Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/111/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418011384 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6418011384.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Deáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. novembra 2018 v trestnej veci obžalovaného Y. U., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/76/2018 zo dňa 05.09.2018, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Y. U. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/76/2018 z 05.09.2018 bol obžalovaný Y. U. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. za skutok, ktorého sa dopustil tak, že v dobe od 10.11.2017 do 04.04.2018, v byte na Ul. G. č. XXXX/XX v F. U., pod vplyvom alkoholu, opakovane vulgárne nadával, ponižoval, sledoval, vyhrážal sa a fyzicky napádal svoju manželku Y. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom F. U., G. č. XXXX/XX, a to tak, že dňa 10.11.2017 jej pod vplyvom alkoholu najskôr v byte vulgárne nadával, udrel ju otvorenou dlaňou po tvári, strčil do nej, pričom ona spadla a poranila si kosť na palci pravej nohy s opuchom a hematómom, s obmedzenou hybnosťou bez PN, v ďalších dňoch jej takisto vulgárne nadával a vyhrážal sa spôsobom „ty piča, krava, zamysli sa nad sebou, ja si ťa odsedím“, čo jej opakoval niekoľkokrát do týždňa, dňa 30.03.2018, vo večerných hodinách, manželku v byte znovu fyzicky napadol tak, že pod vplyvom alkoholu jej vykrúcal ruky a snažil sa ju udrieť do hlavy, čo sa mu pre značnú opitosť nedarilo a znovu jej vulgárne nadával s tým, že „si ju odsedí“, následne dňa 04.04.2018, v čase okolo 17.00 hod., v priestoroch spoločnej chodby pred výťahom domu č. XXXX/XX na Ul. G. v F. U., ju chytil rukou pod krk, silno ju škrtil a dlaňou druhej ruky ju udieral do tváre, pričom jej hovoril „toto neprežiješ, ja sa skôr vrátim z basy ako ty z nemocnice“, tiež jej hovoril, že jej neurobí modriny, aby to nebolo vidieť a zároveň jej znovu vulgárne nadával, pričom týmto konaním jej spôsobil hematómy na oboch horných končatinách v oblasti lakťa vľavo, ramena vpravo, hematóm a mierny opuch pod ľavým okom s palpačne citlivou ľavou polovicou tváre, bez PN, neustále sa jej vyhrážal smrťou, zabitím, bezdôvodne žiarlil, sledoval ju ďalekohľadom a kontroloval aj v práci, čím Y. U. spôsoboval život v neustálom strachu a strese a stupňujúce sa utrpenie telesné i psychické. Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j), l), § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 39 ods. 4 Tr. zák. per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, keďže ho svojím odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol obžalovaný Y. U.. V písomných dôvodoch odvolaniach, ktoré za neho podal jeho ustanovený obhajca uviedol, že pokiaľ ide o výrok o vine, tak s týmto je stotožnený, avšak nesúhlasí s tým, aký trest mu bol za toto konanie uložený, pretože podľa jeho názoru na jeho nápravu a prevýchovu stačí aj trest odňatia slobody, ktorý by mu bol podmienečne odložený na primeranú skúšobnú dobu, aj s prípadným probačným dohľadom. V tomto smere poukázal najmä na to, že aj podľa odpisu z registra trestov vyplýva, že doposiaľ súdne trestaný nebol, už má XX rokov, pokiaľ bol za svoj život priestupkovo postihnutý, bolo to len raz, aj to za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky blokovou pokutou 20,- Eur. Správne súd konštatoval, že u neho neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti, ale mal dve poľahčujúce okolnosti, a to že pred spáchaním činu viedol bezúhonný život a k spáchaniu trestného činu sa priznal a úprimne ho oľutoval. V tomto smere správne potom aj okresný súd postupom podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. mu znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu, teda vo výmere 2 rokov, avšak nesprávne bolo rozhodnutie, pokiaľ mu tento trest aj zároveň podmienečne neodložil. Obžalovaný je starobný dôchodca vo veku XX rokov, s poškodenou je už v rozvodovom konaní, má snahu, aby sa odsťahoval do Domova dôchodcov do V., pričom dovtedy, pokiaľ sa mu toto ubytovanie nepodarí zabezpečiť, by išiel bývať v F. U. na ubytovňu s tým, aby sa už s poškodenou viac nestretával. Pobytom vo väzbe si uvedomil nesprávnosť svojho konania, je si vedomý toho, že má problémy s alkoholom, rád sa podrobí protialkoholickej liečbe a preto si nemyslí, že by v takom veku ako je on, muselo byť na neho pôsobené nepodmienečným trestom odňatia slobody. V tomto smere preto navrhol, aby bolo jeho odvolaniu vyhovené. Na verejnom zasadnutí, kde krajský súd konal o odvolaní obžalovaného, bol obžalovaný riadne predvedený eskortou, pričom spolu so svojím obhajcom v konečných návrhoch uviedli, že obžalovaný je už toho času rozvedený s poškodenou, nie je potrebné, aby mu bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, ide si vybavovať ubytovanie v Domove dôchodcov v V. a preto navrhli, aby bol napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušený a aby mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Krajský prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí naopak od obhajoby uviedol, že napadnutý rozsudok je vo všetkých výrokoch zákonný a správny a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Splnomocnenec poškodenej prítomný na verejnom zasadnutí uviedol, že jemu sa neprislúcha vyjadrovať k vine a trestu ohľadne obžalovaného, ale poškodená má stále z obžalovaného obavu, najmä vzhľadom aj na to, že medzi ňou a obžalovaným aj počas výkonu väzby existovala písomná komunikácia, počas ktorej sa jej obžalovaný mal vyhrážať. Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného Y. U. nie je dôvodné. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby mu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Za tejto situácie ani Krajský súd v Banskej Bystrici nemá pochybnosti o správnosti skutkových a právnych záverov uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na pojednávaniach pred okresným súdom a aj podľa názoru krajského súdu je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný Y. U. blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenia bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, čím spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Správne je za tejto situácii aj rozhodnutie okresného súdu, ak za takto uznaný trestný čin obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Zákonu zodpovedá aj postup okresného súdu, ak pri použití dvoch poľahčujúcich okolností znížil trest odňatia slobody u obžalovaného pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Keďže na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd nemá o týchto dôvodoch pochybnosti a preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného v súvislosti s uloženým trestom, s týmito sa krajský súd nemohol stotožniť. Trestná činnosť, ktorej sa obžalovaný dopustil, je vysoko závažná, spoločnosť vyžaduje, aby za takéto protiprávne konania boli páchatelia prísne potrestaní a nič na tom nemení ani skutočnosť, že v osobe obžalovaného ide o doposiaľ súdne netrestaného páchateľa vo veku XX rokov. Práve skutočnosť, že v takomto veku sa opakovane dopúšťal voči poškodenej trestnej činnosti znamená, že je potrebné na neho pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody a to už aj vzhľadom na to, že z trestného spisu a aj z vyjadrenia splnomocnenca poškodenej vyplýva, že ešte aj v čase, keď bol obžalovaný Y. U. vo väzbe, písal výhražné dopisy manželke. Skutočnosť, že v súčasnosti sú už obidvaja rozvedení a že sa neplánuje vrátiť do spoločného bydliska k bývalej manželke neznamená, že nie je na neho potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. V tomto smere sa preto krajský súd nemohol s argumentáciou obžalovaného stotožniť. Vzhľadom k týmto skutočnostiam potom krajský súd postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Y. U. ako nedôvodné zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.