Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 11Co/93/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212554 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415212554.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobkyne: V. F., nar. X. N. XXXX, bytom XXX XX Y. E. XX, prechodne bytom XXX XX G. X. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Špireková & Partners, s.r.o., Nám. Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanej: A. G., nar. XX. Z. XXXX, bytom XXX XX G. X. XX, zastúpená JUDr. Dušanom Klimom, advokátom, so sídlom AK Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 12C/404/2015-151 zo dňa 20. decembra 2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) v zmysle § 324, § 325 ods. 1, ods. 2, písm. d), § 326, § 327, § 328 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) nariadil nasledovné neodkladné opatrenie: „A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX G. X. XX, je povinná zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebných prác na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX pre k. ú. G. X.: EKN parcele č. XX/ X - záhrady o výmere 1 378 m2, EKN parcele č. XX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 608 m2, rodinnom dome so súpisným č. XX, postavenom na CKN parcele č. X, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 12C/404/2015.“ 1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 18.11.2015 žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľností špecifikovaných v žalobe. Následne dňa 23.11.2015 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnila tým, že žalovaná a X. E. (taktiež podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností) odmietli mimosúdny návrh žalobkyne na zrušenie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou nehnuteľností. V konaní sa čaká na vykonanie ohliadky nehnuteľností súdnym znalcom a následné vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom bude okrem iného potrebné zodpovedať otázky, či sú predmetné nehnuteľnosti reálne deliteľné a ak áno, akým spôsobom je možné rodinný dom rozdeliť medzi strany sporu. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná začala vykonávať stavebné úpravy, na ktoré nedala žalobkyňa súhlas, a to napriek opakovaným upozorneniam zo strany žalobkyne. Žalobkyňa považovala konanie žalovanej za účelové konanie s cieľom znemožniť vykonať rozhodnutie vo veci samej v tomto konaní. Podľa názoru žalobkyne sa žalovaná snaží stavebnými úpravami docieliť, aby predmetný rodinný dom nebol reálne deliteľnou stavbou. Súd prvej inštancie poukázal na charakter neodkladného opatrenia, oboznámil sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho prílohami a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej je dôvodný. 1.2. Konštatoval, že medzi stranami sporu ako podielovými spoluvlastníkmi nedošlo ku konsenzu ohľadom reálneho rozdelenia nehnuteľností. Napriek skutočnosti, že obe strany sporu navrhli znalecké dokazovanie, preddavky na znalecké dokazovanie neboli zložené. Žalobkyňa oznámila súdu, že v predmetnom konaní si mieni zaobstarať súkromný znalecký posudok. Súd mal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za osvedčené, že v čase, kedy má predmetnú nehnuteľnosť obhliadnuť znalec a zhodnotiť jej stav ohľadom reálnej deľby nehnuteľnosti, došlo na predmetnej nehnuteľnosti k stavebným úpravám (z priloženej fotografie vidno zamurovaný vchod do izby). To, či a do akej miery tieto stavebné úpravy ovplyvnia reálnu deliteľnosť predmetnej nehnuteľnosti, určí znalec. Pre okresný súd bolo zrejmé, že akékoľvek stavebné úpravy majú vplyv na záver znaleckého posudku, ktorý má byť podkladom rozhodnutia v konaní vo veci samej. Konštatoval tak, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia. Žalovaná napriek tomu, že sa vedie konanie vo veci samej a napriek upozorneniam zo strany žalobkyne, realizuje stavebné úpravy, ktoré môžu v konečnom dôsledku podstatne ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Z uvedeného dôvodu po zistení, že žalobkyňa osvedčila dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, na základe ktorých má byť poskytnutá ochrana jej nároku, okresný súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení vyhovel. 2. Proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podala žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil, návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol a uplatnila návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Podané odvolanie odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1, písm. b), d, e), f), g), h) C.s.p.. 2.1 V konkrétnostiach namietala, že súd prvej inštancie žalovanej neumožnil vyjadriť sa k žalobnému návrhu, čím znemožnil jej prístup k súdu a zabezpečiť realizáciu jej jej ústavného práva na spravodlivé súdne konanie a rozhodnutie v zmysle článku 46 Ústavy SR a článku 6 Dohovoru. Umožnením vyjadriť sa žalovanej k žalobnému návrhu bol by okresný súd zistil, že rovnako aj žalobkyňa bez súhlasu žalovanej vykonáva stavebné práce na nehnuteľnosti, keď zabudovala plastové okná, zamurovala komín tak, aby ho žalovaná nemohla užívať, znemožňuje jej vstup do spoločnej nehnuteľnosti. Poukázala na tzv. prekvapivosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a argumentovala, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Tvrdila tiež, že súd prvej inštancie v danom prípade nevykonal a opomenul riadne navrhnuté a predložené dôkazy a tým dospel k nesprávnemu skutkovému a právnemu zisteniu. Súd prvej inštancie mal vedomosť o schválenom zmieri evidovanom pod sp.zn. 5C/175/2016-69, z ktorého pre žalovanú vyplývala povinnosť uvoľniť pre žalobkyňu priestory, presne určené v nákrese a upraviť si svoje užívacie priestory, ktoré neboli užívania schopné, a to všetko v časovom limite. I zamurovanie dverí uvedených priestorov vyplýva z takéhoto rozhodnutia z dôvodu, aby žalovaná zabránila vstupu žalobkyne do ňou užívaných priestorov. Kúrenie bolo zrealizované v priestoroch a medziach rozhodnutia, ktorým žalovanú súd prvej inštancie zaviazal upraviť si ich pre možné bývanie. V uvoľnených priestoroch žalobkyňa zabudovala plastové okná a zamurovala komín, čím žalovanej znemožňuje vykurovanie priestorov. Žalovaná tak nekonala svojvoľne, ale v súlade s platným rozhodnutím okresného súdu o schválenom zmieri, ktorý jej túto povinnosť určil. Nekonala nezákonne, jej konanie bolo súdom dovolené. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k naplneniu dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaná zároveň namietala, že súd prvej inštancie nemal ničím preukázané účelové konanie žalovanej, v záujme ovplyvniť súdneho znalca. Ide len o účelové tvrdenie žalobkyne. Znalec bol pritom na mieste samom dvakrát, oboznámil sa so súdnym rozhodnutím a všetkými predloženými dokladmi, je znalcom, ktorého si sama vybrala žalobkyňa a žiadne výhrady ku konaniu sporových strán súdny znalec nemal. Nič mu nebránilo vyhotoviť znalecký posudok. 2.2 Z uvedených dôvodov mala žalobkyňa za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam svedčiacim tomu, že nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu len k žalovanej, keď táto rovnako ako žalobkyňa, bez súhlasu na spoločných nehnuteľnostiach vykonávala práce, je nedôvodné, neopodstatnené a nevykonateľné. 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdila. Mala za to, že súd prvej inštancie posúdil vec správne a správne zhodnotil aj právny stav. Neexistuje dôvod, pre ktorý by žalovaná a odvolací súd nemali súhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie poňatej do odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. Ak žalovaná namietala, že jej nebolo umožnené vyjadriť sa k žalobnému návrhu, poukázala na ustanovenie § 329 C.s.p., z ktorého vyplýva, že súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu vyžaduje vylúčenie potreby procesnej aktivity sporových strán, ako aj ustanovenia o pojednávaní a procesnom dokazovaní. Uložená povinnosť žalovanej nie je vo výraznom pomere k právu na výkon súdneho rozhodnutia o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaná nie je nariadeným neodkladným opatrením obmedzená nad rozsah, ktorý je adekvátny vo vzťahu k ohrozeniu subjektívneho práva žalobkyne. Ak žalovaná tvrdila, že nekonala svojvoľne, ale v súlade s platným rozhodnutím Okresného súdu Žiar nad Hronom, žalobkyňa zdôraznila, že uznesením o schválení zmieru súd v žiadnom prípade nepovolil žalovanej vykonávanie stavebných úprav na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Z uvedeného uznesenia nevyplýva zamurovanie dverí z uvedených priestorov tak, aby žalovaná zabránila vstupu žalobkyne do ňou užívaných priestorov. Ide o nesprávnu interpretáciu uznesenia o schválení súdneho zmieru. Súdny zmier predstavuje dočasné riešenie situácie do právoplatného skončenia konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom žalovaná už po podaní návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva začala vykonávať stavebné úpravy nehnuteľností, rodinného domu, na ktoré žalobkyňa súhlas nedala. Po schválení zmieru a sprístupnení niektorých miestností začala žalovaná na rodinnom dome vykonávať rozsiahle stavebné úpravy. Zamurovala jednu izbu a vchod do nej, prostredníctvom sadrokartónu pristúpila k znižovaniu stropu, vymenila kúrenie, vybrala priečku a podobne. Akékoľvek stavebné úpravy rodinného domu súpisné č. L., k. ú. G. X. sú do právoplatného skončenia konania o zrušení podielového spoluvlastníctva nežiadúce. Zároveň poukázala na skutočnosť, že do dňa podania písomného vyjadrenia, znalecký posudok vypracovaný nie je. 4. Žalovaná v replike na vyjadrenie žalobkyne zotrvala na dôvodoch uvedených v podanom odvolaní, poukázala na obsah zmieru medzi stranami sporu a tvrdila, že vzhľadom k tomu, že izba č. 8 (podľa náčrtu) bola prepojená s miestnosťou č. 7, bolo logické, že žalovaná tieto zamurovala, aby nebolo zasahované do jej súkromia a osobnej sféry, čo je výkon práva v zmysle rozhodnutia okresného súdu o schválenom zmieri, ktorý jej túto povinnosť určil. Nekonala nezákonne, jej konanie bolo súdom dovolené a proporcionálne. Súd prvej inštancie z uznesenia o schválenom zmieri mohol zistiť, že žalovaná svojvoľne neporušovala práva žalobkyne. Naopak, žalobkyňa do priestorov 5, 6 a 7 zabudovala nové plastové okná a začala taktiež vymieňať podlahu. Je to žalobkyňa, ktorá zneužíva súdom priznanú dočasnú úpravu na úkor žalovanej ako na úmysel v rozpore s platnou právnou úpravou Občianskeho zákonníka, v rozpore s dobrými mravmi. Zabetónovala komín tak, že ho spoluvlastníčky nemôžu používať, v rozpore s technickou normou a stavebným zákonom cez komín vybudovala rozvod vody a vetrák do kúpeľne. Prestavuje priečky, prebudovala dvere a podlahu. Tieto skutočnosti je možné overiť ohliadkou súdu na mieste samom. Naďalej mala za to, že neboli naplnené potreby pre neodkladnú úpravu pomerov, táto je za súčasnej situácie len nástrojom zneužívania práv strán sporu a v konečnom dôsledku len prostriedkom riešenia ich vzájomných spoluvlastníckych nezhôd míňajúcim sa účelu nariadeného neodkladného opatrenia. Minimálne z vypočutia nahrávky z pojednávania v spore sp.zn. 5C/157/2016 mal konajúci súd v spore sp.zn. 12/404/2015-151 preukázané nenaplnenie zákonných podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia, o to viac, že týmto rozhodnutím obmedzil práva na žalovanej a neobmedzil ich ani žalobkyni, či ďalšej spoluvlastníčke z domovej nehnuteľnosti a pozemkových nehnuteľností, keď sú nerozlučným spoločenstvom. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1,2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov: 6. Podľa §387 ods.1,2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej; z dôvodu, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 8. Neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana strane, zabrániť ďalšiemu zhoršeniu jej právneho postavenia a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený skutkový stav veci. Dočasnou úpravou súd nie je v ďalšom prípadnom konaní viazaný; súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 C.s.p.). Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 C.s.p.); neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti strán konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia však musí byť preukázaný a osvedčený. 9. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie domáhala aby súd a/ zrušil podielové spoluvlastníctvo k EKN parcele č.XX/X - záhrady o výmere 1.378m2, EKN parcele č.XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 608m2, obe nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX pre k.ú. G. X. reálnym rozdelením nehnuteľností tak, že novovytvorenú CKN parcelu o výmere zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu navrhovateľky, vytvorenú geometrickým plánom vyhotoveným súdom, súd prikáže do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Novovytvorenú CKN parcelu o výmere zodpovedajúce spoluvlastníckym podielom odporkýň, vytvorenú geometrickým plánom vyhotoveným súdom, súd prikáže do podielového spoluvlastníctva odporkyne v 1/ rade v spoluvlastníckom podiele 1-vice a odporkyne v 2/rade v spoluvlastníckom podiele 1-vice. b/ zrušil podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu súpisné číslo XX, postaveného na CKN parcele č.7, zapísaného na LV č.XXX pre k.ú. G. X. reálnym rozdelením rodinného domu podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov v súlade so znaleckým posudkom nariadeným súdom tak, že novovytvorenú samostatnú časť rodinného domu zodpovedajúcu spoluvlastníckemu podielu navrhovateľky súd prikáže do výlučného vlastníctva navrhovateľke. Novovytvorenú samostatnú časť rodinného domu zodpovedajúcu spoluvlastníckym podielom odporkýň súd prikáže do podielového spoluvlastníctva odporkyne v 1/ rade s spoluvlastníckom podiele 1-vice a odporkyne v 2/ rade v spoluvlastníckom podiele 1-vice.. V súdnom spise sa nachádza uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 5C/175/2016-69 zo dňa 14. júna 2017, ktorým okresný súd schválil zmier strán sporu v znení: „Žalovaná je povinná sprístupniť žalobkyni miestnosti nachádzajúce sa na prízemí rodinného domu súp.č.XX, postavený na CKN parcele č.7, zapísaný na LV číslo XXX, pre k.ú. G. X., označené na priloženom pôdoryse domu, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia, ako miestnosť č.5 - kuchyňa o výmere 17m2, miestnosť č.6 - izba o výmere 22,75m2, miestnosť č.7 - izba o výmere 15,50m2 v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia“. 10. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol. Nestotožnil sa tak s tvrdením žalovanéj, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Neodkladné opatrenie je procesným rozhodnutím, nerozhoduje sa ním o nároku vo veci samej a dočasnou úpravou súd nie je v ďalšom konaní viazaný. Pri nariaďovaní neodkladných opatrení je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa je, rovnako ako žalovaná, spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č.XXX pre k.ú. G. X., o výške spoluvlastníckych podielov 1 k celku (žalobkyňa) a 1 k celku (žalovaná A. G.). Okrem nich je podielovou spoluvlastníčkou aj X. E., o výške spoluvlastníckeho podielu 1 k celku. Bolo tiež preukázané, že žalobkyňa sa v súdnom konaní vo veci samej domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva návrhom na jeho reálne rozdelenie podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Zároveň je preukázané a žalovaná to v podanom odvolaní ani nepoprela, že podnikla vrámci užívania nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve konkrétne úkony, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako stavebné zásahy do nehnuteľnosti. Na základe takto zistených skutočností sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o potrebne dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, ďalšie konanie žalovanej vo vzťahu k prípadným stavebným úpravám môže zmariť účel, na ktorý je obstarávaný posudok znalca (za účelom určenia možnosti reálneho rozdelenia domovej nehnuteľnosti a s tým súvisiacich stavebných úprav), alebo môže vylúčiť jeden (alebo viaceré) spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak ako ich ustanovuje § 142 Občianskeho zákonníka. V tomto smere odvolací súd pripomína, že návrhom, ako sa má majetok po zrušení podielového spoluvlastníctva vyporiadať, súd nie je viazaný, ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 11. Žalovaná v podanom odvolaní namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm.b), d), e), f), g) a h) C.s.p., čím tvrdila, že b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. nezákonnosť a nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a tvrdil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol dôvodný. 11.1 Pokiaľ podané odvolanie žalovaná odôvodnila tým, že okresný súd jej neumožnil vyjadriť sa k žalobnému návrhu, a tak jej nesprávnym právnym postupom znemožnil, aby uskutočňovala procesné práva, táto odvolacia námietka neobstojí. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods.1 C.s.p.). Pokiaľ teda súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanej nedoruči,l nekonal v rozpore s citovaným ustanovením C.s.p.. Ak žalovaná v podanom odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie by z vyjadrenia žalovanej zistil, že aj žalobkyňa vykonáva stavebné práce na nehnuteľnosti bez súhlasu podielových spoluvlastníkov, nejde o nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Naopak, takýmto spôsobom žalovaná potvrdzuje správnosť tvrdení žalobkyne v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Či aj žalobkyňa a v akom rozsahu vykonáva stavebné úpravy, ktoré by mohli zmariť účel posudku, prípadne spôsob vyporiadania, nebolo predmetom neodkladného opatrenia. Predmetom neodkladného opatrenia bolo uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa vykonávania stavebných prác na nehnuteľnostiach v podielovom spoluvlastníctve. Žalobkyni napadnuté rozhodnutie takúto povinnosť neukladá a takýto návrh v konaní pred súdom prvej inštancie podaný nebol. 11.2 Vo vzťahu k neodkladnému opatreniu neobstojí ani námietka „prekvapivosti“ rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak žalovaná poukazuje na to, že strany sporu by nemali byť zaskočené možným iným právnym posúdením veci bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť relevantné právne skutočnosti, uvedená námietka je v rozpore s charakterom a princípom neodkladného opatrenia. Okresný súd žiadne „iné“ právne posúdenie nevykonal, rozhodol len a výlučne po posúdení dôvodností návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 11.3 Ak žalovaná tvrdila, že okresný súd nevykonal a opomenul riadne navrhnuté a predložené dôkazy, táto námietka je v rozpore s obsahom súdneho spisu a v rozpore s charakterom neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie vychádzal s návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tvrdení žalobkyne a z ňou predložených listinných dokladov, prípadne listín, na ktoré poukazovala. Žalovaná nenavrhovala žiadne dôkazy, k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani žiaden dôkaz nepredložila. Ani poukaz na uznesenie vydané v konaní sp.zn.5C/175/2016 o schválení zmieru neobstojí. Podľa uznesenia č.k. 5C/175/2016-69 zo dňa 14. júna 2017 bola žalovaná povinná sprístupniť žalobkyni miestnosti nachádzajúce sa na prízemí rodinného domu, ktoré boli špecifikované podľa pripojeného nákresu. Žiadnu povinnosť stavebných úprav jej zmierom uložená ani určená nebola. Žalovaná v podanom odvolaní tvrdila, že zamurovaním dverí zabraňovala vstupu žalobkyne do priestorov, ktoré užíva žalovaná. Týmto tvrdením de facto potvrdila, že postupovala nad rámec povinnosti vyplývajúcej jej zo súdom schváleného zmieru. 12. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam aj odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie mal za to, že bol dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako bol navrhnutý žalobkyňou. Z uvedeného dôvodu, stotožniac sa s odôvodnením okresného súdu, odvolací súd neprihliadol na odvolacie argumenty žalovanej strany a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.), nevidiac dôvod na jeho zmenu (§ 388 C.s.p.) ani na jeho zrušenie (§ 389 C.s.p.). 13. Neodkladné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú ďalší procesný postup, ako je to i v tomto prípade, keďže bol návrh podaný spolu so žalobou vo veci samej; o náhrade trov konania, spojených s týmto procesným úkonom, bude rozhodnuté až v rámci rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods.1 C.s.p.); z tohto dôvodu nebolo o trovách konania rozhodnuté ani odvolacím súdom. 14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).