Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/119/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715209143 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715209143.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcov: 1/ NetSpace s.r.o., IČO: 36049778, so sídlom v Detve, Obrancov mieru č. 3173/13, 2/ R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., C. č. XXX, 3/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., Z. č. XXXX/XX, 4/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., Z. č. XXXX/XX, 5/ D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., C. XXX/ XX, a 6/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. P. č. XXXX/X, zastúpených právnym zástupcom Aequitas s.r.o., IČO: 36628841, so sídlom v Banskej Bystrici, Dolná č. 19, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Ing. Miloš Novák, advokát a konateľ, proti žalovanému DTnet Detva s.r.o., IČO: 46079386, so sídlom v Detve, Milana Rastislava Štefánika č. 65, zastúpenému právnym zástupcom AK Dlhopolec s.r.o., IČO: 36867306, so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č. 27, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Ivan Dlhopolec, advokát a konateľ, o určenie, že na umiestnení líniovej stavby „Detva optická sieť DT net" v špecifikovanom území nie je verejný záujem a o určenie, že žalovanému nepatrí právo z vecného bremena vo vzťahu ku konkrétnym nehnuteľnostiam podľa zákona č. 351/2011 Z. z., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 13C/230/2015-201 zo dňa 08.02.2018, ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o zamietnutí žaloby žalobcu 1/ proti žalovanému p o t v r d z u j e. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o zamietnutí žaloby žalobcov 2/ až 6/ o určenie, že na umiestnenie líniovej stavby „C. optická sieť DT net“, na území, ktoré zahŕňa ulice R., W., H., E. S. R., Z. mieru, I. U., F., I. T., R., Q., C., P., F. E. (P.) v meste C., v súvislosti s ktorou bolo na návrh žalovaného ako stavebníka Mestom C. začaté konanie o umiestnenie líniovej stavby číslo 446/2013/DKa-rozh. nie je verejný záujem p o t v r d z u j e. Rozsudok súdu prvej inštancie v prevyšujúcej časti o žalobe žalobcov 2/ až 6/ o určenie, že žalovanému v súlade s § 66 ods. 2 zákona č. 351/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov nepatrí právo z vecného bremena viaznuce na nehnuteľnostiach zahŕňajúcich ulice R., W., H., E. S. R., Z. mieru, I. U., F., I. T., R., Q., C., P., F. E. (P.) v meste C., na ktorých by mala byť vybudovaná líniová stavba „C. optická sieť DT net“, v súvislosti s ktorou bolo na návrh žalovaného ako stavebníka Mestom C. začaté konanie o umiestnenie líniovej stavby číslo 446/2013/DKa-rozh. z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania vo vzťahu žalobca 1/ a žalovaný m e n í tak, že žalobca 1/ je povinný nahradiť žalovanému trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalovaného pred súdom prvej inštancie. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcovia 2/ až 6/ a žalovaný z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca 1/ je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalovaného. o d ô v o d n e n i e : 1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“). 1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (prvý výrok) a žalovanému priznal proti žalobcom 1/ až 6/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu vo výške určenej osobitným uznesením (druhý výrok). 1.2 Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby založil na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov, ktorú odôvodnil tým, že „z hľadiska prejednávaného sporu musia byť jeho stranami vlastník pozemku, zaťaženého zákonným vecným bremenom a subjekt, ktorý tvrdí, že v jeho prospech zákonné vecné bremeno vzniklo, resp. v prospech ktorého svedčí záznam v katastri nehnuteľností ako oprávneného zo zákonného vecného bremena; s poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že v predmetnom prípade bol stranou sporu žalovaný, čo je subjekt, v ktorého prospech by predmetné zákonné vecné bremeno vzniklo, avšak čo sa týka subjektov na strane žalobcov 1/ až 6/, tak tu mali vystupovať všetky subjekty, o ktorých právach alebo povinnostiach v spore ide; a teda v rámci vyššie uvedeného stranami sporu mali byť všetci vlastníci pozemkov zaťažených zákonným vecným bremenom, čo v danom prípade splnené nebolo, a preto súdu neostalo nič iné len predmetnú žalobu z vyššie uvádzaných dôvodov v celom rozsahu zamietnuť; preto sa súd nezaoberal ďalšími okolnosťami prejednávaného sporu; súd tu poukazuje na to, že samotný žalobca vo svojom žalobnom návrhu uvádza, že predmetná optická sieť žalovaného má byť umiestnená na pozemkoch, ktorých vlastníkmi okrem žalobcov 2/ až 6/ sú E. C., I. H., E. Z., D. Z., I. A., D. B., H. Z., E. P., teda aj iné fyzické osoby, ako vystupujú na strane žalobcov; tak isto z pripojených výpisov z listov vlastníctva mal súd za preukázané, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností, cez ktoré má viesť optická sieť žalovaného, sú aj iné fyzické osoby ako žalobcovia“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol. 1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 66 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 11, § 68 ods. 1 a 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 351/2011 Z. z.“) v spojení s § 78 ods. 1 a 2 C.s.p.; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.). 2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 20.03.2018 (č.l. 217-218 spisu). Rozsudok napadli v celom rozsahu. Súdu prvej inštancie vyčítali nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Uviedli, že v prejednávanom spore sa nejedná o nútené procesné spoločenstvo a súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 78 C.s.p.; inštitút núteného spoločenstva je možné aplikovať v tom prípade, ak má mať rozhodnutie konštitutívne účinky, čím by boli viazané aj ostatné subjekty, t.j. v predmetnom prípade ostatní spoluvlastníci pozemkov; o nútené spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo; v prejednávanom prípade však ide o výlučne deklaratórne účinky rozhodnutia, t.j. dôjde k potvrdeniu určitých skutočností, ktoré sú predmetom sporu a výrok rozhodnutia sa bude týkať výlučne žalovaného; zamietnutie žaloby zo strany súdu prvej inštancie je preto zásahom do práva na súdnu ochranu; z hľadiska subjektívnej záväznosti rozsudku nie je možné pri určovacej žalobe s deklaratórnym účinkom rozsudku namietať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie; je úlohou a zodpovednosťou žalobcu, aby podaním žaloby určil taký rozsah subjektov (sporových strán), ktorý bude pre neho v prípade úspechu v spore dostačujúci a nie je na prekážku, že niektorý zo spoluvlastníkov dotknutých nehnuteľností nie je sporovou stranou; žalobca sa len v prípade úspechu v spore nemôže dovolávať záväznosti rozsudku voči nim, keď práve v tom je súčasná procesná právna úprava výrazne odlišná od predchádzajúcej úpravy; ustanovenie § 78 C.s.p. je preto treba aplikovať výlučne v prípade, ak sa rozsudkom mení právne postavenie všetkých spoluvlastníkov dotknutých pozemkov; napadnutý rozsudok preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože pri určovacej žalobe, dôsledkom ktorej nie je konštitúcia nových právnych vzťahov, či práv, ale len posúdenie, či isté právo vzniklo, resp. existuje, nie je na mieste aplikovať ustanovenie § 78 C.s.p., pretože samotné rozhodnutie súdu žiadnym spôsobom nezmení právne postavenie dotknutých subjektov, nakoľko sa jedná len o deklaratórne rozhodnutie súdu a teda samotným konštatovaním neexistencie vecného bremena v súdnom rozhodnutí nedôjde k zániku vecného bremena, bude tým len potvrdená skutočnosť, že vecné bremeno neexistovalo (nevzniklo) ani pred podaním žaloby; na základe uvedeného sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.08.2018 (č.l. 230-231 spisu) k odvolaniu žalobcov prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že na rozdiel od žalobcov je presvedčený, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne posúdil; poukázal na to, že v prípade určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p. je procesným predpokladom úspechu to, že (1) strany majú vecnú legitimáciu a (2) na požadovanom určení je naliehavý právny záujem; pri určovacích žalobách je tak potrebné rozlišovať medzi naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení a vecnou legitimáciou k takémuto určeniu; vecná legitimácia je vo svojej podstate hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku; vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je má predovšetkým ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo nositeľom práva, o ktoré v konaní ide; zdôraznil, že určovacie výroky žalobcov v žalobe sa týkajú právnych vzťahov k nehnuteľnostiam (pozemkom), ktoré križuje desiatka ulíc v X/;ieto nehnuteľnosti sú vlastnené desiatkami, resp. až stovkami vlastníkov, čo dostatočne preukazujú listy vlastníctva o niektorých nehnuteľnostiach obsiahnuté v spise; pokiaľ sa jedná o žalobcu 1/, žalobou uplatnený nárok nemá priamy súvis s vlastníckym právom žalobcu k existujúcej elektronickej komunikačnej sieti; pokiaľ sa jedná o ostatných žalobcov, títo sú vlastníkmi len nepatrných podielov na niektorých nehnuteľnostiach, pričom nie je možné, aby sa žalobou uplatnený nárok vzťahoval aj na tých, ktorí v žalobe obsiahnutí nie sú; možno teda hovoriť o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v spore, pretože žalobcovia nie sú účastníkmi právneho vzťahu a nositeľmi práva, o ktoré v konaní ide; doplnil, že predmetný spor vôbec nesúvisí so žalobou uplatnenými nárokmi, ale skôr s tým, že so žalobcom 1/ sú podnikateľsky v postavení konkurujúcich podnikateľov, pričom prostredníctvom tohto súdneho konania žalobca 1/ enormne predlžuje správne konanie, v ktorom sa rozhoduje o vydaní územného rozhodnutia pre stavbu, t.j. konkurenčnú optickú telekomunikačnú sieť, čo je v rozpore s podnikateľskými zámermi žalobcu 1/; na základe uvedeného navrhol, aby „odvolací súd odvolanie žalobcov zamietol“. 2.3 Vyjadrenie žalovaného doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalobcov do vlastných rúk dňa 10.08.2018 prostredníctvom elektronickej pošty (č.l. 243 spisu). 3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.). 3.1 V prejednávanom spore odvolací súd na pojednávaní dňa 15.08.2018 zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi (§ 384 ods. 1 C.s.p.); v dôsledku vykonaného dokazovania v odvolacom konaní nebol odvolací súd viazaný skutkovým stavom vyplývajúcim z dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi tak, ako ho podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.). 4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcov podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a po vykonaní odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o zamietnutí žaloby žalobcu 1/ proti žalovanému a súčasne v časti výroku o zamietnutí žaloby žalobcov 2/ až 6/ o určenie, že na umiestnenie líniovej stavby „Detva optická sieť DT net“, na území, ktoré zahŕňa ulice R., W., H., E. S. R., Z. mieru, I. U., F., I. T., R., Q., C., P., F. mieru (P.) v meste C., v súvislosti s ktorou bolo na návrh žalovaného ako stavebníka Mestom C. začaté konanie o umiestnenie líniovej stavby číslo 446/2013/DKa-rozh. nie je verejný záujem podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vo výroku vecne správny a v prevyšujúcej časti o žalobe žalobcov 2/ až 6/ o určenie, že žalovanému v súlade s § 66 ods. 2 zákona č. 351/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov nepatrí právo z vecného bremena viaznuce na nehnuteľnostiach zahŕňajúcich ulice R., W., H., E. S. R., Z. mieru, I. U., F., I. T., R., Q., Dolinky, P., F. mieru (P.) v meste C., na ktorých by mala byť vybudovaná líniová stavba „C. optická sieť DT net“, v súvislosti s ktorou bolo na návrh žalovaného ako stavebníka Mestom C. začaté konanie o umiestnenie líniovej stavby číslo 446/2013/DKa-rozh. rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a v tejto časti mu vec podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 4.4 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 4.5 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 4.6 Na prejednanie veci samej nariadil odvolací súd pojednávanie na deň 15.08.2018, na ktorom vec prejednal v prítomnosti právneho zástupcu žalobcov a právneho zástupcu žalovaného. 4.7 Na odvolacom pojednávaní vykonal (zopakoval) odvolací súd dokazovanie listinnými dôkazmi (podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.08.2018), z ktorých v spojení so zhodnými skutkovými tvrdeniami strán ustálil skutkový stav, podľa ktorého žalobca 1/ je vlastník existujúcej optickej siete v spornom území; na základe návrhu žalovaného prebieha pred príslušným stavebným úradom konanie o umiestnení ďalšej optickej siete v spornom území, keď konanie nie je právoplatne skončené; žalobcovia 2/ až 6/ sú vlastníkmi, resp. podielovými spoluvlastníkmi niektorých pozemkov v spornom území, cez ktoré má viesť nová optická sieť žalovaného. 4.8.1 Odvolanie žalobcu 1/ nie je dôvodné; odvolanie žalobcov 2/ až 6/ je čiastočne dôvodné. 4.8.2 Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcov v podanom odvolaní, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v dôsledku nedostatku vecnej legitimácie žalobcov je založené na nesprávnom právnom posúdení veci; z hľadiska predmetu konania nejde na strane žalobcov z procesného hľadiska o nerozlučné spoločenstvo (§ 77 ods. 1 C.s.p.) ani o nútené spoločenstvo (§ 78 ods. 1 C.s.p.); nakoľko pozemok predstavuje samostatnú vec je každý z vlastníkov, resp. spoluvlastníkov pozemkov v spornom území oprávnený samostatne sa domáhať určenia neexistencie tvrdeného vecného bremena v prospech žalovaného vo vzťahu k svojmu pozemku bez ohľadu na ostatných vlastníkov, resp. spoluvlastníkov iných dotknutých pozemkov; splnenie predpokladov vzniku tvrdeného vecného bremena by sa u každého z pozemkov posudzovalo samostatne, preto aj každý z prípadných sporov každého vlastníka, resp. spoluvlastníka pozemku by mohol skončiť rozdielne; v prejednávanom spore preto nejde o také spoločné práva a povinnosti, že by sa rozsudok musel vzťahovať na každého z vlastníkov, resp. spoluvlastníkov pozemkov, cez ktoré má viesť optická sieť žalovaného (nerozlučné spoločenstvo) a ani osobitný predpis pre úspech žalobcov v spore nevyžaduje účasť všetkých do úvahy prichádzajúcich vlastníkov, resp. spoluvlastníkov dotknutých pozemkov (nútené spoločenstvo); právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie preto nebolo správne a dôvod zamietnutia žaloby žalobcov v tomto smere neobstojí. 4.8.3.1 Napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu veci zo strany súdu prvej inštancie (bod 4.8.2 odôvodnenia) dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu 1/ proti žalovanému vecne správny; po právoplatnom zastavení konania v časti o určenie, že žalovaný nie je podnikom podľa § 14 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., resp. podľa § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. zo strany súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 05.09.2017 (č.l. 140 spisu), zostalo predmetom konania určenie, že na umiestnení konkrétnej líniovej stavby v špecifikovanom území, ohľadne ktorej bolo začaté konanie o umiestnení líniovej stavby, nie je verejný záujem a súčasne určenie, že žalovanému nepatrí právo z vecného bremena podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. k nehnuteľnostiam, cez ktoré má viesť predmetná líniová stavba; pokiaľ ide o určenie neexistencie vecného bremena vo všeobecnosti predpokladom úspešnosti žaloby o určenie existencie alebo neexistencie práva je okrem procesnej stránky (t.j. naliehavý právny záujem na požadovanom určení) skutočnosť, či strany majú vzhľadom na predmet konania v spore aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu; vecnú legitimáciu v spore o určenie o určenie existencie alebo neexistencie práva má ten, kto je nositeľom subjektívneho oprávnenia (aktívna vecná legitimácia) alebo subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia) vo vzťahu k právu, o ktoré v spore ide (ktoré je predmetom konania); stranami sporu o určenie existencie alebo neexistencie (zákonného) vecného bremena musia byť všetky subjekty, o ktorých práva alebo povinnosti v spore ide; z uvedeného vyplýva, že z hľadiska prejednávaného sporu musia byť jeho stranami vlastník pozemku zaťaženého zákonným vecným bremenom a subjekt, ktorý tvrdí, že v jeho prospech zákonné vecné bremeno vzniklo, resp. v prospech ktorého svedčí záznam v katastri nehnuteľností ako oprávneného zo zákonného vecného bremena; nakoľko žalobca 1/ nie je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom niektorého z pozemkov, ktorý má byť zaťažený tvrdeným zákonným vecným bremenom v prospech žalovaného, nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, jeho žaloba nie je v tomto smere dôvodná a preto odvolací súd napadnutý rozsudok v rozsahu zamietnutia žaloby žalobcu 1/ ako vo výroku vecne správny potvrdil; pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu 1/ o vzťahu žalobou uplatneného nároku a ochrany jeho vlastníckeho práva odvolací súd dodáva, že uplatnený nárok v prejednávanom spore nemá tvrdený priamy súvis s vlastníckym právom žalobcu 1/ k existujúcej optickej sieti v spornom území; ochrana vlastníckeho práva žalobcu 1/ k vedeniu je pritom (okrem iného) dostatočne zabezpečená osobitným ustanovením § 68 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí alebo služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil; zo samotnej skutočnosti, že žalobca 1/ je vlastníkom existujúcej optickej siete v spornom území preto nemožno vyvodiť jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore o určenie neexistencie zákonného vecného bremena v prospech žalovaného; žaloba žalobcu 1/ nie je dôvodná ani v časti určenia, že na umiestnení predmetnej líniovej stavby žalovaného nie je verejný záujem, pretože ide len o právnu skutočnosť, ohľadne ktorej z osobitného predpisu nevyplýva možnosť požadovať jej určenie v osobitnom sporovom konaní (§ 137 písm. d/ C.s.p.); preto aj v tejto časti je zamietajúci výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vecne správny a odvolací súd ho potvrdil. 4.8.3.2 Napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu veci zo strany súdu prvej inštancie (bod 4.8.2 odôvodnenia) dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny aj vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcov 2/ až 6/ proti žalovanému v časti o určenie, že na umiestnení konkrétnej líniovej stavby v špecifikovanom území, ohľadne ktorej bolo začaté konanie o umiestnení líniovej stavby, nie je verejný záujem; podľa názoru odvolacieho súdu okrem nároku na určenie neexistencie zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. v prospech žalovaného, ostatné žalobou uplatnené nároky sú len predpokladmi vzniku predmetného zákonného vecného bremena a ako také preto neobstoja ako samostatné nároky, pretože ide o právne skutočnosti, ohľadne ktorých z osobitného predpisu nevyplýva možnosť požadovať ich určenie (§ 137 písm. d/ C.s.p.); danosť týchto právnych skutočností musí súd nevyhnutne predbežne skúmať pri posudzovaní dôvodnosti žaloby žalobcu o určenie neexistencie zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. v prospech žalovaného, výsledok tohto skúmania sa však nemôže prejaviť v samostatnom výroku rozhodnutia súdu vo veci samej, ale len v závere o dôvodnosti alebo nedôvodnosti uplatneného nároku o určenie neexistencie vecného bremena vo veci samej; rovnaké závery platili aj v režime pôvodného ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 (t.j. účinného aj v čase začatia konania); nakoľko žalobu o určenie právnej skutočnosti Civilný sporový poriadok bez výslovného uvedenia v osobitnom predpise nepripúšťa (§ 137 písm. d/ C.s.p.), výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcov 2/ až 6/ o určenie, že na umiestnení líniovej stavby nie je verejný záujem, odvolací súd ako vecne správny potvrdil. 4.8.4.1 V prevyšujúcej časti o zamietnutí žaloby žalobcov 2/ až 6/ o určenie, že žalovanému v súlade s § 66 ods. 2 zákona č. 351/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov nepatrí právo z vecného bremena viaznuce na nehnuteľnostiach zahŕňajúcich ulice R., W., H., E. S. R., Z. mieru, I. U., F., I. T., R., Q., C., P., F. mieru (P.) v meste C., na ktorých by mala byť vybudovaná líniová stavba „C. optická sieť DT net“, v súvislosti s ktorou bolo na návrh žalovaného ako stavebníka Mestom C. začaté konanie o umiestnenie líniovej stavby číslo 446/2013/DKa-rozh. (ďalej aj „sporné právo zo zákonného vecného bremena“), odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku v tejto časti, pretože v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v spore (bod 4.8.2 odôvodnenia) nevykonal súd prvej inštancie žiadne dokazovanie potrebné na rozhodnutie nároku na určenie neexistencie tvrdeného zákonného vecného bremena žalovaného. 4.8.4.2 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p. odvolací súd udáva, že v ďalšom konaní vykoná súd prvej inštancie potrebné (navrhnuté) dokazovanie vo vzťahu k uvedenému nároku (existencia zákonného vecného bremena žalovaného); aktívna vecná legitimácia žalobcov 2/ až 6/ v spore je daná, pretože títo sú vlastníkmi dotknutých pozemkov, cez ktoré má viesť nová optická sieť žalovaného; naliehavý právny záujem žalobcov 2/ až 6/ na požadovanom určení (§ 137 písm. c/ C.s.p.) je daný, pretože bez požadovaného určenia je ich právne postavenie neisté ohľadom skutočnosti, či pozemok, ktorého sú vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi je alebo nie je zaťažený zákonným vecným bremenom v prospech žalovaného (právna neistota žalobcov 2/ až 6/ s dosahom na danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je podporená skutočnosťou, že ohľadne umiestnenia optickej siete žalovaného ako líniovej stavby prebieha územné konanie, v rámci ktorého zaujal príslušný správny orgán stanovisko o existencii zákonného vecného bremena v prospech žalovaného); pre účely ďalšieho konania odvolací súd udáva, že žalobcovia 2/ až 6/ sa podanou žalobou domáhajú určenia, že žalovanému nepatrí sporné právo zo zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z.; v prípade vecného bremena podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. ide o tzv. zákonné vecné bremeno; vecné bremená zriadené zo zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené, súčasne však majú aj súkromnoprávny prvok; vecné bremeno totiž charakterizuje občianske právo ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať; tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež; ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou osobitných právnych predpisov, avšak nejde o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách; ak tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu riadi sa ich režim všeobecnou občianskoprávnou úpravou; zákonom zriadené vecné bremeno je vlastník povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsahu a za obmedzenie svojho vlastníckeho práva má právo žiadať náhradu; v prípade vecných bremien zriaďovaných priamo zo zákona ide vo svojej podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti; toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie bolo podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka (porovnaj napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/89/2008 zo dňa 21.12.2009, sp. zn. 7Cdo/26/2014 zo dňa 24.03.2015 alebo sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo dňa 14.04.2016); z ustanovenia § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. vyplýva, že povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach; podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z., podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti; predmetné ustanovenie tak zakotvuje (1) oprávnenú osobu zo zákonného vecného bremena, ktorou je podnik (§ 5 ods. 1 prvá veta zákona č. 351/2011 Z. z.), (2) zákonný predpoklad, ktorý musí byť splnený na vznik zákonného vecného bremena, t.j. verejný záujem na existencii zákonného vecného bremena ako aj (3) obsah zákonného vecného bremena, t.j. právo podniku zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti a (4) rozsah zákonného vecného bremena, t.j. v nevyhnutnom rozsahu (v konkrétnom prípade je pritom rozsah zákonného vecného bremena limitovaný aj ochranným pásmom verejnej siete podľa § 68 ods. 4 a 5 zákona č. 351/2011 Z. z.); v spore o určenie (ne)existencie práva zo zákonného vecného bremena ku konkrétnemu pozemku podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. bude súd musieť nevyhnutne skúmať splnenie predmetných podmienok, teda (1) či subjekt, ktorý tvrdí, že je oprávnený zo zákonného vecného bremena je podnikom podľa § 5 ods. 1 prvá veta zákona č. 351/2011 Z. z. (resp. v závislosti od tvrdeného vzniku zákonného vecného bremena či bol podnikom aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy nakoľko podľa § 78 ods. 7 prvá veta zákona č. 351/2011 Z. z. oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú zachované) a (2) či na zriadení a prevádzkovaní verejnej siete a stavbe jej vedenia na cudzej nehnuteľnosti v nevyhnutnom rozsahu je verejný záujem; v prípadnom spore o existenciu zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. môže súd otázku, či subjekt, ktorý tvrdí, že je oprávnený zo zákonného vecného bremena, je podnikom podľa § 5 ods. 1 prvá veta zákona č. 351/2011 Z. z., resp. bol podnikom aj podľa § 4 ods. 8 zákona č. 610/2003 Z. z. (predchádzajúcej právnej úpravy), prejudiciálne posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť (§ 194 ods. 1 C.s.p.); nakoľko súd nie je viazaný rozhodnutím iného orgánu verejnej moci o tejto otázke (§ 194 ods. 2 C.s.p.) môže túto otázku posúdiť samostatne na základe vlastných skutkových zistení a právneho posúdenia ako jednu z podmienok vzniku zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., resp. § 69 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. (je pritom len povinný vysporiadať sa s predchádzajúcim rozhodnutím iného orgánu verejnej moci o tejto otázke), keď predmetný záver je z hľadiska prejednávaného sporu významný na základe skutočnosti, že príslušný správny orgán vo svojom rozhodnutí bez bližšieho vysvetlenia vychádzal zo skutočnosti o existencii zákonného vecného bremena v prospech žalovaného (č.l. 19-23 spisu); kritériá danosti verejného záujmu na zriadení a prevádzkovaní verejnej siete a stavbe jej vedenia na cudzej nehnuteľnosti definuje právna úprava v ustanovení § 66 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2018; všetky tieto skutočnosti sú medzi stranami sporné, preto bude potrebné na odstránenie ich spornosti vykonať navrhované dokazovanie a na základe skutkových zistení z vykonaného dokazovania vykonať právne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. 4.8.4.3 Zákon č. 351/2011 Z. z. nestanovuje okamih vzniku zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z.; po vzniku zákonného vecného bremena je podnik oprávnený podať návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností (§ 66 ods. 2 druhá veta zákona č. 351/2011 Z. z.); vzhľadom na evidenčný charakter záznamu (§ 5 ods. 2 v spojení s § 34 až § 37 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov) nemá zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností žiaden vplyv na vznik zákonného vecného bremena; ako bolo uvedené vyššie obsahom zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. je právo podniku zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti; verejnou sieťou je elektronická komunikačná sieť (§ 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.), ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete (§ 2 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z.); vedenie sietí sú líniové a inžinierske stavby sietí a verejné technické vybavenie územia, najmä nadzemné a podzemné vedenia (§ 2 ods. 14 zákona č. 351/2011 Z. z.); na zriadenie verejnej siete a výstavbu jej vedenia sa nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie (§ 56 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb.), t.j. na zriadenie verejnej siete a výstavbu jej vedenia postačuje rozhodnutie o umiestnení stavby (§ 39a zákona č. 50/1976 Zb.); nakoľko v prípade zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. ide vždy o vzťah podniku k cudzej nehnuteľnosti a v územnom konaní platí, že ak nemá navrhovateľ územného konania k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť (§ 38 zákona č. 50/1976 Zb.) s tým, že iným právom k pozemku sa rozumie právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom (§ 139 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb.); z uvedených ustanovení vyplýva, že pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby vedenia verejnej siete musí byť podnik (ak nie je vlastníkom pozemku alebo nemá súhlas vlastníka pozemku) oprávnený z vecného bremena k cudziemu pozemku, na ktorom má byť vedenie postavené; rozhodnutie o umiestnení stavby vedenia verejnej siete teda tiež nemá vplyv na vznik zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z., ktoré zo zákona vzniká v inom (zákonom konkrétne nedefinovanom) okamihu; z komparatívneho hľadiska sa tak právna úprava zákona č. 351/2011 Z. z. ohľadne vzniku zákonného vecného bremena odlišuje od právnych úprav iných zákonných vecných bremien, ktoré vznikajú dňom nadobudnutia účinnosti zákona (§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov), dňom vzniku právnickej osoby ako oprávneného z vecného bremena (§ 6 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti v znení neskorších predpisov) alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia, z ktorého vyplýva oprávnenie stavebníka na uskutočnenie stavby (§ 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov; § 11 ods. 1 písm. f/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov); po vzniku zákonného vecného bremena podľa je podnik povinný o začatí výkonu práva podľa § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred (§ 66 ods. 3 druhá veta zákona č. 351/2011 Z. z.); podľa názoru odvolacieho súdu predmetné upovedomenie predstavuje osobitný formálny predpoklad, ktorý musí byť spolu s vyššie uvedenými hmotnoprávnymi predpokladmi (bod 4.8.4.2 odôvodnenia) splnený pre vznik predmetného zákonného vecného bremena, ktoré tak vznikne najskôr 16. deň po upovedomení dotknutého vlastníka, resp. spoluvlastníkov pozemku a najneskôr vznikne zhotovením vedenia optickej siete ako líniovej stavby; v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný predovšetkým vykonať dokazovanie na preukázanie splnenia vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok spolu s formálnou podmienkou vzniku tvrdeného vecného bremena a skutkové zistenia právne posúdiť vo vzťahu k dôvodnosti žaloby žalobcov 2/ až 6/; svoje rozhodnutie súd prvej inštancie primeraným spôsobom stručne odôvodní. 4.8.5 Pre úplnosť odvolací súd udáva, že zrušenie predchádzajúceho uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 13C/230/2015-47 zo dňa 01.02.2016 o zastavení konania a to uznesením odvolacieho súdu č.k. 17Co/228/2016-119 zo dňa 31.05.2017 a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie nepredstavovalo prekážku pre čiastočné zrušenie napadnutého rozsudku (bod 4.8.4 odôvodnenia) a opätovné vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie; podľa § 390 C.s.p., odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie; účelom predmetného ustanovenia bolo predovšetkým dosiahnutie zrýchlenia konania rozhodnutím vo veci samej; predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo len rozhodnutím o procesných podmienkach, t.j. nešlo o rozhodnutie vo veci samej; výkladom predmetného ustanovenia § 390 C.s.p. je potrebné dospieť k záveru, že „povinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie bude možné aplikovať iba vtedy, ak aj prvé zrušené rozhodnutie bolo rovnakej procesnej povahy“, t.j. povinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť vo veci samej v prípade odvolania proti rozsudku je daná iba vtedy, ak aj prvé zrušené rozhodnutie bolo vo forme rozsudku; „nebude sa teda aplikovať v situácii, ak napríklad súd prvej inštancie prvý rozhodnutím zastavil konanie pre nedostatok procesnej podmienky a toto rozhodnutie bolo zrušené pre jeho vecnú nesprávnosť a následne rozhodol rozsudkom vo veci samej, proti ktorému bolo podané odvolanie; v takom prípade môže byť preskúmavaný rozsudok (v poradí prvý) zrušený, ak na to bude daný niektorý zo zákonných dôvodov“ (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kolektív : Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 1306-1307). 5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.). 5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. 6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.). 6.1 Žalobcovia 1/ až 6/ podané odvolanie odôvodnili tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v spore vzhľadom na (podľa súdu prvej inštancie) existenciu núteného procesného spoločenstva na strane žalobcov; odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcov o nesprávnom právnom posúdení veci v tomto smere (bod 4.8.2 odôvodnenia); napriek tomu však po zopakovaní dokazovania dospel záveru, že odvolanie žalobcu 1/ nie je dôvodné (bod 4.8.3.1 odôvodnenia) a odvolanie žalobcov 2/ až 6/ je čiastočne nedôvodné (bod 4.8.3.2 odôvodnenia) a čiastočne dôvodné (bod 4.8.4.1 odôvodnenia). 7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie čiastočne potvrdil a v prevyšujúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd zrušil aj závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) napadnutého rozsudku o trovách konania vo vzťahu žalobcovia 2/ až 6/ a žalovaný, ktorý v dôsledku čiastočného zrušenia rozsudku stratil svoj podklad a aj v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 8.1 Odvolací súd na základe podaného odvolania ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal aj výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu žalobca 1/ a žalovaný a dospel k záveru o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu trov konania aj voči žalobcovi 1/ plne úspešnému žalovanému v plnom rozsahu, keď pri rozhodovaní bolo potrebné podľa odvolacieho súdu v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. zohľadniť aj procesné zavinenie žalobcu 1/ na čiastočnom zastavení konania ohľadne časti uplatnených nárokov v dôsledku nedostatku právomoci súdu na ich prejednanie a rozhodnutie; nakoľko však vo výroku o trovách konania súd prvej inštancie nevyjadril povinnosť plnenia, zostal výrok o trovách konania v tejto podobe nevykonateľný (pozri aj bod 8.2 odôvodnenia); preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné tento výrok z formálnych dôvodov zmeniť a uložiť žalobcovi 1/ povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady. O samotnej výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.); pri rozhodovaní o výške trov konania žalovaného súd prvej inštancie zohľadní, že na strane žalobcu okrem žalobcu 1/ vystupovali ďalšie subjekty (ďalší žalobcovia), preto napriek plnému úspechu žalovaného v spore nebude povinnosťou žalobcu 1/ nahradiť mu všetky vzniknuté trovy, ale len trovy žalovaného vzniknuté od začatia konania do vydania napadnutého rozsudku (trovy konania pred súdom prvej inštancie) po zohľadnení plurality subjektov na strane žalobcu v uvedenej fáze konania; slovné alebo percentuálne vyjadrenie pomeru úspechu strany sporu na predmete sporu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nemožno automaticky stotožňovať s percentuálnym vyjadrením konkrétnej výšky priznaného nároku (pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/457/2017 zo dňa 08.11.2017). 8.2 O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní vo vzťahu k žalobcovi 1/ v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.); rovnako ako pri rozhodovaní o výške trov konania pred súdom prvej inštancie zohľadní súd prvej inštancie aj pri rozhodovaní o výške trov odvolacieho konania žalovaného zohľadní pluralitu subjektov na strane žalobcu (bod 8.1 odôvodnenia). 9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).