Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/107/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616010041 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616010041.2 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 5. septembra 2018, prejednal odvolanie obžalovaného V. Q., proti rozsudku Okresného súdu Lučenec z 29.03.2018 sp.zn. 3T/13/2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného V. Q. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného V. Q. za vinného z jednočinného súbehu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a), b), e) Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 16.11.2015 okolo 20.00 hod. v obci G., vedľa cesty, na presne nezistenom mieste si vyzliekol spodnú časť oblečenia od pása dole tak, že mu bolo vidno pohlavný orgán a rozbehol sa za tam nachádzajúcimi sa mal. M. L., nar. XX.XX.XXXX, mal. V. W., nar. XX.XX.XXXX a mal. O. T., nar. XX.XX.XXXX, všetkých z G. so slovami ,,Zabijem vás, pojebem vás, poďte ku mne do domu!“, kedy mal. M. L. zo strachu pred ním utiekla a kričala o pomoc, čo počul mal. M. N., nar. XX.XX.XXXX z G., ktorý následne išiel naproti obžalovanému V. Q., ktorý mal v tom čase oblečenú len košeľu a v ruke držal krátku strelnú zbraň a keď ho obžalovaný uvidel, tak sa otočil a odišiel, taktiež sa k nemu otočil chrbtom aj mal. M. N. a odišiel od neho opačným smerom a počul jeden výstrel zo zbrane, ktorým konaním obžalovaný vzhľadom na jeho osobu vzbudil u vyššie menovaných poškodených obavu, že vyhrážky môže uskutočniť. Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere deväť mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému bol uložený trest prepadnutia veci, a to 1 ks štartovacia pištoľ zn. Slávia 6 mm s puzdrom a nabitým zásobníkom. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. obžalovanému bolo uložené ochranné protialkoholické-psychiatrické liečenie ústavnou formou. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu už do zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku. Dodatočne bolo písomné odvolanie odôvodnené obhajkyňou obžalovaného. Týmto sa obžalovaný domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby v celom rozsahu, pretože z predmetnej trestnej činnosti sa necíti byť vinným. V priebehu vyšetrovania, ako aj súdneho konania sa opakovane svedeckými výpoveďami preukázalo, že skutočnosti uvedené poškodenými nie sú pravdivé, sú vymyslené a zavádzajúce a v mnohých ohľadoch nelogické. Pri opätovnom vypočutí na hlavnom pojednávaní 29.03.2018 sa uvedení svedkovia opäť vyjadrili veľmi zmätočne. V tomto smere poukazuje na výpoveď M. N. a O. T., keď títo vzájomne svoje výpovede spochybnili, čo potvrdil aj okresný súd vo svojom prvom rozsudku o odsúdení obžalovaného. M. N. vedel o incidente len sprostredkovane, pritom ide o osobu, ktorá počas strednej školy bola stíhaná pre násilnú trestnú činnosť, k čomu sa pri prvej výpovedi aj tento svedok na pojednávaní 29.03.2018 priznal. Odbornou expertízou nebolo preukázané, že zo štartovacej pištole, ktorú si polícia od neho vzala, niekoľko dní po údajnom incidente, sa strieľalo práve v inkriminovaný večer a nie pri vypočutí svedkov na pojednávaní, rozpory neboli odstránené. Je vymyslené tvrdenie poškodených, že mal u seba v čase incidentu nejakú zbraň, nemohli ju vidieť už len z toho dôvodu, že išlo o november okolo 20.00 hod., kedy je už tma. Susedia L. zneužívajú to, že je starý človek a stále si z neho robia posmech a v dedine po ňom pokrikujú rôzne vulgárnosti, taktiež ho v minulosti napadli, k čomu sa vo svojej výpovedi priznala aj F. L.. V žiadnom prípade nie je preto možné jeho konanie posudzovať tak, že vzbudzovalo nejaké podozrenie, že by mohol niekomu ublížiť, má 72 rokov, je po viacerých ťažších chorobách a nie je fyzicky spôsobilý niekomu ublížiť. Súd pri zhodnotení celkovej dôkaznej situácie opomenul závery dopracovaného znaleckého posudku, podľa ktorých v čase údajného spáchania skutku mal úplne vymiznuté ovládacie zložky a výraznou mierou znížené rozpoznávacie zložky správania, a to v dôsledku iných diagnóz, popísaných v znaleckých posudkoch. Je zarážajúce, že týmto záverom sa súd nevenoval, nevysporiadal sa s nimi, iba konštatoval ich existenciu. V jeho správaní môže ísť nanajvýš o priestupok, pričom na základe predložených dôkazov má za to, že za konanie, ktoré je mu kladené za vinu, nenesie zodpovednosť, a to s poukazom na závery doplneného znaleckého dokazovania W.. Z. a B.. Q.. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť napadnutého rozsudku a konanie, ktoré rozsudku predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. V úvode treba konštatovať, že predmetná vec bola už prejednávaná pred krajským súdom, prvý rozsudok okresného súdu z 28.04.2016 bol zrušený uznesením krajského súdu, pritom bola uložená povinnosť súdu prvého stupňa odstrániť jednak rozpory vzniknuté v dôkaznej situácii, ďalej preveriť zdravotný stav obžalovaného z hľadiska psychiatrického a jeho príčetnosti v čase spáchania skutku a rovnako zamerať dokazovanie na preverenie vieryhodnosti výpovedí maloletých svedkov znaleckými posudkami. Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne. Súhrn priamych, ale aj nepriamych dôkazov, rozvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, bol vyhodnotený na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a takéto hodnotenie vedie aj odvolací súd k záveru, že obžalovaný je páchateľom predmetného skutku. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne zrozumiteľne, zákonným spôsobom odôvodnil všetky výroky napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por., takéto hodnotenie a odôvodnenie si odvolací súd osvojil, stotožňuje sa s ním a v ďalšom na ne iba poukazuje. V rámci odpovede na odvolacie námietky obžalovaného za písomného vypracovania rozsudku treba uviesť, že práve znaleckým dokazovaním znalcov v odbore psychiatria, resp. psychológia bolo možné ustáliť jednak tú skutočnosť, že obžalovaný v čase spáchania skutku mal síce znížené až vymiznuté zložky rozpoznávania a ovládania svojho konania, na druhej strane nemožno prehliadnuť tú skutočnosť, že tento stav si privodil obžalovaný zjavne sám, pretože takýto stav nie je u obžalovaného bežný, do takéhoto stavu sa priviedol v dôsledku požitia alkoholických nápojov, ktoré podľa zistení v rámci dokazovania požíva sústavne a v nadmernej miere a pod ich vplyvom sa správa pravidelne na verejnosti neprístojne až protizákonne, vrátane konania v zmysle napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o nezrovnalosti alebo určité nepresnosti v popise priebehu skutku pred spáchaním a v čase jeho spáchania maloletými svedkami, nepriamo aj dospelými osobami, teda príbuznými obžalovaného, treba zdôrazniť, že je logické, že pokiaľ popisovali uvedenú skutočnosť viacerí svedkovia, nemohlo sa stať, že budú doslovne zhodne vypovedať a popisovať samotný skutkový priebeh v zmysle správania sa obžalovaného voči nim na verejnosti. Nemožno vylúčiť, že čiastočne správanie obžalovaného mohlo byť vyprovokované maloletými z hľadiska jeho správania sa voči nemu v minulosti, resp. v konkrétnom posudzovanom prípade, neuviedol však žiadne také skutočnosti, ktoré by sám považoval ako dôsledok následného jeho správania voči maloletým. Z výpovede maloletých svedkov priamo účastných skutku obžalovaného boli podrobené znaleckému skúmaniu znalca z odboru psychológie na to príslušného psychológa, ktorý nezistil sklony u maloletých k vedomému klamstvu, vymýšľaniu si alebo snahe ublížiť obžalovanému nepravdivými výpoveďami pre nejaký negatívny vzťah alebo postoj obžalovaného ku ktorémukoľvek z nich. Vychádzajúc z hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa, nadväzujúc na to uvedenými úvahami, dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný je páchateľom predmetného skutku a správne potom jeho konanie bolo kvalifikované ako súbeh prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a), b), e) Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e) Tr. zák., pritom obžalovanému následne bol ukladaný trest podľa prísnejšieho z nich, a to § 360 ods. 2 Tr. zák., pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol obžalovanému uložený trest v základnej trestnej sadzbe tohto ustanovenia pri dolnej hranici trestnej sadzby. Je zrejmé, že na správanie obžalovaného do budúcna je potrebné vplývať výchovne, ale aj represívne, pretože obžalovaný nie je prvýkrát súdne trestaný, v registri trestov má šesť záznamov, a to aj pre trestnú činnosť toho istého druhu, pritom je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, keď rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo 17.06.2014 sp.zn. 2T/88/2014 bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere dva roky a výkon tohto trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dva roky, ktorá plynula do 17.06.2016 a terajšieho skutku sa dopustil 11.05.2016, teda pre uplynutím uvedenej skúšobnej doby. Na túto skutočnosť však ako priťažujúcu okolnosť odvolací súd prihliadnuť nemohol, lebo pri riešení predbežnej otázky musí konštatovať, že uvedený trest, pokiaľ mu nebol premenený a nariadený jeho výkon do uplynutia dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby, je zo zákona zahladený a treba na neho pozerať ako na netrestaného, i keď nie je možné pri hodnotení osoby obžalovaného prehliadnuť, že sa dopustil trestnej činnosti v uvedenej skúšobne dobe a v minulosti bol viackrát súdne trestaný, i keď ide tiež o prípady z posledných odsúdení, kde sa osvedčil a pozerá sa na neho, akoby trestaný nebol. Znaleckým dokazovaním bolo nesporne preukázané, že obžalovaný trpí alkoholizmom v zmysle choroby, ďalej je zrejmé, že trestnej činnosti sa dopúšťa hlavne v dôsledku požívania alkoholických nápojov, ako bolo tomu aj v tomto prípade, nadmerne používa alkoholické nápoje a pod ich vplyvom sa správa minimálne neprístojne voči spoluobčanom a verejnosti, čo vyplýva aj zo správy na osobu obžalovaného z miesta bydliska. Preto jedným z hlavných prostriedkov na nápravu v správaní odsúdeného do budúcnosti je aj uloženie ochranného psychiatrického - protialkoholického liečenia formou ústavnou, pretože ambulantná forma by zrejme nebola pri spôsobe života obžalovaného vykonateľná. Správne bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.