Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/64/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716201149 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716201149.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. Z. XXX/XX, V., zast. Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovaným: 1) N. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX/X, I. M., 2) O. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX/X, I. M., obaja zast. Mgr. et Mgr. Lívia Kosťová, advokátka so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie 2.000,- Eur s prísl, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 3. novembra 2016, č. k.: 6C/24/2016-91, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalobu zamieta a žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia 2.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 29. 01. 2016 do zaplatenia. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. 3. Konštatoval, že žalobkyňa sa voči žalovaným domáhala zaplatenia 2.000,- Eur z titulu užívania nehnuteľnosti (rodinného domu) žalovanými bez právneho titulu. Žalobkyňa tvrdila, že sa stala vlastníčkou tejto nehnuteľnosti od 01. 06. 2015. Žalovaní neboli ochotní podpísať zmluvu o nájme nehnuteľnosti, ktorá bola písomne vypracovaná žalobkyňou a neskôr žalobkyňa vyzvala žalovaných na uzatvorenie tejto zmluvy. Nárok si uplatnila z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 2.000,- Eur ako súčet štyroch súm 500,- Eur majúc za to, že čiastka 500,- Eur je čiastkou adekvátnou a zodpovedajúcou za užívanie dotknutej nehnuteľnosti žalovanými. 4. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa súdu nepredložila žiaden relevantný dôkaz svedčiaci o tom, že ňou požadovaná výška „nájomného“ v sume 500,- Eur, je čiastkou zodpovedajúcou a primeranou za užívanie dotknutých nehnuteľností žalovanými. Súdu nebola predložená ani iná analogická nájomná zmluva z danej lokality, nebolo predložené žiadne písomné potvrdenie či už realitnej kancelárie alebo iného obchodníka s nehnuteľnosťami, z ktorého by bolo možné minimálne komparáciou zistiť, či čiastka 500,- Eur je čiastkou zodpovedajúcou alebo nie. Pretože súd už v tomto prípade nemohol vykonávať dokazovanie nad rámec dôkazov, ktoré navrhnú sporové strany, považoval nárok žalobkyne za nepreukázaný, a preto žalobu z procesných dôvodov zamietol. 5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Žiadala ho zmeniť tak, že odvolací súd žalobe v plnom rozsahu vyhovie, eventuálne, aby odvolací súd posúdil, že sú tu splnené podmienky pre zrušenie rozsudku a aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal vady uvedené v § 365 ods. 1 CSP, a to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b), konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d). 6. Poukázala na nepreskúmateľnosť, neurčitosť, nezrozumiteľnosť a zmätočnosť napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia jasne vyplýva, že súd nesprávne zistil skutkový stav. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa si uplatnila nárok z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 2.000,- Eur ako súčet štyroch súm po 500,- Eur majúc za to, že čiastka 500,- Eur je čiastkou adekvátnou a zodpovedajúcou za užívanie dotknutej nehnuteľnosti žalovanými. Ďalej uvádza, že žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že ňou požadovaná výška nájomného v sume 500,- Eur je čiastkou zodpovedajúcou a primeranou za užívanie nehnuteľnosti žalovanými. 7. Je pravdou, že v konaní si uplatnila nárok titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 2.000,- Eur s príslušenstvom, avšak ide o nárok spočívajúci zo súčtu výšky obvyklého mesačného nájomného v danom čase a mieste vo výške 250,- Eur za obdobie od 1. 6. 2015 do 29. 1. 2016, t. j. 8 mesačných platieb obvyklého nájomného. Nikdy nepožadovala a netvrdila, že suma vo výške 500,- Eur je sumou adekvátnou zodpovedajúcou za užívanie dotknutej nehnuteľnosti, čo vyplýva aj zo samotnej žaloby ako aj ústnych vyjadrení prezentovaných na pojednávaní dňa 3. 11. 2016. 8. Odhliadnuc od nesprávnej sumy 500,- Eur ak súd nemal za preukázanú výšku uplatňovaného nároku, mal možnosť rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa ustanovenia § 214 CSP, prípadne čiastočným rozsudkom podľa ustanovenia § 213 CSP. Ani jeden procesný inštitút súd prvej inštancie nevyužil. Na prvom pojednávaní podľa ustanovenia § 181 ods. 2 CSP súd uviedol, že nárok žalobkyne je jednoznačne daný, nič viac k danej veci neuviedol. Preto je toho názoru, že súd rozhodol formálne a z tohto dôvodu považuje výkon spravodlivosti za arbitrárny. 9. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súhlasia s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Dôvody, ktoré žalobkyňa v odvolaní uvádza, sú nedôvodné a odvolanie bolo podané iba účelovo. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala a nepredložila relevantné dôkazy svedčiace a presne špecifikujúce výšku sumy požadovanej žalobkyňou v konaní. Žalobkyňa nenavrhla v konaní žiadne prostriedky procesného úkonu, ktorými by aspoň sčasti verifikovala výšku svojho uplatňovaného nároku tak, ako to predpokladá ustanovenie § 149 CSP. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. decembra 2008, sp. zn. 6 Obdo 16/2008, podľa ktorého základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý. 10. Čo sa týka názoru žalobkyne, že súd prvej inštancie vykonal celé pojednávanie formálne a jeho rozhodnutie je arbitrárne, predčasné a nepreskúmateľné, s týmto sa nestotožnili, pričom toto tvrdenie možno považovať za obštrukčne zvolenú právnu obranu s cieľom vrátiť vec na súd prvej inštancie. Podľa jej názoru súd prvej inštancie správne vykonal dôkazy a správne ich vyhodnotil, skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo vyšli najavo inak. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s procesným útokom žalobcu. Z tohto dôvodu žiadali odvolací súd, aby potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a žalobcu zaviazal na úhradu trov konania. 11. Žalobkyňa následne repliku nepodala. 12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). 13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, keď k jeho vydaniu došlo na základe porušenia procesných práv žalobkyne, v dôsledku ktorých týmto nesprávnym procesným postupom okresný súd znemožnil žalobkyni, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (odvolací dôvod podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP ). Taktiež súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP ). 14. Zákonným dôvodom na zrušenie rozhodnutia je existencia takej vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 15. Ďalším odvolacím dôvodom, na základe ktorého odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu, je námietka vád, ktoré spočívajú v skutkových zisteniach, ktoré sa prejavili v nevykonaní dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale aj v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré nakoniec vyústilo do nesprávnych skutkových zistení. Odvolací súd dodáva, že okresný súd pochybil v tom, že nevykonal relevantné dôkazy, ale jeho rozhodnutie o nevykonaní dôkazov bolo dôsledkom takého právneho posúdenia, ktoré odvolací súd posúdil ako nesprávne. Súd prvej inštancie pochybil tým, že vec nesprávne právne posúdil spôsobom uvedeným vyššie a zároveň následkom tohto pochybenia nevykonal navrhované dokazovanie, resp. neumožnil žalobkyni na svoje tvrdenia predložiť dôkazy zákonom predpokladaným spôsobom. 16. Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa domáha nároku vyplývajúceho z bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v tom, že žalovaní užívajú rodinný dom bez právneho dôvodu, pričom žalovaní nepristúpili na uzavretie nájomnej zmluvy. Žalobkyňa tvrdí, že je vlastníčkou rodinného domu, na preukázanie čoho navrhuje vykonať dôkaz výpisom z listu vlastníctva. Svoj nárok vyčíslila v mesačnej výške nájomného v sume 250,-Eur, pričom výška bezdôvodného obohatenia od 1. 6. 2015 do 29. 1. 2016 spolu prestavuje žalovanú sumu 2.000,- Eur. 17. Z rozsudku okresného súdu vôbec nevyplýva, že by tento vykonal akékoľvek dokazovanie, odôvodnenie rozhodnutia obsahuje len tvrdenia a nedôvodne nakopírované ustanovenia Civilného sporového poriadku bez bližšieho vysvetlenia, ako tieto aplikoval a v akej súvislosti. Z rozhodnutia nevyplýva dôkaz, ktorý bol navrhnutý a priložený žalobkyňou, že táto je vôbec vlastníčkou danej nehnuteľnosti. Pokiaľ súd v bode 3 odôvodnenia poukazuje na to, že vykonal tam vymenované dôkazy, daný postup nie je akceptovateľný, pretože súhrnné vymenovanie dôkazov nemá opodstatnenie v rámci odôvodnenia rozhodnutia, naviac, ak tieto súd vymenuje, avšak následne neuvedie, čo z nich zistil, prečo ich vykonal, prípadne, ktoré dôkazy nevykonal, alebo z nich nevychádzal. Naviac, súd konštatuje, nie že vykonal dokazovanie, ale na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podanej žaloby, prípadne pripojených listín, ktorými žalobkyňa žiadala vykonať dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení, zistil určité skutkové závery, pričom tieto vôbec nezahrnul do skutkovej vety. 18. Okresný súd v podstate nedospel k žiadnemu skutkovému záveru, konštatuje v bode 20 odôvodnenia, aký je obsah podanej žaloby, pričom nie je zrejmé, či tieto tvrdenia považuje za preukázané alebo nie, či ide len o konštatovanie obsahu žaloby alebo aj skutkový záver, keď uvádza, že žalobkyňa si v podstate uplatnila z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 2.000 EUR ako súčet štyroch súm po 500 EUR majúc za to, že čiastka 500 EUR je čiastkou adekvátnou a zodpovedajúcou za užívanie dotknutej nehnuteľnosti. 19. Pokiaľ by súd v rozhodnutí uviedol, aké sú tvrdenia žalobkyne, musel by vychádzať z písomného vyhotovenia žaloby ako aj zápisnice o pojednávaní zo dňa 3. novembra 2016, kde právny zástupca žalobkyne predniesol návrh, pričom z jeho prednesu jednoznačne vyplýva, že uplatňuje nárok vo výške 250,- Eur mesačne za konkretizovanú dobu. Z tohto dôvodu skutkový záver súdu je nesprávny, pričom z neho vyvodzoval aj právne závery, že suma 500,- Eur nie je primeraná čiastka za užívanie nehnuteľnosti. 20. Svoje právne závery súd založil na tom, že žalobkyňa nepredložila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ohľadom primeranosti výšky nájomného. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 3. novembra 2016 vyplýva, že po prednese právnych zástupcov strán sporu sudca podľa § 181 ods. 2 CSP určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, avšak zo zápisnice nevyplýva, ktoré sú to konkrétne, ide iba o všeobecnú konštatáciu znenia citovaného ustanovenia. Z obsahu spisu vyplýva, že súd vykonal výsluch žalovanej 1/, pričom však v odôvodnení rozhodnutia síce uvádza obsah jej výpovede, avšak neuvádza, čo z tejto výpovede zistil. V podstate ide o jediný vykonaný dôkaz pred okresným súdom, pretože z obsahu zápisnice nevyplýva, že by súd vykonal akýkoľvek iný dôkaz, ktorý žalobkyňa navrhla. 21. Okresný súd v bode 10 poukazuje na ustanovenie § 204 CSP, ktorý upravuje spôsob, ako sa vykonáva dôkaz listinou, pričom v zápisnici o pojednávaní je poznamenané, že súd nevykoná oboznamovanie listín, čo je síce v súlade s týmto ustanovením, no i napriek tomu vždy musí byť vykonanie dôkazu listinou zaznamenané a musí vždy byť zrejmé, aké informácie súd z istiny čerpal (§ 98 a 99 CSP). 22. Žalobkyňa tvrdila, že je vlastníčka nehnuteľnosti, žalovaní nehnuteľnosť užívajú bez právneho dôvodu, preto požaduje bezdôvodné obohatenie 250,- Eur mesačne (§ 150 ods. 1 CSP ). Z obsahu spisu však vyplýva, že na toto tvrdenie, pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, žalobkyňa skutočne neposkytla skutkové tvrdenie, na základe čoho požaduje takúto výšku, taktiež na svoje tvrdenie neposkytla žiaden dôkaz. V takomto prípade súd môže vyzvať stranu sporu na doplnenie skutkových tvrdení podľa § 150 ods. 2 CSP, ktoré umožňuje súdu korigovať situáciu, keď strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, ktorej nesplnenie by inak malo príliš drakonický následok. Citované ustanovenie zo strany súdu predstavuje materiálne vedenie sporu, zásadu, ktorá je súčasťou nového procesného poriadku. Súd má vyzvať stranu sporu, ktorá má bremeno tvrdenia, na doplnenie tvrdení najmä vtedy, keď strana nepredložila dostatočne substancované tvrdenia. Treba zdôrazniť, že výzva na takéto doplnenie musí byť aj primerane konkretizovaná. V zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, pričom v zmysle ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 23. Je pravdou, že Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov. Napriek tomu sa nový civilný proces hlási k sociálnej koncepcii civilného procesu, ktorá sa prejavuje v tom, že prejednacia zásada sa prelamuje a súdu je umožnené viesť konanie materiálne. Strany sú povinné tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Sporový poriadok však dáva súdu oprávnenie požadovať doplňujúce informácie a ukladať povinnosti stranám za účelom zistenia týchto informácií, čo predstavuje nástroje na zabezpečenie dostatočného, určitého a zrozumiteľného podkladu pre dokazovanie. Civilný sporový poriadok obsahuje ustanovenia, ktoré sú materiálnym korektívom prísne kontradiktórneho konania. Takýmto ustanovením je už aj citované ustanovenie § 150 ods. 2 CSP. V tomto prípade procesná povinnosť strán tvrdiť skutkové okolnosti a navrhovať dôkazy je doplnená oprávnením súdu požadovať ďalšie vysvetlenie. Ak súdu chýbajú podstatné rozhodujúce skutočnosti, môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia, čo sa stalo v danom prípade, keď súd nemá dostatočnú informáciu, pokiaľ ide o výšku uplatňovanej sumy nájomného. 24. Súd má v tomto prípade vyzvať žalobkyňu na doplnenie skutkových tvrdení na výšku uplatňovanej sumy, pretože táto výzva smeruje k podstatnej skutočnosti, ktorá má význam pre rozhodnutie vo veci. Je však pravda, že súd nevyšetruje a nepátra po skutkových tvrdeniach a nenahrádza aktivitu a procesnú zodpovednosť strán sporu. 25. Odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 181 ods. 4 CSP, ktoré upravuje určenie dodatočnej lehoty na predloženie skutkových tvrdení a dôkazov, keď podľa citovaného ustanovenia platí, že ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Tento prípad nastane vtedy, ak strana na preukázanie tvrdených skutkových okolností neuvedie dôkaz, čo sa stalo aj v danom prípade, preto súd mal vyzvať žalobkyňu na navrhnutie dôkazu. Až v prípade márneho uplynutia lehoty na splnenie výzvy na takýto dôkaz by nebolo možné prihliadnuť. 26. Okresný súd mal postupovať v zmysle vyššie uvedeného spôsobu a vyzvať žalobkyňu na doplnenie tvrdení a návrhov na vykonanie dokazovania, prípadne predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Preto v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie postupovať podľa vyššie uvedeného názoru, vyzve žalobkyňu na doplnenie svojich tvrdení a predloženie dôkazov, respektíve návrhu takéhoto dôkazu, následne súd vykoná riadne dokazovanie, zohľadní všetky podstatné okolnosti prípadu, na základe vykonaného dokazovania vyvodí skutkovú právnu vetu, na ktorú bude aplikovať príslušné právne normy, ktorých aplikáciu vysvetlí a odôvodní. Zároveň rozhodne o trovách prvostupňového ako aj odvolacieho konania. 27. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).