Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/171/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917200068 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6917200068.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu PATROL & GUARD, s. r. o., IČO: 36637548, Svätoplukova 24/419, 979 01 Rimavská Sobota zast.: JUDr. Marian Dzuroška, s.r.o., IČO: 47254513, Hviezdoslavova 468/31, 979 01 Rimavská Sobota proti žalovanému Obec Gemerské Dechtáre, IČO: 00649571, Hlavná 170, 980 04 Gemerské Dechtáre o zaplatenie 50.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Cb/1/2017-133 zo dňa 27. júla 2017 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Cb/1/2017-133 zo dňa 27. júla 2017 potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Rimavská Sobota napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 50.000,- Eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 06.11.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu uplatnených trov konania. 2. Žalobca sa konaním domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 50.000,- Eur s príslušenstvom titulom vrátenia finančnej zábezpeky podľa podmienok dohodnutých v zmluve. Uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom dňa 27.07.2015 Zmluvu o dielo č. XXX, predmetom ktorej bolo vybudovanie digitálneho kamerového systému v Obci Gemerské Dechtáre v zmysle dokumentácie odovzdanej žalovaným žalobcovi. Dielo sa realizovalo na náklady žalobcu, pričom žalovaný trval na tom, aby mu žalobca poskytol finančnú zábezpeku vo výške 50.000,- Eur, čo bolo dohodnuté v čl. 6.2 zmluvy, kde sa žalobca zaviazal na zloženie finančnej zábezpeky vo výške 50.000,- Eur na zhotovenie diela podľa zmluvy, jeho dokončenie, kvalitu, včasnosť a dodržanie ostatných zmluvných podmienok vrátane ceny. Žalobca žalovanému dňa 19.10.2015 poukázal sumu 50.000,- Eur, ktorú bol žalovaný oprávnený použiť na hradenie nedorobkov, vád, penále podľa zmluvy a aj na prípadné dokončenie diela, pričom v prípade, že dôjde k riadnemu ukončeniu diela sa žalovaný v čl. 6.2 zmluvy zaviazal do 14 dní po odovzdaní a prevzatí diela finančnú zábezpeku v uvedenej výške žalobcovi vrátiť. Žalobca v žalobe uviedol, že splnil podmienky na vrátenie zábezpeky a predložil Odovzdávací protokol zo dňa 22.10.2015, na základe ktorého došlo zo strany žalobcu k odovzdaniu a zo strany žalovaného k prevzatiu predmetu diela bez akýchkoľvek pripomienok zo strany žalovaného. Žalovaný však napriek výzve žalobcu mu finančnú zábezpeku nevrátil. Žalobca poukazoval tiež na to, že digitálny kamerový systém funguje bez závad, čo potvrdil podpisom aj žalovaný na montážny denník vyhotovený po kontrole kamerového systému dňa 10.10.2016. 3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, tvrdil, že bol oprávnený podľa zmluvy zadržať zábezpeku na prípadné dokončenie predmetu zmluvy a penále. Namietal tiež, že pokiaľ aj bol dňa 22. 10. 2015 vypísaný odovzdávací protokol, tento slúžil pre potreby Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len PPA) za účelom poukázania dotácie a určenia dňa začiatku záručnej doby. Poukazoval tiež na bod 8.12 zmluvy, podľa ktorého sa dielo považuje za splnené až po odstránení vád a nedorobkov a tvrdil, že projekt nebol realizovaný podľa pôvodného projektu a usmernenia, pričom na tieto veci bol dodávateľ upozorňovaný ešte pred vystavením odovzdávacieho protokolu pre PPA. 4. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj výsluchmi svedkov U. K., X. S. a X. Q.. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil podľa § 536 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, pričom poukázal na úpravu § 151 ods. 1 a 2, ako aj § 185 ods. 1 a § 186 ods. 2 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). 5. Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v plnom rozsahu. Cieľom zábezpeky zloženej žalobcom v súlade s čl. 6.2 zmluvy uzavretej medzi stranami sporu vo výške 50.000,- Eur malo byť pokrytie nedorobkov, vád, penále podľa zmluvy, ako aj prípadné dokončenie diela predmetu zmluvy, pričom pojmy „vada a nedorobok“ si strany zadefinovali v čl. 8.11 zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade ak práce nedosiahnu kvalitatívne parametre podľa noriem platných pre SR a tejto zmluvy, objednávateľ dielo neprevezme, dohodli sa tiež, že ak vzniknú okolnosti, pre ktoré objednávateľ dielo prevezme s vadami a nedorobkami, ktoré sami o sebe ani v spojení s inými nebránia plynulej a bezpečnej prevádzke, bude sa dielo považovať za splnené až po odstránení vád a nedorobkov. Zmluvné strany si v zmluve výslovne dohodli, že tieto zjavné vady a nedorobky musia byť uvedené v zápise o prevzatí diela so stanovením termínu ich odstránenia. Žalovaný samotným prevzatím diela v odovzdávacom protokole zo dňa 22.10.2015 potvrdil prevzatie diela bez vád, v odovzdávacom protokole neboli uvedené žiadne vady a nedorobky so stanovením termínu ich odstránenia. Argument žalovaného, podľa ktorého bol odovzdávací protokol podpísaný len pre účely poskytnutia dotácie zo strany PPA je podľa súdu právne irelevantný, tieto námietky žalovaný v konaní nepreukázal, ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie na ich preukázanie. 6. Žalovaný tiež v konaní namietal, že žalobcom zložená finančná zábezpeka bola použitá na zaúčtovanie troch zmluvných pokút vyúčtovaných žalovaným podľa bodu 4.6 zmluvy v súlade s čl. 9, keďže žalobca neodstránil nedorobky a nedokončené práce podľa výzvy žalovaného. Súd vyhodnotil žalovaným predloženú výzvu zo dňa 31.03.2016 na odstránenie nedostatkov a nedorobkov diela, ktorá bola vypracovaná dňa 31.03.2016, teda až po odovzdaní diela, pričom v odovzdávacom protokole nebola uvedená žiadna z týchto vád spolu so stanovením termínu ich odstránenia tak, ako si to zmluvné strany dohodli. Vady a nedorobky uvádzané žalovaným v tejto výzve sú podľa súdu navyše nekonkrétne, bez bližšej špecifikácie, žalovaný nenavrhol žiadne dokazovanie na preukázanie existencie vo výzve uvedených vád v čase odovzdania diela. 7. Súd prvej inštancie mal preukázané, že zo strany žalobcu došlo k riadnemu ukončeniu zmluvy, žalovanému preto vznikla povinnosť podľa čl. 6.2 zmluvy vrátiť zhotoviteľovi zábezpeku do 14 dní po odovzdaní a prevzatí diela podľa zmluvy. Pokiaľ žalovaný účtoval zmluvnú pokutu po riadnom ukončení zmluvy v dňoch 31.12.2015, 31.03.2016 a 30.06.2016 s poukazom na čl. 4.6 zmluvy, teda na základe neobjektívneho prerušenia prác zo strany zhotoviteľa, takéto konanie žalovaného nemá podľa súdu žiadnu oporu v zmluvných dojednaniach medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie preto návrhu žalobcu vyhovel a podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ho zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne od 06.11.2015, teda po uplynutí 14-dňovej lehoty na vrátenie zábezpeky počítanej odo dňa odovzdania prevzatia diela, t. j. od 22.10.2015. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. 8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný s poukazom na odvolacie dôvody upravené v § 365 ods. 1 CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne. 9. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie porušil právo žalovaného ako strany sporu na spravodlivý proces, keď v rozpore s Ústavou SR a Dohovorom o základných ľudských právach ustanovenou požiadavkou na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia svoj rozsudok nedostatočne odôvodnil. Súd sa podľa žalovaného dostatočne nevysporiadal s argumentmi žalovaného uvedenými už v odpore proti platobnému rozkazu a tiež v písomnom vyjadrení, súd neuviedol žiadne argumenty okrem všeobecného tvrdenia o nekonkrétnosti a bližšej špecifikácii v bode 14 odôvodnenia, súd nezdôvodnil, prečo neakceptoval názor žalovaného a vôbec nereagoval na argumentáciu žalovaného. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktoré akcentujú právo strany sporu na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, reaguje na podstatné a relevantné argumenty strany sporu a zároveň stručne a výstižne uvedie, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Žalovaný považuje zároveň rozhodnutie okresného súdu za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, rozsudok súdu je podľa žalovaného nepresvedčivý. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného nedostatočne zaoberal predloženými listinnými dôkazmi, ako aj návrhmi žalovaného na doplnenie dokazovania, ktoré boli jednoznačne špecifikované vo vyjadreniach žalovaného, pričom niektoré vyplývajú priamo z právnej úpravy, keď súd napríklad mal ex-offo prihliadať k platnosti, resp. absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie podľa žalovaného riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, čím znemožnil uskutočňovanie procesných práv žalovaného v takej miere, že zároveň porušil jeho právo na spravodlivý proces. 10. Žalovaný v odvolaní ďalej poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúce sa hodnotenia dokazovania súdmi, povinnosti súdu prihliadať ex-offo na absolútnu neplatnosť zmlúv pre rozpor so zákonom a vytýka súdu prvej inštancie, že sa vôbec nezaoberal otázkou absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Ďalej súdu prvej inštancie vytýkal, že nerozhodol o návrhu žalovaného na prerušenie konania, ktorý bol podaný s poukazom na to, že prebieha iné konanie, kde sa rieši trestno-právna rovina predmetného zmluvného vzťahu. Súd prvej inštancie vôbec nerozhodol o návrhu žalovaného a vyhlásil rozsudok vo veci samej, čím porušil § 162 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého o zamietnutí návrhu na prerušenie konania mal rozhodnúť spolu s rozhodnutím vo veci samej. Súd prvej inštancie však takto nepostupoval, žalovaný preto považuje jeho rozhodnutie za nezákonné a nesprávne. 11. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal v konaní predloženou námietkou započítania, keď žalovaný podaním zo dňa 31.12.2015 oznámil započítanie sumy 6.983,18 Eur a podaním zo dňa 31.03.2016 oznámil započítanie sumy 41.146,43 Eur na pohľadávku žalobcu a to s poukazom na zmluvnú pokutu dohodnutú v Zmluve o dielo za omeškanie s plnením diela. Napriek argumentácii žalovaného a doloženiu relevantných podkladov sa súd v odôvodnení vôbec nezmienil s týmito námietkami žalovaného, a preto jeho rozhodnutie je podľa žalovaného v tejto časti tiež nepreskúmateľné. Žalovaný poukazoval na úpravu § 580 Občianskeho zákonníka, keď stretom vzájomných pohľadávok spôsobilých na započítanie došlo k ich zániku, pričom aj na tieto skutočnosti je súd povinný prihliadať ex-offo. Žalovaný aj v súvislosti s namietaným zánikom pohľadávky žalobcu započítaním poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúce sa zániku pohľadávky započítaním v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka. 12. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal podmienkami dohodnutými v zmluve pokiaľ ide o použitie zábezpeky zo strany žalovaného a to na hradenie nedorobkov, vád a penále podľa zmluvy, pričom súd vôbec nerozlišoval medzi zjavnými vadami a nedorobkami, keď v zápisnici sa uvedú len zjavné vady a ostatné vady je možné vytýkať zhotoviteľovi kedykoľvek počas záručnej doby. Žalovaný tvrdil, že predložil množstvo dôkazov z ktorých je zrejmé, že predmetné dielo malo množstvo vád, ktoré doposiaľ neboli odstránené. Je možné, že neboli zjavné, a teda neboli uvedené v zápise o prevzatí diela, ale sa objavili a žalobca bol na ich odstránenie vyzvaný, čo však neurobil. Žalovaný tvrdil, že zábezpeka podľa obsahu dohodnutých podmienok nie je viazaná na zápis o prevzatí diela tak, ako to prezentuje žalobca a aj okresný súd, ale na skutočnosti, ktoré sú uvedené v zmluve. V zmluve nie je viazané vrátenie zábezpeky na podpísanie zápisu o prevzatí diela, ale na riadne ukončenie zmluvy, čím podľa žalovaného treba rozumieť dodržanie všetkých zmluvných podmienok vrátane povinnosti odstrániť vady po prevzatí diela. Takáto forma bola v zmluve podľa žalovaného prijatá práve preto, aby sa obec ako verejnoprávny subjekt vyhol prípadným účelovým krokom zo strany podnikateľských subjektov, ktoré po vykonaní diela so zásadnými nedostatkami vstúpia do konkurzu alebo do likvidácie a už nebude nikdy možné vymôcť akékoľvek nároky voči nim. Zábezpeka slúži na odstránenie vád. 13. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 04.09.2017 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože tento je skutkovo aj právne odôvodnený. 14. Žalobca nesúhlasí s námietkami žalovaného, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne nezdôvodnil, poukazoval na to, že sám žalovaný nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dokazovanie. Zmluva o dielo zo dňa 27.07.2015 je platným právnym úkonom, nie je možné ho považovať za neplatný len z dôvodu, že v súvislosti s verejným obstarávaním je vedené trestné konanie proti niektorým osobám, aj proti štatutárnemu zástupcovi žalovaného. Napokon žalovaný dielo prevzal a zaplatil zaň aj dohodnutú sumu, a až po prevzatí diela, keď žalobca požadoval vrátenie finančnej zábezpeky začal žalovaný tvrdiť, že zábezpeku nemôže vrátiť z dôvodu nesplnenia niektorých ustanovení zmluvy o dielo. Žalovaný poukazoval na odovzdávací protokol zo dňa 22.10.2015, kde sú uvedené všetky prvky diela a ich prevzatie potvrdil starosta obce ako štatutárny zástupca žalovaného svojim podpisom, pričom na tomto odovzdávacom protokole neoznačil žiadne nedostatky. Zhotovený kamerový systém prešiel fyzickou kontrolou aj zo strany PPA bez toho, aby boli vytknuté nejaké nedostatky. Žalovaný ďalej poukazoval aj na dohodu v zmluve pokiaľ ide o prevzatie diela s vadami a nedorobkami, čo musí byť v odovzdávacom protokole zaznačené. 15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 378 ods. 1, §380 a § 385 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bolo podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 16. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci postupoval v súlade s úpravou Civilného sporového poriadku, vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok. 17. Žalobca si v konaní uplatnil právo na vrátenie finančnej zábezpeky, ktorú zložil ako zhotoviteľ diela na základe podmienok dohodnutých v Zmluve o dielo č. XXX uzavretej dňa 27.07.2015 so žalovaným ako objednávateľom a tvrdil, že sú splnené podmienky na vrátenie finančnej zábezpeky dohodnuté v zmluve, nakoľko predmet diela (vybudovanie digitálneho kamerového systému v obci Gemerské Dechtáre v zmysle dokumentácie odovzdanej žalovaným) žalovanému riadne odovzdal v zmysle odovzdávacieho protokolu zo dňa 22.10.2015. Žalovaný namietal, že dielo nebolo riadne ukončené, že odovzdávací protokol podpísaný dňa 22.10.2015 slúžil len pre PPA za účelom umožnenia poukázania dotácie a určenia dňa začiatku záručnej doby, namietal tiež, že pohľadávka žalobcu na vrátenie zloženej zábezpeky zanikla započítaním na pohľadávky žalovaného titulom vyúčtovanej zmluvnej pokuty v zmysle dohody v zmluve o dielo, tvrdil tiež, že dielo nebolo realizované podľa pôvodného projektu, na čo bol dodávateľ upozornený a že dielo má vady. 18. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že zo zmluvy o dielo uzavretej dňa 27.07.2015 medzi stranami sporu vyplýva, že zábezpeku zloženú žalobcom ako zhotoviteľom mohol žalovaný ako objednávateľ použiť na hradenie nedorobkov, vád, penále podľa zmluvy, ako aj súvislosti s prípadným dokončením diela, pričom dielo sa bude považovať za splnené až po odstránení vád a nedorobkov. Súd prvej inštancie správne zistil, že zmluvné strany si výslovne v zmluve dohodli, že pokiaľ by aj dielo bolo prevzaté s vadami a nedorobkami, ktoré nebránia užívaniu diela, musia byť tieto zjavné vady a nedorobky uvedené v zápise o prevzatí diela spolu so stanoveným termínom ich odstránenia. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v odovzdávacom protokole zo dňa 22.10.2015 potvrdil odovzdanie diela zo strany žalobcu ako zhotoviteľa a prevzatie diela zo strany žalovaného ako objednávateľa, v odovzdávacom protokole sú uvedené jednotlivé časti diela a to pokiaľ ide o materiál, ako aj pokiaľ ide o vykonané práce v súlade s cenovou ponukou žalobcu ako zhotoviteľa, ktorá bola prílohou k zmluve o dielo. Zo zmluvy o dielo je tiež zrejmé, že sa uzatvorila na základe výsledku verejného obstarávania v zmysle § 3 Zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. 19. V odovzdávacom protokole zo dňa 22.10.2015 nie je uvedená žiadna poznámka o prípadných vadách a nedorobkoch, ktoré by sa mali v stanovenom termíne dokončiť, rovnako tak z tohto odovzdávacieho protokolu nevyplýva, že by mal byť zhotovený len pre účely PPA v súvislosti s poskytnutím nenávratného finančného príspevku (zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 04.09.2015 založená v spise). Ako uviedol aj okresný súd, žalovaný na svoje tvrdenia v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. 20. K námietkam žalovaného v odvolaní, že zábezpeka nie je viazaná na zápis o prevzatí diela, ale na riadne ukončenie zmluvy, v rámci ktorej je potrebné počítať aj s vadami a nedorobkami, ktoré neboli zjavné pri podpise protokolu dňa 22.10.2015, odvolací súd uvádza, že zo samotného textu zmluvy nepochybne vyplýva, že zábezpeka mala slúžiť práve na hradenie zjavných vád a nedorobkov, nakoľko v zmluve bolo dohodnuté, že sa zábezpeka vráti zhotoviteľovi do 14 dní po odovzdaní a prevzatí diela podľa zmluvy (čl. 6 bod 6.2 zmluvy), pričom odovzdanie a prevzatie diela bolo dohodnuté v čl. 8 bod 8.10 až 8.11 zmluvy. Z preberacieho konania mal byť zmluvnými stranami spísaný zápis o prevzatí a odovzdaní diela, v ktorom mali byť uvedené aj zjavné vady a nedorobky spolu so stanovením termínu ich odstránenia (v prípade, že by objednávateľ dielo prevzal s vadami a nedorobkami, ktoré nebránia užívaniu diela, pričom dielo sa bude považovať za splnené až po odstránení vád a nedorobkov). Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v odovzdávacom protokole dňa 22.10.2015 potvrdil prevzatie diela bez vád, a preto žalobcovi vznikol nárok na vrátenie zloženej zábezpeky. 21. V súvislosti s námietkami žalovaného v odvolaní odvolací súd poznamenáva, že žalovaný napísal rozsiahle odvolanie, uviedol viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR a z nich rôzne citoval, avšak bez toho, aby mohli byť tieto námietky posúdené ako konkrétne argumenty pokiaľ ide o skutkové zistenia a právne závery súdu prvej inštancie v tejto veci. Žalovaný v odvolaní správne uvádza, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex-offo, odvolaciemu súdu však nie je zrejmé, z akého dôvodu by mala byť zmluva o dielo, uzavretá v tomto prípade medzi stranami sporu podľa žalovaného absolútne neplatným právnym úkonom, a odvolací súd dôvody absolútnej neplatnosti tejto zmuvy nezistil. 22. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, princípom koncentrácie konania a princípom formálnej pravdy. V civilnom sporovom konaní súd nezisťuje „skutočný stav veci“ teda celú tzv. objektívnu realitu prítomnú od začiatkov vzniku právneho vzťahu až do času rozhodovania súdu, ale vychádza zo skutkového stavu zisteného dokazovaním. Súd teda v konaní nevyhľadáva aktívne skutkové zistenia, ale zisťuje skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite každej zo sporových strán, teda rozhoduje na základe takého rozsahu skutkového konania, aký zistí v konaní v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore je preto podstatné, ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech konkrétnej strany sporu sa tejto sporovej strane podarilo až do vyhlásenia rozsudku súdu preukázať, resp. dosiahnuť, aby súd tvrdenia sporovej strany vyhodnotil v jej prospech. 23. Odvolací súd považuje odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie za postačujúce, súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne vysporiadal aj s námietkami žalovaného pokiaľ ide o zánik pohľadávky žalobcu započítaním na pohľadávky žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa dohody v zmluve. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal nárok na zmluvné pokuty, ktoré vyúčtoval žalobcovi vyúčtovaniami zo dňa 31.12.2015, 31.03.2016 a 30.06.2016 za prerušenie práce, resp. za omeškanie splnenia celého diela, pričom tieto zmluvné pokuty boli vyúčtované už po riadnom odovzdaní a prevzatí diela dňa 22.10.2015. Rovnako tak súd prvej inštancie správne uviedol, že výzva žalovaného adresovaná žalobcovi na odstránenie nedorobkov a nedokončených prác zo dňa 31.03.2016 bola zčasti nekonkrétna, pričom ani jedna z vád v týchto výzvach nebola uvedená v odovzdávacom protokole so stanovením termínu ich odstránenia. Pokiaľ žalovaný v tejto výzve vyzval žalovaného na odstránenie skrytých vád počas záručnej doby (bez bližšieho konkretizovania týchto vád) a rovnako tak v odvolaní tvrdí, že dielo má vady, ktoré neboli zjavné pri podpise odovzdávacieho protokolu dňa 22.10.2015, odvolací súd uvádza, že v zmluve je dohodnutá záruka a žalovaný má právo uplatniť si nároky z vád diela voči zhotoviteľovi v zmysle tejto záruky. Žalovaný však nepreukázal, že by mu vzniklo právo na účtovanie zmluvných pokút, započítania ktorých sa v konaní domáhal. 24. Odvolací súd súhlasí so žalovaným v tom, že súd prvej inštancie procesne pochybil, keď spolu s rozhodnutím vo veci nerozhodol o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania, dospel však k záveru, že toto procesné pochybenie nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný podaním zo dňa 29.05.2017 navrhol, aby súd prerušil konanie v tejto veci až do právoplatného skončenia trestnej veci vedenej voči určitým osobám v súvislosti s verejným obstarávaním a uviedol, že medzi obvinenými osobami sú aj bývalí zástupcovia spoločnosti žalobcu a vyšetrovateľ PPZ NAKA, Národnej protikorupčnej jednotky expozitúra Stred Banská Bystrica znalcom z odboru ekonómia manažmentu zisťuje zisk spoločnosti žalobcu, teda či práce boli vykonané a v akom rozsahu. Návrh na prerušenie konania bol zo strany žalovaného predložený aj na pojednávaní v tejto veci dňa 31.05.2017, kedy súd pojednávanie odročil na 28.06.2017 za účelom výsluchu svedkov. 25. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť. 26. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 27. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 28. Podľa § 357 písm. n) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. 29. Z vyššie citovanej úpravy CSP vyplýva, že pokiaľ súd návrh na prerušenie konania zamietne, nevydáva o tom osobitné uznesenie, ale uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania je súčasťou rozhodnutia vo veci, pričom odvolanie je prípustné len proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým konanie preruší podľa § 162 ods. 1 písm. a) a podľa §164. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania teda odvolanie nie je prípustné, tomu zodpovedá aj úprava § 162 ods. 3 CSP, keď odvolací súd v prípade podaného odvolania preskúmava okrem rozhodnutia vo veci aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Súd prvej inštancie do svojho rozsudku vo veci nezačlenil rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a ani sa s ním v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, čo odvolací súd považuje za procesné pochybenie. Ako však už bolo uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu nemá toto procesné pochybenie vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd hodnotil postup okresného súdu, ktorý v konaní pokračoval, teda ho neprerušil. Odvolací súd nepovažuje za dôvod na prerušenie tohto konania skutočnosť, že príslušný útva PPZ, resp. NAKA vedie trestné stíhanie proti niektorým osobám v súvislosti s machináciami pri verejnom obstarávaní. Výsledky uvedeného trestného konania nemajú podľa názoru odvolacieho súdu vplyv na rozhodnutie v tejto veci, kde si žalobca uplatnil proti žalovanému právo na vrátenie zloženej finančnej zábezpeky ako nárok zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Postup súdu prvej inštancie, ktorý bez prerušenia konania pokračoval v konaní je preto podľa odvolacieho súdu správny. 30. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil. 31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 32. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).