Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/11/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415210898 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415210898.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: U. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. N. XXX, XXX XX N. N., zastúpeného JUDr. Janou Šálkovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Žarnovica, Bystrická 1029/101, proti žalovanej: B. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. A., B. XXX/XX, o zaplatenie 1 208 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12C/315/2015-42 zo dňa 09. 02. 2017, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) odmietol odpor žalovanej podaný proti platobnému rozkazu č. k. 12C/315/2015-13 zo dňa 26. 10. 2015. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia žalovanej povinnosti finančného plnenia v sume 1 208 € s príslušenstvom. Opodstatnenosť nároku žalobca odôvodňoval uzavretou zmluvou o pôžičke. Keďže žalovaná neplnila v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, žalobca si uplatnil svoj nárok na súde. Okresný súd o nároku žalobcu rozhodol platobným rozkazom č. k. 12C/315/2015-13 zo dňa 26. 10. 2015 tak, že nároku v plnom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie bolo žalovanej dourčené dňa 14. 03. 2016. Okresný súd uviedol, že žalovaná podala na okresnom súde dňa 30. 03. 2016 podanie označené ako „Žiadosť o upustenie súdnych poplatkov a žiadosť o splátkový kalendár“, z obsahu ktorého prvostupňový súd vyvodil, že je zrejmé, že žalovaná žiada o upustenie od platenia súdnych poplatkov, ako aj žiadala o splátkový kalendár. Okresný súd konštatoval, že predmetné podanie bolo okresnému súdu doručené ešte za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. 3. Vo veci súd prvej inštancie aplikoval ust. § 267 ods. 2 CSP a § 470 ods. 2 CSP. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa predchádzajúcej právnej úpravy, ktorá sa zhoduje aj s právnou úpravou účinnou po 01. 07. 2016, aby odpor spôsobil očakávaný následok - teda zrušenie platobného rozkazu, musí byť podaný oprávnenou osobou, musí byť odôvodnený a tiež musí byť podaný v zákonom stanovenej lehote. Ak tomu tak nie je, má to za následok, že súd uznesením odpor odmietne. 5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná si nepreberala zásielky odoslanej jej okresným súdom a preto okresný súd požiadal príslušné obvodné oddelenie o doručenie jej platobného rozkazu, ktorý bol žalovanej dourčený dňa 14. 03. 2016. Odpor mala žalovaná osobne podať na okresnom súde dňa 30. 03. 2016. Lehota na podanie odporu začala podľa prvostupňového súdu žalovanej plynúť dňom nasledujúcim po doručení, t. j. 15. 03. 2016. Posledný 15. deň zákonom stavenej lehoty na podanie odporu pripadol na 29. 03. 2016, čo bol utorok, pracovný deň. Ak žalovaná podala odpor osobne na okresnom súde 30. 03. 2016, podala ho oneskorene - 1 deň po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odporu. Vzhľadom k oneskorenému podaniu odporu, okresný súd odpor odmietol. 6. Okresný súd zároveň poukázal aj na skutočnosť, že predmetný odpor neobsahuje ani vecné odôvodnenie. S poučenia nachádzajúceho sa v platobnom rozkaze vyplýva, že žalovaná bola riadne poučená o následkoch podania odporu bez odôvodnenia vo veci samej, ktorým je jeho odmietnutie. Súd prvej inštancie uviedol, že aj napriek tejto skutočnosti odpor neobsahuje žiadne vecné ani právne tvrdenia, ktoré by spochybnili opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Žalovaná nepopiera skutočnosť, že má dlh voči žalobcovi, poukazuje len na svoju nepriaznivú finančné situáciu, ktorá jej neumožňovala splatiť dlh tak, ako to vyplýva zo zmluvných podmienok. Absenciu vecného odôvodnenia odporu okresný súd vyhodnotil ako ďalší dôvod, pre ktorý okresný súd odpor odmietol. 7. Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Z obsahu podaného odvolania vyplynulo, že sa domáha zrušenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. Namietala, že poučenie predmetného uznesenia obsahuje konštatovanie, že odvolanie proti uzneseniu nie je prípustné. Namietala tiež, že odpor nepodala oneskorene. Uviedla, že odpor podala dňa 29. 03. 2016 elektronicky, kde jej aj prišla odpoveď na mail, že to bolo podané pod č. 0900897716. Následne na druhý deň predmetný odpor doručila Okresnému súdu v Žiari nad Hronom. Z toho vyplýva, že prvé podanie bolo urobené včas. Žalovaná tiež uviedla, že je pravdou, že odpor bol podaný posledný deň lehoty ale včas stanovenej lehote. 8. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že je toho názoru, že proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. Čo sa týka podania žalovanej zo dňa 28. 03. 2016, ktoré bolo konajúcemu súdu doručené dňa 30. 03. 2016 (čo je zrejmé z došlej pečiatky) žalobca vyjadril názor, že sa nepochybne jedná o oneskorené podanie (odpor). Z obsahového hľadiska sa však nejedná o napadnutie rozhodnutia - platobného rozkazu č. k. 12C/315/2016-13 zo dňa 26. 10. 2015, teda o odpor s vecným odôvodnením. Toto rozhodnutie sa zo strany žalovanej nenapadlo, ani nespochybnilo v žiadnej časti uplatneného nároku, okrem času, do kedy je žalovaná povinná v zmysle platobného rozkazu plniť v prospech žalobcu. 9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario , len v rozsahu odvolania žalovanej podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a uznesenie okresného súdu napadnuté odvolaním podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správne potvrdil. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade je premetom odvolania žalovanej procesné rozhodnutie okresného súdu, ktorým odmietol odpor žalovanej. 13. Podľa § 267 ods. 1 CSP , odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený. 14. Podľa § 267 ods. 2 CSP, (2) súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b) neoprávnenou osobou alebo c) bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze. 15. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné, a to vo vzťahu k dôvodu odmietnutia odporu ako oneskorene podaného. 16. Zo spisu odvolací súd zistil, že žalovaná podala predmetný odpor dňa 29.03.2016 a to elektronicky, pričom nasledujúci deň 30.03.2016 tento odpor podala aj osobne v podateľni Okresného súdu Žiar nad Hronom. Keďže posledný deň lehoty na podanie odporu pripadol na 29.03.2016, žalobkyňa podala odpor včas a len z tohto dôvodu nebol dôvod na odmietnutie predmetného odporu. 17. Súd prvej inštancie však odpor odmietol tiež aj z dôvodu, že neobsahuje vecné odôvodnenie. 18. Opravným prostriedkom proti platobnému rozkazu vydanému súdom bez nariadenia pojednávania v takzvanom skrátenom konaní je odpor, ktorý musí obsahovať odôvodnenie vo veci samej. Vecou samou je nárok uplatnený žalobou (§ 131, § 132 CSP), o ktorom má súd rozhodnúť. Žalovaný môže odpor podaný proti platobnému rozkazu odôvodniť akýmikoľvek tvrdeniami (vecnými, alebo právnymi), spochybňujúcimi opodstatnenosť v podanom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 76/1999). Za náležité odôvodnenie sa považuje odôvodnenie, v ktorom sú uvedené konkrétne právne relevantné okolnosti a skutočnosti, o ktoré sa odpor opiera, teda konkrétne okolnosti, skutočnosti (prípadne dôkazy), ktoré spochybňujú nárok priznaný v platobnom rozkaze. Náležitým odôvodnením nie je také odôvodnenie, ktoré je absolútne nekonkrétne (všeobecné a teda je len formálne). 19. Zo spisu je zistiteľné, že žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor, ktorý však nebol vecne odôvodnený napriek tomu, že bola poučená o následkoch podania odporu bez odôvodnenia vo veci samej. Žalovaná nijakým spôsobom v podanom odpore nespochybnila nárok žalobcu na zaplatenie ním žalovanej sumy. Právne naopak, žalovaná sa v podanom odpore vyjadrila, že „som ochotná splatiť ale v splátkach“. Teda uznala nárok žalobcu. 20. Podmienky pre postup súdu podľa § 267 ods. 2 písm. c/ CSP, teda odmietnutie odporu, ktorý bol podaný bez vecného odôvodnenia, boli jednoznačne splnené. 21. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobca si však vo vyjadrení k podanému odvolaniu neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania, preto mu odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 23. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).