Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/303/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916210733 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6916210733.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobkyne: W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., Ul. C. č. XXX/X, zast. Mgr. Jozefom Nádaským, advokátom, so sídlom Bratislava, Ul. Šoltésovej č. 14, IČO 31 819 419, proti žalovanému: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Ul. M. XXX,o zaplatenie sumy 10.000 € s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/203/2016-50 zo dňa 11. 04. 2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/203/2016-50 zo dňa 11. 04. 2017 p o t v r d z u j e. II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o určení výšky náhrady trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 10.000 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10.000 € od 20. apríla 2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobkyne (prvý výrok). Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (druhý výrok). 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 10.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 80 % ročne zo sumy 10 000,- € od 20.04.2016 do zaplatenia titulom nezaplatenia kúpnej ceny. Žalovaný ako kupujúci uzatvoril dňa 19.04.2011 so žalobkyňou a T. (teraz S.) ako predávajúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa a predaj nehnuteľností. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 20 000,- €, pričom žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni sumu 10 000,- € a U. T. (teraz S.) sumu 10 000,- € najneskôr do piatich rokov od uzatvorenia kúpnej zmluvy, t.j. do 19.04.2016. Žalobkyňa splnila svoju povinnosť, žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, avšak žalovaný povinnosť zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu 10 000,- € do piatich rokov od uzatvorenia kúpnej zmluvy nesplnil. Žalovaný k predmetným nehnuteľnostiam už previedol vlastnícke právo na tretie osoby na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 25.05.2016. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu kúpnej ceny výzvou zo dňa 09.06.2016. Nezaplatením kúpnej ceny sa žalovaný dostal v zmysle ust. § 517 Obč. zák. do omeškania, preto si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 8 % ročne. 3. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa je jeho dcéra a predmetné nehnuteľnosti v roku 2013 jej a jej sestre U. T. (teraz S.) daroval do podielového spoluvlastníctva. Pri darovaní bolo zriadené právo vecného bremena pre neho a jeho bývalú manželku. Po rozvode s bývalou manželkou žalobkyňa spolu so sestrou U. T. (teraz S.) zistili, že tieto nehnuteľnosti nebudú nikdy užívať a tak sa dohodli, že ich opätovne prevedú na neho. K tomuto prevodu malo dôjsť bezodplatne. Vzhľadom na zhoršené vzťahy v rodine sa obával možnosti domáhať sa vrátenia daru, preto z tohto dôvodu bola vyhotovená kúpna zmluva. Nebolo však úmyslom žalobkyne a ani jeho, vec riešiť kúpnou zmluvou, išlo len o simulovaný právny úkon, aby sa reálne zastrelo darovanie nehnuteľnosti, keďže sa obával vrátenia daru. Reálne je teda kúpna zmluva simulovaný právny úkon, ktorý zastieral darovaciu zmluvu. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 06.02.2017 uviedla, že v danom prípade by bolo možné považovať kúpnu zmluvu len za jednostrannú simuláciu, ona nemala úmysel uzavretou kúpnou zmluvou zastierať uzatvorenie darovacej zmluvy tak, ako to tvrdí žalovaný. 5. Žalovaný mal doručenie predvolania na termín pojednávania vykázané riadne a včas, pričom sa neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, preto okresný súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. 6. Okresný súd vykonal dokazovanie, nárok posúdil podľa ust. § 588, § 517 ods. 2, § 628 ods. 2 Obč. zák.. 7. Na základe citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že žalobkyňa a jej sestra T. (teraz S.) ako predávajúce uzavreli dňa 19.04.2011 formou notárskej zápisnice so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa a predaj nehnuteľností C KN parc.č.XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 393 m2, C KN parc.č. U., záhrady o výmere 407 m2 a rodinný dom č. súp.T.postavený na C KN parc.č. XX, nachádzajúci sa v H.. Kúpna cena predmetných nehnuteľností bola dohodnutá vo výške 20 000,- € s tým, že kupujúci zaplatí predávajúcej - žalobkyni sumu 10 000,- € a predávajúcej XX(teraz XX.XX.XXXX,) tiež sumu 10 000,- € priaW. do rúk predávajúcich v hotovosti v mieste ich trvalého bydliska, najneskôr do piatich rokov odo dňa uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy. Žalovaný žalobkyni v lehote piatich rokov od uzatvorenia kúpnej zmluvy, t.j. do 19.04.2016, dohodnutú kúpnu cenu 10 000,- €, nezaplatil. Listom vlastníctva č. XXX, k.ú. U. mal okresný súd preukázané, že aktuálnym vlastníkom predmetných nehnuteľností, sú C. J. a P. J. v podiele 1/1, pričom ako titul nadobudnutia ich vlastníckeho práva je na liste vlastníctva uvedená kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XXXX, dňa 25.05.2016. Okresný súd dospel k záveru, že predložená kúpna zmluva spísaná formou notárskej zápisnice obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti, teda ide o platný právny úkon, preto potom súd posúdil žalobu ako dôvodnú, vyhovel jej a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni dohodnutú kúpnu cenu vo výške 10 000,- €. 8. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, spočívajúcu v tvrdení, že uzavretá kúpna zmluva spísaná formou notárskej zápisnice napísanej dňa 19.04.2011 bola len simulovaný právny úkon, ktorým sa v skutočnosti zastieral iný právny úkon a to darovacia zmluva, že zmluvné strany nemali skutočnú vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, ale darovaciu zmluvu toto ostalo len v polohe jeho tvrdenia nepreukázaného žiadnym dôkazom. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ide o sporové konanie, ktoré je ovládané prejednacou zásadou chápanou tak, že strany sporu majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, t.j. na preukázanie svojich tvrdení povinnosť označiť a predložiť dôkazy. Neunesenie dôkaznej povinnosti má za následok procesný neúspech v spore. Predloženie dôkazu zo strany žalovaného a to darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako darcom a žalobkyňou ako obdarovanou dňa 04.12.2003, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti totožné s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom žalovanej kúpnej zmluvy, nie je dôkazom spôsobilým preukazovať, že uzavretá kúpna zmluva je simulovaný právny úkon a že strany sporu mali v skutočnosti vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu. Tento dôkaz preukazuje len darovanie nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. U. žalobkyni W. T. (teraz S.) a U. T. (teraz S.), nepreukazuje však už následné tvrdenie žalovaného, že došlo k spätnému darovaniu nehnuteľností žalobkyňou ako obdarovanou žalovanému ako darcovi. Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo žalovanej sumy 10 000,- € od 20.04.2016 do zaplatenia, okresný súd žalobu aj v tejto časti posúdil ako dôvodnú, pretože žalobkyňa sa so zaplatením kúpnej ceny dostala do omeškania, keďže podľa uzavretej kúpnej zmluvy bola kúpna cena splatná do piatich rokov od uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. do 19.04.2016 a žalovaný ani na základe výzvy na zaplatenie dlžnej sumy doručenej mu dňa 13.06.2016, kúpnu cenu v lehote jej splatnosti nezaplatil. Preto okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z priznanej sumy 10 000,- € od 20.04.2016 do zaplatenia. 9. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1,2 CSP v spojitosti s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni, ako strane sporu, ktorá mala v konaní plný úspech, nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. 10. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP je žalovaný povinný prisúdenú sumu zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ ide o žiadosť žalovaného uvedenú v jeho vyjadrení k žalobe zo dňa 15.12.2016, aby súd vec posúdil aj z hľadiska jeho reálnych možností žalovanú sumu uhradiť jednorázovo, toto posúdil ako žiadosť žalovaného o povolenie splátok žalovanej sumy, ktorej žiadosti nevyhovel, pretože hoci žalovaný predložil súdu rozhodnutie Sociálnej poisťovne, a.s. zo dňa 03.12.2015 o výške starobného dôchodku v sume 450,20 € mesačne a súčasne popísal svoj zdravotný stav ako osoby zdravotne ťažko postihnutej, ktorá má výdavky na lieky, inkaso, palivové drevo, auto a telefón súd mal za to, že tieto skutočnosti uvedené žalovaným sú z hľadiska posúdenia jeho finančných možností zaplatiť žalovanú sumu irelevantné a neodôvodňujú priznanie splátok s poukazom na skutočnosť, že žalovaný už predmetné nehnuteľnosti (vedené na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. U.) predal tretím osobám C. J. a P. J., čo mal súd preukázané aktuálnym listom vlastníctva č. XXX, k.ú. U. a z titulu tohto predaja disponoval s finančnými prostriedkami predstavujúcimi kúpnu cenu predaných nehnuteľností. 11. V súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 CSP proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že uzavretá kúpna zmluva spísaná formou notárskej zápisnice zo dňa 19. 04. 2011 nebola len simulovaným právnym úkonom. V celosti odkazuje na svoje argumenty, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 12. 2016. Z tých istých dôvodov nie je potom ani nárok na úrok z omeškania. Súd tiež nedostatočne zvážil jeho možnosti zaplatiť žalovanú sumu v celku jednorazovo. Už vo vyjadrení zo dňa 15. 12. 2016 uviedol, že jediným jeho príjmom je starobný dôchodok vo výške 450,20 €, ku ktorému dostáva z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia ešte prídavky vo výške 30 €. Svoje potreby si zaobstaráva sám, bežné inkaso predstavuje mesačne 100 €, je zdravotne ťažko postihnutý, musí často navštevovať rôznych lekárov, berie rôzne lieky, z toho dôvodu na pohonné hmoty a samotné lieky minie približne 100 Eur mesačne, a to aj z dôvodu, že na akúkoľvek aj krátku vzdialenosť sa musí dostať autom, nakoľko má operovaný bedrový kĺb. V dôsledku zdravotného stavu musí pravidelne používať mobilný telefón, na ktorý má výdavky približne 30 € mesačne. Okrem bežného mesačného inkasa si musí zadovážiť palivové drevo v hodnote 500 €. Akékoľvek nevyhnutné práce okolo nehnuteľnosti, ktorú užíva, teda vrátane chystania palivového dreva, musí dať niekomu vykonať, nakoľko nemôže robiť žiadnu ani minimálne náročnú prácu, a tieto musí dať vykonať za odmenu, na zabezpečenie ostatných bežných potrieb mu teda zostáva suma na úrovni nižšej ako je životné minimum. Okresný súd uvedené vôbec nehodnotil a to z dôvodu, že mal nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. U. ďalej previesť na tretiu osobu, čo mal súd preukázané z listu vlastníctva a z tohto titulu potom súd vyhodnotil, že žalobca disponoval finančnými prostriedkami predstavujúcimi kúpnu cenu predmetných nehnuteľností. Uvedené sa však zo samotného listu vlastníctva nedá zistiť. Ide len o nepodloženú domnienku a na jej podklade nie je možné založiť súdne rozhodnutie. Je na mieste, aby sa Okresný súd vysporiadal so všetkými argumentmi, ktoré vo vyjadrení uviedol. Keďže uňho ide o zdravotne ťažko postihnutú osobu Rovnako z vyššie uvedených dôvodov mal súd posudzovať aj povinnosť na náhradu trov konania, keďže podľa § 257 CSP je možné náhradu trov nepriznať, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Má za to, že jeho situácia a zdravotný stav sú dôvodmi, ktoré takýto postup umožňujú a odôvodňujú. 12. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť, zotrvala na svojich tvrdeniach, poukázala na to, že obrana žalovaného týkajúca sa simulovaného právneho úkonu ostala len v rovine jeho tvrdenia, ktoré nebolo preukázané žiadnym dôkazom. Žalovaný v odvolaní svoje tvrdenia nepodložili žiadnym relevantným dôkazom. Uviedla, že žalovaný má dostatočné finančné prostriedky aj na to, aby uhradil predmetnú dlžnú sumu jednorazovo. Pred uplynutím lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti žalovaného ako kupujúceho bolo vlastnícke právo žalovaným k predmetným nehnuteľnostiam prevedené na tretie osoby na základe kúpnej zmluvy, kde vklad na liste vlastníctve bol povolený dňa 25. mája 2016. Keďže došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na tretie osoby, žalovaný ako predávajúci nadobudol za prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam finančné prostriedky v podobe kúpnej ceny za nehnuteľnosti. 13. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP (a contrario), rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne. 14. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. 16. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, rozobral v odôvodnení rozhodnutia S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Okresný súd bol vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia koherentný, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú prijateľné, racionálne. 18. V konaní neboli zistené procesné vady. Účastníci boli na pojednávanie riadne a včas predvolení, svoju neúčasť neospravedlnili, boli poučení podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP o následkoch sudcovskej koncentrácie, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. 19. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa mohol zaoberať len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia. 20. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so zhodnotením veci okresným súdom, keď sa súd nestotožnil s jeho argumetami ohľadne skutočností, že uzavretá zmluva bola len simulovaným právnym úkonom a odkázal na svoje argumety v prvoinštančnom konaní. 21. Odvolací súd pokiaľ ide o tento odvolací dôvod udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav, zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery, aplikoval správny právny predpis, ktorý správne interpretoval. Súd prvej inštancie správne poukázal na neunesenie dôkazného bremena žalovaným. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že došlo k uzatvoreniu simulovaného právneho úkonu, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Okresný súd označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonal, dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 191 CSP. Na základe vykonaného dokazovania, keď súd vyhodnotil dôkazy dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že nebolo žalovaným preukázané jeho tvrdenie, že kúpna zmluva bola urobená „naoko" (tzv. simulovaným právnym úkonom), ktorý by zastieral iný právny úkon, a to darovaciu zmluvu. 22. Okresný súd sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami žalovaného, keď na tomto bola dôkazná povinnosť ohľadne preukázania jeho tvrdenia o tom, že kúpna zmluva bola len simulovaným právnym úkonom. Uvedené tvrdenia žalovaný nepreukázal, neuviedol ani žiadne dôkazy preukazujúce toto tvrdenie, ktoré by súd prvej inštancie nevykonal. 23. Žalovaný podal odvolanie aj v časti, v ktorej ho súd zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy jednorazovo a tiež do výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že nemá možnosť zaplatiť dlh jednorazovo, jeho jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 450,20 €, ku ktorému dostáva príplatok vo výške 30 € z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia. Svoje potreby si zaobstaráva sám, reálne má výdavky v sume 100 € na inkaso, musí často navštevovať rôznych lekárov, keďže sa musí presúvať autom vzhľadom na jeho zdravotný stav má náklady na pohonné hmoty. Na pohonné hmoty a lieky minie približne 100 €. V dôsledku zdravotného stavu musí pravidelne používať mobilný telefón, na ktorý má výdavky 30 € mesačne, okrem inkasa si potrebuje zadovážiť palivové drevo v hodnote 500 €, pričom akékoľvek práce, ktoré potrebuje na zabezpečenie prevádzky domu, v ktorom býva a ktorý nie je jeho vlastníctvom, musí najskôr niekoho požiadať a za vykonané práce musí zaplatiť, nakoľko mu to jeho zdravotný stav nedovoľuje, nemôže vykonávať žiadne ťažšie práce, z týchto dôvodov mu na zabezpečenie jeho bežných potrieb ostáva suma na úrovni životného minima. Poukázal na nesprávnosť rozhodnutia v tejto časti z dôvodu, že súd vychádzal z ničím nepodloženej domnienky, že má finančné prostriedky z predaja nehnuteľnosti vedenej na LV č.U.pre kat. úz. W., ktorú mal previesť na tretie osoby. Záver okresného súdu, že by mal príjem z predaja nehnuteľností je nepodloženou domnienkou a v tomto smere je rozhodnutie okresného súdu predčasné a ničím nepodložené. Súd sa mal vysporiadať so všetkými argumentmi, ktoré uviedol. O náhrade trov konania mal súd vzhľadom na jeho zdravotný stav a vyššie uvedené rozhodnúť v súlade s § 257 CSP a nepriznať žalobkyni náhradu trov konania. 24. Odvolací súd udáva, že aj v časti rozhodnutia, ktorou súd rozhodol o lehote na plnenie je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne. Súd prvej inštancie v odôvodnení tejto časti rozhodnutia uviedol skutkový stav, ktorý považoval za rozhodujúci pre rozhodnutie. Uviedol, ktoré ustanovenie zákona aplikoval a aké právne závery vyvodil. Nemožno považovať za nesprávne, že súd rozhodnutie neodôvodniť podľa predstáv žalovaného. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s tvrdeniami žalovaného v súvislosti s posúdením jeho reálnych možností uhradiť žalovanú sumu jednorazovo, čo posúdil ako žiadosť žalovaného o povolenie splátok. V odôvodnení zároveň súd prvej inštancie uvádza, že žalovaný predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške starobného dôchodku v sume 450,20 €, popísal svoj zdravotný stav ako osoby zdravotne ťažko postihnutej, ktorá má výdavky na lieky, inkaso, palivo, drevo, auto a telefón, čo posúdil v celkovom kontexte zistených skutkových okolností ako irelevantné a nedôvodné na priznanie splátok. Teda nie nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že by sa okresný súd s jeho tvrdeniami nezaoberal. Súd prvej inštancie správne posudzoval v súlade s § 232 CSP, či ide o taký odôvodnený prípad, aby bola určená dlhšia lehota splatnosti a dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané žalovaným neodôvodňujú priznanie dlhšej lehoty na plnenie s poukazom aj na skutočnosť, že žalovaný nehnuteľnosti vedené na LV č. U. kat. úz. C., predal tretím osobám P. a W., krátko pred splatnosťou jeho dlhu a z titulu tohto predaja disponoval s finančnými prostriedkami predstavujúcimi kúpnu cenu predaných nehnuteľností. Žalovaný v odvolaní uviedol, že ide len o nepodloženú domnienku, avšak nepoprel, že došlo k predaju predmetnej nehnuteľnosti, kúpnu zmluvu nepredložil, neuviedol žiadne skutočnosti ohľadne toho, že by existoval dôvod, na neplnenie z kúpnej zmluvy, preto treba konštatovať vecnú správnosť predmetného rozhodnutia, keďže z tvrdení žalovaného nie je možno vyvodiť záver pre rozhodnutie o plnení v splátkach. Odvolací súd udáva, že žalovaný mal možnosť žalobkyni uhrádzať kúpnu cenu v priebehu piatich rokov odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy. 25. Odvolateľ v odvolaní poukazoval na to, že vzhľadom na dôvody osobitného zreteľa na jeho strane mal súd rozhodnúť podľa § 257 CSP, pričom za dôvody osobitného zreteľa odvolateľ považoval jeho situáciu a zdravotný stav. Odvolací súd udáva, že aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Takýmito dôvodmi nie sú skutočnosti uvedené žalovaným. Pohľadávku vzhľadom na dohodu s predávajúcou mohol žalovaný plniť v priebehu piatich rokov od uzatvorenia zmluvy, žalovaný tiež nepopiera, že previedol nehnuteľnosti v jeho vlastníctve kúpnou zmluvou na inú osobu, pričom jeho prvoradou povinnosťou malo byť uhradiť dlh. Neboli zistené také výnimočné okolnosti danej veci a na strane účastníkov konania, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni. 26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná preto jej vzniklo proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Súd nezistil ani dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP v odvolacom konaní. V súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie . 27. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).