Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/289/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212771 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415212771.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, 010 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., o zaplatenie 305,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/440/2015-44 zo dňa 13.04.2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku p o t v r d z u j e . II. Rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 305,12 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok) a o trovách rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (tretí výrok). 1.1 Okresný súd posúdil vec podľa § 269 ods. 2, § 497, § 708 ods. 1, 2, § 716 ods. 1, 3 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 3, 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalobca a žalovaná dňa 09.04.2013 uzatvorili v zmysle § 269 ods. 2, § 708 a nasl. a §716 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb na dobu neurčitú, obsahom ktorej bolo zriadenie osobného účtu pre žalovanú č. XXXXXXXXXX/XXXX a jej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko a. s. Listom zo dňa 25.11.2013 žalobca z dôvodu vykazovaného debetného zostatku na účte vyzval žalovanú na zaplatenie 50,32 Eur. Z výpisu účtu žalovanej za obdobie od 01.08.2015 do 18.08.2015 vyplýva, že zostatok na účte je mínus 305,12 Eur. Úrokové sadzby produktov konštatujú úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške XX % (č. l. 9 spisu). 1.2 Okresný súd právny vzťah vzniknutý medzi stranami sporu preskúmal z hľadiska spotrebiteľa, ako i z hľadiska aplikácie spotrebiteľského práva. Zistil, že žalobca je právnická osoba, poskytujúca finančné služby a žalovaná je fyzická osoba nepodnikateľ. Nebolo preukázané, že by žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky na výkon povolania resp. zamestnania, či podnikateľskej činnosti. Zmluva bola vopred pripravená žalobcom a žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, musela ju ako celok prijať, alebo odmietnuť. Preto žalovaná má postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. 1.3 Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že na jej účte došlo k nepovolenému prečerpaniu finančných prostriedkov, v dôsledku čoho žalobca uzatvoril jej účet. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Žalobca preukázal predloženými listinnými dôkazmi, že žalovanej vznikol dlh vo výške 305,12 Eur z titulu nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na jej účte; súd preto žalobe v tejto časti vyhovel. V časti, v ktorej si uplatňoval žalobca dohodnutý úrok vo výške XX % ročne z dlžnej sumy od 18.08.2015 do zaplatenia, žalobu zamietol, pretože v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná priamo v Zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov sa zaviazala zaplatiť takýto úrok. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca si uplatnil takýto nárok s poukazom na všeobecné obchodné podmienky. Vzhľadom na charakter spotrebiteľského záväzku takéto dojednanie takéhoto úroku nemožno považovať za úrok platne dohodnutý vo všeobecných podmienkach, preto žalobca na takýto úrok nemá nárok. 1.4 O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „C.s.p.“), pretože žalobca mal úspech len v časti podanej žaloby a žalovaná mala tiež len čiastočný úspech, a to v rozsahu úroku vo výške XX % ročne za obdobie od 18.08.2015 do zaplatenia, a preto súd nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania. 2. Proti rozsudku okresného súdu v jeho zamietajúcej časti a do výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., keď konštatuje, že nemá nárok na úrok vo výške XX %. Podľa bodu 23 časť III VOP, platných ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak účet alebo vkladná knižka, či vkladový účet dosiahne debetný (záporný) zostatok, prípadne prekročí povolené prečerpanie bez súhlasu banky, debetný zostatok na účte/knižke klienta nadobúda charakter nepovoleného debetu. V prípade vzniku takéhoto nepovoleného debetu banka zašle klientovi upomienku s požiadavkou na vyrovnanie nepovoleného debetu v lehote v nej stanovenej a klient je povinný nepovolený debet vyrovnať v bankou stanovenej lehote, uvedenej v upomienke, zaslanej bankou. Nevyrovnanie nepovoleného debetu v stanovenej lehote sa považuje za podstatné porušenie zmluvy o účte, pričom pohľadávka banky z nepovoleného debetu sa stane okamžite splatnou, vrátane príslušenstva a banka je oprávnená si ju započítať na ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Banka za zaslanie upomienky účtuje poplatok v zmysle aktuálneho sadzobníka. Ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný) zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, prípadne účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. Dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie je teda upravené vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy a v zmysle vyššie uvedeného toto dojednanie nemusí byť v samotnom texte zmluvy. Výšku XX % ročne odvodzuje žalobca z VOP a z odkazu na sadzobník poplatkov. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaj o výške úroku. Naopak, podľa §18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne vývesky, ale aj historické. Poukázal na §31 ods. 2 Zákona o platobných službách, podľa ktorých poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe a/ zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby, alebo b/ rámcovej zmluvy. V zmysle §31 ods. 4 sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. V zmysle §31 ods. 5 písm. d/ rámcová zmluva obsahuje okrem iného informácie o poplatkoch a úrokoch. Zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V zmysle bodu VII ods. 3 zmluvy práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovným spôsobom upravené v zmluve/príslušnej zmluve, sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu v platnom znení. Poukázal na najnovšiu judikatúru Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES - vec C-42/15 z 09.11.2016, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda (Slovensko) rozhodnutím z 19.12.2014 doručeným Súdnemu dvoru 02.02.2015, ktorý súvisí s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti V. Bíróovej. V zmysle uvedeného rozsudku sa článok 10 ods. 1, 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto smernice má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči. Ďalej sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti Smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy, uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. 2.1 Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle §9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach, alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Smernica však nebráni členským štátom, aby zakotvili povinnosť, že všetky dokumenty, obsahujúce náležitosti zmluvy povinné v zmysle smernice, majú byť podpísané. Uvedené znamená, že zákonom možno stanoviť, že aj všeobecné obchodné podmienky, alebo sadzobník v prípade, ak obsahujú niektoré z uvedených povinných náležitostí zmluvy, majú byť podpísané. Každopádne táto povinnosť by mala byť ustanovená v Zákone o spotrebiteľských úveroch a nepostačuje, že tak ustáli súd vo svojom rozhodnutí. Všeobecné obchodné podmienky, sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal. 2.2 Uvedený rozsudok sa analogicky týka aj iných spotrebiteľských zmlúv, teda aj zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. 2.3 Ohľadom trov konania sa nestotožnil s názorom okresného súdu v tom, že pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu. Ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada (Najvyšší súd č. k. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008). Súd nemal pri posudzovaní úspechu prihliadať na úspech v časti príslušenstva a mal dospieť k záveru, že v konaní bol v rozsahu 100 % úspešný žalobca (305,12 Eur je žalovaná istina, úspech mal v časti 305,12 Eur), žalovaný by bol úspešný v rozsahu 0 %, teda čistý úspech žalobcu je vo výške 100 %. Žalobca nebol úspešný čo do zmluvných úrokov z omeškania, avšak tento neúspech nemá vplyv na výšku trov, preto žiadal ich plnú náhradu. 2.4 V zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku teda rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a súčasne priznal žalobcovi aj náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 4. Žaloba v prejednávanej veci bola podaná pred 30.06.2016, t.j. za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016, zrušeného od 01.07.2016 zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle §380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vo výroku II ako vecne správny potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania zrušil podľa § 389 ods.1 písm. b/ C.s.p. 6. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6.1 Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 7. Odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné. Odvolací súd preskúmaním spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne skutkovo a právne posúdil, jeho rozhodnutie zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu, vyplývajúcemu z listín, doložených v súdnom spise a je dostatočne odôvodnené v súlade s §220 C.s.p.. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, uvedené v odôvodnení rozsudku, týkajúce sa posúdenia zmluvy v prejednávanom prípade, sú správne. Krajský súd sa v podrobnostiach s jeho odôvodnením stotožňuje a na ne odkazuje. 8. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že vzhľadom na charakter spotrebiteľského záväzku nemožno považovať dojednanie úroku vo výške XX. % vo všeobecných podmienkach za platný právny úkon, teda žalobca nemá nárok na takýto úrok a z uvedených dôvodov žalobu v tejto časti zamietol. S týmto jeho postupom odvolateľ nesúhlasí, a to s odkazom na najnovšiu judikatúru Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES - vec C-42/15 z 09.11.2016. 9. Krajský súd vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu žalobcu uvádza nasledovné: zo znenia citovaného rozsudku súdneho dvora EÚ C - 42/15 zo dňa 09.11.2016 a jeho odôvodnenia vyplýva záver, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť na jednom dokumente, stačí, ak na iné dokumenty odkazuje a spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi vopred oboznámiť (v tomto smere vnútroštátna úprava môže stanoviť prísnejšie podmienky), zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať uvedenie dátumu splatnosti všetkých splátok úveru, pokiaľ je údaj o výške, počte a frekvencii splátok v zmluve uvedený tak, že umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy jednotlivých splátok (v tomto smere vnútroštátna úprava nemôže stanoviť prísnejšie podmienky), nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaj o tom, aká časť splátky bude započítaná na istinu a aká na úroky (v tomto smere vnútroštátna úprava nemôže stanoviť prísnejšie podmienky), vnútroštátna úprava môže stanoviť, že úver sa bude považovať za bezúročný a bez poplatkov, pokiaľ ide o také údaje v zmluve, ktorých neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. 10. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania nevyplynul záver, žeby žalovaná bola oboznámená s obsahom VOP a žeby priamo v Zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov sa zaviazala zaplatiť úrok, dohodnutý vo VOP. Žalobca v žalobe tvrdí, že takýto nárok si uplatňuje len s poukazom na všeobecné obchodné podmienky. Vzhľadom na charakter spotrebiteľského záväzku takéto dojednanie takéhoto úroku nemožno považovať za úrok platne dohodnutý vo všeobecných podmienkach, a to aj s prihliadnutím na odvolateľom zdôrazňované rozhodnutie európskeho súdneho dvora C-42/15 (viď bod 9 odôvodnenia rozsudku). 11. Okrem toho, podľa § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Z citovaných ustanovení vyplýva možnosť majiteľa účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec vlastných prostriedkov (napr. daním príkazu banke na platbu) ako podstatný znak nepovoleného prečerpania, resp. prekročenia. V posudzovanej právnej veci z výpisu z bežného účtu žalovanej za obdobie od 01.08.2015 do 18.08.2015 (č. l. 10 spisu) a z výzvy na vysporiadanie nepovoleného debetného zostatku (č. l. 11) vyplýva, že transakciami, uskutočnenými na účte, okrem nepovoleného prečerpania na účte vo výške 20,32 Eur, boli poplatky za platobné služby (poplatok za výzvu vo výške 30 Eur ) a úroky; staršie výpisy súdu prvej inštancie predložené neboli. Banka si na ťarchu účtu účtovala poplatky a úroky. Pri účtovaní poplatku za platobnú službu majiteľ účtu nemá možnosť s ním disponovať, nejedná sa o situáciu, kedy napr. banka realizuje príkaz klienta na platbu tretiemu subjektu nad rámec prostriedkov na účte z dôvodu takejto dohody bez stanovenia limitu. Ak banka účtuje na ťarchu účtu klienta poplatky za poskytnuté služby v súlade so zákonom nad rámec jeho vlastných prostriedkov, má právo žiadať od klienta - majiteľa účtu zaplatenie týchto poplatkov, nejedná sa však o nepovolené prečerpanie, resp. o prekročenie v zmysle §2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.; banka nemá právo žiadať z týchto poplatkov úrok. 12. Hoci v časti istiny (305,12 Eur) odvolaním rozsudok nebol napadnutý, krajský súd považoval za potrebné sa aspoň okrajovo dotknúť základu, z ktorého žalobca žiada priznať úrok vo výške XX. %. Vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku správny potvrdil a po doplnení dôvodov uzavrel, že žalobca nemá nárok na ním požadovaný úrok. 13. Žalobca dôvodne v odvolaní namietal výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Rozsudok okresného súdu v tejto časti nie je dostatočne a v súlade so zákonom odôvodnený, preto ho krajský súd v zmysle § 389 ods.1 písm. b/ C.s.p. zrušil a v zmysle § 391 ods.1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 14. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách odvolacieho konania v súlade s § 396 ods.3 C.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 veta druhá C.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).