Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/484/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210596 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714210596.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: R. V., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX V. V. - F., zast. JUDr. Dušan Kracina, advokát, so sídlom Nám. SNP 80/22, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: L.. P. M., nar. XX. XX. XXXX, advokát, so sídlom O.. F. XX, XXX XX . K., zast. AK URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o zaplatenie 4.321,15 Eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/111/2014 - 166 zo dňa 18. 04. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/111/2014 - 166 zo dňa 18. 04. 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému zaplatenie sumy 4.321,15 Eur spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že na základe ústnej zmluvy uzavretej so žalovaným o poskytovaní právnych služieb uhradila žalovanému preddavok ako odmenu za právne služby, po odvolaní plnomocenstva a dohody o zrušení zmluvy o poskytovaní právnych služieb požiadala žalovaného o vyúčtovanie odmeny za poskytnuté právne služby, toto však aj napriek prísľubu doposiaľ neurobil. Predmetnú sumu vymáha právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný nárok žalobkyne neuznal, tvrdiac, že neboli dohodnutý na odmene podľa počtu vykonaných úkonov, ale na fixnej pevnej sume vo výške 10.000,- Eur tak, že preddavok vo výške 5.000,- Eur mu žalobkyňa odovzdala, o čom jej vystavil písomný doklad. Zároveň vzniesol námietku premlčania z dôvodu uplynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby. Okresný súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že v predmetnej veci začala subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia plynúť žalobkyni dňa 30. 07. 2011, a to nasledujúcim dňom po odvolaní plnomocenstva (dňa 29. 07. 2011), ktorým dňom skončilo poskytovanie právnych služieb žalobkyni žalovaným. Podľa názoru súdu, žalobkyni v nasledujúci deň po doručení odvolania plnej moci žalovanému začala plynúť ako objektívna, tak aj subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na tento právny záver žalobu zamietol, majúc za to, že žalobkyňa svoj nárok uplatnila po uplynutí subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby. O náhrade trov konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia vzhľadom na skutočnosť, že je sám advokátom, mal byť teda odborne aj vecne schopným zastupovať sa v konaní sám, zastupovanie advokátskou kanceláriou nepovažoval za účelne vynaložené trovy. 2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa zastúpená splnomocneným advokátom v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhla napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP (podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania - poznámka odvolacieho súdu) zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Rozsudok označila za nesprávny. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania na pojednávaní konanom dňa 21. 09. 2015, napriek tomu súd pokračoval v dokazovaní aj odročením pojednávania, aj predvolaním a vypočutím svedkov navrhnutých žalovaným. Poukázal na postup okresného súdu zachytený v zápisniciach z pojednávania a zdôraznil, že aj po druhom opakovanom vznesení námietky premlčania dňa 08. 02. 2016 došlo k jeho odročeniu, pritom okresný súd žalobu zamietol z dôvodu uplynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Takýto úsudok súdu nepovažuje za správny. Pokiaľ súd reagoval na vznesenú námietku premlčania zo dňa 21. 09. 2015, museli by byť súdu známe všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa k vznesenej námietke premlčania viažu. To, čo súd považuje za jednoznačné a o čom neexistuje spornosť, je len to, že „splnomocniteľ dňa 29. 07. 2011 odvolal svojmu advokátovi plnomocenstvo na základe písomnej listiny z toho istého dňa, čo advokát potvrdil pečiatkou a svojím podpisom“. Súd vyvodil správny záver, že týmto odstúpením skončilo poskytovanie právnych služieb, avšak svoju úvahu o plynutí ako objektívnej, tak aj subjektívnej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia uzavrel bez existujúceho dôvodu. Vo vzťahu k najskôr možnému začiatku plynutia objektívnej lehoty je otázka premlčania bez právneho významu, pretože pokiaľ k ukončeniu zastupovania a skončeniu poskytovania právnej služby došlo dňa 29. 07. 2011 a žaloba bola podaná dňa 21. 07. 2014, bola podaná včas pred uplynutím 3-ročnej objektívnej doby podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Moment vzniku bezdôvodného obohatenia súčasne určuje začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, táto mohla začať plynúť najskôr nasledujúci deň po nespornom ukončení vzťahu poskytovania právnych služieb. Zásadne odlišná situácia skutkovo a právne sa týka plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na jeho vydanie sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Vedomosť o bezdôvodnom obohatení zahŕňa nielen skutočnosť, že k tomuto bezdôvodnému obohateniu došlo, ale aj druhú skutočnosť, a tou je výška v akej k bezdôvodnému obohateniu došlo. Ide o prípad subjektívnej vedomosti tak, aby táto vedomosť bola tomuto subjektu preukázaná. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa poukázala na to, že konajúcemu súdu poukázala na viacero stanovísk Najvyššieho súdu SR i ČR, okresný súd ich však nebral do úvahy. Vytýka súdu prvej inštancie jeho úvahy, na základe ktorých mala žalobkyňa vedieť o výške sumy, o ktorú sa mal žalovaný na jej úkor obohatiť, keďže jej nepredložil vyúčtovanie poskytnutého preddavku. Poukazuje na to, že práve okresný súd od začiatku konania nútil právneho zástupcu žalobkyne, aby vypočítal hodnotu odmeny za jeden úkon právnej služby, čo on považoval za právne irelevantné s vysvetlením, že bolo právom žalobkyne neuplatniť si celú pohľadávku. Vytýka súdu, že toto podrobné vyjadrenie súd nezaprotokoloval, rovnako ako aj ďalšiu podstatnú časť zásadných vyjadrení právneho zástupcu žalobkyne. Táto skutočnosť je zrejmá zo zvukovej nahrávky z pojednávania. Na pojednávaní preukázané dôležité skutočnosti sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nenachádzajú, prípadne sú označené ako „údajné“ napriek tomu, že boli dôkazmi preukázané a potvrdil ich aj samotný žalovaný. O skutočnostiach tvrdených žalovaným, ktoré neboli a ani nebudú nikdy preukázané, lebo nie sú pravdivé, však okresný súd neuvádza, že ide o „údajné skutočnosti“. Celé konanie označila za porušenie práv žalobkyne na spravodlivý proces, majúc zároveň aj za to, že bola porušená aj rovnosť sporových strán. Vyjadrila tiež názor, že vzťah advokáta a klienta má aj prvky spotrebiteľskej zmluvy, pričom klient je slabšou stranou. Advokát má v zásade povinnosť v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí jedine pokiaľ ide o úkon, ktorý musí byť vykonaný bezodkladne. Tiež advokátovi nepatrí odmena za služby, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Spotrebiteľské postavenie klienta v konkrétnej situácii znamená, že pokiaľ by sa aj súd v rozpore s vykonaným a ešte nevykonaným dokazovaním stotožnil s tvrdením žalovaného advokáta, že bola dojednaná paušálna odmena, išlo o paušálnu odmenu za úplné vybavenie veci. Pretože došlo k odvolaniu plnomocenstva, nie je možné akceptovať paušálnu odmenu za vybavenie celej veci, keď vzhľadom na odvolanie plnomocenstva k tomu nemohlo dôjsť. Inak podľa § 6 advokátskej tarify, ak advokát neposkytuje právne služby až do úplného vybavenia veci alebo súboru veci, alebo ak ich neposkytne za celé dohodnuté obdobie, patrí mu pomerná časť dohodnutej paušálnej odmeny; na žiadosť klienta predloží klientovi pri vyúčtovaní špecifikáciu vykonanej práce. Žalobkyňa pritom viackrát požiadala žalovaného o predloženie vyúčtovania, dôkazy o tejto skutočnosti sa nachádzajú v spise. Bez splnenia tejto povinnosti (predložiť vyúčtovanie) nemohla žalobkyňa nadobudnúť subjektívnu vedomosť, akým spôsobom stanovil žalovaný paušálnu odmenu vo vzťahu k pomernej časti, keď zastupovanie nevykonal do úplného vybavenia veci. Takéto vyúčtovanie žalovaný nepredložil dodnes. Poukázala tiež na svoju sťažnosť orgánom advokátskej komory v predmetnej veci, kde sťažnosť bola hodnotená ako dôvodná vo vzťahu k nesplneniu povinnosti žalovaného vykonať a zaslať jej vyúčtovanie so špecifikáciou vykonanej práce a žalovaný bol na tento nesprávny postup pri finančnom vysporiadaní po ukončení zastupovania upozornený. Súd mal povinnosť pri vznesení námietky premlčania všetky uvedené skutočnosti brať na vedomie a zisťovať po zohľadnení predmetnej právnej úpravy lex specialis upravujúci vzťah advokáta a klienta a túto premietnuť do úsudku o tom, či a kedy mohla a či vôbec začala plynúť subjektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého „žalobkyni začala v deň nasledujúci po doručení odvolania plnej moci žalovanému plynúť tak objektívna, ako aj subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia“, označila za formálny, bez odôvodnenia, postrádajúci akúkoľvek presvedčivosť k otázke právneho posúdenia plynutia subjektívnej premlčacej doby. Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie s tým, aby súd ďalej vo veci konal, dokazoval a vyjadril úsudok o forme vzťahu žalobkyne a žalovaného a spôsobe stanovenia odmeny. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. 3. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie označil rozsudok okresného súdu za zákonný a správny. Predmet konania určila samotná žalobkyňa, ktorá podala žalobu bez právnej kvalifikácie, preto si túto musel ustáliť súd na základe zisteného skutkového stavu veci. Súd dospel k správnym právnym záverom a s ohľadom na dôvodne vznesenú špecifikovanú námietku premlčania musel žalobu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný zastupoval žalobkyňu až následne po inom advokátovi (L.. M.), preto nemôže obstáť jej argumentácia, že informácie mala dostať od svojho právneho zástupcu, pretože logicky ich už musela a mala mať od predchádzajúceho právneho zástupcu. Z tohto pohľadu žalovaný považuje správanie sa žalobkyne za účelové. Poukázal ďalej na obsah svojich výpovedí pred súdom prvej inštancie, ktoré považuje za smerodajné. K námietke žalobkyne ohľadne začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia uviedol, že vedomosť o obohatení nastáva zjavne momentom ukončenia právneho zastúpenia. Námietky uvedené v odvolaní v tomto smere neobstoja. Nie je sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k právnemu vzťahu, nie je sporné, akú finančnú sumu zaplatila žalobkyňa žalovanému. Vzhľadom na to sú splnené podmienky na plynutie premlčacej doby tak, ako to ustálil konajúci okresný súd. Ohľadne vedomosti o výške bezdôvodného obohatenia žalovaný dodáva, že táto žaloba je založená na subjektívnom presvedčení, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je bezdôvodné. Iný výklad by premlčaciu dobu posúval do roviny nikdy nezačatého plynutia. Ide o to, kedy mala žalobkyňa možnosť prvýkrát právo uplatniť na súde a je teda zrejmé, že to korešponduje s názorom okresného súdu a nie s tvrdením žalobkyne. Má za to, že odvolací dôvod uvedený v odvolaní žalobkyne, nebol naplnený, a preto navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a žalovanému priznať náhradu trov odvolacieho konania. 4. K vyjadreniu žalovaného k podanému odvolaniu zaslala žalobkyňa svoje vyjadrenie, v ktorom poukázala na skutočnosť, že v žalobe je jednoznačne uvedené, že od žalovaného sumu 4.321,15 Eur požaduje podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. Pritom však dodáva, že povinnosťou žalobcu nie je právne odôvodniť žalobu. Pokiaľ žalobu podáva advokát, ako subjekt znalý práva, malo by tomu tak byť, pokiaľ však právna kvalifikácia chýba, nejde o vadu žaloby. Preto táto námietka je bez právneho významu na posúdenie veci. Za podstatné však považuje to, že vyjadrenie žalovaného nereaguje na podstatu odvolania, ktorá sa týka nepremlčania uplatneného nároku tak, ako je podrobne špecifikovaná v polohe objektívnej, aj subjektívnej premlčacej doby. Pritom, pokiaľ ide o neuplynutie subjektívnej premlčacej doby, podstata argumentácie spočívala v tom, že osobitné predpisy výkonu advokátskeho povolania stanovujú žalovanému konkrétnu povinnosť vyúčtovania a ak od tejto povinnosti je závislá vedomosť žalobkyne o výške odmeny a tým zúčtovanej zálohy, až týmto momentom by mohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba. K vyjadreniu v časti III. o tom, že nie je splnená odvolacia námietka, poukazuje na to, že v odvolaní je vznesená vážna pochybnosť o premlčaní nároku, čo je nepochybne nedostatok správneho právneho posúdenia. Okrem toho, odvolanie sa vždy posudzuje podľa jeho obsahu a z obsahu odvolania vyplýva jednoznačne nesúhlas s takým posúdením súdu, ktoré dospelo na základe skutkových zistení k záveru o premlčaní nároku. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario. Odvolaním napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol uplatnený nárok žalobkyne z dôvodu premlčania, keď námietku premlčania žalovaného považoval za dôvodnú. 7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 8. Ako je zjavné z obsahu spisu, aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 4.321,15 Eur na tom skutkovom základe, že žalovanému poskytla vo výške 5.000,- Eur preddavok na dohodnuté právne služby podľa ústne uzavretej zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 05. 05. 2010. Dňa 29. 07. 2011 žalobkyňa odvolala plnomocenstvo udelené žalovanému a zároveň sa dohodli o zrušení zmluvy o poskytovaní právnych služieb, súčasne ho požiadala o vypracovanie vyúčtovania odmeny, ktoré však doposiaľ neurobil. Rozdiel medzi poskytnutým preddavkom a skutočne poskytnutými právnymi službami vo výške tarifnej odmeny v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. si uplatnila z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. 9. Súd prvej inštancie vzhľadom na námietku premlčania dospel k záveru, že v danom prípade nie je potrebné riešiť, či objektívna lehota v tomto prípade bola 3-ročná alebo 10-ročná, pretože došlo k zániku subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby na uplatnenie bezdôvodného obohatenia. Táto podľa názoru súdu začala žalobkyni plynúť v deň nasledujúci po doručení odvolania plnej moci žalovanému, konkrétne dňa 30. 07. 2011 a márne jej uplynula dňa 30. 07. 2013. 10. Odvolací súd takéto právne posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia považuje za nesprávne, prinajmenšom za predčasné a nemajúce základ vo vykonanom dokazovaní. 11. Podľa judikatúry k otázke začiatku plynutia premlčacej doby, tzv. actio nata, teda okamih, kedy možno prvýkrát objektívne podať žalobu na súd v prípade nároku na bezdôvodné obohatenie, je pre začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby (pre vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia) rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Vyžaduje sa pritom skutočná, to znamená preukázaná vedomosť oprávneného, nestačí, že mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť aj skôr. Ide však o skutkové, nie právne okolnosti (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 1764/2009 zo dňa 15. 07. 2009, 28Cdo 208/2012 zo dňa 22. 02. 2012, 28Cdo 3914/2012). Z takéhoto pohľadu potom neobstoja úvahy súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých „žalobkyni nič nebránilo okrem formálnych úkonov, a to písomnej výzvy, telefonickej výzvy uskutočniť aj reálne kroky k dosiahnutiu cieľa, v tomto prípade vypracovanie a doručenie vyúčtovania odmeny za poskytnuté právne služby žalovaným, kedy mohla požiadať o poskytnutie právnej pomoci iného advokáta, ktorý by jej poradil, ako donútiť žalovaného na vypracovanie špecifikácie úkonov, za ktoré mu náležala odmena“. Takéto úvahy sú naviac v rozpore s vyjadreným názorom okresného súdu o rozhodnom okamihu pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. 12. V zmysle uvedeného je preto povinnosťou súdu prvej inštancie určiť rozhodujúci moment pre určenie začiatku subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Okresný súd musí v zmysle uvedeného ustáliť, kedy nastali také okolnosti, ktoré žalobkyni umožnili uplatniť jej právo na súde, to znamená, kedy sa preukázateľne dozvedela, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, čiže nadobudla vedomosť aj o rozsahu bezdôvodného obohatenia aspoň v takom smere, aby mohla svoj nárok uplatniť na súde. Nie je správny záver súdu prvej inštancie, že týmto momentom je deň nasledujúci po tom, ako bolo žalovanému doručené zrušenie plnomocenstva. Zrušenie plnomocenstva ešte nemožno považovať za získanie vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia, resp. aj o jeho rozsahu tak, aby bolo možné domáhať sa nároku na súde. Pokiaľ okresný súd poukazuje na vypracovanie písomného podania žalovaného zo dňa 22. 09. 2011 označené ako vyporiadanie vyúčtovania za prevzaté prípady (založené vo fotokópii na č. l. 8 spisu) z textu tohto písomného podania žalovaného nemožno vyvodiť, že by práve doručením tohto podania mohla získať potrebné relevantné vedomosti o získanom bezdôvodnom obohatení žalovaným na jej úkor a v akom rozsahu (aspoň približnom tak, aby žaloba mohla byť uplatnená na súde). 13. Až následne po tom, keď súd prvej inštancie dôsledne v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu posúdi problematiku začatia plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia, bude môcť konajúci súd vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti pre rozhodnutie v danej veci, to znamená najskôr ustáliť otázku včasnosti podania žaloby, následne otázku, či došlo alebo nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobkyne a ak, v akom rozsahu. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie začiatku plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, preto bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, pretože odvolací súd vzhľadom na nevykonanie potrebných dôkazov nemohol sám účelne doplniť dokazovanie v zmysle citovanej zákonnej úpravy. 14. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a 3 CSP. 15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).