Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 11Co/109/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617201028 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617201028.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne R. J., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom G. K. XX, právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému Endepro, s. r. o. v likvidácii, so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou De minimis, spol. s r. o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o vydanie bezdôvodného obohatenia 462,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 12Csp/27/2017-504 zo dňa 14. februára 2018 takto r o z h o d o l : I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 14. februára 2018 rozhodol o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia (čo vyplýva z obsahu jej podania) tak, že uložil žalovanému (v tom čase vystupujúcemu pod obchodným menom Provident Financial, s. r. o., pozn. odvolacieho súdu) povinnosť pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni zložiť do úschovy na Okresnom súde Lučenec peňažnú sumu 804,95 Eur do 7 dní od doručenia tohto uznesenia. 1.1 Z dôvodov uznesenia vyplýva, že predmetom konania vo veci samej je vydanie bezdôvodného obohatenia pozostávajúceho z istiny 462,01 Eur, úrokov z omeškania 5 % (ročne, pozn. odvolacieho súdu) za obdobie od 26.1.2017 do zaplatenia, masa úrokov vyčíslených ku dňu 22.01.2018 činí 22,85 Eur a trovy konania vyčíslené ku dňu 22.01.2018 sú vo výške 320,09 Eur; pohľadávka žalobkyne k 22.01.2018 vrátane príslušenstva predstavuje 804,95 eur. Bezdôvodné obohatenie podľa žalobkyne vzniklo tým, že na základe úverovej zmluvy č. 613219017, pozostávajúcich z viacerých listín, žalovanému plnila viac ako bol jeho zákonný nárok. 1.2 Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (doručený súdu prvej inštancie dňa 22.01.2018) odôvodnila tým, že žalovaný prestal od 18.12.2015 poskytovať nové úvery, v dôsledku obmedzenia jeho podnikateľských činností bolo počas roku 2016 zatvorených 5 regionálnych pobočiek (k 31.12.2016 ich fungovalo iba 6), podľa údajov zverejnených na www.finstat.sk mal byť počet jeho zamestnancov v roku 2016 10 až 19. Spoločnosť v roku 2016 vykazovala záporné vlastné imanie vo výške -16.205.010,-Eur a jej základné imanie zapísané v obchodnom registri bolo 6.155.812,26 Eur. Podľa žalobkyne dochádza k hromadnému postupovaniu pohľadávok žalovaným na iné spoločnosti (predovšetkým v prospech skupiny KRUK) aj k zmenám vo funkcii členov dozornej rady a konateľa. Konštatovala, že u žalovaného prebieha riadený proces typicky sprevádzajúci ukončenie podnikateľských aktivít. Reálne hrozí, že do právoplatného skončenia konania by žalovaný nemusel disponovať potrebnými finančnými prostriedkami na zaplatenie pohľadávky prisúdenej žalobkyni. Žalovaný nevlastní žiaden majetok, na ktorý by žalobkyňa mohla efektívne zriadiť záložné právo, preto účel sledovaný jej návrhom nie je možné dosiahnuť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia (§ 324 ods. 3 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)). Majetkom žalovaného sú výlučne iba finančné prostriedky, resp. neurčité pohľadávky voči neurčitým klientom, ktoré systematicky odpredáva. Úkony žalovaného smerujúce ku zbavovaniu sa, resp. k odpredaju jeho majetku (pohľadávok) a k ukončeniu podnikania objektívne vyvolávajú obavy, že budúca exekúcia uplatnenej pohľadávky žalobkyne bude úplne zmarená. Uviedla, že existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu osvedčila v konaní predloženými dôkazmi. Zdôraznila, že neodkladným opatrením navrhla obmedziť žalovaného len v primeranom a nevyhnutnom rozsahu. 1.3 Súd prvej inštancie po citácii ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. b), § 329 ods. 2 a § 332 ods. 1 C.s.p. na základe predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila svoj nárok a preukázala dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia z obavy ohrozenia exekúcie. Poukázal predovšetkým na okolnosti zrejmé z oficiálneho vyhlásenia žalovaného pre médiá, zverejneného aj na jeho webovej stránke, podľa ktorého od 18.12.2015 pozastavil poskytovanie nových úverov a rozhodol sa ukončiť poskytovanie úverov do domácností prostredníctvom obchodných zástupcov na Slovensku a neponúkať ďalej ani úver na účet. Okresný súd uviedol, že z verejne dostupných informácií je známe, že žalovaný zrušil všetky svoje obchodné pobočky a nevykonáva svoju činnosť prostredníctvom obchodných zástupcov, čo môže u žalobkyne vyvolávať obavy v súvislosti s budúcim výkonom a vymožiteľnosťou jej nároku uplatňovanom v danom spore. Podľa výročnej správy Provident Financial, s. r. o., Bratislava za rok 2016 vlastné imanie tejto spoločnosti -16.205.010,- eur vysoko prevyšuje hodnotu jej základného imania 6.155.802,20 eur. Súčasná utlmená činnosť, výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie a majetok tejto spoločnosti podľa okresného súdu nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti v spore uplatneného nároku žalobkyne. Dôvodné a opodstatnené je nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho povinnosť predbežne zložiť do súdnej úschovy sumu 507,42 Eur pokrývajúcu žalobou uplatnený nárok žalobkyne s príslušenstvom a trovami konania, čím bude poskytnutá zábezpeka pre budúci možný výkon súdneho rozhodnutia. Táto povinnosť nie je v nepomere k uplatnenému nároku žalobkyne. 1.4 O trovách konania okresný súd v zmysle § 262 C.s.p. nerozhodoval, nakoľko o nároku na náhradu trov konania sa rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, preto o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa predmetné konanie skončí.. 2. Žalovaný (ďalej tiež „odvolateľ“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), g), h) C. s. p. navrhnúc, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. 2.1 Za nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie považoval záver o nemožnosti nariadiť zabezpečovacie opatrenie, záver o existencii obavy, že exekúcia bude ohrozená a záver o naplnení princípu proporcionality. 2.1.1 Súd prvej inštancie podľa odvolateľa nezohľadnil, že zabezpečovacím opatrením je možné zriadiť záložné právo nielen k nehnuteľnostiam, ale aj k iným majetkovým hodnotám. Z verejne dostupnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2016 (čoskoro bude zverejnená účtovná závierka za rok 2017) je zrejmé, že žalovaný majetok má, poprel preto existenciu obavy z ohrozenia exekúcie. Zdôraznil, že nie je v úpadku, pretože nie je platobne neschopný a nie je ani predĺžený. Podľa jeho individuálnej účtovnej závierky za rok 2016 bola hodnota jeho majetku 43.981.745,-Eur a hodnota záväzkov 25.286.259,- Eur (zahŕňajúcich napr. aj krátkodobé rezervy 6.805.829,-Eur). Ku koncu účtovného obdobia 2016 dosiahol zisk 11.956.927,-Eur a jeho dlhodobý hmotný majetok ocenený ku koncu účtovného obdobia 2016 bol v sume 3.055.659,-Eur, na účtoch v bankách mal 5.678.394,-Eur. Obdobné ukazovatele budú zrejmé aj z individuálnej účtovnej závierky za rok 2017. Pre žalovaného ako dcérsku spoločnosť britskej spoločnosti International Personal Finance Investments Limited je zásadné zachovanie dobrej povesti a je neprípustné, aby sa dopustil akéhokoľvek konania vedúceho k neplneniu záväzkov. Žalovaný si všetky svoje splatné záväzky riadne a včas plní. Žalobkyňa neosvedčila, že by žalovaný reálne vykonával akékoľvek úkony smerujúce k znižovaniu hodnoty jeho majetku. Zracionalizovanie predmetov podnikania a zníženie počtu konateľov na zákonné minimum so zrušením dozornej rady nemá žiadnu právu relevanciu a nič spoločné s majetkovou situáciou žalovaného, ktorý podnikanie na území Slovenskej republiky neukončil. Ak by malo dôjsť k likvidácii a zrušeniu žalovaného, likvidačný zostatok sa v prípade spornej pohľadávky v zmysle § 75 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka môže rozdeliť, len ak sa veriteľovi poskytlo zodpovedajúce zabezpečenie. Odplatou za postupovanie pohľadávok žalovaný reálne zvýšil hodnotu svojho majetku, pretože postúpil aj niektoré svoje inak nevymožiteľné pohľadávky. 2.1.2 Pri posudzovaní proporcionality neodkladného opatrenia treba zvážiť, že právny zástupca žalobkyne podal voči žalovanému veľké množstvo rovnakých vzorových návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia a ak by im bolo vyhovené, išlo by o značné množstvo finančných prostriedkov, obmedzenie nakladania s ktorými predstavuje výraznú a nedôvodnú ujmu žalovaného. 2.2 Odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie splnenia povinných kumulatívnych podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Uviedol, že nie je daná obava z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav (naplnenie tejto podmienky súd prvej inštancie nesprávne právne a skutkovo posúdil, resp. ju opomenul zohľadniť) a zopakoval, že nie je naplnený ani princíp proporcionality. Poukázal na 16 rozhodnutí Krajských súdov v Banskej Bystrici, Košiciach, Trnave, Bratislave, Nitre a Žiline, v ktorých odvolacie súdy opakovane konštatovali, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli dané zákonné dôvody. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 3.1 Skonštatovala, že žalovaný neuvádza, aký jeho konkrétny majetok by mohol byť predmetom záložného práva zriadeného prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia; žalobkyňa o žiadnom takom majetku vedomosť nemá. Poukázala na neaktuálnosť údajov z roku 2016, z ktorých žalovaný vychádza, pričom údaj o jeho vykázanom zisku za účtovné obdobie 2016 bol premietnutý a zohľadnený do výšky vlastného imania v zápornej hodnote. Svoje záväzky žalovaný dobrovoľne na výzvy poškodených spotrebiteľov neplní a neplní ich ani po rozhodnutiach súdov prvej inštancie, využívajúc možnosť podávania opravných prostriedkov. 3.2 Tvrdenie o neproporcionalite neodkladného opatrenia žalovaný neodôvodňuje vzťahom medzi nariadeným neodkladným opatrením, t. j. povinnosťou zložiť do úschovy súdu sumu 804,95 Eur a vyčíslením nárokov žalobkyne v spore sumou 804,95 Eur, ale dopadom podania viacerých iných obdobných neodkladných opatrení pre žalovaného. Princíp proporcionality sa musí posudzovať individuálne v závislosti od toho-ktorého prípadu a v danej veci bol adekvátne rešpektovaný. Súdne rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva žalovaný nezodpovedajú aktuálnemu stavu. Dňa 26.01.2018 bol okrem ďalších vymazaný z obchodného registra aj predmet činnosti žalovaného poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu; aktuálne má oprávnenie už iba na poskytovanie administratívnych služieb. Žalobkyňa k vyjadreniu pripojila viaceré uznesenia okresných súdov, ktorými bolo vyhovené návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému, napr. uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 21Csp/188/2016-253 zo dňa 16. februára 2018, č.k. 12Csp/151/2017-483 zo dňa 12. februára 2018, Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9Csp/212/2016-156 zo dňa 13. februára 2018, Okresného súdu Svidník č.k. 2Csp/133/2017-487 zo dňa 16. februára 2018, Okresného súdu Prešov č.k. 24Csp/15/2018-30 zo dňa 23. februára 2018. 3.3 V závere zdôraznila, že postačujúca je už aj dôvodná obava, resp. reálna hrozba, že žalovaný podnikne úkony smerujúce k sťaženiu alebo zmareniu budúcej exekúcie. Konkrétne skutočnosti, na ktoré poukázala, objektívne odôvodňujú obavu z takéhoto jeho konania. Žalovaný podniká úkony smerujúce k zbavovaniu sa, resp. predaju jeho majetku (pohľadávok) a k ukončeniu jeho podnikania. 4. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu nereagoval. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1, § 357 písm. d) a § 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach odvolania žalovaného (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 veta prvá C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 C.s.p. za analogického použitia § 220 ods. 2 C.s.p.. Na zdôraznenie správnosti uznesenia okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. 6. Výpisom z obchodného registra žalovaného je preukázaná zmena jeho obchodného mena z Provident Financial, s. r. o. na Endepro, s. r. o. v likvidácii aj jeho vstup do likvidácie dňom 01.03.2018. Likvidátorom spoločnosti je C/L/A CONSULTANCY a. s., so sídlom Tomášikova 10/D, 821 03 Bratislava. 7. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.). 8. Doplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) C. s. p. (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené) do procesného právneho predpisu od 01.07.2016 je dôsledkom zavedenia nových procesných inštitútov - prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 a nasl. C. s. p.). Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009). 10. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde. 13. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 C. s. p.. 15.1 Zabezpečovacie opatrenie patrí medzi tzv. osobitné procesné postupy (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.). Jeho cieľom je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky, ktorá už bola alebo by neskôr mohla byť judikovaná, s cieľom zamedziť alebo zredukovať možné nebezpečenstvo zmarenia jej uspokojenia. Do majetkových práv subjektu zriadením sudcovského záložného práva je možné zasiahnuť, ak je základ nároku osvedčený. Spôsobilým predmetom záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré sú prevoditeľné. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Predpokladom jeho nariadenia je aj odstránenie možnosti zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie je potrebné vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Súd musí zohľadniť aj zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke. 16. Odvolateľ síce tvrdil splnenie podmienok pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ale len všeobecným spôsobom. Z jeho vyjadrenia sú zrejmé závery vyplývajúce z jeho účtovnej evidencie za rok 2016, nie však závery o existencii konkrétnych prevoditeľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt, ktoré by mohli byť spôsobilým predmetom sudcovského záložného práva (žalobkyňa, ktorá je v tomto súdnom spore spotrebiteľkou tvrdila, že tieto na strane žalovaného dodávateľa neexistujú). Súdy sú pritom povinné pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posúdiť individuálne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Z tohto hľadiska možno pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky, ak dosiahnutiu účelu sledovanému prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Rozhodujúcim kritériom je kritérium efektívnosti zriadenia záložného práva vo vzťahu k sledovanému účelu rozhodnutia. Povahu zabezpečovaného nároku skúma súd aj so zreteľom na existujúce hmotnoprávne zabezpečenie. 17. Vychádzajúc zo zhora uvedených záverov a vzhľadom na výšku sumy, povinnosť zloženia ktorej do úschovy okresného súdu bola žalovanému uložená neodkladným opatrením sa odvolací súd zaoberal predovšetkým otázkou efektívnosti a primeranosti prípadného zabezpečovacieho opatrenia. Dospel k záveru, že ujma, ktorú by žalovaný utrpel ako strana sporu dotknutá zabezpečovacím opatrením (vyplývajúca zo samotnej podstaty záložného práva) by bola väčšia ako je jeho ujma, ktorú utrpí v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia. Zásada proporcionality by nebola zachovaná napr. pri zriadení najčastejšie používaného druhu záložného práva, ktorým je záložné právo na nehnuteľnostiach, ktorých hodnota (v prípade, že žalovaný nejaké vlastní) by bola s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vyššia, ako je suma 804,95 Eur. Poukaz odvolateľa na veľké množstvo podaných rovnakých návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho argument o výraznej ujme, ktorú by z hľadiska množstva finančných prostriedkov utrpel v prípade nariadených neodkladných opatrení vzhľadom na jeho odvolacie tvrdenie o dobrej finančnej kondícii firmy neobstojí. Pri posudzovaní efektívnosti prípadného zriadenia záložného práva zobral odvolací súd do úvahy aj komplikovanosť právnej úpravy záložného práva (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.02.1997 sp. zn. 4 Obo 364/96). 18. Ďalším odvolacím tvrdením žalovaného, zásadným pre posúdenie veci, bolo tvrdenie o neexistencii obavy z ohrozenia exekúcie. Odvolateľ tvrdil, že riadne plní svoje záväzky a svoju činnosť na území Slovenskej republiky neukončil, iba ju racionalizuje. Na druhej strane sám napriek svojmu odvolaciemu tvrdeniu o dobrej finančnej kondícii firmy uviedol, že by v prípade množstva nariadených neodkladných opatrení v podobných veciach utrpel z hľadiska množstva finančných prostriedkov výraznú ujmu. Týmto tvrdením odvolateľ súdom prvej inštancie osvedčenú existenciu obavy z ohrozenia exekúcie hodnoverne nevyvrátil. 18.1 Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanom spore sa žalobkyňa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 462,01 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu bezdôvodného obohatenia; o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej. Ako vyplýva zo súdneho spisu, po vydaní napadnutého uznesenia okresný súd na pojednávaní dňa 15.2.2018 rozsudkom č.k. 12Csp/27/2017-520, ktorým žalobe vyhovel. Podľa odvolacieho súdu aj z uvedeného rozsudku (aj keď neprávoplatného) vyplýva osvedčenie uplatneného nároku žalobkyne. 18.2 Okrem dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia uvedených súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení odvolací súd dopĺňa, že takýmto dôvodom je aj vstup žalovaného do likvidácie, v rámci ktorej sa tiež predpokladá poskytnutie zodpovedajúceho zabezpečenia veriteľovi na uspokojenie spornej pohľadávky pred rozdelením likvidačného zostatku (§ 75 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka), pričom zatiaľ nie je zrejmé, či likvidačný zostatok v rámci likvidácie žalovaného vznikne, z čoho vyplýva dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. 19. Záverom odvolací súd udáva, že žalobkyňa dostatočne osvedčila splnenie individuálnych podmienok na dosiahnutie účelu sledovaného neodkladným opatrením, ktoré v jej právnom pomere so žalovaným nevytvorí nenávratný stav. Ak by dočasná ochrana poskytnutá žalobkyni neodkladným opatrením nemala oporu v konečnom rozhodnutí okresného súdu, existuje možnosť navrátenia do pôvodného stavu. 20. Neodkladné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú ďalší procesný postup, ako je to i v tomto prípade, nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred tým, ako súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej. Nakoľko okresný súd napadnutým uznesením rozhodol 14.2.2018, pred tým, ako rozhodol vo veci samej (15.2.2018) o nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia správne nerozhodoval s poukazom na to, že o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí vo veci samej, ktorým bude predmetné konanie skončené. Z rovnakého dôvodu o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval ani odvolací súd; zo spisu totiž vyplýva, že žalovaný podal odvolanie (čl.679 spisu) aj proti rozsudku okresného súdu, ktorým rozhodol vo veci samej; o náhrade trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté až v rámci rozhodnutia o podanom odvolaní vo veci samej (§ 262 ods.1 C.s.p.). 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).