Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/72/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6408211134 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6408211134.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobcu WOODCOTE Slovakia, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO: 31 404 367, právne zast. Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Révova 7, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 731 proti žalovanému M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. č.XX, XXX XX D. N., právne zast. JUDr. Dušan Klimo, advokát so sídlom Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom v konaní o zaplatenie 1.907,51 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Cb/233/2008-167 zo dňa 31. januára 2018 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Cb/233/2008-167 zo dňa 31. januára 2018 p o t v r d z u j e. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.907,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 972,58 Eur od 28.09.2006 do zaplatenia, vo výške 14 % ročne zo sumy 1.034,51 Eur od 14.10.2006 do 20.12.2006, vo výške 14 % ročne zo sumy 934,92 Eur od 21.12.2006 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 31.10.2008 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 57.465,50 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 29.300 Sk od dňa 28.09.2006 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 31.165,50 Sk od 14.10.2006 do 20.12.2006, úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 28.165,50 Sk od 21.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovaný neuhradil faktúru č.60801815 zo dňa 13.09.2006, splatnú dňa 27.09.2006 na sumu 29.300 Sk a faktúru č. 60801985 zo dňa 29.09.2006, splatnú dňa 13.10.2006 na sumu 31.165,50 Sk, z ktorej bola dňa 20.12.2006 uhradená suma 3.000,-Sk, obe faktúry vystavené na základe kúpnej zmluvy. 3. Okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz dňa 03.12.2008 sp.zn. 16Rob/681/2008-18, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobca nepredložil kúpnu zmluvu ani doklad preukazujúci prevzatie tovaru. Zároveň uviedol, že ani čiastočne neuhradil časť žalovanej faktúry. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal platobný rozkaz zrušiť v celom rozsahu a po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 4. Okresný súd rozsudkom sp.zn. 12Cb/233/2008-77 zo dňa 18.03.2010 podanú žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania. V odôvodnení súd uviedol, že v konaní neboli predložené doklady preukazujúce uzavretie čo i len ústnej kúpnej zmluvy medzi stranami sporu. Súd mal jednoznačne preukázané, že tovar prevzal iný subjekt ako žalovaný a hoci neuhradené faktúry boli vystavené na žalovaného, tento tovar neodobral, o čom svedčí aj jeho evidencia neuhradených faktúr za rok 2006. Súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žalobu zamietol. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu rozhodol uznesením sp.zn.:43Cob/235/2010-95 zo dňa 24.11.2010 tak, že prvostupňový rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn.:12Cb/233/2008-77 zo dňa 18.03.2010 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že postupom prvostupňového súdu došlo k odňatiu možnosti žalobcu preukázať dôvodnosť uplatneného nároku, pretože súd prvého stupňa nevykonal výsluch navrhnutého svedka - R. T., ktorý vyfakturovaný tovar prevzal. Záver prvostupňového súdu o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno označil odvolací súd za predčasný a napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 6. Po vrátení veci na nové konanie nariadil okresný súd na deň 31.01.2018 pojednávanie, na ktorom v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie výsluchom navrhnutého svedka R. T. a podanú žalobu prejednal za prítomností strán sporu. 7. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že zistil, že žalovaný sa osobne, spoločne so R. T., ktorý v konaní vypovedal ako svedok, dostavili do predajne žalobcu za účelom nákupu stavebného materiálu. Žalobca nebol ochotný odpredať tovar R. T. na faktúru, nakoľko s ním nemal dobré skúsenosti, bol však ochotný dodať tovar na faktúru žalovanému, s ktorým mal dobré obchodné vzťahy a poskytoval mu na odpredávaný tovar dohodnuté obchodné zľavy. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné a vyplývajú zo zhodných výpovedí strán sporu a výpovedí svedkov. Medzi stranami nebol sporný ani rozsah a špecifikácia odobratého tovaru (stavebného materiálu), ktorý vyplýva z predložených dodacích listov a vystavených faktúr. Sporná nebola ani skutočnosť, že tovar v rozsahu podľa dodacích listov prevzal vypočutý svedok R. T., čo mal súd preukázané z predložených dodacích listov a svedeckých výpovedí M. U. a H. H., zamestnancov žalobcu ako aj R. T., ktorí vo svojich výpovediach prevzatie tovaru R. T. zhodne potvrdili. Sporná nebola ani skutočnosť, že žalobca za odobratý tovar vystavil žalovanému dve odberateľské faktúry, a to faktúru č. 60801985 zo dňa 29.09.2006 na sumu 31.165,50 Sk, splatnú dňa 13.10.2006, z ktorej bola dňa 20.12.2006 uhradená vkladom v hotovosti na účet žalobcu suma 3.000,- Sk (neuhradený zostatok tak predstavuje sumu 28.165,50 Sk) a faktúru č. 60801815 zo dňa 13.09.2006 na sumu 29.300 Sk, splatnú dňa 27.09.2006. Sporné medzi stranami zostalo tvrdenie medzi kým došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, keď žalobca tvrdil, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo medzi stranami sporu a žalovaný tvrdil, že kúpnu zmluvu uzavrel žalobca priamo so R. T., ktorý prevzal tovar, pričom on mu len dohodol výšku zľavy na odobratý tovar. Sporné medzi stranami zostalo aj tvrdenie žalovaného o vrátení vystavených faktúr, keď žalovaný tvrdil, že vystavené faktúry žalobcovi ako neoprávnene vystavené vrátil a žalobca toto tvrdenie žalovaného poprel. 8. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci ústne uzatvorili kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), predmetom ktorej bolo dodanie stavebného materiálu podľa predložených dodacích listov, na základe ktorých žalobca vystavil žalovanému dodávateľské faktúry. Z výpovedí strán sporu, ako aj zo svedeckých výpovedí mal súd preukázané, že sa žalovaný osobne spoločne so R. T., ktorý v konaní vypovedal ako svedok, dostavili do predajne žalobcu za účelom nákupu stavebného materiálu. Po tom ako žalobca, vzhľadom na negatívne skúsenosti so R. T., odmietol tomuto odpredať vybraný tovar (stavebný materiál) na faktúru za zvýhodnené (zľavnené) ceny, žalobca súhlasil, že vybraný stavebný materiál odpredá žalovanému, ktorému na vybraný tovar poskytol zvýhodnené ceny, a to na základe jeho dobrých obchodných vzťahov. Skutočnosť, že k dohode o cene dodaného tovaru došlo medzi stranami sporu a ani skutočnosť, že tovar bol dodaný za zvýhodnené ceny, v konaní spochybnená nebola. Hoci výber tovaru realizoval R. T., ktorý tovar aj prevzal, k dohode o cene dodaného tovaru došlo medzi žalobcom a žalovaným, ktorý tovar objednal podľa požiadavky R. T., ktorému žalobca vzhľadom na negatívne skúsenosti nebol ochotný poskytnúť zvýhodnenú cenu a dodať tovar bez jeho zaplatenia v hotovosti na dodávateľskú faktúru. Samotná skutočnosť, že dodaný tovar prevzal R. T., a nie žalovaný, bola pre záver okresného súdu o tom, medzi kým došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy bez právneho významu, nakoľko k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo momentom uzavretia dohody o tovare a jeho cene. Zároveň súd mal zo svedeckej výpovede M. U. a H. H. preukázanú existenciu ústnej dohody, že tovar na základe uzavretej kúpnej zmluvy nebude preberať žalovaný, ale ho prevezme práve R. T., ktorému bol tovar aj vydaný, pričom samotné prevzatie tovaru R. T. strany sporu v konaní ani nespochybňovali. Obranu žalovaného, že kúpnu zmluvu neuzavrel, ale len dojednal R. T. zvýhodnenú cenu objednaného a dodaného stavebného materiálu súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko je z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca s predajom tovaru na faktúru R. T. z vyššie uvedených dôvodov nesúhlasil. V konaní žalovaný nepreukázal, že by vystavené faktúry žalobcovi vrátil, ako to tvrdil vo svojej obrane. Práve naopak, z výpovedí svedkov mal súd preukázané, že žalovaný uhradenie faktúr opakovane urgoval u R. T., ktorý tovar prevzal. Zo skutočnosti, že tento čiastočne uhradil časť faktúry č. 60801985 vo výške 3.000,-Sk, súd vyvodil záver, že vystavené faktúry žalovaný žalobcovi nevrátil ako neoprávnene vystavené, ako to v konaní tvrdil, ale ich poskytol R. T., ktorého požiadal o ich uhradenie. Pokiaľ by totiž tento nemal k dispozícii vystavené faktúry, nemohol by realizovať čiastočnú úhradu, ktorá bola uskutočnená pod variabilným symbolom čísla faktúry. Obrana žalovaného, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo medzi žalobcom a R. T., ktorý predmetný tovar prevzal, odporuje nielen svedeckej výpovedi R. T., ktorý na otázku, či bral tovar na svoju živnosť alebo na žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že tovar bral na žalovaného a zároveň potvrdil, že cenu za dodaný tovar dojednával žalovaný, ale aj záverom logického uvažovania, keď žalobca najskôr odmietol s poukazom na negatívne skúsenosti dodať tovar na faktúru za zvýhodnené ceny priamo R. T.. Pokiaľ by totiž skutočne došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi týmito subjektmi (žalobcom a R. T.), neexistoval by racionálny dôvod na vystavenie dodacích listov a faktúr na žalovaného. Súd preto dospel k záveru, že žalobca tovar na základe uzavretej zmluvy dodal žalovanému (za ktorého ho na základe dohody prevzal R. T.), ktorému za dodaný tovar dôvodne vystavil dodávateľské faktúry, ktoré žalovaný neuhradil. S poukazom na uvedené súd posúdil obranu žalovaného založenú na námietke neuzavretia kúpnej zmluvy a nedostatku pasívnej vecnej legitimácie za nedôvodnú. Okresný súd s poukazom na § 397 v spojení s § 392 ods. 1 ObZ posúdil ako nedôvodnú aj žalovaným vznesenú námietku premlčania, keďže medzi stranami sporu došlo k vzniku obchodno-záväzkového právneho vzťahu, ktorý podlieha premlčaniu v štvorročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých faktúr, pričom do podania žaloby premlčacia doba ešte neuplynula pri žiadnej z vystavených faktúr. 9. Okresný súd priznal s poukazom na § 369 ods. 1 ObZ žalobcovi úroky z omeškania vo výške 14 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, pri zohľadnení čiastočnej úhrady realizovanej dňa 20.12.2006. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 10. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca v celom rozsahu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Uviedol, že pokiaľ okresný súd ustálil, že medzi sporovými stranami nebol sporný rozsah ani špecifikácia odobratého tovaru, uvedená v dodacích listoch a vo faktúrach, tento záver nevyplýva zo žiadnych dôkazov. Sporné tiež ostalo, medzi kým došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a vrátenie faktúr. Namietol, že skutočnosť, že tovar prevzal pán T. a nie žalovaný je pre prvoinštančný súd bez významu a tiež neustálil dobu, kedy malo podľa neho prísť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Odvolával sa pritom na dodacie listy, ktoré boli podľa svedkyne H. z distribučného skladu vypísané na T.. Dodacie listy podpísané T. však súdu predložené neboli. Nebol tiež vykonaný dôkaz, komu boli doručené faktúry a kým. Súd ponechal bez dokazovania dátum spoločnej návštevy žalovaného a T. u žalobcu aj tvrdenie o údajnom poverení T. konať za žalovaného, keď toto splnomocnenie vyžaduje písomnú formu a odporuje svedeckým výpovediam aj výpovedi T., ktorý potvrdil, že ho prevzal na s vedomím žalobcu svojím menom. Žalovaný poukázal na ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce kúpnu zmluvu a na rozhodnutie R-124/1990, ktoré Okresný súd ponechal bez povšimnutia. 11. Žalovaný podal odvolanie aj do priznaného úroku z omeškania a v zmysle § 149 a nasl. CSP vzniesol námietku okolností osobitného zreteľa a dobrých mravov v časti priznaných úrokov, keď desaťročné obdobie trvania sporu od podania žaloby bolo spôsobené prieťahmi v súdnom konaní a nie prieťahmi, ktoré by zapríčinil žalovaný. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4M Cdo/2/2008 a zdôraznil, že úrok priznaný za tak dlhé obdobie je nezákonný a likvidačný i vzhľadom na konkrétne meritum veci je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, keď po tak dlhom období súdneho konania rozhodol súd na škodu žalovaného, keď on sám žiadny záväzkový záväzkovoprávny vzťah so žalobcom nikdy neuzavrel. Pre prípad, že by sa žalobca domáhal od žalovaného bezdôvodného obohatenia vzniesol žalovaný z opatrnosti námietku premlčania. 12. Žalovaný v odvolaní s poukazom na čl. 2 ods. 1 CSP napadol rozsah odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu a uviedol, že okresný súd riadnym nezdôvodnením prečo nevykonal dôkazy vo vzťahu k § 409, § 411 a § 450 ObZ a nevysporiadaním sa s označenou judikatúrou v zásade zmyslu právnej istoty naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania. 13. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, že rozsudok konajúceho súdu považuje za správny, zákonný a spravodlivý. Odôvodnenie rozsudku je presvedčivé, okresný súd jasne a výstižne vysvetlil, ako vec právne posúdil, ktoré významné skutočnosti mal za preukázané a k akým skutkovým tvrdeniam dospel na základe vykonaných dôkazov. Žalobca upozornil, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mohli mať za následok zmenu napadnutého rozsudku a s ktorým by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. V podanom odvolaní žalovaný uvádza jeho uhol pohľadu na vec, ktorý je v rovine domnienok a úvah, avšak dôkazy svedčia v prospech žalobcu a tie si osvojil aj okresný súd. Žalobca v ďalšom zotrval na svojich vyjadreniach a právnej argumentácii, ktoré uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie. Zdôraznil, že medzi stranami došlo k dohode ohľadom podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, čim bola zmluva uzavretá. Zároveň za prítomnosti dvoch svedkov došlo k splnomocneniu na prebratie tovaru pánom T.. K námietke žalovaného týkajúcej sa úroku z omeškania uviedol, že bol určený v zmysle platných právnych predpisov a nemôže byť na ťarchu žalobcu, že tento bol nútený v dôsledku nezákonného konania žalovaného pristúpiť k súdnemu vymáhaniu svojho nároku. Vinou žalovaného musela byť táto záležitosť riešená súdnou cestou, pretože žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Žalobca v dôsledku uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 14. Žalovaný podaním doručeným okresnému súdu dňa 17.04.2018 (podané na poštu dňa 16.04.2017) doplnil odvolanie o listinné dôkazy v časti už namietaných nepodpísaných dodacích listov, ktoré podľa výpovede svedkyne H. vyplnila ona v neprítomnosti žalovaného potom, ako obdržala dodacie listy z distribučného skladu podpísané pánom T., ktoré žalovaný nemal k dispozícii. Uviedol, že tieto listy sa dostali do rúk žalovaného až po podaní odvolania od osôb nezúčastnených na konaní. Žalovaný nemá vedomosť, či uvedené doklady ako originály boli k dispozícii súdu pri vydaní meritórneho rozhodnutia. Priložil k odvolaniu fotokópie faktúry č. 60801985 a č. 60801815 nepodpísané preberateľom a falšovaný podpis žalovaného na dodacom liste č. 60815159 a dodacom liste č. 60819997. 15. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedol, že na podanom odvolaní trvá a zopakoval tvrdenia, ktoré uvádzal v predchádzajúcich vyjadreniach a v odvolaní. Nad rámec toho namietol, že okresný súd neskúmal a priori, či práve svedkovia boli za žalobcu oprávnení takýto obchod zrealizovať a prepisovať prvotné doklady vystavené pri vyskladnení tovaru. Uviedol, že ak tovar zo skladu žalobcu bol pracovníkom vydaný kupujúcemu T., ktorý si u neho tovar vybral, prevzal a na ktorého boli v sklade vypísané dodacie listy, potom ústna kúpna zmluva bola uzavretá medzi T. a žalobcom a faktúry mali byť tiež vystavené na T.. Prvoinštančný súd však dôkaz dodacích listov vystavených pri výdaji tovaru v sklade nevykonal a nevykonal ani dôkazy prepracovanými dodacími listami a faktúrami, hodnotil ich v neprospech žalovaného napriek tomu, že tieto doklady neboli žalovaným podpísané a že absentovala akákoľvek písomná objednávka žalovaného a jeho prevzatie tovaru do dispozície do vlastníctva, ktorý podľa žaloby má platiť. 16. Žalobca v duplike k replike žalovaného zopakoval tvrdenia uvedené v predchádzajúcich vyjadreniach a zdôraznil, že dohoda medzi stranami sporu znela, že faktúry budú vystavené na žalovaného a nie na T.. Je preto záležitosťou žalovaného a pána T., aby si následne medzi sebou vysporiadali prípadné záväzky. Pre súdne konanie je relevantný vzťah žalobca - žalovaný ako osoby uvedené vo faktúrach a na dodacích listoch. 17. K dokladom dodatočne predloženým žalovaným uviedol, že tieto tvorili prílohu podanej žaloby, od začiatku sú súčasťou súdneho spisu a okresný súd sa k nim vyjadril naj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, preto nejde o novoty v zmysle § 366 CSP. 18. Záverom žalobca pripomenul, že žalobca niekoľkokrát urgoval žalovaného na úhradu predmetných faktúr a následne žalovaný urgoval pána T. na uhradenie predmetných faktúr, faktúry žalovaný u žalobcu nikdy nereklamoval až do okamihu súdneho sporu, o čom svedčí aj skutočnosť, že dňa 20.12.2006 došlo k čiastočnej úhrade faktúry č. 60801985 v sume 3.000 Sk zo strany pána T. Táto úhrada bola vykonaná pod variabilným symbolom žalovanej faktúry, čo by nebolo možné, ak by žalovaný uvedenými faktúrami nedisponoval. 19. Žalovaný sa k duplike žalobcu vyjadril, že trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. 20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 21. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na pojednávaní konanom 31.01.2018 žalovaný uviedol: „A. T., ktorého dlhšie poznám a poznám sa aj s jeho otcom ma požiadal, či by som mu nevedel objednať lacnejšie tovar, nakoľko vo WOODCOTE som mal dosť dobrú zľavu na materiál. Preto som poprosil pána vedúceho, aby dal pánovi T. zľavu na materiál... Pán T. si objednal tovar a aj si ho sám odviezol...Potom mi bola po mesiaci poslaná faktúra, neviem na akom základe, keď som nemal ani dodací list, ktorá ako som sa neskôr dozvedel, podpis na ňom bol sfalšovaný. Túto faktúru som na druhý deň vrátil žalobcovi...“ 22. Na pojednávaní konanom dňa 08.06.2009 svedok M. U. uviedol, že žalovaný prišiel s pánom T. k nám do firmy, nakoľko sme mali s ním dobré vzťahy, žiadal nás či by sme mohli urobiť nejakú zľavu na materiál, ktorý chcel pán T.. V danom prípade však žiadna zmluvy medzi našou firmou a pánom T. nebola, nakoľko sme mali vedomosť o jeho aktivitách, avšak vzhľadom na skutočnosť, že sme s odporcom vychádzali dobre, urobili sme určité zľavy, tovar bol odobratý, v danom prípade je pravda, že bol odobratý pánom T., avšak na základe ústnej dohody odobraté faktúry boli na pána A.... Na otázku, či bol nejaký kontakt medzi svedkom a odporcom svedok uvádza, že áno, bo osobný aj telefonický, v danom prípade samotný odporca uvádzal, že zabezpečí zaplatenie predmetných faktúr zo strany pána T.....Na otázku, prečo svedok netrval na tom, aby tovar si odobral pán A., ktorý dohadoval cenu a nie pán T. uviedol, v danom prípade to bolo na základe dobrých mravov s pánom A. a jednalo sa o materiál, ktorý išiel na zákazku do Žiaru s tým, aby tento materiál odoberal pán T. na túto zákazku a aby to nemusel zabezpečovať pán A.. Bolo to na základe dobrých vzájomných obchodných vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom.“ 23. Na pojednávaní konanom dňa 08.06.2009 svedkyňa H. uviedla, že v danom prípade sa vystavovala faktúra na odporcu vzhľadom na skutočnosť, že na dodacom liste bol uvedený ako odberateľ, lebo materiál bol vydávaný z distribučného skladu následne sa v priebehu 7 dní vystavuje daňový doklad a to faktúra, ktorá bola zaslaná pánovi odporcovi. Má vedomosť o tom, že sa s odporcom bavili, že predmetné faktúry je nutné uhradiť, odporca uviedol, že sa uhradia, nepovedal konkrétne, že ich uhradí. V danom prípade odporca uvádzal, že pôjde za pánom T. a tento predmetné faktúry uhradí. Na otázku, prečo bol dodací list ako aj faktúra vystavený na odporcu svedkyňa uvádza, že to bolo na základe dohody, že odberať tovar bude pán T., avšak všetky daňové doklad budú vystavované na pána odporcu. Na otázku, či mohol v tom čase niekto poveriť iného na odobratie tovaru s tým, že faktúra bude vystavená potom na neho svedkyňa uviedla, že v tom čase to bolo možné. Na otázku kto podpisoval dodacie listy svedkyňa uviedla, že jeden materiál bol dávaný v distribučnom sklade a doklad podpísal pán T., druhý dodací list podpísal priamo pán T.. Na otázku, či splnomocnil pán A. pána T. a v akom rozsahu na odber materiálu svedkyňa uvádza, že takéto písomné splnomocnenie nebolo, bolo to len v rozsahu na určité obdobie, na konkrétny tovar, ktorý pán T. odobral a viac neprišiel. 24. Na pojednávaní konanom dňa 31.01.2018 svedok T. uviedol, že prišiel do stavebnín s pánom A., kde došlo k nákupu materiálu, ktorý sa v ten deň aj prevzal. Na otázku - kto kupoval tovar uviedol, to si už nepamätám, tam to bolo brané na faktúru. Na otázku - pamätáte sa, kto preberal tovar uviedol, že tovar preberal on. Na otázku - povedali ste súdu, že ste prevzali tovar, na základe čoho, svedok uviedol, tam sa len dohodlo jednoducho, že si ho môžem zobrať. Na otázku, či tovar bral na svoju živnosť alebo na pána A. uviedol svedok, že na pána A.. Na otázku - splnomocnil Vás pán A. k takémuto prevzatiu svedok odpovedal nie. Na otázku, ako viete, že ste brali tovar na pána A., keď ste neprevzali žiadny doklad, uviedol svedok, že lebo tam bol pán A. so mnou v tej dobe. Na otázku kto preberal dodací list uviedol, že nikto. Na otázku či tovar, ktorý bol prevzatý bol spracovaný pre neho alebo pre pána A. uviedol, že pre neho. Na otázku kto objednával tovar svedok uviedol, že on diktoval čo bude treba na stavbu. Na otázku, kto dojednával cenu uviedol, že na cene tovaru sa dojednával pán A.. Na otázku v akom vzťahu bol so žalovaným A. a prečo on objednával tento tovar svedok uviedol že pán A. objednával tovar preto, lebo tam boli dobré ceny a vedel pre mňa vybaviť zľavu. Na otázku prečo si svedok neobjednal tovar on sám ako živnostník svedok uviedol, že lebo on tam nemal zľavu a nespolupracoval v tom čase so žalobcom ako odberateľ. Na otázku, či si pamätá, kto uhradil tých 3.000 Sk uviedol že nevie, či to platil on, nepamätá si presne. 25. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 60801985 splatnú dňa 13.10.2006 vo výške 31.165,70 Eur a faktúru č. 60801815 splatnú dňa 27.09.2006. 26. Dňa 20.12.2006 bolo na faktúru č. 0801985 uhradená suma 3.000 Sk s uvedením variabilného symbolu XXXXXXXX 27. Okresný súd oznámením zo dňa 09.04.2018 predĺžil žalobcovi lehotu na vyjadrenie sa k odvolaniu do dňa 13.04.2018. 28. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 29. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 30. Podľa § 409 ods. 1 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. 31. Podľa § 409 ods. 2 ObZ, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448. 32. Podľa 447 ObZ, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. 33. Podľa 448 ods. 1 ObZ, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. 34. Podľa § 369 ObZ účinnému ku dňu splatnosti záväzku žalovaného, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. 35. Odvolací súd prejednal námietky žalobcu uvedené v odvolaní a dospel k záveru, že nie sú dôvodné. V zmysle § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, ktorý vec správne právne posúdil. 36. Nad rámec odôvodnenia okresného súd k námietkam uvedeným v odvolaní je nutné uviesť, že súd pri rozhodovaní o veci posudzuje každý dôkaz zvlášť ale zároveň všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V prejednávanom prípade ostala spornou skutočnosťou, či bola uzavretá kúpna zmluva k tovaru, ktorý bol žalobcom vyskladnený svedkovi T., ak áno tak medzi ktorými zmluvnými stranami bola uzavretá a teda kto je ako kupujúci povinný za tento tovar zaplatiť. Keďže strany neuzavreli kúpnu zmluvu písomne, okresný súd postupoval správne, keď vypočutím žalovaného a svedkov ktorí boli prítomní pri tom, ako žalovaný spolu so svedkom T. prišiel do predajne žalobcu, ustálil skutkový stav a z neho vyvodil záver o tom, že k uzavretiu kúpnej zmluvy na tovar dodávaný žalobcom došlo a to medzi žalobcom a žalovaným. 37. Základným východiskom posúdenia, medzi kým došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy je skutočnosť, že žalobca od počiatku odmietal uzavrieť kúpnu zmluvu so svedkom T., čo vyplynulo jednak z výpovede svedka U., ktorý potvrdil že „žiadna zmluva medzi našou firmou a pánom T. nebola, nakoľko sme mali vedomosť o jeho aktivitách“ ako aj z výpovede svedka T., ktorý na otázku prečo si tovar neobjednal sám ako živnostník uviedol, že „lebo tam nemal zľavu a nespolupracoval v tom čase so žalobcom ako odberateľ“. Z uvedeného vyplýva, že práve z dôvodu, že svedkovi T. by žalobca nepredal tovar za takých podmienok o aké mal svedok T. záujem, medzi svedkom T. a žalobcom k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. O skutočnosti, že žalobca neposkytne svedkovi T. drevo za podmienok o ktoré má záujem bol žalovaný od počiatku informovaný, práve preto sa osobne dostavil k žalobcovi spolu so svedkom. Vyplýva to z výpovede samotného žalovaného, ktorý uviedol, že „pán T., ktorého dlhšie poznám a poznám sa aj s jeho otcom ma požiadal, či by som mu nevedel objednať lacnejšie tovar, nakoľko vo WOODCOTE som mal dosť dobrú zľavu na materiál“. Žalovaný si musel byť vedomý, že zľavu na materiál má ako odberateľ iba on a nie pán T., ktorému zľavu (a pravdepodobne aj materiál ako taký) žalobca odmietol poskytnúť, „nakoľko mali vedomosť o jeho aktivitách“. 38. Svedkovia zúčastnení pri uzatváraní kúpnej zmluvy formulovali skutočnosť, že zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným buď tak, že „drevo bolo brané na živnosť pána A.“, ako to uviedol svedok T., alebo tak, že „na základe ústnej dohody odobraté faktúry boli na pána A.“, ako to uviedol svedok U.. Keďže žalobca bol odobraný tovar ako zľavnený ochotný predať žalovanému ale nie T., tvrdenie svedkov, že sa na mieste dohodli, že drevo aj so zľavou predajú, ale na pána A. a nie na svedka T., je v súlade s tým, že žalovaný sprevádzal T. do predajne žalobcu za tým účelom, aby mu pomohol drevo výhodne získať. Žalovaný v konaní tvrdil, že mal záujem iba „vybaviť zľavu“ a nie uzavrieť kúpnu zmluvu, ale všetci svedkovia sa zhodli na tom, že v predajni žalobca so žalovaným dohodli vystavenie na faktúry na žalovaného, na čo by v prípade ak by iba „vybavil zľavu T.“ nebol dôvod, pretože v takom prípade by sa kúpna zmluva uzavrela priamo s T. a drevo by sa dodávalo na jeho faktúru, čo ale žalobca od počiatku odmietol a práve kvôli tomuto odmietnutiu si pán T. musel doviesť žalovaného do predajne. Uvedené je tiež v súlade s tým, že po doručení faktúr za materiál podľa kúpnej zmluvy žalovaný voči faktúram nenamietal a faktúru posunul svedkovi T. na zaplatenie. I keď žalovaný najskôr poprel, že by mu faktúra bola doručená, potom tvrdil že faktúru vrátil ako neoprávnenú, v konečnom dôsledku skutočnosť, že na jednu z faktúr svedok T. čiastočne plnil so správnym variabilným symbolom uvedeným na faktúre znamená, že táto faktúra musela byť svedkovi T. poskytnutá a poskytnúť mu ju mohol iba žalovaný. Preto jeho obranu v smere, že faktúru vôbec nemal doručenú, alebo že ju žalobcovi vrátil, posúdil okresný súd ako nedôveryhodnú správne. 39. Z uvedeného vyplýva, že kúpna zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, pričom z okolností prípadu (ochota žalovaného pomôcť T. ako svojmu známemu) vyplýva, že žalovaný si bol vedomý, že bude faktúra za odber dreva vystavená na neho, pretože v opačnom prípade by drevo žalobca nepredal a žalovaný by nedosiahol to, po čo so svedkom T. prišiel. Ak žalovaný namietol, že súd nevykonával dokazovanie ohľadom dátumu uzavretia zmluvy, časový údaj uzavretia zmluvy nie je obligatórnou súčasťou kúpnej zmluvy a nemá vplyv na jej platnosť. Deň uzavretia zmluvy preto nie je relevantný vzhľadom na zistenie, či k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným došlo. Relevantné je posúdenie, či došlo k dohode o množstve a druhu tovaru a o cene. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zoznam tovaru o ktorý mal svedok T. záujem nadiktoval priamo svedok T. za prítomnosti žalovaného, tým bol daný rozsah a špecifikácia tovaru ku ktorému mala byť uzavretá kúpna zmluva. Ohľadom ceny sa strany dohodli na výhodných zľavnených cenách, na ktoré mal ako etablovaný odberateľ nárok žalovaný (ale nebol by ho mal T.). Cenu aj podľa výpovede svedka T. dohadoval žalovaný. Žalovaný dohadoval cenu vzhľadom na konkrétny tovar určený čo do množstva a druhu (aj keď ten poznal práve od T.). Preto dohodou medzi žalobcom a žalovaným o tom, že materiál nadiktovaný T. bude dodaný za ceny dohodnuté so zľavami žalovaným, pričom faktúra bude vystavená na žalovaného, došlo k dohode o všetkých podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva tak bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným a žalovanému na základe toho ako kupujúcemu vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar. 40. Žalovaný od počiatku upozorňoval na skutočnosť, že drevo od žalobcu neprevzal. Táto skutočnosť ani v konaní nebola sporná. Z výpovedí svedkov T. a H. vyplýva, že tovar prevzal svedok T.. Zároveň nikto v konaní nepoprel, že tovar bol T. dodaný podľa objednávky, v množstve a kvalite špecifikovanej pri uzatváraní zmluvy, teda na predajni podľa zoznamu nadiktovaného T.. Prevzatie tovaru T. tak nie je sporné a preto námietka týkajúca sa údajného falšovania podpisu na dodacích listoch, uvedená žalovaným na pojednávaní nemá dôvod byť predmetom dokazovania. Bez ohľadu na to, či dodací list bol alebo nebol vystavený, skutočnosť že k prevzatiu tovaru v dohodnutom množstve a kvalite svedkom T. prišlo sporná nie je, preto ju nie je potrebné dokazovať dodacími listami. Ani skutočnosť, že na dodacom liste by bol podpis „sfalšovaný“ a teda že by dodací list vlastne nebol vôbec vyplnený, by totiž nemala vplyv na skutočnosť, že k prevzatiu tovaru svedkom T. došlo. Vystavenie dodacieho listu je prax, ktorá uľahčuje preukázanie splnenia povinnosti dodať tovar, ale vystavenie dodacieho listu nie je obligatórnou povinnosťou predávajúceho a jeho prípadné nevystavenie nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy, iba sťaží dôkaznú pozíciu predávajúceho. Predávajúci v tomto prípade uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že tovar bol dodaný na základe iných dôkazných prostriedkov než dodacích listov, preto aj prípadné nesprávne vystavenie dodacieho listu by nebolo relevantné a preto nie je hospodárne vykonávať dokazovanie na tvrdenie žalovaného, že podpis na dodacom liste je sfalšovaný. Samotné tvrdenie o tom, že by dodací list falšovaný skutočne bol žalovaný nepredložil ale aj keby toto tvrdenie dokázal, záver že k prevzatiu dreva svedkom T. došlo, by to nezmenilo. 41. Zároveň kupujúcemu z kúpnej zmluvy nevyplýva povinnosť prevziať tovar osobne, má možnosť splnomocniť na prevzatie tovaru inú osobu. Udelenie plnej moci nemusí byť písomné. Z okolností uzatvárania zmluvy na predajni žalobcu bolo všetkým zúčastneným zrejmé, že drevo kupuje žalovaný pre pána T., preto je pochopiteľné, že sa dohodli na tom, že si drevo pôjde fyzicky prevziať pán T., keďže ten si ho následne odviezol na spracovanie. 42. Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd sa nevysporiadal s tým, že na pojednávaní konanom dňa 31.01.2018 uviedol, že z rozhodnutia R 124/1990 a rozhodnutia NS ČR 32Cdo/694/15 vyplýva, že povinná strana je povinná odovzdať do vlastníctva predmet kúpy toho, kto bol kupujúci podľa ústnej zmluvy. Právna veta, že v zásade je predávajúci povinný odovzdať predmet kúpy kupujúcemu ale nebola v konaní sporná. Tento záver však nebráni tomu, za určitých okolností bolo medzi stranami kúpnej zmluvy dohodnuté, že tovar prevezme v mene kupujúceho iný subjekt, než kupujúci. Obchodný zákonník je vychádza z filozofie zmluvnej slobody strán, preto aj ustanovenia upravujúce odovzdanie tovaru majú dispozitívny charakter. Rozhodnutie okresného súdu tak nie je v rozpore s ustálenou judikatúrou a nijak sa od nej neodkláňa. 43. Z okolností prípadu vyplýva, že žalovaný v snahe pomôcť známemu bol ochotný „na seba“ kúpiť tovar, teda z hľadiska práva uzavrel vo vlastnom mene kúpnu zmluvu k tovaru, o ktorom vedel, že ho spracuje svedok T. a ako vyplýva z výpovedí svedkov, následne aj svedka T. urgoval, aby vystavenú faktúru za drevo zaplatil. Motivácia, pre ktorú kupujúci uzavrie kúpnu zmluvu však nie je pre posúdenie platnosti jej uzavretia relevantná. Žalovaný mal možnosť kúpiť drevo za účelom, že ho poskytne T. aby tak T. ušetril na cene dreva. Svedok T. drevo, ktoré mu kúpil žalovaný prevzal a spotreboval, mal preto jeho hodnotu uhradiť žalovanému, inak sa na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil. Avšak právny vzťah medzi žalovaným a svedkom T. nemá vplyv na vznik a obsah právneho vzťahu medzi žalovaným, ktorý vedome súhlasil s tým, že faktúra za drevo bude „vystavená ne jeho živnosť“, čím uzavrel kúpnu zmluvu. Preto celá obrana žalovaného, spočívajúca v tom, že on drevo neprevzal a nespotreboval je pre účel posúdenia že napriek tomu on kúpnu zmluvu uzavrel irelevantná. 44. Žalovaný v odvolaní namietol výšku úroku z omeškania priznaného okresným súdom. Úrok 14 % priznaný za tak dlhé obdobie označil za nezákonný a likvidačný. Výška z úroku omeškania bola v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu splatnosti kúpnej ceny 27.09.2006 a 13.10.2006 určená vo výške 10% viac, než základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Sazdba NBS sa pred začatím kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu menila naposledy 26.07.2006 a bola určená vo výške 4,50%. Preto pokiaľ si žalobca uplatnil sadzbu 14% (na základe sadzby NBS platnej od 31.05.2006 do 25.07.2006 vo výške 4%), uplatnil si úrok z omeškania nižší, než mal možnosť požadovať na základe zákona a preto mu ho okresný súd správne priznal. Úrok z omeškania určený na základe zákonného ustanovenia nie je možné označiť za nezákonný. 45. I keď je možné prisvedčiť žalobcovi, že dĺžka konania ovplyvnila v konečnom dôsledku výšku úroku z omeškania, ktorý počas trvania súdneho konania prekročil výšku istiny, treba uviesť, že žalobca riadne podľa kúpnej zmluvy dodal tovar, ktorý mu nebol od roku 2006 doposiaľ zaplatený, čím celý čas nedobrovoľne úveroval žalovaného. Až do podania žaloby žalovaný voči vystavenej faktúre nenamietal, na drevo prevzaté v jeho mene svedkom T. čo si čo do množstva a kvality žiadne vady neuplatnil, preto sa žalobca v dobrej viere oprávnene domnieval, že z jeho strany všetky povinnosti predávajúceho riadne splnil. Pokiaľ by žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi riadne a včas uhradil sám, mal k dispozícii zákonné možnosti ako si vymáhať zaplatenú sumu na účet svedka T., ktorý podľa vykonaného dokazovania drevo spracoval, pokiaľ by sa tento na jeho úkor neoprávnene obohatil (čo ale nebolo predmetom dokazovania). Keďže úroky z omeškania sú sankčným následkom toho, že žalovaný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť a sú určené v zákonom stanovenej výške, nie je dôvod aby ich odvolací súd vyhodnotil ako nezákonné. Keďže úroky z omeškania platí dlžník až do ich zaplatenia, je vždy v záujme dlžníka, aby dlžnú istinu uhradil čím skôr. Pokiaľ žalovaný poukázal na vymedzenie dôvodov hodných osobitného zreteľa v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4M Cdo/2/2008, tie sa týkajú aplikácie § 150 Občianskeho civilného poriadku pri rozhodnutí, či sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa na zníženie nároku na náhradu trov konania a citované rozhodnutie sa netýka úrokov z omeškania určených na základe zákona. 46. Žalovaný v odôvodnení napadol aj rozsah odôvodnenia okresného súdu. Okresný súd sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými tvrdeniami účastníkov, i keď niektoré posúdil inak, než žalovaný. Na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, svoj myšlienkový postup riadne odôvodnil, preto neporušil procesné právo žalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Svedčí o tom aj pomerne obsiahle odvolanie, kedy žalovaný mal možnosť napadnúť rozhodnutie okresného súdu vzhľadom na rôzne aspekty jeho rozhodnutia práve preto, že v rozhodnutí boli podrobne uvedené. 47. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 17.04.2018 doplnil ním predložené dôkazy o kópie dodacích listov, o ktorých žalovaný už na pojednávaní dňa 31.01.2018 uviedol, že je na nich sfalšovaný podpis. Lehota na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu uplynula dňa 13.04.2018. Podľa § 373 ods.4 CSP, prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prevej inštancie možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Keďže žalovaný predložil doplnenie dôkazov po uplynutí lehoty na vyjadrenie k odvolaniu, odvolací súd k nim nemohol prihliadnuť a ani vyhodnocovať, či spĺňajú náležitosti novoty v odvolacom konaní. Ako však odvolací súd pri ich zakladaní do spisu zistil, totožné kópie dodacích listov, ako tie doručené žalovaným v odvolacom konaní boli súčasťou spisu (č.l. 9,10) už v konaní pred okresným súdom a okresný súd sa nimi v zmysle bodu 10 odôvodnenia rozhodnutia aj oboznámil, keďže išlo o predložené listinné dôkazy. Preto žalovaný nebol ukrátený na svojich procesných právach tým, že by sa okresný a odvolací súd týmito listinami neoboznámil. 48. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu namietol, že okresný súd neskúmal, či práve svedkovia boli oprávnení konať v mene žalobcu. Z procesného hľadiska už súd nemôže prihliadnuť k procesnej obrane, ktorú žalovaný v konaní vznesie až v odvolacom konaní po uplynutí lehoty na vyjadrenie k odvolaniu. Napriek tomu vo všeobecnej rovine je nutné poukázať na § 15 ods. 1 ObZ, ktorý upravuje oprávnenie predavača uzatvárať v predajni, ktorá je prevádzkarňou podnikateľa právne úkony v mene podnikateľa. Dokonca aj keby osoba vydávajúca sa za predavača nemal k podnikateľovi žiaden právny vzťah (zamestnanecký alebo iný), prostredníctvom ust. § 16 ObZ by jej konanie podnikateľa napriek tomu zaväzovalo. Okresný súd preto nemal dôvod pochybovať o tom, že v mene žalobcu bol právny úkon (kúpna zmluva) uzavretý osobami oprávnenými konať v mene podnikateľa a ak by sa žalovaný domnieval, že tomu tak nebolo, musel by túto námietku ako prostriedok procesnej obrany vzniesť včas v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý by na takéto tvrdenie mohol vykonať dokazovanie. 49. Odvolací súd nezistil v konaní pred okresným súdom vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok konania pred súdom prvej inštancie. Ohľadom prípadného nesprávneho právneho posúdenia veci alebo nesprávneho zistenia skutkového stavu je odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi. Odvolací súd preto preskúmal rozhodnutie okresného súdu iba z tých dôvodov, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní a inými sa nezaoberal. 50. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 51. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 52. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).