Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/77/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6907214546 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6907214546.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcov: 1/ B. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. XX, 2/ B. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., U. č. I/XX, 3/ W.. B. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. S., S. č. XXXXX/XG, 4/ Y.. A. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. O., C. č. XX/XXX, 5/ A. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. dôchodcov O. č. XX, 6/ W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. 7, 7/ L. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. 4, 8/ Y.. X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. I., Na O. č. XXXX/XX, 9/ O. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. O., O.. U. č. XX/XXX, 10/ Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., N. č. 7, 11/ S. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., C. č. XX, 12/ H. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., C. U. č. XXX, 13/ B.. K. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., H. č. XX, 14/ B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. XX, 15/ O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. č. XXX, 16/ W. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., T. č. XX, 17/ K. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. O., H. č. XXX/X, 18/ W. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. 2, 19/ Y.. A. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., Americká trieda č. XXXX/X, 20/ K. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. 2, 21/ W. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. O., U. č. XXX/XX, 22/ K. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. B., B. č. 4, 23/ K. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. S., D. č. XX, 24/ W. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. XX, 25/ Bc. W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. 6, XX/ Y.. O. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., S. č. XXXX/XX, 27/ B. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., O. č. XXX/XX a 28/ W. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. XX, všetci žalobcovia zast. JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou v Bratislave, Zámocká č. 18, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Kraskovo „v konkurze" so sídlom Kraskovo, IČO: 00 201 863, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcov a JUDr. Miloša Levrinca, PhD., správcu konkurznej podstaty Poľnohospodárske družstvo Kraskovo „v konkurze" so sídlom Kraskovo, IČO: 00 201 863 proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, zo dňa 26. septembra 2017, č. k.: 8C/206/2007-226, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie okresného súdu v prvom až štvrtom výroku p o t v r d z u j e. II. Uznesenie okresného súdu v piatom výroku z r u š u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „I. Súd p r i p ú š ť a zmenu žaloby, kde na strane žalovaného bude vystupovať ako žalovaný JUDr. Miloš Levrinc, PhD. so sídlom Námestie SNP č. 15, Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kraskovo v likvidácii so sídlom Kraskovo, IČO 00 201 863. II. Súd konanie o žalobe žalobcov 8./, 9./, 10./, 21./ a 23./ z a s t a v u j e . III. Súd p r i p ú š ť a , aby do konania pristúpili ďalšie subjekty na strane žalobcov ako žalobca Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. č. XXX ako žalobca 25./, A. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. č. XX ako žalobca 26./, U.. Q. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., I. č. X ako žalobca 27./, B. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. XX ako žalobca 28./, I. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. X ako žalobca 29./, A. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. XX ako žalobca 30./, Y. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. O., U. č. XXX/XX ako žalobca 31./, L. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. O., C. č. X/XXX ako žalobca 32./, K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. XX ako žalobca 33./, X. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., S. č. XX ako žalobca 34./, K. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. č. XXX ako žalobca 35./, Y. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., S.. XXXX/XX ako žalobca 8./. IV. Súd p o k r a č u j e v konaní s dedičmi žalobcu 7./ - W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. nad U. č. XXX, žalobcu 14./ - X. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., O.. X, žalobcu 18./ - Y.. W. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. 2, žalobcu 22./ - B.. K. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. B., I. č. XXXX/X a X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., B. C. č. XXX/XX, žalobcu 24./ - B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. XXX. V. Konanie je zo zákona p r e r u š e n é.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom v prvých štyroch výrokoch rozhodol o procesných návrhoch žalobcov, ktoré vyplynuli z priebehu konania. 3. Vo vzťahu k piatemu výroku konštatoval, že predmetné konanie o určení vlastníckeho práva vedené na okresnom súde je prerušené zo zákona a takýto spor môže začať len na návrh správcu alebo proti správcovi, avšak len s jeho súhlasom. Keďže otázka, či predmetné súdne konanie o určenie vlastníckeho práva je zo zákona prerušené alebo nie, je medzi stranami sporná, v záujme predbežného vyriešenia tejto otázky rozhodol, že konanie je zo zákona prerušené, ktorý výrok má len deklaratórnu povahu a deklaruje len stav, ktorý nastal vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v rozhodnutí zo dňa 29. 09. 2011, sp. zn.: 1ObdoV/15/2011, ktorý rozhodoval o návrhu žalobcov na vylúčenie sporných nehnuteľností z konkurznej podstaty. 4. Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolali žalobcovia proti piatemu výroku a správca konkurznej podstaty žalovaného proti všetkým výrokom. 5. Žalobcovia v odvolaní uviedli, že podávajú odvolanie v zmysle § 357 písm. n) CSP z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žiadali, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie v napadnutej časti a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. 6. So závermi súdu nesúhlasili, keď argumentovali tým, že žaloba bola podaná dňa 22. 10. 2007, konkurz bol vyhlásený v roku 1999, teda ešte pred podaním žaloby. K podaniu žaloby tak došlo až po vyhlásení konkurzu na úpadcu. Podľa právnej úpravy účinnej v čase podania žaloby v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) zák. č. 328/1991 Zb. platí, že súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, 2a) ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi; ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), môže byť konanie začaté v súlade s ustanoveniami § 23 a 24. K naplneniu podmienok v zmysle citovaného ustanovenia v konaní došlo, keď žalobcovia podali žalobu proti správcovi konkurznej podstaty. Preto sú toho názoru, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď dospel k záveru, že konanie je prerušené zo zákona. Takáto situácia by nastala, ak by bola podaná najskôr žaloba o určenie vlastníckeho práva a až následne by bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Tu je situácia opačná. 7. Pokiaľ súd záver o prerušení konania zdôvodňuje s odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn.: 1ObdoV/15/2011, závery dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí žalobcovia považujú za rozporné so zákonom. Zákon vyžaduje súhlas správcu výlučne v prípade, keď bola žaloba podaná a súdne konanie začaté pred vyhlásením konkurzu, ktorým dochádza k prerušeniu tohto súdneho konania. V danom prípade nejde o takúto situáciu. na podporu svojej argumentácie predložili stanovisko Verejnej ochrankyne práv JUDr. Jany Dubovcovej, ktorá uviedla, že po začatí konania ani v súčasnosti neexistuje zákonná prekážka, aby okresný súd vykonával procesné úkony, ktoré by smerovali k prejednaniu a rozhodnutiu veci. 8. Správca konkurznej podstaty žiadal zrušiť uznesenie v celom rozsahu z dôvodov ustanovených v § 365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) CSP. Namietal, že majetok, ktorý je predmetom tohto konania, je zapísaný do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Podľa ustanovenia § 66e ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy upravené aj týmto zákonom sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto právne vzťahy odlišne od tohto zákona. Z pohľadu lex specialis treba hľadieť aj na konkurenciu konania o určovacej žalobe, ktoré procesné vzťahy sú upravené Civilným sporovým poriadkom a konanie o vylučovacej žalobe, ktorú žalobcovia podali na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 34 Cbi/33/2007, kde bola už dokonca žaloba o vylúčenie majetku z podstaty v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 5 Obo/95/2012 - 413 v znení opravného rozhodnutia zo dňa 15. 1. 2015, č. k. 5 Obo/95/2012 - 527 právoplatne rozhodnutá. Žalobcom je poskytnutá možnosť na domáhanie sa právnej ochrany v rámci konania o vylúčení majetku zo súpisu podstaty, ktoré sa použije ako špeciálna úprava pred určovacou žalobou. Pre riešenie prípadných majetkových nárokov žalobcov má v konkurze význam jedine špeciálna vylučovacia žaloba, ktorá je jediným prostriedkom ochrany prípadných akýchkoľvek majetkových práv tretích osôb vo vzťahu k majetku zapísaného do súpisu, v rámci ktorej sa rieši aj otázka vlastníctva. Iba úspech v takejto žalobe vyvoláva pre žalobcov žiaduce účinky, a to zabránenie speňažovaniu majetku zapísaného do súpisu. Vylučovacia žaloba ako špeciálna úprava má prednosť. Iba v prípade právoplatného rozhodnutia o vylúčení majetku zo súpisu na majetok pôvodne do súpisu zapísaný nedopadajú prednostne ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní. Jednou zo základných a všeobecných zásad súdneho konania je zásada hospodárnosti a rýchlosti, podstatou ktorej je dosiahnuť ochranu subjektívnych práv, ktorá má byť poskytnutá rýchlo a účinne. 9. Z tohto dôvodu vyslovil názor, že vzhľadom na prednosť skonania o vylúčenie majetku zo súpisu z podstaty podľa ustanovenia § 19 ZKV je toho názoru, že konanie o určovacej žalobe, ktorá sa má týkať majetku zapísaného do súpisu podstaty, nemožno ani viesť. Toto korešponduje aj so zmyslom a účelom zákona 328/1991 Zb., v súčasnosti aj so znením novej právnej úpravy podľa § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z.. Poukázal na pripojené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1ObdoV/15/2011 - 349 zo dňa 29. 9. 2011, právoplatné a vykonateľné dňa 6. 12. 2011, z ktorého jasne vyplýva, že správca konkurznej podstaty nedal súhlas na vedenie určovacej žaloby podanej žalobcami pod sp. zn. 8 C/206/2007, nie je ani možné vynucovať súdom takýto súhlas správcu. Preto je toho názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie tohto konania, nakoľko absentuje súhlas správcu s vedením takéhoto konania. Podľa citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR je posudzované konanie o určenie vlastníckeho práva vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota prerušené. Podľa neho v prerušenom konaní súd nie je oprávnený vykonávať žiadne procesné úkony, preto vydané uznesenie je v celom rozsahu nezákonné, ktorú nezákonnosť možno odstrániť jeho zrušením s tým, že konanie zostáva naďalej prerušené bez potreby k tomu vydávať osobitné uznesenie súdu. 10. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalovaný tak, ako počas celého konania, namieta, že nebol z jeho strany ako správcu konkurznej podstaty daný súhlas s vedením súdneho konania. Zdôraznili, že zákon vyžaduje súhlas správcu výlučne v prípade, keď je žaloba podaná a súdne konanie začaté pred vyhlásením konkurzu, ktorým dochádza k prerušeniu tohto súdneho konania. V danom prípade však bol najskôr vyhlásený konkurz na majetok dlžníka v roku 1999 a až následne bola podaná žaloba na súde v roku 2007. Vychádzajúc z toho žalobcovia trvajú na tom, že sa nevyžadoval súhlas správcu konkurznej podstaty s vedením predmetného súdneho konania, nakoľko žaloba bola podaná v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/1991 Zb. Súhlas, ktorý je podľa názoru žalovaného potrebný na vedenie predmetného konania, je upravený v ustanovení § 14 ods. 5 tohto zákona. Ten sa však vzťahuje na konania, ktoré začali pred vyhlásením konkurzu a v dôsledku ktorého boli prerušené a v ktorých môže podľa citovaného ustanovenia pokračovať súd na návrh správcu, pričom v danom prípade o takýto prípad nejde. 11. Žalovaný v replike uviedol tie isté skutočnosti, ako v odvolaní. 12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v prvom až štvrtom výroku potvrdil ako vecne správne a v piatom výroku ho zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Vo vzťahu k prvému až štvrtému výroku odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Tieto výroky však úzko súvisia aj s piatym výrokom, keď správnosť rozhodnutia závisí od zodpovedania spoločných otázok, ktoré sú pre rozhodnutie relevantné a ktoré strany sporu namietajú. Predovšetkým tu ide o posúdenie vzťahu určovacej a vylučovacej žaloby, ich vzájomné posúdenie, taktiež zodpovedanie otázky, či konanie je zo zákona prerušené alebo nie a nakoniec ústavnoprávna rovina ochrany vlastníckeho práva v zmysle čl. 46 Ústavy SR. 15. Okresný súd vo svojom rozhodnutí nesprávne aplikoval ust. § 47 zák. č. 7/2005 Z. z., hoci strany sporu správne v podaniach uvádzajú príslušné ustanovenia zák. č. 328/1991 Zb., pretože konkurzné konanie začalo v roku 1999 a podľa ust. § 206 ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb. konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. 16. Potom je rozhodujúce ust. § 14 ods. 1 písm. c) zák. č. 328/1991 Zb., v zmysle ktorého súdne a iné konania podľa osobitného predpisu (2a napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov), ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi; ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), môže byť konanie začaté v súlade s ustanoveniami § 23 a 24. 17. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 328/1991 Zb. súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, 2a) ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. 18. Porovnaním právnej úpravy možno dospieť k záveru, že ust. § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 328/1991 Zb. jednoznačne upravuje, že sa prerušujú ex lege konania, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu za splnenia podmienky, že sa musia týkať majetku patriaceho do podstaty. V danom prípade však toto konanie nezačalo pred vyhlásením konkurzu, preto sa ani podľa tohto ustanovenia neprerušuje. Právna úprava jednoznačne explicitne upravuje, ktoré konania sa prerušujú 19. Ust. § 14 ods. 1 písm. c) zák. č. 328/1991 Zb. umožňuje začať súdne konanie podľa osobitného predpisu, kam patril aj O. s. p. v zmysle poznámky, podaním návrhu proti správcovi, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty. Teda po vyhlásení konkurzu je možné uplatniť žalobou nárok, ale len voči správcovi. Na toto správne poukazujú v odvolaní žalobcovia. Z tohto ani iného ustanovenia nevyplýva, že by nebolo možné počas konkurzu uplatniť nárok na majetok patriaci do podstaty. Z právnej úpravy vôbec nevyplýva, že na podanie žaloby treba súhlas správcu, resp. že takéto konanie sa môže viesť iba s jeho súhlasom. Keby tomu tak bolo, tak by tým došlo k porušeniu ústavných práv garantujúcich prístup k súdu. Je samozrejmé, že správca by s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nedal súhlas na vedenie takéhoto konania, potom by sa žalobcovia mohli domáhať iba vylúčenia veci z exekúcie, pričom je nepochybné, že otázka vlastníctva je riešená iba prejudiciálne, pričom aj v prípade, že by veci boli vylúčené z podstaty, žalobcovia môžu dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností len novou žalobou o určenie vlastníctva. Žaloba o vylúčení veci nie je spôsobilým titulom pre zápis. 20. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Dotknutým osobám uplatňujúcim vlastnícke právo k veciam zapísaným do podstaty ústava zaručuje dovolanie sa svojho práva a rozhodne tomu nemôže zabrániť ani správca konkurznej podstaty, ktorý by súhlas na podanie žaloby nedal, naviac, ak takýto postup nie je upravený. 21. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Žalobcom preto nemožno brániť, aby sa svojho práva domáhali. 22. Z vyššie uvedenej právnej úpravy vyplýva, že sa prerušujú iba konania začaté pred vyhlásením konkurzu. Skoršia právna úprava, ktorá sa aplikuje v danom prípade, výslovne uvádza, že je možné podať žalobu po vyhlásení konkurzu s tým, že jedinou podmienkou je, aby sa týkala majetku zapísaného do podstaty a smerovala voči správcovi. Tieto predpoklady sú v danom prípade splnené. 23. Spornou otázkou bolo, či konanie je zo zákona prerušené alebo nie. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ zákon umožňuje po vyhlásení konkurzu podať žalobu voči správcovi, nemá žiadny logický zmysel úvaha, že takéto konanie by bolo automaticky prerušené, tzn., že žalobca by si svoj nárok uplatnil podanou žalobou, pričom súd by o nej nekonal, pretože takéto konanie ihneď po začatí by sa zo zákona prerušilo. Prieči sa to akémukoľvek zmyslu danej právnej úpravy. Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil piaty výrok rozsudku, pretože pokiaľ aj konanie by bolo zo zákona prerušené, súd o ňom nerozhoduje výrokom, naviac, odvolací súd je toho názoru, že konanie nie je prerušené, pričom sa nezhoduje ani s názorom najvyššieho súdu vysloveným v konaní o vylúčení veci z podstaty. 24. Krajský súd konajúci o vylúčení veci z podstaty (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. augusta 2012, sp. zn. 34 Cbi/33/2007) založil svoje zamietajúce rozhodnutie predovšetkým na skutočnosti, že žalobcovia nepreukázali vlastnícke právo, keď okrem iného konštatoval, že navrhovatelia vlastnícke právo k sporným pozemkom nepreukázali ani na základy dohody číslo 239 o odovzdaní majetku podľa § 22 zákona č. 229/1991 Zb., keď túto dohodu uzavreli dňa 29. 6. 1998 Stredoslovenské lesy š. p., Banská Bystrica, odštepný závod Rimavská Sobota a Urbársky spolok - pozemkové spoločenstvo J, v mene ktorého dohodu podpísala fyzická osoba. Podľa potvrdenia Okresného úradu Rimavská Sobota zo dňa 12. 6. 1998 mal zistené, že toto pozemkové spoločenstvo je evidované v registri pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity. Nedostatok právnej subjektivity je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ. Potom konštatoval, že na základe neplatného právneho úkonu, dohody číslo 239, nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo k sporným pozemkom. Následne konštatoval, že súd nevykonal dokazovanie ďalšími dôkazmi navrhnutými počas konania. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. októbra 2013, sp. zn. 5 Obo/95/2012. 25. Treba dodať, že v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, podľa písm. e) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov. Citovaný zákon riešil prinavrátenie vlastníckeho práva, teda odstránenie krivdy, ktorá ich postihla v minulosti. Podľa preambuly úmyslom zákona je zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Skutočne nie je logické a v demokratickej spoločnosti neprípustné vytvárať novú krivdu, ak má byť majetok týmto spoločenstvám, resp. jednotlivým spoluvlastníkom odňatý pod zásterkou pozemkových úprav, kde do nich urbarialisti vstupujú s lesmi a na konci úprav sú bez nich a tieto sa ocitnú vo vlastníctve inej osoby. Práve z tohto dôvodu je treba rešpektovať ústavnú ochranu vlastníckeho práva, ktoré je nedotknuteľné. Často veľmi sofistikovaný postup hraničí s krádežou a novou krivdou, pretože zmyslom pozemkových úprav je síce scelenie pozemku, ale za podmienky, že majiteľ dostane iný pozemok o rovnakej výmere a bonite. Prísne preskúmanie postupu je významné pre zachovanie ústavných práv. A hoci, ako je doteraz tvrdené, že sa mali práva domáhať v správnom konaní, môže nastať situácia, že ich práva mohli byť porušené takým spôsobom, že aj toto právo im mohlo byť odopreté. To si však vyžaduje riadne dokazovanie, rozhodne nie ako posúdenie prejudiciálnej otázky. 26. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že Pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity podľa § 10 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. zakladali vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti zápisom do zoznamu spoločníkov. Podmienkou zápisu je aj písomné vyhlásenie spoločníkov o združení sa. Na vznik spoločenstva bez právnej subjektivity bol potrebný zápis spoločníkov vlastniacich najmenej dve tretiny spoločnej nehnuteľnosti a súhlas Slovenského pozemkového fondu za vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti v jeho správe. Pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity predstavujú osobitnú formu spoločného podnikania spoluvlastníkov na podielovej nehnuteľnosti, ktorou sú lesné, prípadne pasienkové pozemky. Podľa § 10 ods. 2 spoločníci sú povinní oznámiť vznik spoločenstva bez právnej subjektivity obvodnému lesnému úradu, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev. Spoločníci súčasne oznámia, kto je splnomocnený v ich mene konať navonok. 16), poznámka odkazuje na § 31 OZ, podľa ktorého pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Pri uzatváraní dohody o prinavrátení pozemkov za urbárnikov konala v zmysle zákona splnomocnená osoba, ktorá nejednala za právnickú osobu. Tento postup bol v zákone jednoznačne upravený. Záver krajského súdu o neplatnosti dohody je absolútne nesprávny, čo nasvedčuje tomu, že na vyriešenie nároku nepostačuje len vyriešenie prejudiciálnej otázky. Ak aj vec nie je vylúčená z podstaty, čo v konečnom dôsledku správcovi umožňuje majetok speňažiť, nič nebráni žalobcom domáhať sa svojho vlastníckeho práva určovaciu žalobou. Závery vylovené súdmi v konkurznom konaní, ako to vyplýva aj z uznesenia NS SR zo dňa 29. 9. 2011, sú záväzné len pre konkurzný súd. 27. Odvolací súd poukazuje aj na to, že podanie vylučovacej žaloby nie je postačujúcim nástrojom ochrany tretích osôb pri každom druhu majetku, napr. pri nehnuteľnostiach, ktoré sa evidujú v osobitných evidenciách. V takýchto prípadoch je potrebné doplniť ochranu poskytovanú vylučovacou žalobou o ďalší prostriedok, ktorým je určovacia žaloba. Základným procesným predpokladom pre úspešnosť žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, je existencia naliehavého právneho záujmu. K otázke vzťahu určovacej a vylučovacej žaloby sa vyjadril už Najvyšší súd Slovenskej republiky v zjednocujúcom rozhodnutí, podľa ktorého sama skutočnosť, že prebieha konanie o žalobe na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení, že je vlastníkom tejto veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 10. 2009 sp. zn. 4 Cdo/96/2008; R 52/2010). 28. Predmetom a účelom vylučovacej žaloby nie je určenie vlastníctva, t. j. nerieši sa ňou zmena zápisu v katastri nehnuteľností, preto výrok súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhovie tejto žalobe, nie je spôsobilým podkladom pre zmenu v úradnej evidencii. V konaní o vylučovacej žalobe sa otázka vlastníctva rieši iba ako otázka predbežná, pričom súd sa s touto otázkou vysporiadava iba v odôvodnení rozhodnutia, nie v samotnom enunciáte. Jej účelom je dosiahnuť vylúčenie určitého majetku zo súpisu a predísť jeho speňaženiu. Na druhej strane prostredníctvom určovacej žaloby nemožno dosiahnuť vylúčenie veci z konkurzu, preto tieto dva druhy žalôb majú rozličný zmysel a význam, pričom za účelom dosiahnutia úplnej právnej ochrany majetku tretej osoby sa vzájomne dopĺňajú. Pokiaľ sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorých je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 29. Vylučovaciu žalobu je treba odlišovať od žaloby na určenie vlastníckeho práva. Zahrnutie majetku do konkurznej podstaty sa nikdy nemení skutočný vlastník tohto majetku, nech ním bol úpadca alebo iná osoba. Zápisom majetku do súpisu konkurznej podstaty, tak isto ako právoplatným rozhodnutím o jeho vylúčení zo súpisu konkurznej podstaty nemôže byť nikdy určený vlastník takéhoto majetku. Zápis majetku do súpisu konkurznej podstaty iba deklaruje navonok skutočnosť, že správca konkurznej podstaty považuje takýto majetok za majetok podstaty a nakladá s ním ako s majetkom podliehajúcim konkurzu. Zapísanie určitého majetku do súpisu konkurznej podstaty ale umožňuje správcovi jeho následné speňažovanie. Právnym prostriedkom ochrany inej osoby proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku konkurznej podstaty je vylučovacia žaloba, avšak rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu nie je takou právnu skutočnosťou, ktorá by sama osebe mala za následok vylúčenie tejto veci zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu. Záverom odvolací súd uvádza, že zamietnutie žaloby o vylúčenie veci zo súpisu podstaty ešte neznamená, že žalobca nemôže byť vlastníkom, avšak vec musí byť v rámci speňažovania majetku patriaceho do podstaty predaná. 30. Je nepochybné, že ústavné právo vlastniť majetok, ktoré môže byť určovacou žalobou priznané, a zamietnutá žaloba o vylúčenie veci z podstaty na základe posúdenia vlastníctva ako prejudiciálnej otázky, nadobúda ústavnoprávny rozmer, a to aj prípadne vo vzťahu k právu vec držať, užívať a prípadnej peňažnej náhrady za predaný majetok. 31. Okresný súd bude v konaní pokračovať, vykoná potrebné dokazovanie a vo veci meritórne rozhodne. 32. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).