Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/145/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010686 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716010686.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému X. R., pre pokračovací zločin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 31. januára 2018, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Mária Šuleja, o odvolaní obžalovaného X. R., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 12.07.2017, sp.zn. 5T/163/2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného X. R. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen uznal označeným rozsudkom zo dňa 12.07.2017 sp.zn. 5T/163/2016 obžalovaného X. R. vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 140 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že po tom, ako bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/32/2015 zo dňa 29. 04. 2015 právoplatne odsúdený pre zločin podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona a iné k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia v úmysle privodiť trestné stíhanie X. F., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom H. č. XX, druhoví a následnému manželovi W. R., t.č. F. (bývalej manželky obvineného X. R.), s ktorou menový býva v rodinnom dome, ktorý nadobudol do vlastníctva kúpou X. R. a W. R., v bode 1/ rozsudku dňa 26.05.2015 zaslal z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru odbor kriminálnej polície ul. Švermova č. 4 vo Zvolene, okres Zvolen list s názvom „Podanie trestného oznámenia na X. F.", ktorý bol zaevidovaný pod ČVS: ORP-505/1-VYS-ZV-2015 ako oznámené podozrenie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. zák. v znení neskorších zmien a doplnkov a trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. zák. v znení neskorších zmien a doplnkov, nakoľko v tomto uviedol, že ...X. F. v lete roku 2000 zbil L. D. a tento spadol na zem. Pri páde si udrel hlavu o zem. Potom ho oži vo val... Všetko sa odohralo pred miestnym obchodom X. F. sa mi vyhrážal, že ak ho prezradením tak ublíži mojej manželke a deťom..." následne v trestnom konaní vedenom na základe vyššie uvedeného listu dňa 18.08.2015 v ÚVV v Banskej Bystrici po zákonnom poučení o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov, najmä o zodpovednosti za trestný čin krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona uviedol pred vyšetrovateľom PZ do zápisnice o trestnom oznámení v úmysle privodiť trestné stíhanie X. F., nar. XX.XX.XXXX pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona a trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. zák. v znení neskorších zmien a doplnkov okrem iného tvrdenia..."Trvám na tom, čo som uviedol, teda že X. F. fyzicky napadol nebohého L. D., bytom H. v lete roku 2000 a to tak, že ho udrel päsťou do tváre, bolo to asi ho oblial vodou, fackal ho, čo sa m nepodarilo, pričom D. zostal ležať na zemi."..."Na drahý deň som sa dozvedel od L. D. a ktorý je už tiež mŕtvy, že L. D., o ktorom som hovoril zomrel na následky zranení po tej bitke, že nebol odvezený do moju manželku alebo deti. On za mnou prišiel do domu, tam sa mi vyhrážal, že zabije moju manželku alebo deti. On za mnou prišiel do domu, tam sa mi vyhrážal, bola pri tom teraz už bývalá manželka...."...."ďalej sa mi X. F. vyhrážal tak, že prišiel ku mne domov a povedal mi, že nás aj s manželkou a deťmi odpáli semtexom keď poviem o tom, čo som videl na polícii. Teda keď poviem, že zbil L. D., ktorý na následky toho zomrel"..."...po tom ako sa mi vyhrážal tak išiel ku potoku, ktorý je od nášho domu vzdialený asi päť metrov a počul som výbuch, ktorý bol veľmi hlasný"... pričom o vyššie uvedenom podaní a tvrdeniach X. R. rozhodol vyšetrovateľ PZ OR PZ OKP Zvolen uznesením sp. zn. ORP:505/1-VYS-ZV-2015 zo dňa 31.08.2015 tak, že podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku odmietol oznámenie X. R. na X. F., nar. XX.XX.XXXX pre podozrenie zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona a trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. zák, v znení platnom a účinnom v čase do 31.12.2000 ku škode nebohého L. D. a pre podozrenie zo spáchania trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona číslo 140/1961 Zb. v znení platnom a účinnom v čase do 31.12.2000, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku, v bode 2/ rozsudku dňa 26.05.2015 zaslal z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor kriminálnej polície, ul. Švermova č. 4 vo Zvolene, okres Zvolen list s názvom „Podanie trestného oznámenia na X. F.", ktorý bol zaevidovaný pod ORP-506/1-VYS-ZV-2015 v úmysle privodiť trestné stíhanie X. F., nar. XX.XX.XXXX pre trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, keď uviedol, že ... „podávam ďalšie trestné oznámenie na X. F., nar. XX.XX.XXXX, zH. okres, M., ktorý pod hrozbou násilia respektíve inej ťažkej ujmy donútil moju bývalú manželku aby s ním žila. A taktiež ju donútil aby sa so mnou rozviedla. Bývalá manželka podľahla jeho nátlaku lebo má z neho strach a nevie čo môže od neho čakať. Stále myslí na jeho vyhrážky a má z neho strach. Donútil ju aj aby si na mňa vymyslela, že som sa ju pokúsil znásilniť"...., pričom o vyššie uvedenom podaní a tvrdeniach X. R. rozhodol vyšetrovateľ PZ OR PZ OKP Zvolen uznesením sp. zn. ORP-506/1-VYS-ZV-2015 zo dňa 01.07.2015 tak, že odmietol podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku podozrenie zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Za to obžalovanému uložil podľa § 345 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,5 Tr. zák. a § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a šesť mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný X. R., a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 12.07.2017, ktoré odvolanie následne písomne zdôvodnil jednak sám a tiež prostredníctvom svojho obhajcu, a to písomnými podaniami zo dňa 25.07.2017, 09.11.2017, 21.11.2017, 31.10.2017 a 08.01.2018. Vo všetkých odvolaniach zhodne argumentoval tým, že ani prokurátorka a ani vyšetrovateľka OR PZ nepovažovali za potrebné vykonať výsluchy ani jedného z priamych svedkov incidentu, pri ktorom mal X. F. fyzicky napadnúť nebohého L. D., a to L. F. ml., L. C., R. C., U. D., W. M., Y. V., R. U., R. V., X. X., Y. X., P. X., R. X. a tiež svedkyne U. a Z.. Títo svedkovia vedeli o tom, že X. F. zbil L. D.. D. nezomrel prirodzenou smrťou, bolo to zavinením X. F.. V podrobnostiach poukázal na skutkovú podstatu trestného činu krivého obvinenia, na jeho objekt, objektívnu stránku, subjekt a aj subjektívnu stránku, pričom vykonaným dokazovaním vo veci nebolo preukázané naplnenie obligatórnych znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu, najmä však objektívnej stránky. Ďalej zvýraznil obsah ust. § 2 ods. 10 Tr. por., krajskému súdu dal do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod č. R 63/1991. Nevykonaním výsluchu ním navrhovaných svedkov, najmä však L. F. ml. nedošlo k náležitému zisteniu skutočného stavu veci. Bola porušená vyhľadávacia zásada, pretože orgány činné v trestnom konaní mali povinnosť zadovážiť aj dôkazy nasvedčujúce v jeho prospech. Pokiaľ bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, v tejto súvislosti bolo namieste zvážiť postup v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák. Záverom svojho odvolania navrhol krajskému súdu zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby buď vo veci rozhodol sám a jeho spod obžaloby oslobodil, alternatívne aby po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania obžalovaného X. R. podľa § 317 ods. 1/ Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodne podané. Primárne je z pohľadu krajského súdu nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 12.07.2017 vykonal podrobný výsluch obžalovaného, svedkov X. F., W. F., X. R. a rešpektujúc obsah ust. § 269 Tr. por. prečítal jednotlivé listinné dôkazy, najmä správy a posudky na osobu obžalovaného, odpis registra trestov, sobášny list a rozsudok týkajúci sa rozvodu manželstva obžalovaného a W. R., obsah kúpnej zmluvy, výpis z listu vlastníctva, pričom oboznámil aj obsah vyšetrovacieho spisu OR PZ OKP Zvolen. Pokiaľ obžalovaný trval na osobnom výsluchu ďalších svedkov (osôb, ktoré označil aj v písomných dôvodoch svojho odvolania), prvostupňový súd postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. taký návrh na vykonanie dôkazov odmietol (totožné s č.l. 311). Súhrn takto vykonaných dôkazov vyhodnotil súd prvého stupňa správne, keď sa zaoberal nielen dôkazmi, ktoré poslúžili v prospech obžalovaného, ale i dôkazmi, ktoré poslúžili v jeho neprospech. Obžalovaný bol zo spáchania oboch stíhaných skutkov usvedčovaný výpoveďami svedkov X. F., W. F., čiastočne aj X. R.. Z obsahu ich výpovedí bolo zistiteľné, že X. F. sa začal stýkať s W. F. až potom, ako bol vzatý do väzby, pričom obžalovaný písal oznámenia potom, keď F. býval s jeho bývalou manželkou v rodinnom dome, ktorý on nadobudol v dedičskom konaní. Z obsahu spisu je zistiteľné, že L. D. zomrel XX.XX.XXXX, ohliadajúci lekár nezistil na jeho tele žiadne stopy po násilí a ani žiadne známky toho, že by smrť D. bola zapríčinená inou osobou. Príčinou smrti bol epileptický záchvat a súvisiace sprievodné javy. Pokiaľ teda obžalovaný tvrdil, že D. zomrel v auguste 2000, dôkazmi bolo také jeho tvrdenie vyvrátené. Žiadnou skutočnosťou nebolo preukázané tvrdenie obžalovaného, že u D. bol údajne sfalšovaný dátum úmrtia. Svedkyňa W. F. v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní potvrdila to, že sa jej raz obžalovaný vyhrážal, že ju a X. F. rozdelí a práve z tohto dôvodu potom následne aj podával písomné trestné oznámenia. Na podklade takto vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa nielen k správnym skutkovým zisteniam, ale i k správnemu právnemu záveru v tom smere, že obžalovaný X. R. zisteným konaním v oboch bodoch napadnutého rozsudku iného lživo obvinil z trestného činu, v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, pričom bolo preukázané i to, že tento čin spáchal z pomsty a teda z osobitného motívu, ako to predpokladá ust. § 140 písm. b) Tr. zák. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že Trestný zákon umožňuje v sankcii ust. § 345 ods. 2 Tr. zák. jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody od troch do ôsmich rokov. Prvostupňový súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody za použitia § 38 ods. 2,5 Tr. zák. na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to upravenej v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák., keďže bolo povinnosťou súdu ukladať obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere od päť rokov šesť mesiacov do ôsmich rokov. Vymeral mu päť a pol ročný trest odňatia slobody, zohľadňujúc mu všetky okolnosti prípadu, na ktoré bol zo zákona povinný prihliadnuť. Ako je to zistiteľné z obsahu registra trestov, obžalovaný X. R. bol síce v minulosti opakovane riešený súdom, v prvom prípade bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 3T/32/2015 zo dňa 29.04.2015 uznaný vinným zo spáchania trestného činu znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14, § 199 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. a iné a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere piatich rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 05.10.2016 sp.zn. 2T/120/2015 bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Päťročný trest uložený prvým rozsudkom bol zrušený. V tejto súvislosti krajský súd zvýrazňuje, že pokiaľ bol obžalovanému druhým rozsudkom okresného súdu uložený súhrnný trest, pričom teraz posudzovaným rozsudkom bol uznaný vinným za trestný čin spáchaný po vyhlásení prvého rozsudku (následne zrušeného) a pred vyhlásením rozsudku, ktorým mu bol uložený súhrnný trest, v takomto prípade nejde o súbeh trestných činov, ktorý je predpokladom na uloženie súhrnného trestu, ale ide o recidívu. Vzhľadom na to, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz súdeného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, postupoval okresný súd správne, pokiaľ ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom krajský súd vo veci nezistil na strane obžalovaného splnenie podmienok predpokladaných v ust. § 48 ods. 4 Tr. zák., ktorého postupu sa obžalovaný v odvolaní podaného prostredníctvom svojho obhajcu domáhal. Z uvedených dôvodov, krajský súd považujúc odvolanie obžalovaného X. R. za nedôvodné, toto v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.