Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/88/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114220150 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:2114220150.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci žalobcov: 1/ H.. R. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX a 2/ H.. Q. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, proti žalovanému: SPOHYPO Rimavská Sobota, a.s., so sídlom Kľačany, Rimavská Sobota, IČO: 31 576 788, zast.: AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., Rimavská Sobota, Žánovská 5183/2A, IČO: 47 244 798, v konaní o zaplatenie 1 711,90 Eur a o povinnosť uzavrieť nájomnú zmluvu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/247/2014 - 203 zo dňa 16. októbra 2018 ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného č. k. 9C/247/2014 - 168 zo dňa 04. 06. 2018 zamietol. 2. Z obsahu spisu a z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že po podaní žaloby, ktorou sa žalobcovia (pôvodne aj so žalobkyňou 3/ - H.. U. B., nar. XX. XX. XXXX, voči ktorej bolo konanie zastavené uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/247/2014 - 145 zo dňa 02. 11. 2017 pre nezaplatenie súdneho poplatku zo žaloby v súdom stanovenej lehote) domáhali uloženia peňažnej a nepeňažnej povinnosti žalovanému a po jej následnom čiastočnom späťvzatí v časti uloženia nepeňažnej povinnosti bola žaloba s prílohami a jej čiastočným späťvzatím doručená žalovanému dňa 28. 12. 2017 na vyjadrenie v lehote dvoch mesiacov. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril. Dňa 25. 03. 2018 bolo žalovanému doručené predvolanie na pojednávanie na termín 04. 06. 2018, spolu s poučením v zmysle § 274 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), že v prípade, že sa nedostaví na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, následkom je možnosť vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť neospravedlnil. Preto súd prvej inštancie na pojednávaní na návrh žalobcov v zmysle § 274 C. s. p. vyhlásil rozsudok pre zmeškanie žalovaného č. k. 9C/247/2014 - 168 zo dňa 04. 06. 2018, ktorým konanie v časti o uloženie nepeňažnej povinnosti zastavil, uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 1 320,12 Eur a žalobcovi 2/ sumu 391,78 Eur, obom do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. 3. Rozsudok pre zmeškanie bol žalovanému doručený dňa 12. 06. 2018. V zákonnej 15-dňovej lehote od doručenia rozsudku podal žalovaný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý odôvodnil tým, že je právnickou osobou, ktorej štatutárnym orgánom je predstavenstvo a prokurista, členovia predstavenstva nie sú oprávnení konať v mene žalovaného samostatne, na každý právny úkon je nevyhnutný prejav najmenej dvoch členov predstavenstva, z ktorých jeden musí byť podpredseda predstavenstva, t.j. p. Q. Q.. Spoločnosť navonok samostatne zastupuje aj prokurista p. Q. Q., ktorý ako jediný mal vedomosť o termíne pojednávania a mal sa ho zúčastniť osobne. Prokurista žalovaného dňa 01. 06. 2018, t.j. v piatok pred pojednávaním dostal črevnú chrípku spojenú s horúčkou, hnačkou a zvracaním a do 07. 06. 2018 bol práceneschopný, preto sa kvôli zdravotnému stavu pojednávania nezúčastnil, v piatok dňa 01. 06. 2018 svoju neprítomnosť neospravedlnil, pretože dúfal, že jeho zdravotný stav sa do pondelka zlepší natoľko, aby sa mohol pojednávania zúčastniť. V pondelok bol v takom zlom zdravotnom stave, že mu nenapadlo, že sa koná pojednávanie, a preto ani telefonicky neoznámil práceneschopnosť a nepožiadal o odročenie pojednávania. Z lekárskeho potvrdenia ošetrujúceho lekára zo dňa 08. 06. 2018 vyplýva, že prokurista žalovaného bol ošetrený v ambulancii svojho lekára 01. 06. 2018 pre akútne ochorenie žalúdka a čriev s trvaním liečby do 07. 06. 2018. Pri kontrolnom vyšetrení 07. 06. 2018 stav výrazne zlepšený, liečbu doberie. Na základe požiadania súdu ošetrujúca lekárka prokuristu žalovaného súdu oznámila, že prokurista žalovaného bol 01. 06. 2018 ošetrený s bolesťami brucha, s riedkou hnačkovitou stolicou niekoľkokrát denne, následná dehydratácia, kontrolné vyšetrenie 07. 06. 2018, stav hodnotený ako zlepšený, vzhľadom na hore uvedené jeho zdravotný stav si vyžadoval domáce liečenie pre možný kolapsový stav z dehydratácie. 4. Súd prvej inštancie mal za to, že dôvod uvedený žalovaným v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nie je ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý zmeškal účasť na pojednávaní v zmysle § 277 ods. 2 C. s. p. Zdravotné problémy prokuristu a podpredsedu predstavenstva žalovaného nastali už tri dni pred termínom pojednávania, mal teda dostatok času ospravedlniť svoju neprítomnosť na pojednávaní. Ak bol schopný dostaviť sa k svojej ošetrujúcej lekárke, mohol ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, resp. splnomocniť spolu s ďalšími členmi predstavenstva tretiu osobu na zastupovanie žalovaného na pojednávaní. Prokurista žalovaného sa nemal spoliehať, že jeho stav sa do pondelka zlepší a zodpovedá za prípadnú náhodu, ktorá sa mu prihodila v deň pojednávania, t.j. za nezlepšenie jeho zdravotného stavu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 184/2009 zo dňa 30.06.2010, podľa ktorého za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. 5. Ďalej mal súd prvej inštancie za to, že prokurista žalovaného ani neosvedčil, že v deň pojednávania bol jeho zdravotný stav tak závažný, že sa nemohol osobne zúčastniť na pojednávaní, prípadne telefonicky alebo elektronickými prostriedkami ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu akútnych zdravotných ťažkostí. V lekárskom potvrdení sa uvádza zdravotný stav len v deň 01. 06. 2018 a v deň kontroly 07. 06. 2018, nevyplýva z neho, aký bol zdravotný stav v deň pojednávania 04. 06. 2018. 6. Podporne súd prvej inštancie poukázal na širšie súvislosti prípadu, a to okolnosti, že žalovanému bola doručená žaloba na vyjadrenie viac ako 5 mesiacov a predvolanie na pojednávanie spolu s vyššie uvedeným poučením viac ako 2 mesiace pred termínom pojednávania, žalovaný, resp. osoby oprávnené za neho konať mali dostatočný časový priestor na vyjadrenie k žalobe (navyše ak vo výzve na vyjadrenie k žalobe mu bola stanovená až lehota dvoch mesiacov na vyjadrenie), a teda spochybnenie existencie, resp. výšky nárokov žalobcov. Tento časový priestor nevyužili, napriek tomu, že boli v dostatočnom časovom predstihu poučení, a teda museli si byť vedomí vážnych následkov nedostavenia sa na pojednávanie bez ospravedlnenia vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného, a teda si museli byť vedomí aj toho, že skutočne musia preukázať vážny život ohrozujúci dôvod svojej neúčasti na pojednávaní, prípadne dôvod, ktorý by sa stal týmto oprávneným osobám v takom časovom okamihu, ktorý nastal v krátkom časovom slede pred pojednávaním tak, že sa oprávnené osoby konajúce za žalovaného nemohli dostaviť na pojednávanie a ani ospravedlniť svoju neúčasť. 7. Z uvedených dôvodov považoval súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie za nedôvodný a účelový. 8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) C. s. p. t.j. z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní v podstate zopakoval dôvod, pre ktoré sa nedostavil na pojednávanie vo veci a na rozdiel do súdu prvej inštancie ho považoval za ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie vo veci. Mal za to, že ochorenie prokuristu žalovaného bolo objektívnou, náhlou a nepredvídateľnou prekážkou, ktorá mu bránila v účasti na pojednávaní a včasnom ospravedlnení. Prokurista žalovaného sa chcel pojednávania zúčastniť, predpokladal, že črevná viróza ho do termínu pojednávania prejde, preto sa v piatok neospravedlnil. Sám podcenil svoj zdravotný stav. Myslel si, že pojednávanie bolo odročené, po nástupe do práce však zistil, že bol vydaný rozsudok pre zmeškanie. mal v kompetencii riešiť súdny spor so žalobcami, preto o termíne pojednávania vedel len on a žiadny iný člen predstavenstva žalovaného nemal vedomosť o konaní, preto nemohol prokuristu zastúpiť. Je všeobecne známe, že osoby trpiace črevnou virózou s častou stolicou musia túto chorobu vyležať, pričom sú prvé dni nevládne, neschopné pracovať a „normálne“ fungovať. Táto choroba si však hospitalizáciu nevyžaduje, ak pacient prijíma dostatok tekutín. Vzhľadom na celkovú situáciu a zámer prokuristu zúčastniť sa pojednávania podľa žalovaného možno tento dôvod považovať za ospravedlniteľný. 9. Ďalej žalovaný uviedol, že k žalobe sa nevyjadril z dôvodu nepochopenia podstaty žaloby, ktorú mienil zistiť priamo na pojednávaní od žalobcov, kde mienil namietať aj premlčanie nárokov žalobcov. 10. V ďalšej časti odvolania sa žalovaný vyjadroval k žalobe a napádal vecnú správnosť a opodstatnenosť vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného. 11. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a rozsudok pre zmeškanie žalovaného zrušil. 12. Žalobcovia 1/ a 2/ sa vo vyjadreniach k odvolaniu žalovaného stotožnili s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie, poukazovali na to, že lekárske potvrdenie bolo vystavené až dňa 08. 06. 2018, nie 07. 06. 2018, nepovažovali diagnózu prokuristu žalovaného za tak závažnú, ktorá by mu bránila ospravedlniť neúčasť na pojednávaní. Mali za to, že inak by bolo potrebné privolať k nemu dňa 04. 06. 2018 RZP, alebo mal byť hospitalizovaný, ak sa jeho zdravotný stav po troch dňoch práce neschopnosti zhoršil. Ďalej mali za to, že ak žalovaný nechápal podstatu žaloby, ako tvrdil, tým skôr sa mal k nej vyjadriť. Ohľadne časti odvolania, v ktorej sa žalovaný snažil spochybniť nároky žalobcov, poukázali na to, že to nemá priamu súvislosť s uznesením o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Následne sa vecne vyjadrovali k danej časti odvolania. 13. Žalovaný v replike uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo si žalobcovia myslia, že dňa 04. 06. 2018 by musel prokurista žalovaného volať RZP, resp. mal byť hospitalizovaný. Je všeobecne známe, že črevná chrípka sa lieči niekoľko dní a niekedy je sprevádzaná aj hnačkami a teplotami podľa závažnosti stavu. Človek je v ich dôsledku nevládny, potrebuje kľud na lôžku a keďže sa zároveň jedná o infekčné prenosné ochorenie, má byť izolovaný a liečiť sa. 14. Žalobcovia 1/ a 2/ v duplikách mali za to, že ak by sa skutočne jednalo o infekčné prenosné ochorenie, prokurista žalovaného mal byť hospitalizovaný na príslušnom infekčnom oddelení a mohlo by sa jednať o porušenie § 19 ods. 1 - 4 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov. 15. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C. s. p., po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., súc v zmysle § 383 C. s. p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich podľa § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, dospel k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného je vecne správne a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. 16. V prvom rade odvolací súd uvádza, že vzhľadom na odôvodnenie odvolania žalovaného konkrétnymi okolnosťami odvolací súd vzhliadol len odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. - nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Žalobca odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) a d) C. s. p. v odvolaní nijako nevymedzil konkrétnymi okolnosťami, neuviedol ktoré procesné podmienky neboli splnené na vydanie uznesenia a v čom má spočívať iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesné podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť o návrhu žalobcov na vydanie rozsudku pre zmeškanie nie sú totožné so zákonnými podmienkami potrebnými na kladné rozhodnutie o návrhu, t.j. vyhovenie návrhu. Inak povedané, procesné podmienky konania musia byť dané, aby súd mohol vôbec o návrhu rozhodnúť, či už negatívne (zamietnuť návrh) alebo pozitívne (zrušiť rozsudok pre zmeškanie žalovaného). Žalobca tým, že v lehote na podanie odvolania nekonkretizoval tieto odvolacie dôvody, vlastne neuviedol tieto odvolacie dôvody. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 1237). 17. K samotným odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. odvolací súd uvádza nasledovné: 18. Súd prvej inštancie dospel k správnemu zisteniu, že dôvod uvádzaný žalovaným nie je dôvodom ospravedlňujúcim jeho neúčasť na pojednávaní s poukazom na vyššie citované rozhodnutie NS SR. Aj keď podľa názoru odvolacieho súdu nemožno nikoho nútiť, aby sa dal v konaní zastupovať inou osobou (až na prípady sporov, kde je zákonom stanovené povinné zastúpenie, čo nie je tento prípad), nakoľko je to v zmysle § 89 C. s. p. jeho právo, nie povinnosť. Taktiež zdravotný dôvod uvádzaný a preukázaný prokuristom a podpredsedom predstavenstva v jednej osobe možno považovať za objektívnu, náhlu a nepredvídateľnú prekážku, brániacu mu v účasti na pojednávaní nariadenom na deň 04. 06. 2018. Nič to však nemení na správnych záveroch súdu prvej inštancie o tom, že tento zdravotný dôvod bol prokuristovi žalovaného známy tri dni pred termínom pojednávania, mal teda dostatok času telefonicky, alebo elektronickými prostriedkami (napr. e-mailom) oznámiť tento dôvod súdu a ospravedlniť tak svoju neúčasť na pojednávaní, čím by sa vyhol vydaniu rozsudku pre zmeškanie. Aj keď črevná viróza je ochorením, ktoré vzhľadom na svoje účinky na organizmus ako sú telesná slabosť, nevoľnosť, zvracanie, či častá riedka stolica, bráni postihnutému jedincovi v účasti na pojednávaní, nie je takým ochorením, ktoré by mu znemožňovalo vykonávať jednoduché, veľkú telesnú či psychickú námahu si nevyžadujúce úkony ako sú zatelefonovanie, či zaslanie ospravedlnenia cestou e-mailu súdu, najmä ak prokurista žalovaného bol schopný dostaviť sa k svojej ošetrujúcej lekárke. Samotný prokurista žalovaného ani netvrdil, že by nebol schopný dňa 01. 06. 2018 ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, len tvrdil, že sa domnieval, že do termínu pojednávania sa vylieči. Práve v tom, že podcenil svoj zdravotný stav, neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní bezodkladne potom, ako sa o dôvode neumožňujúcom mu účasť na pojednávaní dozvedel, možno vidieť jeho nedbalosť a okolnosť, pre ktorú nemožno dodatočné ospravedlnenie neúčasti akceptovať ako dôvod ospravedlňujúci zmeškanie účasti (prokuristu) žalovaného na pojednávaní vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalovaného aj v zmysle právneho názoru uvedeného vo vyššie citovanom uznesení NS SR. Svoju neúčasť mohol ospravedlniť aj podmienečne, t.j. tým, že by uviedol svoj zdravotný problém, preventívne ospravedlnil neúčasť na pojednávaní s tým, že ak sa do termínu pojednávania vylieči, na pojednávanie sa dostaví, čo však neučinil. Preto mu možno pričítať zodpovednosť za náhodu, ktorá sa mu prihodila - následne zhoršenie jeho zdravotného stavu, keď neúčasť na pojednávaní mohol ospravedlniť už skôr a nemal sa spoliehať na zlepšenie svojho zdravotného stavu. Aj keď bez neho nie je nikto z ostatných členov predstavenstva oprávnený konať v mene spoločnosti a nebol oboznámený s vecou samou, prokuristovi jeho ochorenie nebránilo zatelefonovať niektorému z členov predstavenstva, oznámiť mu, že v tomto súdnom spore je nariadený termín pojednávania a nech ospravedlní jeho neúčasť zo zdravotných dôvodov napr. telefonicky, resp. emailom. Súdy akceptujú v náhlych vopred nepredvídateľných prípadoch aj neformálne ospravedlnenie neúčasti, nevyžaduje sa pri ňom ani znalosť veci ani dodržanie podpisového oprávnenia pri právnych úkonoch v mene obchodnej spoločnosti. Prokurista žalovaného ani neuviedol dôvod, pre ktorý sa spoliehal na odročenie pojednávania vo veci, ak vopred neospravedlnil neúčasť na pojednávaní. 19. Pokiaľ žalovaný v ďalšej časti odvolania namietal opodstatnenosť žaloby, zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a uviedol vecnú argumentáciu proti nárokom uplatneným žalobou a rozsudku pre zmeškanie, k tomu odvolací súd uvádza, že nie je oprávnený sa tou časťou odvolania vecne zaoberať, pretože žalovaný v zákonnej 15-dňovej lehote nepodal odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie pre nesplnenie procesných podmienok pre jeho vydanie, podal len návrh na jeho zrušenie, ktorý je založený na iných dôvodoch. Návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 277 ods. 2 C. s. p. totiž nemožno namietať, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie uvedené v ust. § 274 C. s. p., len sa napriek splneniu týchto podmienok navrhuje jeho zrušenie z ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalovaný zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Navyše aj keby bolo včas podané odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného, bolo by prípustné len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie (§ 356 písm. b) C. s. p.), teda ani v takom prípade by odvolací súd nepreskúmaval rozsudok pre zmeškanie z hľadiska jeho vecnej správnosti. Odvolací súd nepovažuje danú časť odvolania za odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie, pretože z obsahu odvolania - označenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, vyplýva, že žalovaný sa odvoláva len proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, neuviedol, že sa odvoláva aj proti rozsudku pre zmeškanie. Ak by tak učinil, odvolací súd by jeho odvolanie aj tak odmietol ako oneskorene podané v zmysle § 386 písm. a) C. s. p. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní nebol žalovaný úspešný, jeho odvolanie nebolo dôvodné. O výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. 21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).