Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/207/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203124 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414203124.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcov: 1/ maloletý L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. U. č.XXX, zastúpený zákonnou zástupkyňou žalobkyňou 2/, 2/ P. F., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. U. č.XXX, obidvaja zastúpení advokátom JUDr. Rudolfom Fajbíkom, so sídlom Banská Štiavnica, Dobšinského 14, proti žalovanej: I. F., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom H. U. č. XX, zastúpená advokátom JUDr. Milanom Štúrikom, so sídlom Martin, Holubyho 51, o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a iné, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 3. mája 2017, č. k.: 5C/218/2014-152, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „Súd pripúšťa zmenu žaloby, a to rozšírenie žaloby, v znení: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 105,22 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne počítaný od 23.3.2017 do zaplatenia. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 14.305,20 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne počítaný od 15.4.2014 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“ Súd konanie o žalobe žalobcu v 1. rade čo do uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 7.074 € zastavuje. Súd žalobu žalobcu v 1. rade čo do uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 7.074 € za obdobie od 14.3.2014 do zaplatenia a čo do uloženia povinnosti zaplatiť úrok z omeškania zo sumy 14.305 € vo výške 8,25 % ročne za obdobie od 14.3.2014 do 14.4.2014 zamieta. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 417,24 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne počítaný od 14.4.2014 do zaplatenia, sumu 440,03 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne počítaný od 16.6.2015 do zaplatenia, sumu 105,22 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne počítaný od 23.7.2017 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd žalobu žalobkyne v 2. rade čo do uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne počítaný od 14.3.2014 do 14.4.2014 zo sumy 417,24 € zamieta. Súd žalobcovi v 1. rade priznáva náhradu trov konania v pomere 33,82 % trov konania a žalobkyni v 2. rade v pomere 100 % trov konania. Súd priznáva štátu právo na náhradu trov konania voči žalovanej v pomere 66,91 % trov konania. Súd štátu nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a v 2. rade.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca 1/ sa domáhal zaplatenia pôvodne sumy 21.380 EUR s príslušenstvom titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď dňa 29. apríla 2011 mu vznikla škoda v dôsledku pohryzenia psom, ktorý ušiel z voliéry synovi žalovanej. Za ublíženie na zdraví bola trestne stíhaná žalovaná, ktorá bola uznaná za vinnú a odsúdená. Žalobkyňa 2/ sa domáhala nákladov spojených s liečením, a to cestovného za cesty syna na lekárskej kontroly a poplatkov za kúpeľnú liečbu. 3. Žalovaná s uplatneným nárokom nesúhlasila, pričom tvrdila, že maloletý žalobca 1/ nemá žiadne následky v súvislosti s poškodením na zdraví a k sťaženiu spoločenského uplatnenia u neho nedošlo. 4. Po vykonanom dokazovaní, predovšetkým aj s prihliadnutím na vykonané znalecké dokazovanie počas konania okresný súd dospel k záveru, že nárok žalobcov je daný, preto v súlade so závermi znaleckého dokazovania priznal žalobcom náhradu škody s poukazom na ustanovenie § 422 ods. 1, 2, § 444, § 449 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z.. Taktiež priznal úrok z omeškania a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, ako aj o nároku na náhradu trov konania štátu. 5. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. V dôvodoch odvolania uviedla, že rozsudok napáda v celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP. Predovšetkým namietala, že súd jej znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné právo, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, keď súd nevykonal a nepripustil vykonať ňou navrhnuté dôkazy. 6. Zdôraznila, že súd prvej inštancie vyniesol rozsudok napriek tomu, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu 2. mája 2017 žiadala o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 3. 5. 2017 z dôvodu náhlych a nepredvídaných zdravotných problémov jej maloletého dieťaťa. Vzhľadom na závažnosť súdenej veci trvala na tom, že chce byť osobne prítomná na pojednávaní. Chcela navrhnúť vykonanie dôkazov majúcich význam pre posúdenie veci. Neobstojí tvrdenie súdu, že na pojednávanie sa jej právny zástupca nedostavil, pričom postupom súdu bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces. Súd preto nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 7. Súd sa nedostatočne vysporiadal so zanedbaním povinnosti vykonávať dohľad nad maloletým v zmysle § 422 ods. 1, 2 OZ. Zdôraznila skutočnosť, že žalobkyňa 2/ zanedbala vykonávať náležitý dohľad na žalobcom 1/. Súd mal zohľadniť všetky okolnosti prípadu a mal vychádzať z ustanovenia Zákona o rodine zmysle § 28, § 30 ods. 3. Matka maloletého X/) má rovnaké povinnosti pri výchove svojich detí ako ona. Poukázala aj na to, že je známe, že maloletý L. nie je dostatočne vedený k tomu, aby nezneužíval poskytnutú voľnosť. Za jeho správanie je spoluzodpovedná jeho matka. Svojvoľné konanie maloletého L. malo podstatný vplyv na poškodenie jeho zdravia a vznik škody. Podľa jej názoru po vykonanom dokazovaní mohol súd dospieť k záveru, že je v súlade s dobrými mravmi, aby žalobkyňa 2/ niesla zodpovednosť za konanie svojho syna (žalobcu 1/) a tým aj za pomernú časť škody, s čím sa súd nevysporiadal. Súd mal skúmať schopnosť poškodeného ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky podľa ustanovenia § 422 OZ, s čím sa súd nevysporiadal. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že právny zástupca žalovanej telefonicky oznámil právnemu zástupcu žalobcov, že chce požiadať o odročenie pojednávanie, ale samotnú žiadosť o odročenie pojednávania nedostal na vedomie, preto sa pojednávania zúčastnil a v súdnom spise sa takáto žiadosť nenachádzala. Dôvod neúčasti mala žalovaná, nie jej právny zástupca. Mohol sa teda pojednávania zúčastniť a predložiť návrh na vykonanie dokazovania. Pokiaľ ide o dokazovanie, žalovaná mala počas troch rokov trvania sporu dostatok priestoru na navrhovanie dôkazov. Skutkový stav bol zistený dostatočne, zo strany žalovanej ide len o opakované tvrdenia, ktoré neboli nikdy dokázané a nie sú pre rozhodnutie rozhodujúce. Nebolo preukázané žiadne zanedbanie dohľadu zo strany zákonného zástupcu maloletého poškodeného, ide teda o účelové tvrdenie. Rozsudok okresného súdu žiadala potvrdiť ako vecne správny. 8. V replike žalovaná poukázala na ňou tvrdené dôvody uvedené v odvolaní. 9. Žalobcovia v duplike taktiež zotrvali na svojich pôvodných tvrdeniach ako aj tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu. 10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 12. Podľa ustanovenia § 380 ods. 2 CSP platí, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd vytýčil pojednávanie na deň 3. 5. 2017 dňa 28. 3. 2017. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 23. 3. 2017 žalobcovia podali návrh o zmenu žaloby (rozšírenie žaloby). 14. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 3. 5. 2017 vyplýva, že na pojednávanie neboli predvolávaní žalobcovia, taktiež nebola predvolaná žalovaná, bol predvolaný právny zástupca žalovanej, u ktorého doručenie je riadne vykázané, pričom je konštatované, že neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd v závere zápisnice konštatuje, že dokazovanie vyhlasuje za skončené, pričom následne vyhlásil rozsudok. 15. Za zápisnicou o pojednávaní (číslo listu 144-146) je žurnalizovaná žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 2. mája 2017 (číslo listu 147), ktorá bola okresnému súdu doručená 2. 5. 2017, čo vyplýva z podacej pečiatky. Zo žiadosti o odročenie pojednávania vyplýva, že žalovaná podľa § 183 CSP žiada pojednávanie odročiť z dôvodu ochorenia jej maloletého dieťaťa. Zároveň uviedla, že žalovaná chce byť prítomná na pojednávaní, zároveň uviedla telefonický kontakt a žiadala súd, aby ju upovedomil o novom termíne pojednávania. Zároveň uviedla, že o žiadosti o odročenie pojednávania a jej neúčasti bol telefonicky informovaný aj právny zástupca žalobcu. Toto podanie je podpísané jej vtedajším právnym zástupcom JUDr. Jozefom Baranom, advokátom, pričom na okresnom súde bolo podané osobne. Zároveň pripojila potvrdenie z ambulancie všeobecného lekára, žiadosť o ošetrovné od 2. mája 2017, ktoré bolo vystavené aj v tento deň. 16. Podľa ustanovenia § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu, pričom v zmysle § 147 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmysle § 142 ods. 1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. V zmysle ods. 2 uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk. 17. Ako bolo vyššie konštatované z obsahu spisu, žalobcovia podali návrh na zmenu žaloby, pričom rozšírili svoje uplatnené právo. Ak chcel súd konať o zmenenej žalobe, predovšetkým o tomto návrhu mal rozhodnúť na začiatku pojednávania, pretože až na základe takéhoto rozhodnutia mohol konať o pozmenenej žalobe, okresný súd však o zmenenej žalobe konal bez toho, aby ju pripustil. Zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva, že by súd takéto uznesenie počas pojednávania vydal, následne o nej rozhodol až v rozsudku vo veci samej, kedy pripustil zmenu žaloby, tzn., že konal o takom nároku, vykonával k nemu dokazovanie, ktorý počas konania nebol riadne pripustený v zmysle § 142 ods. 1 CSP. Vzhľadom na podstatné procesné pochybenie odvolací súd zrušil prvý výrok rozsudku. 18. Podľa ustanovenia § 178 ods. 1 CSP síce v prípade, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len tohto zástupcu, stranu predvolá iba v prípade, ak je potrebné vykonať jej výsluch. Žalovaná v konaní bola už vypočutá. Súd fakticky mohol na pojednávanie predvolať len právneho zástupcu žalovanej, avšak okresný súd nezohľadnil ustanovenie § 183, predovšetkým ods. 4 CSP, keď povinnosťou súdu bolo po návrhu na odročenie pojednávania prípade, ak v ňom uvedené dôvody nepovažoval za dôležité, bezodkladne o tom upovedomiť stranu, ktorá odročenie navrhla. V návrhu uviedla svoje telefónne číslo, na ktoré ju mohol súd upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. Súd mal povinnosť postupovať podľa tohto ustanovenia bez ohľadu na skutočnosť, či mienil aplikovať ustanovenie § 178 ods. 1 CSP a návrhu na odročenie nevyhovieť. 19. Z obsahu vyplýva, že návrh na odročenie pojednávania bol na okresnom súde podaný osobne právnym zástupcom žalovanej už 2. mája 2017, pojednávať sa začalo o 9.00 hodine dňa 3. 5. 2017, teda bol dostatočný časový priestor na to, aby v rámci organizácie práce súdu toto podanie bolo doručené rozhodujúcej sudkyni. Aj v prípade, že rozhodujúca sudkyňa o ňom nemala vedomosť, odvolací súd musí prihliadnuť na takéto pochybenie a odopretie procesných práv žalovanej. To, že o tomto podaní rozhodujúca sudkyňa nemala vedomosť, vyplýva aj z obsahu zápisnice. 20. Z týchto dôvodov odvolací súd musel zrušiť rozsudok v zostávajúcej časti a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd opakovane rozhodne o zmene žaloby pred tým, ako vôbec o takomto rozšírenom návrhu začne konať, následne bude rozhodovať vo veci samej, vysporiada sa so všetkými argumentmi žalovanej. Odvolací súd podotýka, že k veci samej z dôvodu porušenia procesných práv odvolací súd sa v podrobnostiach nevyjadruje, je však nepochybné, že základ nároku žalobcov je daný, pričom základná výška vyplýva aj z vykonaného znaleckého dokazovania. Odvolací súd podotýka, že rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k žalobcom nie je správne, pretože aj za terajšej právnej úpravy v prípade, že výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého dokazovania, patrí náhrada trov konania v celom rozsahu z priznanej výšky plnenia. 21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).