Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/81/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010489 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717010489.1 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. augusta 2018 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a Mgr. Jána Bednára, o odvolaní obžalovanej F. R. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/160/2017 zo dňa 04.04.2018, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej F. R. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná F. R. uznaná vinnou z pokračovacieho trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1. dňa 27.10.2016 v čase približne o 16:00 hod. v meste Q., okres Q., v byte na adrese J. XXX/X sa obžalovaná vyhrážala svojmu druhovi S.. T. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, Q. a to tým spôsobom, že od neho požadovala finančnú hotovosť vo výške 80 Eur, ktoré jej však odmietol dať, následne vybrala kuchynský nôž, ktorý si priložila na krk s tým, že ak jej S.. T. I. nedá peniaze tak sa podreže, čo menovaný opätovne odmietol a tak vzala do rúk manikúrové nožničky na strihanie nechtov a týmito smerovala do oblasti oka ich spoločnej dcéry Q. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorú držala pod krkom s tým, že ak jej S.. T. I. nedá peniaze tak jej vypichne oko, po čom menovaný na ňu skríkol, aby ju pustila, kde následne došlo medzi nimi ku konfliktu, nakoľko obžalovaná udrela S.. T. I. rúrou od vysávača a on ju udrel dáždnikom do oblasti nosa, čím týmto konaním nevzniklo poškodenému S.. T. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, Q. žiadne zranenie ani žiadna škoda, 2. dňa 29.12.2016 v presnejšie nezistenom čase v meste Q., okres Q., v byte na adrese J. XXX/X sa obžalovaná vyhrážala svojmu druhovi S.. T. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, Q. a to tým spôsobom, že od neho požadovala finančnú hotovosť na cigarety, pričom mu aj povedala „ak to neurobíš, dám ti oči vypichnúť, alebo ťa dám podrezať, lebo mám známych, ktorí by to spravili", na čo následne z bytu odišla preč, čím týmto konaním vzbudila u S.. T. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, Q. obavu o svoj život a zdravie, avšak nevzniklo mu žiadne zranenie ani žiadna škoda. Bola za to odsúdená podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 12 mesiacov. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. jej bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 3 písm. b), e) Tr. zák. bolo obžalovanej uložené aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a v zákaze účasti na hazardných hrách, hraniach na hracích automatoch a uzatvárania stávok. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. bola obžalovanej uložená aj povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná v zákonnej lehote prostredníctvom obhajkyne odvolanie. V písomnom zdôvodnení odvolania uviedla, že súd založil jej odsúdenie na prečítanej zápisnici svedka a zároveň poškodeného S.. I. a výpovede matky poškodeného, ktorá bola tiež len prečítaná. Obaja svedkovia na hlavnom pojednávaní využili svoje právo a nevypovedali. Svedkovi poškodenému S.. I. teda nebolo možné klásť otázky z jej strany ani zo strany obhajkyne, čím bolo porušené právo na obhajobu. Okrem toho poškodený bol vypočutý pred vznesením obvinenia a po vznesení obvinenia došlo k jeho opätovnému výsluchu pri podmienkach podľa § 213 ods. 1 až 3 Tr. por., pričom nie je prípustné, aby sa v rámci tejto výpovede odvolával na výpoveď predchádzajúcu. Odvolateľka poukazuje na konkrétny nález Ústavného súdu SR, kde sa uvádza, že ide o krátenie práva obhajoby, pokiaľ obvinený nedal možnosť sa konfrontovať s kľúčovým svedkom. Pokiaľ ide o výsluch poškodeného pred vznesením obvinenia, nemožno o takúto výpoveď oprieť jeho odsúdenie, najmä ak je jediným usvedčujúcim dôkazom. Je nevyhnutné takéhoto svedka vypočuť aj po vznesení obvinenia a tak realizovať právo obvineného a kontradiktórnosť konania. Súd sa tiež nevysporiadal s jej tvrdením, že utrpela zlomeninu nosových kostí. Poškodený ju v tento deň udrel 3- krát do nosa a tiekla jej krv. Poškodený ju po incidente prosil, aby nepodala na neho trestné oznámenie. Konflikt vznikol kvôli financiám a ona sa druhovi nevyhrážala a už vôbec nie prostredníctvom svojho dieťaťa. Čo sa týka skutku pod bodom 2., hádka vznikla kvôli žiarlivosti zo strany poškodeného, pričom ona nežiadala od neho peniaze, ani sa mu nevyhrážala. Súd tiež v plnom rozsahu neprihliadol ku konfrontácii medzi poškodeným a obžalovanou. Poškodený podal tiež trestné oznámenie až s odstupom času, čím do značnej miery zmaril vyšetrovanie. Rozsudok nespĺňa zákonné náležitosti, v tomto smere poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Obžalovaná navrhla zrušiť prvostupňový rozsudok a ju spod obžaloby oslobodiť. Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku voči ktorým odvolateľka podala odvolanie a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nemožno označiť za dôvodné. Je faktom, že obžalovaná od počiatku popierala, že by sa nejakým spôsobom vyhrážala poškodenému. Obžalovaná bola usvedčovaná výpoveďou poškodeného S.. T. I.. Ten popísal, akým spôsobom sa mu poškodená v prvom prípade vyhrážala atakom na dcéru a v druhom prípade násilím zo strany iných osôb, pričom žiadala peniaze. V súlade s výpoveďou tohto svedka bola aj výpoveď jeho matky P. I.. V tejto súvislosti obžalovaná uvádzala, že výpovede týchto svedkov boli len prečítané, keďže na hlavnom pojednávaní využili svoje právo a nevypovedali. Navyše po vznesení obvinenia sa odvolávali na svoje predchádzajúce výpovede. Čo sa týka týchto výpovedí po vznesení obvinenia obžalovanej, táto bola o výsluchu poškodeného a jeho matky riadne upovedomená a mohla využiť svoje právo konfrontovať sa s poškodeným, avšak nevyužila ho. Napokon obžalovaná bola konfrontovaná s poškodeným, kde vo vzťahu k skutku 1. uviedla, že sa síce slovne vyhrážala cez ublíženie dcére, ale nedržala pritom v rukách nožničky. Pri konfrontácii potvrdil poškodený, že obžalovaná sa mu vyhrážala aj v druhom prípade. Obžalovaná žiadala peniaze, tak ako aj sama uvádzala na verejnom zasadnutí v rámci odvolania, pretože hrávala na hracích automatoch. Čo sa týka námietky obžalovanej, že súd sa nevysporiadal s jej tvrdením, že poškodený ju udrel opakovane dáždnikom po nose, tu je potrebné uviesť, že tento to nijako nepoprel a uvádzal, že reagoval na jej fyzické útoky. Následne ju odviezol na lekárske ošetrenie. O vyostrených vzťahoch medzi poškodeným a obžalovanou svedčia aj opakovane podané trestné oznámenia zo strany poškodeného voči obžalovanej za rôzne konania z jej strany. Správne si počínal okresný súd, keď uznal obžalovanú vinnou zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák., pretože hrozbou násilia iného nútila, aby niečo konal a trestný čin spáchala závažnejším spôsobom konania so zbraňou a na chránenej osobe, teda blízkej osobe. Okresný súd správne pri ukladaní trestu vychádzal z okolností prípadu a použil zmierňovacie ustanovenie, keďže trest, ktorý hrozil obžalovanej vo výmere 4 až 10 rokov sa javil ako neprimerane prísny. Okresný súd potom zákonne uložil obžalovanej trest pod dolnou hranicou zákonom určenej trestnej sadzby vo výmere 1 roka. Vzhľadom na okolnosti prípadu i na osobu obžalovanej bolo možné tento trest podmienečne odložiť na skúšobnú dobu 2 roky. Nepochybil okresný súd, keď obžalovanej uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a zákaz účasti na hazardných hrách a hrách na hracích automatoch. Obžalovaná síce uvádzala, že v tomto smere nebol vyhotovený znalecký posudok, ale na druhej strane sama nepoprela tieto sklony a jedná sa o obmedzenie smerujúce k tomu, aby viedla riadny život, nejedná sa o ochranné liečenie, kde by takýto posudok bol nepochybne potrebný. Aj uložený sociálny výcvik sa javí ako zákonný. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.