Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/391/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317200713 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6317200713.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej O. C., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX H. XXX, právne zastúpenej JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie M. R. Štefánika 36, 977 01 Brezno, o zaplatenie 781,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 1Csp/9/2017-236 z 31. júla 2017 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 736,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 58,48 Eur od 04. 02. 2014 do zaplatenia, zo sumy 58,48 Eur od 04. 03. 2014 do zaplatenia, zo sumy 60,86 Eur od 01. 04. 2014 do zaplatenia, zo sumy 58,48 Eur od 06. 05. 2014 do zaplatenia, zo sumy 57,15 Eur od 04. 06. 2014 do zaplatenia a zo sumy 443,35 Eur od 04. 07. 2014 do zaplatenia, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 31. 07. 2017 konanie v časti istiny vo výške 44,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4,99 Eur od 04. 03. 2014 do zaplatenia, zo sumy 19,80 Eur od 01. 04. 2014 do zaplatenia, zo sumy 19,80 Eur od 04. 06. 2014 do zaplatenia zastavil (I. výrok) a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 736,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 58,48 Eur od 04. 02. 2014 do zaplatenia, zo sumy 58,48 Eur od 04. 03. 2014 do zaplatenia, zo sumy 60,86 Eur od 01. 04. 2014 do zaplatenia, zo sumy 58,48 Eur od 06. 05. 2014 do zaplatenia, zo sumy 57,15 Eur od 04. 06. 2014 do zaplatenia a zo sumy 443,35 Eur od 04. 07. 2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (II. výrok). O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 88,58% (III. výrok) s tým, že žalobcovi vrátil preplatok súdneho poplatku vo výške 2,50 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., ktorá ho vráti po právoplatnosti rozhodnutia (IV. výrok). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 31. 01. 2017 domáhal zaplatenia sumy 781,39 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby, ktoré vyúčtoval žalovanej jeho právny predchodca - spoločnosť Slovak Telecom, a.s.. Vzhľadom na dispozičné oprávnenie žalobcu s predmetom konania spočívajúce v čiastočnom späťvzatí žaloby, okresný súd konanie v časti istiny vo výške 44,59 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 4,99 Eur od 04. 03. 2014 do zaplatenia, zo sumy 19,80 Eur od 01. 04. 2014 do zaplatenia, zo sumy 19,80 Eur od 04. 06. 2014 do zaplatenia, zastavil. Okresný súd uviedol, že predmetom predloženej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 07. 12. 2013 (ďalej aj ,,Zmluva o poskytovaní verejných služieb“) v spojení s Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb (ďalej aj ,,Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb“) bola najmä aktivácia programu služieb Happy Xl, s dobou viazanosti 24 mesiacov, aktivácia dátovej služby neobmedzený internet v mobile, aktivácia služby CLIR, aktivácia služby roaming, poistenie zariadenia. Prvoinštančný súd z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 07. 12. 2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb a toho istého dňa dodatok k tejto zmluve, pretože na zmluve a na dodatku absentuje podpis žalovanej ako jej prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy. V zmysle § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších právnych predpisov sa zmluva o poskytovaní verejných služieb uzatvára písomne. Pretože žalovaná zmluvu ani dodatok k zmluve nepodpísala, nemožno v posudzovanom prípade hovoriť o písomnom uzatvorení zmluvy. Vzhľadom k dikcii ustanovenia § 40 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), ktorý pod sankciou neplatnosti stanovuje vykonanie právneho úkonu vo forme vyžadovanej zákonom, potom považoval súd prvej inštancie predmetnú zmluvu spolu s jej dodatkom za absolútne neplatné právne úkony. Ďalej konštatoval, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí od začiatku, voči každému, nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou, nepremlčuje sa. Poskytnuté plnenie na základe absolútne neplatného právneho úkonu predstavuje bezdôvodné obohatenie. Poistná zmluva zo dňa 07. 12. 2013 bola uzavretá medzi poisťovateľom spoločnosťou Generali Slovensko poisťovňa, a.s. a poistníkom/poisteným O. C., nar. XX.XX.XXXX (žalovanou). Predmetom zmluvy bolo poistenie elektronického zariadenia zn. C. P. s výrobným číslom XXXXXXXXXXXXXXX, rokom predaja 2013 a poistnou (predajnou) cenou 569,- Eur. Mesačné poistné bolo dohodnuté na sumu 2,49 Eur. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná predmetný mobilný telefón zn. C. P. prevzala a to dňa 07. 12. 2013, kedy si ho dala poistiť. Telekomunikačné zariadenie zn. C. P. s výrobným číslom XXXXXXXXXXXXXXX, kúpnou cenou 569,- Eur, výškou pravidelnej mesačnej splátky 23,33 Eur, bolo predmetom kúpnej zmluvy obsiahnutej v dodatku k zmluve a súčasne v zmluve o poskytovaní verejných služieb bola zmienka o mobilnom telefóne zn. C. P. s výrobným číslom XXXXXXXXXXXXXXX. Pretože zmluva ani dodatok k nej neboli platne uzavreté, v danom prípade došlo zo strany žalovanej k bezdôvodnému obohateniu, keď žalovaná získala z neplatných právnych úkonov majetkových prospech. Žalovaná sa bezdôvodne obohatila tým, že prostredníctvom predmetného mobilného zariadenia zn. C. P. užívala telekomunikačné služby mobilného operátora - právneho predchodcu žalobcu, na preukázanie čoho slúži databáza právneho predchodcu žalobcu o prevolaných minútach z tohto telekomunikačného zariadenia. Za užívanie telekomunikačných služieb vystavil právny predchodca žalobcu žalovanej faktúry č. 7400678110 (na sumu 58,48 Eur), č. 7401808899 (na sumu 63,47 Eur), č. 7402871882 (na sumu 80,66 Eur), č. 7403881074 (na sumu 58,48 Eur) a č. 7404873270 (na sumu 76,95 Eur) za paušál Happy XL, splátku poistného a splátku zariadenia, a faktúrou č. 7405856476 (na sumu 443,35 Eur) bola žalovanej vyúčtovaná splátka zariadenia ako zostávajúca časť kúpnej ceny mobilného telefónu. Žalovaná vyfakturovanú sumu celkom 781,39 Eur (pôvodný predmet konania) neuhradila. Súd prvej inštancie uviedol, že nárok na zaplatenie za vyúčtované položky za obmedzenie a prerušenie služieb (faktúry č. 7402871882 a 7404873270, suma 2x 19,80 Eur) a zaslanie upomienky (faktúra č. 7401808899, suma 4,99 Eur) bol žalobcom zobratý späť. V zmysle Občianskeho zákonníka sa pri bezdôvodnom obohatení musí vydať všetko, čo sa ním získalo, a ak to nie je možné, musí sa za nadobudnuté poskytnúť peňažná náhrada. Pokiaľ ide o telekomunikačné služby, okresný súd uložil žalovanej zaplatiť peňažnú náhradu žalobcovi tak, ako bola vyfakturovaná právnym predchodcom žalobcu (faktúry č. 7400678110, č. 7401808899, č. 7402871882, č. 7403881074, č. 7404873270). Ohľadne otázky premlčania okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade k oslabeniu vymáhateľnosti práva žalobcu nedošlo, pretože možno na posudzovaný prípad aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu z dôvodu úmyselného obohatenia sa žalovanej, keď žalovaná aj napriek tomu, že ide o fyzickú osobu spotrebiteľa si musela byť vedomá tej skutočnosti, že ak preberie mobilný telefón za účelom užívania telekomunikačných služieb je potrebné zmluvne sa zaviazať na úhradu služieb, a keď zmluvu ani dodatok k nej nepodpísala musela byť aspoň uzrozumená s možnosťou vzniku škody na strane právneho predchodcu žalobcu. Podľa názoru okresného súdu každý, aj priemerne zmýšľajúci, spotrebiteľ musí vedieť, že žiadny telefónny operátor neposkytuje telekomunikačné služby zadarmo, bez nároku na úhradu nákladov a bez nároku na zisk spojený s poskytovaním daných služieb. Pokiaľ ide o mobilný telefón, právnym titulom nadobudnutia jeho vlastníctva žalovanou je kúpna zmluva obsiahnutá v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Ohľadne kúpnej zmluvy nemožno konštatovať jej neplatnosť, keďže zákon nevyžaduje pre jej platné uzatvorenie písomnú formu. Žalovanou nebola zaplatená celá kúpna cena pri prevzatí veci, preto je žalovaná povinná uhradiť zvyšok kúpnej ceny, ktorá bola rovnako fakturovaná právnym predchodcom žalobcu (faktúry č. 7400678110, č. 7401808899, č. 7402871882, č. 7403881074, č. 7404873270, č. 7405856476). Vzhľadom na uvedené okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 736,80 Eur. Keďže sa žalovaná nesplnením peňažného záväzku dostala do omeškania, priznal súd prvej inštancie žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, ktorého výška bola v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, konkrétne úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy zo sumy 58,48 Eur od 04. 02. 2014 do zaplatenia, zo sumy 58,48 Eur od 04. 03. 2014 do zaplatenia, zo sumy 60,86 Eur od 01. 04. 2014 do zaplatenia, zo sumy 58,48 Eur od 06. 05. 2014 do zaplatenia, zo sumy 57,15 Eur od 04. 06. 2014 do zaplatenia a zo sumy 443,35 Eur od 04. 07. 2014 do zaplatenia. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) tak, že pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie žaloby týkajúce sa sumy 44,59 Eur, uvedené okresné súd pripočítal k zavineniu žalobcu, pretože na základe vlastného rozhodnutia neovplyvneného konaním žalovanej zobral žalobu späť v časti spočívajúcej v uplatnenom nároku na zaplatenie poplatkov za obmedzenie a prerušenie služby a poplatku za upomienku. V tejto časti bol žalobca neúspešný, čo v percentuálnom vyjadrení vzhľadom na pôvodný predmet konania (suma 781,39 Eur) predstavuje 5,71%, úspešný bol v 94,29% sporu, pričom pomer úspechu a neúspechu žalobcu predstavuje 88,58% (94,29-5,71). Okresný súd preto rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu. Pretože pred prvým pojednávaním k čiastočnému späťvzatiu žaloby, a tým došlo k obmedzeniu predmetu poplatkového úkonu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 7 ods. 7 vety tretej zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, vrátil okresný súd zodpovedajúcu časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 2,50 Eur (súdny poplatok zaplatený vo výške 46,50 Eur, po čiastočnom späťvzatí súdny poplatok za podanú žalobu predstavuje sumu 44,- Eur ako 6% zo sumy 736,80 Eur, rozdiel tých súm je 2,50 Eur) prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.. ktorá ho vráti po doručení rozhodnutia. 2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku II. a III., žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. a vec v tomto rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodovanie, resp. zmenil rozsudok okresného súdu a žalobu zamietol a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie žalovaná odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Podľa jej názoru žalobca až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania na pojednávaní dňa 31. 07. 2017 nepredložil platný dôvod vzniku záväzku medzi nimi, na základe ktorého sa domáha peňažného plnenia vo svoj prospech. Uviedla, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy na základe Zmluvy o pripojení, nie na základe bezdôvodného obohatenia ani titulom náhrady škody. Pokiaľ žalobca s ňou neuzavreli platnú zmluvu, nemalo zo strany žalobcu dôjsť k žiadnemu plneniu v prospech nej. Neuzavretie zmluvy (absencia jej podpisu) z pohľadu spotrebiteľa nemožno pripísať na jej ťarchu. Napriek tomu jej žalobca poskytoval služby od 02/2014 do 06/2014. Žalobca aj napriek právnemu zastúpeniu nepostupoval v súlade s platnou legislatívou a svoj nárok nesprávne uplatňoval, nezvolil vhodný procesný nástroj na uplatnenie práva v konaní pred súdom, o ktorom tvrdil, že mu patrí, preto podľa jej názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z opatrnosti namietala premlčanie pohľadávky žalobcu, pretože v prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a práva na náhradu škody sa tieto práva premlčujú v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote (§ 106 ods. 1, § 107 ods. 1 OZ). Žalobca v tejto lehote žalobu nepodal na súd, ako to vyplýva zo splatnosti ním predložených faktúr (ku dňu 03. 02. 2014, 03. 03. 2014, 31. 03. 2014, 05. 05. 2014, 03. 06. 2014, 03. 07. 2014). Žaloba bola podaná na súde dňa 31. 01. 2017. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 736,80,- Eur s príslušenstvom (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). 5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 781,39 Eur. Na základe späťvzatia žaloby sčasti žalobcom, okresný súd zastavil konanie o zaplatenie sumy 44,59 Eur s príslušenstvom (I. výrok). 6. Odvolací súd (zhodne s názorom okresného súdu) konštatuje, že Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 07. 12. 2013 ani Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 07. 12. 2013 neboli opatrené vlastnoručným podpisom žalovanej, hoci v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších právnych predpisov Zmluva o poskytovaní verejných služieb mala byť uzatvorená písomne, v dôsledku čoho uvedené právne úkony (Zmluva o poskytovaní verejných služieb a Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb) sú absolútne neplatné (§ 40 OZ). 7. Odvolací súd sa stotožňuje i s názorom okresného súdu ohľadne právneho titulu nadobudnutia vlastníctva k mobilnému telefónu, a to na základe kúpnej zmluvy obsiahnutej v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že ohľadne kúpnej zmluvy nie je možné konštatovať jej neplatnosť, pretože zákon nevyžaduje pre jej platné uzatvorenie písomnú formu. 8. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd vec správne právne posúdil, keď uviedol, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej (§ 451 ods. 1, 2, § 457 OZ) a na zaplatenie kúpnej ceny za mobilný telefón tov. zn. C. P. s výrobným číslom XXXXXXXXXXXXXXX (§ 588 a nasl., § 612 OZ). 9. V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd zdôrazňuje, že civilné konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Strany nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (viď uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009). 10. Ohľadne námietky premlčania vznesenej žalovanou v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje, že okresný súd sa ex offo zaoberal otázkou premlčania. Okresný súd ustálil, že v posudzovanej veci ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej. Podľa názoru odvolacieho súdu tento právny záver okresného súdu je predčasný. Z obsahu spisu totiž nie je možné vyvodiť, že by nedodržanie formy, ktorú zákon pri Zmluve o poskytovaní verejných služieb vyžaduje (písomná forma), bolo spôsobené úmyselným konaním žalovanej, a to za účelom úmyselne získať bezdôvodné obohatenie. 11. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1, 2, 3 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. 12. Z citovaného ustanovenia § 107 OZ vyplýva, že objektívna doba je stanovená ako maximálna lehota, v ktorej je možné, aby v jej rámci plynula dvojročná subjektívna doba. Osobitne je stanovený začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, kde súčasne plynú lehoty jednak subjektívne a jednak objektívne. Najneskoršie sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, za desať rokov, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že bol prospech získaný a kto ho získal. Pri synalagmatických plneniach z neplatnej alebo zrušenej zmluvy prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník zmluvy mohol premlčanie namietať. 13. Odvolací súd ďalej konštatuje, že všeobecná premlčacia doba je trojročná, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacou dobou. Všeobecne platí pre začiatok plynutia premlčacej doby, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101). Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť všeobecná premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti (§ 103 prvá veta OZ). Trojročná premlčacia doba teda platí i pri nároku na zaplatenie kúpnej ceny. 14. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 736,80,- Eur s príslušenstvom (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) zrušiť (389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP). 15. Úlohou prvoinštančného súdu bude posúdiť námietku premlčania vznesenú žalovanou v zmysle horeuvedených záverov odvolacieho súdu, pričom výsluchom strán zistí právne relevantné skutočnosti potrebné pre vyporiadanie sa s uvedenou námietkou žalovanej (okolnosti ohľadne uzavretia zmlúv, či vôbec zo strany právneho predchodcu žalobcu bola žalovanej predložená Zmluva o poskytovaní verejných služieb a Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb na podpis, z akého dôvodu žalovaná neopatrila predmetné zmluvy vlastnoručným podpisom; v akom období boli zo strany právneho predchodcu žalobcu poskytované verejné služby na základe neplatnej zmluvy; kedy sa žalobca skutočne dozvedel, že na jeho úkor, resp. na úkor jeho právneho predchodcu bol získaný majetkový prospech a o tom, že ho získala žalovaná; akým spôsobom sa právny predchodca žalobcu a žalovaná dohodli na splatnosti kúpnej ceny za mobilný telefón). Odvolací súd zdôrazňuje, že v posudzovanej veci je potrebné osobitne odlíšiť plynutie všeobecnej premlčacej doby (pri nároku na zaplatenie kúpnej ceny) a plynutie premlčacej doby (subjektívnej a objektívnej) pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade, ak žalobca uplatnil pohľadávku s príslušenstvom v rámci premlčacej doby, súd prvej inštancie opätovne preskúma, či žalobcovi vznikol nárok na jej zaplatenie z titulu nesplnenia si povinnosti žalovanou, t.j. riadne a včas zaplatiť kúpnu cenu za mobilný telefón vrátane povinnosti žalovanej vydať bezdôvodné obohatenie vrátane jeho príslušenstva. 16. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). 17. Odvolaním nenapadnuté výroky (I. a IV. výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP). 18. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).