Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/152/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716205642 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716205642.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu: H.. X. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. K. XX, zastúpený AK Dlhopolec s. r. o., so sídlom Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, proti žalovanému: HONT - stav spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Kuzmányho 22, 963 01 Krupina, IČO: 31 578 756, v konaní o zaplatenie 12.000,--€ s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/107/2016-82 zo dňa 17. januára 2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie o žalobe na zaplatenie 12.000,-- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 01. 01. 2015 do zaplatenia rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 12.000,-- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,0 % ročne od 30. 06. 2016 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnený nárok posúdil ako nárok na vrátenie požičanej sumy podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), zo zmluvy o pôžičke uzavretej ústne medzi stranami sporu. Z dôkazov predložených žalobcom považoval za preukázané, že dňa 12. 02. 2014 požičal žalovanému 12.000,-- €. Dôkazom o pôžičke je príjmový pokladničný doklad vystavený účtovníčkou žalovaného, kde je účel prijatej platby označený ako pôžička. Súd prvej inštancie neuveril obrane žalovaného, že suma 12.000,-- € mala byť preddavkom na kúpnu cenu za postupovanú pohľadávku v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14Cb/20/2014, keďže z obsahu spisu sp. zn. 14Cb/20/2014 nevyplýva, že by žalovaný mal pohľadávku voči spoločnosti Agrospol Hontianske Nemce, ktorú by bol oprávnený postúpiť žalobcovi. Žalovaný v tomto smere žiaden dôkaz súdu nepredložil. Rozhodnutie o nevypočutí žalovaným navrhovaného svedka X.. Z. odôvodňoval konajúci súd nadbytočnosťou tohto dôkazu z dôvodu, že X.. Z. bol poradcom žalovaného a práve on mal navrhnúť uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok medzi stranami sporu. K uzavretiu takejto dohody nedošlo. Okrem toho žalovaný pred súdom potvrdil, že aj v prejednávanej veci im poradenstvo poskytuje práve X.. Z., z čoho súd vyvodil, že sa jedná o osobu zainteresovanú na predmete sporu. Súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že suma 12.000,-- € bola preddavkom kúpnej ceny za postupovanú pohľadávku. Naopak žalobca preukázal, že sumu 12.000,-- € odovzdal žalovanému titulom pôžičky. Účel zloženia peňazí označil ekonómke žalovaného práve žalobca. Nesprávna úvaha ekonómky žalovaného, že ide o splatenie v minulosti poskytnutej pôžičky žalovaným právnickej osobe, ktorej štatutárom bol žalobca nevyvracia tvrdenie žalobcu v priebehu konania o dôvode odovzdania peňazí do jej rúk. 1.1. Úroky z omeškania z dlžnej sumy priznal súd prvej inštancie žalobcovi len od 30. 06. 2016 s odôvodnením, že žalobca nepreukázal existenciu dohody medzi ním a žalovaným o vrátení pôžičky do 31. 12. 2014. Žalovaný bol prvýkrát vyzvaný na splnenie dlhu doručením žaloby, ktorú prevzal do vlastných rúk 29. 06. 2016. Keďže dlh nesplnil, dňom 30. 06. 2016 sa dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu. Tým vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ vo výške ustanovenej nariadením vlády SR č. 586/2008 Z. z. v znení účinnom od 31. 01. 2013 vo výške 5 % ročne až do zaplatenia. 1.2. O povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj C. s. p.) s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie len žalovaný. Z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 C. s. p. uplatnil päť: pod písm. b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1. Hoci súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 17. 01. 2017 konštatoval spornosť o účele poskytnutia finančných prostriedkov s tým, že v tomto smere zameria dokazovanie a že vykoná navrhnuté dôkazy, žalovaným navrhnutý dôkaz výsluch svedka X.. I. Z. nevykonal a týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Postup súdu bol prekvapivý a neočakávaný a arbitrárny. Práve výpoveď tohto svedka mohla spochybniť tvrdenia žalobcu. Až po vykonaní dôkazu mohol súd prvej inštancie hodnotiť výpoveď tohto svedka. X.. I. Z. zastupoval žalovaného v spore sp. zn. 14Cb/20/2014, v ktorom žalovaný namietal neúčinnosť právnych úkonov z dôvodu, že žalovaný Agrospol Hontianske Nemce, družstvo nadobudol majetok od spoločnosti Agrodružstvo Devičie, ktoré nemalo vysporiadané záväzky voči žalobcovi. Súd prvej inštancie nesprávne identifikoval predmet sporu sp. zn. 14Cb/20/2014. Sporové strany vo veci sp. zn. 14Cb/20/2014 mohli uzavrieť zmier len v tom znení, že spoločnosť Agrospol Hontianske Nemce, družstvo vyrovná spoločnosti HONT - stav, spol. s r. o. dlžobu za Agrodružstvo Devičie. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že zo spisu 14Cb/20/2014 nevyplýva, že by mal žalovaný pohľadávky voči spoločnosti Agrospol Hontianske Nemce, družstvo, ale pohľadávky žalovaného smerovali voči Agrodružstvu Devičie. Obsahom tohto spisu je dohoda o vyrovnaní pohľadávky medzi Agrodružstvom Devičie a žalovaným, ktorá nebola zo strany Agrodružstva Devičie plnená, práve preto sa žalovaný vo veci sp. zn. 14Cb/20/2014 domáhal tejto pohľadávky voči nadobúdateľovi majetku Agrodružstva Devičie spoločnosti Agrospol Hontianske Nemce, družstvo žalobou o neúčinnosť právnych úkonov. Žalovaný nemal vedomosť o tom, že dohoda o urovnaní so spoločnosťou Agrospol Hontianske Nemce, družstvo z 11. 07. 2015 a listina o vzdaní sa práva z 11. 07. 2015, z ktorých vyplýva, že práve Agrospol Hontianske Nemce, družstvo vyrovnalo pohľadávku Agrodružstva Devičie ako pôvodného dlžníka žalovaného, a to bolo dôvodom späťvzatia žaloby vo veci 14Cb/20/2014 sa v tomto spise nenachádzajú. Práve v spore 14Cb/20/2014 vymáhaná pohľadávka voči nadobúdateľovi majetku bývalého dlžníka cestou žaloby o neúčinnosť právnych úkonov mala byť predmetom postúpenia na žalobcu v časti alebo v celom rozsahu. Žalobca dozvediac sa o tomto spore prejavil záujem vymáhanú pohľadávku žalobou o neúčinnosť právnych úkonov nadobudnúť, a preto zložil aj preddavok na jej kúpu vo výške 12.000,-- €. Tým, že súd prvej inštancie výsluch X.. I. Z. nevykonal, nemohol mať jasno v tom, o akú pohľadávku mal žalobca záujem. Ak by žalobca získal pohľadávku voči spoločnosti Agrodružstvo Devičie od spoločnosti HONT - stav spoločnosť s ručením obmedzeným., stal by sa účastníkom sporu sp. zn. 14Cb/20/2014 o neúčinnosť právnych úkonov voči spoločnosti Agrospol Hontianske Nemce, družstvo, voči ktorému mal ešte iné nároky, ktoré však neboli náležite právne podložené. Odkúpením a nadobudnutím takejto pohľadávky sa malo právne postavenie žalobcu pri vymáhaní iných nárokov posilniť. Záver súdu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že sumu 12.000,-- € prevzal od žalobcu ako preddavok na kúpnu cenu za postúpenie pohľadávky je dôsledkom postupu súdu, ktorý odmietol vykonať žalovaným navrhnutý dôkaz. Žalobca vôbec nepreukázal, že sumu 12.000,-- € odovzdal titulom pôžičky. To, že je tak uvedené na príjmovom pokladničnom doklade vyhotovenom účtovníčkou žalovaného dôkazom o existencii zmluvy o pôžičke nie je. Účtovníčka, svedkyňa Q. V. nemohla vedieť o inej pôžičke, ani o iných dohodách medzi stranami sporu, vedela iba o tom, že v minulosti zmluvu o pôžičke medzi spoločnosťou žalovaného a Agrodružstvom Devičie za Agrodružstvo Devičie podpisoval H.. I.. 2.2. Bez vykonania dôkazu výsluchom svedka X.. I. Z. nemohol súd prvej inštancie správne posúdiť námietku premlčania. Navrhnutý svedok zastupoval nielen žalovaného, ale aj žalobcu. Žalobca namietal výsluch svedka a dokonca ho ani nezbavil mlčanlivosti. Za tohto stavu súd prvej inštancie nezistil náležite skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, dôsledkom čoho bolo aj nesprávne právne posúdenie veci. Až do rozhodnutia súdu zostalo medzi stranami sporné, na aký účel boli poskytnuté peniaze žalobcom účtovníčke žalovaného. Táto otázka spornosti tejto skutočnosti mohla byť vyriešená len výsluchom svedka X.. Z.. 2.3. Navrhol, aby odvolací súd sám doplnil dokazovanie výsluchom svedka X.. Z. a vo veci rozhodol, alternatívne aby vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s príkazom vykonať žalovaným navrhnutý dôkaz. 3. Žalobca doručil súdu prvej inštancie návrh na vydanie doplňujúceho rozsudku označujúc za vadný postup súdu prvej inštancie, ktorý nerozhodol o celom predmete konania. Zdôraznil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 12.000,-- € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01. 01. 2015 do zaplatenia a súd prvej inštancie reagujúc na záverečnú reč zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 17. 01. 2017, kde zástupca žalobcu uviedol, že ak má súd pochybnosti o dátume splatnosti dlhu za výzvu na vrátenie pôžičky je možné považovať doručenú žalobu žalovanému, rozhodol súd prvej inštancie tak, že úrok z omeškania priznal len vo výške 5 % ročne od 30. 06. 2016 do zaplatenia a opomenul rozhodnúť zamietajúcim výrokom o zvyšku uplatneného nároku predstavujúceho príslušenstvo pohľadávky. 4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol žalobca potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Popieral dôvodnosť odvolacích námietok žalovaného, procesný postup súdu, ktorý nevypočul svedka X.. I. Z. nebol prekvapivý, ale primerane reagujúci na priebeh konania. Na pojednávaní dňa 17. 01. 2017 žalovaný potvrdil, že ide o advokáta, ktorý im v tejto veci vypracováva písomné podania, ktoré oni potom odosielajú súdu. Takýto svedok nemôže vypovedať nestranne a nezaujato so záujmom na spravodlivom vyriešení sporu. Štatutárni zástupcovia žalovaného nevedeli odôvodniť potrebu výsluchu svedka X.. I. Z.. Procesný postup súdu prvej inštancie vo vzťahu k tomuto dôkazu bol preto správny, predvídateľný a racionálne odôvodniteľný. Žalobca trvá na tom, že sumu 12.000,-- € žalovanému požičal. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. 4.1. Návrh žalobcu je dôvodný bez ohľadu na to, z akého dôvodu by ju súd žalobcovi prisúdil. I keby malo ísť o preddavok na kúpnu cenu, tento nárok nemôže byť premlčaný. Ak by mal žalobca tvrdenú zálohu poskytnúť na kúpu pohľadávky, ktorá podľa obsahu spisu 14Cb/20/2014 zanikla 11. 07. 2015, vzniklo by bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného až 12. 07. 2015. 5. V reakcii na vyjadrenie žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca nekriticky obhajuje neobhájiteľný postup súdu prvej inštancie. Žalovaný mal za to, že vzhľadom na vyjadrenie súdu ku skutkovým tvrdeniam a dôkazom a predbežnému právnemu posúdeniu veci bude jeho obrana a procesný útok preverovaný. Obrana a procesný útok žalovaného smeroval do právneho základu sporu, či ide o pôžičku alebo preddavok na kúpnu cenu. Návrh na výsluch svedka nebol len obranou žalovaného, ale aj procesným útokom voči neoprávnene podanej žalobe, čo bol súd povinný preveriť. 5.1. Námietka premlčania bola žalovaným vznesená dôvodne. Ak si žalobca uplatňuje úroky z omeškania od 01. 01. 2015, tým potvrdil, že od 01. 01. 2015 už nemal záujem na postúpení pohľadávky a preddavok na kúpnu cenu za budúce postúpenie pohľadávky začal označovať ako pôžičku. V čase, keď bol zložený preddavok na časť kúpnej ceny za zamýšľané postúpenie pohľadávky, zastupoval svedok X.. I. Z. tak žalobcu ako aj žalovaného. V súčasnosti žalovaného tento svedok nezastupuje. 6. Návrhu na vydanie doplňujúceho rozsudku súd prvej inštancie nevyhovel s odôvodnením uvedeným iba v predkladacej správe Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolaciemu, že návrh na vydanie doplňujúceho rozsudku nie je dôvodný. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči navrhol o príslušenstve pohľadávky rozhodnúť alternatívne, pričom sa nejedná o zmenu žaloby, o ktorej má súd rozhodnúť. Súd vyhovel alternatívnemu návrhu a o zamietnutí inej alternatívy súd už samostatným výrokom nerozhodol. 7. Konanie na súde prvej inštancie začalo 09. 05. 2016 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) a pokračovalo aj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku. Na konanie aplikoval súd prvej inštancie § 470 ods. 1, 2 Civilný sporový poriadok. Rovnako odvolací súd prejednáva vec podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, ktorý umožňuje rozhodnúť vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v prípadoch, kedy nie sú naplnené podmienky pre nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolací súd po preskúmaní veci a postupu súdu prvej inštancie dospel k názoru, že nie je potrebné vo veci nariaďovať odvolacie pojednávanie a pre rozhodnutie súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku postačuje obsah spisu vytvorený súdom prvej inštancie. Žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním v celom rozsahu. V tomto rozsahu prejednal odvolací súd vec z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, ktorými je podľa § 380 ods. 1 C. s. p. viazaný a dospel k názoru, že odvolanie je dôvodné a rozhodnutie prvoinštančného súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že aj keby mohol odvolací súd nedostatok v procesnom postupe súdu napraviť výsluchom svedka JUDr. X Z., nie je účelné doplňovať dokazovanie na odvolacom súde, ktorý je podľa § 34 C. s. p. funkčne príslušným súdom na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie a nemá nahrádzať činnosť prvoinštančného súdu. 8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) žalovaný neuplatňuje. Predkladá však v odvolacom konaní listinné dôkazy, ktoré ak by súd prvej inštancie poznal, dospel by k inému skutkovému a právnemu záveru. Žalovaný tvrdí, že nemal vedomosť o tom, že tieto listiny nie sú súčasťou spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14Cb/20/2014. 9. Podľa § 366 písm. c) Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 10. Inou vadou konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 591/2012 z 04. 09. 2013 a uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/70/2017 z 31. 01. 2018 sa rozumie porušenie ustanovení o dokazovaní napr. tým, že súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, že boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, porušenie ustanovení o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, hoci súd následne dospel k záveru, že účastník neuniesol dôkazné bremeno, odklon odvolacieho súdu od skutkových záverov súdu prvej inštancie bez zopakovania dôkazov alebo doplnenia dokazovania, zohľadnenie skutočností, ktoré z dokazovania nevyplynuli, opomenutie rozhodných skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a pod. 11. Odvolací súd dospel k názoru, že žalovaným predkladané prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie sú podľa § 366 písm. c) Civilného sporového poriadku prípustné, pretože preukazujú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za túto vadu označuje odvolací súd porušenie ustanovení o dokazovaní tým, že žalovaným navrhnutý dôkaz súd prvej inštancie na preukázanie ním tvrdených skutočností nevykonal a žalobe vyhovel na základe neunesenia dôkazného bremena žalovaným o rozhodujúcich skutočnostiach, na ktorých bola založená jeho procesná obrana v spore. Súd prvej inštancie taktiež v rozpore s ustanovením § 191 C. s. p. hodnotil dôkaz bez toho, aby ho vykonal. Vierohodnosť svedka sa v súdnej praxi posudzuje podľa tzv. doktríny RAVEN (RAVEN je anglickou skratkou, každé písmeno znamená jedno kritérium, podľa ktorého sa posudzuje výpoveď a vypovedajúci subjekt). Prvé kritérium je z anglického slova reputation, teda reputácia, ktorá značí určitú minulú skúsenosť s osobou svedka, povesť svedka, postavenie v spoločnosti a podobne. Druhým kritériom je schopnosť vidieť, teda ability to see, ktorým súd skúma, či bol svedok schopný vnímať dokazovanú skutočnosť. Ďalej je to kritérium osobného záujmu - vested interest, ktoré zohľadňuje vloženie sa svedka do prípadu, teda záujem o výsledok sporu a podobne. Štvrtým kritériom je znalosť, čiže expertise, takéto kritérium by sa nemalo pri výpovedi svedka používať, pretože vypovedá ako svedok, nie ako znalec. No v prípade, ak sa svedok ako neznalý veci vyjadruje k odbornostiam, je to taktiež pre súd určitým znakom, v akej miere má jeho výpoveď zohľadňovať. A posledným kritériom je neutrality- neutrality, ktoré je podobné ako kritérium osobného záujmu, ale v tomto prípade ide skôr o nehmotný záujem. Ide skôr o emocionálny vzťah svedka k účastníkom a predmetu sporu (Števček, 2010, s. 349-350). Bez výsluchu svedka X.. I. Z. a zistenia potrebných údajov o jeho osobe a spôsobilosti vypovedať vo veci ako svedok, nemohol súd prvej inštancie vyhodnotiť jeho výpoveď ako zbytočnú a nevieryhodnú z dôvodu, že sa jedná o osobu zainteresovanú na predmete sporu. Záver o „zainteresovanosti“ svedka na predmete sporu súd prvej inštancie bližšie nevysvetlil a nezdôvodnil. 12. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/196/2013 z 29. 03. 2016 dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena. Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, neúspech sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať. 13. Žalovaný ponúkajúci dôkaz o ním tvrdených skutočnostiach, z akého dôvodu odovzdal žalobca účtovníčke žalovaného dňa 12. 02. 2014 sumu 12.000,-- € dôkaz navrhol. Súd prvej inštancie odmietol žalovaným označený dôkaz vykonať a z jeho nevykonania vyvodil procesný následok v podobe neúspechu žalovaného v spore. I keď podľa § 185 ods. 1 C. s. p. súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, rozhodnutie súdu o tom, ktoré z dôkazov vykoná, nemôže byť založené na ľubovôli súdu, súd nesmie vylúčiť taký dôkaz, ktorým strana sporu preukazuje rozhodujúce a relevantné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci. Vylúčením takéhoto dôkazu je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p., ktorý žalovaný aj dôvodne uplatňuje. O potrebe vykonať dôkaz výsluchom svedka JUDr. Ľubomíra Hlbočana (ktorého vierohodnosť by súd posúdil po uskutočnení výsluchu) svedčil aj bez predloženia nových dôkazov v odvolacom konaní priebeh konania na súde prvej inštancie, kde sa žalovaný nezastúpený právnym zástupcom vyjadroval nepresne a aj keď široko popisoval dôvod zloženia sumy 12.000,-- € do rúk účtovníčky žalovaného, nebolo to tak zrozumiteľným a vysvetľujúcim spôsobom ako v odvolaní. Súd prvej inštancie sa podľa obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 17. 01. 2017 oboznámil s pripojenými spismi Okresného súdu Zvolen sp. zn. 29Rob/131/2012 a 14Cb/20/2014, ale v nedostatočnom rozsahu, keď zo spisu 14Cb/20/2014 vykonal dôkaz len obsahom žaloby, prípisom o späťvzatím žaloby a rozhodnutím súdu o zastavení konania. Správne súd prvej inštancie uvádza, že predmetom konania sp. zn. 14Cb/20/2014 nebolo vymáhanie pohľadávky spoločnosti HONT - stav spoločnosť s ručením obmedzeným od spoločnosti Agrospol Hontianske Nemce, družstvo, so sídlom Hontianske Nemce, ale rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu, avšak v tomto spise sú založené listiny, ktoré by poskytli súdu prvej inštancie obraz o vzťahu medzi spoločnosťou Agrodružstvo Devičie, so sídlom Ladzany, ktorého štatutárom v čase uzavretia zmluvy o pôžičky medzi HONT - stav spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Krupine ako veriteľom a Agrodružstvom Devičie, so sídlom v Ladzanoch ako dlžníkom dňa 06. 10. 2010 bol žalobca z tohto konania Ing. X. I.. Okresnému súdu Zvolen v konaní sp. zn. 14Cb/20/2014 nebola predložená dohoda o urovnaní, ktorá mala byť dôvodom späťvzatia žaloby o neúčinnosť právneho úkonu. Aby súd prvej inštancie pochopil vyjadrenia žalovaného ako laika k predmetu sporu o jednaniach o možnom postúpení pohľadávky počas konania sp. zn. 14Cb/20/2014 mohol v zmysle § 150 ods. 2 C. s. p. požiadať strany sporu o ďalšie skutkové tvrdenia za účelom zistenia podstatných a rozhodujúcich skutočností. Bez vysvetlení v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie by zrejme ani odvolací súd nepochopil obranu žalovaného, a to aj z dôvodu, že spoločnosti zainteresované na zmluvných a právnych vzťahoch v čase poskytovania pôžičky alebo zloženia preddavku nie sú v zápisnici o pojednávaní zo dňa 17. 01. 2017 uvádzané správne (napr. Agrohont Hontianske Nemce, Agrospol Devičie, Agrodružstvo Hontianske Nemce). 14. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv, podstatou ktorých je možnosť strany domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Súčasťou tohto práva je aj právo na relevantné zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Pod procesným postupom súdu sa rozumie faktická vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci a pod nesprávnym procesným postupom taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu procesných oprávnení a marí možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999, rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/6/2014, 5Cdo/201/2011, 2Cdo/39/2018). Procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý odmietol vykonať žalovaným navrhnutý dôkaz - výsluch svedka X.. I. Z., považuje odvolací súd za nesprávny, vylučujúci na strane žalovaného uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany (§ 149 C. s. p.). Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. bol uplatnený dôvodne. 15. Za dôvodne uplatnené považuje odvolací súd aj ďalšie dva odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p. z dôvodu, že bez vykonania navrhnutého dôkazu žalovaným a doplnenia skutkových tvrdení zo strany žalovaného k dôvodu späťvzatia žaloby vo veci 14Cb/20/2014 nemohol súd prvej inštancie dospieť k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdiť. Na odstránenie spornosti o účele zloženej sumy žalobcom k rukám účtovníčky žalovaného mohli poslúžiť aj listiny z účtovníctva žalovaného popísané svedkyňou Q. V. na pojednávaní dňa 17. 01. 2017 síce s nepresnosťami o tom, kto, komu a kedy požičal peniaze, o ktorej dohode o urovnaní svedkyňa hovorí, či o dohode uzavretej medzi spoločnosťami HONT - stav spoločnosť s ručením obmedzeným, Krupina a Agrodružstvo Devičie v súvislosti s pôžičkou podľa zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 06.10.2010 za účelom ukončenia exekučného konania vedeného pred súdnym exekútorom X.. X. Ďuricom pod sp. zn. EX 4637/2012 uvádzanej v žalobe vo veci sp. zn. 14Cb/20/2014 alebo o dohode o urovnaní predkladanej žalovaným spolu s odvolaním, ktorá bola uzavretá už medzi spoločnou HONT - stav spoločnosť s ručením obmedzeným a spoločnosťou AGROSPOL Hontianske Nemce, družstvo dňa 11. 07. 2015, kde svedkyňa uviedla, že síce príjmový pokladničný doklad predkladaný žalobcom a žurnalizovaný na č. l. 6 spisu vo fotokópii konateľ žalovaného XX.XXX,--. nepodpísal, ale podpísal ďalšie doklady v účtovníctve, z ktorých mohol súd prvej inštancie vyčítať, či sa suma 12.000,-- € eviduje u žalovaného ako prijatá pôžička od žalobcu alebo preddavok na kúpnu cenu a aký bol osud týchto peňazí. 16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 17. Zmluva o pôžičke je neformálnou reálnou zmluvou, ktorú môžu účastníci zmluvy uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu ich dojednania. Zmluva o pôžičke vzniká reálnym odovzdaním veci. Žalovaný (jeho štatutárny zástupca) popiera uzavretie zmluvy o pôžičke so žalobcom akoukoľvek formou a žalobca ani netvrdil, že sumu 12.000,-- € odovzdal žalovanému (jeho štatutárnemu zástupcovi). V konaní bolo tvrdené a preukázané len to, že účtovníčka žalovaného Q. V. prevzala od žalobcu 12.000,-- €, ich prevzatie potvrdila príjmovým pokladničným dokladom, ale dôvod odovzdania a prevzatia tejto sumy medzi nimi prejednávaný a ustálený nebol. Výpoveď Q. V. je rozporná, keď na jednej strane tvrdila, že ju nikto neoboznámil s tým, že má prísť žalobca a zložiť finančné prostriedky vo výške vymáhanej pohľadávky, ani z akého dôvodu a na druhej strane uviedla, že: „Potom, keď došlo k zmluve o postúpení pohľadávky, konatelia povedali, že to nebolo splatenie pôžičky, ale že tá suma 12.000,-- € bola na tú postúpenú pohľadávku“. Súd prvej inštancie si všimol tento rozpor vo výpovedi svedkyne a napriek tomu, že sa začal dotazovať, z akého dôvodu vypovedá svedkyňa odlišne, jej vysvetlenie v zápisnici o pojednávaní nie je dostatočné. Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia veci o tom, či vznikla medzi stranami sporu zmluva o pôžičke, neuvažoval o tom, či reálnym odovzdaním peňazí svedkyni Q. V., ktorá vôbec nevedela, za akým účelom peniaze preberá, vznikla zmluva o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným. Pre vznik zmluvy o pôžičke sa podľa § 657 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby požičaná suma (vec) bola veriteľom odovzdaná dlžníkovi. Z uvedeného je zrejmé, že závery súdu prvej inštancie o vzniku zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným sú predčasné a teda nesprávne, čím je naplnený odvolací dôvod o nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. 18. Pre ďalší efektívny postup súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné poukázať aj na rozpor vo vyjadreniach a tvrdeniach žalovaného, ktorý tvrdí, že žalobcom zložená suma 12. 02. 2014 bola preddavkom na kúpnu cenu postupovanej pohľadávky v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14Cb/20/2014, keď spor o neúčinnosť právneho úkonu začal až 27.08.2014, teda niekoľko mesiacov po tom, ako žalobca odovzdal 12.000,-- € účtovníčke Q. V.. Zostalo nevysvetlené, ako mohli strany sporu jednať o postúpení pohľadávky, ktorá mala byť dôvodom podania žaloby o neúčinnosť právneho úkonu pod sp. zn. 14Cb/20/2014 pred vznikom tohto sporu. Žalovaný tvrdí, že žalobca prejavil záujem o postúpenie pohľadávky po tom, ako sa dozvedel o prebiehajúcom spore o neúčinnosť právneho úkonu. Tieto jeho tvrdenia sú nelogické a rozporné. 19. Ako nepravdivé sa javí tvrdenie svedkyne Q. V., že odovzdaním sumy 12.000,-- € dňa 12. 02. 2014 žalobca splácal zostatok pôžičky poskytnutej žalovaným Agrodružstvu Devičie na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 06. 10. 2010, keď v žalobe o neúčinnosť právneho úkonu, na základe ktorej konal Okresný súd Zvolen pod sp. zn. 14Cb/20/2014, v tomto konaní žalovaný HONT - stav spoločnosť s ručením obmedzeným ako žalobca tvrdil, že má pohľadávku voči Agrodružstvu Devičie z dvoch neuhradených faktúr č. 010011035 splatnej 04. 01. 2012 a č. 010011036 splatnej 04. 01. 2012 a časť pohľadávky priznanej platobným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 29Rob/131/2012 vymáhanej v exekučnom konaní exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom a toto tvrdenie je obsiahnuté v žalobe doručenej Okresnému súdu Zvolen až 27. 08. 2014. Ak bola pôžička splatená 12. 02. 2014, nemohla pohľadávka existovať ešte aj 27. 08. 2014, keby bola podaná žaloba vo veci sp. zn. 14Cb/20/2014. 20. V súlade s § 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie musí vykonať dôkazy navrhnuté stranami sporu na preukázanie ich skutkových tvrdení, vykonať dôkaz listinami predloženými žalovaným v odvolacom konaní, žiadosťou o ďalšie skutkové tvrdenia v zmysle § 150 ods. 2 C. s. p. odstrániť rozpor vo výpovediach strán a svedkyne Q. V. a ak strany navrhnú vykonanie dôkazu účtovnými dokladmi žalovaného za účelom zistenia, akým spôsobom je zaevidovaná suma 12.000,-- € zložená žalobcom k rukám účtovníčky žalovaného dňa 12. 02. 2014, vykonať aj tento dôkaz. Následne musí súd prvej inštancie v súlade s § 191 C. s. p. vyhodnotiť dôkazy a z vykonaných dôkazov vyvodený skutkový stav podriadiť pod správne ustanovenie právneho predpisu. 21. Za dôvodný považuje odvolací súd návrh žalobcu na vydanie doplňujúceho rozsudku z dôvodu, že súd prvej inštancie nerozhodol o celom predmete sporu. Žalobca svoje nároky v žalobe presne a určite vymedzil, vyjadrenie zástupcu žalobcu podľa § 182 C. s. p. nie je možné považovať za prednesenie alternatívneho návrhu, ktorým by sa žalobca domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný poskytnúť mu podľa svojej voľby jedno alebo druhé plnenie, preto mal o zvyšku nepriznaného príslušenstva pohľadávky rozhodnúť súd prvej inštancie zamietajúcim výrokom. Bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ak by odvolací súd vrátil súdu prvej inštancie vec za účelom vydania doplňujúceho rozsudku, ak po preskúmaní veci bolo zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie bude zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 22. Podľa § 396 ods. 3 C. s. p. rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 23. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).