Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/224/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616204569 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616204569.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu ARCHIA SLOVAKIA, s.r.o., Gemerská cesta 1, 984 01 Lučenec, IČO: 31 606 562, zastúpení AK Gavorová a partners s.r.o. Lombardíniho 22B, 831 03 Bratislava, proti žalovanému Slovenský plynárenský priemysel - distribúcia a.s., Mlynské Nivy 44/b Bratislava, IČO: 35 910 739, o určenie povinnosti nahradiť škodu a o vzájomnom návrhu žalovaného o zaplatenie 19.469,86 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/50/2016-306 zo dňa12. októbra 2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/50/2016-306 zo dňa 12. októbra 2017 potvrdzuje. II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 19.469,86 Eur, aplikujúc ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d), ods. 2, ods. 3, § 95 ods. 1 písm.d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v spojení s vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. žalobcovi zároveň priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že výška bude vyčíslená osobitným uznesením. 2. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že nemá povinnosť žalovanému uhradiť sumu 19.469,86 Eur z titulu náhrady škody. V priebehu konania žalovaný vzniesol vo veci vzájomný návrh, a žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému 19.469,86 Eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne od 20.2.2016 do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorá žalovanému vznikla neoprávneným odberom plynu. Žalovaný zároveň požadoval paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur. Tvrdil, že žalobca je odberateľom zemného plynu, ktorý odoberal na odbernom mieste nachádzajúcom som sa na adrese E. K. C. X, O. a pri kontrole odberného miesta žalobcu uskutočneného dňa 07.12.2015 nadobudol zamestnanec žalovaného podozrenie, že na odbernom mieste žalobcu dochádza k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené originálne zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, konkrétne bola pozmenená overovacia zabezpečovacia značka tzv. plomba umiestnená pri počítadle plynomera. Znalec v znaleckom posudku č. 28/PL-2008 potvrdil že, na plynomere, ktorý mu bol predložený sa nenachádzala overovacia značka označená odtlačkami klieští aké v roku 2009 používala na to oprávnená osoba. Nárok na náhradu škody si uplatnil za obdobie od 3.1.2015 do 7.12.2015, kedy žalobca zemný plyn preukázateľne odoberal, čo vyplýva, zo stavu spotrebu zemného plynu indikovaného plynomerom nainštalovaným u žalobcu pri fyzickom odpočte uskutočnenom dňa 2.1.2015, kedy plynomer vykazoval podľa evidencie žalovaného stav 53 232 m3 spotrebovaného zemného plynu a stavu spotreby, ktorú plynomer indikoval ku dňu demontáže plynomera dňa 7.12.2015 -61 791 m3. Plyn, ktorý žalobca v rozhodnom období odoberal patril žalovanému, ktorý je prevádzkovateľom distribučnej siete a zemný plyn do siete dodáva za účelom krytia strát ako i zabezpečenia jej riadneho fungovania. V tomto období žalovanému vznikla škoda neoprávneným odberom zemného plynu žalobcom. Podľa žalovaného výška škody spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu predstavuje súčasť hodnoty zemného plynu odobratého žalobcom za rozhodné obdobie a náklady, ktoré musel žalovaný v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť. Množstvo žalobcom odobratého zemného plynu za rozhodné obdobie žalovaný určil podľa metodiky stanovenej vo vyhláške č. 449/2012 Z.z. Žalovaný tvrdil, že na určenie skutočnej škody nie je možné použiť údaje o predchádzajúcich spotrebách na spotrebnom mieste, a nie je to možné zistiť ani pomocou znaleckého dokazovania, pretože z údajov o historických spotrebách odberateľa nie je možné určiť presne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období. Presne odobraté množstvo plynu nie je schopný určiť ani znalec, keďže tento stanoví len predpokladané, nie skutočne odobraté množstvo zemného plynu. Pri určení množstva odobratého zemného plynu vychádzal aj z príkonu plynových spotrebičov, ktorých existencia bola zdokumentovaná na odbernom mieste žalobcu a vyhláškou stanovenej prevádzkovej doby spotrebičov. Žalovaný nemohol použiť na určenie spotrebovaného množstva plynu ani údaj z plynomera, ktorý sa na odbernom mieste nachádzal, pretože porušením, pozmenením resp. poškodením overovacej značky meradla zaniká podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2002 Z.z. o meteorológii platnosť úradného overenia takéhoto meradla. Z týchto dôvodov žalovaný pri výške škody použil metodiku stanovenú vyhláškou č. 449/2012 Z.z. 3. Žalobca nesúhlasil s vyčíslenou výškou škody a tvrdil, že bolo potrebné postupovať podľa § 59 ods. 3 zákona o energetike, podľa ktorého je najskôr potrebné vyčísliť škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov a až keď to nie je možné, použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa vyhlášky. Túto povinnosť žalovanému určuje zákon, ktorý má prednosť pred vykonávacou prihláškou. Tento postup žalovaný nezvládol a výšku škody 19.469,86 Eur žalovaný nepreukázal ako skutočnú škodu. 4. Súd prvej inštancie svoju pozornosť zameral najmä na posúdenie otázky, či išlo o neoprávnený odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Vychádzal zo záverov znaleckého posudku, v ktorom znalec s veľkou pravdepodobnosťou predpokladal, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou, nezistil výrazné poškodenie krytu ani meradla. Je možné konštatovať, že s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k meraniu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii nezistenou osobou. Došlo k neoprávnenému odberu plynu, preto ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či žalovaný ako majiteľ distribučnej siete vyúčtoval náhradu škody v zmysle platných práv, či mohol použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený vyhláškou č. 449/2012 Z.z. Ak teda došlo k neoprávnenému odberu plynu, žalovaný mal zisťovať skutočne uniknutú škodu, ak vôbec vznikla. V prípade, že by nebolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, vtedy sa použije spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu stanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l) zákona č. 251/2012 Z.z. Žalovaný preto mal zistiť, či porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii došlo aj k tomu, že uvedené meradlo nesprávne zaznamenávalo odber zemného plynu. V prípade, že by došlo k takémuto zisteniu, výška škody by bola stanovená vykonávacím predpisom. Pokiaľ meradlo správne zaznamenávalo množstvo plynu, ktoré prešlo z distribučnej siete k odberateľovi, výška škody bola zistiteľná a bolo možné verifikovať, či stav uvedený za rozhodné obdobie je stavom správnym. Pokiaľ tak žalovaný nepostupoval, nemôže sa domáhať stanovenia výšky podľa vyššie uvedenej vyhlášky. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na ustanovenie § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z. o meteorológii, že platnosť overenia určeného meradla zanikla ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka, alebo zabezpečovacia značka, okresný súd uviedol, že znalec nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla. Je preto možné vyvodiť záver o tom, že meradlo mohlo aj naďalej správne merať množstvo odobratého plynu a tieto údaje podľa názoru súdu prvej inštancie môžu byť použité pri zisťovaní skutočnej výšky škody. Podľa názoru okresného súdu bolo možné vychádzať aj z údajov a výsledkov merania za predchádzajúce obdobia, a pokiaľ meradlo správne meralo, bolo možné dostatočne verifikovať výšku vzniknutej škody. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom výšky spôsobenej škody, preto okresný súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP v prospech žalobcu, ktorý bol v konaní úspešný. 5. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h), f ) CSP. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd zaviaže žalobcu povinnosťou zaplatiť žalovanému 19.469,86 Eur spolu s 9,05 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 20.2.2016 do zaplatenia a prizná mu nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. 6. V dôvodoch odvolateľ konštatoval nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. Uviedol, že si voči žalobcovi uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku neoprávneného odberu plynu, ktorý odoberal spôsobom definovaným v § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len ZoO ). Tento zákon rozlišuje a samostatný prípad neoprávneného odboru plynu považuje odber plynu meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ( § 82 ods. 1 písm. d) a za samostatný prípad neoprávneného odberu plynu považuje odber plynu meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva, alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu ( § 82 ods. 1 písm. c ) citovaného zákona. 7. V prípade odberu plynu definovaného v § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa za takýto odber a ním spôsobenú škodu, kedy odberateľ zodpovedá za to, že predmetným meradlom plyn odoberal a bez ohľadu na skutočnosť, či samotné poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii spôsobil sám odberateľ, ním poverená osoba, alebo aj iný subjekt bez vedomia odberateľa. Pri tomto type neoprávneného odberu plynu je potrebné preukázať, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s meradlom a že dochádzalo k odberu plynu takýmto meradlom. 8. Len v prípade neoprávneného odberu plynu definovaného v ustanovení § 82 ods. 1 písm. e) citovaného zákona je potrebné preukázať, že meradlo nezaznamenáva spotrebu alebo ju zaznamenáva nesprávne, je potrebné preukázať, že takýto neoprávnený zásah bol vykonaný či už úmyselne alebo z nedbanlivosti samostatným odberateľom. Z týchto dôvodov považuje právne posúdenie okresným súdom za nesprávne. Naviac žalovaný nedisponuje s údajom o presnom žalobcom odobratom množstve plynu. Údaj z meradla, ktoré sa nachádzalo na odbernom mieste nie je možné použiť na určenie výšky skutočne spôsobenej škody čo vyplýva zo stanoviska Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo zo dňa 20.3.2017. Údaj o spotrebovanom množstve plynu z meradla nie je možné použiť na určenie skutočnej výšky škody z dôvodu zániku platnosti overenia s poukazom na § 15 ods. 6 písm. d) v znení platnom a účinnom v rozhodnom období. Množstvo presne odobratého zemného plynu žalovaný nemohol určiť ani podľa predchádzajúcej spotreby plynu žalobcu na odbernom mieste, pretože táto spotreba sa nerovná skutočne odobratému množstvu zemného plynu žalobcom v rozhodnom období. 9. Žalovaný preukázal, že žalobca v rozhodnom období zemný plyn odoberal od žalovaného, odoberal ho spôsobom podľa § 82 ods. 1 písm. d), odobratím zemného plynu žalovaného a nezaplatením za takto odobratý plyn vznikla žalovanému škoda, ktorej skutočnú výšku nemohol zistiť podľa množstva odobratého zemného plynu, preto určil výšku škody v súlade s metodikou stanovenou vyhláškou č. 449/2012 Z.z. 10. K odvolaniu sa vyjadril žalobca a uviedol, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presne uviedol náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, jeho rozhodnutie považuje za presvedčivé spravodlivé a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Tvrdí, že žalovaný nemá žiadnu fotodokumentáciu o stave zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ( autentičnosť plomby na plynomere ) pri demontáži plynomeru a nemá žiaden dôkazom o tom, že pri odpojení plynomeru bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, že plomba bola porušená. Žalobcu, resp. osobu prítomnú pri odpojení a prevzatí plynomeru neupozornil a neodovzdal mu dokumentáciu, ktorou by bolo možné preukázať stav a tvar plomby v čase demontáže. Námietku o tom, že tvar plomby mohol byť zmenený/vymenený až následne je nedôvodná, žiadny objektívny dôkaz o stave zabezpečenia v čase demontáže plynomeru neexistuje. Poznamenal, že rovnaké a obdobné prípady porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii/ porušenie plomby sa vyskytujú na celom Slovensku, sú predmetom ustálenej rozhodovacej praxe súdov, spravidla v neprospech žalovaného. Zdôraznil, že medzi stranami nie je sporné zistenie potvrdené znalcom, že zásah do číselníka merača nebol vykonaný, v takom prípade merač meral správne a žiadna skutočná škoda žalovanému nemohla v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom vzniknúť. Žalovaný nepreukázal vznik skutočnej škody preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. 11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP ). 12. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d), ods. 2, ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a v súvislosti s vyhláškou 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberu plynu, posúdil neoprávnený odber zemného plynu žalobcom, s neoprávneným odberom uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu v prípade ak vznikla a použitie spôsobu výpočtu škody určený všeobecne záväzným predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l) zákona o energetike . 13. Podľa ustanovení § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, upravujúcich neoprávnený odber plynu, je neoprávneným odberom plynu odber bez uzavretej zmluvy o pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distibučnej siete a distribúcii plynu; ďalej odber nemeraného plynu, odber bez určeného meradlo alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa zaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu: meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete; alebo odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka, alebo prevádzkovateľom distribučnej siete; ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky a napokon ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil. 14. Podľa ods. 2 citovaného zákona odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. 15. Podľa ods. 3 citovaného zákona ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecným záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l. 16. Podľa ods. 5 citovaného zákona prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti za účelom zabránenia neoprávneného odberu. 17. Žalovaný si v danom spore vzájomným návrhom uplatnil pohľadávku z obchodnoprávneho vzťahu účastníkov, predstavujúcu náhradu škody vo výške 19.469,86 Eur spolu vrátane nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur, ktorá mu vznikla neoprávneným odberom, vypočítanú v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., za obdobie od 3.1.2015 do 7.12.2015, kedy zamestnanec žalovaného nadobudol podozrenie, že na odbernom mieste žalobcu dochádza k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené originálne zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, konkrétne pozmenená overovacia zabezpečovacia značka, t.j. plomba umiestnená pri počítadle plynomera. Z dokazovania pred okresným súdom vyplynulo, že znalec v znaleckom posudku s veľkou pravdepodobnosťou konštatoval, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, odstránené a nahradené inou plombou. Nezistil výrazné poškodenie krytu, ani meradla. S najväčšou pravdepodobnosťou došlo k meraniu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. 18. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, resp. prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla ( § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike ). 19. Podľa ods. 3 následne, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívne spoľahlivých podkladov použije sa spôsob výpočtu takejto škody, určeným všeobecne záväzným právnym predpisom, vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l ( i) citovaného zákona. Odberateľ zodpovedá za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti právnym úkonom za predpokladu splnenia ďalších podmienok objektívnej zodpovednosti a to vznik škody a príčinnej súvislosti medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou ( uznesenie NS SR 4Cdo/210/2008 zo dňa 28.10.2009 ). 20. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrorológii v znení platnom do 28.2.2017, platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka. Pri narušení objektívnej možnosti zmarenia odberu plynu za určité obdobie je potrebné vypočítať predpokladanú škodu na odbere plynu a je potrebné zistiť predpokladaný možný odber plynu cez meradlo postupom podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Objektívnosť a spoľahlivosť podkladov pre vyčíslenie škody je závislé od toho, či meradlo vyhovuje technickým a metrologickým požiadavkam stanoveným v prílohe č. 13 vyhlášky č. 210/2000 Z.z. úradu pre normalizáciu a skúšobníctvo Slovenskej republiky zo 16.júna 2000 a metrologickej kontrole. 21. Základným predpokladom pre vyššie uvedený postup v zmysle citovaných zákonných ustanovení je preukázanie vzniku škody v dôsledku neoprávneného odberu, pričom povinnosť preukázať, že vznikla škoda v dôsledku protiprávneho konania, ťaží žalovaného, ktorý uplatňuje v tomto súdnom konaní nárok na náhradu škody voči žalobcovi. Odvolací súd následne zhodne s okresným súdom konštatuje, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce vznik škody, porušenie zabezpečovacieho zariadenia a meracieho zariadenia na odbernom mieste žalobcu, konkrétne pozmenením plomby nachádzajúcej sa pri počítadle plynomera. V danom prípade tak neboli naplnené všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. neoprávnený odber plynu žalobcom v príčinnej súvislosti so vznikom škody na ťarchu žalobcu. Nepostačuje len na základe preukázania porušenia zabezpečovacieho zariadenia meradla formálne vykonať fiktívny odpočet v zmysle vyhlášky. Vzájomnému návrhu v predmetnej sporovej veci preto nemôže byť vyhovené. 22. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 CSP. 23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením. 24. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).