Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/395/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213596 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714213596.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej Y.. Y. I., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom W. XXXX/XX, XXX XX H., zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 846,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/209/2015-189 zo dňa 10. augusta 2017 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 528,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 528,16 Eur od 18.02.2015 do zaplatenia v splátkach v sume 20,- Eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, so splatnosťou vždy do 20-teho dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (prvý výrok) a vo výroku o trovách konania (štvrtý výrok) p o t v r d z u j e. II. Odvolanie žalovanej proti výroku o zamietnutí žaloby (tretí výrok) o d m i e t a. III. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“, prípadne „súd“) rozsudkom zo dňa 10. augusta 2017 (v poradí druhým) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 528,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 528,16 Eur od 18.02.2015 do zaplatenia, pričom jej zaplatenie povolil v splátkach v sume 20,- Eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, so splatnosťou vždy do 20-teho dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (prvý výrok), v časti o zaplatenie sumy 100,74 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 100,74 Eur od 05.10.2011 do zaplatenia konanie zastavil (druhý výrok), žalobu v časti o zaplatenie sumy 217,10 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 217,10 Eur od 05.10.2011 do zaplatenia, v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 528,16 Eur od 05.10.2011 do 17.02.2015 a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 1,45% ročne zo sumy 528,16 Eur od 18.02.2015 do zaplatenia zamietol (tretí výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24 % (štvrtý výrok). 1.1. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 19.09.2014 domáhal od žalovanej zaplatenia 846,- Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 05.10.2011 a náhrady trov konania na základe zmluvy o pôžičke č. 5006954 zo dňa 20.01.2011. Žalovaná sa zaviazala pôžičku, ktorej celková suma je v zmluve uvedená 990,30 Eur, splácať v pravidelných 15-mesačných splátkach, každá vo výške 66,02 Eur, pričom podľa tvrdenia pôvodného žalobcu uhradila 213,06 Eur. V súlade so Všeobecným obchodnými podmienkami veriteľ dňa 24.09.2011 písomne zmluvu vypovedal a žalovanú vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo z dôvodu porušenia jej povinnosti riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby vyčíslil čiastkou 846,- Eur. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.07.2015 vzal žalobca žalobu späť v časti istiny 100,74 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 05.10.2011 do zaplatenia (vyúčtované poplatky). Súd prvej inštancie preto prvým výrokom rozsudku č. k. 14C/209/2015-70 zo dňa 03. septembra 2015 konanie v časti zaplatenia istiny 100,74 Eur a úroku z omeškania 9,5% zo sumy 100,74 Eur od 05.10.2015 do zaplatenia zastavil. V podaní doručenom okresnému súdu 22.07.2015 žalobca uviedol, že úver bol poskytnutý sumou 860,39 Eur, žalovaná sa zaviazala uhradiť celkovo 990,30 Eur. Mesačné splátky vo výške 66,02 Eur bola povinná splácať k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola 20.02.2011 a splatnosť poslednej splátky mala byť dňa 20.04.2012. Predčasne zosplatnená suma pôžičky 496,18 Eur pozostáva z 8 neuhradených splátok bez anuitného úroku. Zo záväzku žalovanej uhradiť celkovo 990,30 Eur predstavuje predpísaná suma splátok 958,32 Eur. Žalovaná potom dlhuje 745,26 Eur (958,32 - 213,06). K žalovanou vznesenej námietke premlčania uviedol, že zmluvný vzťah bol ukončený 24.09.2011, preto svoje právo mohol uplatniť nasledujúci deň 25.09.2011. Všeobecná 3-ročná premlčacia doba uplynula 25.09.2014, žaloba bola podaná včas 19.09.2014. 1.1.1. Žalovaná vo vyjadrení zo 16.03.2015 poukázala na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy a skutočnosť, že obchodné podmienky obsahujú viacnásobné neprijateľné zmluvné dojednania. Namietla, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2012 Z. z., ktorou je uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru konkrétnym dátumom, lebo jej uvedenie vo forme mesiac/rok nepostačuje. Zjavne nesprávne je dojednanie ročnej úrokovej sadzby 24,04%, čo je výška rovnajúca sa výške ročnej percentuálnej miery nákladov. V rozpore s § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva neuvádza, aká časť mesačnej splátky sa pripisuje na istinu, aká na úroky, resp. poplatky, čím absentuje údaj o počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Výška RPMN dojednaná v zmluve je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j/ uvedenej právnej úpravy. Úver je z týchto dôvodov potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Poukázala na praktickú nečitateľnosť obchodných podmienok čo do veľkosti písma aj na to, že je v nich uvedené množstvo neprehľadných povinností ukladaných úverovej dlžníčke, preto úverová zmluva predstavuje nekalú praktiku v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 a nemôže podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) požívať právnu ochranu. Nespochybnila, že žalobca má platný právny titul na zaplatenie neuhradenej časti čerpaného úveru v sume 647,33 Eur. V rámci svojej obrany žalovaná spolu s vedľajším účastníkom vystupujúcim na jej strane vzniesla námietku premlčania podľa § 103 OZ. Uviedla, že prvá mesačná splátka bola splatná 20.02.2011, nasledujúce k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Keďže zaplatila prvé tri mesačné splátky, do zosplatnenia dlhovala štyri mesačné splátky vo výške 264,08 Eur. Za zosplatnenie úveru treba považovať vypovedanie zmluvy ku dňu 24.09.2011, ku ktorému malo dôjsť pre neuhradenie štvrtej a piatej mesačnej splátky. S poukazom na § 53 ods. 9 OZ začala premlčacia lehota plynúť od 21.05.2011, kedy došlo k omeškaniu s piatou mesačnou splátkou. Žaloba bola podaná na súde 19.09.2014, preto je zvyšok nároku premlčaný v 3-ročnej všeobecnej premlčacej dobe. Dojednanie bodov 14.1, 14.2 a 14.3 obchodných podmienok predstavuje nerovnovážne postavenie dodávateľa a spotrebiteľa. Veriteľ je totiž oprávnený svoje práva zo zmluvy úplne alebo sčasti previesť alebo postúpiť na tretiu osobu bez súhlasu dlžníčky, avšak žalovaná spotrebiteľka takéto oprávnenie nemala a mohla tak urobiť len s písomným súhlasom veriteľa. Takéto dojednanie je neplatné a neplatný je celý úkon postúpenia pohľadávky. 2. Uznesením č. k. 6Ro/208/2014-29 zo dňa 28.01.2015 súd prvej inštancie pripustil zmenu účastníkov konania (od 01.07.2016 strán sporu) tak, že z konania vystúpila spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., a do konania na jej miesto vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., s ktorou ďalej konal ako so žalobcom. 3. Rozsudok okresného súdu č. k. 14C/209/2015-70 zo dňa 03.09.2015 (v poradí prvý) bol vo výroku, ktorým okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o náhrade trov konania medzi stranami sporu (tretí výrok) zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/108/2016-115 zo dňa 28. februára 2017, právoplatným 06.04.2017. 4. Po (prvom) odvolacom konaní žalobca vo vyjadrení z 12.06.2017 uviedol, že podľa neho je údaj o výške poskytnutej pôžičky uvedený v článku II. zmluvy z 20.01.2011 sumou 860,39 Eur, čo vyplýva aj z článku III. zmluvy. Listinu z 24.09.2011, označenú ako vypovedanie zmluvy nie je možné považovať za odstúpenie od zmluvy, ale za jej vypovedanie podľa článku 12.2. Všeobecných obchodných podmienok. Veriteľ požiadal o vrátenie celého dlžného zostatku zo zmluvy, preto ide o vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku, nie o odstúpenie od zmluvy. Osoba, ktorá mala so žalovanou uzatvoriť zmluvu už u pôvodného veriteľa nepracuje a nevie identifikovať jej súčasnú adresu. 5. Žalovaná po (prvom) odvolacom konaní podaním zo 07.06.2017 tvrdila absolútnu neplatnosť zmluvy o pôžičke z dôvodu nie riadneho dojednávania jej výšky jasným a zrozumiteľným spôsobom. Ak by súd nevyhodnotil zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, list právneho predchodcu žalobcu z 24.09.2011 je odstúpením od zmluvy v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka, nie zosplatnením úveru, ako tvrdila v pôvodnej obrane. Odstúpenie od zmluvy jej bolo doručené 29.09.2011, kedy získala objektívnu možnosť oboznámiť sa s týmto právnym úkonom a od nasledujúceho dňa 30.09.2011 začala plynúť v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka 2-ročná subjektívna premlčacia doba, ktorá skončila 30.09.2013. Žaloba bola na súde podaná 19.09.2014, preto je uplatnený nárok premlčaný. Ak by súd posúdil tento list z 24.09.2011 ako neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť, žalobcovi by bolo možné priznať len nepremlčané splátky. Konečná splatnosť pôžičky bola v zmluve určená na 04/2012, žaloba bola podaná 19.09.2014, preto by mohli byť žalobcovi priznané len splátky so splatnosťou od 09/2011 do 04/2012. Keďže zotrvala na argumentácii o bezúročnosti úveru, žalobcovi by mohli byť priznané len nepremlčané splátky v rozsahu ich istiny. Navrhovala zamietnutie žaloby. V prípade uloženia povinnosti platiť akúkoľvek sumu požiadala o splácanie dlhu v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur z dôvodu, že jej príjem je 560,- Eur a výdavky na bývanie, energie, internet, TV, splácanie pôžičky od inej nebankovej spoločnosti, telefón, potraviny a lieky sú približne v sume 250,- až 300,- Eur mesačne. 5.1. Vo svojej výpovedi po (prvom) odvolacom konaní žalovaná uviedla, že si v podstate okolnosti uzatvárania zmluvy nepamätá. Niekto ju kontaktoval telefonicky, že môže splatiť predchádzajúce úvery. Podrobnosti zmluvy si nepamätala, len to, že prostredníctvom úveru na základe tejto zmluvy splatila predchádzajúce úvery. Aj predmetný úver istý čas platila. Tiež si nepamätala, kde zmluvu uzatvorila. Jej osobné údaje mal veriteľ z predchádzajúcich zmlúv. Súhlasila, aby jej dva predchádzajúce úvery boli splatené z tohto úveru. O výške úveru sa nedojednávala. Nebola ani dohoda ako má úver splácať. Nevedela sa vyjadriť, na základe čoho splácala splátky, ako vedela o ich výške a dokedy ich má zaplatiť. Neobjasnila, ako sa dostala k zmluve; tvrdila, že zmluvu nemá a neoboznámila sa ani so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré tiež nemá. Po nahliadnutí do zmluvy, ktorá je súčasťou spisu však potvrdila, že na zmluve ide o jej podpis. S veriteľom sa nebavili, či úver bude poskytnutý s úrokmi alebo bez nich, nebavili sa ani o ročnej percentuálnej miere nákladov a ani o priemernej hodnote RPMN. Vedela však, že má vrátiť na pôžičku približne 700,- Eur. Dokedy má pôžičku splatiť nevedela. Ohľadne tohto úveru jej neprišli papiere. Úver prestala platiť, lebo sa dostala do nepriaznivej finančnej situácie. Pri uzatvorení tohto úverového vzťahu sa s nikým osobne nestretla, išlo len o telefonický kontakt. V súčasnosti pracuje ako samostatný odborný referent na Ministerstve obrany SR, príjem má netto mesačne priemerne 600,- Eur. Z príjmu sú jej vykonávané mesačné zrážky na dôchodkové sporenie 15,- Eur, 51,87 Eur splátka pôžičky a 100,- Eur sporenie. Býva s rodičmi v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníčkou v 1/4-ine. Je rozvedená, vyživovacie povinnosti nemá žiadne. Počas súdneho konania neplnila žalobcovi ani jeho právnemu predchodcovi žiadnu sumu. Zmluvu podpísala, podpísala čo jej dali podpísať. Je to asi jej chyba. Zmluvu si neprečítala. Či jej bola predložená, to si naozaj nepamätala. 6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná má vysokoškolské vzdelanie, je nositeľkou titulu Ing.. Z listinných dôkazov mal preukázané, že na základe zmluvy z 20.01.2011 o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5006954 právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok ako veriteľ a dodávateľ schválil pre žalovanú ako dlžníčku a spotrebiteľku celkovú výšku pôžičky 860,39 Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť v 15 mesačných splátkach, s termínom konečnej splatnosti apríl 2012 a výškou mesačnej splátky 66,02 Eur. Pôžička bola poskytnutá pri ročnej úrokovej sadzbe, RPMN aj jej priemernej hodnote 24,04%. Celkové náklady spotrebiteľky boli vyčíslené sumou 129,91 Eur a celková suma pôžičky 990,30 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), z ktorých článku 6.1. vyplýva záväzok žalovanej splácať pôžičku v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a v termínoch uvedených v zmluve alebo VOP. Pokiaľ nie je stanovené inak, v zmysle bodu 6.2. VOP sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a podľa bodu 6.4. je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. VOP na rozdiel od zmluvy nie sú podpísané zmluvnými stranami. V zmysle bodu 12.2. VOP je každá zmluvná strana oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu; účinky výpovede nastávajú okamihom vzniku skutočností podľa bodu 12.1.. V zmysle bodu 12.1. sa zmluva skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta k spoločnosti podľa zmluvy. Podľa bodu 14.2. VOP je veriteľ oprávnený akékoľvek svoje práva zo zmluvy úplne alebo sčasti previesť, alebo postúpiť úplne alebo sčasti pohľadávky zo zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu klienta, podľa bodu 14.3. VOP klient nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti previesť práva alebo záväzky zo zmluvy alebo postúpiť pohľadávky zo zmluvy úplne alebo sčasti alebo umožniť prevzatie záväzkov zo zmluvy treťou osobou. VOP nadobudli platnosť od 11.06.2010. Z prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že prvá mesačná splátka bola splatná 20.02.2011. Žalovaná uhradila prvé tri mesačné splátky splatné dňa 20.02.2011, 20.03.2011 a 20.04.2011 v dňoch 21.03.2011 sumou 66,02 Eur, 07.04.2011 sumou 66,02 Eur a 12.04.2011 sumou 66,02 Eur. Dňa 12.07.2012 zaplatila 15,- Eur; celkovo na vrátenie pôžičky uhradila 213,06 Eur. Listom zo dňa 24.09.2011 označeným ako „Vypovedanie zmluvy“ veriteľ v súlade „so zákonom o spotrebiteľských úveroch a dohodnutými Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5006954 zo dňa 21.01.2011 túto zmluvu ku dňu 24.09.2011 vypovedal“. Súčasne vyčíslil dlhovanú čiastku žalovanej na sumu 786,83 Eur, z ktorej istina činila sumu 760,26 Eur. Veriteľ v tomto liste vyzval žalovanú na uhradenie celkového dlhu na jeho účet v lehote 5 dní od doručenia tohto listu. Veriteľ žalovanej tento list doručoval na adresu P. Jilemnického 1830/23, 960 01 Zvolen. Žalovaná ho neprevzala v odbernej lehote, zásielka bola uložená na pošte dňa 29.09.2011 a vrátila sa s uvedenou reláciou pošty veriteľovi dňa 04.10.2011. Z hlásenia o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so stavom ku dňu 31.03.2011, predloženého pôvodným veriteľom Ministerstvu financií SR aj žalobcom v súdnom konaní súd prvej inštancie zistil, že pri spotrebiteľských úveroch uzatvorených na obdobie od 1 do 5 rokov pri úvere do 1500,- Eur bola RPMN za prvý štvrťrok roku 2011 (obdobie, kedy bola zmluva uzatvorená) 29,69%. 7. Okresný súd nezistil dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke, ani VOP. Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky z 20.01.2011 obsahuje všetky osobné údaje žalovanej, vrátane jej verejne nedostupného rodného čísla, čísla občianskeho preukazu, čísla účtu, telefónneho čísla. Tvrdenie žalovanej, že nebola oboznámená s náležitosťami zmluvy okresný súd vyhodnotil ako účelové. Žalovaná potvrdila, že zmluvu podpísala, a že jej úver bol poskytnutý veriteľom na splatenie dvoch predchádzajúcich úverov, s čím súhlasila. Prejavila vôľu uzatvoriť zmluvu, podmienky ktorej sú uvedené v samotnej zmluve. Žalovaná disponuje vysokoškolským vzdelaním, preto málo pravdepodobne vyznelo jej tvrdenie o individuálnom nedojednaní podmienok zmluvy. Jej tvrdenie vyvracia aj okolnosť, že úver istý čas splácala. Na otázku súdu, na základe čoho splácala splátky a ako poznala ich výšku a splatnosť uviedla, že si to nepamätá. Oproti tvrdeniam žalovanej je ako listinný dôkaz samotná zmluva obidvoma zmluvnými stranami, najmä žalovanou, riadne podpísaná, obsahujúca prejav jej vôle čerpať úverové prostriedky od veriteľa, ktorý žalovaná v konaní potvrdila. Zo zmluvy okrem schválenej výšky pôžičky, výšky a počtu mesačných splátok, termínu konečnej splatnosti úveru, výšky úrokovej sadzby, RPMN aj jej priemernej hodnoty a celkových nákladov spotrebiteľa vyplýva účel pôžičky, ktorým bolo splatenie predchádzajúcich úverov žalovanej voči VÚB, a.s., ktorú spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., zastupovala ako správca. Výška týchto úverov bola 394,24 Eur a 466,15 Eur, čo spolu predstavuje 860,39 Eur sumy zodpovedajúcej výške schválenej pôžičky. Dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy nie je, že si žalovaná zmluvu neprečítala. Takto dojednaná výška pôžičky nie je nezrozumiteľná ani neurčitá a nezakladá dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmluve uvedená celková suma pôžičky 990,30 Eur zodpovedá 15 mesačným splátkam po 66,09 Eur, ktoré sa žalovaná zaviazala zmluvne zaplatiť vrátane nákladov spotrebiteľa vyčíslených sumou 129,91 Eur. Ich súčet so sumou pôžičky 860,39 Eur predstavuje čiastku 990,30 Eur, čo muselo byť pre žalovanú zrejmé z obsahu zmluvy aj vzhľadom na jej vysokoškolské vzdelanie. Žalovaná ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy prijala aj VOP, ktoré síce nepodpísala, avšak v článku IV. zmluvy potvrdila, že bola s nimi oboznámená, prevzala ich a súhlasí s nimi a nemá k nim žiadne výhrady. Z ich znenia vyplýva údaj o splatnosti prvej splátky nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy, aj údaj o splatnosti splátok do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Keďže zmluva bola uzatvorená 20.01.2011, prvá mesačná splátka bola splatná 20.02.2011 a nie ako tvrdila žalovaná 20.01.2011. Ak je aj pravdivé tvrdenie žalovanej, že návrh zmluvy aj jej podstatné údaje spracoval veriteľ, žalovaná ich podpisom zmluvy akceptovala; v konaní neboli zistené ani tvrdené žiadne jej výhrady k podmienkam zmluvy. Nemožno preto uzavrieť, že s ňou neboli individuálne dojednané. To platí aj ohľadom VOP, keď žalovaná mala možnosť zmluvu buď akceptovať alebo neakceptovať. Pri svojom výsluchu potvrdila, že súhlasila s návrhom veriteľa týmto spôsobom vysporiadať jej dva predchádzajúce záväzky. Dohoda o predmete zmluvy, o cene, o schválenej výške pôžičky, jej celková suma a celkové náklady spotrebiteľa sú uvedené v texte zmluvy o poskytnutí pôžičky riadnym čitateľným a zrozumiteľným písmom. 8. Následne s poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu súd prvej inštancie podrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole v zmysle dodržania náležitostí § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/, y/ a § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. s/ (správne má byť zrejme uvedené písm. f/, pozn. odvolacieho súdu), j/, i/, k/, y/ posudzovaná spotrebiteľská zmluva spĺňa. Doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru vyplývajú z článku II. zmluvy (apríl 2012), ročná úroková sadzba je dojednaná vo výške 24,04%, rovnako ako RPMN a jej priemerná hodnota (zhodne 24,04%). Výška mesačnej splátky (v ktorej je podľa bodu 6.3. VOP zahrnutý aj dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie, ak bolo dojednané) je 66,02 Eur, celkové náklady spotrebiteľa sú v zmluve vyčíslené čiastkou 129,91 Eur, splatnosť splátok bola dojednaná do 20. dňa v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky mesiac nasledujúci po uzavretí zmluvy, čo bolo 20.02.2011 (bod 6.2. a bod 6.4. VOP). Podľa údaja predloženého veriteľom Ministerstvu financií SR je RPMN pri obdobných úveroch 26,69%, v posudzovanom prípade bol úver poskytnutý pri RPMN 24,04%. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že RPMN alebo jej priemerná hodnota sú v zmluve uvedené nesprávne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že poskytnutý úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. 9. Aplikujúc § 48 ods. 1, 2, § 53 ods. 9, § 565, § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na rozporné tvrdenia strán sporu týkajúce sa právneho posúdenia listu z 24.09.2011, označeného ako vypovedanie zmluvy, súd prvej inštancie tento právny úkon pre jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť považoval za neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ. Konštatoval, že ak by aj išlo o výpoveď zmluvy v zmysle VOP, nešlo by o dojednanie výpovede v súlade s § 582 ods. 1 OZ, pretože spotrebiteľská zmluva nebola uzavretá na dobu neurčitú. Nemohlo ísť ani o odstúpenie od zmluvy podľa § 48 ods. 1 OZ, pretože nebolo dojednané stranami zmluvy a ani z jeho obsahu nemožno vyvodiť, že ním veriteľ od zmluvy odstupuje. Tento právny úkon nespĺňa ani náležitosti podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, pretože žalobca nepreukázal naplnenie predpokladov vyžadovaných § 53 ods. 9 OZ (najskôr uplynutie troch mesiacov od omeškania dlžníčky so zaplatením splátky so súčasným upozornením spotrebiteľky v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 OZ). Súd prvej inštancie potom ustálil konečnú splatnosť úveru v zmysle zmluvného dojednania dňom 20.02.2012. 10. Pri posudzovaní premlčania súd prvej inštancie aplikoval § 100 ods. 1, § 101 a § 103 OZ. Žalovaná uhradila prvé tri splátky dlhu a zo štvrtej splátky splatnej 20.05.2011 čiastku 15,- Eur (dňa 12.07.2012). S poukazom na § 103 OZ bolo potrebné premlčaciu dobu posudzovať u každej splátky jednotlivo. Podaním žaloby na súde dňa 19.09.2014 si žalobca včas neuplatnil právo na zaplatenie splátok splatných do 19.09.2011 (neuhradená časť štvrtej splátky splatnej 20.05.2011 vo výške 51,02 Eur), splátky splatné 20.06.2011 - 20.08.2011 (piata až siedma splátka), čo predstavuje čiastku 249,- Eur. Právo na zaplatenie splátok č. 8 až 15 (celkovo 8 mesačných splátok po 66,02 Eur splatných od 20.09.2011 do 20.04.2012) vo výške spolu 528,16 Eur bolo uplatnené včas. V tejto časti súd prvej inštancie žalobe vyhovel a vo zvyšnej časti (o 217,10 Eur s príslušenstvom) žalobu z dôvodu premlčania zamietol. 11. S poukazom na § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ a nar. č. 87/1995 Z. z. súd prvej inštancie konštatoval nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania 8,05% ročne od 18.02.2015 do zaplatenia, lebo nepreukázal predčasnú splatnosť úveru a nedomáhal sa priznania úroku z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok úveru, ale z celej dlhovanej čiastky. Nakoľko bola žalovanej žaloba doručená 17.02.2015, súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho 18.02.2015. Žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania od 05.10.2011 do 17.02.2015 z prisúdenej sumy 528,16 Eur zamietol. Nepriznal ani úroky z omeškania z 217,10 Eur vo výške 9,5% ročne od 05.10.2011 do zaplatenia, pretože v tejto časti istiny žaloba nebola dôvodná. Rovnako zamietol žalobu o zaplatenie úroku z omeškania z prisúdenej sumy 528,16 Eur od 05.10.2011 do 17.02.2015 vo výške 9,5% ročne, pretože žalovaná v uvedenom období v omeškaní s úhradou tejto sumy nebola. V časti úroku z omeškania 1,45% ročne z 528,16 Eur od 18.02.2015 do zaplatenia súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože ide o záväzkový vzťah vzniknutý pred 01.02.2013 a výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013, takže jej správna výška je o 8%- tuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K 18.02.2015 bola základní úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05%, žalobca mal preto nárok na zaplatenie úrokov z omeškania 8,5% ročne z prisúdenej sumy. 12. Povolenie splácania dlhu v splátkach odôvodnil okresný súd žiadosťou žalovanej, ktorá má síce zabezpečený stály príjem priemerne mesačne 600,- Eur netto, ale je rozvedenou samoživiteľkou. Nemá síce vyživovacie povinnosti, ale vzhľadom na jej pravidelné mesačné výdavky nie je schopná pohľadávku žalobcovi splniť do troch dní. Ak žalovaná nedodrží splátkový kalendár, stratí výhodu splátok. 13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“). Žalobca mal vo veci väčší úspech než žalovaná, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania pomerom úspechu a neúspechu vo veci, ktorý je 24 %, keď k neúspechu žalobcu treba pripočítať i sumu 100,74 Eur, o ktorú vzal žalobu späť, pretože v tejto časti procesne zavinil vznik trov konania na strane žalovanej. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 528,16 Eur a neúspešný v časti o zaplatenie sumy 317,84 Eur (100,74 Eur + 217,10 Eur). Jeho úspech je 62% (528,16 : 846), neúspech 38% (317,84 : 846) a ich pomer 24 % (62% - 38%). Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. Žalovaná (ďalej aj „odvolateľka“) v zákonnej lehote podala proti prvému, tretiemu a štvrtému výroku rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie tvrdiac, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1, písm. f/, h/ C.s.p.). Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a uloží žalobcovi povinnosť nahradiť trovy celého konania žalovanej. Z opatrnosti pre prípad, že bude priznaná suma zmenená, navrhla splácanie dlhu v mesačných splátkach po 20,- Eur. 14.1. Odvolateľka súdu prvej inštancie vytkla, že závery o tom, že posudzovaná spotrebiteľská zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti, uvedené v bodoch 35 a 36 odôvodnenia rozsudku, neodôvodnil a nekonkretizoval, preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Nesprávne právne posúdenie absencie náležitostí zmluvy o úvere v súbehu so zisteným skutkovým stavom ohľadom neplatného predčasného ukončenia úverového vzťahu malo priamy vplyv na posúdenie vznesenej námietky premlčania, ktorú v nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil. Rozhodnutie súdu v tomto smere považuje za nepreskúmateľné, nakoľko sa dôsledne (ani minimálne) nevysporiadal so zásadným argumentom žalovanej. 14.1.1. Z textu zmluvy o úvere je podľa odvolateľky zrejmé, že žalobca niektoré z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) neuviedol zákonom aprobovaným spôsobom. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je potrebné vykladať ako presný údaj vyjadrený uvedením dňa, mesiaca a roka; poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/267/2015 z 18.02.2016. 14.1.2. Pri náležitosti výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov odvolateľka žalobcovi vytkla, že nešpecifikoval z čoho jednotlivé splátky pozostávajú, aká časť konkrétnej splátky ide na splatenie istiny, aká na úrok a aká na prípadný poplatok. Podporne poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/99/2016 z 23.05.2017 alebo Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015 zo dňa 20.04.2015. Úver je preto potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, najmä ak k výkladu právnych predpisov treba pristupovať aj z hľadiska zmyslu a účelu zákona aj v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý. 14.2. Nakoľko mal úverový vzťah trvať do apríla 2012 (keď podľa odvolateľky bližší dátum, resp. deň nie je možné určiť), žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie splátok splatných od 19.09.2011 do apríla 2014. Keďže je úver bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi vznikol nárok iba na istinu z každej splátky. Žalobca, ktorý neuviedol v zmluve o úvere a nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by bolo možné zistiť čo obsahujú jednotlivé splátky úveru, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania výšky svojho nároku, nesplnil si ani povinnosť predložiť amortizačnú tabuľku v zmysle výzvy na pojednávaní 20.06.2017, čo súd prvej inštancie odignoroval. Vzhľadom na existenciu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 uviedla, že Smernici č. 2008/48/ES z 23.04.2008 nemožno v spore medzi jednotlivcami priznať priamy účinok s poukazom na rozhodnutie vo veci Marchall C-152/84 alebo Pfeiper C-397/01 až C-403/01. V prípade nepriameho účinku poukázal na potrebu výkladu Smernice eurokomformným výkladom limitovaným vnútroštátnymi výkladovými metódami, ktoré Súdny dvor Európskej únie zhrnul vo veci Adeneler C-212/04. Výklad zákona nemôže narúšať zásadu právnej istoty, že každý môže legitímne očakávať, že jeho vec bude rozhodnutá v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. 15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zmluva o poskytnutí pôžičky z 20.01.2011 obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom v čase podpisu zmluvy, teda v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľka bola zrozumiteľne informovaná o tom, kedy, v akej výške a ako dlho je povinná plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Svojím podpisom na zmluve a jej súčastiach potvrdila, že sa oboznámila s obchodnými podmienkami, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Vo vzťahu k ročnej percentuálnej miere nákladov a ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch poukázal na článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice č. 2008/48/ES, v zmysle ktorej zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, prípadne poradie, v ktorom sa budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Zmluva v zmysle článku 10 ods. 2 písm. g/ Smernice uvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery. Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí z 09.11.2016 vo veci C-42/15 poukázal na primeranosť sankcionovania porušenia povinnosti veriteľom zánikom jeho nároku na úroky a poplatky len pri takom jeho porušení povinností, ktoré môžu spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (neuvedenie RPMN, počtu a frekvencie splátok). Článok 10 ods. 1 a 2 Smernice č. 2008/48/ES v spojení s článkom 3 písm. m/ treba vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky jej náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. 16. Žalovaná v odvolacej odpovedi na vyjadrenie žalobcu k jej odvolaniu tvrdila, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o termíne splatnosti splátok. Pre platnosť obchodných podmienok nepostačuje podpis žalobcu (zrejme má byť uvedené žalovanej, pozn. odvolacieho súdu) ako spotrebiteľky pod tzv. včleňovaciu klauzulu (časť V. zmluvy o úvere), je potrebné aj naplnenie druhého predpokladu, ktorým je známosť obchodných podmienok. Namietla formálnu nedostupnosť zmluvy o pôžičke aj VOP spôsobenú drobným, len s ťažkosťami čitateľným písmom v kombinácii s množstvom neprehľadných povinností ukladaných žalovanej. Zmluva s uvedenými nedostatkami predstavuje nekalú praktiku v zmysle Smernice č. 93/13/EHS z 05.04.1993 aj v zmysle § 52 OZ a nemôže požívať právnu ochranu. Zdôraznila § 53 ods. 3 a § 53 ods. 4 písm. a/ OZ aj požiadavku presnosti, jasnosti a zrozumiteľnosti, ktorú musia dodávatelia dodržiavať v zmluvných vzťahoch so slabšou zmluvnou stranou. Žalobca nepreukázal výšku nároku, nakoľko nepreukázal, koľko z každej splátky predstavovala istina. 17. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že VOP tvoria spolu so Žiadosťou a zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 20.01.2011 jednu listinu a nachádzajú sa na jej druhej strane. 18. Občianske súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. 19. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v medziach odvolania žalovanej (§ 380 ods. 1 C.s.p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c/ C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie proti prvému výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 528,16 eur s príslušenstvom nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. v tejto časti ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa (v zásade) stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovanej v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. 20. Odvolateľka tvrdila existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009). 21. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5006954 uzatvorená dňa 20.01.2011 medzi právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísané v § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/, y/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu vzniku tohto zmluvného vzťahu a úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. 21.1. Termín konečnej splatnosti úveru nemusí byť uvedený presným dátumom (deň, mesiac a rok), postačí jeho uvedenie spôsobom umožňujúcim priemernému spotrebiteľovi určenie, dokedy má platiť splátky. V prejednávanom spore bol termín konečnej splatnosti úveru v zmluve uvedený ako apríl 2012, čo je aj vzhľadom na osobné pomery žalovanej (disponujúcej VŠ vzdelaním) spôsob dostatočne určitý a zrozumiteľný. 21.2. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice č. 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti I. S. z 09.11.2016 sa má tento článok vykladať tak, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o úvere uzavretá na dobu určitú nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude použitá na vrátenie istiny. Povinnou náležitosťou zmluvy o úvere nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov splatnosti každej zo splátok. Nakoľko je v sporoch medzi jednotlivcami priamy účinok Smernice vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva EÚ transponovanú určitým spôsobom vykladať eurokonformne. Ako konštatoval NS SR v uznesení sp. zn. 4 Cdo 211/2017 z 23.04.2018, zámerom zákonodarcu nebolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s čl. 10 ods. 2 Smernice, čo je skutočnosť, ktorú musí vziať na zreteľ vnútroštátny súd. 22. Odvolanie žalovanej smerujúce proti tretiemu výroku rozsudku okresného súdu odvolací súd podľa § 386 písm. b/ C.s.p. odmietol, lebo žalovaná nebola osobou oprávnenou na jeho podanie (vo výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby nebola žalovaná osobou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané v zmysle § 359 C.s.p.). 23. Súd prvej inštancie vecne správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania (štvrtý výrok), aplikujúc zásadu úspechu v spore, preto odvolací súd jeho rozhodnutie aj v tejto časti potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 25. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej vystupovalo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, a to do 30.06.2016. Keďže od 01.07.2016 bol procesný inštitút vedľajšieho účastníka zrušený, súd prvej inštancie (rozhodujúci 10.08.2017) ani odvolací súd ďalej s týmto subjektom nekonali. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 posledná veta C. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 posledná veta C. s. p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).