Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/243/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201742 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415201742.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobkyne: P. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A., A. č. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, v mene ktorej koná ako advokát konateľ JUDr. Peter Rybár, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 322,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/74/2015-86 zo dňa 19. 12. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 322,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne, počítaný od 26. 02. 2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň určil, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 15 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva“, je neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je neplatná. Súd žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 21. 12. 2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver 350,- EUR, ktorú sumu sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť s príslušným poplatkom 322,- EUR, čiže celkovú čiastku 672,- EUR, a to v 12 mesačných splátkach po 56,- EUR počnúc dňom 21. 02. 2012 na účet veriteľa. Žalobkyni boli finančné prostriedky vyplatené v hotovosti pri podpise zmluvy. Zaplatenie sumy 350,- EUR žalobkyňou žalovanému nebolo sporné, zaplatenia sumy 322,- EUR sa žalobkyňa domáhala titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinného v čase uzavretia zmluvy, predmetnú zmluvu súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú napriek tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa si zobrala úver na výkon podnikania, súdu totižto z rozhodovacej činnosti bolo zrejmé, že žalovaný zaškrtáva v totožných zmluvách políčko ako účel poskytnutia finančných prostriedkov na podnikania aj v rámci iných konaní, pričom spotrebitelia tieto finančné prostriedky na výkon podnikania vôbec nežiadali a podnikateľskú činnosť vôbec nevykonávali. Žalobkyňa v zmluve o úvere je označená menom, priezviskom a rodným číslom, bydliskom a číslom občianskeho preukazu. Nie je identifikovaná ako podnikateľský subjekt označením obchodného mena, údajmi zo živnostenského registra, alebo obchodného registra. Súd lustráciou v Živnostenskom registri SR, ako aj lustráciou v Obchodnom registri nezistil, že by žalobkyňa vykonávala akúkoľvek podnikateľskú činnosť. Lustráciou v sociálnej poisťovni súd zistil, že žalobkyňa bola od 01. 01. 2003 zamestnancom Y. A. a od 01. 08. 2007 zamestnancom spoločnosti W. B. Vyhne a vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v čase uzatvárania zmluvy o úvere žalobkyňa mala postavenie spotrebiteľa. Žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky v hotovosti pri podpise zmluvy, čiže ide o spotrebiteľský úver vo forme pôžičky, ktorá však podľa názoru okresného súdu neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy, a to uvedenie druhu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. a/), údaje o finančnom agentovi (§ 9 ods. 2 písm. b/), adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c/), dobu trvania zmluvy a konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/), neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu (§ 9 ods. 2 písm. i/), neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/), neobsahuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. y/), pričom pri nesplnení podmienok podľa § 9 ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje horešpecifikované náležitosti, poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/). Z predloženého rozpisu splátok a pokút súd zistil, že žalobkyňa zaplatila dňa 21. 01. 2013 sumu 56,- EUR a dňa 21. 03. 2013 sumu 616,- EUR, spolu 672,- EUR. Vzhľadom na to, že zmluvu treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov, vznikla povinnosť žalobkyni zaplatiť žalovanému len skutočnú výšku poskytnutého finančného plnenia, čiže 350,- EUR. Vzhľadom na to súd zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodného obohatenie vo výške 322,- EUR ako plnenie bez právneho dôvodu. Súd pri znal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 26. 02. 2015, teda počnúc dňom nasledujúcim uvedeným vo výzve na plnenie bezdôvodného obohatenia. Vo výzve žiadala žalobkyňa zaplatiť sumu 322,- EUR do 25. 02. 2015, a teda žalovaný sa do omeškania dostal od 26. 02. 2015. 3. Okresný súd považoval zmluvnú podmienku uvedenú v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto neplatnú z toho dôvodu, že spotrebiteľské zmluvy nemôžu obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech spotrebiteľa a zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Uvedená zmluvná podmienka uvedená vo výroku rozhodnutia okresného súdu nebola dojednaná individuálne, žalobkyňa nemohla ovplyvniť obsah všeobecných podmienok poskytnutia úveru v tejto časti, ktoré žalobkyňou ani neboli podpísané. 4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1 až 3, § 451 ods. 1, 2, § 456 a pokiaľ ide o úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ (v rozsudku zrejme len omylom uvedené ustanovenie ako § 517 ods. 2 CSP). Ďalej súd vec právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinného v čase uzavretia zmluvy, rozhodnutie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky okresný súd právne odôvodnil ust. § 298 ods. 1, 2 CSP. 5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal závery okresného súdu týkajúce sa posúdenia zmluvy o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu. Tvrdil, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol ponúknutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon povolania alebo podnikania, ďalej tvrdil, že žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy podľa § 137 písm. c/ CSP a že z jeho strany nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy vyhlásená právoplatne za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech žalovaný získal z poctivých zdrojov. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. K odvolaniu žalovaného podala písomné vyjadrenie žalobkyňa, ktorá tvrdila, že v danom prípade ide o vzťah spotrebiteľský, pretože žalobkyňa nekonala v rámci svojho zamestnania, povolania, či predmetu podnikania, medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný v odvolaní argumentuje tým, že predmetná zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, ide len o obchádzanie zákonníka, aby sa žalovaný vyhol posudzovaniu absencií obligatórnych náležitostí zmluvy. Takmer každý odsek predmetných zmlúv uzatváraných žalovaným je nápadne až krajne nevyvážený, postavený v neprospech žalobcu, ako spotrebiteľa. Žalobkyňa pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti, z toho dôvodu zmluva o úvere mala obsahovať výšku RPMN, ktorej absenciu zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverovej zmluvy. Žalovaný teda nemal nárok na prijatie akýchkoľvek úrokov, poplatkov od žalobkyni, žalovaný napriek tomu od nej prijal plnenie presahujúce výšku poskytnutého úveru, a tým sa bezdôvodne obohatil. Pokiaľ žalovaný napádal neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne, uviedla, že v predmetnom prípade ide o konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia a nie o určovaciu žalobu. Rozsudok okresného súdu žiadala potvrdiť. 7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 á contrario CSP a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Žalovaný napriek tej skutočnosti, že v predmetnej zmluve o úvere je zaškrtnuté políčko označujúce, že dlžník finančné prostriedky prijal na výkon podnikania, túto skutočnosť nepreukázal a okresný súd v napadnutom rozsudku (viď bod 25. dôvodov rozsudku) uvedenú skutočnosť dôkazmi vyvrátil, keď zistil, že žalobkyňa v čase poskytnutia úveru nebola evidovaná ani v Živnostenskom a ani v Obchodnom registri a lustráciou Sociálnej poisťovne tiež zistil, že v čase poskytnutia úveru bola žalobkyňa zamestnancom spoločnosti W. A. M., a teda nemohla čerpať úver za účelom podnikania. Okresný súd vzťah medzi stranami sporu správne považoval za spotrebiteľský a úver za spotrebiteľský vo forme pôžičky, taktiež správne dospel k záveru, že uvedená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX neobsahuje obligatórne náležitosti (ktorú skutočnosť žalovaný v odvolaní ani nepoprel), z ktorého dôvodu poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. a/, b/, c/, f/, i/, j/, y/, § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z.). Keďže žalobkyňa zaplatila 21. 01. 2013 žalovanému sumu 56,- EUR a dňa 21. 03. 2013 sumu 616,- EUR, spolu 672,- EUR, pričom žalovaný má nárok na plnenie len vo výške 350,- EUR, teda len do výšky poskytnutého úveru, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo výške 322,- EUR, a teda okresný súd správne uložil žalovanému povinnosť uvedenú sumu zaplatiť žalobkyni aj s príslušenstvom tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku okresného súdu. 10. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie v súdenej veci prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom z odvolania vyplýva, že žalovaný rozsudok okresného súdu napáda len z dôvodu nesprávneho posúdenia charakteru zmluvy ako spotrebiteľskej a len z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na určení bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy, keď zároveň žalovaný mal za to, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú ustanovuje zákon. K tomu odvolací súd uvádza, že charakter spotrebiteľskej zmluvy bol v konaní bez pochybností preukázaný (viď bod 29. dôvodov rozsudku okresného súdu), pokiaľ ide o otázku naliehavého právneho záujmu, odvolací súd sa stotožňuje so stanoviskom žalobkyne uvedenom v písomnom vyjadrení k odvolaniu, že v súdenej veci ide o konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia a nie o určovaciu žalobu, teda o žalobu o určenie, že predmetná zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a z uvedeného dôvodu nebolo potrebné skúmať naliehavý právny záujem, keďže predmetná zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti tak, ako to uviedol okresný súd v bode 31. dôvodov rozsudku. Správne okresný súd dospel k záveru, že na strane žalovaného došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný žalovaný žalobkyni vydať. 11. Keďže žalovaný v odvolaní napádal posúdenie zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej a od posúdenia tejto skutočnosti závisí aj rozhodnutie okresného súdu o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, hoci žalovaný tento výrok rozsudku okresného súdu výslovne nenapádal, odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil aj v tomto výroku, ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej. Rovnako tak odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o náhrade trov konania, ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej. 12. V odvolacom konaní bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná, preto odvolací súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť jej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).