Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/27/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200604 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716200604.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu, v spore žalobcov 1/ W. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. H. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ D. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. H. XXXX/ XX, XXX XX D., obaja zastúpení advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovanému SEKIER, s. r. o., so sídlom Námestie SNP č. 37, 960 01 Zvolen, IČO: 31 692 885, zastúpený Ulianko & partners s. r. o., so sídlom Námestie SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, v konaní o uloženie povinnosti žalovanému vykonať ročné vyúčtovanie nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/14/2016-97 zo 14. septembra 2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdzuje. II. Vo výroku o trovách konania mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov prvoinštančného konania. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie vyhovel v celom rozsahu žalobe žalobcov a žalovanému uložil vykonať pre žalobcov 1/ a 2/ ročné vyúčtovanie za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobia od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2012, od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 a od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014 v lehote 15 dní od právoplatnosti svojho rozsudku. Podľa dôvodov rozhodnutia sú žalobcovia nájomníkmi bytu č. X na 2. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súpisného čísla XXXX postaveného na parcele CKN XXXX zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. V. v prospech žalovaného v podiele 1/1, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 6209/132520 na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 1. marca 2000 na dobu neurčitú. Žalobcovia mali podľa zmluvy o nájme bytu právo užívať byt a jeho príslušenstvo vrátane spoločných a iných priestorov vymedzených bližšie v evidenčnom liste, ktorý mal byť prílohou zmluvy. Žalobcom ako nájomcom vznikla podľa zmluvy dňom jej uzavretia povinnosť platiť prenajímateľovi nájomné za byt a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Nájomné za byt vrátane preddavkov za služby spojené s užívaním bytu mali žalobcovia platiť preddavkovo mesačne pozadu s tým, že prenajímateľ vykoná ročné vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu do 5 mesiacov nasledujúceho kalendárneho roka „spôsobom uvedeným v predchádzajúcom odstavci“. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu vznikol nájomný vzťah podľa § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) a keďže Občiansky zákonník v § 696 pri spôsobe výpočtu nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a spôsobe ich platenia iba odkazuje na osobitný právny predpis (ktorý nebol prijatý - poznámka odvolacieho súdu), vznikol žalovanému podľa bodu 2 zmluvy o nájme bytu v časti podtextu: „Ročné úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu“ zmluvný záväzok podľa § 489 v spojení s § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka vykonať ročné vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu do 5 mesiacov nasledujúceho kalendárneho roka. Žalovaný v zmysle prevzatého záväzku vyúčtovanie preddavkovo zaplatených úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu v rokoch 2008 a 2009 aj vykonal. 1.1 Námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú s poukazom na dátum podania žaloby na súd 19. január 2016 a prvé vyúčtovanie za žalované obdobie mal žalovaný vykonať do 31. 05. 2013. Žaloba bola podaná v trojročnej premlčacej dobe podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obranu žalovaného, že súd mu nemôže uložiť povinnosť nevyplývajúcu zo zákona s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26Cdo/79/2005 súd prvej inštancie neuznal za dôvodnú s odpoveďou, že žalovanému vznikol zmluvný záväzok uskutočniť vyúčtovanie preddavkových platieb za poskytnuté služby spojené s užívaním bytu a súd mu neukladal povinnosť uskutočniť toto vyúčtovanie na základe zákona. 1.2 Žalobcom s odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) priznal súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu v celom rozsahu zamietol, eventuálne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ a h/ C. s. p.). 2.1 Nedostatok procesnej podmienky videl žalovaný v tom, že žalobcami navrhovaný rozsudočný petit nebol určitý a vykonateľný, napriek tomu súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 161 C. s. p. a vady žaloby neodstránil. Rozsudok súdu prvej inštancie pre absenciu nezameniteľného označenia bytu v žalobnom petite a vo výroku rozsudku a nešpecifikovanie, o aké konkrétne plnenia spojené s užívaním bytu pri vykonaní ročného zúčtovania sa má jednať, nie je vykonateľný. Z hľadiska určitosti a vykonateľnosti petitu a výroku rozsudku je podľa názoru žalovaného nevyhnutné konkretizovať nielen obdobie, ale aj typ, charakter a označenie plnení a služieb, ktoré sa s daným bytom poskytovali a žalobcami využívali, pretože z vykonaného dokazovania ani rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné nesporne určiť, ktoré plnenia sa v rozhodnom období žalobcom bývajúcim v byte žalovaného poskytovali a za ktoré plnenia má byť vyúčtovanie vykonané. V nájomnej zmluve uvedené právne predpisy vyhláška č. 60/1964 Zb. ako aj príslušné výmery Ministerstva financií Slovenskej republiky už v období rokov 2012 až 2014 neboli platné. Žalovaný ďalej zdôrazňoval, že v roku 2008 došlo v spoločnosti k celkovej zmene vlastníckej a riadiacej štruktúry. Noví majitelia a štatutárni zástupcovia vstúpili do už existujúcich vzťahov a nemohli obsah nájomnej zmluvy medzi žalobcami a žalovanými pre neochotu žalobcov meniť. Opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26Cdo/79/2005, podľa ktorého súd nemôže zasahovať a meniť zmluvný vzťah založený medzi sporovými stranami a tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26Cdo/2240/2007, podľa ktorého výška nájomného a spôsob jeho výpočtu, resp. výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu a spôsob jej výpočtu predstavujú samostatné obsahové náležitosti zmluvy o nájme bytu a tomu musí zodpovedať aj ich slovné vyjadrenie. Podľa názoru žalovaného mal súd prvej inštancie zamietnuť žalobu, pretože podľa § 43 Občianskeho zákonníka sú účastníci povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo mohlo viesť k vzniku rozporov. Dôkazná povinnosť preukázať existenciu zmluvnej povinnosti žalovaného zaťažovala žalobcov a je vylúčené, aby súd dopĺňal neexistujúce ustanovenia nájomnej zmluvy a označoval správanie sa sporových strán v zmluvnom vzťahu za obvyklé alebo bežnú prax, nakoľko pre splnenie podmienky obvyklosti je potrebná pravidelnosť alebo opakovanie rovnakej činnosti, avšak vykonaným dokazovaním nebolo žalobcami preukázané, že by po 27. 03. 2008, kedy došlo k zmene vlastníckych a riadiacich vzťahov v spoločnosti žalovaného, bolo vykonaných viac ako jednoročné vyúčtovanie. 2.2 Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa názoru žalovaného postihnuté vadou podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.. Súd prvej inštancie porušil právo žalovaného na spravodlivý proces tým, že svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo neodôvodnil, v dôvodoch rozhodnutia neuviedol, akými úvahami bol pri rozhodovaní vedený, aké skutočnosti boli pre rozhodnutie súdu prvej inštancie smerodajné a z akého dôvodu sa inými dôležitými skutočnosťami vôbec nezaoberal. Rozhodnutie súdu musí vychádzať z takého výkladu príslušnej právnej normy, ktorý zodpovedá jej obsahu. V opačnom prípade sa považuje rozhodnutie súdu za arbitrárne a takýto výklad súdu za postup rozporný s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky aj s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s princípom právneho štátu. 2.3 Podľa článku 2 Civilného sporového poriadku rozhodnutia súdu musia byť predvídateľné a v súlade s princípom právnej istoty. Strany sporu by nemali byť zaskočené možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy a tiež bez toho, aby takáto prípadná odchýlka od ustálenej rozhodovacej praxe v rozhodnutí súdu bola dôkladne a presvedčivo odôvodnená. Vyhovenie žalobe žalobcov z dôvodov vymedzených v odôvodnení rozsudku je podľa názoru žalovaného porušením princípu právnej istoty. 2.4 Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania žalovaný namietal, že tento výrok je neurčitý a nevykonateľný z dôvodu, že neobsahuje informáciu o tom, kto a komu musí zaplatiť náhradu trov konania. 3. Žalobcovia označili odvolanie žalovaného za nedôvodné. Tvrdili, že primeraným spôsobom špecifikovali nielen byt, na ktorý sa povinnosť vykonať ročné zúčtovanie vzťahuje, ale aj rozsah plnení, ktoré má žalovaný vyúčtovať, pričom rozsah týchto plnení sa v porovnaní s ročnými vyúčtovaniami za roky 2007 a 2008, ktoré žalovaný vykonal, nezmenil. Zmena vlastníckej a riadiacej štruktúry spoločnosti žalovaného nemá vplyv na povinnosti vyplývajúce z platnej zmluvy. Žalovaný nepreukázal, že by z jeho strany bol žalobcom 1/ a 2/ predložený návrh na zmenu platnej a účinnej nájomnej zmluvy. Navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. 4. Konanie na súde prvej inštancie začalo 19. januára 2016 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) a súd prvej inštancie rozhodol už za účinnosti Civilného sporového poriadku aplikujúc jeho ustanovenia v súlade s § 470 ods. 1, 2 C. s. p.. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C. s. p. postupuje v konaní s ohľadom na príkaz vyplývajúci z § 470 ods. 1, 2 C. s. p., taktiež podľa účinného procesnoprávneho predpisu a dôvodnosť odvolania žalovaného z hľadiska ním vymedzených odvolacích dôvodov, ktorými je podľa § 380 ods. 1 C. s. p. viazaný posúdil po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že zákonné podmienky pre jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. splnené neboli. Odvolací súd nedoplnil ani neopakoval dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie z dôvodu, že skutkový stav zistený prvoinštančným súdom považuje za úplný a postačujúci aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací súd dospel k názoru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. vo veci samej, o uloženej povinnosti žalovanému vykonať ročné vyúčtovania potvrdiť a obsahovo správne rozhodnutie o trovách konania podľa § 388 C. s. p. zmeniť z dôvodu nesprávne formulovaného výroku rozhodnutia v tejto časti. 5. Odvolacie námietky žalovaného proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie možno zhrnúť nasledovne: a) súd nemal konať, rozhodovať o neúplnej a neurčitej žalobe, b) súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že žalovanému vznikla zmluvná povinnosť vykonať vyúčtovanie preddavkových platieb žalobcov na plnenia spojené s užívaním bytu, c) súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď žalovanému uložil povinnosť nevyplývajúcu mu zo zákona ani zo zmluvy, d) nedostatočným odôvodnením rozhodnutia porušil súd prvej inštancie právo žalovaného na spravodlivý proces, e) výrok o trovách konania je nevykonateľný. 6. Zo spisu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou Okresnému súdu Zvolen 19. januára 2016 žalobcovia po opise rozhodujúcich skutočností, že sú nájomníkmi bytu č. X na 2. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súpisného čísla XXXX zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie V. ako vlastníctvo žalovaného v podiele 1/1, žiadali žalovanému uložiť povinnosť do 15 dní od doručenia rozkazu na plnenie vykonať pre žalobcov ročné vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie rokov 2012, 2013 a 2014 s odôvodnením, že takáto povinnosť vyplýva žalovanému zo zmluvy o nájme bytu, ale si ju neplní. Žaloba podľa názoru odvolacieho súdu spĺňala náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 79 vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku, keď v ňom boli označení navrhovatelia a odporca, boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce uplatnený nárok, boli navrhnuté dôkazy na preukázanie tvrdení navrhovateľov a bolo zrejmé, čoho sa týmto návrhom navrhovatelia domáhajú - uloženia povinnosti žalovanému (odporcovi) vykonať vyúčtovanie nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1. marca 2000. V prvom vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie 07. apríla 2017 sa žalovaný bránil tým, že pre každý rok trvania nájmu vykonal ročné zúčtovanie úhrad zo strany nájomcov, ale žiadny právny predpis mu neukladá povinnosť s výsledkami vyúčtovania oboznámiť aj nájomcov. V ďalšom vyjadrení z 30. júna 2017 rozvíja žalovaný túto teóriu s tvrdením, že povinnosť uskutočniť vyúčtovanie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu má žalovaný len voči sebe samému ako prenajímateľovi za účelom zistenia, či má nájomca nedoplatky alebo preplatky a opätovne uvádza, že „jednotlivé na seba časovo logicky a ekonomicky nadväzujúce ročné vyúčtovania boli žalovaným riadne vykonané v súlade s nájomnou zmluvou v jej platnom znení, avšak tieto žalovaný nemá žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť žalobcom doručovať, či ich obsah nejako oznamovať“. Zo zmluvy o nájme bytu nemajú podľa názoru žalovaného žalobcovia právny nárok domáhať sa v súdnom konaní uloženia povinnosti žalovanému oznámiť výsledok vyúčtovania za jednotlivé roky. Na pojednávaní dňa 14. septembra 2017 zástupkyňa žalovaného vysvetlila, že ročné vyúčtovania dodaných služieb v rokoch 2008 a 2009 v zmysle nájomnej zmluvy boli uskutočnené, ale po zmene vlastníckych vzťahov spoločnosti žalovaného pre odlišný „právny výklad“ už ďalšie vyúčtovania služieb žalobcom zasielané neboli. Zo zmluvy o nájme bytu z 1. marca 2000 podpísanej za žalovaného zástupcom Mestský podnik bytového hospodárstva spol. s r. o. Zvolen súd prvej inštancie vyvodil, že prenajímateľovi vznikla zmluvná povinnosť vykonať ročné vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu do 5 mesiacov nasledujúceho kalendárneho roka a žalobe vyhovel. 7. Existenciu nájomného vzťahu vzniknutého podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný nepopiera a sám uvádza, že po zmene vlastníckych vzťahov spoločnosti SEKIER, s. r. o. Zvolen vstúpil podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka do právneho postavenia prenajímateľa a prevzal jeho práva a povinnosti. Občiansky zákonník v § 696 citovanom aj súdom prvej inštancie ustanovuje, že spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis a že úhrada za plnenia s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak, ale žiadny takýto osobitný právny predpis prijatý nebol. Vyhláška Ústrednej správy pre rozvoj miestneho hospodárstva z 26. marca 1964 č. 60/1964 Zb. o úhrade za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu, ktorá ustanovovala spôsob výpočtu nájomného za byt aj povinnosť nájomcov bytu platiť mesačné preddavky za jednotlivé druhy služieb dodávaných spolu s nájmom bytu, ako aj povinnosť prenajímateľa zúčtovať preddavky za jednotlivé služby najneskôr s vyúčtovaním vykurovacej sezóny bola zrušená pre Slovenskú republiku vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 375/1999 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 87/1996, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách počnúc dňom 1. januára 2000, žiadnym spôsobom sa to však neodrazilo na ustanoveniach Občianskeho zákonníka upravujúcich nájom bytu, oprávnenie nájomcu požívať aj plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu (§ 688 OZ) ani jeho povinnosti platiť preddavkovo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu spolu s nájomným, ak sa účastníci nájomnej zmluvy nedohodnú inak (§ 696 OZ). Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že žiaden zákon v súčasnosti neukladá žalovanému ako prenajímateľovi bytu povinnosť vykonávať ročné zúčtovanie preddavkov na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, ale ani žiaden zákon nezakazuje dohodnúť si takúto povinnosť v zmluve o nájme bytu. S odstupom času 18 rokov nie je možné posudzovať perfektnosť zmluvných dojednaní, ktoré medzi účastníkmi zmluvy uzatváranej v aktuálnom čase neboli sporné. V zmluve o nájme bytu bolo jednoznačne dohodnuté, že okrem nájomného budú žalobcovia preddavkovo platiť úhrady aj za plnenia poskytované s užívaním bytu a dokonca bola dohodnutá aj sankcia za nedodržanie termínu preddavkových platieb na plnenia spojené s užívaním bytu a jednoznačne a zrozumiteľne bola v tejto zmluve zakotvená aj povinnosť prenajímateľa vykonať ročné vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu do 5 mesiacov nasledujúceho kalendárneho roka. 8. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil text zmluvy o nájme bytu, že žalovaný prevzal na seba zmluvný záväzok zúčtovať preddavky na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu do 5 mesiacov nasledujúceho kalendárneho roka za každý rok. Prenajímateľom v čase uzavretia zmluvy o nájme bytu bola spoločnosť SEKIER, s. r. o., so sídlom vo Zvolene. Zmena vlastníckych vzťahov v tejto spoločnosti nemá žiadny vplyv na prevzatý zmluvný záväzok žalovaného. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že tento svoj záväzok splnil, žiadnym spôsobom to v konaní nepreukázal. Nelogická je jeho obrana, že povinnosť uskutočniť vyúčtovanie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu je povinnosťou voči sebe samému a nie voči nájomcovi, ktorý platí mesačné preddavky na služby spojené s nájmom bytu a už len význam slova preddavok = záloha, suma vydaná pred zročnosťou niečoho v sebe zahŕňa právo na zúčtovanie, pretože ide o cenu niečoho určenú odhadom s očakávaním určenia presnej výšky konkrétnej povinnosti plniť podľa určených kritérií. 9. Súd prvej inštancie rozhodnutím o uložení povinnosti žalovanému uskutočniť ročné vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu pre žalobcov 1/ a 2/ nezasiahol do zmluvného vzťahu medzi žalobcami a žalovaným, len uložil žalovanému povinnosť splniť to, na čo sa vo vzťahu k žalobcom zmluvne zaviazal. Žalovaný si vo vyjadreniach odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že v súlade s platnou nájomnou zmluvou vykonal vyúčtovanie každoročne, ale len pre seba a na druhej strane tvrdí, že žiadna takáto povinnosť mu nevznikla. 9.1 Zákonná povinnosť uskutočniť vyúčtovanie úhrad za plneniach spojené s užívaním bytu vlastníkom bytu je uložená spoločenstvu vlastníkov bytov a správcovi bytov zákonom č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov čo potvrdzuje, že vo vzťahu užívateľ bytu a dodávateľ služieb spojených s užívaním bytu (vykurovanie, voda, osvetlenie spoločných priestorov) sa má vykonať vyúčtovanie preddavkových platieb so skutočnou cenou dodaných služieb, teda súdom uložená povinnosť nie je „prekvapivá“. 9.2 Povinnosť vyúčtovať užívateľom bytu úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu vyplýva aj zo stanoviska Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 16. 07. 1981, Cpj 164/80 uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 4/1983. Žalobcovia nemôžu byť ukrátení o právo na vyúčtovanie len z dôvodu, že zákonodarca opomenul v týchto otázkach upraviť vzťah prenajímateľa bytu a nájomcu bytu. 10. K výhradám žalovaného vo vzťahu k výroku rozsudku súdu prvej inštancie, o ktorom žalovaný tvrdí, že nie je vykonateľný, pretože v ňom nie sú konkretizované služby, cenu ktorých má žalovaný vyúčtovať ani spôsob, akým sa má vyúčtovanie uskutočniť a nie je označený byt, ku ktorému sa má vyúčtovať vzťahovať odvolací súd uvádza, že tvrdenie žalobcov o tom, že v rovnakom rozsahu ako v roku 2008 a 2009 sa poskytovali plnenia spojené s užívaním bytu aj v žalovanom období rokov 2012, 2013 a 2014 žalovaný v konaní nerozporoval, preto sa tieto skutkové tvrdenia žalobcov podľa § 151 ods. 1 C. s. p. považujú za nesporné. Žalovaný netvrdí, že žalobcovia sú nájomcami viacerých bytov. Zmluvu o nájme bytu považuje za platnú, tak mu musí byť zrejmé, ktorý byt žalobcovia užívajú. Ak žalovaný v konaní tvrdil, že jednotlivé na seba časovo logicky a ekonomicky nadväzujúce ročné vyúčtovania boli žalovaným riadne vykonané znamená to, že mu je úplne jasné, aké vyúčtovanie po ňom žalobcovia požadujú. Žalobcovia ani nedokážu označiť doklady, z ktorých má žalovaný pri vyúčtovaní úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu vychádzať z dôvodu, že zmluvy s dodávateľmi neuzatvárali oni ako nájomcovia, ale žalovaný ako prenajímateľ. V skutkovo a právne obdobnej veci Najvyšší súd Českej republiky rozsudkom z 24. mája 2016 sp. zn. 26Cdo/1261/2015 rozhodol, že nájomca bytu má právo žiadať po prenajímateľovi predloženie dokladov, z ktorých vychádza príslušné vyúčtovanie služieb a tento nárok je možné uplatniť žalobou na súde v prípade, že prenajímateľ jeho žiadosti nevyhovie. V žalobe nemusia byť tieto doklady označené jednotlivo, ale postačí vymedziť ich súhrnným údajom umožňujúcim identifikovať súbor uvedených dokladov ako celok. Najvyšší súd Českej republiky v tomto rozhodnutí dôvodil, že podľa § 788 Občianskeho zákonníka vzniká nájomcovi na základe nájomnej zmluvy vedľa práva užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenia domu, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu. Tomuto právu nájomcu zodpovedá aj jeho povinnosť platiť popri nájomnom aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu v zmysle § 696 Občianskeho zákonníka. Aby prenajímateľ nemusel počas zúčtovacieho obdobia znášať náklady na dodávku služieb sám, obvykle dojednávajú účastníci nájomného pomeru v nájomnej zmluve povinnosť nájomcu platiť prenajímateľovi pravidelné zálohy na úhrady za služby. Pretože úhrada služieb prostredníctvom zálohového plnenia je úhradou predbežnou a nie konečnou, imanentnou potrebou uvedeného spôsobu platenia úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu je aj výpočet skutočných nákladov čerpaných služieb a ich porovnanie s úhrnom poskytnutých záloh. Tento postup sa nazýva vyúčtovanie služieb. S odkazom na ďalšie svoje rozhodnutie z 26. 11. 2003 sp. zn. 21Cdo/803/2002 Najvyšší súd Českej republiky uviedol, že nájomca má právo sa zoznámiť aj s dokladmi, o ktoré sa opiera vyúčtovanie, inak by nemal žiadny právny prostriedok k tomu, aby mohol výsledok vyúčtovania spochybniť. Citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sú podľa názoru odvolacieho súdu aplikovateľné aj na prejednávanú vec z dôvodu totožnej právnej úpravy. Tieto rozhodnutia len potvrdzujú správnosť záveru súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného uskutočniť ročné zúčtovanie preddavkov na plnenia spojené s užívaním bytu. V zmysle citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26Cdo/1261/2015 nie je potrebné, aby žalobca bližšie konkretizoval svoju požiadavku, akým spôsobom sa má ročné vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu uskutočniť, pretože služby dodával žalovaný, ktorý má všetky podklady k tomu, aby zúčtovanie preddavkov na tieto služby vykonal. 11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na správnych skutkových zisteniach o obsahu zmluvy o nájme bytu, o charaktere vzťahu medzi žalobcami a žalovaným (nájomcovia bytu, prenajímateľ bytu) a tento vzťah súd prvej inštancie správne podriadil pod ustanovenia § 685 a § 696 Občianskeho zákonníka a vyvodil správny právny záver, že žalovanému vznikla podľa § 489 zmluvná povinnosť uskutočniť vyúčtovanie preddavkov zaplatených žalobcami na úhrady za plnenia poskytované s nájmom bytu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je zrozumiteľne odôvodnené, neobstojí preto námietka žalovaného, že nedostatočným odôvodnením rozhodnutia porušil súd prvej inštancie právo žalovaného na spravodlivý proces. 12. Žalovaný dôvodne vytýka v odvolaní len to, že výrok o trovách konania v rozhodnutí súdu prvej inštancie nie je určitý a vykonateľný z dôvodu, že z neho nie je zistiteľné, kto, komu a kedy má povinnosť zaplatiť náhradu trov konania. V tejto časti odvolací súd podľa § 388 C. s. p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovanému uložil podľa § 255 ods. 1 C. s. p. povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov prvoinštančného konania z dôvodu ich plného úspechu v konaní. Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania je viazaná na určenie výšky trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/41/2016). 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd rovnako podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a v plnom rozsahu úspešným žalobcom v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov odvolacieho konania do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania vydaného súdom prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C. s. p.. 14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).