Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/169/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816010080 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6816010080.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 19. decembra 2018, prejednal odvolanie obžalovaného F. Z., proti rozsudku Okresného súdu Revúca z 12.09.2018 sp.zn. 1T/17/2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného F. Z., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., O. XXXX/X o d s u d z u j e podľa § 423 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne o d k a d á s tým, že podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok. V ostatných častiach ostáva rozsudok okresného súdu nezmenený. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného F. Z. za vinného z pokračovacieho zločinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2015, a to tak, ako je to uvedené pod bodmi 1/ až 3/ napadnutého rozsudku. Za to ho odsúdil podľa § 423 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu podmienečne odložil s tým, že podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na tri roky. Naproti tomu podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby obžalovaného pre skutok kvalifikovaný ako zločin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť spôsobom bližšie popísaným v napadnutom rozsudku, pretože tento skutok nie je trestným činom. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný v časti, v ktorej bol uznaný za vinného a odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa nepostupoval zákonne, pokiaľ ho spod obžaloby neoslobodil v celom rozsahu a preto sa domáhal takéhoto postupu od odvolacieho súdu samotného, resp. uloženia povinnosti prvostupňovému súdu odvolacím súdom. Argumentoval tým, že súd prvého stupňa videl hanobenie v pobadaní k zákazu činnosti maďarskej politickej strany, ktorej samotné pobádanie voči zákazu svojej politickej strany však spod obžaloby oslobodil, pretože to nie je trestné, súčasne cudziu politickú stranu na našom území nepovoľuje osobitný zákon a v neposlednom rade pobádanie nie je znakom skutkovej vety hanobenia. Súd prvého stupňa objektívnu stránku skutkovej podstaty hanobenia premostil na objektívnu stránku skutkovej podstaty podnecovania. Pre naplnenie uvedenej skutkovej podstaty trestného činu sa vyžaduje úmyselné konanie, pritom táto úmyselná stránka trestného činu musí byť zjavne preukázaná vykonaným dokazovaním. Pokiaľ súd prvého stupňa pri skutkoch 1/,2/,3/ videl v jeho konaní páchanie hanobenia tým, že pobádal, resp. podnecoval k zákazu činnosti maďarských strán na Slovensku, aj keď tento skutok vo výrokovej časti oslobodil, pretože nie je trestný, ako aj v tom, že podnecoval proti právam cigánskeho etnika na nároky podpory a dôchodkov, čo ale nekorešponduje ani so skutkovou vetou skutku hanobenia. Podľa jeho názoru predmetné skutkové vety nezodpovedajú skutočnosti a ich znením nebola naplnená skutková podstata trestného činu, pod ktorý bolo toto konanie podradené. Je zrejmé, že nebol preukázaný v jeho konaní úmysel, tento znak nebol ani len predmetom dokazovania, a to ani v poslednom konaní na súde prvého stupňa. Je zrejmé, že súd vychádzal zo stanoviska Slovenského národného strediska pre ľudské práva z 28.08.2015, ktorý aj podľa Najvyššieho súdu SR nie je zákonným dôkazom k ničomu, naopak, je zákonom nedovolenou súčasťou spisu. Úsudok súdu a prokurátora o údajnom úmyselnom spáchaní skutku nie je dôkazom, na to by museli byť produkované dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť tento záver. Opakovane poukazuje na to, že jeho posudzované výroky sledovali prezentovanie jeho názoru ku konštruktívneho riešeniu otázky vo vzťahu k osobám zneužívajúcim systém, kumulujúcich sa vo veľkom množstve, väčšinou v porovnaní s ostatným zložením obyvateľstva v cigánskom etniku, ktoré prezentovanie informácií mu zaručuje Ústava SR. V ďalšej časti poukazuje na výroky M.. F. T., keď jeho výroky boli nepomerne ostrejšími a tvrdšími výrokmi na margo rómskych občanov a ich rodín, pritom konanie proti nemu bolo uznesením KR PZ v Banskej Bystrici, odboru kriminálnej polície Banská Bystrica zo 17.02.2016 sp.zn. KRP-5/1-VYS-BB/2016, zastavené, hoci v uvedenom prejave nabáda M.. T. na obmedzenie rodinných prídavkov iba z dôvodov etnicity a na zastavenie populačného rastu Rómov, čo už nesúvisí ani tak s otázkou hanobenia, ale podnecovania na genocídu, pretože ak nezastavíme populačný rast, tak tu máme o 10 rokov problém a tých miliónov Rómov sa pohne, čo cituje z prejavu menovaného. V závere konštatuje, že sa aktívne zaujíma o politické a spoločenské dianie a dovolil si vysloviť názor, že predmetné trestné konanie má povahu ideologického konštruktu v súlade názorov zahraničných mimovládnych a neziskových organizácií, podieľajúcich sa na rozklade nášho štátu a je potrebné vykázať nejaké postihy. Keďže to evidentne nešlo s premiérom Slovenskej republiky, tak je stíhaný radový občan. V posudzovanej trestnosti konania občanov nemôže mať politicko-ideologický rámec, ale musí vychádzať zo zákona, a to hmotnoprávnych predpokladov, ako aj procesnoprávnych podmienok konania. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, s prihliadnutím na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a zistil, že odvolanie obžalovaného v otázke viny vrátane právneho posúdenia skutkov nie je dôvodné, odvolací súd zistil len čiastočné pochybenie, a to vo výroku o treste, v ktorej časti napadnutý rozsudok zrušil a rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku. Treba uviesť, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov, a to potom, čo bol predchádzajúci rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 01.02.2017 a rozsudok Okresného súdu Revúca z 05.10.2016 zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR z 01.03.2018 sp.zn. 5Tdo/51/2017 preto, že bolo zistené porušenie zákona v neprospech obžalovaného, a to v ust. § 424 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák. účinného do 31.12.2015. V dôsledku toho teda bol zrušený rozsudok tak krajského súdu, ako aj okresný súdu a vec bola prikázaná na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa. V uvedenom rozsudku dovolací Najvyšší súd SR podrobne zhodnotil z právneho hľadiska pohľad na jednotlivé skutky v zmysle obžaloby ako aj napadnutého rozsudku dovolaním tak u okresného súdu, ako aj krajského súdu, pritom v zúženom slova zmysle naznačil možnosť právneho posúdenia jednotlivých skutkov a to tak, ako ich rešpektoval v napadnutom rozsudku prvostupňový súd, teda v troch čiastkových konaniach pokračovacieho trestného činu podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2015, za účinnosti ktorého boli skutky spáchané. Naproti tomu jeden zo skutkov z 11.08.2015 vyhodnotil tak, že v skutočnosti nejde o trestný čin, v dôsledku čoho súd prvého stupňa obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil, pretože predmetný skutok nie je trestným činom. Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa boli teda rešpektované právne názory v zmysle rozsudku dovolacieho konania, a to z pohľadu skutkových a právnych záverov ohľadom jednotlivých čiastkových skutkov. Neobstojí teda argumentácia obžalovaného v zmysle dôvodov odvolania o nepreukázateľnosti alebo nenaplnení znakov ktoréhokoľvek trestného činu konaním obžalovaného aj pri skutkoch, kde nebol oslobodený spod obžaloby, naopak, bol uznaný za vinného podľa právneho posúdenia v zmysle názoru Najvyššieho súdu SR pri troch čiastkových skutkoch. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa rešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR v časti uznanej viny u obžalovaného napadnutým rozsudkom, ani odvolací súd v tomto smere nemal väčší manévrovací priestor, považuje napadnutý rozsudok v tejto časti za zákonný. Naproti tomu odvolací súd zistil pochybenie vo výroku o treste napadnutého rozsudku, preto v tejto časti zrušil rozsudok okresného súdu a rozhodol sám v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu odvolací súd prihliadol na všetky významné skutočnosti v zmysle ust. § 34 ods. 1,4 Tr. zák., ako aj na možnosť nápravy, resp. individuálnu a generálnu prevenciu, ktorú plní trest a dospel k záveru, že pri konštatovaní, že u obžalovaného sa pozerá, akoby odsúdený nebol, hoci má sklony k páchaniu trestnej činnosti, bral v úvahu rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, resp. ich dej, neexistenciu a v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. ukladal trest v základnej sadzbe ust. § 423 ods. 1 Tr. zák., berúc v úvahu aj menej závažné formy a následky spáchania trestnej činnosti, pritom dospel k záveru, že uloženie trestu na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vrátane pohľadu jeho podmienečného odkladu a určenia skúšobnej doby, môže byť splnený zákonom sledovaný účel individuálnej i generálnej prevencie. Vzhľadom k tomu odvolací súd rozhodol o treste tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.