Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/164/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318010174 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6318010174.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného E. Y. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. decembra 2018, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Brezne zo dňa 01.10.2018, sp.zn. 3T/83/2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom okresného súdu v Brezne zo dňa 01.10.2018, sp.zn. 3T/83/2018 bol obžalovaný E. Y. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 18. 12. 2017 v čase okolo 17.00 h v kuchyni rodinného domu v mieste spoločného trvalého bydliska na adrese P., J. XXX/XXX fyzicky napadol svojho syna H. Y. a to tak, že ho chytil za oblečenie za golier, hodil ho na zem, tu ho stále držal za oblečenie, za golier a kričal mu, že ho tu pridusí a vulgárne mu nadával, čím u syna H. Y. vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, avšak mu nespôsobil žiadne zranenia, a dňa 21. 12. 2017 v čase o 22.45 h v obývacej miestnosti rodinného domu v mieste spoločného trvalého bydliska na adrese P., J. XXX/XXX fyzicky napadol svojho syna H. Y. a to tak, že ho rukou škrtil na krku, pričom sa mu vyhrážal zabitím, čím u syna H. Y. vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, avšak mu nespôsobil žiadne zranenia, čo u H. Y. a H. Y. zanechalo negatívne stopy na ich psychike, vyvolávalo u nich pocity strachu, obáv resp. pocity poníženia a urážky a ovplyvňovalo to negatívne ich psychiku spôsobom popísaným v znaleckých posudkoch. Za to mu bol uložený podľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 2, 3 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr.zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr.zák. obžalovanému bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Naproti tomu podľa § 285 písm. b) Tr.por. bol obžalovaný E. Y. pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že od 01. 09. 1999 do dňa 21.12.2017 počas období kedy sa H. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., ul. J. č. XXX/XXX zdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska, s výnimkou dňa 13.10.2007 a období, kedy pracoval v zahraničí, najčastejšie cez víkend pod vplyvom alkoholu fyzicky napádal svojho syna H. Y. tak, že mu vykrúcal ruky, sácal do neho, udieral ho päsťami do ramien a hrudníka, vulgárne mu nadával tiež mu nadával do neschopákov a dementov, vyhrážal sa mu zabitím, a od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2004 do presne nezisteného dňa v mesiaci november 2017, okrem dňa 13. 10. 2007 a okrem období, kedy sa H. Y. zdržiavala v zahraničí, vo večerných hodinách v rodinnom dome v P., ul. J. XXX/XXX, pod vplyvom alkoholu najčastejšie cez víkend vulgárne nadával svojej manželke H. Y., raz za polrok jej pri hádkach vykrúcal a stláčal ruky, tak že ju to bolelo, silnejšie ju strkal do pliec, akoby chcel s ňou vyvolať bitku, v dôsledku čoho H. Y. viac krát odišla z domu, tiež ju asi dvadsať krát za uvedené obdobie nenechal spať, strhával z nej paplón a chcel sa s ňou rozprávať a keď mu H. Y. hovorila, aby ju nechal, že sa porozprávajú keď bude triezvy, tak búchal dverami, aby nemohla spať, pričom jej uvedeným konaním nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie, ktorý obžaloba kvalifikovala ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) ods. 3 písm. d) Tr.zák., bol spod obžaloby oslobodený, nakoľko skutok nie je trestným činom. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje, pretože z poznatkov z praxe možno konštatovať, že v prípade konania, v súvislosti s ktorým existuje podozrenie, že by mohlo napĺňať znaky týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr.zák. je prakticky vylúčené, aby mohlo byť trestné oznámenie podávané bezprostredne po prvom alebo druhom útoku, pretože v prípade tohto zločinu, ako súd správne konštatoval, je potrebná určitá trvalosť, sústavnosť, čo však v žiadnom prípade neznamená, že jednotlivé čiastkové útoky musia byť páchané každý deň. Ak by v danom prípade podal niekto z poškodených trestné oznámenie ohľadne skutkov, za ktoré bol obžalovaný senátom okresného súdu spod obžaloby oslobodený, už po spáchaní niektorého z prvých skutkov existuje pochybnosť, či by uvedené konanie už vtedy naplnilo znaky skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného činu. Práve postavenie obete pri trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby, v tomto prípade poškodených H. Y., resp. H. Y., býva spravidla dlhodobo ovplyvnené nielen jej sociálnou odkázanosťou, ale aj istou neschopnosťou vymaniť sa z dosahu konania agresora, ktorý sa voči nej nemusí dopúšťať iba fyzického násilia, ale aj ďalšieho konania popísaného v ust. § 208 Tr.zák. Takéto konanie bolo podľa názoru okresného prokurátora zo strany obžalovaného E. Y. voči obom poškodeným preukázané, pričom je nepochybné z vykonaného dokazovania, ako správne konštatoval okresný súd, že obžalovaný sa tohto konania voči svojmu synovi, resp. voči svojej manželke dopúšťal výlučne pod vplyvom alkoholu. Ďalej poznamenal, že objekty takéhoto konania bývajú často neschopné vymaniť sa z bludného kruhu a uniknúť z dosahu agresora, pričom agresiou treba rozumieť nielen fyzické napádanie, ale aj opakovanú a dlhodobú, hoci nie vždy spravidla každodennú verbálnu agresiu. V prvom prípade, počas obdobia skutkov, ktoré sa kladú obžalovanému E. Y. za vinu, nebol jeho syn H. Y. ešte ani plnoletý a stotožňuje sa s konštatovaním súdu, že v prípade H. Y. sa jedná o osobu, ktorá má dlhodobé skúsenosti s požívaním drog, pričom boli rozoberané aj možné motívy, prečo mohol tento podať trestné oznámenie na svojho otca E. Y.. Ako však vyplynulo z dokazovania H. Y. mal prvé skúsenosti s požívaním drog vo veku cca 15 rokov, teda v čase, kedy sa už jeho otec pod vplyvom alkoholu voči nemu správal verbálne agresívne. Súčasne však treba poukázať aj na to, že H. Y. sa na hlavnom pojednávaní v podstate otca zastal, napriek tomu, že u neho nie je dostatočne rozvinutá sebareflexia, kedy uviedol, že otec sa takto správal voči nemu iba pod vplyvom alkoholu (a aj voči jeho matke), a že nechce, aby otec išiel do väzenia. Z odôvodnenia rozsudku teda vyplynulo, že senát poškodenému H. Y. uveril ohľadne vyhrážok zabitím v prípade posledných dvoch skutkov, avšak mu možno nie celkom uveril v prípade ďalších skutkov, čo však podľa názoru okresného prokurátora dostatočne neodôvodnil. Súd tiež poukázal aj na to, že ani H. Y. nepotvrdila skutočnosť, že obžalovaný týral svojho syna, čo ale nekorešponduje s jej výpoveďou v prípravnom konaní. Podľa jeho názoru protiprávneho konania sa obžalovaný dopúšťal už vtedy, keď mal jeho syn celkovo 9 rokov a nie až niekedy vo veku 15 rokov. Ďalej poukázal na výpoveď znalkyne z odboru psychológia, z obsahu ktorej vyplynulo, že práve očakávané víkendové správanie obžalovaného E. Y. pôsobilo na jeho syna a manželku negatívne, a preto súd mohol zohľadniť (ak by dospel k záveru, že sa skutky stali, že sú trestným činom, a že ich spáchal obžalovaný), že po podstatnú časť obdobia sa obžalovaný taktiež stretával s problémami aj na strane syna a na strane manželky (následky údajnej nevery), pričom však svoju sčasti možno odôvodnenú frustráciu si ventiloval voči týmto členom rodiny iba a len výlučne pod vplyvom alkoholu. Túto skutočnosť mohol súd zohľadniť aj pri prípadnom ukladaní trestu, ktorý by mohol byť obžalovanému uložený aj s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu, keďže obžalovaný sa v čase, keď bol triezvy, agresívne voči nim nesprával. Tiež poznamenal, že poškodená bola vystavená dlhodobo v celku pravidelne, verbálnej a brachiálnej agresii svojho manžela v čase, keď tento bol pod vplyvom alkoholu. V čase spáchania skutku prežívala poškodená poníženie, ublíženie a snažila sa vyhnúť tomuto prežívaniu. Psychický stav poškodenej H. Y. bol destabilizovaný nielen vyšetrovaným skutkom, ale aj porovnateľne s týmto aj problémami a ťažkosťami jej syna, pričom sa cítila byť bezmocná. Na tieto skutočnosti poukázala aj znalkyňa J.. H. P., J.. v prípravnom konaní. Je vysoko pravdepodobné, že vo veku poškodeného spôsobovalo otcove zmenené správanie pod vplyvom alkoholu u neho neistotu, strach a obavy. Poškodený preto na otcovo správanie reagoval negatívne. Z vyššie uvedeného javí sa byť pochybné, prečo senát na jednej strane uveril údajným vyhrážkam zabitím adresovaným E. Y. H. Y., ku ktorým došlo bez svedkov a na strane druhej, zrejme dostatočne neuveril výpovedi H. Y., ktorá však bola v podstatnej časti podporená výpoveďou jeho matky H. Y.. Práve poškodená H. Y. nechcela vypovedať voči svojmu manželovi ani ohľadne skutkov, ktoré sa mali týkať jej samej a v súvislosti s týmito skutkami boli tieto v podstate preukázané výlučne výpoveďou ich syna H. Y.. Keďže H. Y. nebola schopná ich rodinnú situáciu riešiť inak, tak odišla na dlhé pracovné pobyty do zahraničia. Zdôraznil, že v konaní obžalovaného existovala sústavnosť, hoci nie pravidelnosť, toto konanie prežívali aj H. Y. aj H. Y. negatívne, čo však nemusí znamenať, že sa u nich musela neskôr diagnostikovať posttraumatická stresová porucha, ani iná choroba alebo porucha, pričom diagnostikovanie takejto duševnej poruchy, ktorú môže zistiť znalec z odvetvia psychiatrie by mohlo mať za následok iba posúdenie uvedeného skutku vo vzťahu k ustanoveniu ods. 3 písm. a) § 208 Tr.zák., ak by ním bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, teda dlhší čas trvajúca porucha zdravia. V podstatnej väčšine prípadov, s ktorými sa okresná prokuratúra stretla, a ktoré boli aj následne skončené právoplatne odcudzujúcim rozsudkom za uvedený zločin, však u poškodených žiadna posttraumatická stresová porucha diagnostikovaná nebola. Vyslovil preto názor, že v prípade obžalovaného E. Y. dochádzalo k páchaniu takého konania, ktoré možno subsumovať pod ust. § 208 Tr.zák., tak ako bolo uvedené v obžalobe. V tejto súvislosti ani trest, ktorý bol uložený obžalovanému takejto právnej kvalifikácie nezodpovedá, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajská prokurátorka na verejnom zasadnutí predniesla návrh v súlade s písomným vyhotovením odvolania, navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obžalovaný na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť odvolanie okresného prokurátora, pretože považoval prvostupňové rozhodnutie za správne a zákonné. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolanie primárne zistil, či nie je daný dôvod pre jeho zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por., a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, a ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodná. V súvislosti so splnením revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Všetky dôkazy boli získané zákonným spôsobom a súd ich vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu riadiac sa pritom ust. § 2 ods. 12 Tr.por. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správe a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd musí konštatovať, že v danom prípade je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok uvedený v napadnutom rozhodnutí sa stal spôsobom popísaným v rozsudku, a že ho spáchal obžalovaný E. Y. a z jeho konania tam nastal uvedený následok. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v otázke uznanej viny, si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu, pričom v podrobnostiach odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa totiž dostatočným spôsobom rozanalyzoval dôkaznú situáciu a predmetné rozhodnutie obsahuje aj úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj právnych úvahách na to nadväzujúcich. Toto konštatovanie sa týka nielen rozhodnutia súdu, ktorým obžalovaného uznal za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr.zák., nakoľko dôkazmi bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný E. Y., či už dňa 18.12.2017, ako aj dňa 21.12.2017 blízkej osobe - svojmu synovi H. Y. sa vyhrážal smrťou, resp. ťažkou ujmou na zdraví, a jeho vyhrážanie vzbudilo u poškodeného dôvodnú obavu, ako aj vo vzťahu k oslobodzujúcej časti, kde obžaloba kvalifikovala konanie obžalovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr.zák., a keďže tak právne úvahy prvostupňového súdu, ako aj jeho odôvodnenie je veľmi podrobné a presvedčivé, odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k takémuto rozhodnutiu. V súhrne možno teda konštatovať, že rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, nakoľko súd podrobne odôvodnil, prečo a z akých dôvodov obžalovaného E. Y. jednak uznal za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania, ale jeho presvedčivosť možno skonštatovať aj v časti, ktorej obžalovaného spod obžaloby v zmysle § 285 písm. b) Tr.por. spod obžaloby oslobodil, a preto nie je potrebné opakovať dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k takémuto rozhodnutiu. K argumentácii okresného prokurátora uvedenej v písomnom vyhotovení odvolania, odvolací súd musí konštatovať, že uvedená argumentácia je obsiahnutá nielen v obžalobe, ktorú okresný prokurátor podal na obžalovaného, ale aj v jeho záverečnej reči, pričom súd prvého stupňa sa s ňou v odôvodnení rozhodnutia veľmi podrobne, a aj presvedčivo vysporiadal a vyslovil aj úvahy, ktoré ho viedli k takémuto rozhodnutiu. Poukázal nielen na vykonané dôkazy, a to výpovede obžalovaného, poškodených, znalcov, svedkov, ako aj listinné dôkazy, ale aj na dôkaznú núdzu, ktorá ho viedla k tomu, že oproti obžalobe jednak v časti skutok upravil, následne zmenil právnu kvalifikáciu oproti obžalobe a v neposlednom rade postupom podľa § 285 písm. b) Tr.por. obžalovaného spod obžaloby, najmä vo vzťahu k poškodenej H. Y. oslobodil. Postupoval týmto spôsobom najmä preto, že výpoveď poškodeného H. Y. uskutočnená na hlavnom pojednávaní, sa v určitých podstatných detailoch odlišovala od výpovedi z prípravného konania, pričom vzal v úvahu aj postoj poškodeného, jeho konanie a aj správanie voči obžalovanému. Takým istým postupom konal aj vo vzťahu k poškodenej H. Y., ktorá v podstate voči svojmu manželovi nevypovedala, ale využila právo, ktoré jej z jednotlivých ustanovení Trestného poriadku vyplýva. Ak okresný prokurátor v dôvodoch odvolania poukazuje na súdnu prax v iných obdobných trestných veciach, ide len o jeho úvahy a konštatovania, ktoré vzhľadom na dôkaznú situáciu v tejto trestnej veci ostávajú len v rovine pravdepodobnosti a nie v rovine dôkazmi bez akýchkoľvek pochybností presvedčivej (nemennej). Z týchto dôvodov preto ani odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako konštatovať správnosť skutkových zistení súdom prvého stupňa, a na to nadväzujúcich právnych súvislostí. Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku o treste obžalovanému, keď mu za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Tr.zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Trest, ktorý uložil súd prvého stupňa obžalovanému, spĺňa všetky atribúty uvedené v ust. § 34 ods. 1 a nasl. Tr.zák. a je potrebný na to, aby v budúcnosti sa vyvaroval akejkoľvek protispoločenskej činnosti. Takto uložený trest, teda spĺňa individuálnu, ako aj generálnu prevenciu. Okrem toho správny bol aj výrok, ktorým súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, nakoľko protiprávneho konania sa dopustil pod vplyvom alkoholických nápojov a potreba takéhoto postupu vyplynula aj zo znaleckého posudku, na ktorý súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia poukazuje. Keďže odvolanie okresného prokurátora dôvodné nebolo, odvolací súd ho v zmysle § 319 Tr.por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.