Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/244/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200532 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716200532.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, proti žalovaným: 1/ V.. V. H., nar. XX. 4. XXXX, trvale bytom A., R. XXXX/X, zastúpenej splnomocneným zástupcom V.. V. K., bytom A., R. XXXX/X, 2/ D. H., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom D., T. M. XXXX/X, 3/ P. H., nar. X. X. XXXX, trvale bytom D., K. XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom V.. V. K., bytom A., R. XXXX/X, a 4/ A. H., nar. X. X. XXXX, trvale bytom S. XXXX, za účasti intervenienta na strane žalobcu V.. F. R., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom D., N. XX, právne zastúpenej Hudec, s. r. o., IČO: 36 855 260, so sídlom Bratislava, Lazaretská 23, o zaplatenie 41.480,65 € s príslušenstvom a o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaných 1/ - 4/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/12/2016-242 zo dňa 16. 1. 2018, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vedeným katastrálnym odborom Okresného úradu D. pre okres, obec a katastrálne územie D., zapísaným na LV č. XXXX ako byt č. X na 2. poschodí vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu vo výške 8355/92794-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu so súp. č. XXXX a na pozemkoch registra CKN č. XXX/X č. XXX/X a č. XXX/X a na LV č. XXXX ako garáž so súp. č. XXXX postavená na pozemku registra CKN č. XXX/X, v spoluvlastníctve žalovanej 3/ a žalovaného 4/ (ďalej aj „Predmetné nehnuteľnosti“), všetko v prospech peňažnej pohľadávky žalobcu vyplývajúcej zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2814457 7 03 a stavebnom úvere č. 2814457 2 01 zo dňa 3. 6. 2008, pozostávajúcej z istiny vo výške 41.480,65 € s príslušenstvom. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou sa žalobca voči žalovaným 1/ - 4/ domáha zaplatenia 41.480,65 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2814457 2 01 bola so žalovanými 1/, 2/ a A. H., nar. XX. 4. XXXX, bytom T. M. XXXX/X, XXX XX D. (ďalej aj „Poručiteľ“) uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 2814457 7 03 a stavebnom úvere č. 2814457 2 01 zo dňa 3. 6. 2008, v súlade s ktorou žalobca poskytol žalovaným 1/, 2/ a Poručiteľovi mimoriadny medziúver vo výške 53.774,15 €. Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ ako aj Poručiteľ porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne splácať, žalobca listom zo dňa 3. 7. 2014 odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných 1/, 2/ a Poručiteľa, aby v lehote siedmich dní vrátili zostatok úveru; títo však peňažné prostriedky žalobcovi nevrátili. Poručiteľ zomrel dňa 8. 4. 2015, pričom jeho dedičmi sa stali žalovaní 3/ a 4/ na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve. Okresný súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 8C/12/2016-148 zo dňa 25. 4. 2017, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uvedený rozsudok z dôvodu podania odvolania dosiaľ nie je právoplatný. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd okrem iného uviedol, že z návrhu na intervenciu podaného V.. F. R. zistil, že ona je vlastníčkou bytu, ktorý je predmetom záložného práva v prospech žalobcu zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 5. 6. 2008 (ďalej aj „Sporný byt“). Sporný byt, ku ktorému bolo zriadené záložné právo v prospech žalobcu a ktorý bol vo vlastníctve žalovanej 1/, žalovaná 1/ na základe zmluvy zo dňa 4. 7. 2011 previedla na intervenientku a v tejto súvislosti je aj vedené trestné stíhanie proti žalovanej 1/. Dňa 6. 10. 2017 bolo súdu zo strany žalobcu doručené písomné podanie označené ako „Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia o zaplatenie dlhu z úveru č. 2814457703 z 3.6.2008“, ktorým sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vyplývajúcej zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2814457 2 01 a 2814457 7 03 zo dňa 3. 6. 2008, a to k Predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných 3/ a 4/. Svoj návrh žalobca odôvodnil poukázaním na skutočnosť, že jeho nárok uplatňovaný žalobou mu bol voči žalovaným 1/-4/ súdom priznaný, avšak konečné rozhodnutie nie je právoplatné. Podľa žalobcu nie je možné vylúčiť stav, kedy pri výkone súdneho rozhodnutia nebude možné uspokojiť jeho pohľadávku z majetku žalovaných, pričom priamym dôsledkom takéhoto prípadu by bol výkon záložného práva k Spornému bytu intervenientky. S ohľadom na opísaný skutkový stav, kedy žalovaná 1// previedla záloh (Sporný byt) na intervenientku, nie je podľa jeho názoru existencia (zmluvného) zabezpečenia jeho pohľadávky záložným právom na záloh sama o sebe prekážkou pre zriadenie sudcovského záložného práva k inému majetku, konkrétne k Predmetným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa vo vlastníctve žalovaných 3/ a 4/. 3. Okresný súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je plne dôvodný. Uviedol, že základným účelom zabezpečovacieho opatrenia je predovšetkým zvýšiť konečnú vymožiteľnosť práv, resp. peňažných pohľadávok veriteľov a zároveň reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavovanie sa exekučne postihnuteľného majetku dlžníka. V kontexte uvedeného možno potom vyvodiť záver, že na to, aby súd pristúpil k zriadeniu „sudcovského“ záložného práva je potrebné naplniť kumulatívne podmienky spočívajúce jednak v existencii záväzkového vzťahu, kde jeden subjekt vystupuje v postavení veriteľa a druhý subjekt (prípadne ďalšie subjekty) v postavení dlžníka a jednak v existencii obavy, že exekúcia bude ohrozená v prípade, že pohľadávka bude súdom právoplatne priznaná. V tomto konkrétnom prípade sa žalobca svojím návrhom domáha zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v režime podielového spoluvlastníctva žalovaných 3/ a 4/ o veľkosti spoluvlastníckych podielov 1 (Predmetné nehnuteľnosti), a to v prospech žalobcu, sledujúc tým zámer, aby sa v prípade úspechu v spore žalobca mohol uspokojiť výkonom záložného práva zriadeného zabezpečovacím opatrením na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných 3/ a 4/ a nie výkonom záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa vo vlastníctve intervenientky (Sporný byt). Konštatoval, že zo žiadneho ustanovenia hmotnoprávneho predpisu nevyplýva zákaz konkurencie záložných práv zriadených resp. existujúcich v prospech záložného veriteľa (v tomto prípade žalobcu) zabezpečujúcich jeho pohľadávku voči dlžníkovi (v tomto prípade žalovaní 1/ až 4/) odhliadajúc pritom od právneho titulu ich vzniku. V prípade úspechu žalobcu v konaní o veci samej a následnej nemožnosti uspokojenia jeho pohľadávky priznanej voči strane žalovaných z majetku žalovaných 1/ - 4/ by totiž bolo prinajmenšom diskutabilné pristúpiť k uspokojovaniu pohľadávky žalobcu výkonom záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa vo vlastníctve intervenientky, ktorú tá nadobudla od žalovanej 1/ za okolností, ktoré sú predmetom trestného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4T/52/2017 (konanie proti žalovanej 1/ ako obžalovanej pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona a pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej úzavery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona), ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené, a to prednostne pred uspokojovaním sa žalobcu výkonom záložného práva viaznuceho na majetku žalovaných 3/ a 4/, ktorí sú faktickými dlžníkmi veriteľa (žalobcu). V danom prípade je podľa názoru okresného súdu naplnená aj požiadavka zákonodarcu kladená na existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, a to so zdôraznením tej skutočnosti, že žalobca je v postavení záložného veriteľa vo vzťahu k predmetu zálohu (Sporný byt), ktorý sa nachádza vo vlastníctve intervenientky ako záložcu, keď potom v prípade úspechu žalobcu v konaní, tento sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva viaznuceho na predmetnom byte, avšak to by bolo voči intervenientke vonkoncom nespravodlivé, nakoľko tá nadobúdala predmetný byt od žalovanej 1/ v dobrej viere, že nie je zaťažený žiadnym vecným právom v prospech tretej osoby. Ak je nárok žalobcu zabezpečený záložným právom, zvyčajne nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia bezprostredne a reálne nehrozí, a preto spravidla nie je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia (R 41/1995). Na druhej strane však treba dodať, že zákonodarca nevylučuje zriadenie a existenciu „sudcovského“ záložného práva popri už existujúcom zmluvnom záložnom práve, v dôsledku čoho súd nevidel dôvod, pre ktorý by nebolo možné vyhovieť návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 4. Proti uzneseniu okresného súdu podali odvolanie žalovaní 1/ - 4/. 5. Žalovaní 1/ - 3/ vo svojom odvolaní uviedli, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia opisuje inštitút zabezpečovacieho opatrenia ako právny akt slúžiaci k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu v prípade, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. V kontexte prejednávanej veci je však naliehavosť potreby použitia zabezpečovacieho opatrenia a potreba okamžitého zásahu neopodstatnená, keď žalobca tento inštitút neuplatnil, hoci tak urobiť mohol, ani po viac ako dvojročnej dobe od podania žaloby. Ďalej uviedol, že žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nedostatočne odôvodnil. Napriek uvedenému okresný súd zabezpečovacie opatrenie nariadil s odôvodnením, že jeho nárok uplatňovaný voči žalovaným 1/ - 4/ mu bol priznaný neprávoplatným rozsudkom. To by však znamenalo, že by žalobca v akomkoľvek majetkovom spore automaticky využíval inštitút zabezpečovacieho opatrenia len na základe rozhodnutia prvoinštančného súdu, čo sa v praxi samozrejme nedeje. Sám žalobca pritom tvrdí, že hoci je to krajné riešenie, pri plnom úspechu v spore by si uplatňoval svoju pohľadávku aj výkonom záložného práva k bytu intervenientky. To znamená, že jeho pohľadávka je dostatočne krytá. Vyhovieť jeho návrhu, v ktorom požaduje zabezpečenie svojej pohľadávky záložným právom k ďalšej nehnuteľnosti, je preto neodôvodnené a v rozpore aj so súdnou praxou, v zmysle ktorej platí, že ak je nárok žalobcu zabezpečený záložným právom, zvyčajne nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia bezprostredne a reálne nehrozí, a preto spravidla nie je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia (R 41/1995). Súd sa rovnako dostatočne nevysporiadal ani s druhou hlavnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciou obavy, že exekúcia bude ohrozená. Vo svojom zdôvodnení okresný súd uvádza, že základným účelom zabezpečovacieho opatrenia je predovšetkým zvýšiť konečnú vymožiteľnosť práv, resp. peňažných pohľadávok veriteľov a zároveň reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zabavovanie sa exekučne postihnuteľného majetku dlžníka. Jedinou „majetkovou dispozíciou“ s Predmetnými nehnuteľnosťami však bolo dedičské konanie po smrti manžela žalovanej 2/ (Poručiteľa), kde na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve sa stali žalovaní 3/ a 4/ podielovými spoluvlastníkmi Predmetných nehnuteľností a zároveň bolo zriadené vecné právo doživotného bývania žalovanej 2/ v uvedených nehnuteľnostiach. Žalovaní teda nijakým spôsobom s uvedenou nehnuteľnosťou nenakladali, hoci na to mali dostatočný časový priestor. Vzhľadom k uvedenému navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil. 6. Žalovaný 4/ v podanom odvolaní so zriadením záložného práva k Predmetným nehnuteľnostiam nesúhlasil. Podľa uznesenia okresného súdu by totiž pohľadávka žalobcu mala byť vyplatená bytom, ktorý žalovaná 1/ (obžalovaná v trestnom konaní) nevlastní a zároveň by menovaná pripravila o strechu nad hlavou žalovaných 2/ - 4/, s tým, že skutočná dlžníčka (žalovaná 1/) by nezaplatila ani 1 €. Z písomností, ktoré mu boli doručované súdom, žalovaný 4/ zistil, že žalovaná 1/ požiadala o úver, špekulatívnym spôsobom získala podpisy k plnej moci od svojich starých rodičov (žalovanej 2/ a Poručiteľa), získala úver no nesplácala ho, podvodným spôsobom predala Sporný byt intervenientke (za čo je stíhaná), získala od nej peniaze, no opäť ich nepoužila na splácanie úveru. Žiadal súd, aby našiel inú variantu a vyplatenie úveru vymáhal od žalovanej 1/, ktorá je pracujúca a jedine zodpovedná za nesplácanie úveru. 7. Žalovaný 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ - 3/ uviedol, že nakoľko nemá právnické vzdelanie, relevantne sa k nemu vyjadriť nevie. Nie je mu však zrejmé, akým spôsobom chce žalovaná 1/ svoj dlh uhradiť a prečo tak neurobila už pred viac ako desiatimi rokmi 8. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 4/ v podstate zotrvala na obsahu vlastného odvolania. Doplnila však, že byt dotknutý zabezpečovacím opatrením užíva už 50 rokov a v jej veku 84 rokov je pre ňu akýkoľvek predaj a sťahovanie nemysliteľné. 9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniam uviedol, že sa s odvolaním napadnutým uznesením v plnom rozsahu stotožňuje. 10. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa ust. § 388 CSP zmenil (nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie) tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, a to z nasledovných dôvodov. 11. Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení, nastať. Zabezpečovacie opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov (strán sporu). Nariadením zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ (žalobca) nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania (strán sporu), cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie dôvodnosti obavy, že exekúcia bude ohrozená. Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo súvisí s jednak s tým, že oboznámenie ostatných účastníkov s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ešte pred jeho nariadením by mohol zmariť jeho účel, a navyše uvedený postup by oddialil možnosť jeho nariadenia. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu a kompletného spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd vyššie uvedené špecifiká zabezpečovacieho opatrenia dostatočne nezohľadnil. Hoci sa dá plne stotožniť s jeho záverom, že žalobca v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dostatočne osvedčil existenciu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo veci samej, čo je preukázané už len samotnou skutočnosťou, že podanej žalobe bolo (zatiaľ neprávoplatne) vyhovené rozsudkom okresného súdu č. k. 8C/12/2016-148 zo dňa 25. 4. 2017, nemožno však opomínať, že ďalším z predpokladov, aby mohol konajúci súd zabezpečovacie opatrenie nariadiť, je, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia (v prejednávanom prípade žalobca) osvedčil existenciu bezprostredného nebezpečenstva z ohrozenia exekúcie. Žalobca pritom svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil vo vzťahu k nebezpečenstvu z ohrozenia exekúcie len tým, že nie je možné vylúčiť stav, kedy pri výkone súdneho rozhodnutia nebude možné uspokojiť jeho pohľadávku z majetku žalovaných, pričom priamym dôsledkom takéhoto prípadu by bol výkon záložného práva k spornému bytu intervenientky. V podstate teda vychádzal z existencie dlhu voči jeho osobe zo strany žalovaných 1/ - 4/, z určitej miery pravdepodobnosti, že v exekučnom konaní jeho pohľadávku z majetku žalovaných 1/ - 4/ uspokojiť nebude možné a zo záveru, že v takomto prípade by bolo následkom uspokojenie jeho pohľadávky z majetku intervenientky. K uvedenému však odvolací súd v prvom rade uvádza, že existencia dlhu sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď táto len osvedčuje dôvodnosť nároku, ktorému je zabezpečovacím opatrením potrebné poskytnúť ochranu (m. m. R 20/1998, alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo/5/2012). Len osvedčenie dôvodnosti nároku (a to bez ohľadu na jeho výšku a dôvod vzniku) však na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje, keď ako už bolo uvedené vyššie, ďalšou podmienkou na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, v prejednávanom prípade osvedčenie skutočností, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (žalobcu) mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť uvedenou skutočnosťou najmä jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Ako však už správne uviedli žalovaní 1/ - 3/ v podanom odvolaní, žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil existenciu dôvodnej (t. j. objektívne preukázateľnej) obavy, že žalovaní 3/ a 4/ už vykonávajú konkrétne kroky, resp. aspoň majú v úmysle Predmetné nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve scudziť, prípadne zaťažiť a tým zmariť uspokojenie nároku žalobcu, a uvedené nezistil po preskúmaní spisu ani odvolací súd. Obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie nepredstavuje ani skutočnosť, že žalobca má zriadené záložné právo nie k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných 1/ - 4/, ale vo vlastníctve intervenientky, keď samotná táto skutočnosť jednak neukladá žalobcovi povinnosť uspokojovať svoju pohľadávku z majetku intervenientky (ale mu uvedený postup len umožňuje), a jednak nemá vplyv na existenciu vlastníckeho práva žalovaných 3/ - 4/ k Predmetným nehnuteľnostiam, ktorá sa od začatia konania nijakým spôsobom nezmenila, a teda ani vplyv na možnosť žalovaného uspokojiť svoju pohľadávku práve z tohto majetku. Odvolací súd pritom chápe snahu žalobcu zabezpečiť svoju pohľadávku iným spôsobom, ako záložným právom k nehnuteľnosti tretej osoby (intervenientky), a to za účelom zvýšenia istoty, že sa uspokojí z majetku svojich dlžníkov, a nie z majetku tejto tretej osoby, čím zároveň predíde iným prípadným súdnym konaniam, zároveň však dáva do pozornosti, že ani v podstatne nepriaznivejšej situácii, než v ktorej sa žalobca ocitol v prejednávanom prípade, napr. v prípade absolútneho zániku záložného práva napr. pre zničenie zálohu, by nebolo možné uvedenú situáciu riešiť zriadením záložného práva k inej nehnuteľnosti formou zabezpečovacieho opatrenia bez toho, aby bola splnená podmienka osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Táto podmienka by však, ako už bolo uvedené vyššie, nemohla byť odôvodnená len existenciou dlhu voči žalobcovi, ale muselo by byť osvedčené konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Povedané inak, ani zničenie predmetu zálohu by nezakladalo dôvody na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia k ďalšiemu majetku dlžníka, ak by nebolo osvedčené, že k zničeniu zálohu došlo zavinením dlžníka, alebo že tento uskutočňuje kroky smerujúce k tomu, aby prípadná exekúcia z jeho zvyšného majetku bola zmarená, či sťažená. Pokiaľ však v prejednávanom prípade žalovaní 3/ a 4/ nezavinili, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetu záložného práva (k Spornému bytu) zo žalovanej 1/ na intervenientku, a zároveň nebolo osvedčené, že by so svojim nehnuteľným majetkom, ktorý tvoria Predmetné nehnuteľnosti, akýmkoľvek spôsobom nakladali, alebo aspoň mienili nakladať, žalobca neosvedčil existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia svojej prípadnej exekúcie a z tohto dôvodu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia okresným súdom na mieste nebolo. 13. Vzhľadom k všetkému už uvedenému vyššie neostávalo odvolaciemu súdu nič iné len odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť. 14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).