Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sa/17/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200540 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6017200540.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci žalobkyne F. Q., rod. K., nar. X. M. XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, Z., v konaní zastúpenej JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo 6. júla 2017 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. O žiadosti žalobkyne zo dňa 15. februára 2017, ktorou sa domáhala priznania invalidného dôchodku od 15. februára 2017 rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 14. marca 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP“) žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 15. februára 2017 zamietla. Podkladom pre rozhodnutie a jeho neoddeliteľnou súčasťou bol odborný posudok o invalidite zo dňa 15. februára 2017, v ktorom boli uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti pre vyslovenie posudkového záveru, že žalobkyňa nie je invalidná, pretože jej pracovná schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nepoklesla o viac ako o 40 %. Miera poklesu jej pracovnej schopnosti bola konštatovaná na úrovni 35 %. 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 2 - Z posudku vyplynulo, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený na základe ňou predložených odborných lekárskych nálezov z priebehu rokov 2015 - 2017 a to z prepúšťacej správy z hospitalizácie na neurologickom oddelení z 25. septembra 2015, z psychiatrických vyšetrení z 5. júla 2015, zo 6. júla a 5. septembra 2016, z 11. januára a 25. januára 2017, z vyšetrenia cievnym chirurgom zo 17. marca 2015, z ortopedického vyšetrenia z 1. apríla 2015 a na základe vlastného klinického vyšetrenia posudkovým lekárom. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie bola označená epizóda ťažkej depresie bez psychotických príznakov so zaradením pod kapitolu V., položku 3, písm. a) prílohy č. 4 k ZoSP zodpovedajúcu stredne ťažkej forme depresívnej poruchy a pokles jej pracovnej schopnosti pri tomto zdravotnom postihnutí bol vyjadrený na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, a to 35 %-ami. Posudkový lekár uviedol, že XX-ročná žalobkyňa, vyučená krajčírka, sa od roku 2008 lieči u psychiatra pre depresívne ochorenie. Choroba si nevyžiadala hospitalizáciu na psychiatrii, nebolo dokumentované ani psychologické vyšetrenie, základná liečba mala dobrý efekt s možnosťou znižovania dávok liekov. Tento stav bol prítomný aj pri poslednom posudzovaní a psychiatrom bol hodnotený ako depresia stredne ťažkého stupňa. Od posledného posudzovania je ochorenie hodnotené psychiatrom ako depresia ťažkého stupňa, nezodpovedajú tomu však jeho objektívne nálezy, nie je dokumentované psychologické vyšetrenie na stanovenie hĺbky depresie a ani nebola indikovaná hospitalizácia na psychiatrii. Liečba zostáva základná. Stav kolíše podľa telesných ťažkostí žalobkyne, nálada je striedavo primeraná alebo depresívna bez významnejšej úzkosti, známky psychózy neboli nikdy prítomné. Ostatné početné ochorenia žalobkyne a to bolesť chrbta - dorzalgie, varixy dolných končatín, či artrózu bedrového kĺbu označil za posudkovo nevýznamné, pretože kŕčové žily dolných končatín sú bez komplikácií, bolesti chrbta sú bez neurologického deficitu a dokumentovaného zhoršenia od roku 2015 a artróza bedrového kĺbu je len s minimálnym obmedzením pohyblivosti. 2. Žalobkyňa sa voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolala a poukázala na to, že už v roku 1995 bola uznaná čiastočne invalidnou pre ochorenie pohybového systému. Uviedla, že v roku 2012 bola hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici a namietala, že nebolo zohľadnené jej duševné ochorenie, na ktoré sa lieči, a preto žiadala, aby bol jej zdravotný stav opäť posúdený a bol konštatovaný pokles jej pracovnej schopnosti presahujúci 40 %. Zhrnula všetky svoje diagnostikované ochorenia. Rozhodnutie žalovaného 3. O podanom odvolaní žalobkyne rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“) príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 ZoSP rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 6. júla 2017 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie postupujúc podľa § 218 ods. 2 ZoSP. Zopakoval obsah prvostupňového rozhodnutia, obsah podaného odvolania, citoval zákonné ustanovenia § 153 ods. 5 a ust. § 71 ods. 1 až 9 ZoSP a po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, spisovej dokumentácie v celom rozsahu a po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom pobočky aj posudkovým lekárom ústredia Sociálnej 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 3 - poisťovne bez zmeny vysloveného posudkového záveru dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. Žalovaný uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici dňa 4. mája 2017 s tým, že posudkový lekár zotrval na svojom pôvodnom odbornom posudku zo dňa 15. februára 2017, ktorý bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. V rámci odvolacieho administratívneho konania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený aj posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici a to na základe celej posudkovej spisovej dokumentácie, všetkých predložených odborných lekárskych nálezov a na základe jeho vlastného klinického vyšetrenia žalobkyne dňa 27. júna 2017. Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli totožné odborné lekárske nálezy, ktoré zohľadnil prvoposudzovateľ v posudku z 15. februára 2017 a tiež doplnené odborné lekárske nálezy a to psychiatrické vyšetrenie z 26. júna 2017, psychologické vyšetrenie z 12. júna 2017, reumatologické vyšetrenie z 10. mája 2017, denzitometrické vyšetrenie z 2. júna 2017, algeziologické vyšetrenie z 15. mája 2017 a dermatovenerologické vyšetrenie zo dňa 2. marca 2017. V zhode s prvoposudzovateľom bola za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označená depresívna porucha nálady, jej stredne ťažká forma v zmysle kapitoly V., pol. 3, písm. a) prílohy č. 4 k ZoSP s rovnakým percentuálnym zhodnotením jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na úrovni 35 %. V posudku bolo uvedené, že žalobkyňa je od roku 2008 liečená psychiatrom pre epizódu stredne ťažkej až ťažkej depresie na minimálnej antidepresívnej liečbe, pri ktorej je epizóda depresie stabilizovaná a kompenzovaná. Hoci psychiater v priebehu rokov 2015 a 2016 pri opakovaných vyšetreniach popisoval u žalobkyne epizódu ťažkej depresie, minimálnu antidepresívnu liečbu nezmenil, a preto bolo v priebehu odvolacieho administratívneho konania za účelom diagnostického doriešenia stupňa depresie žalobkyne doplnené jej psychologické vyšetrenie, ktoré bolo vykonané dňa 12. júna 2017. Psychodiagnostickými metódami bola u žalobkyne preukázaná ľahká organická patológia centrálneho nervového systému a stredne ťažká depresia. Pri kontrolnom psychiatrickom vyšetrení už aj ošetrujúci psychiater zhodnotil depresívnu poruchu ako stredne ťažkú. Liečbu antidepresívami ponechal bez zmeny. Vzhľadom na uvedené označil posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne stredne ťažkú depresívnu poruchu a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, čo odôvodnil minimálnou antidepresívnou liečbou a dlhodobou stabilizáciou tohto psychického ochorenia. Okrem uvedeného je žalobkyňa sporadicky liečená aj pre bolesti chrbtice v krčnej, hrudnej a driekovej oblasti, naposledy bola na neurologickej klinike hospitalizovaná v septembri 2015, kedy bola komplexne vyšetrená. Jej stav bol hodnotený ako vertebrogénny algický syndróm s miernou funkčnou poruchou dynamiky krčnej aj driekovej chrbtice, s intermitentnými prejavmi koreňového dráždenia pod obrazom cervikobrachiálneho syndrómu, pseudoradikulárneho syndrómu vľavo a recidivujúceho lumbaga. Od roku 2015 bola prakticky bez neurologickej starostlivosti, bola len v starostlivosti algeziológa, ktorý jej stav hodnotil ako vertebrogénny algický syndróm polytopný, dobre ovplyvnený analgetikami 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 4 - a myorelaxanciami. Pri denzitometricky potvrdenej postmenopauzálnej osteoporóze s T skóre -2,9 nad driekovými stavcami je žalobkyňa tiež v starostlivosti reumatológa, ale zatiaľ bez ordinovanej antiporotickej liečby. Bolesti drobných aj veľkých kĺbov rúk a nôh reumatológ hodnotil ako polyartralgie bez aktívnej artritídy s tým, že ide o primárne generalizovanú osteoartrózu. Varixy dolných končatín sú v kľude, bez trofických zmien na koži a bez prejavov závažnejšej žilovej nedostatočnosti, a preto uvedené ochorenia označil za posudkovo nezávažné bez možnosti ich posudkového zohľadnenia v 10 % navýšení miery jej zníženej pracovnej schopnosti v zmysle § 71 ods. 8 ZoSP. Žaloba 4. Žalobkyňa podala voči rozhodnutiu žalovaného včas správnu žalobu, v ktorej poukázala na to, že už v roku 1995 bola uznaná za čiastočne invalidnú, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bola schopná vykonávať sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. V roku 2017 podstúpila odborné vyšetrenia, lieči sa na chronické ochorenie pohybového aparátu a tiež na psychiatrii pre depresie. Poukázala na to, že jej zdravotný stav sa vôbec nezlepšuje, ale postupom rokov sa zhoršuje. V doplňujúcom podaní zo 6. februára 2018 uviedla, že s rozhodnutím žalovaného nesúhlasí, pretože zlepšenie jej zdravotného stavu nebolo preukázané a vyjadrila presvedčenie, že podmienky pre priznanie invalidného dôchodku spĺňa. Posúdenie jej zdravotného stavu posudkovými lekármi nepovažovala za objektívne. Predložila výsledky odborných vyšetrení a to psychiatrické vyšetrenie z 20. novembra 2017, z 11. decembra 2017 a z 15. januára 2018, neurologické vyšetrenie z 19. januára 2018, reumatologické vyšetrenie zo 7. februára 2018, FRO vyšetrenie zo 14. februára 2018 a prepúšťaciu správu z hospitalizácie na neurologickom oddelení z 13. februára 2018. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný v podanom vyjadrení zopakoval priebeh administratívneho konania, obsah vydaného prvostupňového rozhodnutia i rozhodnutia žalovaného, obsah podaného odvolania a uviedol, že k správnej žalobe žalobkyňa predložila odborné lekárske nálezy z vyšetrení, ktoré absolvovala až po vydaní rozhodnutia žalovaného, na základe ktorých tvrdila zhoršenie svojho zdravotného stavu. Posudkový lekár sociálneho poistenia zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe vtedy dostupných odborných lekárskych nálezov a zmeny v zdravotnom stave, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia je možné riešiť len podaním novej žiadosti o invalidný dôchodok. Uzavrel, že žalobkyňa v správnej žalobe neuviedla žiadne nové námietky, preto sa žalovaný pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v jeho rozhodnutí a trval na správnosti svojho rozhodnutia i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalobu žiadal ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietnuť. Replika žalobkyne 6. V podanej replike žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Domáhala sa zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnila si právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Namietala, že jej 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 5 - zdravotný stav nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia správne posúdený a v dôsledku toho nebol správne stanovený ani pokles jej pracovnej schopnosti. Poukázala na to, že už v roku 1995 bola uznaná čiastočne invalidnou a jej zdravotné problémy sa od uvedeného obdobia ešte prehĺbili a zhoršili. Trpí chronickým ochorením pohybového aparátu a psychickými ťažkosťami, pre ktoré sa dlhodobo lieči. Tvrdila, že uvedené skutočnosti boli nedostatočne posúdené napriek tomu, že predložila kompletnú dokumentáciu o zhoršení jej zdravotného stavu. Namietala tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, pretože žalovaný neodôvodnil priznaný percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Jej zdravotný stav sa zhoršil, bola hospitalizovaná a spôsobuje jej dlhodobú práceneschopnosť, pre ktorú zjavne nie je schopná vykonávať sústavné zamestnanie. Duplika žalovaného 7. Žalovaný nevyužil svoje právo podať k replike žalobkyne dupliku. 8. Správny súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP a po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal v celom rozsahu v súlade s ust. § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s ust. § 190 SSP zamietol. Právny rámec 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach, 11. Podľa § 135 ods. 1 SSP Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 12. Podľa § 199 ods. písm. a), ods. 2, 3 SSP Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 6 - a) Sociálnej poisťovne, (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 13. Podľa § 202 ods. 2 SSP Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 14. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 15. Podľa § 70 ods. 1 ZoSP Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 16. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 ZoSP (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 7 - (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 17. Podľa § 209 ods. 1, 4 ZoSP (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 18. Podľa § 215 ods. 4 ZoSP O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ. 19. Podľa § 218 ods. 1,2 ZoSP (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 20. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 21. Podľa kapitoly V., položky 3, písm. a) prílohy č. 4 k ZoSP možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) - ich stredne ťažké formy vyjadriť v rozpätí 35 - 45 %. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 22. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 8 - správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014). 23. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia), nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu. 24. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso 16/2014 z 28. októbra 2015). Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal závery posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovaného. Posudzoval presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä lekárske správy predložené žalobkyňou, v nich uvedené objektívne nálezy odborných lekárov, ich diagnostické závery a žalobné námietky. 25. Podanou správnou žalobou žalobkyňa namietala, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo založené na takom zistení skutkového stavu veci, ktoré bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a tiež jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Tvrdila, že jej zdravotný stav nebol správne posúdený, a preto nebola správne určená ani percentuálna miera jej zníženej pracovnej schopnosti. 26. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa bola uznaná čiastočne invalidnou od 27. januára 1996 pre bolestivý syndróm chrbtice podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a rozhodnutím zo dňa 11. marca 1996 jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok odo dňa vzniku čiastočnej invalidity. K odňatiu jej čiastočného invalidného dôchodku došlo rozhodnutím zo dňa 4. júna 2008 od 18. júna 2005. V nasledujúcom období sa žalobkyňa opakovane domáhala priznania invalidného dôchodku s poukazom na svoj stále sa zhoršujúci 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 9 - zdravotný stav. V administratívnych konaniach jej nebolo vyhovené, pretože vznik jej invalidity nebol zistený, a preto jej invalidný dôchodok jej nebol priznaný a úspešná nebola ni v nadväzujúcich súdnych konaniach, začatých na základe jej opravného prostriedku voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - ústredia. 27. Aktuálne preskúmavané konanie bolo začaté na základe žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 15. februára 2017, ktorou sa domáhala priznania invalidného dôchodku od totožného dňa. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol v súlade s ust. § 153 ods. 5 ZoSP posudzovaný zdravotný stav žalobkyne s cieľom zistiť rozsah a stupeň jej zdravotných ťažkostí a ich vplyv na funkčný stav jej organizmu, a teda percentuálnu mieru jej zníženej pracovnej schopnosti, pretože rozhodujúcim zákonným predpokladom pre možnosť priznania invalidného dôchodku je vznik invalidity poistenca. Invalidita je v zmysle § 71 ods. 1 ZoSP definovaná ako pokles pracovnej schopnosti poistenca o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, tj. takého, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok (§ 71 ods. 2 ZoSP). Posúdenie zdravotného stavu poistenca pre účely rozhodnutia o žiadanej invalidnej dôchodkovej dávke je ustanovením § 153 ods. 5 ZoSP zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne. Prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný postupovali v administratívnom konaní v súlade s uvedeným zákonným postupom a výsledkom posúdenia zdravotného stavu žalobkyne boli lekárske správy posudkových lekárov, a to lekárska správa posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici z 15. februára 2017, ktorý bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a lekárska správa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne z 27. júna 2017, ktorý bol vypracovaný v odvolacom administratívnom konaní za účelom preverenia vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaným. Posudkové závery posudkových lekárov v oboch stupňoch boli zhodné, čo do určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, zistenej percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, posudkového vyhodnotenia jej pridružených zdravotných ťažkostí, a teda i v závere, že jej invalidita nevznikla. Ich odborné závery boli zhrnuté v bodoch 1) a 3) tohto rozsudku. 28. Po prieskume zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a procesných postupov, predchádzajúcich jeho vydaniu dospel správny súd k záveru, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na základe správne a úplne zisteného skutkového stavu veci zisteného prvostupňovým orgánom a doplneného žalovaným. Skutkové zistenia, týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne a vplyvu jeho zhoršenia na jej pracovnú schopnosť boli vyhodnotené v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami so správnym záverom, že invalidita žalobkyne nevznikla, pretože jej pracovná schopnosť nepoklesla o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Preto jeho rozhodnutie, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán zamietol žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku z toho dôvodu, že nevznikla jej invalidita, bolo vydané v súlade s ust. § 218 ods. 2 ZoSP v spojení s ust. § 70 a § 71 ZoSP. To znamená, že bolo 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 10 - výsledkom správneho právneho posúdenia veci, a preto nebola dôvodná námietka žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. 29. Potreba preukazovania zlepšenia zdravotného stavu žalobkyne (zrejme v porovnaní s obdobím, keď bola prechodne - v rokoch 1996 až 2008 čiastočne invalidná) z platnej právnej úpravy, a to z ust. § 70 a § 71 ZoSP nevyplýva, pretože preskúmavacie administratívne konanie bolo začaté na základe novej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, tj. za situácie, keď žalobkyňa nebola čiastočne invalidná a ani invalidná. Pre rozhodnutie o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku bolo podstatné zistenie, či žalobkyňa je alebo nie je invalidná podľa zákonných a posudkových kritérií upravených v ust. § 71 ods. 1 až 9 ZoSP a jeho prílohy č. 4, tj. či v čase podanej žiadosti (resp. ku dňu, od ktorého žalobkyňa o priznanie invalidného dôchodku požiadala) bolo u nej objektívnymi odbornými lekárskymi nálezmi preukázané dlhotrvajúce zhoršenie jej zdravotného stavu (v zásade trvajúcej 1 rok), ktoré zároveň jej pracovnú schopnosť znížilo v zákonom predpokladanom rozsahu, tj. o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Správne bol preto zdravotný stav žalobkyne posudzovaný z odborných lekárskych nálezov od roku 2015, pretože len tie boli pre posúdenie jej zdravotného stavu v uvedených časových súvislostiach posudkovo významné. Preukazovať zlepšenie zdravotného stavu by bolo potrebné len v prípade, ak by mala byť invalidná dôchodková dávka žalobkyne znížená, alebo odňatá, čo v preskúmavanej veci nebolo dané. S ohľadom na uvedené bolo bez právneho významu, že žalobkyňa bola v minulosti čiastočne invalidná, keďže právoplatným rozhodnutím jej bol čiastočný invalidný dôchodok po oduznaní jej čiastočnej invalidity odňatý, a teda ku dňu podanej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku jej invalidita ani čiastočná invalidita netrvala. 30. Tvrdenie žalobkyne, že pri posudzovaní jej zdravotného stavu nebolo zohľadnené jej duševné ochorenie bolo v priamom rozpore s obsahom administratívneho spisu, pretože práve duševné ochorenie žalobkyne bolo označené za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, a preto ani táto námietka žalobkyne nebola dôvodná. 31. Nedôvodná bola aj námietka žalobkyne, že pri posudzovaní jej zdravotného stavu nebola zohľadnená jej psychiatrická hospitalizácia z roku 2008, pretože pre rozhodnutie o jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku od 15. februára 2017 nemala táto skutková okolnosť pre jej časovú neaktuálnosť posudkový význam z dôvodov, ktoré správny súd vyššie ozrejmil. 32. Dôvodná nebola ani námietka žalobkyne, že pokles jej pracovnej schopnosti pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí bol nesprávne určený, pretože pokles pracovnej schopnosti poistenca pri označenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne je možné vyjadriť v rozpätí 35 až 45 %, pričom stanovenie konkrétneho percenta zníženej pracovnej schopnosti poistenca patrí do kompetencie posudkového lekára. V rámci daného percentuálneho rozpätia v súlade so svojou zákonnou kompetenciou a odbornými vedomosťami v danej medicínskej oblasti a v posudkovom lekárstve zhodnotil posudkový 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 11 - lekár závažnosť aj konkrétne prejavy tohto zdravotného postihnutia žalobkyne vo vzťahu k miere zníženia jej pracovnej schopnosti, čo je podstatou jeho posudkovej činnosti. Predpokladom invalidity poistenca totiž nie je akékoľvek zhoršenie jeho zdravotného stavu, ale len také, ktoré má vplyv na jeho pracovnú schopnosť, a to do takej miery, že jeho pracovnú schopnosť znižuje o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ani v prípade, že je zhoršenie zdravotného stavu poistenca, ktoré má dlhodobý charakter, preukázané, avšak neznižuje jeho pracovnú schopnosť v zákonom predpokladanom rozsahu, nie je možné podľa platnej právnej úpravy jeho invaliditu uznať s následným priznaním invalidnej dôchodkovej dávky. U žalobkyne bolo jej rozhodujúce zdravotné postihnutie určené správne, pretože práve toto ochorenie sa najväčšou mierou podieľalo na znížení jej pracovnej schopnosti a pokles jej pracovnej schopnosti pri tomto zdravotnom postihnutí bol posudkovým lekárom určený v zákonnom rozpätí, a preto ho nie je možné považovať za nesprávne. Posudkový lekár navyše priznaný percentuálny pokles pracovnej schopnosti žalobkyne pri tomto zdravotnom postihnutí na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia odôvodnil v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami, keď zohľadnil priebeh ochorenia, aplikovanú liečbu, stabilizáciu ochorenia i jeho konkrétne prejavy. Žalovaný postupoval správne, v súlade s ust. § 195 ods.1 a § 196 ods.6 ZoSP, keď v odvolacom konaní doplnil psychologické vyšetrenie žalobkyne, pretože medzi posudkovým hodnotením označeného rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne odborným lekárom - psychiatrom a posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne zistil rozpor v hodnotení stupňa tohto ochorenia. Doplneným psychologickým vyšetrením z 12. júna 2017, ktoré je rozhodujúcim vyšetrením pre stanovenie hĺbky depresívnej poruchy, bol u žalobkyne konštatovaný stredne ťažký stupeň depresie, a preto žalovaný pri hodnotení miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne vychádzal správne z takto zisteného stupňa depresívnej poruchy a pokles pracovnej schopnosti žalobkyne vyjadril v rozsahu, ktorý uvedenému stupňu tohto ochorenia zodpovedá. 33. Nebolo možné považovať za dôvodnú ani námietku žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné, pretože pokles jej pracovnej schopnosti pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia nezdôvodnil, pretože to nezodpovedalo obsahu spisu. Žalovaný priznaný percentuálny pokles pracovnej schopnosti žalobkyne na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia odôvodnil minimálnou antidepresívnou liečbou a dlhodobou stabilizáciou psychického ochorenia, čo malo oporu v odborných lekárskych nálezoch, z ktorých posudkoví lekári pobočky či ústredia Sociálnej poisťovne vychádzali a k čomu sa podrobne posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne vo svojom posudku z 15. februára 2017 vyjadril (pozri bod 1 tohto rozsudku). 34. Správny súd nezistil nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ani v súvislosti s posudkovým vyhodnotením pridružených zdravotných ťažkostí žalobkyne, ktoré posudkoví lekári oboch stupňov nepovažovali za posudkovo významné. Uvedený posudkový záver bol dostatočne a správne odôvodnený stupňom ich závažnosti a mierou funkčnej poruchy, ktorá nebola z odborných lekárskych nálezov zistená v takom stupni závažnosti, ktorý by mal 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 12 - posudkový význam, pretože neovplyvňoval pracovnú schopnosť žalobkyne v posudkovo významnom rozsahu. 35. Nezákonnosť postupu žalovaného nezistil správny súd ani v súvislosti so žalobkyňou predloženými ďalšími odbornými lekárskymi nálezmi v odvolacom konaní, pretože ich žalovaný zobral do úvahy a posudkovo ich vyhodnotil. Pokiaľ žalobkyňa predložila aktuálne odborné lekárske nálezy z vyšetrení, ktoré absolvovala po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, tj. po 11. júli 2017, na tieto nebolo možné v tomto konaní prihliadať, pretože pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného je v správnom súdnom konaní rozhodujúci skutkový stav veci, ktorý existoval v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia. Všetky odborné lekárske nálezy z vyšetrení, ktoré žalobkyňa absolvovala v priebehu administratívneho konania a do vydania rozhodnutia žalovaného ich predložila, boli v skutkových zisteniach zohľadnené. Odborné lekárske nálezy z vyšetrení, ktoré žalobkyňa podstúpila po 11. júli 2017 bude možné zohľadniť len v prípade podania novej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, čo aj žalovaný správne vo svojom vyjadrení k podanej správnej žalobe konštatoval. 36. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobkyne, že skutkový stav veci nebol zistený dostatočne na riadne posúdenie veci, pretože v administratívnom konaní boli za účelom riadneho a úplného zistenia jej zdravotného stavu pre posudkové zhodnotenie miery jej zníženej pracovnej schopnosti zobraté do úvahy všetky žalobkyňou predložené odborné lekárske nálezy, ktoré mali z časového hľadiska relevanciu (§ 71 ods. 1 ZosP), posudkoví lekári ich zobrali do úvahy v celosti a bez rozporov a správny súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by správnosť záverov posudkových lekárov, ktoré boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, či rozhodnutia žalovaného, spochybnil. Považoval ich preto za správny a úplný podklad pre vydanie rozhodnutia žalovaného. 37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a žalobkyni právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 13 - f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.