Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/162/2018 z 24. 4. 2019

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/162/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200748
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200748.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu:
C. Z., nar. X. E. XXXX, bytom U. tr. XX, XXX XX W., právne zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad
Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra č. 1, 974 05 Banská Bystrica,
za účasti ďalších účastníkov: 1/ Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., Bratislava, právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava,
IČO: 36862711, 2/ Obec Veľké Pole, 966 74 Veľké Pole 1, 3/ Obec Oslany, Nám. Slobody 2, 972 47
Oslany, 4/ Obec Horná Ves, Horná Ves 191, 972 48 Horná Ves, 5/ Obec Radobica, Radobica 124, 972
48 Horná Ves, 6/ Obec Pažiť, Pažiť 78, 958 03 Partizánske, 7/ Obec Píla, Píla 27, 966 81 Žarnovica,
8/ Obec Župkov, Župkov 12, 966 71 Horné Hámre, 9/ Obec Hrabičov, Hrabičov 188, 966 78 Hrabičov,
10/ Obec Bzenica, Bzenica 74, 966 01 Bzenica, 11/ Obec Dolná Ždaňa, Dolná Ždaňa 46, 966 04 Dolná
Ždaňa, 12/ Obec Horná Ždaňa, Horná Ždaňa 167, 966 04 Horná Ždaňa, 13/ Slovenský vodohospodársky
podnik, š.p., Riaditeľstvo OZ Piešťany, Nábrežie I. Krasku, 3/834, 921 80 Piešťany, 14/ Slovenský
vodohospodársky podnik, š.p., OZ Banská Bystrica, Partizánska cesta 69, 974 98 Banská Bystrica, 15/
Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja, Brnianska 3, 911 05 Trenčín, 16/ Banskobystrická
regionálna správa ciest, Majerská cesta 94, 974 01 Banská Bystrica, 17/ Stredoslovenská vodárenská
prevádzková spoločnosť a.s., Partizánska cesta 5, 974 01 Banská Bystrica, 18/ Stredoslovenská
energetika - Distribúcia, a.s., Pri Rajčianke 2927, 010 47 Žilina, 19/ Západoslovenská Distribučná,
a.s., P.O.BOX 292, 810 00 Bratislava 1, 20/ Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava,
21/ Orange Slovensko, Michlovský, s.r.o., Letná 796/9, 921 01 Piešťany, 22/ Slovenský pozemkový
fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, 23/ Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdkova 36, 817 15
Bratislava, Regionálny odbor Zvolen, Námestie SNP 50, 960 01 Zvolen, 24/ Slovenský pozemkový fond,
Bratislava, Búdková 36, 817 15 Bratislava, Regionálny odbor Prievidza, Marianska 6, 971 01 Prievidza,
25/ Lesy Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Prievidza, Prievidza, 26/ Lesy Slovenskej republiky,
š.p., Odštepný závod Banská Bystrica, ďalší účastníci 25/ a 26/ právne zastúpení JUDr. Jaroslavom
Jakubčom, PhD. advokátom
a konateľom spoločnosti Advokátska kancelária Jakubčo, spol. s.r.o. so sídlom Mladých budovateľov 2,
974 11 Banská Bystrica, IČO: 50570897, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
č. OU-BB-OVBP2-2016/020389-2, DD zo dňa 29. júna 2016 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Ďalším účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. O návrhu ďalšieho účastníka 1) zo dňa 28. októbra 2015 na vydanie rozhodnutia o umiestnení líniovej
stavby: „Súbor stavieb: Transformácia 400/110 kV Bystričany - I. časť, 2. Stavba - veľké vedenie 2 x



400 kV Horná Ždaňa - lokalita Oslany“ v rozsahu špecifikovaných stavebných objektov rozhodla Obec
Veľké Pole (ďalej len „stavebný úrad“) v zastúpení jej starostom ako príslušný stavebný úrad podľa §
119 ods. 2 a ust. § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) tak, že vydala podľa § 39
a § 39a ods. 1 a 2 Stavebného zákona v súlade s ust. § 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia
č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č.
453/2000 Z.z.“) rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby, podľa ktorého „Súbor stavieb“ Transformácia
400/110 KV Bystričany - I. časť, 2. stavba - Vedenie 2 x 400kV H.Ždaňa - lokalita Oslany“, v rozsahu
stavebných objektov: Vedenie 2 x 400 kV, Kraj: Trenčiansky, Okres: Prievidza, Katastrálne územie: I.,
Q. U., C. (dĺžka: 8 845,37 m); Kraj: Trenčiansky, Okres: Partizánske, Katastrálne územie: T. (dĺžka:
2 381,79 m); Kraj: Banskobystrický, Okres: Žarnovica, Katastrálne územie: U. T., T., A., Q. (dĺžka:
14 439,0 m); Kraj: Banskobystrický, Okres: Žiar nad Hronom, Katastrálne územie: H.H., Q.H., F. (F.)
(dĺžka: 5 115,66 m) sa umiestňuje na pozemkoch parc. č. - líniová stavba: V Trenčianskom kraji, v
okrese: Prievidza, v Katastrálnych územiach: I., Q. U., C. (dĺžka: 8 845,37 m); V Trenčiansom kraji, v
okrese: Partizánske, v katastrálnom území: T. (dĺžka: 2 381,79 m); V Banskobystrickom kraji, v okrese :
Žarnovica, v katastrálnych územiach: U. T., T., A., Q. (dĺžka: 14 439,0 m); V Banskobystrickom kraji,
okrese: Žiar nad Hrnom, v katastrálnych územiach: H. A., Q. A., F. (F.) (dĺžka: 5 115,66 m) (ďalej len
„líniová stavba“), určila podmienky pre umiestnenie líniovej stavby a pre projektovú prípravu, ďalšie
podmienky na zabezpečenie ochrany verejných záujmov a právom chránených záujmov účastníkov
konania, rozhodla 2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 3 -

o námietke žalobcu a určila platnosť územného rozhodnutia na 3 roky od jeho právoplatnosti s tým, že
platnosť nestratí, ak bude v danej lehote v súvislosti s označenou stavbou podaná žiadosť o stavebné
povolenie. Prílohou rozhodnutia bol Výkres č.: 20140173/DUR/02/0-SITUÁCIA ZM50 v mierke 1:50 000
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie stavebného úradu“).
2. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad zopakoval obsah podaného návrhu ďalšieho účastníka 1)
označil ním predložené podklady vrátane vyjadrení a záväzných stanovísk dotknutých orgánov štátnej
správy, či Záverečného stanoviska (2110/2013-3.4/ak) vydaného Ministerstvom životného prostredia
SR podľa § 37 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“) na
stavbu: „Vedenie 2 x 400 kV lokalita Bystričany - Horná Ždaňa“ (ďalej len „Záverečné stanovisko“) a
Správy o hodnotení vplyvov totožnej stavby na životné prostredie, vypracovanej subjektom Enviro -
Tatry s.r.o., projektant: TRANSMISSION LINES PROJECTS, s.r.o. v novembri 2012 podľa zákona č.
24/2006 Z.z. (ďalej len „Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie“) a uviedol, že po oznámení
začatia územného konania o umiestnení líniovej stavby účastníkom konania a dotknutým orgánom
nariadil na prerokovanie návrhu ústne pojednávanie na deň 21. decembra 2015, ku dňu konania
ktorého mohli účastníci konania nahliadnuť do podkladov rozhodnutia a svoje pripomienky a námietky
uplatniť najneskôr pri jeho konaní a svoje stanoviská mohli oznámiť aj dotknuté orgány. Proti návrhu
na umiestnenie stavby podal žalobca námietky. Nesúhlasil s umiestnením navrhovanej stavby, pretože
má byť umiestnená aj na jeho pozemkoch v dĺžke cca 736 m v katastrálnom území T. a v dĺžke
cca 196 m v katastrálnom území U. T., čím by vzhľadom aj na rozsah ochranného pásma v šírke
68,6 m bolo cca 6,25 ha jeho pozemkov znehodnotených pre podstatné obmedzenie ich plánovaného
využitia na rekreačné a športové účely, čím strácajú na svojej hodnote. Tiež namietal, že nebolo
preukázané, že v prípade navrhovanej stavby ide o verejnoprospešnú stavbu. Stavebný úrad jeho
námietku zamietol ako vecne a právne neopodstatnenú, pretože ide o stavbu verejnoprospešnú, ktorá
bola navrhnutá v súlade s územno-plánovacou dokumentáciou VÚC Banská Bystrica (regulatív 7.2.6
záväznej časti ÚPN VÚC Banskobystrický kraj, zverejnenej v Nariadení vlády SR č. 263/1998 Z.z.,
ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu Veľkého územného celku Banskobystrický kraj) a v
súlade s územným plánom Trenčianskeho kraja v znení zmien a doplnkov č. 2/2011 územného plánu
VÚC Trenčianskeho kraja, schváleného zastupiteľstvom Trenčianskeho samosprávneho kraja dňa 26.
októbra 2011 pod č. Uznesenia: 297/2011 (regulatív: 8.1.4 záväznej časti ÚPN VÚC Trenčiansky kraj,
zverejnenej v Nariadení vlády SR č. 149/1998 Z.z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu
Veľkého územného celku Trenčiansky kraj). Súlad s územným plánom VÚC Banskobystrického kraja
bol potvrdený oddelením regionálneho rozvoja úradu Banskobystrického samosprávneho kraja pod č.
06700/2011/ODDRR-2 15651/2015 zo dňa 28. mája 2015 k projektovej dokumentácii pre 2 4 S / 1 6
2 / 2 0 1 8 - 4 -



územné rozhodnutie na danú stavbu. Stavebný úrad zároveň vyhovel pripomienke spoločnosti
AGROALM s.r.o. so sídlom Píla č. 1 uplatnenej na ústnom pojednávaní s tým, že ďalší účastník 1) má
zabezpečiť uzatvorenie zmluvy o škodách a vstupe na poľnohospodárske pozemky v užívaní spoločnosti
AGROALM s.r.o. pred začiatkom realizácie predmetnej líniovej stavby. K predloženým stanoviskám a
rozhodnutiam dotknutých orgánov a stanoviskám účastníkov konania daným k umiestneniu predmetnej
líniovej stavby uviedol, že nie sú záporné ani protichodné a boli zahrnuté do podmienok vydaného
rozhodnutia. Po posúdení návrhu na umiestnenie stavby z hľadiska jeho súladu so zámermi a
cieľmi územného plánovania, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou, všeobecnými technickými
požiadavkami na výstavbu, hygienickými, protipožiarnymi podmienkami, dopravnými podmienkami a
podmienkami ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu konštatoval, že uvedeným hľadiskách
umiestnenie stavby zodpovedá, resp. im neodporuje a neohrozuje ani životné prostredie, a preto v súlade
s vypracovanou projektovou dokumentáciou rozhodol o umiestnení navrhovanej líniovej stavby.
Rozhodnutie žalovaného
3. O odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu stavebného úradu rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica -
odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím OU-BB-OVBP2/2016/020389-2, DD zo dňa 29. júna 2016
(ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že jeho odvolanie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)
zamietol ako neopodstatnené a rozhodnutie stavebného úradu (citované v bode 1 tohto rozsudku)
potvrdil.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že stavebný úrad odvolaniu žalobcu v rámci autoremedúry
nevyhovel. Žalovaný v odvolacom konaní preskúmal odvolanie žalobcu, ktorého obsah citoval,
rozhodnutie stavebného úradu, predložený správny spis z hľadiska súladu postupu konania a vydania
rozhodnutia s hmotnoprávnymi predpismi Stavebného zákona a súvisiacimi predpismi a procesno-
právnymi ustanoveniami Správneho poriadku a po zopakovaní priebehu administratívneho konania a
zisteného skutkového stavu veci po vyhodnotení dôvodov rozhodnutia o umiestnení stavby a odvolacích
dôvodov dospel k záveru, že nie sú dôvody na zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého
rozhodnutia stavebného úradu, a preto ho v súlade s ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil a
odvolanie žalobcu zamietol.
5. Podrobne sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. K odvolacej námietke, že
predmetná líniová stavba nie je navrhnutá v súlade s ÚPN VÚC BB, a že v určenej líniovej trase nie je
verejnoprospešnou stavbou uviedol, že bola navrhnutá v súlade so záväzným regulatívom funkčného
a priestorového usporiadania územia v oblasti nadradenej technickej infraštruktúry - 7.2.6. rezervovať
koridor pre výstavbu vedenia ZVN 2x400 kV v trase Rz Horná Ždaňa - Rz Bystričany na územní
Banskobystrického kraja, ktorý bol súčasťou záväznej časti územného plánu VÚC 2 4 S / 1 6 2 / 2 0
1 8 - 5 -

Banskobystrický kraj, ktorý bol schválený vládou SR Uznesením č. 394/1998 zo dňa 9. júna 1998 a
ktorého záväzná časť bola vyhlásená Nariadením vlády SR č. 263/1998 Z.z. Uvedeným regulatívom
bol vymedzený koridor umiestnenia trasy vedenia bez presného umiestnenia na parcelné čísla v
rámci katastrálnych území. ÚPN VÚC Banskobystrického kraja bol vyhotovený v mierke 1:50 000.
Verejnoprospešný charakter tejto stavby, bez ohľadu na presnú trasu jej realizácie vyplýva z Koncepcie
územného rozvoja Slovenska 2001 - záväzná časť v znení KURS 2011 - zmeny a doplnky č. 1
KURS 2001 (ďalej len „Koncepcia územného rozvoja Slovenska“) z bodu 12.2.2.8 záväzných zásad
a regulatívov (pre rozvojové zámery zabezpečenia vnútroštátnych a medzinárodných elektrických
vedení a zariadení rešpektovať existujúce koridory vedení 220 kV a 400 kV a navrhované siete
v existujúcich, či novo navrhovaných koridoroch - koridor pre nové 2 x 400 kV vedenie ZVN v
profile Bystričany - Horná Ždaňa) s tým, že ide o stavbu spojenú s realizáciou bodu 7.2.6 záväznej
časti ÚPN VÚC Banskobystrického kraja v znení jej zmien a doplnkov. Súlad predmetnej stavby s
ÚPN VÚC Banskobystrického kraja potvrdil aj Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja, odd.
regionálneho rozvoja vo vyjadrení č. 06700/2015/ODDRR-2, 15651/2015 zo dňa 28. mája 2015 aj vo
vyjadrení k podanému odvolaniu zo dňa 19. mája 2016. K odvolacej námietke, že územný plán VÚC
Banskobystrického kraja, ktorého regulatív 7.2.6 mal vyplývať z jeho zmien a doplnkov z roku 2014,
nie je možné považovať za platný, pretože návrh zmien a doplnkov územného plánu nebol zákonným
spôsobom zverejnený na dotknutých obciach, minimálne v Obci Píla a Veľké Pole žalovaný uviedol, že
obstarávanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacích podkladov samosprávneho kraja nie je
v kompetencii stavebného úradu ani žalovaného, a preto na námietky a pripomienky, ktoré boli alebo
mohli byť uplatnené pri prerokúvaní územného plánu stavebný úrad v územnom konaní neprihliada.
K odvolacej námietke, že vo výroku aj v odôvodnení rozhodnutia stavebného úradu absentujú presné



údaje o umiestnení stavby na parcelách, že absentuje špecifikácia trasy líniovej stavby vo vzťahu ku
konkrétnym pozemkom, v dôsledku čoho je rozhodnutie stavebného úradu nepreskúmateľné, žalovaný
s poukazom na ust. § 3 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a ust. § 36 ods. 4 Stavebného zákona
uviedol, že pre umiestnenie líniovej stavby je postačujúci opis územia. K odvolacej námietke, že hoci bolo
rozhodnutie stavebného úradu datované dňom 21. decembra 2015, zverejnené bolo až 6. apríla 2016
žalovaný uviedol, že rozsiahle rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby nebolo možné fyzicky spracovať
v kratšej lehote. K odvolacej námietke, že stavebný úrad neumožnil účastníkom územného konania pred
vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie, čím malo byť porušené ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný poukázal na ust. § 36
ods. 1, 3, 4 Stavebného zákona a uviedol, že na ústnom pojednávaní boli k nahliadnutiu všetky podklady,
z ktorých stavebný úrad pri rozhodovaní vychádzal, pričom účastníci konania boli písomne upozornení,
že do podkladov rozhodnutia je možné nahliadnuť pred konaním ústneho pojednávania na spoločnom
stavebnom úrade - oddelení výstavby, investícií a životného prostredia Mesta Žarnovica. Splnomocnený
zástupca žalobcu - K.. C. R. mal možnosť na ústnom pojednávaní nahliadnuť do podkladov rozhodnutia,
a 2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 6 -

preto k porušeniu ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku nedošlo. K odvolacej námietke, že umiestnením
stavby podľa variantu VP3 môže dôjsť k devastácii prirodzeného ekosystému žalovaný uviedol, že
podľa Záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR v časti hodnotenia jednotlivých
variantov riešenia bol variant VP3 preferovaný ako najvhodnejší, pretože je jednak najkratší v porovnaní
s variantmi VP1 a VP2 a zároveň vyžaduje najmenší rozsah výrubov, a teda predstavuje najmenší zásah
do biotopov a má najmenší vplyv na chránené územia. V rámci územného konania boli rešpektované
stanoviská dotknutých orgánov k umiestneniu predmetnej líniovej stavby, ktoré neboli záporné ani
protichodné a ich pripomienky boli zahrnuté do podmienok rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby.
K odvolacej námietke, že stavebný úrad nepostupoval správne, keď rozhodnutie o umiestnení stavby
oznamoval formou verejnej vyhlášky aj známym účastníkom konania, žalovaný s poukazom na ust. § 36
ods. 4, § 42 ods. 1,2, § 139 ods. 3 písm. d), § 140 Stavebného zákona a § 26 ods. 2 Správneho poriadku
uviedol, že stavebný úrad písomnosti doručoval verejnou vyhláškou, pričom túto možnosť doručovania
zvolil s ohľadom na predmet územného konania, ktorým bolo umiestnenie líniovej stavby. Kombináciu
doručovania verejnou vyhláškou a doručovania do vlastných rúk známym účastníkom správny poriadok
neumožňuje.
Žaloba
6. Včas podanou správnou žalobou žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodov
uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c), d) e) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) a žiadal, aby ho správny súd spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie príslušnému stavebnému úradu. Uplatnil si právo na náhradu trov konania.
7. Namietal, že predmetná líniová stavba (označená v bode 1 tohto rozsudku) nie je v súlade
s územným plánom, čím žalovaný aj stavebný úrad porušili ust. § 37 a 39 Stavebného zákona,
pretože línia jej vedenia podľa variantu VP3 nie je zapracovaná v ÚPD VÚC (rozumej „Územno-
plánovacia dokumentácia Veľkého územného celku“) Banskobystrického kraja, čo vyplýva z bodu
X. (str. 312) Správy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (variant VP3: línia vedenia v
rámci tohto katastrálneho územia nie je zapracovaná v ÚPD VÚC Banskobystrického kraja) aj zo
Záverečného stanoviska (trasa koridoru navrhovaného elektrického vedenia zapracovať do ÚPN VÚC
Banskobystrického kraja - bod 3.3, str. 34), pričom k zapracovaniu variantu predmetnej líniovej stavby
do územného plánu doposiaľ nedošlo. Tvrdil, že rozhodnutiami vydanými v administratívnom konaní
bola líniová stavba umiestnená na trase, ktorá nezodpovedá „koridoru pre výstavbu vedenia ZVN 2 x
400 kV v trase Rz Horná Ždaňa - Rz Bystričany“ zakreslenému v grafickej prílohe tvoriacej súčasť ÚPD
VÚC Banskobystrického kraja na základe regulatívu 7.2.6 jeho záväznej časti. Tvrdenie žalovaného,
že v ÚPN nie je umiestnenie koridoru presne stanovené, je v rozpore so skutočnosťou jeho grafického
vymedzenia. Namietal tiež porušenie ust. § 38 Stavebného zákona, pretože prvostupňové rozhodnutie
bolo vydané bez jeho súhlasu ako 2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 7 -

vlastníka pozemkov, čo by v zmysle § 108 ods. 2 písm. a) Stavebného zákona bolo možné len v prípade,
že predmetná líniová stavba by bola verejnoprospešnou stavbou v zmysle bodu II, 8. časti ÚPN VÚC
Banskobystrického kraja. Tvrdil, že pokiaľ umiestnenie líniovej stavby v jej variante VP3 nezodpovedá
grafickému zakresleniu koridoru podľa vymedzenia jeho umiestnenia regulatívom 7.2.6 ÚPN VÚC,
potom ju nie je možné považovať za stavbu verejnoprospešnú. Ďalej namietal, že prvostupňovým
rozhodnutím bolo nedostatočne vymedzené územie, na ktorom má byť líniová stavba realizovaná,



čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, pretože vo výroku aj v odôvodnení rozhodnutia absentujú
presné údaje o umiestnení líniovej stavby na parcelách a ani opis daného územia nebol dostatočne
určitý. V dôsledku uvedeného nebolo rešpektované zákonné ustanovenie § 39 ods. 1 Stavebného
zákona. Žalobca poukázal aj na nerešpektovanie ustanovenia § 39 ods. 2 Stavebného zákona, pretože
prvostupňové rozhodnutie neobsahuje informácie o rozhodnutím vydanom v zisťovacom konaní a
o Záverečnom stanovisku. Ďalšou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že v administratívnom konaní
nebolo rešpektované ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku, pretože vydanie rozsiahleho prvostupňového
rozhodnutia (44 strán textu a grafické prílohy) nemohlo byť fyzicky vykonané a podpísané dňom
21. decembra 2011, kedy sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom žalobca predložil námietky
závažného charakteru, s ktorými sa stavebný úrad nemohol v ten istý deň aj náležite vysporiadať, a preto
uvedený postup evokuje jeho svojvôľu v rozhodovaní. Napokon žalobca pre tvrdené nerešpektovanie
ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, pretože
v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia neuviedol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
k podkladom rozhodnutia, ktoré doručil na ústne pojednávanie a ani to, ako sa vysporiadal s jeho
odvolacími námietkami súvisiacimi s jeho písomným podaním zo dňa 16. decembra 2015. Poukázal
na časť textu rozhodnutia žalovaného: „...pričom v závere ústneho pojednávania bolo skonštatované,
že na základe predloženého návrhu, jeho dokladovej časti a výsledkov ústneho pojednávania stavebný
úrad o umiestnení navrhovanej líniovej stavby rozhodne s tým, že na predmetnú líniovú stavbu je
možné vydať územné rozhodnutie. Do týchto podkladov, ktoré boli na ústnom pojednávaní, K.. C.
R. ako splnomocnený zástupca odvolateľa mal možnosť nahliadnuť, vyjadriť sa k nim, nakoľko boli
podkladom pre vydanie rozhodnutia o umiestnení danej stavby...“ a tvrdil, že pokiaľ žalovaný vo svojom
rozhodnutí používa pojem „bolo skonštatované“ je zrejmé, že sa jedná o ničím nepodložené tvrdenie,
v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie postihnuté vadou nepreskúmateľnosti, pretože z uvedenej citácie
nadobudol dojem, že jeho splnomocnený zástupca a ďalšie osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní
mali deklarovať, že vo veci je možné vydať územné rozhodnutie, čo nezodpovedá skutočnosti, pretože
jeho právny zástupca v celom procese podával námietky.
Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný navrhol žalobu žalobcu v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. K námietke žalobcu,
že umiestnenie predmetnej líniovej stavby podľa rozhodnutia stavebného úradu nie je v súlade s
územným plánom uviedol, že predmetná líniová stavba je navrhnutá 2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 8 -

v súlade so záväznou časťou Územného plánu Veľkého územného celku Banskobystrický kraj, ktorý
bol schválený vládou SR jej Uznesením č. 394/1998 Z.z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného
plánu Veľkého územného celku Banskobystrický kraj v znení neskorších zmien a doplnkov, so záväzným
regulatívom funkčného a priestorového usporiadania územia v oblasti rozvoja nadradenej technickej
infraštruktúry - 7.2.6 rezervovať koridor pre výstavbu vedenia ZVN 2 x 400 kV v trase Rz Horná
Ždaňa - Rz Bystričany na území Banskobystrického kraja. Uvedeným regulatívom bol vymedzený
koridor umiestnenia trasy vedenia líniovej stavby a vzhľadom k tomu že ÚPN VUC Banskobystrický
kraj bola vyhotovená v mierke 1:50 000, nie je ním stanovené presné umiestnenie stavby na
jednotlivé parcelné čísla pozemkov a katastrálne územia, pretože po technickej stránke by to v danej
mierke nebolo možné. Súlad líniovej stavby s ÚPN VUC Banskobystrického kraja potvrdil aj Úrad
Banskobystrického samosprávneho kraja, oddelenie regionálneho rozvoja vo vyjadrení č. 06700/2015/
ODDRR-2, 15651/2015 zo dňa 28. mája 2015 a aj vo vyjadrení k podanému odvolaniu zo dňa 19. mája
2016 č. 07439u2016/ODDRR-2, 17970/2016. Taktiež Ministerstvo životného prostredia SR vo svojom
Záväznom stanovisku č. 8288/2015-3.4/ak zo dňa 11. decembra 2015 potvrdilo, že základný koridor
navrhovaného elektrického vedenia je dodržaný a lokálne odchýlky vznikli optimalizáciou jeho trasy pri
zohľadnení miestnych podmienok. K žalobcom namietanej skutočnosti, že predmetná líniová stavba nie
je stavbou verejnoprospešnou žalovaný poukázal na Koncepciu územného rozvoja Slovenska 2001, je
závažnú časť v znení KURS 2011, Zmeny a doplnky č. 1, KURS 2001, ktorého súčasťou je podľa bodu
12.2.2.8 vytvoriť koridor pre 2 x 400 kV nové vedenie ZVN v profile Bystričany - Nová Ždaňa. Zároveň
je líniová stavba realizáciou bodu 7.2.6 záväznej časti ÚPD VUC Banskobystrického kraja v znení jeho
zmien a doplnkov. S ohľadom na uvedené nebol súhlas žalobcu ako vlastníka pozemkov k umiestneniu
líniovej stavby v zmysle § 38 a § 108 písm. a) Stavebného zákona potrebný. Poukázal tiež na skutočnosť,
že dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb
a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim, ktorý v súčasnosti upravuje v zmysle zásady lex
posterior derogat (legi) priori proces vyvlastnenia a núteného obmedzenia vlastníckeho práva. Poukázal
tiež na ust. § 3 ods. 1 písm. e) vyhlášky č. 453/2000 Z.z. podľa ktorého sa súhlas vlastníka vyžaduje len
ak nemá navrhovateľ k pozemku „tzv. iné právo“, pričom z ust. § 11 ods. 1 písm. f) a g) a § 12 ods. 1



Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike vyplýva, že ďalší účastník 1/ ako navrhovateľ konania o umiestnení
stavby má osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia, a preto má zo zákona právo vecného
bremena spočívajúce v jeho práve zriadiť na pozemku elektrické vedenie. K žalobcom namietanému
nedostatočnému vymedzeniu územia, na ktorom má byť umiestňovaná stavba realizovaná žalovaný
uviedol, že stavebným úradom umiestnená stavba je v zmysle § 139 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona
líniovou stavbou, a preto v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z.z. bolo v územnom
rozhodnutí okrem všeobecných náležitostí pre umiestnenie líniovej stavby postačujúce uviesť opis
územia, ktorý bol obsiahnutý na str. 2, 3, 4 prvostupňového rozhodnutia a tiež v prílohe jeho rozhodnutia,
ktorým bol výkres č. 20140173/DÚR/02/0-SITUÁCIA ZM 50 a k jeho rozhodnutiu bol 2 4 S / 1 6 2 / 2
0 1 8 - 9 -

pripojený aj overený situačný nákres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia. K námietke
žalobcu, že rozhodnutie stavebného úradu neobsahuje informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom
konaní a o Záverečnom stanovisku žalovaný uviedol, že údaje o vydaní Záverečného stanoviska sú
obsiahnuté vo výroku prvostupňového rozhodnutia v časti III. na strane 29, a tiež v jeho odôvodnení
stavebný úrad uviedol, že ďalší účastník 1/ ako navrhovateľ konania o umiestnení stavby spolu so
svojím návrhom predložil Záverečné stanovisko. Žalobcom namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia
žalovaného pre nerešpektovanie ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku označil žalovaný za nedôvodnú,
pretože v jeho rozhodnutí je uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a
ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Zdôraznil, že žalovaný dal odpovede na všetky skutkovo
a právne relevantné otázky a žalobcom namietané tvrdenie žalovaného „...bolo skonštatované...“,
ktorým žalobca nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného odôvodnil, bolo vytrhnuté z kontextu. K
žalobcom namietanej skutočnosti, že prvostupňové rozhodnutie, datované dňom 21. decembra 2015
bolo expedované až 6. apríla 2016 žalovaný uviedol, že pre jeho rozsiahlosť ho nebolo možné fyzicky
spracovať v kratšej lehote.
Replika žalobcu
9. K vyjadreniu žalovaného k podanej správnej žalobe podal žalobca repliku a uviedol, že žalovaný
sa nevyjadril k spornej otázke, či „iné umiestnenie“ predmetnej líniovej stavby bolo zapracované do
ÚPD VUC Banskobystrického kraja. Na námietke, týkajúcej sa nemožnosti považovať predmetnú líniovú
stavbu za verejnoprospešnú stavbu zotrval na svojej argumentácii uvedenej v správnej žalobe. K obsahu
„opisu územia“ v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z.z. uviedol, že opisom územia nie
je označenie katastrálneho územia s uvedením dĺžky trasy, ktorou má byť umiestnená líniová stavba
dotknutá a nie je ním odkaz na výkres č. 20140173/DUR/02/0-SITUÁCIA ZM 50, pretože nebol súčasťou
rozhodnutia len „súčasťou spisového materiálu rozhodnutia“. Tvrdenie žalovaného, že v rozhodnutí
stavebného úradu bola obsiahnutá informácia o vydaní Záverečného stanoviska žalobca uznal, uviedol
však, že ani jeho citácia v prvostupňovom rozhodnutí neznamená, že išlo o Záverečné stanovisko,
ktoré súviselo s predmetnou líniovou trasou a to v súvislosti s trasou jej vedenia (variant VP3), ktorá
bola dôvodom jeho žalobných námietok. Zároveň tvrdil, že hoci Záverečné stanovisko stavebný úrad vo
svojom rozhodnutí citoval, neprihliadal naň, pretože ho vo výroku svojho rozhodnutia neuviedol.
Vyjadrenie ďalších účastníkov k podanej správnej žalobe
10. Ďalší účastník č. 20/ vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetom súdneho konania sú otázky, ktoré sú
mimo jeho záujmu, a preto nemá na výsledku súdneho konania osobitný záujem. Ďalší účastník 1/ žiadal
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom vo vzťahu k jednotlivým žalobným námietkam argumentoval
rovnako ako žalovaný. 2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 10 -

11. Po podaní správnej žaloby sa žalobca návrhom zo dňa 12. októbra 2016 domáhal priznania
odkladného účinku správnej žalobe, o ktorom rozhodol správny súd Uznesením č.k. 24S/128/2016-119
zo dňa 31. júla 2017 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 14. decembra 2017.
12. Na základe podanej správnej žaloby rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici už v konaní
24S/128/2016, v ktorom Uznesením č.k. 24S/128/2016-203 zo dňa 12. októbra 2017 žalobu žalobcu
podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol, pretože ju považoval za podanú oneskorene. Konštatoval, že
žalobca zmeškal 2-mesačnú lehotu na podanie správnej žaloby voči rozhodnutiu žalovaného, pretože
ju podal na poštovú prepravu dňa 21. septembra 2016, avšak pre dodržanie zákonnej lehoty bolo
nevyhnutné, aby ju podal najneskôr dňa 19. septembra 2016. Vychádzal pritom z dátumu vyvesenia
rozhodnutia žalovaného na jeho úradnej tabuli.



13. Najvyšší súd SR Uznesením č.k. 4Sžk/8/2018-268 zo dňa 5. novembra 2018 Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/128/2016-203 zo dňa 12. októbra 2017 zrušil a vec vrátil krajskému súdu
na ďalšie konanie považujúc ho za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadom
okamihu začatia plynutia lehoty na podanie správnej žaloby. Dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného
pre účely posúdenia začiatku plynutia lehoty na podanie správnej žaloby nemožno považovať za riadne
doručené posledným dňom jeho zverejnenia na úradnej tabuli žalovaného, ale jej počiatok možno
odvodiť len od uverejnenia rozhodnutia žalovaného na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na
tom mieste, ktorého sa konanie týka, a to aj v prípade, ak začiatok plynutia týchto lehôt je rozdielny.
V Obci Horná Ždaňa bolo rozhodnutie žalovaného spomedzi všetkých obcí vyvesené najneskôr, a to
dňa 8. júla 2016 a zvesené bolo dňa 25. júla 2016, z čoho Najvyšší súd vyvodil, že dvojmesačná lehota
na podanie správnej žaloby začala plynúť dňom 25. júla 2016 a uplynula 26. septembra 2016, ktorý
bol najbližším pracovným dňom po 25. septembri 2016 (nedeľa), a teda žalovaný lehotu na podanie
správnej žaloby nezmeškal.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 1 SSP po doručení Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 5. novembra 2018 v záhlaví
tohto rozhodnutia označeným účastníkom konania vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s
ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP a po preskúmaní rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia
a postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal výlučne zo žalobných dôvodov v súlade s ust. § 134 ods. 1
SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s ust. § 190 SSP zamietol.
2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 11 -

15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej správnej žalobe, pridržiavajúc sa
dôvodov v nej uvedených. Nad rámec žalobných dôvodov uviedol, že celé umiestnenie stavby má
absentujúci územný plán nielen vo vzťahu k územnému plná vyššieho územného celku ale aj z toho
dôvodu, že ani niektoré obce nemajú schválené územné plány, čo je v rozpore s ust. § 11 ods. 2 písm.
a) Stavebného zákona. Ako dôkaz o uvedenom predložil oznámenia alebo potvrdenia Obce Veľké Pole
a ďalších obcí o tom, že územné plány schválené nemajú. Z potvrdenia Obce Píla vyplynulo, že jej
schválený územný plán sa netýka predmetnej stavby, na základe čoho tvrdil, že predmetná líniová
stavba nemôže byť považovaná za verejnoprospešnú stavbu. Tvrdil, že bolo porušené aj ust. § 140b
Stavebného zákona, pretože v konaní absentujú záväzné stanoviská o súlade predmetnej líniovej stavby
s územným plánom jednotlivých obcí. Osvedčenie Ministerstva hospodárstva pre danú stavbu označil
za nelegitímne, pokiaľ stavba nie je v súlade s územným plánom. Rozhodnutie žalovaného považoval
za nezákonné i z toho dôvodu, že územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby majú predchádzať
rozhodnutia napr. o výrube stromov, a keďže tomu tak v preskúmavanej veci nebolo, je preskúmavané
rozhodnutie nezákonné, pričom poukázal na Rozhodnutie Najvyššieho súdu č.k. 5Sžf/10/2009 zo dňa
12. januára 2010. Doplnil, že vo veci bolo vydané aj stavebné povolenie, ktoré však bolo odvolacím
orgánom zrušené. Navrhol, aby správny súd rozhodnutie prvostupňového aj druhostupňového orgánu
verejnej správy zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a uplatnil si právo na náhradu trov
konania. Zástupca žalovaného sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k podanej správnej žalobe
a k tvrdeniam zástupcu žalobcu uviedol, že podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona, ak obec nemá
schválený územný plán, môže si zaobstarať iné podklady, na základe ktorých rozhodne. Zdôraznil, že
účelom územného plánu vyššieho územného celku nie je presné zaznačenie trasovania líniovej stavby,
ktoré vzhľadom na mierku 1:50 000 ani technicky nie je možné. Správnu žalobu žiadal ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP zamietnuť.
16. Podľa § 2 ods. 1,2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 písm. a) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
a) správnych žalobách, 2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 12 -



18. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
19. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
20. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
21. Podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti
verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.
(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.
23. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti. 2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 13 -

24. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
25. Podľa § 51 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje
doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia
rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.
(2) Účastníkovi konania, ktorý je prítomný, môže sa rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením; deň
ústneho vyhlásenia rozhodnutia je dňom oznámenia rozhodnutia len vtedy, pokiaľ sa prítomný účastník
konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.
26. Podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom
je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.
27. Podľa § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
(2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.
28. Podľa § 8 ods. 1, 2 Stavebného zákona 1) Územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši
priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce
územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového
usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň
celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.
(2) Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria:
a) Koncepcia územného rozvoja Slovenska,
b) územný plán regiónu,
c) územný plán obce,
d) územný plán zóny.



29. Podľa § 9 ods. 1 Stavebného zákona koncepcia územného rozvoja Slovenska sa spracúva pre celé
územie Slovenskej republiky. Rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia Slovenskej
republiky a ustanovuje rámec sociálnych, ekonomických, environmentálnych a kultúrnych požiadaviek
štátu na územný rozvoj, starostlivosť o životné 2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 14 -

prostredie a tvorbu krajiny Slovenskej republiky a jej regiónov. Územno-technickým podkladom na jej
spracovanie je Stratégia územného rozvoja Slovenska.
30. Podľa § 13 ods. 1, 2 Stavebného zákona (1) Územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú
časť a na smernú časť. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako záväzné vymedzujú zásady
a regulatívy, ktoré usmerňujú požiadavky najmä odvetvových koncepcií na priestorové usporiadanie a
funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s princípmi trvalo udržateľného
rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva.
(2) Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej
časti vždy určí verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny.
31. Podľa § 27 ods. 1, 2, 6 Stavebného zákona (1) Záväzné časti vládou schválenej územnoplánovacej
dokumentácie vláda vyhlási nariadením. Záväzné časti územného plánu vojenského obvodu sa
nezverejňujú.
(2) Samosprávny kraj schvaľuje územný plán regiónu a jeho záväzné časti vyhlasuje všeobecne
záväzným nariadením. Samosprávny kraj zverejní záväzné časti územného plánu regiónu
a) vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní,
b) doručením dotknutým obciam a dotknutým orgánom.
(6) Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným
podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné
rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.
32. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 Stavebného zákona (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú
územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom
na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné
existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie
územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri
miestnom zisťovaní.
(2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné
prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s
podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným
technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické,
protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky,
podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho
fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. 2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 15 -

(3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad
a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky,
ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
33. Podľa § 38 Stavebného zákona ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno
bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať
len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť.
34. Podľa § 39 ods. 1, 2 Stavebného zákona (1) V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad
územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä
súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a
iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a
urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení
stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,
projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.
(2) Ak sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka
územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa
osobitného predpisu,1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a
záverečnom stanovisku, ak boli vydané.



35. Podľa § 39a ods. 1, 2 Stavebného zákona (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
(2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. 2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 16 -

36. Podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu
je preneseným výkonom štátnej správy.
37. Podľa § 119 ods. 1 Stavebného zákona ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť
v územnom obvode dvoch alebo viacerých stavebných úradov, určí príslušný stavebný úrad krajský
stavebný úrad.
38. Podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v
spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie
a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo
dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu,
b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a)
c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b)
d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu
alebo jej zmenu.
39. Podľa § 4 ods. 1, 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. (1) Územné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných
náležitostí 10)
a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa a ostatných účastníkov konania,
b) druh, účel a stručný opis predmetu územného rozhodnutia,
c) druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného
rozhodnutia umiestňuje; ak ide o prípady uvedené v § 36 ods. 4 zákona, postačí opis územia,
d) podmienky podľa druhu územného rozhodnutia ustanovené v § 39 až 39d zákona,
e) ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránených záujmov
účastníkov konania,
f) rozhodnutie o námietkach účastníkov konania,
g) dobu platnosti rozhodnutia.
(2) K územnému rozhodnutiu pripojí stavebný úrad overený situačný výkres so zakreslením predmetu
územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy alebo mapový podklad vypracovaný podľa § 3
ods. 3 písm. a).
40. Podľa § 11 ods. 1 písm. f), g), ods. 8 a 11 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o energetike“) 2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 17 -

(1) Držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme
f) zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce 24) elektrické vedenie a
elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody 25) a plynárenské
zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu,
zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu
života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach,
za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na
uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia,
g) vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach alebo
na plynárenských zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých
výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov.



(8) Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami 26) spojenými s
vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať
držiteľ povolenia.
(11) Práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia. Ak dôjde k zmene osoby
držiteľa povolenia, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia.
41. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Každý kto sa cíti byť poškodený na svojich právach môže podaním správnej žaloby vyvolať súdne
konanie, v ktorom už nebude mať orgán verejnej správy nadriadené a autoritatívne postavenie, ale
bude účastníkom konania, ktorého predmetom je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s
rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti. Správny súd nie je oprávnený dôvody
nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne
uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad.
42. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby (§
134 ods. 1 SSP) posudzovať, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie a rozhodovanie
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutie alebo uplatnenie iného správneho
aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, a teda, 2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 18 -

či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Úlohou súdu v správnom
súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, tj.
posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom.
43. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že ďalší účastník 1/ návrhom
zo dňa 28. októbra 2015 požiadal o vydanie rozhodnutia o umiestnenie líniovej stavby - vedenie 2
x 400 kV Horná Ždaňa - lokalita Oslany. Uvedená stavba je druhou stavbou v rámci I. časti Súboru
stavieb: „ Transformácia 400/110 kV Bystričany“ a predstavuje realizáciu 2 x 400 kV vedenia medzi
rozvodňou R 400 kV Horná Ždaňa a lokalitou Oslany v rámci pripojenia uzla Bystričany do prenosovej
sústavy 400 kV (Horná Ždaňa - Bystričany - Križovany). Ide o výstavbu elektrického vzdušného 2 x 400
kV vedenia medzi lokalitou Oslany a Est. 400 kV Horná Ždaňa v dĺžke cca 31 km. Výstavba celého
energetického zariadenia, ktorého účelom je posilnenie možností vnútroštátneho aj cezhraničného
prenosu elektrickej energie a posilnenie rozvojového potenciálu Slovenskej republiky predpokladá
realizáciu 9 stavieb na území Banskobystrického, Trenčianskeho a Trnavského samosprávneho kraja.
Ďalšiemu účastníkovi 1/, t.j. Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave, a.s. Bratislava ako investorovi
predmetnej líniovej stavby, ktorá je spolufinancovaná z podporného fondu BIDSF spravovaného
Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, bolo rozhodnutím Ministerstva hospodárstva SR, sekcia
energetiky č.: 24928/2015-4110-52303 zo dňa 9. novembra 2015 vydané Osvedčenie na výstavbu
energetického zariadenia „Súbor stavieb - transformácia 400/110 kV Bystričany“ (druhá stavba: vedenie
2 x 400 kV - lokalita Oslany, tretia stavba: rozvodňa 400 kV Horná Ždaňa - rozšírenie, ôsma stavba:
rozvodňa 400 kV Križovaný - rozšírenie II. etapa), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 30. novembra
2015. Ohľadom predmetnej líniovej stavby bola v novembri 2012 vypracovaná Správa o posudzovaní
jej vplyvov na životné prostredie podľa § 9 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jej výsledkom bol záver, že z porovnania realizácie
navrhovanej činnosti s nulovým variantom vyplýva prevaha pozitívnych vplyvov jej realizácie, ktorá
súvisí s rozvojom siete 400 kV sústavy ako aj s postupným útlmom 220 kV sústavy a jej prechodom
na napäťovú úroveň 400 kV. Z hľadiska posudzovaných variantov trasovania predmetnej stavby bolo
konštatované, že najmenej negatívne environmentálne vplyvy prináša stavba pri jej lokalizácii v dvoch
variantných trasách: 1. trasa predstavuje líniu zloženú z variantov HV2-VP3-1z-HR2-1v a 2. trasa
predstavuje líniu zloženú z variantov HV3-VP3-1z-HR2-1v. Ohľadom variantu VP3 bolo uvedené, že
línia vedenia v rámci tohto katastrálneho územia (Obec Veľké Pole) nie je zapracovaná v ÚPD VÚC
Banskobystrického kraja. Po schválení zmien a doplnkov 2014 ohľadom záväznej časti územného plánu
VÚC Banskobystrický kraj podal Banskobystrický samosprávny kraj, oddelenie regionálneho rozvoja
podaním z 28. mája 2015 č. 06700/2015/ODDRR-2, 15651/2015 stanovisko, že vybudovanie nového 2
x 400 kV 2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 19 -



vedenia Horná Ždaňa - lokalita Oslany je v súlade s regulatívom 7.2.6 záväznej časti ÚPN VÚC
Banskobystrický kraj. Uvedené stanovisko podal podľa § 16 ods. 2 Stavebného zákona ako orgán
územného plánovania.
44. Žalobná námietka, že orgány verejnej správy rozhodnutím o umiestnení predmetnej líniovej
stavby podľa VP3 variantu jej trasy porušili ust. § 37 a 39 Stavebného zákona, pretože v tomto
variante trasovania nebola stavba súčasťou územnoplánovacej dokumentácie VÚC Banskobystrického
kraja, nebola dôvodná, pretože bola v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci. Žalobca svoje
tvrdenie odôvodnil obsahom Správy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (bod X., str. 312
- variant VP3: línia vedenia v rámci tohto katastrálneho územia nie je zapracovaná v ÚPD VÚC
Banskobystrického kraja), ktorá bola vypracovaná v novembri 2012 a Záverečného stanoviska (bod 3.3,
str. 34 - trasu koridoru navrhovaného elektrického vedenia zapracovať do ÚPN VÚC Banskobystrického
kraja) zo dňa 5. júna 2013 a tvrdil, že k zapracovaniu variantu VP3 predmetnej líniovej stavby do
územného plánu nedošlo. Správny súd k uvedenému uvádza, že v záväznej časti územného plánu
VÚC Banskobystrického kraja, ktorá bola vyhlásená Nariadením vlády SR zo dňa 9. júna 1998,
zverejneným v Zbierke zákonov pod č. 263/1998 Zb. boli v bode I. jeho prílohy č. 2 upravené záväzné
regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia (okrem iných oblastí) aj v oblasti rozvoja
nadradenej technickej infraštruktúry. Obsahom bodu 7.2 - Zásobovanie elektrickou energiou bol zámer
vybudovať dvojité 400 kV prenosové vedenie na území Slovenskej republiky a potreba rezervovať
v Banskobystrickom kraji pre uvedený zámer priestor. Zároveň bola realizácia tohto elektrického
vedenia a súvisiacich stavieb označená v bode 8. II. časti za verejnoprospešnú stavbu. Následne,
Všeobecne záväznými nariadeniami Banskobystrického samosprávneho kraja č. 4/2004, č. 6/2007, č.
14/2010 a najmä č. 27/2014, ktoré nadobudlo účinnosť 16. januára 2015 (VZN BBSK) došlo k zmenám
záväznej časti tohto územného plánu - Zmeny a doplnky 2014 v časti záväzných regulatívov funkčného
a priestorového usporiadania územia v oblasti nadradenej technickej infraštruktúry - zásobovanie
elektrickou energiou. Obsahom nového bodu 7.2.6 bolo „rezervovať koridor pre výstavbu vedenia ZVN
2 x 400 kV v trase Rz Horná Ždaňa - Rz Bystričany na území Banskobystrického kraja“. Súčasťou
územnoplánovacej dokumentácie (§ 8 ods. 2 Stavebného zákona) bola aj grafická časť vyhotovená v
mierke 1:50 000, v ktorej bola trasa elektrického vedenia zakreslená. Z uvedeného je zrejmé, že po
vypracovaní Správy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a Záverečného stanoviska, na ktoré
žalobca poukazoval došlo k zmene záväznej časti územného plánu VÚC Banskobystrického kraja a
v jeho bode 7.2.6 bola plánovaná výstavba elektrického vedenia 2 x 400 kV v trase Rz Horná Ždaňa
- Rz Bystričany obsiahnutá, čo žalobca vo svojom tvrdení, v rozpore so skutočnosťou nezohľadnil.
Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení dospel správny súd k záveru, že stavebný úrad svojím
rozhodnutím, ktoré žalovaný potvrdil, rozhodol o umiestnení predmetnej líniovej 2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 20 -

stavby v súlade s územným plánom VÚC Banskobystrického kraja v znení jeho zmien z roku 2014
(regulatív 7.2.6), keď líniovú stavbu umiestnil na území, ktoré bolo na tento účel vymedzené, a preto k
porušeniu ust. §§ 37 a 39 Stavebného zákona nedošlo. Žalobca tiež tvrdil, že odôvodnenie rozhodnutia
žalovaného je nepresvedčivé až arbitrárne, pretože k jeho námietke ohľadom umiestnenia predmetnej
líniovej stavby vo variante VP3 v rozpore s územným plánom VÚC Banskobystrického kraja sa
žalovaný vyjadril len poukazom na koridor umiestnenia predmetnej líniovej stavby, ktorý bol vymedzený
regulatívom funkčného a priestorového usporiadania územia č. 7.2.6 obsiahnutým v územnom pláne
VÚC Banskobystrického kraja, ktorým neboli konkrétne určené dotknuté katastrálne územia ani parcelné
čísla pozemkov. Správny súd k uvedenému uvádza, že rozhodnutie je arbitrárne vtedy, ak neobsahuje
vôbec odôvodnenie, alebo je odôvodnenie rozhodnutia nedostatočné, čo v súvislosti s touto uplatnenou
námietkou žalobcu nie je možné konštatovať. Žalovaný jasne, zrozumiteľne a dostatočne odpovedal na
žalobcom uplatnenú námietku, a to v súlade so zisteným skutkovým stavom veci a technicky možnou
„podrobnosťou“ grafickej prílohy územného plánu VÚC Banskobystrického kraja, ktorá v mierke 1:50
000 objektívne neumožňuje zadefinovať, resp. rozlíšiť konkrétne územné členenie stavbou dotknutého
územia. Oddelenie územného rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja ako orgán územného
plánovania svojím stanoviskom zo dňa 28. mája 2015 potvrdilo súlad plánovaného vybudovania
predmetnej líniovej stavby s regulatívnom č. 7.2.6 záväznej časti ÚPN VÚC Banskobystrického kraja.
45. Žalobnú námietku, že rozhodnutie stavebného úradu bolo v rozpore s ust. §§ 38 a 108 písm. a)
Stavebného zákona vydané bez súhlasu žalobcu, hoci je vlastníkom stavbou dotknutých pozemkov,
na ktoré sa možnosť ich vyvlastnenia nevzťahuje, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, pretože
nezodpovedala zistenému skutkovému stavu veci a bola tiež v rozpore s platnou právnou úpravou.
Dôvodom uplatnenej žalobnej námietky bolo tvrdenie žalobcu, že predmetná líniová stavba nie je
„verejnoprospešnou stavbou“, pretože jej umiestnenie podľa prvostupňového rozhodnutia nezodpovedá



ÚPD VÚC Banskobystrického kraja. Správny súd poukazuje na bod 44 tohto rozsudku, v ktorom sa
otázkou súladu umiestnenia predmetnej líniovej stavby s ÚPD VÚC Banskobystrického kraja zaoberal.
Naviac uvádza, že Nariadením vlády SR č. 461 zo dňa 16. novembra 2011, ktorou sa vyhlasujú zmeny
a doplnky záväznej časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 a ktoré bolo zverejnené v
Zbierke zákonov č. 461/2011 s účinnosťou od 20. decembra 2011 bolo v § 1 upravené, že záväzná časť
Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 sa mení a dopĺňa v prílohe v bode 12 tak, že za bod
12.2.1 sa vkladá nový bod 12.2.2.8, ktorý znie: „pre rozvojové zámery zabezpečenia vnútroštátnych a
medzinárodných elektrických sietí a zariadení rešpektovať existujúce koridory vedení 220 kV a 400 kV
a územnú rezervu pre navrhované v existujúcich, či novo navrhovaných koridoroch - koridor pre nové
2 x 400 kV vedenie ZVN v profile Bystričany - Horná Ždaňa“. Koncepcia územného rozvoja Slovenska
2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 21 -

je základným prvkom územnoplánovacej dokumentácie, ktorá sa spracúva pre celé územie Slovenskej
republiky a rieši jeho priestorové usporiadanie a funkčné využitie, zohľadňujúc aj medzinárodné a
celoštátne súvislosti. Je východiskom pre územné plány menších územných celkov (§ 9 ods. 1
Stavebného zákona). Zámery funkčného a priestorového usporiadania územia Slovenskej republiky boli
premietnuté aj do územnoplánovacej dokumentácie VÚC Banskobystrického kraja a to v bode 7.2.6
záväzných regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia v oblasti rozvoja nadradenej
technickej infraštruktúry. Verejnoprospešný charakter predmetnej líniovej stavby predurčuje zámer jej
realizácie a to: zabezpečiť územné podmienky pre výstavbu nových zariadení na výrobu elektrickej
energie a tepla a s tým súvisiacich stavieb, vrátane zabezpečenia územnej prípravy, výstavbu a
dobudovanie vnútroštátnych elektrických vedení a zariadení slúžiacich na prenos elektrickej energie,
výstavbu ďalších medzinárodných prepojení v súvislosti s liberalizáciou energetiky a s otvorením
trhov s elektrickou energiou v súlade so Stratégiou energetickej bezpečnosti SR“. V zmysle § 139a
ods. 1 Stavebného zákona regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je
záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie
určitej činnosti v území. Má charakter zákazov a obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k
priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú
činnosť alebo funkciu v území. Už uvedenými skutočnosťami považoval správny súd verejný záujem
na vybudovaní predmetnej líniovej stavby elektrického vedenia za osvedčený, a to bez ohľadu na jej
konkrétne umiestnenie, rešpektujúce miestne územné podmienky a iné relevantné skutočnosti (napr.
rozvojové plány menších územných celkov), pretože „verejnoprospešný charakter“ stavby je daný jej
účelom a nie jej konkrétnym umiestnením na území Slovenskej republiky. Na základe uvedeného
správny súd uzavrel, že predmetná líniová stavba je verejnoprospešnou stavbou, a preto stavebný úrad
a ani žalovaný, ktorý jeho rozhodnutie potvrdil, nepochybil, keď rozhodnutie o umiestnení predmetnej
líniovej stavby vydal bez súhlasu žalobcu. Správny súd sa v súvislosti s touto žalobnou námietkou
stotožnil aj s argumentáciou žalovaného, ktorý poukázal na ust. § 3 ods. 1 písm. e) vyhlášky č. 453/2000
Z.z. s tým, že súhlas žalobcu ako vlastníka pozemkov k vydaniu prvostupňového rozhodnutia nebol
potrebný aj preto, že ďalší účastník 1/ ako navrhovateľ konania o umiestnení predmetnej líniovej stavby
je subjektom, ktorý je držiteľom osvedčenia podľa § 6 Zákona o energetike č. 251/2012 Z.z. Z uvedeného
vyplýva, že má v zmysle § 139 ods. 1 Stavebného zákona tzv. „iné práva k pozemkom“ žalobcu v zmysle
písm. c) cit. zákonného ustanovenia, a to právo zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastaveného
územia obce elektrické vedenie alebo zariadenie. Je preto oprávnený vo verejnom záujme zriaďovať na
cudzom pozemku elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenia prenosovej sústavy a distribučnej
sústavy (§ 11 ods. 1 písm. f) Zákona o energetike), a preto stavebný úrad mohol vydať prvostupňové
rozhodnutie aj bez súhlasu žalobcu. To znamená, že jeho rozhodnutím, a ani rozhodnutím žalovaného,
ktorý rozhodnutie stavebného úradu potvrdil, nebolo porušené ust. 2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 22 -

§§ 38 a 108 ods. 2 písm. a) Stavebného zákona. S argumentáciou žalovaného ohľadom aplikácie zákona
č. 282/2015 Z.z. sa správny súd nestotožnil, pretože uvedený zákon nadobudol účinnosť až 1. júla 2016,
v dôsledku čoho ho nebolo možné aplikovať na rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 21. decembra
2015.
46. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia stavebného úradu v dôsledku nedostatočne
vymedzeného územia, na ktorom má byť predmetná líniová stavba realizovaná, nebola dôvodná,
pretože bola v rozpore s platnou právnou úpravou a obsahom prvostupňového rozhodnutia. Všeobecné
náležitosti územného rozhodnutia sú vymedzené v ust. § 39 ods. 1 Stavebného zákona. Okrem
vymedzenia územia na navrhovaný účel (umiestnenie predmetnej líniovej stavby), určenia podmienok
na zabezpečenie záujmov spoločností (podmienky jej realizácie) má obsahovať aj rozhodnutie o



námietkach. Podrobne je obsah územného rozhodnutia vymedzený v § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z..
V ods. 1, písm. c) za bodkočiarkou je upravené, že v prípade umiestňovania líniovej stavby nie
je potrebné v rozhodnutí uviesť druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na
ktorých sa predmetná líniová stavba umiestňuje, ale postačí „opis územia“. Líniovými stavbami sú
na účely Stavebného zákona najmä podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny, čo vyplýva
z ust. § 139 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona. Nepreskúmateľným je také rozhodnutie, ktoré
neobsahuje vôbec odôvodnenie, alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné (arbitrárne rozhodnutie),
ale aj rozhodnutie, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne
odporuje. Vada nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia, a teda ani nezákonnosť rozhodnutia
žalovaného zistená nebola. Opis územia bol prvostupňovým rozhodnutím realizovaný označením
katastrálneho územia a dĺžkou trasy v danom katastrálnom území, v ktorom mala byť predmetná
líniová stavba umiestnená s uvedením dĺžky trasy v tom - ktorom katastrálnom území a tiež grafickou
prílohou rozhodnutia, ktorou bol výkres č. 20140173/DUR/02/0-SITUÁCIA ZM 50, ktorá tvorila súčasť
rozhodnutia. Takéto vymedzenie - opis územia, na ktorom bola predmetná líniová stavba prvostupňovým
rozhodnutím umiestnená, považoval správny súd za súladné s ust. § 4 ods. 1 písm. c) vyhlášky č.
453/2000 Z.z.. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia tiež vyplynulo, že trasa 2 x 400 kV vedenie Horná
Ždaňa - Oslany, ktoré má nadväzovať na projektované vedenie 2x400 kV Križovany - Bystričany, ktoré
je prvou stavbou zo súboru stavieb: Transformácia 400/110 kV Bystričany - 1. časť. Trasa 2 x 400 kV
vedenia Horná Ždaňa - Oslany začína pri štátnej ceste na Oslany v KÚ Pažiť a Oslany, kde sa napája
na nové 2 x 400 kV Križovany - Bystričany. Trasa pokračuje prevažne v ťažkom horskom teréne k
postavenému 110 kV vedeniu V7747/7747 a ďalej pokračuje v horskom teréne v nezastavanom území
k postavenému 400 kV vedeniu V492, s ktorým ide v súbehu až po nové portály č. 7 a č. 8 v Rz
Horná Ždaňa. Trasa prechádza z väčšej časti (cca 65 %) veľmi náročným a ťažkým hornatým terénom
s komplikovaným prístupom k trase a len z menšej časti (cca 35 % trasy) bežným, menej náročným
terénom. Konkrétne vymedzenie trasy 2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 23 -

predmetnej líniovej stavby na území Banskobystrického samosprávneho kraja vyplýva z grafickej prílohy
rozhodnutia. Pokiaľ žalobca namietal, že výkres č. 20140173/DUR/02/0-SITUÁCIA ZM 50, ktorým malo
byť umiestnenie predmetnej líniovej stavby zakreslené, nebol súčasťou rozhodnutia, pretože podľa
obsahu prvostupňového rozhodnutia bol len „súčasťou spisového materiálu tohto rozhodnutia“, správny
súd uznáva, že formulácia stavebného úradu, obsiahnutá v jeho rozhodnutí: „... tvorí nedeliteľnú súčasť
spisového materiálu tohto rozhodnutia...“ je nepresná. Umožňuje totiž aj taký výklad, aký prijal sám
žalobca a síce, že vyššie označený výkres nebol neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia. Správny súd
avšak tento nedostatok rozhodnutia nepovažoval za tak závažný, aby spôsobil nepreskúmateľnosť
rozhodnutia stavebného úradu pre nedostatočné vymedzenie územia. V prvostupňovom rozhodnutí
boli pre umiestnenie líniovej stavby určené podmienky a síce, že táto má byť umiestnená tak, ako je
zakreslená vo výkrese č. 20140173/DUR/02/0-SITUÁCIA ZM 50 v mierke 1:50 000, ktorý bol podľa
textu výroku rozhodnutia jeho súčasťou (i keď s nepresnou formuláciou: tvorí nedeliteľnú súčasť
spisového materiálu tohto rozhodnutia) a tiež bol ako príloha rozhodnutia označený v jeho závere (na
43. strane). Z uvedeného správny súd vyvodil, že označený výkres bol ako príloha prvostupňového
rozhodnutia jeho súčasťou, pretože aj v rámci podmienok umiestnenia predmetnej líniovej stavby
bolo stavebným úradom určené, že sa stavba má umiestniť tak, ako bola v označenom výkrese
zakreslená. V nadväznosti na uvedené považoval správny súd výrok prvostupňového rozhodnutia z
hľadiska umiestnenia stavby za dostatočne zrozumiteľný, a teda nespôsobujúci nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Pre úplnosť však správny súd zdôrazňuje, že pre označenie uvedeného výkresu ako
neoddeliteľnej súčasti prvostupňového rozhodnutia mal stavebný úrad použiť nejasnosti nespôsobujúcu
formuláciu: „...tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia...“ namiesto nepresnej formulácie: „...tvorí
neoddeliteľnú súčasť spisového materiálu tohto rozhodnutia...“, ktorá môže vyvolať, a u žalobcu aj
vyvolala, pochybnosť o tom, že predmetný výkres je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia. Uvedená
skutočnosť však v kontexte celého rozhodnutia jeho nepreskúmateľnosť nespôsobila.
47. Námietka žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie v rozpore s ust. § 39 ods. 2 Stavebného zákona
neobsahuje informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a o Záverečnom stanovisku nebola
dôvodná, pretože bola v rozpore s obsahom prvostupňového rozhodnutia. Informácie v zmysle § 39
ods. 2 Stavebného zákona sú obsiahnuté priamo vo výroku prvostupňového rozhodnutia a to na str.
29 a 30 a tiež v jeho odôvodnení na str. 38. Zo stanoviska Ministerstva životného prostredia SR, odbor
environmentálneho posudzovania Bratislava zo dňa 11. decembra 2015 č. 8388/2015-3.4/AK vyplynulo,
že ohľadom stavby: Súbor stavieb: Transformácia 400/110 kV Bystričany - I. časť, druhá stavba - vedenie
2x400 kV Horná Ždaňa - lokalita Oslany bolo vykonané posudzovanie vplyvov tejto stavby na životné



prostredie v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z., bola vydaná Správa o posudzovaní vplyvov predmetnej
líniovej stavby na životné prostredie 2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 24 -

a tiež Záverečné stanovisko. Bola vykonaná aj analýza zapracovania podmienok určených v
Záverečnom stanovisku a bolo zistené, že relevantné podmienky boli splnené a boli zapracované
do projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že povinnosť
vyplývajúca z ust. § 39 ods. 2 Stavebného zákona by mala byť realizovaná samostatnou výrokovou
vetou, správny súd k tomu udáva, že pokiaľ by stavebný úrad takýmto spôsobom postupoval,
nespôsobilo by to chybu jeho rozhodnutia, avšak, keďže v ďalšej časti výroku jeho rozhodnutia sú
uvedené informácie obsiahnuté, bola by samostatná výroková veta obsahujúca uvedené informácie
nadbytočná, pretože by informácie v zmysle § 39 ods. 2 Stavebného zákona boli uvádzané duplicitne.
Keďže správny súd nezistil nedostatok rozhodnutia stavebného úradu, ktorý mal podľa žalobcu spočívať
v neposkytnutí informácií v zmysle § 39 ods. 2 Stavebného zákona, považoval túto žalobnú námietku
za nedôvodnú.
48. K žalobnej námietke, týkajúcej sa nerešpektovania ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku, spočívajúcej
v reálnej nemožnosti stavebného úradu náležite sa vysporiadať s námietkami žalobcu, ktoré predložil
v deň ústneho pojednávania, dňa 21. decembra 2015, ktorým dňom bolo prvostupňové rozhodnutie
aj datované, správny súd uvádza, že rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sa nevyhlasuje, je
vydané dňom jeho vyhotovenia s uvedením mena, priezviska a funkcie osoby oprávnenej na jeho
vydanie, ktorá ho podpíše a opatrí úradnou pečiatkou (§ 47 ods. 5 Správneho poriadku). Na ústnom
pojednávaní ohľadom návrhu ďalšieho účastníka 1/ o umiestnení predmetnej líniovej stavby, ktoré sa
konalo dňa 21. decembra 2015 nebolo o podanom návrhu stavebným úradom rozhodnuté. Zápisnica
z ústneho pojednávania obsahovala vo svojom závere informáciu, že „na základe predloženého
návrhu, jeho dokladovej časti a výsledkov ústneho pojednávania stavebný úrad rozhodne o umiestnení
navrhovanej líniovej stavby s tým, že na predmetnú líniovú stavbu je možné vydať územné rozhodnutie“.
Informáciu, že stavebný úrad o umiestnení navrhovanej líniovej stavby rozhodne, nie je možné
považovať za rozhodnutie vo veci samej. Prvostupňové rozhodnutie, ktoré nebolo verejne vyhlásené,
bolo v skutočnosti vydané až dňom jeho písomného vypracovania so všetkými obsahovými náležitosťami
v zmysle § 47 ods. 1 až 5 Správneho poriadku, tj. dňa 6. apríla 2016, kedy bolo vyvesené na Obecnom
úrade Obce Veľké Pole, tj. na úradnej tabuli stavebného úradu. To znamená, že stavebný úrad mal od
konania ústneho pojednávania dostatočný časový priestor, aby sa zaoberal námietkami žalobcu, ktoré
predložil na ústnom pojednávaní a aby vydal rozhodnutie súladné s ust. § 46 Správneho poriadku, a preto
všeobecné tvrdenie žalobcu, že stavebný úrad nerešpektoval ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku nebolo
možné považovať za dôvodné. Žalobca nekonkretizoval, aký vplyv mala mať ním namietaná skutočnosť
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto takto formulovanú námietku nezákonnosti rozhodnutia
nebolo možné pre jej nekonkrétnosť preskúmať. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu dôvody
nezákonnosti konkretizovať, či vyhľadávať z administratívneho spisu, pretože je viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 Správneho súdneho poriadku). Pre úplnosť však správny súd 2 4 S / 1
6 2 / 2 0 1 8 - 25 -

uvádza, že datovaním prvostupňového rozhodnutia dňom 21. decembra 2015, hoci v skutočnosti
bolo v súlade s ust. § 47 ods. 5 Správneho poriadku vydané až dňom 6. apríla 2016 došlo k
procesnému pochybeniu. Uvedený nedostatok v postupe orgánu verejnej správy však správny súd
nepovažoval za dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia, ani rozhodnutia žalovaného, pretože v zmysle §
191 ods. 1 písm. g) SSP dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je akékoľvek
porušenie procesného predpisu, ale len také, ktoré je podstatné a ktoré mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nie sú
také procesné pochybenia, ktorých odstránením v novom konaní po zrušujúcom rozhodnutí správneho
súdu by nedošlo k zmene preskúmavaného rozhodnutia, pretože ide len o formálne nedostatky, ktoré
vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy nemajú. Prípadné označenie
správneho dátumu vydania rozhodnutia Stavebného úradu by nemalo žiadny vplyv na zákonnosť jeho
rozhodnutia, pretože by sa jeho podstaty (výroku) nijakým spôsobom nedotklo. Uvedený procesný
nedostatok rozhodnutia správcu dane je možné v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku kedykoľvek
odstrániť ako inú zrejmú nesprávnosť.
49. Žalobcom uplatnená námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia nebola dôvodná, pretože bola v
rozpore s obsahom rozhodnutia žalovaného. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa nevyrovnal s jeho návrhmi
a námietkami k podkladom rozhodnutia, a tiež, že sa nevyrovnal s jeho odvolacími námietkami.
Správny súd z obsahu rozhodnutia žalovaného zistil, že obsahuje argumentáciu, ktorou sa žalovaný



v dostatočne zrozumiteľnom obsahu a v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými podstatnými
skutočnosťami a námietkami žalobcu a je obsiahnutá na str. 7 až 12 rozhodnutia žalovaného a
zhrnutá v bode 5) tohto rozsudku. Žalovaný sa vysporiadal aj s námietkami žalobcu uplatnenými
na ústnom pojednávaní dňa 21. decembra 2015, keď konštatoval, že stavebný úrad sa s jeho
námietkami vysporiadal, čo zodpovedá obsahu prvostupňového rozhodnutia. V ňom stavebný úrad
zaujal stanovisko k námietkam žalobcu a to na str. 39 až 40 prvostupňového rozhodnutia. Žalobca
nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvodzoval konkrétne z formulácie rozhodnutia žalovaného: „... pričom
v závere ústneho pojednávania bolo skonštatované, že na základe predloženého návrhu, jeho
dokladovej časti a výsledkov ústneho pojednávania stavebný úrad o umiestnení navrhovanej líniovej
stavby rozhodne s tým, že na predmetnú líniovú stavbu je možné vydať územné rozhodnutie. Do týchto
podkladov, ktoré boli na ústnom pojednávaní, K.. C. R., ako splnomocnený zástupca odvolateľa, mal
možnosť nahliadnuť, vyjadriť sa k nim, nakoľko boli podkladom pre vydanie rozhodnutia o umiestnení
danej stavby...“, pričom formuláciu „bolo skonštatované“, ktorú žalovaný vo svojom rozhodnutí použil,
označil za ničím nepodložené tvrdenie, v dôsledku čoho je rozhodnutie žalovaného postihnuté vadou
nepreskúmateľnosti. K uvedenému správny súd uvádza, že za nepreskúmateľné sa považuje také
rozhodnutie, ktoré je buď nezrozumiteľné, teda nejasné, či protirečivé alebo nedostatočne odôvodnené,
tj. z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri 2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 26 -

vyhodnotení dokazovania, či pri právnom posudzovaní veci. Žalobcom namietaná formulácia časti
rozhodnutia žalovaného bola jeho obsahom v rámci odpovede žalovaného na odvolaciu námietku
žalobcu, týkajúcu sa porušenia ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Bola zhrnutím priebehu konania
stavebného úradu pred nariadením ústneho pojednávania a v priebehu ústneho pojednávania zo dňa 21.
decembra 2015 so záverom, že k porušeniu ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku zo strany stavebného
úradu nedošlo, pretože splnomocnený zástupca žalobcu mal najneskôr na ústnom pojednávaní možnosť
sa s podkladmi rozhodnutia zoznámiť a vyjadriť sa k nim. Uplatnenou žalobnou námietkou dal žalobca
uvedenej časti rozhodnutia žalovaného tým, že ju vyňal ju z kontextu celého rozhodnutia, nepatričný
obsah, z čoho nie je možné vyvodiť jeho nepreskúmateľnosť, pretože z hľadiska zrozumiteľnosti,
nejasnosti, či protirečivosti rozhodnutia je potrebné ho posudzovať ako celok. Rozhodnutie žalovaného
(aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, keďže administratívne konanie v oboch stupňoch tvorí jeden
celok) je jasne, dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnené tak, ako to vyžaduje ust. § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. Správny súd v jeho obsahu žiadnu nejasnosť, nezrozumiteľnosť, ani protirečivosť nezistil, a
preto považoval túto žalobnú námietku za nedôvodnú.
50. Na ústnom pojednávaní žalobca uplatnil niekoľko dôvodov, pre ktoré považoval rozhodnutie
žalovaného za nezákonné a ktoré v písomne podanej správnej žalobe neuviedol (absencia územných
plánov jednotlivých obcí, ktorých sa umiestnenie predmetnej líniovej stavby dotýka, absencia predmetnej
líniovej stavby v územnom pláne Obce Píla, pre ktorú ju nie je možné považovať za verejnoprospešnú
stavbu, absencia záväzných stanovísk o súlade predmetnej líniovej stavby s územným plánom
jednotlivých obcí, neexistencia rozhodnutí, ktoré majú predchádzať územnému rozhodnutiu). Ide o
námietky, ktoré žalobné body podanej správnej žaloby rozširujú o ďalšie dôvody. Správna žaloba však
musí byť v zmysle § 181 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 62 ods. 1 SSP skutkovo a právne vymedzená
do 2 mesiacov od oznámenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje (žalobou napadnuté rozhodnutie).
Žalobcom tvrdené ďalšie dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré predniesol na súdnom
pojednávaní boli uplatnené po uplynutí lehoty vyplývajúcej z ust. § 62 ods. 1 a § 181 ods. 1 SSP,
preto na ne nemohol správny súd prihliadať. Preto ani dokazovanie vykonané oboznámením odpovedí
konkrétnych obcí na otázku, či majú prijaté územné plány, z ktorých umiestnenie predmetnej líniovej
stavby vyplýva, nebolo spôsobilé ovplyvniť právne posúdenie veci súdom.
51. Z vyššieho uvedeného je zrejmé, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo dospel k
záveru, že ani jeden so žalobcom v zákonnej lehote uplatnených dôvodov nezákonnosti nebol dôvodný,
a preto v súlade s ust. § 190 SSP žalobu zamietol. 2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 27 -

52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Pretože žalobca v
konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu
trov konania ani ďalším účastníkom, pretože im v konaní pred správnym súdom nebola uložená žiadna
povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy. Neboli tak splnené podmienky v zmysle § 169
SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom.



Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
2 4 S / 1 6 2 / 2 0 1 8 - 28 -

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.