Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/68/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413201770 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6413201770.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu 1/ / Z. W. nar. XX.X.XXXX, bytom G. B. č. XXX, žalobcu 2/ S. W. nar. XX.X.XXXX, bytom G. B. č. XXX, obaja zastúpení Ak Dobiš s.r.o. so sídlom Zechenterova 356/24 Kremnica proti žalovanému V. R. - REVSTAR , Žiar nad Hronom Bernolákova č. 12/36, zastúpený AK JUDr. Dušanom Klimom, so sídlom Žiar nad Hronom Sládkovičova 16/61 o žalobe na zaplatenie 400,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 18. januára 2018, č.k. 10Cb/30/2013-202, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 18. Januára 2018, č.k. 10Cb/30/2013-202, v napadnutej časti výroku ( prvá výroková veta ) v spojení s výrokom o trovách konania ( tretia výroková veta ) potvrdzuje. II. Žalobca 1/ a 2/ má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 400,-Eur spolu s 8,55 % úrokom z omeškania odo dňa 8.1.2013 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu žalobcov zamietal a žalobcom priznal voči žalovanému plné právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa voči žalovanému domáhali zaplatenia sumy 400,-Eur spolu 8,50 % úrokom z omeškania od 1.11.2012 do zaplatenia z titulu náhrady škody spôsobenej žalovaným. Opodstatnenosť uplatneného nároku odôvodnil tým, že žalovaný ako odborne spôsobila osoba podľa osobitného predpisu im dňa 31.10.2012 vykonal revíziu elektrickej inštalácie v rodinnom dome v Obci G.G.. súpisné XXX, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Po vzájomnej dohode žalovaný realizoval inštaláciu prúdového chrániča s označením F1 a v dôsledku neodbornej inštalácie vyvolal skrat v elektrických rozvodoch rodinného domu, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu elektrického sporáka, vonkajších svietidiel, nočných lámp a k vzniku škody vo výške 400,- Eur. Žalovaný potvrdil realizáciu revíznej správy elektrického zariadenia v rodinnom dome žalobcov, uskutočňoval inštaláciu prúdového chrániča, avšak namietal akúkoľvek zodpovednosť za vzniknutú škodu, ktorú žalobcovia uplatňovali voči nemu. Bránil sa tým, že elektroinštaláciu v rodinnom dome nerealizoval, popieral neodborný postup a zásah do elektroinštalácie pri montovaní prúdového chrániča F1. Žalobcovia v rámci prostriedkov procesného útoku navrhli dôkazy a predložili okresnému súdu správu o odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia, ktorú realizoval žalovaný, popis k správe, vyhlásenie H.. Y. N., vyjadrenie Stredoslovenskej energetiky distribúcia zo dňa 22.4.2014, oznámenie o preverení odbornej spôsobilosti žalovaného inšpektorátu práce Banská Bystrica, označili svedka V. G. a predložili listinné dôkazy preukazujúce vynaložené náklady na odstránenie škody. 3. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany žiadal v konaní vypočuť svedka E. J., predkladal listinné dôkazy, výklad pojmu „skrat“ z Wikipédie, namietal svoju pasívnu legitimáciu a výšku vyčíslenej škody. 4. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom v odbore elektrotechniky odvetvie elektronické stroje a zariadenia A.. E. H., ktorý dňa 3.8.2016 predložil znalecký posudok č. 3. 5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že na základe objednávky žalobcov žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti dňa 30.10.2012 realizoval revíziu elektrického zariadenia, odbornú prehliadku a skúšku v rodinnom dome žalobcov v Obci G.G., súpisné č. XXX. O odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia spolu s popisom zo dňa 31.10.2012 vyhotovil správu. Na požiadanie žalobcov realizoval žalovaný inštaláciu prúdového chrániča s označením F1. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný realizoval revíziu a vyhotovil správu o odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia v rodinnom dome žalobcov. Zo znaleckého posudku zistil, že žalovaný ako osoba odborne spôsobilá v dôsledku porušenia povinnosti pri inštalácii prúdového chrániča pochybil, keď montáž prúdového chrániča F1 v elektrickom rozvodnom zariadení v rodinnom dome realizoval pod napätím. V dôsledku tohto konania došlo k opakovanému stratovému pôsobeniu v elektroinštalácii. Žalovaný náležite nezistil schému skutočného vyhotovenia inštalácie a v práve v dôsledku zásahu do elektronickej inštalácie pri rozpojení neutrálneho vodiča a ochranného vodiča do elektroinštalácie rodinného domu prenikol prúd v množstve 400 V namiesto 230 V, čo bolo priamou príčinou poškodenia elektrospotrebičov a svietidiel v domácnosti žalobcov. Súd prvej inštancie po právnej stránke vec posúdil v zmysle § 420 ods. 1, § 488 a § 489 Občianskeho zákonníka. 6. Súd prvej inštancie vypočul svedka E. J., ktorý bol priamo prítomný pri realizácii zapojenia prúdového chrániča žalovaným a z jeho výpovede zistil, že došlo dvakrát k skratovému konania a výpadku hlavného ističa bez viditeľného poškodenia rozvodnej skrine, v ktorej bol prúdový chránič inštalovaný. 7. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný ako osoba odborne spôsobilá porušila svoje povinnosti keď neodbornou inštaláciou prúdového chrániča pod napätím spôsobil poškodenie elektrických zariadení - elektrického sporáka, dvoch kusov vonkajších svietidiel a dvoch kusov nočných lámp. V súvislosti s výškou škody, ktorú žalovaný namietal, súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov, ktoré v konaní žalobcovia predložili a nimi preukazovali účelne vynaložené finančné prostriedky na odstránenie následkov škody z titulu opravy elektrospotrebičov. Žalovaný napriek tomu, že výšku škody spochybňoval svoje tvrdenia žiadny dôkazom nepreukázal. 8. K námietke žalovaného, ktorý sa v konaní bránil tým, že počas konania ukončil živnostenskú činnosť súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7Sžo/27/2016, R/122/1999 a uviedol, že zánikom živnostenského oprávnenia nedochádza k zániku povinnosti fyzickej osoby, ktoré jej vznikli počas prevádzkovania činnosti, vrátane povinnosti, ktorej takej fyzickej osobe vznikli z titulu zodpovednosti. 9. Súd prvej inštancie posúdil aj uplatnené právo na zaplatenie úroku z omeškania v súvislosti s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. a žalobcom priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky určenej vo výzve, ktorú žalobcovi adresovali žalovanému a prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcom náhradu trov konania, pretože v konaní boli plne úspešní. 10. Proti tomuto rozsudku v časti výroku ( prvá výroková veta ) podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd v celom rozsahu zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne aby rozsudok zmenil, žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania a to najmä v súvislosti s obmedzeným práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie v štádiu dokazovania a rozhodnutia v zmysle článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 Dohovoru. Namietal, že použitý termín súdom prvej inštancie, že žalovaný inštaloval alebo montoval prúdový chránič žalovaný nikdy nepotvrdil. Toto tvrdenie súdu prvej inštancie nie je pravdivé. Prúdový chránič už bol v rozvodnej skrini inštalovaný a namontovaný inou spoločnosťou, ktorá robila elektroinštaláciu rozvodov v celom dome pred žalovaným. Činnosť žalovaného spočívala v pripojení prívodových káblov do prúdového chrániča, preto na strane žalovaného chýba kauzálny nexus a protiprávne konanie k uplatnenému nároku. Žalovaný namietal pasívnu legitimáciu z dôvodu nemožnej predvídateľnosti vadného prúdového chrániča, ktorý nepodliehal jeho kontrole, ktorý montovala a zabezpečovala iná firma a svojou vadnou montážou spôsobila škodu. Namietal teda hmotnoprávnu pasívnu legitimáciu. Uviedol, že živnosť žalovaného zanikla dňa 16.2.2016, preto označenie právnickej osoby v rozsudku považuje za nesprávne. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s namietanými nezrovnalosťami v predložených listinných dokladoch a svedeckej výpovedi týkajúci dôvodnosti žaloby a uplatnenej výšky. Súd prvej inštancie sa namietanými nezrovnalosťami nechcel zaoberať a nevysporiadal sa s nimi. Nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností spočívajúcich v rozporuplnosti v oblasti skratu a prepätia elektrického vedenia, kauzálneho nexusu a škody uplatnenej v žalobe približujúcej sa prinajmenšom aspoň k zásade formálnej pravdy a možnej miery skutkového stavu veci v zmysle článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 Dohovoru. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie zo žiadneho vykonaného dôkazu ani zo znaleckého posudku nemal preukázané, že vzniknutým skratom pri zapojení elektrického prúdu do prívodného chrániča ( nie pri jeho inštalácii, či montáži ) došlo k poškodeniu spotrebičov v dome. Súd prvej inštancie bral do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní a nie aj skutočnosti všeobecne známe, alebo skutočnosti ustanovené zákonom . V tejto súvislosti citoval zdroj Verejná encyklopédia P. „ Skrat ( alebo tiež stav nakrátko“ ) je stav v elektrickom obvode, kedy elektrický prúd neprechádza cez žiadny spotrebič a jediným odporom je vlastný odpor obvodu ( resp. vodiča), cez ktorý prúd prechádza. V domácnostiach alebo hlavných vysokonapäťových vedeniach skrat nastáva medzi fázou a zemou alebo fázou a nulovacím vodičom. Ochrana pred skratom. Na ochranu sa používajú ochranné prvky napr. poistka, istič. Ich úlohou je „sledovať“ veľkosť pretekajúceho prúdu na vstupnom vedení zariadenia, alebo chráneného obvodu. V prípade, že pretekajúci prúd prekročí nominálnu hodnotu ( napr. pri skrate v zariadení, poruche a pod. ) automaticky preruší napájanie ( prívod energie ). Znalecký posudok nepovažuje za vierohodný, nestranný a je v rozpore s § 16 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 382/2004. Prijaté závery znalca musia byť vyhotovené podľa odborného zistenia účelne, na základe preukázaných skutočností a nie len z domnienok. Preto žiadal o kontrolný znalecký posudok resp. o kontrolné odborné vyjadrenie odborníka. Znalecký posudok namieta pre jeho nezákonnosť, pretože znalec nezodpovedal na položené otázky súdu prvej inštancie, nezdôvodnil akým spôsobom mal žalovaný preukázateľne porušiť právny predpis - technickú normu, dôsledkom ktorého preukázateľného konania práve žalovaný mal spôsobiť škodu. Ani súd prvej inštancie v rozhodnutí neaplikoval právnu normu, ktorú mal žalovaný porušiť a mal trvať na zodpovedaní súdom uložených otázok znalcovi. Podľa názoru žalovaného znalec neprijal záver o tom, že by vzniknutý skrat bol príčinou poškodenia spotrebičov v dome a túto skutočnosť nemal preukázanú ani súd prvej inštancie. Pokiaľ teda nie je preukázané porušenie povinnosti na strane žalovaného, je bezpredmetné dokazovať výšku škody. 11. V závere svojho odvolania žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17.10.2011, sp.zn. 7Cdo 42/2010 a v súvislosti s týmto rozhodnutím Najvyššie súdu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za prekvapivé v rozpore so zásadou právnej istoty a skutkovej pravdy. 12. K odvolaniu žalovaného sa žalobcovia nevyjadrili. 13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku je vecne správny a podľa § 387 ods. 1 CSP a je potrebné ho potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 383 CSP ). 14. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodním napadnutého rozhodnutia, a preto sa v dôvodoch tohto svojho rozhodnutia krajský súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu ako súdu prvej inštancie. Len na doplnenie správnosti záverov zdôrazňuje, že okresný súd správne vyhodnotil uplatnený nárok žalobcov vo väzbe na povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažovala žalobcov v súvislosti s podanou žalobou, ktorou sa domáhali zaplatenia sumy 400,-Eur titulom náhrady škody. Krajský súd uvádza, že pokiaľ základom jeho rozhodnutia je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, tak nebolo potrebné a ani žiadúce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie rozhodné skutkové a právne závery, ktoré už uviedol súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia a je postačujúce na ne len odkázať. To, že pri aplikácii ustanovenia § 387 ods. 2 CSP postačuje len odkaz na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.ÚS 350/09, podľa ktorého ... „ odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celom ( II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08 ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov ( tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu ), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 2Cdo 170/2005, .... „ ak v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu, v zásade sa odvolací súd môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu, t.j. súdu prvej inštancie“. 15. Krajský súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné konštatovať, že napadnutý rozsudok v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou súdom prvej inštancie na zistený skutkový stav tak, ako vyplynulo z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie v predmetnom rozsudku napadnutého odvolaním žalovaného poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky v sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, napriek odvolacím námietkam žalovaného vyjadreným v odvolaní potvrdil podľa § 387 ods. 2 CSP. 16. V súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalobcom za aplikácie § 383 CSP je potrebné zdôrazniť vymedzenie nároku žalobcami špecifikovanom v žalobe, ktorý sa domáhali zaplatenia náhrady škody vo výške 400,-Eur, ktorú im spôsobil žalovaný tým, že realizoval montáž prúdového chrániča F1 v elektrickom rozvodnom zariadení v rodinnom dome žalobcov pod napätím a v dôsledku neodborného postupu žalovaného došlo k vyvolaniu skratu a k následnému poškodeniu elektrických spotrebičov v rodinnom dome žalobcov. Za účelom zistení zodpovednosti za vzniknutú škodu súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku najmä vychádzal. Zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva pochybenie na strane žalovaného, ktorý pri inštalácii prúdového chrániča neodborným postupom inštaloval prúdový chránič pod priamym napätím, náležite nezistil schému skutočného vyhotovenia inštalácie a v dôsledku zásahu do elektrickej inštalácie došlo k poškodeniu elektrospotrebičov v domácnosti žalobcov. Súd prvej inštancie uplatnený nárok žalobcov správne právne posúdil podľa §420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V súlade so závermi znaleckého posudku správne posúdil aj protiprávnosť konania na strane žalovaného a v súvislosti s zistenými dôkazmi založenými v súdnom spise aj výšku vzniknutej škody, ktorá predstavovala vynaložené finančné prostriedky v súvislosti s odstránením poškodenia elektrických zariadení. Žalobcovia v konaní preukázali, že poškodené elektrospotrebiče dali opraviť a za vykonanú opravu zaplatili subjektom, ktoré opravu vykonali a za náklade pokladničného dokladu preukázali nákup svietidiel a nočných lámp. 17. Žalovaný v odvolaní poukazoval aj na porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie a rozhodnutie v zmysle článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 Dohovoru, v zmysle ktorých v ustanovení plynie povinnosť vyporiadať sa so všetkými dôkazmi a skutočnosťami v konaní s nutnou potrebou ich riadneho vysvetlenia a prijatie rozhodnutia odôvodneného o preukázané skutočnosti a nielen v rovine domnienok. Súd prvej inštancie rozhodol prekvapivo v rozpore so zásadnou právnej istoty a skutkovej pravdy, keď nepripustil dôkazy navrhnuté žalovaným v prípise zo dňa 16.8.2016. 18. Žalovaný v prípise zo dňa 16.8.2016 navrhol vypracovať kontrolný znalecký posudok, alternatívne, vypracovať odborné vyjadrenie k veci pre objektívne zodpovedanie otázok položených súdu, ktoré zostali nezodpovedané v dôsledku zodpovedania ktorých malo dôjsť k zodpovednosti žalovaného, za údajne spôsobenú škodu. Súd prvej inštancie nepochybil, ak takéto dôkazy nevykonal, pretože súdom prvej inštancie ustanovený znalec v znaleckom posudku podrobne sa vyjadril k pochybeniu žalovaného pri montáži prúdového chrániča F1 pod napätím v elektrickom rozvodnom zariadení. Návrh žalovaného na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré navrhoval žalovaný v prípise zo dňa 16.8.2016 nie sú najmä na závery znalca v znaleckom posudku významné pre rozhodnutie v danej veci, pre posúdenie zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu. 19. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 20. Podľa článku 6 Dohovoru, každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkov. 21. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatneným nárokom a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené aj účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. 22. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. 23. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené v zmysle § 220 ods. 2 CSP takým spôsobom, aby ústavné práva subjektov zúčastnených na konaní boli riadne dodržané. Z odôvodnenia sa strany môžu dozvedieť o relevantných dôvodoch, na základe ktorých súd čiastočne žalobe vyhovel, dostatočne reagoval na všetky argumenty uvádzané v priebehu konania a skutkové zistenia súdu prvej inštancie vyplývajú z vykonaných dôkazov. 24. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali, že ide svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené rozhodnutie, resp. také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu normu, preto odvolací súd nepovažoval námietky žalovaného za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 26. Na záver odvolací súd uvádza, že v napadnutom rozsudku okresného súdu na strane žalovaného nie je uvádzaná právnická osoba tak ako to tvrdí v podanom odvolaní žalovaný. V napadnutom rozsudku je uvedená fyzická osoba, ktorá v čase podania žaloby bola podnikateľom, ktorej podnikateľská činnosť zanikla v priebehu konania. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému. O výške náhrady trov rozhodne okresný súd podľa § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).