Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/67/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714201494 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714201494.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne Q. J., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Ul. XX.I. XXX/X, XXX XX P., právne zastúpenej JUDr. Petrom Poláčekom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Medený Hámor 15, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému C. D., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Ul. XX.I. XXX/X, XXX XX P., o zaplatenie 1.312,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/38/2014-226 z 25. septembra 2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen v časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 818,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 818,95 Eur od 17. 12. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (časť tretieho výroku), p o t v r d z u j e. II. Rozsudok Okresného súdu Zvolen v časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 47,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 47,- Eur od 17. 12. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (časť tretieho výroku) a v závislom výroku o trovách konania (piaty výrok) vrátane výroku o poplatkovej povinnosti žalovaného (šiesty výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd", alebo „súd prvej inštancie", resp. „prvoinštančný súd") odvolaním napadnutým rozsudkom z 25. septembra 2017 návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol (prvý výrok) a konanie sa v časti o zaplatenie istiny vo výške 446,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01. 01. 2011 do zaplatenia zastavil (druhý výrok). Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 865,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 865,95 Eur od 17. 12. 2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (štvrtý výrok). O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol tak, že žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (piaty výrok). Ďalej súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 51,50 Eur na účet Okresného súdu Zvolen do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (šiesty výrok). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 1.312,65 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01. 01. 2011 do zaplatenia z titulu náhrady škody na zdraví. Z príjmových pokladničných dokladov vystavených firmou MEDENT s.r.o., IČO: 36852759 súd prvej inštancie mal preukázané, že ako platiteľ je uvádzaná Q. J., pričom sa jedná konkrétne o príjmový pokladničný doklad zo dňa 05. 10. 2010 dvakrát, keď v jednom je uvádzaná čiastka 35,- Eur za čeľustnú sánkovú fixáciu po fraktúre sánky a pri druhom príjmovom doklade je uvádzaná suma 4,- Eur RTG PAN a pri ďalšom príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 06. 10. 2010 je uvádzaná suma 4,- Eur RTG PAN a v príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 11. 11. 2010 je suma 4,- Eur RTG PAN. Zo znaleckého posudku č. 50/2011 zo dňa 14. 12. 2011 znalca E.. H. B., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, chirurgia prvoinštančný súd okrem iného zistil, že v časti IV. Záver na otázku č. 5 vyčísliť bodové hodnotenie a finančne zdôvodniť bolestné poškodenej Q. J., nar. XX. XX. XXXX po poranení dňa 03. 10. 2010, znalec v odpovedi uviedol, že pri postupe podľa zákona č. 437/2004 Z.z. je toto vyčíslenie nasledovné: 1/ 3 Pomliaždenie spánkovej oblasti hlavy vpravo (škála bodového hodnotenia od 0-5 bodov) hodnotil počtom bodov 5, 2/ 113e Pomliaždenie pravého lakťa (škála bodového hodnotenia od 0-15 bodov) hodnotil počtom bodov 15, 3/ 160b Pomliaždenie ľavého kolena (škála bodového hodnotenia od 0-15 bodov) hodnotil počtom bodov 15, 4/ 15a Zlomenina sánky bez posunu úlomkov (škála bodového hodnotenia od 0-50) hodnotil počtom bodov 50, spolu bolestné 85 bodov, s tým, že v roku 2009 2 % z priemernej mesačnej mzdy (744,50 Eur) zamestnanca Národného hospodárstva činili 14,89 Eur, čo je hodnotenie za 1 bod bolestného v platnosti pre celý rok 2010 (odsek 2 § 5 zákona č. 437/2004 Z.z.). Finančné zdôvodnenie bolestného poškodenej Q. J., nar. XX. XX. XXXX (žalobkyne) za poranenie zo dňa 03. 10. 2010 prestavuje finančnú náhradu 1.265,65 Eur (85 x 14,89). Súčasťou tohto znaleckého posudku ako príloha je aj ambulantná správa E.. H. J., chirurga Mestskej nemocnice s poliklinikou v P. zo dňa 04. 10. 2010, týkajúca sa žalobkyne, z ktorého vyplýva žiadosť o odborné vyšetrenie po úraze ľ. mandibulárneho kĺbu, napadol a udrel ju brat žalobkyne 03. 10. asi o 01.30 hod. päsťou do ľavej dolnej čeľuste, žalobkyňa si udrela o stenu hlavu v pravej spánkovej oblasti, pravý lakeť v oblasti olekranu, ľ. koleno, kde je krvný výron v oblasti jabĺčka 2 cm, Rtg lebky a ľ.mandibuly nekvalitné snímky, diagnóza: pomliaždenie ľavého líca, pravej spánkovej oblasti pravého lakťa a ľavého kolena, doba liečenia a PN sa určí po odborných vyšetreniach, diagnóza S00.0- povrchové poranenie vlasatej časti hlavy. Taktiež prílohou znaleckého posudku je lekárska správa - nález, na ktorej je dátum vytlačený z počítača 30. 09. 2010 a rukou napísaný 05. 10. 2010 E.. E. I. - MEDENT s.r.o. , z ktorého vyplýva, že žalobkyne ako pacient bola odoslaná zo spádu na ošetrenie stav po úraze Subj. pac. rekl. spontánne bolesti pred uchom vľavo vystupňované pri exkurziách sánky, obj: EO: tvár bez opuchu a defigurácie, IO: oklúzne pomery v norme, RTG: nedislog. zlomenina art. výbežku sánky vľavo, Z: dg: Fr, proces. artic. mandibulae 1.sin.sine dislock. Th: v topickej anestéze naviazanie I vyho lig.a sfixovanie 2.vertik.slučkami, KO zajtra na RTG. Pacientka poučená o spôsobe Th, možnostiach komplikácie súvisiacich s fixáciou a technika rozvoľnenia. Taktiež ako príloha tohto znaleckého posudku je správa z 11. 11. 2010 MEDENT s.r.o. E.. E. I., stomatológ, kontrola: subj. bez obtiaží obj. FO tvár bez defigurácie, oklúzne pomery v norme bez uvoľnenia fix. RTG: Art výbežok bez dislog, Th: v topick.anest.extr.fixácie, KO p.p., dopor. naďalej šetriaci režim. Zo znaleckého posudku č. 1/2016 zo dňa 02. 12. 2016 znalca E.. E. I., z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie chirurgia prvoinštančný súd okrem iného zistil, že úlohou znalca bolo po oboznámení sa so spisovým materiálom Okresného súdu Zvolen sp.zn.10C/38/2014 a prípadnými ďalšími vyžiadanými dokladmi a po vykonaní prípadných ďalších potrebných úkonov vyčísliť bodové hodnotenie a vypočítať výšku náhrady za bolesť žalobkyne v súvislosti s poškodením jej zdravia dňa 03. 10. 2010. V časti II. B/Posudková časť znalec skonštatoval, že pri posúdení výšky náhrady za bolesť vychádzal z dostupných lekárskych správ, keď poškodená bola primárne ošetrená u E.. J. v Chirurgickej ambulancii v P. a následne bola liečená pre zlomeninu sánky u zubného lekára E.. I. vo W.. Pri primárnom vyšetrení chirurgom bolo konštatované pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti vpravo, pomliaždenie tváre vľavo, pomliaždenie pravého lakťa a pomliaždenie s malou podliatinou v oblasti ľavého kolena. Vzhľadom na posúdenie zranenia tváre bola následne odoslaná na stomatochirurgickú konzultáciu. Pri primárnom vyšetrení nebola potrebná žiadna liečba, mala odporúčanú len ďalšiu konzultáciu. Ďalej chirurgom liečená nebola. V ďalšom priebehu liečby bola liečená pre diagnostikovanú zlomeninu ľavého kĺbneho výbežku sánky. Pomliaždenia končatín si nevyžiadali žiadnu špecifickú liečbu, nedošlo k obmedzeniu funkcie v zmysle obmedzenia pohyblivosti kĺbov, končatín. Pomliaždenia končatín si nevyžiadali fixáciu. Bolestivosť, aj ťažkosti vychádzali len z diagnostikovej zlomeniny sánky, ktorá si vyžiadala aj špecifickú primeranú liečbu medzi - čeľustnou fixáciou. Pri určovaní výšky náhrady za bolesť vychádzal zo zákona č.437/2004 Z.z. v prílohe č.1 tohto zákona sú taxatívne uvedené všetky položky - diagnózy telesných poškodení, ktoré možno oceniť v posudzovaní výšky náhrady za bolesť. Pri pomliaždení končatín sú uvedené len pomliaždenia ťažšieho stupňa. V chirurgii sa za pomliaždenie ťažšieho stupňa považujú poškodenia kĺbov a úsekov končatín, ktoré spôsobujú obmedzenie funkcie, je nutná fixácia pomliaždených kĺbov a sú prítomné objektívne znaky poškodenia (výrazný opuch, plošný hematóm, obmedzenie pohyblivosti). V jemu dostupnej lekárskej dokumentácii takéto poškodenie končatiny u poškodenej nie je zdokumentované. Podľa dostupnej dokumentácie utrpela len ľahké pomliaždenia. Ľahké pomliaždenia končatín a jednoduché odreniny nie sú uvedené v prílohe 1 predmetného zákona a tak nie sú predmetom oceňovania podľa tohto zákona. Riadne zdokumentované bolo pomliaždenie pravej spánkovej oblasti hlavy a zlomenina sánky bez posunu úlomkov, s tým, že opisy lekárskych nálezov sú uvedené v nálezovej časti posudku. Pokiaľ ide o bodové hodnotenie úrazu poškodenej, hodnota bodu sa stanovuje ako 2 % priemernej mesačnej mzdy v Národnom hospodárstve SR uverejnenej Štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok. Opatrením Ministerstva zdravotníctva sa ustanovuje aj výšku náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010 za 1 bod na 14,89 Eur. V časti III. Záver tohto znaleckého posudku je uvedené, že pokiaľ úlohou znalca bolo vyčísliť bodové hodnotenie a vypočítať výšku náhrady za bolesť žalobkyne, toto stanovil na 55 bodov, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 818,95 Eur. Konkrétne v časti IV. Príloha je špecifikované bodové hodnotenie úrazu, a to pomliaždenie hlavy vpravo položka 3 z prílohy č.1, počet bodov 5 a zlomenina sánky bez posunu, položka 15a z prílohy č.1, počet bodov 50, spolu za bolesť 55 bodov (55 x 14,89) 818,95 Eur. Na konci je uvedené, že znalecký úkon vypracoval a ako osoba, ktorú je možné vo veci vypočuť E.. E. I.. Na znaleckom posudku sa nachádza pečiatka Znaleckej lekárskej organizácie s.r.o., odbor zdravotníctvo a farmácia, súdne lekárstvo, chirurgia. V znaleckej doložke je uvedené, že znalecký úkon vypracoval ako znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedený Ministerstvom spravodlivosti SR pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, evidenčné číslo znalca XXXXXX. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 2T/57/2012 súd prvej inštancie zistil, že v tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 29. 05. 2013 č.k. 2T/57/2012-250, z ktorého vyplýva, že obžalovaný C. D., nar. XX. XX. XXXX je vinný, že dňa 03. 10. 2010 v čase okolo 01.50 hod. v meste P., na ulici XX.I., na dvore rodinného domu č.XXX po predchádzajúcom konflikte fyzicky napadol svoju sestru Q. J., nar. XX. XX. XXXX tým spôsobom, že ju oboma rukami chytil za sveter a hodil ju na dlážku, kde ju päsťou udrel do oblasti tváre, čím Q. J., nar. XX. XX. XXXX spôsobil zranenie a to zlomeninu ľavej sánky, ktoré zranenie si vyžiadalo práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 30 dní, teda inému úmyselne ublížil na zdraví, čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, za čo bol odsúdený podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, pričom súd mu výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodeným, a to Sociálnej poisťovni škodu z titulu vyplatených nemocenských dávok vo výške 241,30 Eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti vo výške 22,50 Eur. Zároveň podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku Okresný súd Zvolen poškodenú Q. J., nar. XX. XX. XXXX odkázal s jej nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie. Proti tomuto rozsudku bolo podané obžalovaným odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 25. 09. 2013 sp.zn. 3To/100/2013, ktorým podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného zamietol. Dňa 10. 07. 2014 bolo na Okresnom súde Zvolen podané dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/100/2013 zo dňa 25. 09. 2013 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 2T/57/2012 zo dňa 29. 05. 2013. O tomto dovolaní bolo rozhodnuté Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením zo dňa 10. 12. 2014 sp. zn. 3Tdo/69/2014, ktorým bolo podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného C. D. odmietnuté. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Krupina, ČVS: ORP-388/KA-ZV-2011 prvoinštančný súd zistil, že znalecký posudok č.50/2011 znalca E.. H. B. zo dňa 14. 12.2 011 bol na OO PZ v Krupine doručený dňa 23. 12. 2011. Znalec E.. H. B. bol na OO PZ Krupina vypočutý dňa 16. 02. 2012 s tým, že pri jeho výsluchu bol okrem povereného príslušníka PZ, zapisovateľa a znalca prítomný aj obvinený C. D. a jeho obhajkyňa E.. P. K.. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu vyplýva, že sa toto preštudovanie uskutočnilo dňa 14. 03. 2012 na OO PZ Krupina, s tým, že poškodená Q. J. sa na preštudovanie dostavila a bola o úkone vyrozumená poštou dňa 12. 03. 2012. Tiež splnomocnenec poškodenej JUDr. Peter Poláček sa na preštudovanie dostavil a o úkone bol vyrozumený poštou dňa 07. 03. 2012. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.5Nt/3/2017 súd prvej inštancie mal preukázané, že v tomto konaní bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 07. 06. 2017 č.k. 5Nt/3/2017-44, ktorým súd podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh na povolenie obnovy konania odsúdeného D. C., nar. XX. XX. XXXX, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 2T/57/2012 zo dňa 29. 05. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3To/100/2013 zo dňa 25. 09. 2013 zamietol, pretože súd nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Z vyjadrenia KOOPERATIVA poisťovňa a.s. (ďalej aj ,,poisťovňa") zo dňa 19. 11. 2010 adresovaného žalobkyni vyplynulo, že sa jedná o poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX - informácia o poistnom plnení za čas nevyhnutného liečenia úrazu zo dňa 03. 10. 2010 z poistnej zmluvy č.XXXXXXXXXX, pričom žalobkyni bolo poskytnuté poistné plnenie vo výške 199,16 Eur podľa platných poistných podmienok v zmysle Oceňovacích tabuliek poisťovne, platných v čase vzniku úrazu, za najvyššie ohodnotené utrpené poranenie podľa bodu AA34 zlomenina sánky jednostranná bez posunutia úlomkov alebo s posunom liečená konzervatívne 6 % z poistnej sumy pre uvedené riziko, platnej v čase vzniku úrazu. Súčasne s týmto plnením poisťovňa poukázala maximálnu možnú sumu za náklady spojené s vyplnením tlačiva lekárom vo výške 4,98 Eur, teda súhrnne sumu 204,14 Eur. Z vyjadrenia KOOPERATIVA poisťovňa a.s. zo dňa 10. 03. 2016 súd prvej inštancie zistil, že sa týka poistnej udalosti č.XXXXXXXXXX zo dňa 03. 10. 2010 z poistnej zmluvy č.XXXXXXXXXX s tým, že zasielajú aj podklady na základe ktorých poškodenej Q. J. bolo vyplatené poistné plnenie za úraz zo dňa 03. 10. 2010 (zlomenina artikulárneho výbežku sánky vľavo). V zmysle poistných podmienok č. 811 článok 9 odsek 3 platí, že ak bolo poistenému jediným úrazom spôsobených niekoľko telesných poškodení rôznych druhov plní poisťovňa za čas nevyhnutného liečenia toto poškodenia, ktoré je hodnotené najvyššie. Pri predmetnom úraze došlo aj k pomliaždeniu lakťa, kolena a hlavy. Za tieto telesné poškodenia bolo priznané poistné plnenie podľa oceňovacích tabuliek 2,5 % z poistnej sumy za čas nevyhnutného liečenia úrazu. Pretože najvyššie ohodnotené telesné poškodenie bola zlomenina sánky, v zmysle poistných podmienok bolo vyplatené poistné plnenie iba za zlomeninu sánky 199,16 Eur spolu s nákladmi za vyplnenie tlačív a lekárom pre poisťovňu vo výške 4,98 Eur. Regres (náhradu škody voči žalovanému) si poisťovňa nenárokovala. Z oznámenia o úraze (čas nevyhnutného liečenia a trvalé následky úrazu) zo dňa 15. 11. 2010, ktoré bolo doručené KOOPERATIVA poisťovňa a.s. 15. 11. 2010, vyplynulo, že ako poistený je uvedená žalobkyňa, ktorá toto tlačivo vypĺňala, ako úraz je tu uvedený úraz 03. 10. 2010, hodina úrazu 01.30 hod., miesto úrazu dvor rodinného domu, popis úrazového deja : udrel ju brat v ľavej dolnej čeľuste, popis poranenia : zlomenina artikulárneho výbežku sánky vľavo, prvé ošetrenie poskytnuté dňa 05. 10. 2010 o 14.00 hod. E.. E. I. - dentoalveorálna chirurgia - MEDENT s.r.o.. Súčasťou je aj správa ošetrujúceho lekára o úraze poistenej osoby, ktorú podával E.. H. P., všeobecný lekár pre dospelých dňa 15. 11. 2010, kde ako prvé lekárske ošetrenie úrazu je uvedené 04. 10. 2010 09.53 hod., zdravotnícke zariadenie Chirurgická ambulancia v Krupine. Tiež je tu uvedený podrobný popis telesného poškodenia spôsobeného úrazom, spôsob a druh ošetrenia, nález s opisom, skutočná doba nevyhnutného liečenia, doba trvania práceneschopnosti. Výzvou zo dňa 03. 12. 2013 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala žalovaného na zaplatenie bolestného vo výške 1.265,65 Eur s odkazom na znalecký posudok E.. B. a náhrady škody spôsobenej vynaložením priamych nákladov na ošetrenie po úraze vo výške 47,- Eur, t.j. v celkovej výške 1.312,65 Eur do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Z pripojeného poštového podacieho hárka vyplýva, že dňa 04. 12. 2013 pod podacím číslom XXXXXXXXX bola žalovanému doručená poštová zásielka. Z výpisu z účtu poistenca (žalobkyne) Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. za obdobie od 01. 08. 2010 do 31. 01. 2011 okresný súd zistil, že v časti II. Zdravotná starostlivosť je uvedený zoznam poskytnutých zdravotných výkonov a služieb, výška úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a dátum, kedy bola predmetná zdravotnícka starostlivosť poskytnutá. Z oznámenia z podozrenia zo spáchania poisťovacieho podvodu zo dňa 11. 07. 2011 vyplynulo, že ho adresoval žalovaný KOOPERATIVE poisťovne a.s., ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa tým, že si uplatnila poistné plnenie z titulu úrazu, ktorý jej mal on spôsobiť dňa 03. 10. 2010, hoci bola predložená lekárska správa zo dňa 30. 09. 2010 od E.. I. - MEDENT s.r.o.. Žalovaný podal na Daňový úrad Zvolen podnet zo dňa 14. 01. 2014 na vykonanie daňovej kontroly zo dňa 14. 01. 2014 týkajúcej sa daňového subjektu MEDENT s.r.o., IČO: 36852759, pričom žiadal, aby bolo zistené, či sa realizovalo plnenie medzi týmto subjektom a žalobkyňou dňa 05. 10. 2010, 06. 10. 2010 a 11. 11. 2010 v celkovej výške 47,- Eur a či predmetné pokladničné doklady, ktoré boli vystavené na tieto sumy sú hodnoverné, úplné a originálne a či boli prijaté finančné prostriedky skutočne zaúčtované v účtovníctve tohto subjektu. V odpovedi na podnet Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen zo dňa 20. 01. 2014 bolo uvedené, že na základe podnetu žalovaného bolo postupované v súlade s § 37 až 39 v nadväznosti na § 19 zákona č.563/2009 Z.z. o správe daní, keď posúdenie správnosti a úplnosti daňových dokladov bolo postúpené Finančnému riaditeľstvu SR, odbor podpory a služieb pre verejnosť, s tým, že o výsledku daňového konania ho nemôžu informovať, pretože nie je osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Z rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., o nesprístupnení informácie (čiastočné) zo dňa 17. 06. 2015 vyplynulo, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ktorým nevyhovela žiadosti žalovaného, ktorej predmetom bolo zaslanie kópií faktúr, na základe ktorých boli vyčíslené náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia zavineného treťou osobou a zároveň vyhovela a sprístupnila informáciu o dohodnutom mesačnom objeme poskytovateľa MEDENT s.r.o. v období od 01. 09. 2010 do 30. 11. 2010 s tým, že špecializovaná zubno-lekárska zdravotná starostlivosť, v odbore stomatológia : 3.773,- Eur mesačne, špecializovaná zubno-lekárska zdravotná starostlivosť, v odbore dentoalveolárna chirurgia : 320,- Eur mesačne. Z rozhodnutia o nesprístupnení informácie (čiastočné) zo dňa 09. 07. 2015 okresný súd zistil, že sa jedná o rozhodnutie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., ktorým nevyhovela žiadosti žalovaného, predmetom ktorej bolo sprístupnenie informácie, či bola poskytovateľom zdravotnej starostlivosti spoločnosťou MEDENT s.r.o. vykázaná zdravotná starostlivosť poistenke pani Q. J. a zároveň vyhovela a sprístupnila informáciu o zmluvných objemoch poskytovateľa - spoločnosti MEDENT s.r.o. za obdobie september a október 2010, s tým, že v mesiaci september 2010 táto spoločnosť pre odbor stomatológia prečerpala zmluvný objem, pre odbor dentoalveolárna chirurgia zmluvný objem nebol prekročený, v mesiaci október 2010 pre odbor stomatológia nevyčerpala zmluvný objem, pre odbor dentoalveolárna chirurgia zmluvný objem bol prekročený. Zároveň informovala žiadateľa, že v prípade ak poskytovateľ v niektorom mesiaci nedočerpá svoj zmluvný objem a v inom mesiaci naopak dohodnutý zmluvný objem prečerpá, poisťovňa mu preplatí sumu na dohodnutý zmluvný objem maximálne však do výšky nedočerpaného zmluvného objemu z predchádzajúceho obdobia. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície zo dňa 19. 03. 2014 ČVS: ORP-170/3- VYS-ZV-2014 mal okresný súd preukázané, že podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku vec podozrenie zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť E.. E. I. tým, že dňa 05. 10. 2010 ako ošetrujúci lekár stomatologickej ambulancie MEDENT s.r.o. uskutočnil ošetrenie Q. J., nar. XX. XX. XXXX, o čom vystavil lekársku správu, na ktorej uviedol dátum dňa 30. 09. 2010 s tým, že E.. E. I. v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.2T/57/2012 dňa 26. 09. 2012 ako svedok predložil tú istú lekársku správu, avšak s dátumom 21. 09. 2012, čím túto podstatne pozmenil v obsahu, aby ju použil ako pravú a predložil v uvedenom konaní ako dôkaz, o ktorom vedel, že je pozmenený na účel použiť ho ako pravý, vyšetrovateľ odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania, ani na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku, § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP"), § 420 ods. 1 § 444, § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ"), § 1 písm. a/, § 5 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej aj ,,Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia"), § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 21/2010 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, § 3 ods. l Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01. 02. 2013, § 488, § 489 OZ, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, ods. 2 OZ. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný podaním doručeným okresnému súdu dňa 08. 09. 2017 navrhol súdne konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 5Nt/3/2017, ktorým bolo konanie o povolenie obnovy konania odsúdeného D. C., nar. XX. XX. XXXX, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 2T/57/2012 zo dňa 29. 05. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3To/100/2013 zo dňa 25. 09. 2013. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ by predmetné trestné konanie nebolo ešte právoplatne skončené, bol by to jednoznačne dôvod, pre ktorý by prvoinštančný súd konanie prerušil, pretože otázku, či bol spáchaný trestný čin resp. kto ho spáchal, by súd v súdenej veci nebol oprávnený riešiť. Avšak vzhľadom k tomu, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že predmetné súdne konanie vo veci vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 2T/57/2012 je právoplatne skončené, keď vo veci rozhodol nielen Okresný súd Zvolen, ale v dôsledku podaného odvolania obžalovaného aj Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací a následne aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o dovolaní obvineného a navyše súd prvej inštancie zo spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5Nt/3/2017 zistil, že v tomto konaní bolo už vo veci rozhodnuté, i keď neprávoplatne, dňa 07. 06. 2017, ktorým bol návrh na povolenie obnovy konania odsúdeného D. C. zamietnutý, pretože súd nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, na základe týchto skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že neboli preukázané dôvody odvodňujúce prerušenie konania v súdenej veci, a preto návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Pretože žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 25. 09. 2017 zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 446,70 Eur s príslušenstvom, preto súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 446,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01. 01. 2011 do zaplatenia (§ 145 ods. 2 CSP) rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobkyne so žalobou, keďže žalovaný, ktorý bol prítomný na tomto pojednávaní nevyslovil so späťvzatím žaloby nesúhlas resp. neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by so späťvzatím žaloby v predmetnej časti nesúhlasil. Ďalej súd prvej inštancie uviedol: ,,S poukazom na zásadu hospodárnosti konania sa súd prvotne vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku zo strany žalovaného. Keďže žalobkyňa si v žalobe uplatnila nároky z titulu škody na zdraví, pri ktorých platí len subjektívna premlčacia doba, súd zameral pozornosť na ustálenie momentu, kedy sa žalobkyňa ako poškodená dozvedela o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, t.j. kedy boli splnené predpoklady pre dôvodné podanie žaloby na náhradu škody, keďže pri posudzovaní, kedy sa poškodený dozvedel o škode je treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, keď nestačí iba možnosť dozvedieť sa o vzniknutej škode resp. nestačí predpokladaná vedomosť o tejto škode, a zároveň sa má za to, že sa poškodený dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu, kedy preukázateľne získal informácie o okolnostiach vzniku škody, ktoré mu napomôžu vytvoriť si dostatočne pravdepodobný úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 14. 03. 2012 došlo k preštudovaniu vyšetrovacieho spisu OO PZ Krupina, ČVS: ORP-388/KA-ZV-2011, a to aj žalobkyňou, ktorá bola na toto preštudovanie vyšetrovacieho spisu vyšetrovateľom predvolaná, s tým, že v tom čase už súčasťou vyšetrovacieho spisu bol aj znalecký posudok E.. H. B. č.50/2011, s tým, že súd zároveň musel konštatovať, že ani z predmetného vyšetrovacieho spisu, ani z iných dôkazov v konaní nebolo preukázané, že by o tomto znaleckom posudku mala žalobkyňa vedomosť už skôr. Súd teda ustálil, že nasledujúci deň začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 14. 03. 2014. Nakoľko žaloba v súdenej veci bola podaná skôr, čiže pred uplynutím premlčacej doby, súd vznesenú námietku premlčania posúdil ako nedôvodnú a následne posudzoval dôvodnosť podanej žaloby na základe ďalších skutočností. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k.2T/57/2012-250 zo dňa 29. 05.2013 uznaný za vinného, že dňa 03. 10. 2010 v čase okolo 01.50 hod. v meste P., na ulici XX.I., na dvore rodinného domu č.XXX, po predchádzajúcom konflikte fyzicky napadol svoju sestru Q. J., nar. XX. XX. XXXX tým spôsobom, že ju oboma rukami chytil za sveter a hodil ju na dlážku, kde ju päsťou udrel do oblasti tváre, čím Q. J. spôsobil zranenie a to zlomeninu ľavej sánky, ktoré zranenie si vyžiadalo práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 30 dní, teda inému úmyselne ublížil na zdraví, čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, za čo bol aj odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, keď výkon trestu bol mu podmienečne odložený a súd určil skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Zároveň týmto trestným rozsudkom bola žalobkyňa odkázaná s uplatnením jej nároku na náhradu škody na občiansko-súdne konanie. Nakoľko sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy z titulu náhrady škody, súd z tohto dôvodu skúmal, či sú splnené zodpovednostné predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, t.j.:1/ protiprávny úkon, 2/ spôsobenie škody, 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4/ zavinenie. Pokiaľ ide o protiprávny úkon žalovaného, teda porušenie nejakej právnej povinnosti, súd mal vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Zvolen (po odvolaní žalovaného v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici uznesenie zo dňa 25. 09. 2013 sp.zn.3To/100/2013) tento zodpovednostný predpoklad preukázaný, keďže bol viazaný v zmysle citovaného ustanovenia § 193 C.s.p. (resp. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku ustanovením § 135 ods. 1 O.s.p.) týmto trestným rozsudkom o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Pokiaľ ide o vznik (existenciu) škody, z vykonaného dokazovania mal tiež súd preukázané, rovnako s poukazom na predmetný rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 29. 05. 2013, že žalobkyni bola spôsobená ujma - škoda na zdraví. V tejto súvislosti súd analogicky poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Obdo/41/2011 zo dňa 17. 05. 2012, v ktorom je odkaz na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 269/2011-55 zo dňa 23. 11. 2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný účastník právoplatne odsúdený „spôsobenie škody na cudzom majetku", potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojim nárokom na náhradu škody spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bola trestným činom spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Ústavne konformný výklad § 135 ods. 1 O.s.p. (poznámka súdu: v súčasnosti § 193 C.s.p.) totiž vyžaduje, aby súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom, bol viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin. Zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú trestným činom treba potom posudzovať v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Na druhej strane však stále platí, že občianskoprávny súd nie je viazaný výškou škody, aj keby bola vo výroku trestného rozsudku presne vyčíslená, čo vyplýva z toho, že v trestnom konaní sa výška škody spravidla nezisťuje presne, s výnimkou prípadov, keď trestný súd rozhoduje aj o nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 287 Trestného poriadku. V súdenej veci sa súd s týmto právnym názorom Ústavného súdu SR stotožnil, keď nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal od tohto právneho názoru odkloniť, v dôsledku čoho považoval nárok žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému, čo do základu za preukázaný a ďalej sa zaoberal iba výškou náhrady škody. Súd preto bližšie nevykonával dokazovanie dôkazmi, ktoré žalovaný predkladal a ktorými malo byť preukázané, že predmetným trestným činom, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený nebola žalobkyni spôsobená škoda na zdraví resp. z tohto dôvodu zamietol aj návrh žalovaného na doplnenie dokazovania vyžiadaním si správy od Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen ohľadne výsledku daňového konania (kontroly) daňového subjektu MEDENT s.r.o., keď súd mal za to, že vykonanie takéhoto dôkazu by bolo pre účely tohto súdneho konania irelevantné. Pokiaľ ide o výšku škody na zdraví, ktorá bola žalobkyni spôsobená, súd túto určil na celkovú sumu 865,95 Eur, keď ohľadne časti škody uplatnenej z titulu bolestného vychádzal zo znaleckého posudku č.1/2016 E.. E. I., ktorý bol v konaní na návrh žalovaného vykonaný, pričom súd sa stotožnil so závermi znalca v tomto znaleckom posudku, ktorý pokiaľ ide o bolestné, ohodnocoval len pomliaždenie hlavy vpravo a zlomeninu sánky bez posunu, s tým, že iné zranenia žalobkyne, ktoré by bolo možné ohodnotiť v zmysle príslušných právnych predpisov pre účely bolestného neboli v konaní zistené, keď zároveň mal súd preukázané, že výška bodového ohodnotenia zodpovedala tiež súvisiacim právnym predpisom a to tak, pokiaľ ide o počet bodov, ako i hodnotu bodu v rozhodnom čase. To znamená, že súd prisúdil žalobkyni voči žalovanému sumu vo výške 818,95 Eur z titulu bolestného a tiež sumu 37,- Eur z titulu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, ktoré boli tiež žalobkyňou v konaní preukázané formou príjmových pokladničných dokladov spoločnosti MEDENT s.r.o., keď súd vychádzal z toho, že týmito dokladmi bolo preukázané, že žalobkyňa tieto sumy reálne vynaložila a pre účely tohto súdneho konania bolo irelevantné či si dotyčný lekár uplatnil tieto úkony v zdravotnej poisťovni žalobkyne resp. či on tieto úhrady od žalovanej zaúčtoval vo svojom účtovníctve. Súd tiež zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania formou doplnenia znaleckého posudku znalca E.. I. resp. formou vypracovania nového znaleckého posudku, keď žalovaný žiadal doplniť znalecké dokazovania ohľadne toho, či boli vôbec predmetné zranenia žalobkyne spôsobené trestným činom, za ktorý bol on právoplatne odsúdený, a to s poukazom na už vyššie uvedený právny názor súdu, v zmysle ktorého súd už v tomto konaní nepreskúmaval, či žalobkyni v tejto súvislosti bola škoda - ujma na zdraví spôsobená, ale zameral svoju pozornosť iba na preskúmavanie výšky spôsobenej škody na zdraví žalobkyne. S poukazom na predmetný trestný rozsudok Okresného súdu Zvolen mal súd preukázané aj ďalšie zodpovednostné predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j. objektívnu existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou ako jej následkom, keď súd vzťah príčiny a následku medzi protiprávnym konaním a škodou videl v tom, že pokiaľ by nedošlo k spáchaniu trestného činu - prečinu ublíženia na zdraví, nebola by žalobkyni spôsobená žiadna škoda na zdraví. Pokiaľ ide o posledný zodpovednostný predpoklad, ktorým je zavinenie, toto sa podľa príslušného ustanovenia všeobecnej zodpovednosti za škodu predpokladá (prezumpcia zavinenia). Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd mal za preukázané splnenie všetkých zodpovednostných predpokladov a následne vznik nároku žalobkyne na náhradu škody. Žalovaný v súdenej veci je preukázateľne v omeškaní so zaplatením prisúdenej sumy, pričom súd sa ale nestotožnil s názorom žalobkyne, že žalovaný sa do omeškania dostal dňa 01. 01. 2011, keď žalobkyňa relevantným spôsobom ani neodôvodnila, prečo by mal byť žalovaný v omeškaní konkrétne od tohto dátumu, pričom súd dospel k záveru, že žalovaný je v omeškaní až od 17. 12. 2013 s poukazom na list žalobkyne zo dňa 03. 12. 2013, ktorá prostredníctvom svojho právneho zástupcu ním žalovaného vyzvala na príslušnú náhradu škody, ktorá v ňom bola aj vyčíslená, a to do 10 dní od doručenia tejto výzvy, s tým, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že tento list bol odoslaný dňa 04. 12. 2013, čiže do 16. 12. 2013 plynula lehota žalovanému na dobrovoľné splnenie tejto jeho povinnosti. Pritom súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne (žalobkyňa si uplatňovala úrok z omeškania vo výške 9 % ročne), s poukazom na výšku základnej úrokovej sadzby ECB, ktorá bola od 13. 11. 2013 do 10. 06. 2014 vo výške 0,25 %, čiže súd priznal žalobkyni úrok z omeškania v zákonnej výške a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania, tak do jeho výšky, ako i dátumu, od ktorého nárok na úrok z omeškania žalobkyni priznával, žalobu zamietol." O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol analogicky podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa bola úspešná v tomto konaní v podstate v celom rozsahu, keďže bola úspešná čo do základu nároku, s tým, že pokiaľ ide o výšku nároku, rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku, a preto s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach priznal súd prvej inštancie žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % Pretože žalobkyňa zo zákona oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku z podanej žaloby a súd prvej inštancie v časti, v ktorej nebola žaloba zobratá späť, tejto žalobe vyhovel, súd prvej inštancie potom uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby v príslušnej výške žalovaného. 2. Žalovaný podal včas formálne odvolanie proti celému rozsudku prvoinštančného súdu, avšak z obsahu odvolania vyplýva, že podal odvolanie do výroku, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 865,95 Eur s príslušenstvom (tretí výrok). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal s jeho námietkou premlčania. Udalosť, ktorá má zakladať nárok žalobkyne na náhradu škody stala 03. 10. 2010. V trestnom konaní bolo dňa 16. 01. 2011 vypracované odborné vyjadrenie lekára E.. T. ohľadne stanovenie výšky bodového ohodnotenia zranení, ktoré mala žalovaná utrpieť. Žalovaná sa dozvedela o výške škody a o tom, kto by mal za ňu zodpovedať najneskôr v januári 2011. Žaloba bola podaná dňa 12. 02. 2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Žalobkyňa neuplatnila riadne a včas svoj nárok na náhradu škody v adhéznom konaní. Ukončenie liečenia žalobkyne bolo stanovené na dátum 11. 11. 2010 a už v tom období žalovaná poznala svoj nárok. Najneskôr začala premlčacia doba plynúť dňom, keď sa poškodená oboznámila s odbornými závermi E.. T., preto sa nárok premlčal v novembri 2013. Uviedol, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku č. 1/2016 znalca E.. E. I., s miestom výkonu činnosti vo W., P. F.. XX (ďalej aj ,,znalec"). O jeho námietke zaujatosti voči súdnemu znalcovi rozhodol prvoinštančný súd uznesením zo dňa 12. 09. 2016 o tom, že súdny znalec nie je vylúčený z podania znaleckého posudku. Táto skutočnosť nie je v rozsudku zmienená. Mal za to, že znalecký posudok je vypracovaný nesprávne, neobjektívne. Námietku zaujatosti podal z dôvodu, že E.. I. E., stomatológ, pracuje v jednej budove so znalcom, ktorého lekársku správu datovanú dňa 30. 09. 2010 ohľadom zlomeniny sánky žalobkyne posudzoval znalec. K údajnému zraneniu malo dôjsť až 03. 10. 2010 a žalovaná mala byť ošetrená E.. I. dňa 05. 10. 2010, čo pred súdom v trestnom konaní E.. I. vysvetlil výhovorkou, že mal zle nastavený dátum v počítači, ktorý prehadzuje z dôvodov malých limitov zo zdravotnej poisťovne. Z výpisu z účtu žalobkyne zo VšZP sa nenachádza žiadna zmienka o ošetrení zlomeniny sánky, rtg zlomenej sánky. Znalec správne zahrnul do vyčíslenia bodového hodnotenia a výpočtu výšku náhrady za bolesť aj lekársku správu od MEDENT s.r.o, so sídlom Kuzmányho nábr.28, Zvolen, vypracovanú E.. I. E. údajne dňa 05. 10. 2010, ktorá sa v spisovom materiáli nenachádza. Údajné zranenie zlomeniny sánky zo dňa 03. 10. 2010, resp. jej údajného ošetrenia dňa 05. 10. 2010 nie je podložené žiadnymi objektívnymi skutočnosťami, lekárskymi správami, čo potvrdzuje aj Výpis z účtu VšZP poistenca J. Q., v ktorom sa nenachádzajú žiadne záznamy o poskytnutí zdravotnej starostlivosti údajnej poškodenej Q. J. ohľadom zranenia zlomeniny sánky, ktoré jej malo vzniknúť 03. 10. 2010 01.37hod.. Ohľadom údajného zranenia zlomeniny sánky, znalec vychádzal z jedinej existujúcej lekárskej správy od MEDENT s.r.o. so sídlom Kuzmányho nábr.28, Zvolen, vypracovanej E.. I. E. dňa 30. 09. 2010, teda 3 dni pred údajným vznikom zranenia a 5 dní pred údajným ošetrením údajnej poškodenej tohto poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Znalec namiesto toho, aby do znaleckého posudku vložil fotokópiu lekárskej správy, použil len opis tejto lekárskej správy, kde zámerne zmenil dátum na 05. 10. 2010, teda tohto dôvodu zranenie zlomenina sánky nemalo byť zahrnuté do vyčíslenia bodového ohodnotenia a výpočtu výšky náhrady za bolesť žalobkyne, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 744,50 Eur. Znalec nesprávne zahrnul do bodového hodnotenia a vyčíslenia výšku náhrady za bolesť - pomliaždenina pravej spánkovej časti hlavy, ktoré je síce zdokumentované vo výpise z účtu poistenca, ktoré nemohlo vzniknúť pri incidente dňa 03. 10. 2010, keďže žalovaná uviedla, že sa udrela na zadnú časť hlavy, čo vyplýva zo zápisnice zo dňa 03. 10. 2010, z vyšetrovacieho pokusu - rekonštrukcie zo dňa 25. 10. 2011, z výpovede žalobkyne na hlavnom pojednávaní zo dňa 04. 10. 2012, ktorá uviedla : ,,ma chytil pravou rukou za hruď a hodil ma o stenu, vedľa skladových priestorov, pričom ja som sa zadnou časťou hlavy o túto stenu udrela." Vzhľadom k tomu, že sa nikde v zdravotnej dokumentácii nenachádza zmienka o ošetrení zadnej časti hlavy, išlo zrejme zo strany žalobkyne o výmysel. Čo sa týka pomliaždenia spánkovej časti hlavy vpravo, z výpovedí žalovanej vyplýva, že k nemu nemohlo dôjsť počas incidentu, a teda za toto zranenie nezodpovedá. Znalec ohľadne tohto zranenia uviedol, že sa hodnotí celá hlava. Ďalej namietal, že znalecký posudok znalca je opatrený pečiatkou Znalecká lekárska organizácia s.r.o. so sídlom Tehelná 189, Zvolen, IČO: 46569880, evidenčné číslo: XXXXXX, prvoinštančný súd neskúmal vykonaný dôkaz - výpis z účtu poistenca, neskúmal pripojený trestný spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T5 7/2012, neprihliadol na lekársku správu E.. J. zo 04. 10. 2010, ktorý objektívne stanovil diagnózu len pomliaždenie vlasatej časti hlavy, pričom znalec E.. B. (v trestnom konaní) konštatoval a uviedol vo svojom znaleckom posudku, že vyšetrujúci chirurg údajné zranenia uvádzané poškodenou (žalobkyňou) len zaevidoval, ale objektívne nezistil. Zároveň považoval za nesprávny výrok o trovách konania, ktorý podľa názoru súdu prvej inštancie záviselo od znaleckého posudku. Pribratie znalca do konania inicioval práve on za cieľom zistenia objektívnej pravdy. Rozhodnutie súdu o výške nároku nezáviselo od znaleckého dokazovania v pravom slova zmysle, vo veci boli vypracované v podstate tri odborné stanoviská vo forme jedného odborného vyjadrenia a dvoch znaleckých posudkov. Žalobkyňa zotrvávala na svojom nároku na náhradu škody vo výške 1.312,65 Eur s prísl. a po oboznámení sa so znaleckými závermi E.. I. svoj nárok ,,redukovala". 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jej názoru sa okresný súd v rozsudku správne vysporiadal so všetkými námietkami, teda prostriedkami procesnej obrany žalovaného. Prvoinštančný súd riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci potrebný na vydanie rozhodnutia, dôkazy správne a vecne vyhodnotil, vysporiadal sa v dostatočnom rozsahu s námietkami žalovaného a na základe takto správne a úplne zisteného skutkového stavu veci vyvodil aj správny právny záver a žalobe vyhovel. K jednotlivým námietkam a dôvodom odvolania sa už vyjadrila, predložila zodpovedajúce dôkazy a na týchto jej skutkových a právnych tvrdeniach, teda prostriedkoch procesného útoku i naďalej nezmenene zotrváva. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a časť výroku rozsudku okresného súdu ohľadne náhrady za bolesť vo výške 818,95 Eur s príslušenstvom (časť tretieho výroku) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 5. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie v časti ohľadne náhrady za bolesť je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. 7. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní ohľadne náhrady za bolesť neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého rozhodnutia v predmetnej časti výroku. 8. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že žalovaný na pojednávaní dňa 02. 11. 2015 vzniesol (uplatnil) v prvoinštančnom konaní námietku premlčania (č.l. 83 spisu). 9. Odvolací súd konštatuje, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi (strata na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti, strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, náhrada za bolesť, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na liečenie poškodeného), pri ktorých plynie vlastná premlčacia doba. Sú to jednotlivé zložky práva na náhradu škody, ktorými je vymedzený obsah náhrady škody, ktorými je vymedzený obsah náhrady škody na zdraví. Začiatok ich plynutia je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu dobu, pričom objektívna premlčacia doba sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje (§ 106 ods. 2 OZ in fine). 10. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovaného odvolací súd zdôrazňuje, že otázka premlčania náhrady za bolesť, ku ktorému došlo pri škode na zdraví, sa posudzuje podľa ustanovenia § 106 OZ v spojení s ustanovením § 100 ods. 1 OZ. Nárok na náhradu za bolesť je totiž jednou zo zložiek práva na náhradu škody, ktorá vzniká poškodenému pri škode na zdraví, pri ktorej je podľa ustanovenia § 106 ods. 2 veta za bodkočiarkou OZ objektívna premlčacia doba vylúčená. Vzhľadom na uvedené, odvolacie argumenty žalovaného ohľadne počiatku plynutia, resp. uplynutia trojročnej objektívnej doby na uplatnenie nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví, sú právne irelevantné. 11. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne posúdil plynutie subjektívnej premlčacej doby počas adhézneho konania s prihliadnutím na to, že žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu za bolesť vo výške 1265,65 Eur na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. 10. 2012 (viď Zápisnica o hlavnom pojednávaní, č.l. 199 trestného spisu). 12. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 OZ sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť protiprávnym konaním alebo opomenutím povinnosti, ktorá mala byť v súlade s právom vykonaná. Úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti vyplývajúcej zo všeobecných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv, resp. iných právnych úkonov i generálnej prevencie vyplývajúcu z ustanovenia § 415 OZ. Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, ktorá musí byť preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie má subjektívny charakter, pretože ide o psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. 13. Pretože žalobkyňa žalobou uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví spôsobenej jej protiprávnym konaním žalovaného, súd prvej inštancie správne preskúmal základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 ods.1 OZ. 14. Je nesporné, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k.2T/57/2012-250 zo dňa 29. 05. 2013 bol obžalovaný C. D., nar. XX. XX. XXXX (žalovaný) uznaný za vinného, že dňa 03. 10. 2010 v čase okolo 01.50 hod. v meste P., na ulici XX. I., na dvore rodinného domu č.XXX po predchádzajúcom konflikte fyzicky napadol svoju sestru Q. J., nar. XX. XX. XXXX (žalobkyňu) tým spôsobom, že ju oboma rukami chytil za sveter a hodil ju na dlážku, kde ju päsťou udrel do oblasti tváre, čím žalobkyni spôsobil zranenie a to zlomeninu ľavej sánky, ktoré zranenie si vyžiadalo práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 30 dní, teda inému úmyselne ublížil na zdraví, čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, za čo bol odsúdený podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, pričom mu výkon trestu podmienečne bol odložený a bola určená skúšobná doba v trvaní 15 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodeným, a to Sociálnej poisťovni škodu z titulu vyplatených nemocenských dávok vo výške 241,30 Eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti vo výške 22,50 Eur. Zároveň podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku Okresný súd Zvolen žalobkyňu (poškodenú) odkázal s jej nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie. Proti rozsudku Okresného súdu Zvolen obžalovaný (žalovaný) podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 3To/100/2013-272 zo dňa 25. 09. 2013, ktorým podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného zamietol. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 3Tdo/69/2014-320 zo dňa 10. 12. 2014 podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného C. D. odmietol. 15. Podľa ustanovenia § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 16. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 194 stanovuje, že prejudiciálne otázky môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci a bez ohľadu na otázku príslušnosti. Súd teda môže takto posudzovať aj také otázky, ktoré patria do právomoci iného orgánu verejnej moci. Civilný sporový v ustanovení § 193 taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, ktoré ako prejudiciálne v tomto režime riešiť nemôže, pretože riešenie týchto otázok je len v kompetencii príslušných vnútroštátnych a medzinárodných súdov a ich rozhodnutiami je súd viazaný. Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 193 CSP, súd v civilnom konaní je okrem iných viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal. 17. Pod viazanosťou v civilnom konaní treba rozumieť nielen viazanosť výrokom o vine, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia predpokladanou Trestným zákonom (viď. judikát R 35/1993). 18. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. 19. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie bol v zmysle ustanovenia § 193 CSP viazaný trestným rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 2T/57/2012-250 zo dňa 22. 04. 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 3To/100/2013-272 zo dňa 25. 09. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 09. 2013, o tom, že žalovaný fyzicky napadol žalobkyňu, čím žalovanej spôsobil zranenie a to zlomeninu ľavej sánky, ktoré zranenie si vyžiadalo práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 30 dní, a teda inému úmyselne ublížil na zdraví, čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví. 20. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovaného odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd sa správne vysporiadal s námietkou zaujatosti uplatnenou žalovaným voči znalcovi, keď uznesením prvoinštančného súdu č.k. 10C/38/2014-156 zo dňa 12. 09. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 10. 2016, znalec E.. E. I. nebol vylúčený z podania znaleckého posudku v prejednávanej veci, pretože u znalca nezistil taký osobný vzťah k prejednávanej veci alebo k stranám, prípadne k ich zástupcom, ktorý by mu bránil vo veci objektívne bez akejkoľvek zaujatosti vypracovať a podať znalecký posudok. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že znalec a E.. E. I. sú možno v priateľskom vzťahu, súd prvej inštancie túto skutočnosť nevyhodnotil ako okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť pochybnosť o objektivite znalca a zakladajúci dôvod na vylúčenie znalca s poukazom na to, že E.. E. I. nie je stranou v konaní. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v rozsudku opomenul uviesť, že bolo vydané rozhodnutie, ktorým prvoinštančný súd rozhodol o námietke voči znalcovi ním uplatnenej, odvolací súd uvádza, že uplatnenie námietky zaujatosti žalovaným nie je prostriedkom procesnej obrany v zmysle ustanovenia § 149 CSP, preto v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP povinnosťou súdu prvej inštancie nebolo uviesť, akým spôsobom rozhodol o námietke zaujatosti uplatnenej žalovaným voči znalcovi. 21. Odvolací súd konštatuje, že písomný znalecký posudok znalca E.. E. I. č.j.: 1/2016 z 02. 12. 2016 (č.l. 167-175 spisu) má všetky zákonné atribúty v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení do 30. 06. 2018, t.j. obsahuje: a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohu, f) znaleckú doložku. K odtlačku úradnej pečiatky na znaleckom posudku sa vyjadril znalec E.. E. I., ktorý na pojednávaní dňa 25. 09. 2017 uviedol, že pracuje aj ako znalec, aj ako člen znaleckej organizácie, pričom znalecký úkon (znalecký posudok) vypracoval osobne, tak ako to uviedol aj v závere na konci predmetného znaleckého posudku (viď Zápisnica o pojednávaní z 25. 09. 2017; č.l.218-219 spisu). 22. Pokiaľ znalec E.. E. I. pri podaní písomného znaleckého posudku vychádzal i z lekárskej správy spoločnosti MEDENT, s.r.o., Súkromná zubná ambulancia, Kuzmányho nábrežie 28, 960 01 Zvolen, zo dňa 05. 10. 2010 vypracovanej E.. E. I., z ktorého o vyplýva, že u žalobkyne bola zistená z RTG dislok. zlomenina art. výbežku sánky vľavo a diagnóza Fr. proces, artic. mandibulae 1.sin. sine disloc., postupoval správne. K nesprávnemu datovaniu lekárskej správy (k 30. 09. 2010) namiesto 05. 10. 2010 z titulu omylu sa vyjadril E.. E. I. v pozícii svedka i na hlavnom pojednávaní v trestnom konaní dňa 29. 11. 2012 (viď Zápisnica o hlavnom pojednávaní, č.l.218-222 trestného spisu). 23. Skutočnosť, že došlo omylom k uvedeniu nesprávneho dátumu na lekárskej správe E.. E. I. (dňa 30. 09. 2010), táto skutočnosť neznamená, že po spôsobení škody na zdraví u žalobkyne žalovaným, žalovaná nebola ošetrená, pričom ohľadne zlomeniny sánky existujú ďalšie dôkazy ( pokladničné bloky o úhrade v hotovosti za lekárske úkony za RTG z 05. 10. 2010 a zo 06. 10. 2010, za čeľustno- sánkovú fixáciu po fraktúre sánky z 05. 10. 2010 - č.l. 18 spisu), ktoré preukazujú, že žalobkyňa bola ošetrená po vzniku škody na zdraví spôsobenej jej žalovaným dňa 05. 10. 2010 a nie dňa 30. 09. 2010. Odvolací súd ďalej konštatuje, že výpis z účtu poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., nie listinným dôkazom, na základe ktorého by bolo možné jednoznačne ustáliť základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 OZ. 24. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovaného odvolací súd poukazuje na to, že i z ambulantnej správe E.. H. J., chirurga, Mestská nemocnica s poliklinikou Krupina vyplýva diagnóza: pomliaždenie ľavého líca, pravej spánkovej oblasti, pravého lakťa a ľavého kolena, ktorú ošetrujúci zhrnul do diagnózy S00.0 - POVRCHOVÉ PORANENIA VLASATEJ ČASTI HLAVY. 25. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri určení výšky náhrady za bolesť v posudzovanej veci správne vychádzal z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila v znaleckom posudku č. 1/2016 E.. E. Y. zo dňa 02. 12. 2016, a to a) pomliaždenie hlavy vpravo položka 3 z prílohy č.1, počet bodov 5 a b) zlomenina sánky bez posunu, položka 15a z prílohy č.1, počet bodov 50, spolu za bolesť 55 bodov (55 x 14,89 Eur) 818,95 Eur, preto súd prvej inštancie po preskúmaní základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 OZ správne určil výšku náhrady za bolesť spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného v sume 818,95 Eur. 26. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade, ak dlžník svoj dlh veriteľovi riadne (t.j. v dohodnutom množstve, kvalite, rozsahu a na dohodnutom mieste) a včas nesplní (v dohodnutom čase), je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, resp. poplatku z omeškania, Občiansky zákonník odkazuje na NV SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov. 27. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd správne zistil, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu (náhrady za bolesť) od 17. 12. 2013. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by zaplatil žalobkyni náhradu za bolesť, preto žalobkyni vznikol nárok i na príslušenstvo pohľadávky (úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 818,95 Eur od 17. 12. 2013 do zaplatenia). 28. Preskúmaním veci ďalej odvolací súd zistil, že okresný súd predčasne rozhodol o nároku žalobkyne na náhradu účelných nákladoch spojených s liečením (§ 449 ods. 1 OZ) s prihliadnutím na námietku premlčania vznesenú žalovaným. 29. Ako už bolo uvedené, jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi, t.j. náhrada za bolesť i náhrada účelne vynaložených nákladov na liečenie poškodeného, pri ktorých plynie vlastná premlčacia doba. 30. Pre správne vyporiadanie sa s námietkou premlčania je potrebné náležitým spôsobom zistiť, kedy žalobkyňa náklady na liečenie vynaložila, pretože o nákladoch na liečenie sa poškodený dozvedá postupne, akonáhle ich vynaložil a či žalobkyňa v rámci adhézneho konania si riadne a včas uplatnila nárok na účelné náklady spojené s jej liečením. S uvedenými právne relevantnými aspektmi sa prvoinštančný súd vôbec nezaoberal, hoci boli kardinálnymi pre posúdenie námietky premlčania ohľadne náhrady účelne vynaložených nákladov na liečenie žalovanej. 31. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým uložil žalovanému zaplatiť i nárok na účelné náklady spojené s liečením v sume 47,- Eur s príslušenstvom (časť tretieho výroku), v závislom výroku o trovách konania (piaty výrok) vrátane výroku o poplatkovej povinnosti žalovaného (šiesty výrok) zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 32. Úlohou okresného súdu bude náležitým spôsobom sa vysporiadať so žalobkyňou uplatneným nárokom na účelne vynaložené náklady na liečenie v zmysle hore uvedených záverov odvolacieho súdu, t.j. súd prvej inštancie zistí, či žalobkyňa uplatnila nárok na účelne vynaložené náklady na liečenie riadne a včas v adhéznom konaní, či došlo k spočívaniu, resp. k uplynutiu premlčacej doby ohľadne tohto nároku v nadväznosti s riadnym (ne)uplatnením nároku na účelne vynaložené náklady na liečenie v adhéznom konaní. Následne súd prvej inštancie rozhodne opätovne o nepremlčanom nároku žalobkyne ohľadne účelne vynaložených nákladov na liečenie. 33. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak súd prejednáva nárok na náhradu škody, ktorý je vymedzený jednotlivými zložkami práva na náhradu škody, tieto jednotlivé zložky na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné dielčie nároky vyplývajúce z určitého zodpovednostného vzťahu. Existencia týchto dielčích nárokov je od seba nezávislá; jednotlivý dielčí nárok môže vzniknúť bez toho, aby súčasne vznikli aj ďalšie nároky. Jednotlivé dielče nároky na náhradu škody sú podľa hmotného práva úplne samostatné, nakoľko predpoklady ich vzniku sú odlišné a tiež vznikajú v rôznom (inom) čase. So samostatnosťou dielčích nárokov na náhradu škody je nutné počítať aj pri rozhodovaní o trovách konania (porovnaj R 10/1976, R 28/1970, obdobne vec Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 11/2011). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania v prípade, ak súd prejednáva nárok na náhradu škody, ktorá je vymedzená jednotlivými zložkami práva na náhradu škody, je treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu strán (§ 255 ods. 1 a ods. 2 CSP) a pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby treba posúdiť procesné zavinenie strán samostatne pri každom jednotlivom dielčom nároku na náhradu škody (§ 256 ods. 1 CSP). Konania o čiastkových nárokoch na náhradu škody majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní. 34.V súvislosti s aplikáciou zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,ZoSP", resp. ,,Zákon o súdnych poplatkoch") odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, pričom sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka (§ 14 ods. 4 ZoSP), preto výrok rozsudku o poplatkovej povinnosti žalovaného (šiesty výrok) nemá oporu v Zákone o súdnych poplatkoch. 35. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). 36. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku (prvý, druhý, štvrtý výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP). 37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).