Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/119/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200612 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200612.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: Slovak Estate s.r.o., so sídlom Osadná č. 2, 831 01 Bratislava -Nové Mesto, IČO: 50 050 907, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom Kuzmányho ul. 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, konajúcou JUDr. Martinom Vasiľom, advokátom a konateľom, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, so sídlom Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: LEGES Recovery k.s. so sídlom Pod Urpínom 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 982 586 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 29/2018/Ja zo dňa 3. septembra 2018 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. VoÚ 29/2018/Ja zo dňa 3. septembra 2018 a prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Revúca, katastrálneho odboru č. V-1455/2017 zo dňa 13. februára 2018 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania v rozsahu 100% do 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 2 4S/ 1 1 9 / 2 0 1 8 - 2 - 1. Dňa 8. decembra 2017 bol Okresnému úradu A., katastrálnemu odboru (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) doručený návrh žalobcu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 5. decembra 2017 uzavretej podľa § 588 a nasledujúcich Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „občiansky zákonník“). Jej predmetom je prevod vlastníckeho práva v podiele 1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území A., a to k parcele KN-C č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 2 936 m2 a k parcele KN-C č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2 zapísaným na LV č. XXX. Predávajúcim je K. L. v zastúpení ďalším účastníkom, ktorý bol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty jeho majetku, na ktorý bol Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 30dK/102/2017 zo dňa 7. septembra 2017 vyhlásený konkurz a kupujúcim je žalobca (ďalej len „Zmluva“). Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy 2. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. V-1455/2017 zo dňa 13. februára 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) návrh žalobcu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zamietol. Dôvodil, že Zmluva bola uzavretá v rozpore so zákonom č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 140/2014 Z.z.“), pretože predmetom prevodu vlastníctva na jej základe je aj poľnohospodársky pozemok, na prevod ktorého je zákonom č. 140/2014 Z.z. v §4 stanovený postup (§ 4 ods. 3 až 8, § 5, § 6), ktorý nebol dodržaný. V dôsledku uvedeného, pre rozpor so zákonom, je predložená Zmluva absolútne neplatná (§ 39 občianskeho zákonníka), čo prvostupňový orgán verejnej správy skúmal pri rozhodovaní o vklade vlastníctva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „katastrálny zákon“) a po zistení, že podmienky na vklad nie sú v dôsledku uvedeného splnené, návrh zamietol. Rozhodnutie žalovaného 3. O odvolaní žalobcu zo dňa 28. februára 2018 rozhodol žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) rozhodnutím č. VoÚ 29/2018-Ja zo dňa 3. septembra 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania, obsah podaného odvolania žalobcu a ďalšieho účastníka a po preskúmaní podaných odvolaní a k veci sa vzťahujúceho spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu (ani ďalšieho účastníka) nie je dôvodné. Konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy správne zistil, že predmetom Zmluvy je aj poľnohospodársky pozemok v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z.z. a že prevod vlastníctva na jej základe je potrebné považovať za nadobudnutie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v zmysle cit. zákona, ktoré vyžaduje preukázanie splnenia podmienok upravených v § 4 až 6 cit. zákona, a preto správne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva prerušil podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona a žiadal preukázať, že uzavretím predmetnej Zmluvy nebol porušený zákon č. 140/2014 Z.z. Keďže účastníci vkladového konania uvedenú skutočnosť nepreukázali, pretože v stanovenej lehote 30 dní nedoložili doklady preukazujúce dodržanie postupu pri prevode poľnohospodárskeho pozemku v zmysle § 4 a 6 zákona č. 140/2014 Z.z. rozhodol 2 4S/ 1 1 9 / 2 0 1 8 - 3 - prvostupňový orgán verejnej správy správne, keď návrh žalobcu na vklad vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam zamietol, považujúc uzavretú Zmluvu pre jej rozpor so zákonom č. 140/2014 Z.z. za absolútne neplatnú (§ 39 občianskeho zákonníka). Na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy musel prihliadať z úradnej povinnosti, pretože absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a od počiatku pôsobí voči všetkým. Správne vychádzal zo skutkových a právnych okolností existujúcich ku dňu jeho rozhodovania. 5. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu (aj ďalšieho účastníka, ktorého odvolacie námietky boli totožné) považoval žalovaný za podstatné vyriešenie právnej otázky, či možno ustanovenia zákona č. 140/2014 Z.z. vzťahovať aj na prevod poľnohospodárskeho pozemku v rámci konkurzného konania, keďže žalobca podaným odvolaním namietal nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom verejnej správy tvrdiac, že v rámci konkurzu sa obmedzenia týkajúce sa nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v zmysle zákona č. 140/2014 Z.z. neuplatnia. Žalobca argumentoval, že predaj pozemkov v rámci speňažovania majetkovej podstaty v konkurznom konaní nie je nadobúdaním vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku podľa zákona č.140/2014 Z.z., ale ide o predaj v rámci konkurzného konania realizovaný správcom konkurznej podstaty na základe presne stanovených podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 7/2005 Z.z. Správca konkurznej podstaty je v rámci konkurzného konania povinný pred predajom majetku patriaceho do konkurznej podstaty postupovať výlučne podľa zákona č. 7/2005 Z.z., pričom uzatvorenie kúpnej zmluvy na základe najvyššej ponuky je podmienkou úspechu v rámci procesu speňažovania majetku. Nie je možné zároveň postupovať podľa § 4 zákona č. 140/2014 Z.z., a teda dodržať proces zverejnenia ponuky na prevod poľnohospodárskeho pozemku, ktorý už bol formou obchodnej súťaže alebo iným spôsobom zverejnený a bola uzavretá zmluva s uchádzačom s najvýhodnejšou cenovou ponukou tak, ako to upravuje zákon č. 7/2005 Z.z. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutia iných okresných úradov, katastrálnych odborov, ktoré v skutkovo a právne obdobných veciach rozhodli o povolení vkladu vlastníckeho práva. Tvrdil, že prvostupňový orgán verejnej správy sa odklonil od rozhodovacej činnosti správnych orgánov s totožnou vecnou pôsobnosťou, a preto bol jeho postup v rozpore s § 3 ods. 4 správneho poriadku a bol aj porušením čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy založené na jeho argumentácii legislatívnym zámerom predchádzajúcim prijatiu zákona č. 140/2014 Z.z. označil za porušenie § 3 ods. 1 správneho poriadku a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože legislatívny zámer nie je normatívnym právnym aktom, ani prameňom práva Slovenskej republiky, a preto nie je právne záväzný. Žalovaný citoval ustanovenia § 1, § 2 ods. 1, 2 a § 3 ods. 1 až 3, § 4 ods. 1 až 8 zákona č. 140/2014 Z.z., dôvodovú správu k § 3 ods. 2 cit. zákona, z ktorých vyvodil, že ak sa v rámci konkurzu uzatvorí zmluva o prevode poľnohospodárskeho pozemku podľa § 588 až 611 občianskeho zákonníka, je podmienkou jej platnosti, aby bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 140/2014 Z.z., pretože ide o prevod poľnohospodárskeho pozemku, ktorý sa podľa § 588 a nasl. občianskeho zákonníka považuje za nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 140/2014 Z.z. nemožno vyvodiť, že by prevod poľnohospodárskeho pozemku podľa § 588 až 611 občianskeho zákonníka v rámci konkurzu nebol nadobúdaním vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v zmysle zákona č. 140/2014 Z.z. Vychádzal pritom z pozitívneho vymedzenia pojmu „nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku“ obsiahnutého v § 3 ods. 1 prvej vety zákona č. 140/2014 Z.z. a z jeho negatívneho vymedzenia upraveného v druhej vete cit. ustanovenia a v § 3 ods. 2 2 4S/ 1 1 9 / 2 0 1 8 - 4 - s tým, že na nadobudnutie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku podľa § 3 ods. 3 uvedeného zákona pri vykonávaní pozemkových úprav a pri prevodoch vlastníctva vo verejnom záujme na účely, na ktoré možno poľnohospodársky pozemok vyvlastniť sa ustanovenia zákona č. 140/2014 Z.z. nepoužijú. Poukázal na usmernenie zákonodarcu v poznámke pod čiarou k § 3 ods. 2, v ktorom sú rozlíšené „bezodplatné prevody podľa osobitných predpisov“ a „prevody podľa osobitných predpisov“ bez ohľadu na to, či sú odplatné alebo bezodplatné s tým, že v rámci „prevodov podľa osobitných predpisov“ zákonodarca odkázal na §§ 61a, 61c a 63 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a na § 3 a 4 nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom. Uvedené žalovaný označil za určitý návod pre výklad § 3 ods. 2 zákona č. 140/2014 Z.z., ktorým sa riadil. Žaloba 6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a uplatnil si právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Tvrdil, že sú založené na nesprávne zistenom skutkovom stave veci a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. 7. Žalobca namietal, že žalovaný sa neriadil § 3 ods. 1 správneho poriadku a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď nemožnosť povolenia vkladu vlastníckeho práva na základe Zmluvy odôvodnil dôvodovou správou k § 3 ods. 2 zákona č. 140/2014 Z.z., pretože dôvodová správa nemá právnu záväznosť. Výklad žalovaného k § 3 ods. 2 cit. zákona označil za účelový a zavádzajúci, keď prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Zmluvy uzavretej v rámci speňažovania majetkovej podstaty úpadcu nepovažoval za „prevod podľa osobitných predpisov“ predpokladaný v § 3 ods. 2 zákona č. 140/2014 Z.z., ktorý sa za nadobúdanie vlastníckeho práva poľnohospodárskeho pozemku na účely zákona č. 140/2014 Z.z. nepovažuje, dôvodiac, že v poznámke pod čiarou k tomuto zákonnému ustanoveniu (ktoré nie je súčasťou právneho predpisu) nie je zákon č. 7/2005 Z.z. uvedený. Žalobca tvrdil, že § 3 ods. 2 zákona č. 140/2014 Z.z. počíta s bližšie neurčeným okruhom „osobitných právnych predpisov“, čo podľa neho vyplýva z poznámky pod čiarou k tomuto ustanoveniu. V ňom sú „osobitné právne predpisy“, na základe ktorých môže dôjsť k prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktoré sa nepovažuje za nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku podľa zákona č. 140/2014 Z.z. uvedené len demonštratívnym výpočtom. Argumentáciu žalovaného dôvodovou správou k tomuto zákonnému ustanoveniu označil za nesprávnu aj preto, že účelom právnej úpravy zákonom č. 140/2014 Z.z. nebolo odňať vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov ich ústavné právo vlastniť majetok a slobodne s ním nakladať, ale umožniť osobám podnikajúcim v poľnohospodárskej výrobe dozvedieť sa o možnosti prejaviť záujem o odkúpenie poľnohospodárskeho pozemku, pričom ale postup predávajúceho v prípade žiadneho alebo prejaveného záujmu viacerých subjektov o kúpu poľnohospodárskeho pozemku nie je v uvedenom zákone upravený a ani záujemcu nezaväzuje k povinnosti kúpnu zmluvu s predávajúcim uzavrieť. Žalovaný ďalej tvrdil, že predaj pozemkov v rámci speňažovania majetkovej podstaty úpadcu v konkurznom konaní nie je „nadobúdaním vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku“ v zmysle zákona č. 140/2014 Z.z., ale ide o predaj majetku riadený zákonom č. 7/2005 Z.z., ktorého cieľom je na základe ponukového konania vyhláseného pre celé územie Slovenskej republiky dosiahnuť najvýhodnejšiu cenovú ponuku bez ohľadu na to, či záujemca s najvyššou ponukou kúpnej 2 4S/ 1 1 9 / 2 0 1 8 - 5 - ceny podniká v poľnohospodárskej výrobe. Tým je vylúčený postup podľa § 4 zákona č. 140/2014 Z.z., t.j. možnosť previesť vlastníctvo k poľnohospodárskemu pozemku len vymedzenému okruhu osôb (§ 4 ods. 1), alebo len za dodržania postupu upraveného v § 4 ods. 3 až 8 a v §§ 5 a 6 cit. zákona. Zákon č. 7/2005 Z.z. je vo vzťahu k občianskemu zákonníku a zákonu č. 140/2014 Z.z. „lex specialis“, a preto postup správcu konkurznej podstaty pri speňažovaní majetku úpadcu nemožno považovať za odplatný prevod vlastníctva podľa § 3 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z.z. Speňažovanie hnuteľného a nehnuteľného majetku úpadcu je určitou formou „núteného predaja“, v súvislosti s ktorým správca konkurznej podstaty koná spôsobom upraveným v § 167p zákona č. 7/2005 Z.z. a ten nutnosť postupu podľa zákona č. 140/2014 Z.z. neupravuje. Správca konkurznej podstaty ponuku na predaj nehnuteľností, ktoré sú predmetom Zmluvy zverejnil zákonným postupom v Obchodnom vestníku s dosahom na celé územie Slovenskej republiky a zistil tak najvýhodnejšiu cenovú ponuku. Súčasné uplatnenie postupu podľa zákona č. 140/2014 Z.z. je preto logicky vylúčené a predstavuje kolíziu dvoch právnych predpisov. Z uvedených dôvodov označil postup prvostupňového orgánu verejnej správy (s ktorým sa stotožnil aj žalovaný), ktorým od žalobcu vyžadoval preukázanie dodržania postupu pri prevode poľnohospodárskeho pozemku v zmysle § 4 a § 6 zákona č. 140/2014 Z.z. za nesprávny úradný postup, spočívajúci v nesprávnej a protiústavnej aplikácii občianskeho zákonníka, zákona č. 7/2005 Z.z. a zákona č. 140/2014 Z.z., ktorým dochádza k mareniu plnenia funkcie konkurzného správcu a konkurzného konania. S poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky žalobca tvrdil, že právomoci štátnych orgánov nemožno rozširovať extenzívnym výkladom zákonov, čo žalovaný realizoval pri aplikácii § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorým vo svojom rozhodnutí argumentoval. Poukázal aj na rozhodovaciu prax iných orgánov verejnej správny s totožnou vecnou pôsobnosťou, ktoré za rovnakých skutkových okolností správne rozhodli o povolení vkladu vlastníckeho práva k poľnohospodárskemu pozemku do katastra nehnuteľností, najmä na rozhodnutie Okresného úradu v Trenčíne, odboru opravných prostriedkov č. Vo2/2018 zo dňa 16. augusta 2018, ktorý okrem iného v rámci odvolacieho konania uviedol, že :„zákon o konkurze v prípadoch speňažovania nehnuteľností, ktorých hodnota je menšia je osobitným predpisom vo vzťahu k zákonu č. 140/2014 Z.z., a preto sa ustanovenia zákona č. 140/2014 Z.z. vo vzťahu ku konkurznému konaniu nepoužijú, nakoľko, ak by po ponukovom konaní podľa zákona č. 7/2005 Z.z. muselo prebehnúť ešte konanie podľa zákona č. 140/2014 Z.z., došlo by k mareniu účelu konkurzného konania a zároveň by takéto konanie bolo v rozpore so zákonom č. 140/2014 Z.z.“ V uvedenej súvislosti žalobca tvrdil, že postup žalovaného v spojení s konaním prvostupňového orgánu verejnej správy napĺňa znaky tzv. selektívne uplatňovanej spravodlivosti, ktorá je popretím princípu právnej istoty ako základu materiálneho právneho štátu, pretože je v rozpore s §3 ods.4 správneho poriadku. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný k žalobnej námietke nesprávne zisteného skutkového stavu veci uviedol, že mu nie je zrejmé, v čom malo nesprávne zistenie skutkového stavu spočívať. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje podrobné odôvodnenie a konkrétne dôvody, pre ktoré odvolaniu žalobcu nevyhovel. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval relevantné zákonné ustanovenia a podrobne vysvetlil ako ich aplikoval na danú právnu vec. Pridržiaval sa v celom rozsahu argumentov, ktoré boli obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia a žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú. Svoju argumentáciu zopakoval a zdôraznil, že aj pri prevode poľnohospodárskeho pozemku v rámci konkurzného konania je potrebné rešpektovať 2 4S/ 1 1 9 / 2 0 1 8 - 6 - ustanovenia zákona č. 140/2014 Z.z., pretože záujem spoločnosti na zachovaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu podľa jeho názoru prevažuje nad záujmom veriteľov na uspokojení ich pohľadávok voči úpadcovi, ktorý je vlastníkom poľnohospodárskeho pozemku. K námietke, že žalovaný nerešpektoval rozhodovaciu prax v skutkovo a právne obdobných veciach žalovaný zdôraznil, že rozhodnutia miestnych orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností pre neho nie sú záväzné a zdôraznil, že v rozhodnutí vysvetlil, prečo sa s právnym názorom iných orgánov verejnej správy na úseku katastra nehnuteľností nestotožnil, keď odkázal na svoje argumenty, z ktorých vyvodil, že aj pri uzatvorení kúpnej zmluvy o prevode poľnohospodárskych pozemkov v rámci konkurzu je potrebné rešpektovať ustanovenia zákona č. 140/2014 Z.z. Žalobu žalobcu žiadal zamietnuť. Replika žalobcu 9. V podanej replike žalobca zotrval na svojej argumentácii. S poukazom na rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo dňa 14. novembra 2018, podľa ktorého ustanovenia čl. 1 §§ 4, 5 a 6 zákona č. 140/2014 Z.z. nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR tvrdil, že argumentácia žalovaného ohľadom nepredloženia dokladov o splnení podmienok pri prevode poľnohospodárskeho pozemku v zmysle zákona č. 140/2014 Z.z. (v dôsledku čoho bol jeho návrh na vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností zamietnutý) je obsolentná a protiústavná. Poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaný už pred vyjadrením sa k podanej správnej žalobe vydal Stanovisko k aplikácii zákona č. 140/2014 Z.z., LPO-10237/2018/Ja ako obežník pre okresné úrady, katastrálne odbory, v ktorom okrem iného konštatoval, že : „je možné povoliť vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o prevode vlastníctva pozemku, ktorý je v zmysle § 2 zákona č. 140/2014 Z.z. poľnohospodárskym pozemkom, aj keď zmluva bola uzatvorená do 14. novembra 2018 v rozpore s § 4 a § 5 zákona č. 140/2014“, na základe čoho označil argumentáciu žalovaného v jeho vyjadrení k podanej správnej žalobe za protirečivú a zjavne účelovú. Duplika žalovaného 10. K argumentácii žalobcu žalovaný uviedol, že rozhodnutie Ústavného súdu SR, na ktoré žalobca poukázal, sa na rozhodnutie žalovaného nevzťahuje, pretože rozhodnutie žalovaného mu predchádzalo. Taktiež stanovisko žalovaného, na ktoré žalobca poukázal sa týka len tých konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva, ktoré neboli právoplatne ukončené. Zotrval na stanovisku, že rozhodol podľa ustanovení zákona č. 140/2014 Z.z., ktoré boli platné a účinné v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a sám nebol oprávnený urobiť si úsudok o tom, či zákon č. 140/2014 Z.z., alebo jeho niektoré ustanovenia sú, alebo nie sú v súlade s Ústavou SR. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe na nariadenom pojednávaní v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť, pretože boli výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vychádzali z právnej úpravy, ktorá nebola súladná s Ústavou Slovenskej republiky. 2 4S/ 1 1 9 / 2 0 1 8 - 7 - 12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 písm. a) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách 14. Podľa § 134 ods. 1 SSP Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 15. Podľa § 135 ods. 1 SSP Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 5 ods. 2 SSP Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 17. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) a ods. 4 prvá veta SSP (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. (3) Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, (4) Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. 18. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 19. Podľa § 46 správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 20. Podľa § 59 ods. 1, 2 správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 21. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 140/2014 Z.z. v znení účinnom pre toto konanie Tento zákon upravuje postup nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku prevodom. 2 4S/ 1 1 9 / 2 0 1 8 - 8 - 22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z.z. Ak odsek 2 neustanovuje inak, poľnohospodárskym pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie poľnohospodárska pôda alebo pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991. 23. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 140/2014 (1) Nadobúdaním vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na účely tohto zákona je jeho odplatný prevod alebo bezodplatný prevod podľa § 588 až 611 a § 628 až 630 Občianskeho zákonníka, ako aj prevod na účely výkonu záložného práva podľa § 151j Občianskeho zákonníka alebo výkonu zabezpečovacieho prevodu práva podľa § 553c Občianskeho zákonníka. Nadobúdaním vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na účely tohto zákona nie je prevod podľa § 611 Občianskeho zákonníka, ak zamieňanými vecami sú poľnohospodárske pozemky, ktorých hodnoty sú porovnateľné; hodnoty zamieňaných pozemkov sú porovnateľné, ak ich rozdiel nie je väčší ako 10%. (2) Za nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na účely tohto zákona sa nepovažuje bezodplatný prevod do vlastníctva oprávnených osôb podľa osobitných predpisov5) a prevod podľa osobitných predpisov. 24. Podľa § 4 ods. 1 až 8 zákona č. 140/2014 (1) Vlastník alebo iná osoba oprávnená previesť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku (ďalej len "prevádzajúci") môže poľnohospodársky pozemok, bez použitia postupu podľa odsekov 3 až 10 a podľa § 5 a 6, previesť do vlastníctva a) osobe, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu9) ako podnikanie najmenej tri roky predo dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza, b) spoluvlastníkovi poľnohospodárskeho pozemku, ak ide o spoluvlastnícky podiel podľa osobitných predpisov,10) c) blízkej osobe podľa § 116 Občianskeho zákonníka a osobe príbuznej podľa § 117 Občianskeho zákonníka. (2) Inej osobe ako osobe podľa odseku 1 môže prevádzajúci previesť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku len postupom podľa odsekov 3 až 8 a podľa § 5 a 6. (3) Prevádzajúci je povinný zverejniť ponuku na prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku najmenej na 15 dní v Registri zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku (ďalej len "register") na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a zároveň musí túto ponuku zverejniť v rovnakom čase aj na úradnej tabuli v obci, kde sa poľnohospodársky pozemok nachádza. Zverejnenie ponuky na úradnej tabuli je bezodplatné. (4) Osoba oprávnená nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku je osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov a vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky predo dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku (ďalej len "nadobúdateľ") a) v obci susediacej s obcou, v ktorej sa prevádzaný poľnohospodársky pozemok nachádza, alebo b) bez ohľadu na miesto podnikania. (5) Ak po zverejnení ponuky podľa odseku 4 písm. a) prejaví záujem nadobúdateľ z obce, kde je ponúkaný poľnohospodársky pozemok evidovaný, má pri akceptovaní ponuky prednosť pred nadobúdateľom zo susednej obce. Rovnako platí prednosť pri ponuke podľa odseku 4 písm. b) nadobúdateľa z obce a v druhom poradí nadobúdateľa zo susednej obce pred nadobúdateľom bez ohľadu na miesto podnikania. (6) Prevádzajúci môže rozšíriť ponuku pre osoby podľa odseku 4 písm. b), ak žiaden nadobúdateľ podľa odseku 4 písm. a) neprejavil záujem o nadobudnutie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku ani prevádzajúci nepreviedol vlastníctvo ním ponúkaného poľnohospodárskeho pozemku. (7) Ak osoba spĺňajúca podmienky podľa odseku 4 neprejaví záujem o prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku ani sa neuskutoční prevod poľnohospodárskeho pozemku, môže prevádzajúci poľnohospodársky pozemok previesť za cenu alebo hodnotu podľa § 5 ods. 1 písm. d) na 2 4S/ 1 1 9 / 2 0 1 8 - 9 - osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov, najneskôr však šesť mesiacov od neúspešného ukončenia ponukového konania podľa odseku 6. (8) Postup a podmienky podľa odsekov 3 až 6 sa vzťahujú aj na bezodplatný prevod darovaním poľnohospodárskeho pozemku. 25. Podľa § 5 zákona č. 140/2014 Z.z. (1) Zverejnenie ponuky prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku musí obsahovať tieto údaje: a) identifikačné údaje prevádzajúceho 1. meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, 2. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa, b) údaje o poľnohospodárskom pozemku podľa údajov z katastra nehnuteľností, c) informáciu o účele použitia poľnohospodárskeho pozemku podľa územného plánu obce alebo územného plánu zóny, d) cenu požadovanú prevádzajúcim za m2 poľnohospodárskeho pozemku alebo hodnotu poľnohospodárskeho pozemku; to neplatí, ak ide o bezodplatný prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, e) termín a adresu na predkladanie ponúk na prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. (2) Ponuka zverejnená podľa odseku 1 zaniká na účely prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku šesť mesiacov od neúspešného ukončenia ponukového konania podľa § 4 ods. 6. (3) Nadobúdateľ je povinný zaznamenať záujem o nadobudnutie vlastníctva ponúkaného pozemku v registri a odoslať písomne informáciu prevádzajúcemu v termíne a na adresu podľa odseku 1 písm. e). Ak nadobúdateľ do piatich dní od uplynutia lehoty podľa § 4 ods. 3 nezašle písomnú informáciu prevádzajúcemu, platí, že o prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku neprejavil záujem. (4) Prevádzajúci je povinný označiť v registri nadobúdateľa, ktorý prejavil záujem podľa odseku 3 a s ktorým sa prevádzajúci predbežne dohodol na uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. 26. Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 140/2014 (1) Splnenie podmienok nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku overuje okresný úrad, v ktorého obvode je poľnohospodársky pozemok evidovaný. (2) Žiadosť o overenie podmienok na nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku je povinný podať nadobúdateľ na okresný úrad, v ktorého obvode je poľnohospodársky pozemok evidovaný, pred uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. (3) Žiadosť podľa odseku 2 obsahuje a) identifikačné údaje nadobúdateľa 1. meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, 2. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa, b) prílohy 1. číslo ponuky z registra, 2. potvrdenie obce, v ktorej sa podnikanie v poľnohospodárskej výrobe vykonáva, alebo potvrdenie organizácie zriadenej osobitným predpisom,12) preukazujúce podnikanie v poľnohospodárskej výrobe podľa § 4 ods. 4 alebo potvrdenie zamestnávateľa osoby podľa § 4 ods. 9, 3. čestné vyhlásenie o plnení podmienky podľa § 4 ods. 10, ak ide o mladého poľnohospodára, 4. čestné vyhlásenie o tom, že nadobúdateľ nie je osobou podľa § 7 ods. 1, 5. informáciu obce o účele použitia poľnohospodárskeho pozemku podľa územného plánu obce alebo územného plánu zóny, 6. kópiu listu, ktorým nadobúdateľ podľa § 5 ods. 3 informoval prevádzajúceho o akceptovaní ním požadovanej alebo dohodnutej ceny za m2 poľnohospodárskeho pozemku alebo hodnoty 2 4S/ 1 1 9 / 2 0 1 8 - 10 - poľnohospodárskeho pozemku; to neplatí, ak ide o bezodplatný prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, 7. potvrdenie o trvalom pobyte alebo sídle v Slovenskej republike najmenej desať rokov pred uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, c) podpis nadobúdateľa. 27. Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. 28. Podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona (1) Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. 29. Podľa § 167p ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. Hnuteľné veci podliehajúce konkurzu správca speňaží ako jeden alebo viac súborov majetku v ponukovom konaní. Na tento účel správca zverejní v Obchodnom vestníku súbor majetku, ktorý ponúka na predaj a lehotu na predkladanie ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako desať kalendárnych dní od zverejnenia ponuky v Obchodnom vestníku. Prihliada sa iba na tie ponuky, kde bola záloha na celú ponúknutú kúpnu cenu v plnom rozsahu zložená záujemcom na účet správcu. Rozhoduje vždy najvyššia ponúknutá kúpna cena. Ak viacerí záujemcovia ponúknu rovnaké plnenie, rozhodne žreb správcu. Vypratanie vecí je povinný zabezpečiť nadobúdateľ na svoje náklady. 30. Predmetom preskúmavacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý návrh žalobcu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamietol. Podstatným výsledkom právneho posúdenia veci žalovaným (aj prvostupňovým orgánom verejnej správy) bol záver, že Zmluva, ktorá bola predmetom návrhu na vklad vlastníckeho práva bola absolútne neplatná, pretože jej predmetom bol prevod poľnohospodárskeho pozemku, pri ktorom nebol dodržaný postup vyžadovaný § 4 a 6 zákona č. 140/2014 Z.z., ktorý sa vzťahuje aj na prevody vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v rámci speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu podľa § 167p zákona č. 7/2005. Zákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy preskúmal správny súd z dôvodov uplatnených v žalobe v súlade s § 134 ods. 1 SSP vychádzajúc z existujúceho stavu v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, t.j. ku dňu 7. septembra 2018, avšak s poukazom na § 5 ods. 2 SSP zobral pri rozhodovaní do úvahy aj rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 20/2014 zo dňa 14. novembra 2018. 31.Podstatou žalobnej námietky týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci bolo tvrdenie žalobcu, že žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy vychádzali z nesprávneho výkladu § 3 ods. 2 zákona č. 140/2014 Z.z. Prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na základe Zmluvy realizovaný podľa § 167p zákona č. 7/2005 Z.z. nepovažovali za „prevod podľa osobitných predpisov“ s tvrdením, že zákon č. 7/2005 Z.z. nie je podľa dôvodovej správy k § 3 ods. 2 zákona č. 140/2014 Z.z. ani k nemu prislúchajúcej „poznámky pod čiarou“ tým „osobitným predpisom“, ktorý vylučuje nutnosť postupu podľa § 4 a 6 zákona č. 140/2014 Z.z. Žalobca argumentoval, že „poznámka pod čiarou“ obsahuje len demonštratívny výpočet „osobitných predpisov“, a preto ním môže byť 2 4S/ 1 1 9 / 2 0 1 8 - 11 - aj zákon č. 7/2005 Z.z. s ohľadom na to, že pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu podľa § 167p zákona č. 7/2005 Z.z. tento zákon nevyžaduje pri prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku dodržanie postupu podľa zákona č. 140/2014 Z.z. Správny súd vyhodnotil uvedenú argumentáciu žalobcu ako nesprávnu a rozpornú so zisteným skutkovým stavom. V § 3 ods. 2 zákona č. 140/2014 Z.z. sú rozlíšené „bezodplatné prevody vlastníctva oprávnených osôb podľa osobitných predpisov“ odkazujúce na „poznámku pod čiarou č. 5“, ktorá obsahuje ich demonštratívny výpočet (napr. zákon č. 229/1991 Zb., zákon č. 503/2003 Z.z.) a „prevody podľa osobitných predpisov“ bez ohľadu na ich (ne)odplatnosť, ku ktorým sa vzťahuje „poznámka pod čiarou č. 6“ a v nej nie je uvedený demonštratívny výpočet „osobitných predpisov“, ale ich výpočet je uzavretý. To znamená, že argumentácia žalobcu sa v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci vzťahovala k bezodplatným prevodom vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov, hoci predmetom Zmluvy bol odplatný prevod, a preto nemohla z hľadiska tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného obstáť. Pre úplnosť správny súd uvádza, že v dôsledku vývoja právnej úpravy je v zásade možné rozšíriť okruh „osobitných právnych predpisov“, ktorý je obsahom poznámky pod čiarou č. 6 v prípade, že by išlo o s nimi porovnateľné prevody vlastníctva (z hľadiska formy, účelu, či dotknutých subjektov), čo správny súd v danej veci nezistil. Odkazované ustanovenia zákona č. 543/2012 Z.z. o ochrane prírody a krajiny sa týkajú zámeny alebo výkupu pozemkov vo vlastníctve štátu (teda nie v osobnom vlastníctve súkromnej osoby ako v prejednávanej veci), resp. predkupného práva štátu k pozemkom, nachádzajúcim sa v chránených územiach (čo v prejednávanej veci nebolo ani tvrdené). Odkazované ustanovenia § 3 a § 4 nariadenia vlády SR č. 328/2010 Z.z. sa týkajú predaja, resp. zámeny pozemkov opäť vo vlastníctve štátu, a teda iných vlastníckych pomerov, než sú dané v tejto veci. 32. Nemohlo obstáť ani tvrdenie žalobcu, že predaj poľnohospodárskeho pozemku v rámci speňažovania konkurznej podstaty úpadcu je určitou formou „núteného predaja“, pretože nemalo oporu v platnej právnej úprave. Zákon č. 7/2005 Z.z. v § 167p upravuje postup správcu konkurznej podstaty pri speňažovaní hnuteľných vecí podliehajúcich konkurzu (ktorý bol uplatnený aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom Zmluvy v danej veci s poukazom na § 167n cit. zákona), a to formou priameho ponukového konania, ktorým de facto vyhľadáva možných kupujúcich. Za týmto účelom správca konkurznej podstaty zverejňuje v Obchodnom vestníku súbor majetku ponúkaného na predaj s určenou lehotou na predkladanie ponúk, pričom pre realizáciu speňaženia je rozhodujúca najvyššia ponúknutá kúpna cena. To znamená, že osobitne je upravený postup pri predaji majetku, podliehajúceho konkurzu, ale pre právny úkon, na základe ktorého má dôjsť k prevodu vlastníctva tohto majetku nie je stanovená žiadna osobitná forma. Žiadna osobitná forma predaja poľnohospodárskeho pozemku v preskúmavanej veci ani nebola realizovaná. Predaj bol uskutočnený na základe kúpnej zmluvy uzavretej podľa § 558 a nasl. občianskeho zákonníka, ktorá je typickým právnym úkonom záväzkového práva. 33. Nemohla obstáť ani argumentácia žalobcu, že záväzný postup upravený v § 167p zákona č. 7/2005 Z.z. vylučuje možnosť realizovať prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku spôsobom upraveným v § 4 zákona č. 140/2014 Z.z., t.j. konkrétnemu vymedzenému okruhu osôb, ak po zverejnení ponuky v Registri (§ 4 ods. 3) prejavia o poľnohospodársky pozemok záujem, argumentujúc tým, že v zmysle § 167p je predávajúci viazaný najvyššou ponukou kúpnej ceny, pretože nesmerovala voči obsahu rozhodnutia žalovaného v spojení s obsahom prvostupňového rozhodnutia. Rozhodnutia orgánov verejnej správy neboli z hľadiska zistenia nesplnenia podmienok na vklad vlastníckeho práva 2 4S/ 1 1 9 / 2 0 1 8 - 12 - k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Zmluvy, založené na tom, že vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku (ne)bolo prevedené na osobu kupujúceho, ktorý ponúkol najvyššiu kúpnu cenu (t.j. na charakteristike záujemcu), ale na tom, že pri prevode poľnohospodárskeho pozemku nebol dodržaný postup upravený v § 4 a 6 zákona č. 140/2014 Z.z., ktorý je vyjadrením záujmu štátu na zachovaní rozsahu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a na jeho využití na poľnohospodársku výrobu. Žalobca pritom neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že predávajúci nemohol poľnohospodársky pozemok, ktorý bol predmetom Zmluvy zverejniť v registri podľa § 4 ods. 3 zákona č. 140/2014 Z.z. s určitou požadovanou cenou (§ 5 ods. 1 písm. d)) a prípadného záujemcu o jeho kúpu informovať, že svoju ponuku kúpnej ceny musí predložiť aj správcovi konkurznej podstaty po zverejnení ponuky predaja poľnohospodárskeho pozemku v Obchodnom vestníku podľa § 167p zákona č. 7/2005 Z.z. s tým, že rozhodne najvyššia ponúknutá kúpna cena, alebo po zistení najvyššej ponúknutej kúpnej ceny postupom podľa § 167p zákona č. 7/2005 Z.z. zverejniť ponuku na prevod poľnohospodárskeho pozemku s touto cenou aj postupom podľa § 4 ods. 3 zákona č. 140/2014 Z.z. 34. Žalobca sa tiež mýli v tvrdení, že zákon č. 140/2014 Z.z. a zákon č. 7/2005 Z.z. sú vo vzájomnej kolízii a že zákon č. 7/2005 Z.z. je vo vzťahu k zákonu č. 140/2014 Z.z. lex specialis, pretože neupravujú rozdielnym, resp. podrobnejším spôsobom totožnú skutkovú, či právnu situáciu. Kým zákon č. 7/2005 Z.z. pri predaji majetku, t.j. aj poľnohospodárskeho pozemku uprednostňuje záujemcu s najvyššou ponukou kúpnej ceny, zákon č. 140/2014 Z.z. uprednostňuje záujemcu, ktorý vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie v obci, v ktorom sa ponúkaný poľnohospodársky pozemok nachádza, spoluvlastníka poľnohospodárskeho pozemku alebo blízku, či príbuznú osobu (4 ods. 1) s tým, že inej osobe možno poľnohospodársky pozemok previesť do vlastníctva len za splnenia podmienok podľa § 4 ods. 3 až 8 a § 5 a 6 zákona č. 140/2014 Z.z. Predmetom právnej úpravy zákonom č. 140/2014 Z.z. je úprava postupu nadobúdania poľnohospodárskeho pozemku prevodom s cieľom zachovať rozsah poľnohospodárskej pôdy a jej využitie na poľnohospodársku výrobu a predmetom zákona č. 7/2005 Z.z. je riešenie úpadku dlžníka speňažením jeho majetku a uspokojenie veriteľov. 35. Argumentácii žalobcu, že zákon č. 7/2005 Z.z. nezaväzuje k povinnosti realizovať speňažovanie majetku patriaceho do konkurznej podstaty spôsobom upraveným v § 4 a nasl. zákona č. 140/2014 Z.z. nemohol správny súd prisvedčiť. Povinnosť predávajúceho postupovať pri predaji poľnohospodárskeho pozemku podliehajúceho konkurzu jednak postupom upraveným v § 167p zákona č. 7/2005 Z.z., ale zároveň aj postupom upraveným v § 4, 5 a 6 zákona č. 140/2014 Z.z., vyplýva zo všeobecne platnej premisy záväznosti právnych predpisov zverejnených v Zbierke zákonov. Keďže v čase uzatvárania predmetnej Zmluvy boli platné a účinné obidva zákony a ich relevantné ustanovenia, bolo povinnosťou predávajúceho, ktorý predával poľnohospodársky pozemok v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z.z. postupovať v súlade s oboma právnymi predpismi, t.j. podľa § 167p zákona č. 7/2005 Z.z. a zároveň aj podľa § 4 zákona č. 140/2014 Z.z. Možnosť vylúčenia postupu podľa ktoréhokoľvek z dotknutých zákonov, t.j. zákona č. 140/2014 Z.z., či zákona č. 7/2005 Z.z. za danej skutkovej situácie by musela byť určená zákonom, avšak ani jeden z označených právnych predpisov možnosť vylúčenia postupu podľa druhého z nich nevylučuje. Z toho vyplýva, že aj za danej skutkovej situácie bol predávajúci povinný rešpektovať relevantné ustanovenia obidvoch právnych predpisov. 2 4S/ 1 1 9 / 2 0 1 8 - 13 - 36. Žalobná námietka, týkajúca sa nesprávne zisteného skutkového stavu veci, ktoré malo spôsobiť nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy nebola nijako argumentačne podložená z hľadiska označenia konkrétnych skutkových zistení, ktoré s ohľadom na vykonané dokazovanie neboli správne, prípadne z hľadiska logickej chyby v hodnotení dôkazov, z ktorých bol skutkový stav veci zistený. Z uvedeného dôvodu nebola táto žalobná námietka spôsobilá na jej preskúmanie správnym súdom. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu dôvody tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia z obsahu spisu vyhľadávať alebo dopĺňať, pretože konkrétne skutkové a právne dôvody, na základe ktorých považuje žalobca žalobou napadnuté rozhodnutie za nezákonné, musí byť v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP súčasťou podanej správnej žaloby. 37. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správny súd nepovažoval žalobcom uplatnené skutkové a právne dôvody, z ktorých vyvodzoval nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci a z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu veci za dôvodné, a preto na ich základe nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť. Rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Zmluvy, zamietol, považoval správny súd z uvedených dôvodov (žalobné námietky) za zákonné, vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu, ktorý bol daný v čase rozhodovania žalovaného. Žalovaný (aj prvostupňový orgán verejnej správy) sa pri rozhodovaní správne riadili právnou úpravou, ktorá bola platná a účinná v čase ich rozhodovania a ktorú na zistený skutkový stav veci správne aplikovali. 38. Napriek tomu, že rozhodnutie žalovaného bolo z dôvodov uplatnených v žalobe v čase jeho vydania zákonné, pretože uplatnené žalobné námietky neboli dôvodné, správny súd rozhodnutie žalovaného a s poukazom na § 191 ods. 3 SSP aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP), pretože boli výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vychádzali z právnej úpravy, ktorá bola v rozpore s Ústavou SR. Nálezom č. 33/2019 Z.z., ktorý bol v Zbierke zákonov zverejnený dňa 11. februára 2019 plénum Ústavného súdu konštatovalo nesúlad § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z.z. s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Rozhodnutiami orgánov verejnej správy uvedenými v bodoch 2 a 3 tohto rozsudku bol pritom návrh žalobcu ako nadobúdateľa nehnuteľností na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Zmluvy zamietnutý z dôvodu, že pri prevode týchto nehnuteľností (poľnohospodársky pozemok) nebol dodržaný postup upravený § 4 a 6 zákona č. 140/2014 Z.z., t.j. práve tými zákonnými ustanoveniami, ktoré Ústavný súd SR označil za nesúladné s vyššie uvedenými článkami Ústavy SR. Konanie pred správnym súdom je v zmysle § 5 ods. 2 SSP realizáciou ústavne zaručeného práva na ochranu pred nezákonnými rozhodnutiami a ústavou zaručených základných práv a slobôd, a preto musel správny súd na uvedenú skutočnosť pri rozhodovaní prihliadať. Zdôrazňuje pritom, že nález Ústavného súdu má deklaratórny charakter, čo znamená, že len pomenúva/vyhlasuje skutočnosť, ktorá existuje od počiatku, z čoho vyplýva, že ustanovenia § 4 a § 6 zákona č. 140/2014 Z.z. boli neústavné už v čase, keď boli v preskúmavanej veci aplikované. Sudca je pri rozhodovaní viazaný predovšetkým Ústavou SR a ďalej ústavnými zákonmi, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR a zákonom (§ 2 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Z právomoci súdu nesmie byť vylúčené 2 4S/ 1 1 9 / 2 0 1 8 - 14 - preskúmavanie rozhodnutí, týkajúcich sa základných práv a slobôd, ktoré sú upravené aj v čl. 13 ods. 4 a v čl. 20 ods.1 Ústavy SR, ku ktorým sa uvedený nález Ústavného súdu SR vzťahoval a ktoré boli vo vzťahu k žalobcovi v preskúmavanej veci porušené aplikovaním neústavných zákonných ustanovení, čo musel správny súd pri rozhodovaní s poukazom na § 5 ods. 2 SSP zohľadniť. 39. Z vyššie uvedeného súhrnom vyplýva, že rozhodnutie žalovaného (aj prvostupňové rozhodnutie) boli vydané v súlade so zákonom, avšak zákonné ustanovenia, ktoré boli nimi aplikované, neboli v súlade s Ústavou SR, a preto ich musel správny súd zrušiť. 40. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy rozhodnúť o návrhu žalobcu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol Zmluvou v súlade s platnou právnou úpravou a vyššie uvedeným opätovne. 41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 42. Ďalšiemu účastníkovi správny súd náhradu trov konania nepriznal, pretože mu neuložil žiadne povinnosti, v súvislosti s plnením ktorých by mu trovy konania vznikli (§ 169 ods. 1 SSP). Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. 2 4S/ 1 1 9 / 2 0 1 8 - 15 - Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Člen senátu JUDr. Peter Molčan rozsudok nepodpísal z dôvodu jeho ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.