech pozemkového spoločenstva, má možnosť presvedčiť členov valného zhromaždenia na jeho nasledujúcom zasadnutí. 43. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že žalobu zamietol, pretože nezistil, že by boli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie rozhodnutí prijatých valným zhromaždením UPS Polomka dňa 05.04.2014 za neplatné. 44. Odvolací súd rozhodol o trovách konania pred súdom prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v spore úspešný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania pred okresným súdom v plnom rozsahu. 45. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 46. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).