Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 30Sa/19/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200799 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200799.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobkyne: P. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. 1. mája XXX/X, XXX XX N., zastúpená: JUDr. Peter Krchnák, advokát, so sídlom Dolná 13, 969 01 Banská Štiavnica, proti žalovanému: generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 806 124 7480 0 zo dňa 18. októbra 2018, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a . II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „orgán verejnej správy 1. stupňa“) rozhodnutím č. 806 124 7480 0-I. zo dňa 20.06.2018 rozhodla, že podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“ v príslušnom znení) a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom zabezpečení“) žalobkyni od 14.09.2016 odníma invalidný dôchodok. 2. Sociálna poisťovňa v rozhodnutí poukázala na to, že dňa 05.06.2018 bol zdravotný stav žalobkyne posúdený so záverom, že nie je invalidná od 04.02.2015 podľa § 29 ods. 3 zákona č. 107/1999 Z.z., ale je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a od 04.02.2015 je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. 3. Ďalej Sociálna poisťovňa poukázala na § 263 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s tým, že nárok na invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 31.12.2003 žalobkyni dňa 04.02.2015 zanikol z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára už nie je invalidná v zmysle Zákona o sociálnom zabezpečení, ale je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení, a preto nespĺňa podmienky nároku na invalidný dôchodok a jeho výplatu. Invalidný dôchodok bol odmietnutý v zmysle § 112 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatil. 4. Rozhodnutím č. 806 124 7480 0-II. zo dňa 20.06.2018 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla podľa § 263 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a podľa § 37 Zákona o sociálnom zabezpečení tak, že od 14.09.2016 priznáva žalobkyni čiastočný invalidný dôchodok v sume 129,40 Eur mesačne. 5. Sociálna poisťovňa v odôvodnení svojho rozhodnutí poukázala na závery lekárskeho posudku o invalidite zo dňa 05.06.2018 s tým, že z tohto posudku vyplýva, že žalobkyňa už nie je invalidná, ale iba čiastočne invalidná. Podľa Zákona o sociálnom zabezpečení obojstranná gonartróza III. stupňa podľa rtg s pridruženým postihnutím chrbtice zodpovedá čiastočnej invalidite, pričom v roku 2007 bola popisovaná gonartróza I. stupňa vpravo a II. stupňa vľavo s ľahkým obmedzením hybnosti. V čase posudzovania bola krátko po operačnom zákroku s neukončenou liečbou a nebol vylúčený ďalší operačný zákrok, skončilo podporné obdobie, a preto bola uznaná invalidnou s predpokladanou zmenou po roku. Následne nebol stav doriešený, opakovane žalobkyňa absolvovala rehabilitačné pobyty. Od odstránenia zostávajúceho osteosyntetického materiálu bolo upustené, možná bola artroplastika pri progresii nálezu. Podľa predložených ortopedických nálezov je pravé koleno bez obmedzenia pohyblivosti, jazva po operácii stehnovej kosti je pevná. Popisovaná je gonartróza II. stupňa na rtg. Ľavé koleno je len diskrétne defigurované, flexia v kolene bola 100 až 110 stupňov, extenzia len minimálne viazla, podľa posledného nálezu z marca 2018 je flexia vľavo 90 stupňov, čo je stále ľahké obmedzenie pohyblivosti, koleno je bez opuchu. Pretrváva mierna hypotrofia svalového stehna ľavej dolnej končatiny. Odľahčovanie ľavej dolnej končatiny s polovičnou záťažou bolo doporučené pre devastáciu chrupavky ľavého kolena s plastikou. Opakovane je podávaná intraartikulárna liečba pre poškodenie chrupavky. Iná liečba a zákroky neboli indikované. 6. Ďalej Sociálna poisťovňa poukázala na konštatovanie ortopéda zo dňa 16.06.2016 o možnej progresii nálezu, ku ktorej sa vyjadril posudkový lekár tak, že objektívne je v náleze popisovaná flexia v ľavom kolene 110 stupňov, rtg gonartróza II. stupňa vľavo, nález nezmenený. Posudkový lekár uviedol, že neposudzuje možnú progresiu, ale aktuálny stav a ak dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu, bude tento opätovne prehodnotený. 7. Podľa neurologických nálezov pretrváva obmedzenie pohyblivosti chrbtice s tým, že poškodenie fibulárneho nervu sa vyšetrením nepotvrdilo, pretrváva periférna lézia vo svaloch, ktorá môže byť reziduálnym následkom po úraze, ale nemá vplyv na motoriku dolných končatín. K diagnóze osteoporóza posudkový lekár uviedol, že táto je potvrdená v hraničnom pásme na chrbtici, v pásme osteopénie v oblasti stehnovej kosti. Je hodnotená ako osteoporóza z inaktivity. Naďalej pretrváva ľahké obmedzenie pohyblivosti kolien aj napriek pokročilým rtg zmenám. 8. Ohľadne odborných lekárskych nálezov zo psychiatrickej ambulancie posudkový lekár uviedol, že psychiater udáva pretrvávanie depresívnej nálady. Podľa predložených nálezov bol v roku 2013 stav kompenzovaný, nálada bola vo viacerých nálezoch popisovaná ako normotýmna, a napriek tomu bola v závere opakovane kopírovaná diagnóza epizóda ťažkej depresie. Aktuálne psychiater hodnotil kolísanie nálady od stredne ťažkej až po ťažkú depresiu, pričom hospitalizácia indikovaná nebola. Liečba nebola vyťažená, ani výraznejšie upravovaná. V náleze zo dňa 06.03.2015 psychiater pre posudkové účely konštatoval nespôsobilosť pracovať, pričom okrem somatických ťažkostí a dedukcií je v objektívnom náleze uvedené len to, že sa jedná o organicko-postraumatickú depresiu stredne ťažkého až ťažkého stupňa s odvolaním sa na psychologické vyšetrenie. Psychologické vyšetrenie je len z roku 2010 a potvrdená je ľahká až stredne ťažká organická patológia CNS a stredne ťažká depresia. Psychológ považoval pracovný potenciál za obmedzený, ale nekonštatoval úplnú neschopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, ako to prezentoval psychiater. Kontrolné psychologické vyšetrenie indikované nebolo. 9. Podľa posudkového lekára pri uvedenom hodnotení a minimálnom neurologickom náleze, so zohľadnením psychiatrického ochorenia, bol pracovný potenciál už znížený len na úroveň čiastočnej invalidity podľa Zákona o sociálnom zabezpečení. Obojstranná gonartróza III. stupňa s pridruženými dorzalgiami zodpovedá čiastočnej invalidite. V priebehu rokov chirurgické riešenie indikované nebolo. Absolvuje sa vysoko suplementačná liečba do kolien a ani ďalšou intenzívnou rehabilitáciou už nie je očakávané zlepšenie funkčného nálezu. Podľa posudkového lekára pri dosiahnutom vzdelaní je žalobkyňa schopná vykonávať administratívne a ľahké manuálne práce na skrátený úväzok. 10. Posudkový lekár sa vysporiadal aj s požiadavkou na vykonanie znaleckého dokazovania a uviedol, že plne akceptuje ortopedické nálezy s popisom rtg rozsahu pohyblivosti, nemá pochybnosti o postupnom zhoršovaní rtg nálezu a funkčného obmedzenia. Posudkový lekár ale neposudzuje predpokladanú progresiu, ale aktuálny funkčný stav, ktorý zodpovedá uvedenému posúdeniu podľa oboch zákonov a v tomto prípade znalec z odboru ortopédie ani traumatológie nie je oprávnený posudzovať zdravotný stav na účely invalidity. Pokiaľ účastníčka konania poukazovala na to, že nebolo, resp. nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu, pričom má sama pocit mierneho zhoršenia, k tomuto bolo uvedené, že invalidita bola priznaná len s ohľadom na skončenie podporného obdobia s predpokladom jej zmeny na čiastočnú invaliditu a následne ponechaná pre zvažovanú extrakciu osteosyntetického materiálu a nutnosť dlhodobej rehabilitácie. Posudkový lekár neočakával zlepšenie, len stabilizáciu následkov. To, že invalidita bola ponechaná až do roku 2015, neodôvodňuje ďalšie trvanie. 11. Ďalej Sociálna poisťovňa v rozhodnutí uviedla, že nárok na čiastočný invalidný dôchodok žalobkyni vznikol dňa 04.02.2015 a súčasne sa k tomuto dňu vyplácalo nemocenské priznané pred vznikom nároku na čiastočný invalidný dôchodok, preto nárok na výplatu dôchodku vznikol až po ukončení vtedy poskytovaného nemocenského, t. j. od 14.09.2016. 12. Suma čiastočného invalidného dôchodku bola vypočítaná z priemerného mesačného zárobku určeného z rozhodného obdobia za roky 2004, 2002, 2007, 2006 a 2005. Priemerný mesačný zárobok bol určený vo výške 351,81 Eur a tento bol upravený na sumu 135,- Eur. Čiastočný invalidný dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej kategórie ako 68 % priemerného mesačného zárobku upraveného podľa § 12 ods. 6 Zákona o sociálnom zabezpečení, t. j. 91,80 Eur mesačne. Čiastočný invalidný dôchodok predstavuje polovicu sumy invalidného dôchodku, t. j. 45,90 Eur mesačne. 13. Invalidný dôchodok bol ďalej podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. upravený o 112,1 % mesačnej sumy, na ktorú má občan nárok ku dňu priznania dôchodku, a o sumu 21,08 Eur mesačne na sumu 118,50 Eur mesačne a súčasne bola suma čiastočného invalidného dôchodku zvýšená podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o 6 %, t. j. o 7,20 Eur mesačne na sumu 125,70 Eur mesačne. 14. So zohľadnením nasledujúcich valorizácii bola suma čiastočného invalidného dôchodku určená vo výške 129,40 Eur mesačne. 15. Rozhodnutím č. 806 124 7480 0-III. zo dňa 20.06.2018 Sociálna poisťovňa rozhodla, že podľa § 70 ods. 1 a § 82 Zákona o sociálnom poistení priznáva žalobkyni od 14.09.2016 invalidný dôchodok v sume 217,90 Eur mesačne. Nárok na invalidný dôchodok vznikol dňa 04.02.2015 a invalidný dôchodok sa podľa § 80 Zákona o sociálnom poistení priznáva od 14.09.2016. Podľa § 82, § 293dq a § 293dr Zákona o sociálnom poistení ďalej Sociálna poisťovňa od 01.01.2017 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 221,90 Eur mesačne. Podľa § 82 a § 293 dx Zákona o sociálnom poistení ďalej Sociálna poisťovňa zvýšila invalidný dôchodok od 01.01.2018 na sumu 226,90 Eur mesačne. 16. Sociálna poisťovňa poukázala na závery v odbornom posudku o invalidite zo dňa 05.06.2018, kde v zmysle Zákona o sociálnom poistení bola stanovená miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť naďalej na 50 % po zlomenine stehnovej kosti s nutnosťou používania opory a ortézy. Bolo ďalej konštatované, že nie sú prítomné poruchy periférnych nervov, končatina nie je skrátená ani deformovaná. Pre ostatné ochorenia bola navýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % na celkových 60 %. 17. Sociálna poisťovňa poukázala na závery lekárskeho posudku obdobne ako vo svojom rozhodnutí, ktorým rozhodla o priznaní čiastočného invalidného dôchodku. Poukázala na ustanovenie § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s tým, že za invalidnú bola žalobkyňa uznaná z dôvodu, že má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o invalidnom dôchodku s tým, že ak by došlo v budúcnosti k zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže žalobkyňa požiadať o znovuposúdenie jej invalidity. 18. Sociálna poisťovňa ďalej uviedla, že invalidný dôchodok bol podľa § 80 Zákona o sociálnom poistení priznaný až od zastavenia výplaty náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, nemocenského priznaného pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, t. j. od 14.09.2016. 19. Výška invalidného dôchodku bola vypočítaná ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,6875, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím vo výške 47,2165 rokov, aktuálnej dôchodkovej hodnoty vo výške 10,9930 a percentuálneho poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60 %. Takto bola suma invalidného dôchodku určená vo výške 214,20 Eur a pri zohľadnení nasledujúcich príslušných valorizácii bola určená suma invalidného dôchodku na konečnú sumu 226,- Eur mesačne. 20. Rozhodnutím č. 806 124 7480 0-IV. zo dňa 20.06.2018 Sociálna poisťovňa rozhodla, že podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z.z. má od 14.09.2016 žalobkyňa nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01.01.2004 v sume 217,90 Eur mesačne a súčasne od 14.06.2015 jej zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31.12.2003. 21. Sociálna poisťovňa v odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený dňa 05.06.2018 so záverom, že už nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 zákona č. 107/1999 Z.z., ale je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení a od 04.02.2015 je zároveň invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60 %. 22. Sociálna poisťovňa ďalej poukázala na ustanovenie § 263a ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z.z. a ďalej konštatovala, že ku dňu 14.09.2016 suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného do 31.12.2003 je 129,40 Eur mesačne a suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01.01.2004 je 217,90 Eur mesačne. Z uvedeného dôvodu preto Sociálna poisťovňa rozhodla, že zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31.12.2003. 23. Proti vyššie uvedeným rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ústredia podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala posúdenie zdravotného stavu, vyjadrila nesúhlas so stanovenou mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť tak, ako to bolo uvedené v posudku o invalidite zo dňa 05.06.2018. Žiadala o znovuposúdenie zdravotného stavu. Poukázala na nedostatočné odôvodnenie posudku o invalidite s tým, že tento nemôže byť záväzným podkladom akéhokoľvek rozhodnutia. Vytýkala ďalej, že posudok nebol podpísaný posudkovým lekárom, a že nepoukazuje na pôvodný zdravotný stav. Namietala, že uvedené rozhodnutia nerešpektujú záver rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým boli predošlé rozhodnutia zrušené. Nesúhlasila ani s dátumom odňatia invalidného dôchodku spätne ku dňu 14.09.2016. 24. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. 806 124 7480 0 zo dňa 18.10.2018 tak, že odvolania zamietol a v celom rozsahu prvostupňové rozhodnutia potvrdil. 25. Žalovaný uviedol, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, alebo musí byť zaradený od špecializovaného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. 26. Činnosť posudkového lekára spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníčky konania, a to na základe vyšetrenia, doloženej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 27. Žalovaný poukázal na závery posudkového lekára o tom, že u žalobkyni bude v priebehu rokov v dôsledku starnutia a progresie degeneratívnych zmien dochádzať k zhoršovaniu rtg nálezu, ale nemusí rovnakým tempom dochádzať aj k zhoršovaniu klinického funkčného nálezu - pohyblivosť sa nezhoršila. Ako je v odbornom posudku o invalidite vyslovene konkrétne a podrobne vysvetlené, účastníčka konania - žalobkyňa bola uznaná invalidnou pre skončenie podporného obdobia a neukončenej liečby, preto je irelevantné hľadať zlepšenie v zdravotnom stave. Napriek tomuto konštatovaniu už nie sú indikované ďalšie chirurgické zákroky, stav je stabilizovaný, a ani podľa Zákona o sociálnom zabezpečení nezodpovedá invalidite, a ani podľa Zákona o sociálnom poistení neodôvodňuje mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %. 28. V ďalšom poukázal žalovaný na závery posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý posúdil zdravotný stav účastníčky konania v posudku zo dňa 23.02.2018. 29. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú podľa Zákona o sociálnom zabezpečení pre následky po polytraume v roku 2003, ktorú utrpela pri autonehode v roku 2002. Došlo k trieštivej zlomenine oboch stehnových kostí distálnej časti s operačným riešením a k zlomenine tiel stavcov Th12, L1 a L3, ktoré boli riešené konzervatívne. Utrpela aj otras mozgu s amnéziou na autonehodu. V roku 2003 (september) sa podrobila reoperácii pre zlé hojenie kondylickej a suprakondylickej zlomeniny v oboch stehnových kostiach. Ľavá dolná končatina bola s výraznou posttraumatickou varotizáciou stehna, kolena a predkolenia, hybnosť v kolene bola minimálna a mala výraznú nestabilitu v ľavom kolene. Dňa 19.09.2003 bol odstránený osteosyntetický materiál, bola urobená korekčná suprakondylická osteotómia s aplikáciou autograftu z proximálnej píšťaly a fixácia kondylu uhlovou dlahou. 30. Ďalej posudkový lekár poukázal na to, že pri vyšetrení dňa 09.12.2004 bola ortopédom konštatovaná zlepšená dynamika v ľavom kolene po elongácii ligamenta v palete. Vtedy bola popísaná ortopédom v ľavom kolene flexia 80 stupňov a extenzia - 10 stupňov. Takúto poruchu funkcie v ľavom kolene popísal aj fyziater pri prijatí na fyziatricko-rehabilitačné oddelenie. Pretrvávalo oslabenie svalstva oboch dolných končatín, chôdza bola o dvoch francúzskych barliach. Normálny rozsah v kolennom kĺbe je do flexie 135 až 150 stupňov. Ľahký stupeň poškodenia sa prejaví redukciou pohybu o 1/3 - čo je flexia (ohnutie) do 90 až 100 stupňov, stredný stupeň obmedzenia pohybu je obmedzený o 2/3 - čo je flexia (ohnutie) do 50 až 60 stupňov. Podľa uvedeného už v roku 2004 bola u žalobkyne porucha funkcie v ľavom kolene ľahkého, nanajvýš stredne ťažkého stupňa. Invalidita pokračovala vzhľadom ku komplikovanému hojeniu zlomenín s nutnosťou operačných zákrokov, s dlhodobou rehabilitačnou liečbou, avšak už v roku 2007 ortopéd v kontrolných vyšetreniach popisuje ľavé koleno v ľahkej varóznej konfigurácii, hybnosť viazne v dopnutí extenzie a flektuje asi 110 stupňov, čo sa hodnotí ako nález podstatne zlepšený. Prepúšťacia správa z hospitalizácie v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová, kde bola hospitalizovaná od 27.09.2006 do 08.11.2006, dokumentuje zlepšenú funkciu oboch kolien. Artrologický nález na pravej dolnej končatine je primeraný, na ľavej dolnej končatine je pohyb v bedrovom kĺbe voľný, viazne extenzia v ľavom kolene - 5 stupňov, flexia je 100 stupňov a koleno je bez náplne. Kontrolné ortopedické vyšetrenia, ako aj vyšetrenia neurológa a fyziatra od roku 2007, konštatujú výrazné zlepšenie zdravotného stavu v zmysle poruchy funkcie ľavého kolena pri poúrazovej artróze a pri mierne funkčnej poruche chrbtice bez prejavov koreňového dráždenia, ktoré sú uvedené v lekárskej správe zo dňa 17.12.2007, 02.04.2009, 12.08.2010 a 31.11.2011. Posudkový lekár ešte uviedol, že ortopedické, neurologické, ako aj fyziatrické vyšetrenia žalobkyne s popísanou poruchou funkcie ľavého kolena ľahkého stupňa nekorešpondujú s vyslovenými posudkovými závermi podľa Zákona o sociálnom zabezpečení, ako aj podľa Zákona o sociálnom poistení. 31. Ďalej v rozhodnutí žalovaného je uvedené, že posudkoví lekári pri opakovaných kontrolných lekárskych prehliadkach na účely trvania invalidity maximálne priaznivo a ústretovo posudzovali zdravotný stav žalobkyne. Posudkový lekár skonštatoval, že zlepšenie zdravotného stavu v roku 2003, kedy bola uznaná za invalidnú podľa Zákona o sociálnom zabezpečení, jednoznačne nastalo. Aj prísediaci odborný lekár - ortopéd v rámci konania dňa 14.07.2016 konštatoval zlepšenie zdravotného stavu a popísal ľahkú poruchu funkcie pri poúrazovej artróze ľavého kolena. Všetky odborné lekárske vyšetrenia preukazujú stabilizáciu zdravotného stavu od roku 2007 s obmedzenou funkciou ľavého kolena ľahkého stupňa, čo zodpovedá pracovnému potenciálu na úrovni čiastočnej invalidity v zmysle Zákona o sociálnom zabezpečení. 32. Pri konaniach v roku 2007, 2009, 2010 a 2011 išlo o citlivé posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne posudkovými lekármi a už jej hodnotenie zdravotného stavu v tomto období na základe odborných lekárskych nálezov teoreticky podmieňovalo zmenu stupňa invalidity. Od roku 2004 je žalobkyňa v liečbe psychiatra spočiatku pre stres po polytraume, neskôr pre epizódu ťažkej depresie, ktorá je v liečbe antidepresívami dobre ovplyvnená a kompenzovaná. Aktuálne psychiater hodnotil zdravotný stav ako epizódu stredne ťažkej depresie pri liečbe dobre ovplyvnenú. Bola potvrdená osteoporóza v hraničnom pásme na chrbtici a nad bedrovým kĺbom, a preto bola nastavená na liečbu antiporotikami. 33. Posudkový lekár ústredia uviedol, že preštudoval aj odborné lekárske nálezy psychiatra, reumatológa a zohľadnil ich pri posudzovaní zdravotného stavu pre účely čiastočnej invalidity. 34. V zmysle posúdenia invalidity podľa Zákona o sociálnom poistení posudkový lekár určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie stav po zlomenine dolnej časti stehnovej kosti liečený konzervatívne aj osteosyntézou s porušenou funkciou končatiny, jej výraznou deformáciou a svalovou artrofiou - zlomenina stehnovej kosti obojstranne, a táto diagnóza bola zaradená do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, položka 43 - stavy po zlomenine stehennej kosti (krčka, diafýzy, epikondylu) liečené konzervatívne aj osteosyntózou, prípadne endoprotézou, písm. b) - s porušenou funkciou končatiny (výrazná deformácia, svalová atrofia, porucha motorickej inervácie, skrátenie o 4 cm a viac) prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení. Posudkový lekár určil mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť pri uvedenom zdravotnom postihnutí vo výške 50 % z percentuálneho rozpätia 45 % až 60 %. Posudkový lekár ústredia uviedol, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 % bola určená ako stredná hranica percentuálneho rozpätia, vzhľadom k tomu, že u žalobkyne nie je prítomná porucha motorickej inervácie ľavej dolnej končatiny, a ani jej skrátenie o 4 cm a viac. 35. Iné zdravotné postihnutia (recidivujúca depresívna porucha - terajšia epizóda stredne ťažká, emočná labilita na organickom podklade, posttraumatická stresová porucha, neorganická insomnia, dorzalgia, osteoporóza z imobility, artróza - gonartróza vľavo II. až III. stupeň, artróza - gonartróza vpravo II. stupeň a zároveň úraz: zlomenina stavcov, stav po abrubcii veľkého hrboľu pravej ramennej kosti), najmä posttraumatická stresová porucha, recidivujúca depresívna porucha s epizódou stredne ťažkej depresie, dorzalgie, osteoporóza z imobility, podľa posudkového lekára zvyšujú mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximálne možných 10 %. Takto bola stanovená celková miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %. 36. Posudkový lekár ďalej odporučil vykonávanie práce v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej námahy, dlhodobej chôdze a státia. Zároveň uviedol, že žalobkyňa môže vykonávať prácu podľa svojho vzdelania (vyučená colná deklarantka) na skrátený pracovný úväzok. Termín kontrolnej lekárskej prehliadky bol stanovený na jún 2023. 37. Posudkový lekár ústredia ďalej konštatoval, že sa zhoduje so závermi posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky zo dňa 05.06.2018 a dňa 16.08.2018 a považuje ich za správne, vrátane trvania čiastočnej invalidity a rovnako trvania invalidity, ktorá vznikla v dôsledku úrazu, s nezmeneným dátumom vzniku invalidity od 04.02.2015, t. j. od kedy bola uznaná invalidnou po skončení podporného obdobia. 38. Žalovaný zotrval na záveroch prvostupňových rozhodnutí, že žalobkyňa už nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení, ale je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Ďalej konštatoval, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Celková miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 39. Nárok na invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 31.12.2003 zanikol dňa 04.02.2015 z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára už žalobkyňa nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení, ale je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) tohto zákona, preto nespĺňa podmienky na trvanie nároku na invalidný dôchodok a jeho výplatu. 40. Podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z.z. má od 14.09.2016 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01.01.2004 v sume 217,90 Eur mesačne, súčasne od 14.06.2015 jej zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 31.12.2003. 41. Žalovaný považoval záver rozhodnutí Sociálnej poisťovne o tom, že suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného do 31.12.2003 je 129,40 Eur mesačne a suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01.01.2004 je 270,90 Eur mesačne za správne. Podľa žalovaného v odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. 42. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúcich rozhodnutí Sociálnej poisťovne a žiadala, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. 43. V žalobe poukázala žalobkyňa na predchádzajúce rozhodnutie správneho súdu č. k. 20Sa/2/2017-45 zo dňa 15.02.2018 a na závery v ňom uvedené. Správny súd zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne a usmernil Sociálnu poisťovňu v rámci ďalšieho postupu v konaní. 44. Podľa žalobkyne posudok o invalidite zo dňa 05.06.2018 nerešpektoval pokyny krajského súdu a ani jeden z pokynov krajského súdu nebol v posudku spomenutý a naplnený. Ide o očividné opakované nerešpektovanie súdnych rozhodnutí zo strany Sociálnej poisťovne, a preto žalobkyňa žiadala, aby súd procesne zamedzil takémuto konaniu Sociálnej poisťovne. 45. Posudok podľa žalobkyne nevychádzal z nálezu nezávislého ortopéda, ktorý mal posudkový lekár na podporu svojich tvrdení zabezpečiť v zmysle rozsudku správneho súdu sp. zn. 20Sd/283/2015 zo dňa 20.04.2016. Ortopéd mal takýto nález vypracovať osobitne. 46. Posudok je podľa názoru žalobkyne odôvodnený nedostatočne. Nie je v ňom uvedené, kto posudok vypracoval a keďže nie je podpísaný, nemôže byť podkladom žiadneho rozhodnutia Sociálnej poisťovne. 47. Žalobkyňa poukázala na zlý systém lekárskeho posudku. Uviedla, že k tomu, aby boli zistené zmeny odôvodňujúce závery tohto posudku, je potrebné poznať a konštatovať pôvodný zdravotný stav žalobkyne, oproti ktorému tie zmeny mali nastať. Až následne je možné vysvetľovaním a porovnávaním s pôvodným zdravotným stavom konštatovať zlepšenie zdravotného stavu. V posudku sa nikde nekonštatuje pôvodný zdravotný stav a ani následne sa neporovnáva údajný zmenený stav s pôvodným zdravotným stavom. 48. Žalobkyňa poukázala na to, že jej zdravotný stav bol posudzovanýT.XX. Podľa Z., o čom bola vyhotovená lekárska správa zo dňa 31.08.2011 a tam je zachytený pôvodný zdravotný stav, z ktorého mal vychádzať aj v tomto konaní vypracovaný lekársky posudok. 49. Žalobkyňa uviedla, že nevidí žiadne pozitívne zmeny na svojom zdravotnom stave, ale konštatuje mierne zhoršenie jej zdravotných problémov. 50. Podľa žalobkyne vychádzalo rozhodnutie z vadne vypracovaného posudku. Žalobkyňa namietala aj retroaktivitu napadnutého rozhodnutia a rozhodnutí, ktoré mu predchádzali, ktoré sú zo dňa 18.10.2018 a 20.06.2018 a vychádzajú z odborného posudku o invalidite zo dňa 05.06.2018. Nedôvodne bol odňatý invalidný dôchodok od 14.09.2016. Takéto rozhodovanie s účinnosťou dva roky pred vydaním rozhodnutia nemá oporu v zákone. Vôbec nie je v rozhodnutí uvedené, na základe čoho bol použitý práve deň 14.09.2016. 51. Žalobkyňa žiadala, aby správny súd doplnil dokazovanie znaleckým posudkom nezávislého znalca z príslušného odboru, ktorý by posúdil, či sa zmenil zdravotný stav žalobkyne oproti zdravotnému stavu kontrolovanému Z.. T. Z., o čom bola vyhotovená správa zo dňa 31.08.2011, v ktorej je zachytený pôvodný zdravotný stav žalobkyne. Ak správny súd nevyhovie návrhu na znalecké dokazovanie, žalobkyňa žiadala, aby správny súd procesne zabezpečil znalecké dokazovanie v administratívnom konaní. 52. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný uviedol, že pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol posúdený správne, sú nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybňovanie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v odvolacom konaní. 53. V posudku o invalidite zo dňa 05.06.2018 je výslovne, konkrétne a podrobne vysvetlené, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou pre skončenie podporného obdobia a neukončenie liečby, preto je irelevantné hľadať zlepšenie v jej zdravotnom stave. Napriek tomuto konštatovaniu u žalobkyne už nie sú indikované ďalšie chirurgické zákroky, stav je stabilizovaný. Podľa Zákona o sociálnom zabezpečení nezodpovedá invalidite a ani podľa Zákona o sociálnom poistení neodôvodňuje mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %. 54. Všetky odborné lekárske vyšetrenia preukazujú stabilizáciu zdravotného stavu od roku 2007 s obmedzenou funkciou ľavého kolena ľahkého stupňa, čo zodpovedá pracovnému potenciálu žalobkyne na úrovni čiastočnej invalidity. 55. Ďalej žalovaný zopakoval argumentáciu posudkového lekára vo vzťahu k prijatiu záveru o čiastočnej invalidite v zmysle Zákona o sociálnom zabezpečení a vo vzťahu k prijatiu záveru o invalidite podľa Zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %. 56. Podľa žalovaného odborný lekársky posudok o invalidite nie je rozhodnutím, ale podkladom pre rozhodnutie a Zákon o sociálnom poistení nevyžaduje, aby bol podpísaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia a opatrený pečiatkou tak, ako sa to vyžaduje pri samotnom rozhodnutí. 57. Žalovaný zotrval na správnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí a žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobkyne zamietol. 58. V replike žalobkyňa uviedla, že vyjadrenie nepodpísal žalovaný a ani nie je na tomto vyjadrení uvedený - teda generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. K vyjadreniu o tom, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou pre skončenie podporného obdobia a neukončenie liečby, a preto je irelevantné hľadať zlepšenie v jej zdravotnom stave, uviedol, že toto odôvodnenie je, čo sa týka dôvodov uznania invalidity žalobkyne, absolútne neurčité a nezrozumiteľné, keďže sa Sociálna poisťovňa odvoláva na podporné obdobie a neukončenie liečby bez bližšej konkretizácie. Je tu uvedené, že Sociálna poisťovňa nevychádzala zo zlepšenia zdravotného stavu žalobkyne a dokonca toto zlepšenie zdravotného stavu ani neskúmala, lebo je to podľa jej názoru irelevantné. Sociálna poisťovňa odmietla plniť pokyny krajského súdu uvedené v jeho predchádzajúcom rozhodnutí, a týmto konštatovaním odporuje sama sebe, keďže napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutia, ktoré mu predchádzali, založila práve na údajnom zlepšení zdravotného stavu, ktoré viackrát výslovne konštatovala. 59. Ďalej žalobkyňa uviedla, že vo viacerých správach ortopéda sa uvádza, že ju čaká výmena kolenného kĺbu a Sociálna poisťovňa nezohľadnila zistenú diagnózu, a to osteoporózu, pretože podľa posudkovej lekárky ju má údajne krátko. 60. Ďalej žalobkyňa zdôraznila, že Zákon o sociálnom poistení neumožňuje, aby odborný posudok o invalidite nebol podpísaný posudkovým lekárom, ktorý ho vypracoval, a tak pre tento posudok platí občiansky režim písomných právnych úkonov, ktoré si na svoju platnosť vyžadujú podpis toho, kto právny úkon urobil. 61. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na deň 27.06.2019. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 18.07.2019. 62. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale zohľadnil aj aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 2 SSP (v zmysle ktorého pri správnej žalobe v sociálnych veciach fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi). Správny súd po prejednaní veci dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 63. Podľa § 29 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení; občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal a) invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo b) invalidným následkom pracovného úrazu. 64. Podľa § 29 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení; občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. 65. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení; občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal a) čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok alebo b) čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu. 66. Podľa § 37 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení; občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo b) je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo c) má značne sťažené všeobecné životné podmienky; zdravotné postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. 67. Podľa § 37 ods. 5 Zákona o sociálnom zabezpečení; čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku. 68. Podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 69. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 70. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 71. Podľa § 71 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 72. Podľa § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 73. Podľa § 71 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 74. Podľa § 71 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 75. Podľa § 71 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 76. Podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.´ 77. Podľa § 80 Zákona o sociálnom poistení; starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok sa nevypláca počas obdobia, v ktorom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu alebo nemocenské, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. 78. Podľa § 112 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení; dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. 79. Podľa § 112 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení; dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. 80. Podľa § 263 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku. 81. Preskúmavané rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa a rozhodnutie žalovaného boli vydané po tom, ako boli predchádzajúce rozhodnutia Sociálnej poisťovne správnym súdom zrušené. Vo svojom predošlom rozhodnutí správny súd vyjadril požiadavku voči lekárskym posudkom, a to, aby z nich jednoznačne a preskúmateľne vyplývalo, či a ako došlo k zlepšeniu zdravotného stavu žalobkyne, keď posudkoví lekári prijali záver, že už nie je invalidná, ale čiastočne invalidná v zmysle Zákona o sociálnom zabezpečení. Zároveň správny súd vyjadril požiadavku, aby preskúmateľným spôsobom odôvodnili určenie konkrétnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle Zákona o sociálnom poistení. 82. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že pokynmi správneho súdu, vyjadrenými v jeho predchádzajúcom rozhodnutí, sa Sociálna poisťovňa, resp. posudkoví lekári neriadili. 83. Správny súd tieto žalobné námietky nepovažuje za dôvodné. Posudkoví lekári vo svojich posudkoch, na ktoré odkázali orgán verejnej správy 1. stupňa a žalovaný (podrobne popísané v úvodných častiach tohto rozsudku), a z ktorých pri svojich rozhodnutiach ako z podkladov vychádzali, dostatočným a preskúmateľným spôsobom opísali vývoj zdravotného stavu žalobkyne a jednotlivých ochorení od roku 2002 resp. 2003, kedy utrpela úraz. 84. Posudkoví lekári vysvetlili preskúmateľným spôsobom vyhodnotenie odborných lekárskych nálezov vystavených ošetrujúcim lekárom - ortopédom. V zmysle požiadavky vznesenej správnym súdom v rozsudku sp. zn. 20Sd/283/2015 zo dňa 20.04.2016 bolo realizované aj vyšetrenie prizvaným ortopédom MUDr.E.a aj jeho stanovisko bolo vzaté do úvahy. V lekárskych posudkoch je opísaný priebeh liečebných úkonov po úraze a je preskúmateľným spôsobom s oporou v odborných lekárskych nálezoch (ortopéda, fyziatra pri prijatí na fyziatricko-rehabilitačné oddelenie, prepúšťacia správa z hospitalizácie v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej), vyhodnotená dynamika v kolenách. Posudkoví lekári vysvetlili a popísali funkčný stav dynamiky bez porúch a jednotlivé stupne poškodenia, zároveň preskúmateľne vyhodnotili aj konkrétne funkčné parametre u žalobkyne (flexia a extenzia) s oporou v odborných lekárskych nálezoch. Taktiež boli preskúmateľným spôsobom vyhodnotené ostatné ochorenia žalobkyne zdokumentované predloženými odbornými lekárskymi nálezmi. 85. Preskúmateľným spôsobom, zodpovedajúcim predloženým odborným lekárskym nálezom ošetrujúceho lekára psychiatra, bola vyhodnotená aj diagnóza stanovená ošetrujúcim psychiatrom, a to stres po polytraume a následne konštatované epizódy ťažkej depresie, neskôr epizódy stredne ťažkej depresie, liečbou dobre ovplyvnené. Vyhodnotenie diagnózy osteoporóza podľa správneho súdu taktiež zodpovedá predloženým odborným lekárskym nálezom reumatológa a záverom z nich vyplývajúcich. Oproti predchádzajúcim lekárskym posudkom podľa správneho súdu záver o zmene posúdenia zdravotného stavu bol preskúmateľným spôsobom vysvetlený. 86. Posudkoví lekári tak podľa správneho súdu preskúmateľne odôvodnili zmenu invalidity v režime Zákona o sociálnom zabezpečení na čiastočnú invaliditu v zmysle kritérií stanovených týmto zákonom. 87. Rovnako preskúmateľným spôsobom posudkoví lekári vyhodnotili posúdenie zdravotného stavu v zmysle kritérií stanovených Zákonom o sociálnom poistení. Preskúmateľným spôsobom stanovili rozhodujúce zdravotné ochorenie a zdôvodnili konkrétne zvolenú mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Ako rozhodujúce ochorenie pre stanovenie miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť bol stanovený stav po zlomenine dolnej časti stehnovej kosti liečený konzervatívne aj osteosyntézou s porušenou funkciou končatiny, jej výraznou deformáciou a svalovou artrofiou. Ochorenie je zaradené v rámci kapitoly V., oddiel G, položka 43, písm. b) Zákona o sociálnom poistení. Posudkový lekár vysvetlil, že strednú hranicu percentuálneho rozpätia určil vzhľadom na to, že nie je prítomná porucha motorickej inervácie ľavej dolnej končatiny a jej skrátenie o 4 cm a viac. Záver o stanovenej miere poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50 % z percentuálneho rozpätia 45 % - 60 % tak považuje správny súd za preskúmateľný. Rovnako boli zohľadnené aj ďalšie ochorenia žalobkyne, ktoré zvýšili mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, čo je maximálna výška stanovená Zákonom o sociálnom poistení. Do úvahy bola vzatá posttraumatická stresová porucha, recidivujúca depresívna porucha s epizódou stredne ťažkej depresie, dorzalgie, osteoporóza z imobility. 88. Zároveň z lekárskych posudkov, nachádzajúcich sa v administratívnom spise, je zrejmé, ktorý posudkový lekár posudok vypracoval a posudky sú príslušným posudkovým lekárom aj podpísané. 89. Správny súd sa zaoberal aj konštatovaním posudkového lekára, že žalobkyňa bola uznanou za invalidnú pre skončenie podporného obdobia, neukončenie liečby, preto je irelevantné hľadať zlepšenie zdravotného stavu. Posudkový lekár žalovaného uviedol, že išlo o citlivé posudzovanie zdravotného stavu u žalobkyne a už v predchádzajúcich obdobiach (roky 2007, 2009, 2010 a 2011) mohlo dôjsť k zmene stupňa invalidity. 90. Žalobkyňa namietala, že takéto závery sa v predošlých lekárskych posudkoch a rozhodnutiach Sociálnej poisťovne nenachádzali, a že v podstate Sociálna poisťovňa neočakávala zlepšenie zdravotného stavu, a preto je nelogické, že zmenu stupňa invalidity konštatovala z dôvodu zlepšenia zdravotného stavu. 91. Správny súd po podrobnom oboznámení sa s obsahom lekárskych posudkov a s obsahom preskúmavaných rozhodnutí, vo vzťahu k vyššie uvedenej námietke žalobkyne uvádza, že dospel k záveru, že posudkoví lekári dostatočným a preskúmateľným spôsobom popísali vývoj zdravotného stavu a vyhodnotenie jednotlivých ochorení. Preskúmateľným spôsobom popísali zlepšenie zdravotného stavu v už predchádzajúcich obdobiach, a to v porovnaní s obdobím, kedy bola žalobkyňa uznaná za invalidnú podľa Zákona o sociálnom zabezpečení a tieto skutočnosti považoval správny súd za podstatné a zásadné. 92. Správny súd sa nestotožnil s potrebou nariadenia znaleckého dokazovania, a to ani v rámci súdneho konania alebo v rámci administratívneho konania pred orgánom Sociálnej poisťovne. Diagnózy dokumentované v žalobkyňou predložených odborných lekárskych nálezoch neboli sporné. Posudkoví lekári majú zákonom zverenú kompetenciu na posúdenie zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok. Správny súd preskúmava posudky posudkových lekárov z hľadiska ich preskúmateľnosti, logickosti a s ohľadom na to, či boli vzaté do úvahy závery odborných lekárskych nálezov predložených žiadateľom o invalidný dôchodok. Žalobkyňou predložené odborné lekárske nálezy boli podľa správneho súdu dostatočne, preskúmateľne a logicky zhodnotené a bol vysvetlený vývoj zdravotného stavu od obdobia kedy bol invalidný dôchodok priznaný. Správny súd preto nevzhliadol potrebu nariadenia znaleckého dokazovania. 93. V prípade, že dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, táto je oprávnená požiadať o znovuposúdenie zdravotného stavu s predložením aktuálnych odborných lekárskych nálezov. 94. Podľa správneho súdu sa orgány verejnej správy aj dostatočným spôsobom zaoberali vysvetlením dátumu, ku ktorému bola konštatovaná zmena zdravotného stavu (pri rešpektovaní toho, že predošlé rozhodnutia boli zrušené v podstate pre nepreskúmateľnosť) a vyhodnotenie záverov predložených odborných lekárskych nálezov zodpovedajú obdobiu, ku ktorému bola stanovená zmena invalidity. 95. Správny súd tak považuje preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutia Sociálnej poisťovne za správne. Orgány Sociálnej poisťovne správne vypočítali, so zohľadnením správnych vstupných údajov, výšku čiastočného invalidného dôchodku v zmysle Zákona o sociálnom zabezpečení, ako aj výšku invalidného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení. Správnym spôsobom tieto dve dávky, na ktoré vznikol žalobkyni nárok, porovnali a rozhodli o tom, že žalobkyňa má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení v sume 217,90 Eur mesačne, čo je vyššia suma invalidného dôchodku ako suma čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok podľa Zákona o sociálnom zabezpečení. 96. Takýto postup zodpovedá ustanoveniu § 263a ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého ak sú splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného do 31.12.2003 a podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01.01.2004, vypláca sa iba jeden dôchodok, a to dôchodok, ktorého suma je vyššia. Dňom úpravy výplaty dôchodkov podľa § 263a ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z.z. zaniká nárok na dôchodok, ktorého suma je nižšia. 97. Žalobkyňa nebola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a contrario. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).