Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 11Co/139/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6818200877 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6818200877.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v právnej veci žalobkyne: H. J., nar. XX. K. XXXX, trvale bytom N. XXX/XXX, XXX XX L., právne zastúpená Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom AK Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanému: V. K. R., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom N. XXX/XXX, XXX XX L., štátny občan N. republiky, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Czákóm, advokátom so sídlom AR Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 8C/18/2018-31 zo dňa 9. mája 2018, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. - IV. p o t v r d z u j e. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku V. o trovách konania z r u š u j e a v zrušenej časti vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Revúca (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) v zmysle § 324 ods. 1, § 325 ods. 1-3, § 326 ods.1, § 328 ods.1, § 329 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „C.s.p“) I. uložil žalovanému povinnosť, aby dočasne nevstupoval na nehnuteľnosti vedené Okresným úradom B., katastrálnym odborom na LV č.XXXX, nachádzajúce sa v k.ú. L., obec L., okres B., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky a to: - parcela reg. „C“, parc.č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 424m2, - parcela reg. „C“, parc.č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 125m2, - parcela reg. „C“, parc.č. XXX, záhrady o výmere 927m2, - rodinný dom súp.č. XXX, nachádzajúci sa na parc. reg. „C“, parc.č. „C“, zastavané plochy a nádvoria o výmere 125m2, - prístavba k rodinnému domu súp.č.XXXX, nachádzajúca sa na parc.reg. „C“, zastavané plochy a nádvoria o výmere 125m2, do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému Y. R., nar. XX.X.XXXX, II. zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20m, III. vyslovil, že o nariadení kontroly výkonu neodkladného opatrenia technickými prostriedkami rozhodne súd samostatným uznesením po tom, čo bude probačným a mediačným úradníkom Okresného súdu Revúca vykonané predbežné šetrenie za účelom možnosti použitia technického prostriedku kontroly, IV. uložil žalobkyni, aby do 15 dní od vydania neodkladného opatrenia podala návrh vo veci samej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému Y. R., nar. XX.X.XXXX a V. rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 1.1 Z dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného okresnému súdu dňa 7.5.2018 a k nemu predložených listinných dôkazov, ktorými sú list vlastníctva č.XXXX pre k.ú. L., potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 29.4.2018, poučenie ohrozenej osoby a informácie pre obete trestných činov a o podmienkach odškodňovania obetí trestných činov, potvrdenie o podaní oznámenia k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 29.4.2018, potvrdenie o podaní trestného oznámenia zo dňa 1.5.2018 a zápisnica spísaná na Obvodnom oddelení PZ v Tornali dňa 1.5.2018. 1.2 Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala vydania neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods.2 písm. e), f) a h) C.s.p., pričom predpokladom vydania takéhoto neodkladného opatrenia je osvedčenie, že je daný nárok žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vzhľadom na okolnosti prípadu je tu nebezpečenstvo ujmy, ak sa konkrétnej osobe, ktorá je podozrivá z násilia voči žalobcovi, nezakáže vstup do bytu alebo domu, v ktorom žalobca býva, alebo ak sa mu nezakáže priblížiť sa k ohrozenej osobe. Neodkladné opatrenie pritom súvisí s postupom podľa ustanovenia § 27a zákona č.171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon č.171/1993 Z.z.“), podľa ktorého je policajt oprávnený vykázať z domu spoločne obývaného s ohrozenou osobou osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzťahom na predchádzajúce takéto útoky. Vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 10 dní od vykázania a policajt je povinný poučiť ohrozenú osobu o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom postupu podľa ustanovenia § 325 ods.2 písm.e), f) a h) C.s.p. je tak eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Ide o opatrenia vydávané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesne alebo duševnej integrity žalobca spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámení, čestným vyhlásením tretej osoby v pozícii svedka incidentu, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou. 1.3 Na základe obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázanú dôvodnosť návrhu, nakoľko žalovaný ohrozuje telesnú i duševnú integritu žalobkyne agresívnym správaním voči nej. Uvedené konštatovanie mal okresný súd osvedčené zápisnicou o podaní trestného oznámenia a potvrdením o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia, ktoré skutočnosti budú predmetom dokazovania vo veci samej, prípadne v trestnom konaní. Vzhľadom na závažnosť tvrdených skutočností nemožno v najbližšej budúcnosti vylúčiť útok žalovaného na zdravie, prípadne život žalobkyne. Žalovaný bol pritom dňa 29.4.2018 postupom podľa § 27a zákona č.171/1993 Z.z. na základe oznámenia žalobkyne vykázaný z nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Tornali na ulici Mierová 112/229, kde dovtedy žil v spoločnej domácnosti so žalobkyňou a ich spoločným synom a kde naďalej žije a pracuje žalobkyňa. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že je dané nebezpečenstvo ujmy, ak sa žalovanému, ktorý je podozrivý z násilia voči žalobkyni, nezakáže vstup do predmetných nehnuteľností, v ktorých žalobkyňa býva a kde sa prevažne zdržiava, nakoľko sa tu nachádza predajňa, v ktorej pracuje a zároveň ak sa žalovanému nezakáže priblížiť sa k nej. Je tak nutné, aby bola žalobkyni poskytnutá ochrana do skončenia konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré žalobkyňa mieni iniciovať. 2. Proti uzneseniu, ktorým okresný súd nariadil neodkladné opatrenie podal žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonom stanovenej lehote odvolanie, poukázal na odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods.1 písm.b), d), f) g) a h) C.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania, alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal tak, že b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1 V podanom odvolaní v konkrétnostiach namietal, že žalobkyni neublížil a nedopustil sa konania, ktorá v podanom návrhu vytýka, nikdy nebol z takého konania v trestnom konaní obvinený, hoci žalobkyňa na neho podala trestné oznámenie. Podané trestné oznámenie nemá žiadnu dôkaznú silu, nakoľko dôvodnosť trestného oznámenia nebola nijakým spôsobom verifikovaná a obsahuje zavádzajúce a ničím nepodložené tvrdenia. Bez dôkaznej sily je aj skutočnosť, že bol policajtom vykázaný zo spoločného obydlia na základe zákona č.171/1993 Z.z., nakoľko policajt postupoval výlučne na základe jednostranných informácií poskytnutých žalobkyňou. Uviedol, že došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania pred súdom, nie je zrejmé, prečo majú väčšiu váhu slová človeka, ktorý sa už dostal do rozporu so zákonom (žalobkyňa), ktorá navyše vedie neusporiadaný, amorálny život a stýka sa s osobami z podsvetia. 2.2 Žalovaný namietal tiež formálne vady napadnutého rozhodnutia, nakoľko H. J. je označená ako navrhovateľka, kým on má vystupovať v procesnom postavení odporcu (a nie žalovaného). Z napadnutého uznesenia tiež nevyplýva, či ide o neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení, táto skutočnosť môže mať význam z hľadiska zvolenia si vhodnej obrany v konaní. Nariadené neodkladné opatrenie tiež nemá žiadny vzťah k návrhu, ktorý má žalobkyňa podať a ktorým má byť úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Neodkladné opatrenie musí mať vzťah k nejakému konaniu a tento vzťah musí byť zjavný z vydaného neodkladného opatrenia. Ak z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa má podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, táto skutočnosť nemôže vyplývať len z indícií ale v rovine istoty. Takáto istota pritom z napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Ak z rozhodnutia (a ani z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) takýto vzťah ku konaniu vo veci samej nevyplýva, súd prvej inštancie mal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť. 2.3 Odvolateľ tiež zdôraznil, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku napadnutého uznesenia sú síce formálne vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, on sám ale do nich preukázateľne investoval značné finančné prostriedky. Zákaz priblíženia sa k žalobkyni rešpektuje, tento mu však znemožňuje styk s maloletým synom. Poukázal tiež nato, že okresný súd neakceptoval v celosti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, v takom prípade mal vo zvyšnej časti návrh zamietnuť. 2.4 Odvolacím dôvodom je aj tvrdenie odvolateľa, podľa ktorého odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je súladné s ustanovením § 220 ods.2 C.s.p. s poukazom na ustanovenie § 234 ods.2 C.s.p.. Táto námietka je osobitne dôvodná vo vzťahu k výroku o trovách konania, nakoľko tento výrok súd prvej inštancie nijako, ani len okrajovo neodôvodnil. Z uvedeného dôvodu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, nie je možné zistiť, ako súd dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady konania v zmysle § 365 ods.1 písm.b) C.s.p.. 2.5 Odvolateľ zdôraznil, že navrhovateľka doposiaľ okrem svojho tvrdenia nijako neosvedčila danosť svojho práva, ktorého sa má domáhať vo veci samej. Otázka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému je medzi účastníkmi sporná. Skutočnosť, či sa žalobca dopustil konania jemu pripisovanému je rovnako sporná a nie je v konaní nijako preukázaná. Žalobkyňa zároveň nijako nepreukázala nebezpečenstvo a bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá by jej hrozila, najmä nie vo vzťahu ku konaniu o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Je povinnosťou toho, kto navrhuje neodkladné opatrenie, preukázať také konanie, ktoré odôvodňuje obavu v pokračovaní v takomto konaní. 3. Vyjadrenie k podanému odvolaniu podané nebolo. 4. Po predložení veci krajskému súdu súdom prvej inštancie dňa 30.05.2017 krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vo výrokoch I., II., III a IV.. Zároveň krajský súdu rozhodnutie okresného súdu vo výroku V. o trovách konania postupom podľa § 389 ods.1 písm.c) C.s.p. zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. 5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Podľa § 325 C.s.p. (1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. (3) Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. 7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného; súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 8. Neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana strane, zabrániť ďalšiemu zhoršeniu jej právneho postavenia a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený skutkový stav veci. Dočasnou úpravou súd nie je v ďalšom prípadnom konaní viazaný; súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 C.s.p.). Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 C.s.p.); neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti strán konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia však musí byť preukázaný a osvedčený. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie podľa § 325 ods.2 písm.e) C.s.p., ako správne uviedol súd prvej inštancie, jeho účelom je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia k navrhovateľovi (žalobkyni), ktorú v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno. Je nevyhnutné osvedčiť, že osobná integrita žalobkyne vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa tieto skutočnosti v rozsahu potrebnom na vydanie neodkladného opatrenia osvedčila nielen svojimi tvrdeniami, ale aj skutočnosťami uvedenými v trestnom oznámení, potvrdením o oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a najmä potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia (OR PZ v Revúcej, č.209302 zo dňa 29.4.2018). Žalobkyňou uvádzané skutočnosti, ich závažnosť a rozsah tvrdených skutočností umocňujú obavu z možného psychického alebo fyzického útoku žalovaného na žalobkyňu, ohrozujúceho jej zdravie a prípadne jej život. Žalobkyňa pritom uvádza partnerské konflikty a súvisiace fyzické napadnutia, ktoré sa mali udiať opakovane, a to dňa 10.8.2017, 1.4.2018, 27.4.2018, a 29.4.2018. Z tvrdení žalobkyne pritom vyplýva aj stupňujúca sa intenzita takýchto atakov. Takýmto spôsobom žalobkyňa osvedčila aj ujmu, ktorá hrozí v prípade, že by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. V konečnom dôsledku bolo odvolacím súdom zistené, že žalovanému bolo uznesením Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ ČVS: ORP-124/VYS-RA-2018 vznesené obvinenie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa ustanovenia § 208 Trestného zákona. 9. V tomto smere neobstojí ani námietka žalovaného, podľa ktorej nezákonnosť resp. nesprávnosť napadnutého rozhodnutia spočíva aj v tom, že došlo k o porušeniu princípu rovnosti účastníkov konania pred súdom. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods.1 C.s.p.). Vychádza pritom z návrhu a zohľadňuje výpovednú hodnotu dôkazných prostriedkov (listín). Krátka zákonná lehota na rozhodnutie súdu nevytvára priestor na plnohodnotné dokazovanie ako v prípade dokazovania vo veci samej. V danej veci platí toto konštatovanie o to viac, že v prípade neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm.e) je súd povinný rozhodnúť do 24 hodín od doručenia návrhu (§ 328 ods.2 druhá veta C.s.p.). Procesný postup pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia do princípu rovnosti strán sporu síce zasahuje, nedeje sa tak ale v rozpore so zákonom s prihliadnutím na účel inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchla, ale len dočasná úprava právnych pomerov strán sporu, nakoľko neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery sporových strán (prípadne ak je obava, že exekúcia bude ohrozená). 9.1 Ďalšie odvolacie námietky sám odvolateľ označil ako námietky formálneho charakteru. Pokiaľ ide o označenie XXX/XXXX J. a V. K. R. v záhlaví napadnutého rozhodnutia ako aj v jeho výrokoch a v odôvodnení ako navrhovateľky a odporcu, súd uvádza, že stranami sporu podľa ustanovení C.s.p. sú žalobca (žalobkyňa) a žalovaný. Inak účastníkov definuje zákon č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 7 ods.1, podľa ktorého účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje a zároveň pre účely C.m.p. sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. C.s.p. a ani C.m.p. pojem „odporca“ pre stranu sporu, alebo účastníka, nepoznajú. Z historických súvislostí, právnej úpravy uvedenej v Občianskom súdnom poriadku je ale zrejmé, že doterajšia právna úprava za odporcu označovala subjekt, proti ktorému návrh smeruje. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že označenie strán sporu (resp. účastníkov) tak ako je uvedené v napadnutom uznesení nie je vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. 9.2 Neobstojí ani námietka žalovaného, že z napadnutého uznesenia nevyplýva, či ide o neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Naopak, z napadnutého uznesenia, jeho výroku IV. vyplýva, že súd prvej inštancie žalobkyni uložil povinnosť podať návrh vo veci samej. Logickým záverom vyplývajúcim z uvedeného výroku je nevyhnutne konštatovanie, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a samotné neodkladné opatrenie bolo nariadené pred začatím konania vo veci samej. Uvedené nepochybne vyplýva aj z poslednej vety bodu 1 a bodu 16 napadnutého uznesenia. 9.3 Odvolateľ sa mýli ak tvrdí, že nariadené neodkladné opatrenie nemá žiadny vzťah k návrhu, ktorý má žalobkyňa podať. V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu súd rozhoduje o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov (prípadne do striedavej starostlivosti), určí druhému rodičovi rozsah vyživovacej povinnosti a prípadne (ak je to potrebné) upraví styk maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému maloleté dieťa do osobnej starostlivosti zverené nebolo. Vzhľadom k tomu, že rodičovské práva patria zásadne obom rodičom, pri úprave styku s maloletým dieťaťom je potrebné vymedziť miesto, čas a spôsob odovzdávania maloletého dieťaťa. Vzhľadom k závažnosti žalobkyňou tvrdených skutočností, a to, že opakovane malo dôjsť zo strany žalovaného k jej fyzickému napadnutiu a odvolacím súdom bolo zistené, že pre tvrdené konanie bolo žalovanému vznesení obvinenie, princíp ochrany života a zdravia, ktorý má byť zabezpečený neodkladným opatrením, musí mať nevyhnutne súvis aj s úpravou rozsahu styku s maloletým dieťaťom, kedy nesporne dochádza k stretávaniu sa rodičov maloletého dieťaťa pri jeho odovzdaní. Nemožno tak konštatovať, že konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je bez súvisu s obsahom nariadeného neodkladného opatrenia. 9.4 Poukaz odvolateľa na skutočnosť, že do nehnuteľností, podľa jeho tvrdenia formálne vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, investoval značné finančné prostriedky, je bez právneho významu vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu. Výlučné vlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo zistené súdom prvej inštancie z predloženého listu vlastníctva. Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 325 ods.2 písm.e) C.s.p. je podstatné, že žalobkyňa v nehnuteľnosti trvale býva, bez ohľadu na charakter vlastníckeho, prípadne užívacieho vzťahu k nehnuteľnosti. Nedôvodná je tiež námietka žalovaného, že súd prvej inštancie neakceptoval v celosti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a preto mal vo zvyšnej časti návrh zamietnuť. Ak žalobkyňa navrhla aj postup podľa ustanovenia § 325 ods.3 C.s.p., je zrejmé, že súd prvej inštancie sa týmto návrhom zaoberal, vyhradil si možnosť o tejto časti návrhu rozhodnúť samostatným uznesením, nakoľko pre rozhodnutie o takomto návrhu je potrebné vykonať predbežné šetrenie za účelom možnosti použitia technického prostriedku kontroly. Zo súdneho spisu je pritom zrejmé, že okresný súd nie je v tomto smere nečinný, nakoľko bolo udelený pokyn na vykonanie IPŠ - preskúmanie splnenia podmienok kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. Takémuto postupu súdu prvej inštancie nemožno nič vytknúť. 9.5 Pokiaľ žalovaný namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, vo vzťahu k uloženým povinnostiam nemožno konštatovať, že existuje rozpor odôvodnenia rozhodnutia o neodkladnom opatrení s ustanovením § 220 ods.2 C.s.p.. Charakter napadnutého rozhodnutia a rozsah jeho odôvodnenia plne zodpovedá skutočnosti, že súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho účelom je rýchla a účinná ochrana práv strany sporu, krátka zákonná lehota nevytvára priestor na plnohodnotné dokazovanie ako v prípade dokazovania vo veci samej a súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Z uvedeného logicky vyplýva, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nemôže obsahovať aj obsah vyjadrenia žalovaného a ním použité prostriedky procesnej obrany. Inak z napadnutého rozhodnutia celkom zrejme vyplýva, z akých tvrdení a dôkazov súd prvej inštancie vychádzal, ktoré skutočnosti mal zistené a z akých dôvodov považoval návrh žalobkyne za dôvodný. Odvolacia námietka nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia tak nie je dôvodná. 9.6 Žalovaný však namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku o trovách konania a tvrdil, že okresný súd výrok o trovách konania nijako, ani len okrajovo neodôvodnil. Táto námietka je súladná s obsahom napadnutého rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Rozhodnutie musí vychádzať zo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti ustanovené C.s.p.. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 220 ods.2 C.s.p.). Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku (§ 234 ods.2 C.s.p.). Nepreskúmateľným je rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné; za nepreskúmateľné je možné označiť aj rozhodnutie, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. V predmetnej veci vo vzťahu k výroku o trovách konania absentuje akékoľvek odôvodnenie a z uvedeného dôvodu trpí odvolaním napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. Nakoľko sa táto vada vzťahuje len k výroku V. odvolaním napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie určil, že „navrhovateľka má nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v plnom rozsahu“ a na tomto výroku nie je závislý žiadny s ostatných výrokov, odvolací súd podľa § 389 ods.1 písm.c) C.s.p. rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Bude úlohou okresného súdu posúdiť opätovne dôvodnosť žalobkyňou uplatnených trov konania aj vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej a výrok rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania náležite odôvodniť. 10. Odvolací súd z dôvodu uvedeného v bode 9.6 tohto rozhodnutia o nároku na náhradu trov odvolacieho konania nerozhodoval (nakoľko zrušil uznesenie súdu prvej inštancie o trovách konania). Okresný súd rozhodne o náhrade trov v prípadnom novom rozhodnutí. 11. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).