Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/53/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200128 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200128.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: H.M.H. - Drevovýroba Kociha, s.r.o., Kociha 25, 980 52 Kociha, IČO: 36 464 937, zast. AK Pekár, s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100160777/2019 zo dňa 14. januára 2019 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 100160777/2019 zo dňa 14. januára 2019 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č.101879542/2018 zo dňa 24. septembra 2018 z r u š u j e a vec vracia Daňovému úradu Banská Bystrica na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti - daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobie január 2014 až júl 2014, september 2014, november 2014 a december 2014 podľa zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH" alebo „zák. č. 222/2004 Z.z."). Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu z daňovej kontroly č. 100505028/2018 zo dňa 07.03.2018 (ďalej len „Protokol") s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi dňa 09.03.2018. Žalobca sa k Protokolu písomne vyjadril podaním z 30.03.2018. Správca dane prerokoval pripomienky predložené žalobcom vo vyjadrení k Protokolu z daňovej kontroly dňa 30.05.2018, o čom bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101759130/2018 zo dňa 10.09.2018, ktorá bola zároveň poslednou zápisnicou vo vyrubovacom konaní. Prvostupňové rozhodnutie 2. Správca dane rozhodnutím č. 101879542/2018 zo dňa 24.09.2018 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane" alebo „prvostupňové rozhodnutie") žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") určil rozdiel v sume 14 440,94 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014, keď nepriznal nadmerný odpočet v sume 4 733,91 € a vyrubil daň v sume 9 707,03 €. Zároveň určil žalobcovi lehotu splatnosti vyrubenej dane. Správca dane v rozhodnutí uviedol, že žalobca v zdaňovacom období marec 2014 uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodávke tovaru do iného členského štátu podľa § 43 Zákona o DPH vo výške 86 645,63 €. Ďalej uviedol, že kontrolou predložených dokladov správca dane zistil porušenie Zákona o DPH, pričom žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených pre nasledovných odberateľov: a/ SEBI-HASZON Kft., Kisújszállás, Maďarsko (ďalej len „SEBI-HASZON Kft."), faktúry č. Z20140036, 20140037, 20140040, 20140041, 20140043, 20140044, 20140046, 20140048, 20140052 za dodávku tovaru (rezivo, dosky, foršne, hranoly, laty) v celkovej výške 42 320,40 €. b/ BULLIWOOD Kft., Budapešť, Maďarsko, (ďalej len „BULLIWOOD Kft."), faktúry č. Z20140038, 20140042, 20140054 za dodávku tovaru (rezivo, dosky, foršne, hranoly, laty) v celkovej výške 14 335,80 €. c/ SODÓ-MARKET Kft., Budapešť, Maďarsko (ďalej len „SODÓ-MARKET, kft."), faktúry č. Z20140039, 20140045, 20140051, 20140053 za dodávku tovaru (hranoly, laty, foršne, dosky, rezivo, šalovacie dosky) v celkovej výške 23 630,57 €. d/ SODÓ-WELLNA Kft., Budapest, Maďarsko (ďalej len „SODÓ-WELLNA, kft."), faktúra č. Z20140035 za dodávku tovaru (laty, dosky, foršne, hranoly) vo výške 6 358,86 €. 3. Správca dane uviedol, že preveroval dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu EÚ - Maďarska pre odberateľa SEBI-HASZON Kft. a splnenie podmienok platiteľom (žalobcom) na uplatnenie oslobodenia od DPH v zmysle § 43 ods. 1, 5 Zákona o DPH. Preverením bolo zistené, že žalobca prijal úhrady faktúr vystavených pre SEBI-HASZON Kft. v hotovosti prostredníctvom elektronickej registračnej pokladne (ERP). Za účelom preverenia dodania tovaru žalobcom pre odberateľa SEBI- HASZON Kft. zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI"), pričom žiadal o vypočutie zástupcu spoločnosti SEBI-HASZON Kft. R. U.. Z odpovede na uvedenú žiadosť vyplýva, že ekonomická transakcia v zmysle Kúpnej zmluvy č. 03/2014 sa neuskutočnila, nebolo potvrdené, že tovar deklarovaný na faktúrach vystavených žalobcom pre SEBI-HASZON Kft. bol prijatý. Z výpovede G. U. vyplýva, že tento nebol konateľom, ani zamestnancom spoločnosti SEBI-HASZON Kft., konateľom bol jeho synovec Z. U., ktorý dal splnomocnenie pre G. U. na jednanie za spoločnosť, splnomocnenie nebolo predložené. G. U. uviedol, že nepozná žalobcu a spoločnosť SEBI-HASZON Kft. od tejto spoločnosti nič nenakúpila. Uviedol, že SEBI-HASZON Kft. bola v spojení so spoločnosťou Fenyő-Faló Kft., G. U. bol spojený s R. U. - bývalým manažérom tejto spoločnosti, ktorý ho požiadal o podpis, on podpísal čistý papier a dal ho R. U. s tým, že jeho podpis je potrebný ako pečiatka a urýchli to ekonomické transakcie medzi daňovými subjektami. Podľa vyjadrenia G. U. je preto jeho meno na splnomocnení zaslanom slovenským správcom dane (splnomocnenie, ktoré mala udeliť spoločnosť SEBI-HASZON Kft. v zastúpení G. U. na zastupovanie spoločnosti SEBI-HASZON Kft. L. K.). G. U. uviedol, že R. U. použil pečiatku s menom G. U. na splnomocnenie a on nepodpisoval žiadne doklady pre žalobcu pre spoločnosť SEBI-HASZON Kft. Ďalej uviedol, že nepozná L. K.. Z odpovede na MVI ďalej vyplýva, že maďarská spoločnosť SEBI-HASZON Kft. nepriznala nadobudnutie tovaru od žalobcu v r. 2014, daňové priznania spoločnosti boli nulové, spoločnosť SEBI-HASZON Kft. nepreukázala a nepotvrdila žiadnymi listinnými dôkazmi a dokladmi, že jej bol tovar od žalobcu dodaný, nebolo preukázané, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosť SEBI-HASZON Kft. Správca dane po nahliadnutí do spisu z daňovej kontroly na DPH za október 2014 u žalobcu zistil, že dodanie tovaru od žalobcu pre spoločnosť SEBI-HASZON Kft. mal sprostredkovať L. K. na základe splnomocnenia, ktoré mu mala udeliť spoločnosť SEBI-HASZON Kft. v zastúpení G. U.. Zo Zápisnice o výsluchu svedka P. K. zo dňa 10.05.2017 vyplýva, že svedok potvrdil, že bol splnomocneným zástupcom spoločnosti SEBI-HASZON Kft. v r. 2014, na zastupovanie ho mal poveriť G. U.. Potvrdil, že zabezpečoval v r. 2014 sprostredkovanie dodania tovaru od žalobcu pre spoločnosť SEBI-HASZON Kft., faktúry do 5 tisíc € boli uhradené v hotovosti, finančné prostriedky odovzdal M. T., pri vyššej sume finančné prostriedky vložil na účet, pričom finančné prostriedky odovzdal G. U. šoférovi alebo P. K., prepravné náklady hradil U.. Správca dane konštatoval, že vyjadrenie L. K. o udelení plnomocenstva je v rozpore s vyjadrením G. U.. Správca dane v medzinárodných nákladných listoch (CMR) vystavených k faktúram zistil, že prepravu tovaru od žalobcu pre spoločnosť SEBI-HASZON Kft. zabezpečoval G. W., ktorého vypočul. G. W. vo výpovedi potvrdil, že vykonával prepravu tovaru od žalobcu pre SEBI-HASZON Kft., objednávky na prepravu mu zadával P. K., prepravu tovaru fakturoval spoločnosti SEBI-HASZON Kft., ktorá uhradila faktúry za prepravu v deň vyloženia tovaru - finančné prostriedky mu vyplatil majiteľ spoločnosti SEBI- HASZON Kft. Správca dane ďalej v rozhodnutí uviedol, že maďarský správca dane nepotvrdil prijatie prepravných služieb od R. W. pre SEBI-HASZON Kft., lebo G. U. nevedel nič o tomto obchode, nepoznal R. W., nevedel sa vyjadriť k preprave dreva, nemal žiadne doklady. Správca dane po vykonanom dokazovaní prijal záver, že žalobca nepreukázal počas daňovej kontroly, že dodal tovar do členského štátu EÚ - Maďarska oslobodený od DPH v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH na základe vystavených faktúr za dodanie tovaru pre spoločnosť SEBI-HASZON Kft. Poukázal na vyššie uvedené zistenia z MVI týkajúce sa spoločnosti SEBI-HASZON Kft., na výpoveď G. U. a konštatoval, že žalobca predložil vystavené faktúry pre odberateľa SEBI-HASZON Kft., dodacie listy, medzinárodné nákladné listy k vystaveným faktúram, na základe ktorých deklaruje riadne dodanie fakturovaného tovaru. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, avšak jeho existencia ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol dodaný spoločnosti SEBI-HASZON Kft. a že žalobca spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Konštatoval, že žalobca nepreukázal, že tovar na základe vystavených faktúr dodal maďarskej spoločnosti SEBI-HASZON Kft., žalobca nepreukázal, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosť SEBI-HASZON Kft. a žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že tovar bol dodaný konkrétnemu odberateľovi uvedenému na faktúre - SEBI-HASZON Kft. Argumentoval, že samotné predloženie dokladov a existencia faktúr k preukázaniu nárokov v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH neznamená splnenie podmienok stavených v citovanom ustanovení. Splnenie týchto podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii - predložením dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu. Za obchod je zodpovedný subjekt, ktorý vystavil faktúru. Žalobca bol povinný preverovať si svojich obchodných partnerov a zabezpečiť si dostatočné podklady na preukázanie svojho nároku na oslobodenie od dane. Doklady predložené žalobcom, aj keď formálne spĺňajú zákonné náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že žalobca splnil podmienky oslobodenia od dane. Ďalej správca dane konštatoval, že odberateľská spoločnosť SEBI- HASZON Kft. nepreukázala a nepotvrdila žiadnymi dokladmi, že jej bol tovar od žalobcu dodaný. Správca dane uzavrel, že nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu EÚ maďarskej spoločnosti SEBI-HASZON Kft., a preto žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ v zmysle § 43 Zákona o DPH. Správca dane následne klasifikoval dodanie tovaru žalobcom pre spoločnosť SEBI-HASZON Kft. v marci 2014 v celkovej výške 42 320,40 € ako dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH. 4. Správca dane uviedol, že preveroval dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu EÚ - Maďarska pre odberateľa BULLIWOOD Kft. a splnenie podmienok platiteľom (žalobcom) na uplatnenie oslobodenia od DPH v zmysle § 43 ods. 1, 5 Zákona o DPH. Preverením bolo zistené, že faktúry mali byť uhradené v hotovosti prostredníctvom ERP. Ďalej uviedol, že za účelom preverenia dodania tovaru pre spoločnosť BULLIWOOD Kft. v zdaňovacom období marec 2014 zaslal žiadosť o MVI, pričom žiadal aj o vypočutie konateľa spoločnosti BULLIWOOD Kft. O. R.. Z odpovede maďarskej daňovej správy vyplýva, že spoločnosť je nezastihnuteľná, daňovník nemá žiadne miesto činnosti, v podanom daňovom priznaní za 1. štvrťrok 2014 spoločnosť deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v sume cca 60 mil. HUF a nepodala súhrnný výkaz. Zástupca maďarskej spoločnosti nekontaktoval daňový úrad, nepredložil doklady a nemohli ho vypočuť. Vypočuli p. X. Z., ktorý vyberal peniaze z bankového účtu spoločnosti. Tento uviedol, že spoločnosť obchodovala s drevom, sídlo spoločnosti bolo na adrese bydliska konateľa spoločnosti (T. R.), spoločnosť nemala miesto podnikania, sklady, ani vozidlá. B. Z. sa zúčastnil aktivít spoločnosti na základe zmluvy, bol priateľom konateľa spoločnosti a pomáhal mu pri preprave i fakturácii. Spoločnosť mala zahraničných dodávateľov zo Slovenska, obchodné mená nevedel uviesť, len mestá dodania, menoval G. W. ako slovenského partnera v preprave. Dodávky mali byť uskutočnené mailom a boli odovzdané konateľom spoločnosti. Prepravu tovaru zo zahraničia organizoval a realizoval zahraničný partner, keď tovar prišiel na miesto obchodu zákazníkov spoločnosti BULLIWOOD Kft., zákazníci a T. R. urobili kontrolu kvality, dodávateľ vystavil faktúry pre BULLIWOOD Kft. a táto spoločnosť následne vystavila faktúry pre svojich zákazníkov, ktorí zaplatili bankovým prevodom spoločnosti BULLIWOOD Kft. a následne BULLIWOOD Kft. zaplatila v hotovosti dodávateľovi (žalobcovi) v deň a na mieste dodania. B. Z. vybral peniaze z účtu, odovzdal ich konateľovi spoločnosti BULLIWOOD Kft., ktorý zaplatil dodávateľovi. B. Z. mal prístup k bankovým účtom spoločnosti BULLIWOOD Kft. a používal pečiatku tejto spoločnosti. Nemal k dispozícii žiadne doklady spoločnosti, nepoznal H. U. (nový konateľ spoločnosti), bývalý konateľ T. R. je asi v zahraničí. Podľa zistenia maďarskej daňovej správy spoločnosť BULLIWOOD Kft. bola zákazníkom tovaru dodaného o.i. slovenskými partnermi, bol uvedený ako kontakt, tovar bol prepravovaný na miesto podnikania a sídla zákazníkov spoločnosti BULLIWOOD Kft. a táto spoločnosť nebola majiteľom tovaru. Dodávatelia zaplatili v hotovosti, zákazníci BULLIWOOD Kft. zaplatili bankovým prevodom. Zo zaslanej Zápisnice o výsluchu svedka p. X. Z. z 09.02.2016 vyplýva, že majiteľom spoločnosti bol jeho priateľ O. R. a pomáhal mu na základe mandátnej zmluvy. Spoločnosť mala sídlo v paneláku, nedisponovala prevádzkou, skladmi ani inými nehnuteľnosťami, nemala žiadne dopravné prostriedky, zaoberala sa obchodovaním s ihličnatým drevom a rezivom. Potvrdil, že spolupracoval pri doprave tovaru a vystavovaní faktúr, po príchode dodávky na kamióne sprevádzal konateľa spoločnosti, prevzali drevo, zúčastnil sa aj úkonov v banke. X. Z. potvrdil, že v prípade potreby vyplatenia faktúr v hotovosti urobil výber v banke. Ďalej potvrdil, že dodávateľmi tovaru boli zahraničné podniky, najmä slovenské spoločnosti, pričom uviedol názvy obcí J., T. a „W.". Dodávky privážal ako vodič G. W., objednávky prichádzali mailom a tieto riešil konateľ spoločnosti. Následne tovar bol odpredaný maďarským spoločnostiam, ktorých mená uviedol. Ďalej uviedol, že tovar prichádzajúci zo zahraničia vybavoval a dopravoval zahraničný partner, dodávka bola prebratá, následne dodávateľ vystavil faktúru a spoločnosť BULLIWOOD Kft. vystavila faktúru ich odberateľovi. Ďalej uviedol, že k bankovému účtu mal prístup on, aj konateľ spoločnosti, firemnú pečiatku používali obidvaja, p. Z. vybral hotovostné sumy v r. 2014 v rozsahu 241.641.760 HUF, tieto sumy odovzdal konateľovi spoločnosti ktorý nimi vyplatil slovenských partnerov pri prevzatí dodávky. Správca dane následne v rozhodnutí konštatoval, že na základe vyjadrení X. Z. nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru spoločnosťou BULLIWOOD Kft. od žalobcu, jeho výpovede správca dane vyhodnotil ako ničím nepodložené - žiadnymi listinnými dôkazmi, dokladmi a nie je zrejmé, v akom vzťahu bol B. Z. k spoločnosti BULLIWOOD Kft., keďže mandátna zmluva nebola správcovi dane predložená. Správca dane zo spisu z daňovej kontroly DPH za október 2014 u žalobcu zistil, že dodanie tovaru žalobcom pre spoločnosť BULLIWOOD Kft. mal sprostredkovať L. K. na základe splnomocnenia udeleného spoločnosťou BULLIWOOD Kft. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní s L. K. zo dňa 10.05.2017 správca dane zistil, že L. K. bol splnomocneným zástupcom spoločnosti BULLIWOOD Kft., na zastupovanie ho poveril „O." (O. R.) - konateľ, ktorý prišiel na pílu v T., oslovil ho s tým, že by chcel nakupovať rezivo, mal splnomocnenie za spoločnosť BULLIWOOD Kft. na objednávku tovaru a vklad finančných prostriedkov do banky. L. K. potvrdil, že zabezpečoval v r. 2014 sprostredkovanie dodania tovaru žalobcom pre BULLIWOOD Kft., konateľ O. R. mu povedal, kam má ísť pre tovar, miesto určenia bolo uvedené na CMR, BULLIWOOD Kft. uhradila dodávateľské faktúry za tovar od žalobcu v hotovosti, finančné prostriedky do 5 tis. € odovzdal M. T.. Uviedol, že nejednal s X. Z.. Preverením medzinárodných nákladných listov k vystaveným faktúram žalobcom pre spoločnosť BULLIWOOD Kft. bolo zistené, že prepravu tovaru pre BULLIWOOD Kft. mal zabezpečovať G. W.. Zo zápisnice o výsluchu R. W. vyplýva, že vykonával prepravu tovaru od žalobcu pre spoločnosť BULLIWOOD Kft., objednávky mu zadával za spoločnosť BULLIWOOD Kft. L. K., mal k dispozícii dodací list a CMR, spoločnosti BULLIWOOD Kft. odovzdal tovar, CMR a faktúru za dodanie tovaru i faktúru za prepravu. Tovar prevzal konateľ spoločnosti BULLIWOOD Kft., ktorý podpísal CMR a opatril ho pečiatkou. Majiteľ spoločnosti BULLIWOOD Kft. zaplatil faktúry za prepravu, aj finančné prostriedky za dodanie tovaru. Správca dane preveroval vykonanie prepravy tovaru G. W., pričom z odpovede maďarskej daňovej správy zistil, že spoločnosti BULLIWOOD Kft. bolo zrušené daňové IČO k 12.09.2015 a nemôže podnikať. Nepodarilo sa skontaktovať s konateľom spoločnosti (T. R.), spoločnosť deklarovala v 1. štvrťroku 2014 intrakomunitárne dodanie tovaru v sume cca 60 mil. HUF, nepredložila však súhrnný výkaz, a preto nebolo možné zistiť, ktorým partnerom patria deklarované intrakomunitárne nadobudnutia tovaru. Správca dane konštatoval, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal počas daňovej kontroly, že dodal tovar do členského štátu - Maďarska oslobodený od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH na základe vystavených faktúr za dodanie tovaru - reziva pre spoločnosť BULLIWOOD Kft., pretože maďarský daňový subjekt je nekontaktný, maďarská daňová správa nepotvrdila nadobudnutie tovaru spoločnosťou BULLIWOOD Kft., táto spoločnosť nepredložila žiadne doklady, že jej bol tovar od žalobcu dodaný, maďarská daňová správa nepotvrdila nadobudnutie prepravných služieb spoločnosťou BULLIWOOD Kft. od G. W.. Žalobca síce predložil faktúry pre odberateľa BULLIWOOD Kft., dodacie listy, medzinárodné nákladné listy k vystaveným faktúram, na základe ktorých deklaruje dodanie fakturovaného tovaru, správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ale jeho existencia ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný spoločnosti uvedenej na faktúrach BULLIWOOD Kft. a že žalobca spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH. Správca dane vzhľadom na uvedené skutočnosti klasifikoval dodanie tovaru žalobcom pre BULLIWOOD Kft. v marci 2014 v celkovej sume 14 335,80 € ako dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH. 5. Správca dane uviedol, že preveroval dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu EÚ - Maďarska pre odberateľa SODÓ-MARKET Kft. a splnenie podmienok platiteľom (žalobcom) na uplatnenie oslobodenia od DPH v zmysle § 43 ods. 1, 5 Zákona o DPH. Za účelom preverenia dodania tovaru žalobcom pre odberateľa SODÓ-MARKET Kft. zaslal správca dane žiadosť o MVI, pričom zistil, že spoločnosť bola deregistrovaná z registra spoločností 12.07.2016 a maďarský správca dane nevie preveriť spoločnosť, táto bola počas predchádzajúcich kontrol nezastihnuteľná, nemala žiadne miesto činnosti. Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a aktíva, nikdy nepredložila žiadne daňové priznanie na DPH, ani súhrnný výkaz, nemala žiadneho oprávneného zástupcu. Maďarský správca dane nepotvrdil nadobudnutie tovaru spoločnosťou SODÓ-MARKET Kft. od žalobcu a nekontaktná nikdy nepredložila správcovi dane žiadne doklady, ktoré by preukazovali nadobudnutie tovaru. Správca dane následne požiadal prostredníctvom MVI o vypočutie svedka - konateľa spoločnosti SODÓ-MARKET Kft. U. S. I., pričom z odpovede zistil, že označený U. S. I. manažér spoločnosti nemá trvalé bydlisko od 27.10.2014, je bezdomovec. Správca dane uviedol, že jeho zistenia nepreukázali, že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte uvedenú na odberateľských faktúrach - spoločnosti SODÓ-MARKET Kft. Vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru maďarským daňovým subjektom od žalobcu z vyššie uvedených dôvodov. Spoločnosť SODÓ-MARKET Kft. nepreukázala a nepotvrdila žiadnymi listinnými dôkazmi, že jej bol tovar od žalobcu dodaný a nebolo preukázané, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosť SODÓ-MARKET Kft. Žalobca predložil vystavené faktúry pre odberateľa SODÓ-MARKET Kft., dodacie listy, medzinárodné nákladné listy k vystaveným faktúram, na základe ktorých deklaruje riadne dodanie fakturovaného tovaru. Správca dane nespochybňuje existenciu tovaru, ale existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol dodaný spoločnosti SODÓ-MARKET Kft. a žalobca spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle Zákona o DPH. Žalobca nepreukázal, že tovar na základe vystavených faktúr dodal maďarskej spoločnosti SODÓ-MARKET Kft., žalobca nepreukázal, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na túto spoločnosť, a teda žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že tovar bol dodaný konkrétnemu odberateľovi deklarovanému na vystavených faktúrach. Samotné predloženie dokladov žalobcom k preukázaniu nárokov v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH neznamená automaticky splnenie podmienok zakotvených v § 43 ods. 1 a 5 cit. zákona pre uplatnenie práva na oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do členského štátu EÚ. Samotná existencia faktúr vyhotovených žalobcom pre spoločnosť SODÓ-MARKET Kft. a ich riadne zaúčtovanie neznamená splnenie podmienok oslobodenia od DPH zakotvených v § 43 ods. 1 a 5 cit. zákona, splnenie týchto podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, t.j. v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo spoločnosti SODÓ-MARKET Kft. Správca dane poukázal na to, že za obchod je zodpovedný žalobca, ktorý vystavil faktúru. Žalobca je povinný realizovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby mal dostatočné podklady pre preukázanie existencie vzniku nárokov v zmysle Zákona o DPH. Doklady predložené žalobcom ku kontrole, aj keď formálne spĺňajú zákonné náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že daňový subjekt splnil podmienky oslobodenia od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH. Žalobca musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodov pre osoby uvedené na predložených faktúrach, pokiaľ si uplatňuje oslobodenie od DPH pri dodávkach tovaru do iných členských štátov. Odberateľská spoločnosť SODÓ-MARKET Kft. nepreukázala a nepotvrdila žiadnymi listinnými dôkazmi, že jej bol tovar od žalobcu dodaný a nebolo preukázané, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na túto spoločnosť. Na základe uvedených zistení správca dane prijal záver, že daňovou kontrolou nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru oslobodeného od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH žalobcom maďarskej spoločnosti SODÓ-MARKET Kft. Žalobca preto nesplnil podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do členského štátu EÚ v zmysle cit. ust. § 43 Zákona o DPH pri faktúrach vystavených žalobcom pre túto spoločnosť, na základe ktorých deklaruje dodanie tovaru oslobodeného od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH. Žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 cit. zákona. Správca dane následne klasifikoval dodanie tovaru pre spoločnosť SODÓ-MARKET Kft. v marci 2014 v celkovej sume 23.630,57 € ako dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH, pri ktorom vzniká daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 cit. zákona. 6. Správca dane ďalej uviedol, že preveroval dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu EÚ - Maďarska pre odberateľa SODÓ-WELLNA Kft. a splnenie podmienok platiteľom (žalobcom) na uplatnenie oslobodenia od DPH v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH. Za účelom preverenia dodania tovaru do Maďarska pre odberateľa SODÓ-WELLNA Kft. zaslal správca dane žiadosť o MVI, pričom z odpovede na uvedenú žiadosť zistil, že IČ pre DPH tejto spoločnosti bolo zrušené 26.02.2016, daňovník nie je oprávnený vykonávať ekonomickú činnosť a je nezastihnuteľný. Spoločnosť SODÓ-WELLNA Kft. nepredložila maďarskému správcovi dane daňové priznania na DPH, ani súhrnný výkaz, v ktorých by priznala nadobudnutie tovaru od žalobcu, nepredložila žiadne doklady preukazujúce nadobudnutie tovaru od žalobcu, je nekontaktná. Žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že tovar bol dodaný odberateľovi deklarovanému na vystavenej faktúre pre maďarskú spoločnosť SODÓ-WELLNA Kft. Z predloženého CMR k vystavenej faktúre žalobcom pre túto spoločnosť je podľa správcu dane zrejmé, že tovar nebol dodaný osobe uvedenej na faktúre ako odberateľ, t.j. spoločnosti SODÓ-WELLNA Kft., odberateľom je podľa správcu dane iná spoločnosť, pretože v časti 24 CMR „Tovar prevzal" je pečiatka spoločnosti MASA-FA Kft. Z predloženej faktúry je zrejmé, že nie je jednoznačne preukázané, že spoločnosť SODÓ-WELLNA Kft. je odberateľom tovaru tak, ako to žalobca deklaruje vystavenou faktúrou. Žalobca predložil vystavenú faktúru pre odberateľa SODÓ-WELLNA Kft., dodací list, CMR k vystavenej faktúre, na základe ktorej deklaruje riadne dodanie tovaru. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ale existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol dodaný spoločnosti SODÓ-WELLNA Kft. a že žalobca spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle Zákona o DPH. Žalobca podľa správcu dane nepreukázal, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosť SODÓ-WELLNA Kft. Samotné predloženie dokladov žalobcom neznamená automaticky splnenie podmienok zakotvených v § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH pre uplatnenie práva na oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do členského štátu EÚ. Samotná existencia vystavenej faktúry žalobcom pre spoločnosť SODÓ-WELLNA Kft. za dodanie tovaru neznamená splnenie týchto podmienok, pretože splnenie podmienok podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH nespočíva len v ich formálnej deklarácii, t.j. predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu. Žalobca je povinný preverovať si obchodných partnerov, aby mal dostatočné podklady pre preukázanie nároku podľa Zákona o DPH. Odberateľská spoločnosť SODÓ-WELLNA Kft. nepreukázala žiadnymi dokladmi, že jej bol tovar od žalobcu dodaný. Správca dane uzavrel, že nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu maďarskej spoločnosti SODÓ-WELLNA Kft., a preto žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do členského štátu EÚ v zmysle § 43 Zákona o DPH pri faktúre vystavenej žalobcom pre spoločnosť SODÓ-WELLNA Kft., na základe ktorej deklaruje dodanie tovaru oslobodeného od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH. Správca dane klasifikoval dodanie tovaru žalobcom pre spoločnosť SODÓ-WELLNA Kft. v marci 2014 v celkovej sume 6 358,86 € ako dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH. 7. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na obsah vyjadrenia žalobcu k Protokolu z daňovej kontroly a uviedol k nemu svoje stanovisko, podľa ktorého žalobca musí preukázať, že podmienky pre uplatnenie oslobodenia od DPH v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH boli splnené. Správca dane preveroval deklarované dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu (Maďarska) spoločnostiam BULLIWOOD Kft., SEBI-HASZON Kft., SODÓ-WELLNA Kft. a SODÓ-MARKET Kft., zopakoval výsledky preverenia - skutočnosti získané z MVI vo vzťahu k jednotlivým spoločnostiam, zotrval na závere, že žalobca nepreukázal počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania splnenie podmienok oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH na základe vystavených faktúr za dodanie tovaru pre spoločnosti BULLIWOOD Kft., SEBI-HASZON Kft., SODÓ-WELLNA Kft. a SODÓ-MARKET Kft. v marci 2014. Pokiaľ žalobca predložil k daňovej kontrole odberateľské faktúry, dodacie listy, CMR doklady vystavené pre spoločnosti BULLIWOOD Kft., SEBI-HASZON Kft., SODÓ-WELLNA Kft. a SODÓ-MARKET Kft., na základe ktorých si uplatnil právo na dodanie tovaru s oslobodením od dane do členského štátu EÚ v zmysle § 43 Zákona o DPH, podľa správcu dane nepostačuje vychádzať len z formálnej stránky obchodného prípadu, z predložených vystavených faktúr, lebo samotná faktúra je len formálnou podmienkou uplatnenia oslobodenia od dane. Pokiaľ daňové doklady (faktúry, CMR, doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nie je možné žalobcovi na základe týchto dokladov bez ďalšieho dokazovania priznať právo na oslobodenie od dane. Nepostačuje, že žalobca disponuje faktúrami, CMR a dodacími listami pre konkrétnych odberateľov, pretože dokazovaním správcu dane bolo zistené, že žalobca nepreukázal, že tovar dodal maďarským odberateľom uvedeným na faktúrach a nepreukázal spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť splnenie podmienok podľa § 43 Zákona o DPH, pričom žalobca má dôkaznú povinnosť. Žalobca nepredložil podľa správcu dane žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenie, že dodal tovar do iného členského štátu tým osobám identifikovaným pre daň v tomto členskom štáte, ktoré uvádza na predložených faktúrach. Správca dane považoval žalobcom predložené dôkazy za také, ktoré sú bez dôkaznej hodnoty. Podľa správcu dane žalobcom predložené doklady - zmluva s maďarským odberateľom, dodacie listy, doklady o úhrade faktúr odberateľmi nie sú dostatočnými dôkazmi na splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Správca dane sa neopieral len o stanovisko maďarského správcu dane, ale preveroval splnenie podmienok žalobcom (napr. vypočul svedkov P. K., prepravcu R. W.) a vykonal rozsiahle dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku. Správca dane zaslal žiadosť o MVI maďarskej diaľničnej spoločnosti za účelom preverenia prepravy tovaru dodávaného žalobcom spoločnosti BULLIWOOD Kft. a SEBI- HASZON Kft., maďarskou diaľničnou spoločnosťou nie je podľa správcu dane potvrdené, že motorové vozidlá uvedené na CMR skutočne vykonali v uvedené dni cestu do Maďarska a pohybovali sa v smere deklarovanom na CMR. Ani potvrdenie uvedených skutočností by podľa správcu dane ešte neznamenalo samo o sebe, že tovar bol podľa faktúr vystavených žalobcom pre spoločnosti BULLIWOOD Kft., SEBI- HASZON Kft., SODÓ-WELLNA Kft. a SODÓ-MARKET Kft. skutočne dodaný práve týmto spoločnostiam. Žalobca podľa správcu dane neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných údajov v daňovom priznaní a vo vystavených faktúrach o oslobodení dodania tovaru do iného členského štátu odberateľom uvedeným na vystavených faktúrach. Poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci Teleos. Žalobca podľa správcu dane nepreukázal počas daňovej kontroly, že prijal všetky opatrenia, aby sa uistil, že dodal tovar do členských štátov EÚ oslobodený od dane skutočne osobám uvedeným na odberateľských faktúrach. Ďalej poukázal na rozsudok NS SR 5Sžf/97/2009. K žalobcom označeným rozsudkom SD EÚ správca dane uviedol, že nie sú aplikovateľné na tento prípad. Správca dane ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, že odoslal alebo prepravil tovar na miesto určenia uvedené na faktúrach, a teda nepreukázal, že na nadobúdateľa prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Z rozsudku SD EÚ C 409/04 vyplýva, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva, a teda k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď zároveň dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tejto prepravy tovar fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V § 43 ods. 5 Zákona o DPH sa uvádza zoznam dokladov, ktorými platiteľ preukazuje dodanie do iného členského štátu. Daňový subjekt preukazuje, že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi uvedenému na faktúre, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalobca podľa správcu dane nepreukázal, že tovar dodal odberateľom uvedeným na faktúrach a že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na tieto spoločnosti. Na preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu a k splneniu podmienok oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH je podľa správcu dane potrebné, aby sám odberateľ prostredníctvom účtovnej a daňovej evidencie, prípadne ďalších dôkazov preukázal, že nadobudol tovar z členského štátu EÚ, avšak spoločnosti BULLIWOOD Kft., SEBI-HASZON Kft., SODÓ-WELLNA Kft. a SODÓ-MARKET Kft. žiadne doklady k preverovaniu nepredložili, t.j. nadobudnutie tovaru týmito spoločnosťami nebolo preukázané. Správca dane uviedol, že žalobcovi nepriznal nárok v zmysle § 43 Zákona o DPH len na základe informácií získaných z MVI, ale vykonal aj ďalšie dokazovanie, pričom nebolo preukázané splnenie podmienok v zmysle § 43 Zákona o DPH žalobcom. G. W. síce potvrdil vykonanie prepravy tovaru spoločnostiam BULLIWOOD Kft. a SEBI-HASZON Kft. od žalobcu, ale maďarská daňová správa nepotvrdila prijatie prepravných služieb od G. W. a jeho výpoveď je v rozpore s výpoveďou G. U. (zástupcu spoločnosti SEBI-HASZON Kft.). Správca dane uviedol, že na medzinárodných nákladných listoch predložených R. W. k daňovej kontrole neboli uvedené údaje: dátum prevzatia tovaru, podpis príjemcu tovaru a tieto neobsahovali meno a priezvisko vodiča uvedené paličkovým písmom, čím platiteľ porušil § 43 Zákona o DPH. Vo vzťahu k výpovedi B. Z., mandatára spoločnosti BULLIWOOD Kft., správca dane uviedol, že nebola predložená mandátna zmluva a nie je zrejmé, v akom vzťahu bol B. Z. k spoločnosti BULLIWOOD Kft. a jeho vyjadrenia napokon nepotvrdzujú ani splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH žalobcom. Správca dane vyjadrenie B. Z. vyhodnotil ako formálne, ničím nepodložené tvrdenia a jeho výpoveď nie je dôkazom o nadobudnutí tovaru spoločnosťou BULLIWOOD Kft. od žalobcu. 8. K požiadavke žalobcu, aby správca dane vykonal dokazovanie o daňových subjektoch, v priestoroch ktorých bol zložený dodaný tovar, či im bol následne fakturovaný tovar spoločnosťami BULLIWOOD Kft., SEBI-HASZON Kft., SODÓ-WELLNA Kft. a SODÓ-MARKET Kft., správca dane uviedol, že zabezpečil dostatok dôkazov na zistenie skutkového stavu veci a bez súčinnosti maďarských spoločností, ktoré sú nekontaktné, nie je možné potvrdiť, že išlo o ten istý tovar, ktorý mal žalobca dodať maďarským spoločnostiam a navrhované dôkazy nie sú preto relevantné. Správca dane k žalobcom predloženým faktúram, ktoré boli vystavené spoločnosťou SODÓ-MARKET Kft. pre maďarských odberateľov uviedol, že nie je zrejmé, či ide o ten istý tovar, ktorý SODÓ-MARKET Kft. nadobudol od žalobcu. Bez súčinnosti tejto spoločnosti to nie je možné potvrdiť. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na úkony správcu dane vykonané vo vyrubovacom konaní a na dôkazy predložené žalobcom, ku ktorým uviedol, že tieto nepreukazujú, že tovar bol dodaný maďarským spoločnostiam. K návrhu žalobcu na preverenie evidencie prevádzky motorových vozidiel prepravujúcich tovar od žalobcu pre maďarských odberateľov u prepravcu M. Y. a R. W. správca dane uviedol, že spísali zápisnicu o miestnom zisťovaní s Q. W., splnomocnenou zástupkyňou R. W., ktorá správcovi dane predložila príkazné zmluvy uzatvorené medzi G. W. a spoločnosťami BULLIWOOD Kft. a SEBI-HASZON Kft., podľa ktorých príkazcovia (maďarské spoločnosti) poverili G. W. prepraviť motorovým vozidlom ŠPZ I a I rezivo z W. do Maďarska na adresy podľa CMR listov. Správca dane zistil, že faktúry vystavené G. W. za prepravné služby pre maďarské spoločnosti BULLIWOOD Kft. a SEBI-HASZON Kft. v r. 2014 boli (okrem 4 faktúr) uhradené v hotovosti na základe príjmových pokladničných dokladov. Správca dane poukázal na to, že CMR doložené k faktúram vystaveným pre spoločnosť BULLIWOOD Kft. neobsahujú podpis príjemcu tovaru, dátum prevzatia tovaru a priezvisko vodiča vozidla, na jednej CMR k vystavenej faktúre pre spoločnosť BULLIWOOD Kft. je pečiatka príjemcu SEBI-HASZON Kft. Pokiaľ žalobca navrhol vo vyrubovacom konaní vypočuť svedkov T.. L., M. Y., I. W., B. T., správca dane uviedol, že neakceptuje podaný návrh, pretože žalobca mal možnosť vyjadriť sa k obsahu Zápisnice z 05.03.2018, v ktorej bol štatutárny zástupca žalobcu oboznámený s odpoveďami na dožiadania a na žiadosti o MVI a mohol navrhnúť vypočutie týchto svedkov počas daňovej kontroly, avšak túto možnosť nevyužil. Daňová kontrola bola ukončená 09.03.2018 doručením Protokolu, ku ktorému sa žalobca mohol vyjadriť písomne a mohol tiež navrhnúť dokazovanie, čo však neurobil. Žalobca mal možnosť navrhnúť vypočutie uvedených svedkov vo vyrubovacom konaní, ani túto možnosť nevyužil. Žalobca mal podľa správcu dane dostatočný priestor predložiť návrhy na vykonanie dokazovania (vypočutie svedkov), túto možnosť nevyužil a urobil tak až 23.08.2018. Keďže lehota (ktorá bola predĺžená) na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní končí 03.10.2018, nie je podľa správcu dane technicky a časovo možné zo strany správcu dane zabezpečiť vypočutie uvedených svedkov. K návrhu na vypočutie svedkyne T.. L. navyše uviedol, že vypočutie tejto svedkyne by bolo irelevantné k preukázaniu dodania tovaru žalobcom pre maďarské spoločnosti. Obdobne irelevantné by boli i výpovede I. W. a B. T., zamestnancov žalobcu vykonávajúcich nakládku tovaru. K návrhu na vypočutie svedkov správca dane tiež uviedol, že aj keby boli vykonané výsluchy, tieto by nemali vplyv na prijaté závery správcu dane, jednalo by sa ďalej o vypočutie svedkov, ktorí sa priamo nezúčastnili na obchodných transakciách žalobcu a ich výpovede by boli irelevantné k preukázaniu dodania tovaru žalobcu maďarským spoločnostiam. Ďalej uviedol, že je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania z nej vyvodí. Pokiaľ splnomocnený zástupca žalobcu vo vyjadrení k Zápisnici o ústnom pojednávaní z 27.08.2018 žiadal, aby bol vypočutý prepravca T. X., aby boli opätovne vypočutí svedkovia P. K., R. W., G. U., B. Z., T. R., ako aj konatelia spoločností, ktoré následne odoberali tovar dodaný žalobcom maďarským spoločnostiam, správca dane nevykonanie dôkazov odôvodnil zhodne, ako je vyššie uvedené pri návrhoch na výpoveď svedkov T.. L., W. a T., ako aj tým, že nie je technicky ani časovo možné zabezpečiť výpoveď svedkov, keďže predĺžená lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní končí 03.10.2018. K návrhu na vypočutie svedka P. K. a R. W. navyše uviedol, že títo už boli vypočutí v priebehu daňového konania a žalobca nevyužil právo zúčastniť sa ich výsluchu a klásť im otázky, hoci bol o ich výsluchoch upovedomený. Svedkovia G. U. a B. Z. už rovnako poskytli svoje vyjadrenia maďarskému správcovi dane a tieto sú uvedené v Protokole z daňovej kontroly, svedok T. R. je nekontaktný, svedok G. U. nie je v žiadnom vzťahu k preverovaným odberateľským spoločnostiam. Žalobca mal možnosť navrhnúť vypočuť svedka M. X. skôr, túto možnosť však nevyužil. Správca dane napokon poukázal na to, že dôkazné bremeno v daňovom konaní v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku znáša žalobca, bolo preto jeho povinnosťou preukázať dodanie tovaru oslobodeného od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH pre osoby uvedené na vystavených odberateľských faktúrach do iného členského štátu EÚ - maďarským spoločnostiam BULLIWOOD Kft., SEBI-HASZON Kft., SODÓ-WELLNA Kft. a NAGY FENYÖFA Kft. Žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti splnenie zákonnej podmienky v § 43 Zákona o DPH, že tovar na základe vystavených faktúr dodal práve maďarským spoločnostiam tak, ako to deklaroval predloženými faktúrami a ani dokazovaním správcu dane nebolo preukázané, že predložené vystavené faktúry pre maďarských odberateľov odrážajú reálne plnenie. Na uvedenom nemôže podľa správcu dane nič zmeniť ani vyjadrenie žalobcu, že disponuje faktúrami, dodacími listami pre konkrétnych odberateľov a medzinárodnými nákladnými listami - CMR. Z uvedených dôvodov správca dane nepriznal žalobcovi na základe týchto faktúr právo na oslobodenie od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH. Rozhodnutie žalovaného 9. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100160777/2019 zo 14.01.2019 (ďalej „rozhodnutie žalovaného") tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na dôvody odvolania, na vykonanú daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie a zopakoval jednotlivé zistenia správcu dane, tak ako boli podrobne popísané v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane, ako aj v bodoch 2- 8 tohto rozsudku. Žalovaný uviedol, že zistenia, ku ktorým dospel správca dane na základe vykonaného šetrenia a ktoré sú podrobne popísané v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj dôkazy predkladané žalobcom vierohodne a bezvýhradne nepotvrdzujú, že k dodaniu tovaru do iného členského štátu - Maďarska spoločnostiam BULLIWOOD Kft., SEBI-HASZON Kft., SODÓ-MARKET Kft. a SODÓ-WELLNA Kft. na základe predložených faktúr došlo, pričom podrobne zopakoval zistenia správcu dane, ktoré boli podrobne uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k jednotlivým maďarským odberateľom, t.j. zistenia vyplývajúce z odpovedí na žiadosti správcu dane o MVI vo vzťahu k uvedeným subjektom, a konštatoval, že rovnako ako správca dane nespochybňuje existenciu tovaru, má však za to, že existencia tovaru nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný práve spoločnostiam uvedeným na vystavených faktúrach a že žalobca spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH. Žalovaný sa plne stotožnil s vyhodnotením získaných informácií, ku ktorým dospel správca dane na základe žalobcom predložených dokladov, ako aj na základe odpovedí na žiadosti o MVI tak, že v prejednávanom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre uskutočnenie intrakomunitárneho obchodu, keďže v príslušnom daňovom konaní zo strany žalobcu nebolo preukázané, že tovar bol dodaný maďarským spoločnostiam BULLIWOOD Kft., SEBI-HASZON Kft., SODÓ-MARKET Kft. a SODÓ-WELLNA Kft., ktoré boli uvedené na vystavených faktúrach ako odberatelia tovaru. Nakoľko sa uvedené nepodarilo preukázať ani šetrením správcu dane, naopak, preukázalo sa, že nedošlo k prechodu vlastníckeho práva k tovaru na maďarských nadobúdateľov, správca dane podľa žalovaného správne neposúdil žalobcom deklarované dodávky tovaru ako oslobodené v zmysle § 43 Zákona o DPH, ale ako dodanie tovaru v zmysle § 8 ods. 1 Zákona o DPH, pri ktorom vzniká daňová povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH. Žalovaný uviedol, že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúry za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, na základe ktorých si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, žalovaný konštatoval, že medzi žalobcom a jeho odberateľmi BULLIWOOD Kft., SEBI-HASZON Kft., SODÓ-MARKET Kft. a SODÓ-WELLNA Kft. v inom členskom štáte - Maďarsko nedošlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu a že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Žalovaný odcitoval ust. § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH a § 8 ods. 1 písm. a/ a § 19 ods. 1 a § 22 ods. 1 cit. zákona a uviedol, že žalobca ako platiteľ musí preukázať, že podmienky pre uplatnenie oslobodenia od DPH zakotvené v § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH boli splnené. Ak si žalobca uvedené povinnosti nesplní, nie je možné mu priznať oslobodenie od dane. Žalovaný konštatoval, že z cit. ustanovení Zákona o DPH je zrejmé, že pre splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom a účtovné zaevidovanie týchto dokladov, ale doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Z vykonaného šetrenia správcu dane vyplýva, že neboli preukázané podmienky pre splnenie oslobodenia od dane. Aby išlo o intrakomunitárny obchod, ktorý je podľa § 43 Zákona o DPH oslobodený od dane, musia byť splnené dve základné zákonné podmienky, jednak, že tovar bol prepravený do iného členského štátu a jednak, že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Žalovaný sa stotožnil s konštatovaním správcu dane, že žalobca je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov, že správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym a že doklady predložené ku kontrole, aj keď formálne spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že daňový subjekt splnil podmienku nároku oslobodenia od dane. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu pre osobu uvedenú v predkladaných faktúrach, pokiaľ si oslobodenie od dane pri dodávkach tovaru do iných členských štátov uplatňuje. Žalovaný zdôraznil, že dôkazné bremeno pri preukazovaní práva oslobodenia od dane z dôvodu dodania tovaru do iného členského štátu, a teda uskutočnenia obchodu je na dodávateľovi. Keďže žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonom stanovené podmienky z jeho strany ako platiteľa boli splnené, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH bol v súlade so zákonom. Samotné faktúry, ktorými žalobca deklaroval dodanie tovaru jednotlivým odberateľom do iného členského štátu, prípadne úhrada týchto faktúr, nie sú dôkazmi, ktoré by jednoznačne preukazovali, že k dodaniu tovaru došlo, najmä za podmienok sporných zistení týkajúcich sa intrakomunitárnej transakcie u slovenského platiteľa a deklarovaných odberateľov v Maďarsku. 10. Žalovaný sa ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu nasledovne: k bodom I. a II. odvolania sa žalovaný nevyjadril, nakoľko žalobca neuviedol žiadne konkrétne námietky a porušenia právnych predpisov zo strany správcu dane. K bodu III. odvolania, v ktorom žalobca poukázal na porušenie jeho práv tým, že správca dane nevyhovel jeho žiadosti o nahliadnutie do časti spisu a vyhotovenie si kópie zo spisu, žalovaný uviedol, že preskúmaním administratívneho spisu zistil, že správca dane žalobcovi, resp. jeho zástupcovi umožnil v súlade s § 23 ods. 1 Daňového poriadku nazrieť do spisu týkajúceho sa daňovej kontroly za príslušné zdaňovacie obdobia a bolo mu tiež umožnené vyhotoviť si kópie písomností na vlastnom elektronickom médiu. K požiadavke žalobcu o poskytnutie CD nosiča správca dane správne v zápisnici o vykonaní úkonu uviedol, že z tabuliek môže vyhotoviť listinnú podobu elektronického dokumentu a žalobcovi túto listinnú podobu poskytnúť, o čo však žalobca ani jeho zástupca správcu dane nepožiadali. Poukázal na ust. § 23 ods. 2 Daňového poriadku a na postup správcu dane, ktorý je povinný vydať rovnopis, alebo vyhotoviť fotokópiu alebo listinnú podobu elektronického dokumentu. Správca dane postupoval v súlade s § 23 ods. 2, pričom žalobca ani jeho zástupca nepožiadali správcu dane o vyhotovenie listinnej podoby elektronických dokumentov. Pokiaľ správca dane neposkytol žalobcovi ním požadované kópie CD nosičov postupoval v súlade so zákonom a nedošlo k porušeniu jeho práva v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. K námietkam uvedeným v bode IV. odvolania, ktorými žalobca poukazoval na celkovú nezrozumiteľnosť a zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, na počet doručených rozhodnutí v jeden deň a na nerozlišovanie medzi dvomi od seba nezávislými podmienkami oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH, žalovaný uviedol, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly nevykonal len formálnu kontrolu žalobcom predložených dokladov, ale keďže nadobudol pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti týchto dokladov (faktúry, dodacie listy, CMR doklady), zameral sa na preverenie reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaný nezistil, že by bolo napadnuté rozhodnutie zmätočné, resp. nezrozumiteľné a spĺňa zákonom stanovené podmienky (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku). Správca dane v odôvodnení rozhodnutia podrobne opísal jednotlivé úkony vykonané v priebehu výkonu daňovej kontroly, ako aj v priebehu vyrubovacieho konania a v odôvodnení rozhodnutia uviedol konkrétne dôvody nesplnenia podmienok oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu zakotvené v § 43 Zákona o DPH maďarským spoločnostiam BULLIWOOD Kft., SEBI-HASZON Kft., SODÓ-MARKET Kft. a SODÓ-WELLNA Kft. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/23/2016, tento podľa žalovaného nemožno aplikovať na prejednávanú vec. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky vykonané úkony, a teda aj zápisnice o ústnom pojednávaní vo veci vypočutia svedkov, zhrnul a vyhodnotil výpovede jednotlivých svedkov. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane neuznal splnenie podmienok oslobodenia od DPH len na základe odpovedí na žiadosť o MVI a nebral zreteľ na výpovede svedkov G. W., X. Z. a L. K., správca dane sa vysporiadal s týmito výpoveďami opakovane, čo však nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia. Žalovaný považoval za neopodstatnenú námietku týkajúcu sa namietaného šikanózneho konania správcu dane z dôvodu vydania 10 rozhodnutí v jeden deň s cieľom odradiť žalobcu na podanie kvalifikovaného odvolania, správca dane postupoval v súlade so zákonom, žalobca bol so zistenými skutočnosťami oboznámený už počas výkonu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania a z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca v zákonom stanovenej lehote podal odvolania. K námietke, že správca dane nerozlišuje medzi dvomi od seba nezávislými podmienkami na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH, žalovaný uviedol, že z ustanovení Zákona o DPH je zrejmé, že pre splnenie zákonných podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom a účtovné zaevidovanie týchto dokladov, ale doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Vykonaným šetrením správcu dane bolo zistené, podrobne uvedené a v napadnutom rozhodnutí vyhodnotené, že v prejednávanom prípade neboli preukázané podmienky pre splnenie oslobodenia od dane. Ak ide o odoslanie tovaru pri oslobodení od dane, je nevyhnutné preskúmať naplnenie dvoch podmienok a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň preskúmať fyzický pohyb tovaru, pričom je na dodávateľovi - žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bude vnútri Spoločenstva zdanená, čo vyplýva aj z rozhodnutia SD EÚ C-409/04, na ktoré správca dane správne poukázal. Správca dane podľa žalovaného dospel k správnemu záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH, keď žalobca nepreukázal a ani preverovaním správcu dane sa nepodarilo preukázať materiálnu podstatu, t.j. že tovar uvedený na faktúrach bol reálne dodaný nadobúdateľom v Maďarsku uvedeným na faktúrach. K námietkam uvedeným v bode V. odvolania týkajúcim sa odôvodnenia nepriznania oslobodenia dodaného tovaru odberateľovi BULLIWOOD Kft., žalovaný uviedol, že zistenia, ku ktorým dospel správca dane, i dôkazy predkladané žalobcom vierohodne a bezvýhradne nepotvrdzujú, že k dodaniu tovaru do iného členského štátu pre spoločnosť BULLIWOOD Kft. na základe predložených faktúr skutočne došlo, nakoľko vykonaným preverovaním maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru maďarskou spoločnosťou BULLIWOOD Kft. a žalovaný v tejto súvislosti poukázal na zistenia vyplývajúce z MVI o nekontaktnosti uvedenej spoločnosti jej konateľa a na to, že maďarský daňový subjekt nepredložil žiadne doklady osvedčujúce nadobudnutie tovaru od žalobcu. Maďarská daňová správa nepotvrdila ani nadobudnutie prepravných služieb maďarským daňovým subjektom BULLIWOOD Kft. od prepravcu R. W., ktorý mal podľa predložených medzinárodných nákladných listov, ako aj na základe svojho vyjadrenia vykonať prepravu tovaru dodávaného žalobcom pre spoločnosť BULLIWOOD Kft. K vyjadreniu X. Z. žalovaný uviedol, že ide o formálne vyjadrenie nepodložené listinnými dôkazmi. K námietke ohľadne nesprávneho pochopenia ustanovení Zákona o DPH správcom dane žalovaný uviedol, že vykonaným a v napadnutom rozhodnutí popísaným a vyhodnoteným šetrením zistil, že žalobcom nebolo preukázané splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, a preto správca dane v súlade so Zákonom o DPH klasifikoval dodanie tohto tovaru žalobcom ako dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH, pri ktorom vznikla daňová povinnosť podľa § 19 cit. zákona žalobcovi. K námietkam uvedeným v bode VI. odvolania týkajúcim sa odôvodnenia nepriznania oslobodenia dodaného tovaru odberateľovi SEBI-HASZON Kft., žalovaný uviedol rovnakú právnu argumentáciu, ako vo vzťahu k spoločnosti BULLIWOOD Kft. s tým rozdielom, že pokiaľ žalobca poukázal na existenciu kúpnej zmluvy na odber reziva uzatvorenej medzi žalobcom a maďarskou spoločnosťou SEBI-HASZON Kft., v ktorej zmluvné strany dohodli, že odberateľ si na vlastné náklady prevezme tovar v prevádzke Kociha a po prebratí potvrdí predávajúcemu príslušnú dokumentáciu, ktorá kúpna zmluva podľa žalobcu mala preukazovať, že k dodaniu tovaru došlo okamihom naloženia tovaru, žalovaný uviedol, že správca dane správne v rozhodnutí poukázal na rozsudok SD EÚ C-409/04. Poukázal na podmienky priznania oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o DPH, pričom žalobca nepreukázal a ani preverovaním správcu dane sa nepodarilo preukázať, že tovar uvedený na faktúrach bol dodaný nadobúdateľom v Maďarsku uvedeným vo faktúrach. Skutočnosť, že žalobca odovzdal tovar na prepravu v sklade v prevádzke žalobcu, nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do členského štátu EÚ v zmysle § 43 Zákona o DPH. Ani na základe šetrenia vykonaného správcom dane nebolo potvrdené, že k dodaniu tovaru od žalobcu pre spoločnosť SEBI-HASZON Kft. na základe predložených faktúr skutočne došlo, nakoľko vykonaným preverovaním maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru spoločnosťou SEBI-HASZON Kft. od žalobcu. Za nepravdivé označil žalovaný tvrdenie žalobcu, že správca dane v rozhodnutí neuviedol, ako sa vysporiadal s tvrdeniami G. W., z rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že správca dane nevierohodné tvrdenia G. W. vyvrátil odpoveďou maďarskej daňovej správy, ktorá nepotvrdila nadobudnutie prepravných služieb spoločnosťou SEBI-HASZON Kft. od G. W., ktorý mal podľa CMR vykonať prepravu tovaru dodaného žalobcom pre maďarského odberateľa SEBI-HASZON Kft. K námietkam uvedeným v bode VII. odvolania týkajúcim sa odôvodnenia nepriznania oslobodenia dodaného tovaru odberateľovi SODÓ-MARKET Kft. žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, aj keď správca dane existenciu tovaru nespochybnil. K námietkam uvedeným v bode VIII. odvolania týkajúcim sa odôvodnenia nepriznania oslobodenia dodaného tovaru odberateľovi SODÓ-WELLNA Kft. uviedol, že táto spoločnosť nepredložila správcovi dane daňové priznania, súhrnný výkaz, je nekontaktná, a preto nebolo možné potvrdiť, že jej bol tovar od žalobcu skutočne dodaný. 11. K námietkam uvedeným v bode IX. odvolania ohľadne nesprávne zisteného skutkového stavu, nespochybnenia uskutočnenia prepravy, nespochybnenia platieb za tovar a nevykonania navrhnutých dôkazov, žalovaný uviedol, že žalobcom uvádzané tvrdenia nie sú relevantným dôkazom o tom, že faktúrami deklarovaný obchod sa aj reálne uskutočnil medzi žalobcom ako dodávateľom a maďarskými spoločnosťami SEBI-HASZON Kft., BULLIWOOD Kft., SODÓ-MARKET Kft. a SODÓ-WELLNA Kft. ako odberateľmi v inom členskom štáte. Naopak, za relevantné považoval odpoveď maďarskej daňovej správy na žiadosti o MVI, z ktorej vyplýva, že maďarské daňové subjekty SEBI-HASZON Kft., BULLIWOOD Kft., SODÓ-MARKET Kft. a SODÓ-WELLNA Kft. nepriznali nadobudnutie tovaru a predaj tovaru v podaných daňových priznaniach na DPH. Maďarský správca dane nepotvrdil nadobudnutia tovaru týmito spoločnosťami od žalobcu, maďarské subjekty nepredložili žiadne doklady a sú nekontaktné. Žalovaný zdôraznil, že žalobca je povinný preukázať splnenie zákonnej podmienky ustanovenej v § 43 Zákona o DPH, že tovar na základe vystavených faktúr dodal práve tej ktorej maďarskej spoločnosti, tak ako to deklaroval predloženými faktúrami, čo však v danom prípade neurobil. V priebehu daňovej kontroly ani v priebehu vyrubovacieho konania žalobca podľa žalovaného nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by vierohodným spôsobom preukázal svoje tvrdenia, že dodal tovar do iného členského štátu tým osobám identifikovaným pre daň v tomto inom členskom štáte, ktoré uvádza na predložených faktúrach. V odpovediach maďarského správcu dane na základe vykonaného šetrenia správcu dane sa uvádza, že vykonaným preverovaním maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru maďarskými spoločnosťami a ani nadobudnutie prepravných služieb maďarskými spoločnosťami od G. W., ktorý mal podľa CMR vykonať prepravu tovaru. Žalovaný poukázal na podmienky, ktoré musia byť splnené pre priznanie oslobodenia od dane. K námietke ohľadne nevykonania navrhovaných dôkazov, najmä výpoveďou svedkov, žalovaný uviedol, že správca dane mal skutkový stav na vydanie rozhodnutia dostatočne zistený, dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. K námietkam uvedeným v bode X., že správca dane odôvodňuje nepriznanie nároku na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o DPH tým, že spoločnosti SEBI-HASZON Kft., BULLIWOOD Kft., SODÓ-MARKET Kft. a SODÓ-WELLNA Kft. si nesplnili svoje povinnosti platiteľov dane, žalovaný uviedol, že pri výkone predmetnej daňovej kontroly správca dane posudzoval splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do členského štátu zakotvený v § 43 Zákona o DPH, pričom zdôraznil, že v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH je to práve žalobca, ktorý je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane. Pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ DPH uplatňuje oslobodenie od dane na ním vystavenej odberateľskej faktúre, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a to práve osobou platiteľa DPH v inom členskom štáte, ktorý je uvedený na odberateľskej faktúre ako odberateľ. Dôkazné bremeno v daňovom konaní znáša žalobca v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca podľa žalovaného síce k preverovaným zdaniteľným obchodom predložil doklady - faktúry, doklady o preprave tovaru, dodacie listy a rôzne prehlásenia, avšak zo žiadneho z týchto dokumentov nie je zrejmé, že tovar bol skutočne dodaný práve odberateľovi v inom členskom štáte uvedenom na faktúre. K bodu XI. odvolania, v ktorom žalobca tvrdil, že prijal všetky rozhodné opatrenia za účelom preverenia maďarských odberateľov, žalovaný uviedol, že preskúmaním administratívneho spisu zistil, že tvrdenie žalobcu ohľadne ním overovaného IČ DPH maďarských odberateľov a výpisy z obchodného registra, je pravdivé, ale sám žalovaný už v podanom vyjadrení k obsahu Protokolu zároveň priznal, že maďarských odberateľov vyhodnotil ako rizikových a prestal s nimi spolupracovať. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal počas daňovej kontroly, že prijal všetky opatrenia, aby sa uistil, že dodal tovar do členského štátu oslobodený od DPH práve osobám uvedeným na odberateľských faktúrach. Žalobca nepreukázal, že kupujúci - maďarské odberateľské spoločnosti prevzali tovar a že mali právo disponovať s tovarom ako vlastníci. Správca dane nie je povinný vymenovať dôkazy, ktorými by mal žalobca osvedčiť svoje tvrdenia, dôkazná povinnosť je na strane žalobcu. Skutočnosť, že maďarskí odberatelia uhradili žalobcovi faktúry, nie je sama o sebe postačujúcim dôkazom o tom, že žalobca splnil podmienky dodania tovaru oslobodeného od DPH podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH a že dodal tovar do členského štátu práve spoločnostiam uvedeným na vystavených faktúrach. Bolo preukázané, že úhrady odberateľských faktúr boli uskutočnené v hotovosti a finančné prostriedky mali byť vyplatené prepravcovi tovaru, čo podľa žalovaného spochybňuje, že za tovar zaplatili práve odberatelia uvedení na odberateľských faktúrach. Žalovaný uzavrel, že správca dane mal dostatočne zistený skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia, žalovaný sa stotožnil s konštatovaním správcu dane, že nie je potrebné vypočuť konateľov obchodných spoločností, ktorých vypočutie žalobca navrhol a poukázal na zásadu objektívnej pravdy ovládajúcej daňové konanie, ktorá nepredstavuje absolútnu povinnosť viesť správcom dane dokazovanie dovtedy, kým sa bezpochybne nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním uvádzaných a správcom dane overovaných skutočností. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pričom správca dane vychádzal pri rozhodovaní z dôkazov získaných v rámci kontroly, vyrubovacieho konania, ako aj z dôkazov predložených žalobcom. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 Zákona o DPH, ako aj v súlade so zásadami stanovenými v § 3 Daňového poriadku, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žaloba 12. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 15.02.2019 domáhal, aby správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného č. 100160777/2019 zo dňa 14.01.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101879542/2018 zo dňa 24.09.2018, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie marec 2014 ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume 14 440,94 € na dani z pridanej hodnoty, keď správca dane nepriznal nadmerný odpočet v sume 4 733,91 € a vyrubil daň v sume 9 707,03 €. Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným je nepostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 13. Žalobca v žalobe (v bode III.) namietal, že hlavným argumentom žalovaného pre nepriznanie nadmerného odpočtu a vyrubenie dane žalobcovi sú skutočnosti na strane maďarských odberateľov (SODÓ-MARKET Kft., BULLIWOOD Kft., SEBI-HASZON Kft. a SODÓ-WELLNA Kft.), konkrétne, že títo odberatelia podľa maďarskej daňovej správy si nesplnili svoje povinnosti platiteľov dane (nepodali daňové priznania, súhrnné výkazy a teda nepriznali nadobudnutie tovaru od daňového subjektu - žalobcu). Žalovaný, ako aj správca dane postavili teda svoje rozhodnutia na skutkovom zistení týkajúcom sa iných subjektov ako žalobcu, pričom tieto skutočnosti žalobca nemohol nijako ovplyvniť. Orgány verejnej správy tak konali v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ"), keďže konanie odberateľov považovali za dôvod nepriznania oslobodenia od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok SD EÚ č. C-80/11 a C-142/11 Mahagében Kft. a na rozsudok C-409/04 Teleos. Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedení maďarskí odberatelia sa dopustili nezákonného konania (nepriznali nadobudnutie tovaru a pod.), a teda v zmysle vyššie uvedenej judikatúry mu malo byť priznané právo na oslobodenie dodaného tovaru od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH. Žalobca tvrdil, že si preveril dostatočne uvedené maďarské spoločnosti a prijal všetky rozumné opatrenia za účelom preverenia maďarských odberateľov, konkrétne skontroloval, či majú platnú registráciu pre DPH (IČ DPH), skontroloval výpisy týchto subjektov v maďarskom obchodnom registri. Žalovaný nespochybnil uvedené tvrdenie žalobcu o kontrolovaní platnosti registrácie pre DPH a zápisov v maďarskom obchodnom registri, avšak poukázal na to, že žalobca vo svojom vyjadrení sám vyhodnotil maďarských odberateľov ako rizikových a prestal s nimi spolupracovať. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal počas daňovej kontroly, že prijal všetky opatrenia, aby sa uistil, že dodal tovar do členského štátu práve osobám uvedeným na faktúrach. Skutkové zistenie žalovaného, podľa ktorého žalobca konal vedome s rizikovými obchodnými partnermi, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, čím je naplnený dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ zák. č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP"). Žalobca tvrdil, že daňový orgán v rozpore so zákonom preniesol svoju vlastnú úlohu kontroly na žalobcu ako na zdaniteľnú osobu, keď jej pod hrozbou zamietnutia nároku na odpočet dane uložil povinnosti týkajúce sa preverenia odberateľov. Pokiaľ správca dane a žalovaný tvrdia, že žalobca neprijal všetky opatrenia, aby sa uistil, že dodal tovar do členského štátu práve osobám uvedeným na faktúrach, pričom nijako nekonkretizoval dôvody takejto zvýšenej obozretnosti, konal podľa žalobcu v rozpore s ustálenou judikatúrou SD EÚ. Požiadavku žalovaného na prijatie rozumných opatrení bez ďalšej konkretizácie považoval žalobca za šikanóznu. Zároveň žalovaný neuviedol vo svojom rozhodnutí, prečo nepovažuje žalobcom vykonané, resp. prijaté opatrenia preverenia svojich obchodných partnerov za dostatočné. Žalobca navyše za účelom preukázania, že prijal všetky potrebné rozumné opatrenia, navrhol predvolať a vypočuť svedkyňu T.. N. L., ktorá je zamestnankyňou žalobcu a v náplni práce má aj preverovanie obchodných partnerov pred uskutočnením obchodu a vyhotovenie odberateľských faktúr. Správca dane však bez relevantného právneho dôvodu odmietol vykonať tento dôkaz a žalovaný túto námietku vo svojom rozhodnutí odignoroval. 14. Žalobca v žalobe (v bode IV.) ďalej namietal, že nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (aj rozhodnutia správcu dane) je zapríčinená nesprávnym právnym posúdením veci, konkrétne nesprávnou právnou interpretáciou ust. § 43 ods. 1 Zákona o DPH. Žalovaný (ani správca dane) nerozlišujú medzi dvoma od seba nezávislými (avšak kumulatívnymi) podmienkami na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH a síce medzi dodaním tovaru a odoslaním tovaru do iného členského štátu, čo má za následok nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný a správca dane vykladajú splnenie podmienok na oslobodenie od dane tak, že daňový subjekt musí preukázať dodanie tovaru v inom členskom štáte. Uvedený výklad je nesprávny, správna interpretácia citovaného ustanovenia podľa žalobcu (a zároveň eurokonformná) je tá, že oslobodené od DPH je dodanie tovaru nadobúdateľovi, ktorý je platiteľom DPH v inom členskom štáte (k takémuto dodaniu môže dôjsť aj v tuzemsku) a zároveň preprava alebo odoslanie tohto tovaru do iného členského štátu. Tieto podmienky žalobca splnil a preukázal počas daňovej kontroly, ako aj v následnom vyrubovacom konaní ich splnenie. Žalobca poukázal na to, že všetci odberatelia žalobcu mali zmluvnú povinnosť zabezpečiť prepravu tovaru (kúpne zmluvy sú súčasťou spisov), teda k dodaniu došlo okamihom prevzatia tovaru prepravcom, ktorého zabezpečil a platil ten - ktorý odberateľ. Napriek tomu, že žalobca jednoznačne preukázal dodanie tovaru dodávateľovi uvedenému na faktúre a jeho prepravu do iného členského štátu, z rozsudku Teleos vyplýva, že pokiaľ mal odberateľ povinnosť prepraviť tovar do iného členského štátu a túto povinnosť si nesplnil, táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu dodávateľa, a to za predpokladu dodržania rozumných opatrení. 15. Žalobca v žalobe (v bode V.) namietal, že žalovaný neuznal intrakomunitárne dodanie tovaru žalobcom odberateľovi BULLIWOOD Kft., pričom odôvodnenie nepriznania oslobodenia od DPH považuje za zmätočné, keď na jednej strane žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na túto spoločnosť, na druhej strane však konštatuje, že dodanie tovaru pre BULLIWOOD Kft. klasifikoval ako dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH. Žalobca mal za to, že uvedené tvrdenia žalovaného i správcu dane sa navzájom vylučujú. Ak žalovaný spochybňuje dodanie tovaru bez ohľadu na to, či sa jedná o dodanie vnútroštátne alebo intrakomunitárne, spochybňuje de facto uskutočnenie zdaniteľného obchodu, a preto je otázne, za čo správca dane vyrubuje daň. Tento logický rozpor žalobca namietal v odvolaní, žalovaný sa s ním nezaoberal a tento rozpor spôsobuje zmätočnosť a arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného. Žalobca tvrdil, že dodanie tovaru jednoznačne preukázal, pričom okrem účtovných dokladov požadovaných v zmysle Zákona o DPH potvrdil dodanie tovaru prepravca G. W.. Prepravu objednal maďarský odberateľ BULLIWOOD Kft. prostredníctvom obchodného zástupcu L. K. a tento za ňu aj platil. L. K. potvrdil, že bol splnomocneným zástupcom spoločnosti BULLIWOOD Kft. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na odberateľa BULLIWOOD Kft. okamihom prevzatia tovaru prepravcom R. W., resp. jeho vodičom. Bolo preukázané, že prepravca, ktorého si zabezpečil odberateľ, tovar fyzicky prevzal, t.j. tovar prevzala osoba splnomocnená maďarským odberateľom. X. Z., ktorý sa mal podľa zistenia správcu dane podieľať na obchodných aktivitách spoločnosti BULLIWOOD Kft., síce uviedol, že prepravu mala zabezpečiť zahraničná spoločnosť, nie je však zrejmé, odkiaľ mal tieto informácie a správca dane odmietol žalobcom navrhnuté opätovné vypočutie tohto svedka. Napriek tomu X. Z. potvrdil, že BULLIWOOD Kft. nakupovala drevo od slovenského dodávateľa a hoci nevedel uviesť názvy dodávateľov, uviedol obec „W.", t.j. mal na mysli obec W.. Žalobca mal za to, že dodanie tovaru a jeho prepravu tento svedok potvrdil. Tvrdil, že prepravu pre spoločnosť BULLIWOOD Kft. vykonal R. W., tento potvrdil vykonanie prepravy pre tohto odberateľa. X. Z. rovnako potvrdil vykonanie prepravy tovaru zo Slovenska z obce W. (W.), pričom túto prepravu mal podľa svedka vykonať G. W.. Prepravu tovaru preukazujú aj záznamy z mýtnych brán. Pokiaľ žalovaný uvedené svedecké výpovede považoval za formálne a nevierohodné, nie je zrejmé, prečo považuje za vierohodnú výpoveď svedka G. U., ktorá bola v neprospech žalobcu. Žalobca poukázal na to, že za dodaný tovar bolo zaplatené, čo nebolo spochybnené, ako aj na to, že v zmysle Kúpnej zmluvy na odber reziva č. 04/2014 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou BULLIWOOD Kft. dňa 10.01.2014, sa zmluvné strany dohodli tak, že odberateľ si na vlastné náklady prevezme tovar v prevádzke W. a po prevzatí potvrdí predávajúcemu príslušnú dokumentáciu. Tento dôkaz potvrdzuje, že k dodaniu tovaru došlo okamihom jeho naloženia. Žalovaný ani správca dane sa s predmetnou kúpnou zmluvou nevysporiadali, a preto sú rozhodnutia zmätočné a svojvoľné. 16. Žalobca v žalobe (v bode VI.) namietal, že žalovaný neuznal intrakomunitárne dodanie tovaru žalobcom odberateľovi SEBI-HASZON Kft. Vo vzťahu k tomuto odberateľovi považuje žalobca rozhodnutie žalovaného za zmätočné, keď na jednej strane žalovaný postavil svoje rozhodnutie na tom, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru odberateľovi SEBI-HASZON Kft., na druhej strane dodanie tovaru pre túto spoločnosť klasifikoval ako dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH. Žalobca tvrdil, že dodanie tovaru jednoznačne preukázal, pričom okrem účtovných dokladov požadovaných v zmysle Zákona o DPH, dodanie tovaru potvrdil prepravca R. W.. Prepravu objednal maďarský odberateľ SEBI- HASZON Kft. (prostredníctvom obchodného zástupcu P. K.), tento za ňu aj zaplatil. L. K. potvrdil, že bol splnomocneným zástupcom spoločnosti SEBI-HASZON Kft. Žalobca poukázal na to, že v zmysle Kúpnej zmluvy na odber reziva č. 3/2014 uzatvorenej medzi žalobcom a SEBI-HASZON Kft. dňa 09.01.2014 sa zmluvné strany dohodli, že odberateľ si na vlastné náklady prevezme tovar v prevádzke žalobcu v Kocihe a po prevzatí tovaru potvrdí predávajúcemu (žalobcovi) príslušnú dokumentáciu. Toto preukazuje, že k dodaniu tovaru prešlo okamihom jeho naloženia. Správca dane ani žalovaný sa s predmetnou kúpnou zmluvou nevysporiadali. Právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na odberateľa SEBI- HASZON Kft. okamihom prevzatia tovaru prepravcom R. W., resp. jeho vodičom. Bolo preukázané, že prepravca, ktorého si zabezpečil odberateľ, tovar fyzicky prevzal, t.j. tovar fyzicky prevzala osoba splnomocnená maďarským odberateľom. Žalobca tvrdil v daňovom konaní, že prepravu pre uvedeného odberateľa vykonal G. W., tento potvrdil vykonanie prepravy pre SEBI-HASZON Kft. Žalovaný nevzal do úvahy výpoveď R. W., nakoľko preverovaním vykonaným maďarskou daňovou správou, nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru maďarským daňovým subjektom. Takáto argumentácia je podľa žalobcu nesprávna. 17. Žalobca v žalobe (v bode VII.) namietal, že žalovaný neuznal intrakomunitárne dodanie tovaru žalobcom odberateľovi SODÓ-MARKET Kft. Žalobca namietal zmätočnosť rozhodnutia, keď správca dane i žalovaný postavili svoje rozhodnutie na tom, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru maďarskej spoločnosti SODÓ-MARKET kft. a na druhej strane klasifikoval dodanie tovaru pre túto spoločnosť ako dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH. Žalobca v konaní navrhol o.i. vypočuť svedka T. X., ktorý vykonával prepravu tovaru pre žalobcu za účelom potvrdenia uskutočnenia prepravy práve pre tohto odberateľa, avšak správca dane tomuto návrhu nevyhovel bez relevantného dôvodu (odvolával sa len na plynutie poriadkových lehôt), čo žalobca považuje za porušenie práva na spravodlivý proces. Žalovaný túto námietku odignoroval. 18. Žalobca v žalobe (v bode VIII.) namietal, že žalovaný neuznal intrakomunitárne dodanie tovaru žalobcom odberateľovi SODÓ-WELLNA Kft. Žalobca poukázal na to, že správca dane nespochybnil prepravu tovaru do iného členského štátu, avšak tvrdil, že tovar bol dodaný subjektom odlišným od SODÓ-WELLNA Kft., t.j. spochybnil odberateľa. Opomenul však, že k prechodu práva nakladať s tovarom prešlo na SODÓ-WELLNA Kft. okamihom jeho naloženia v prevádzke žalobcu. Obidve podmienky oslobodenia od dane boli splnené a to, že maďarský subjekt obratom dodal kúpený tovar ďalšiemu subjektu, je pre posúdenie splnenia podmienok oslobodenia od dane irelevantné. Na faktúrach pre odberateľa SODÓ-WELLNA Kft. je uvedený tento odberateľ a prechod práva nemal byť spochybnený. Žalobca navrhol v konaní vypočuť svedka T. X., ktorý vykonával prepravu pre tohto odberateľa, správca dane však tomuto návrhu nevyhovel bez relevantného dôvodu a odvolal sa len na plynutie poriadkových lehôt, čo je porušením práv žalobcu. Žalovaný na uvedené skutočnosti týkajúce sa odberateľa SODÓ-WELLNA Kft. neprihliadol. 19. Žalobca v žalobe (v bode IX.) ďalej namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a nevykonanie navrhnutých dôkazov. Poukázal na to, že predložil dôkazy o uskutočnení prepravy tovaru pre maďarských odberateľov (správca dane i žalovaný pritom nespochybnil uskutočnenie prepravy), prepravu tovaru pre spoločnosť BULLIWOOD Kft. a SEBI-HASZON Kft. potvrdil prepravca G. W., zástupca spoločnosti BULLIWOOD Kft. a SEBI-HASZON Kft. L. K. a aj X. Z. (za spoločnosť BULLIWOOD Kft.). Správca dane nespochybnil ani platby za tovar a tieto dôkazy spolu s faktúrami, CMR a ostatnými dokladmi, vrátane záznamov z mýtneho systému, vytvárajú ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, ktoré preukazujú splnenie podmienok na oslobodenie dodania tovaru od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH. Žalobca ďalej namietal, že navrhol doplniť dokazovanie opätovným vypočutím X. Z., L. K. a R. U., ako aj N. W. a X. T. (zamestnancov žalobcu), správca dane však navrhované dôkazy nevykonal odvolávajúc sa na poriadkové lehoty, ktoré musí dodržať vo vzťahu k dĺžke vyrubovacieho konania. Žalobca tvrdil, že takéto odôvodnenie nemôže obstáť, pretože zásadným spôsobom porušuje jeho právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca tieto skutočnosti namietal aj v odvolaní, žalovaný sa však s návrhmi na doplnenie dokazovania nevysporiadal vôbec a ďalej uviedol, že dostatočným dôkazom je odpoveď maďarskej daňovej správy o tom, že maďarskí odberatelia nepriznali nadobudnutie tovaru. Žalovaný teda opakovane stavia svoju argumentáciu len na konaní odberateľov, čo je v zmysle vyššie uvedenej judikatúry neprípustné, pokiaľ daňový subjekt prijal rozumné opatrenia za účelom preverenia maďarských odberateľov (čo žalobca aj urobil) a dôkazy v prospech žalobcu ignoruje, či bagatelizuje. 20. Žalobca ďalej v žalobe (v bode X.) namietal porušenie procesných práv. Uviedol, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu nahliadol dňa 10.09.2018 do administratívneho spisu, počas nahliadnutia do spisov právny zástupca žalobcu požiadal správcu dane o poskytnutie príloh - vyhotovenie kópie CD nosiča k odpovedi na žiadosť o MVI od maďarskej diaľničnej spoločnosti, ktoré boli správcovi dane doručené na elektronickom médiu, pričom tieto prílohy boli doručené správcovi dane v takom formáte, že ich nebolo možné v celosti vytlačiť (ani na formáte A3) a žalobca chcel disponovať s poskytnutými informáciami v takej forme, v akej nimi disponuje správca dane. Informácie zaznamenané na elektronickom médiu neboli ku dňu nahliadnutia založené v administratívnom spise v tlačenej podobe. Zároveň žalobca žiadal o vyhotovenie kópie CD nosiča s informáciami poskytnutými Národnou diaľničnou spoločnosťou, ktoré CD je súčasťou spisového materiálu. Informácie zaznamenané na tomto CD nosiči neboli ku dňu nahliadnutia založené v spise v tlačenej podobe. Uvedené elektronické médiá obsahujú informácie o pohybe áut dopravcov, ktorí prepravovali v preverovanom zdaňovacom období tovar od žalobcu pre maďarských odberateľov, a teda sa jedná o zásadné dôkazy vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o DPH, konkrétne podmienky prepravy tovaru do iného členského štátu. Správca dane žiadosti žalobcu nevyhovel, čím de facto daňovému subjektu odňal jeho právo nahliadnuť do časti spisu a vyhotovovať si kópie zo spisu. Týmto konaním bolo podľa žalobcu porušené jeho právo vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Podľa žalobcu neobstojí tvrdenie žalovaného a správcu dane založené na ust. § 23 ods. 2 Daňového poriadku, nakoľko právnu normu je potrebné vykladať nielen podľa jej slovného znenia, ale aj podľa jej účelu a v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná. Neexistuje žiadny rozumný dôvod, aby daňovému subjektu nebolo umožnené vyhotovenie kópie elektronického média, ale len listinného. Takýmto spôsobom podľa žalobcu bolo zasiahnuté do jeho procesných práv. 21. Žalobca v zákonnej dvojmesačnej lehote na podanie správnej žaloby doplnil žalobu, pričom v doplnku poukázal na nezákonné konanie správcu dane a žalovaného spočívajúce v tom, že podaním zo 16.11.2018 doplnil odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane, v ktorom poukázal na logické rozpory v hodnotení dôkazov (výpoveď svedka R. U. vo vzťahu k intrakomunitárnemu dodaniu tovarov pre odberateľov RICSMONT Kft. a SEBI - HASZON Kft., ktorý v daňovom konaní týkajúcom sa zdaňovacích období r. 2014 uviedol, že žalobcu nepozná, avšak v daňovom konaní týkajúcom sa zdaňovacích období r. 2012 uviedol, že bol so žalobcom v telefonickom kontakte, žalobca tovar prepravil do Maďarska a tento bol následne predaný spoločnosti Fenyö-Falo Kft. a zástupca spoločnosti R. U. odovzdal žalobcovi finančné prostriedky prostredníctvom slovenského vodiča v U.). Žalovaný sa s týmito namietanými rozpormi v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Argumentácia správcu dane o neprípustnosti doplnenia odvolaní po uplynutí 30 dňovej lehoty podľa žalobcu neobstojí vzhľadom na § 74 ods. 4 Daňového poriadku. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť postupu správcu dane i žalovaného, keď na podklade jednej daňovej kontroly a jedného vyrubovacieho konania vydali správca dane i žalovaný 10 rozhodnutí. Žalobca tento postup považuje za šikanózny a svojvoľný, pretože musel podávať odvolania voči 10 rozhodnutiam správcu dane (rozhodnutia o rozsahu 65-95 strán), čím bol značne zaťažený. Žalobca zároveň v žalobe požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa Zákona o DPH za zdaňovacie obdobie január až júl, september, november a december 2014, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol zo 07.03.2018, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie doručil žalobcovi 09.03.2018. Ďalej poukázal na priebeh vyrubovacieho konania a vydané rozhodnutia správcu dane i žalovaného. Následne sa vyjadril k jednotlivým žalobným bodom nasledovne: k námietke, že hlavným argumentom žalovaného pre nepriznanie nadmerného odpočtu a vyrubenie dane žalobcovi sú skutočnosti na strane maďarských odberateľov, žalovaný uviedol, že posudzoval splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do členského štátu zakotvených v § 43 Zákona o DPH. V zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH je žalobca povinný preukázať splnenie podmienok podľa cit. ustanovenia, pričom Zákon o DPH stanovuje striktné podmienky, ktoré musia byť platiteľom splnené, aby mu vzniklo právo na uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti zákon požaduje, aby žalobca, ktorý tento nárok uplatňuje, preukázal splnenie podmienok stanovených v zákone. V posudzovanom prípade teda dôkazné bremeno znáša primárne žalobca a bolo len na ňom, aby splnenie týchto podmienok preukázal a zároveň bol v daňovom konaní upozornený, že musí vykonávať svoju obchodnú činnosť tak, aby mal vedomosť o činnosti, ako aj o subjektoch, s ktorými spolupracuje. Je na žalobcovi, aby pochybnosti správcu dane vyvrátil a preukázal, že tovar odovzdal tomu, koho označil na faktúre formálne, musí predložiť dôkazy, že obchod sa reálne uskutočnil. Žalobca síce k preverovaným zdaniteľným obchodom predložil doklady - faktúry, doklady o preprave, dodacie listy a iné, avšak zo žiadneho z týchto dokumentov nie je zrejmé, že tovar bol skutočne dodaný práve odberateľovi v inom členskom štáte uvedenému na faktúre. Aby išlo o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené dve základné zákonné podmienky a to jednak, že tovar bol prepravený do iného členského štátu a jednak, že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň v tomto členskom štáte. Žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet a vyrubil žalobcovi daň na základe skutočností na strane maďarských odberateľov, ktorí nesplnili svoje povinnosti, ale hlavným argumentom je fakt, že žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly, ani v priebehu vyrubovacieho konania žiadne relevantné dôkazy, ktorými by vierohodným spôsobom preukázal svoje tvrdenia, t.j. že tovar skutočne dodal do iného členského štátu tým osobám identifikovaným pre daň v tomto inom členskom štáte, ktoré uvádza na predložených faktúrach. Správca dane za účelom zistenia skutkového stavu požiadal prostredníctvom MVI o preverenie obchodov medzi žalobcom a maďarskými spoločnosťami, ani týmto postupom nebolo potvrdené dodanie tovaru žalobcom pre maďarských odberateľov. Správca dane dôkazy predložené žalobcom hodnotil v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom, faktúry musia odrážať skutočnosť. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly, ani v priebehu vyrubovacieho konania žiadne relevantné dôkazy preukazujúce splnenie podmienok podľa § 43 Zákona o DPH. K námietke žalobcu ohľadne nesprávnej interpretácie § 43 ods. 1 Zákona o DPH žalovaný uviedol, že správcom dane vykonaným a v rozhodnutí podrobne popísaným a náležite vyhodnoteným šetrením bolo zistené, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH a nepodarilo sa to preukázať ani správcovi dane vykonaným šetrením, a to aj napriek tomu, že správca dane existenciu tovaru ako takého nespochybnil. Správca dane preto správne v súlade so Zákonom o DPH klasifikoval dodanie tohto tovaru žalobcom ako dodanie podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH, pri ktorom vznikla daňová povinnosť podľa § 19 Zákona o DPH práve žalobcovi. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že tovar bol dodaný maďarským odberateľom, ktorí boli uvedení na vystavených faktúrach ako odberatelia tovaru. Žalovaný následne poukázal na ust. § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, § 8 ods. 1 písm. a/ a § 19 ods. 1 cit. zákona a uviedol, že z citácie uvedených ustanovení je zrejmé, čo tvorí dôkazné bremeno žalobcu. Správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly vznikli pochybnosti o dodávkach tovaru, o tom, že obchod neprebehol tak, ako bol deklarovaný, dôkazná povinnosť bola na strane žalobcu. K námietke zmätočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v rozhodnutí bolo podrobne popísané a vyhodnotené, že žalobcom nebolo preukázané splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že dodanie tovaru jednoznačne preukázal, o.i. vzhľadom na výpoveď prepravcu G. W., ako aj na to, že všetci odberatelia žalobcu mali zmluvnú povinnosť zabezpečiť prepravu tovaru, a teda, že k dodaniu došlo okamihom prevzatia tovaru prepravcom, pričom mal žalovaný za to, že z ustanovení Zákona o DPH je zrejmé, že pre splnenie zákonných podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom a ich účtovné evidovanie, ale doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Vykonaným šetrením správcu dane bolo zistené, podrobne uvedené a v rozhodnutí vyhodnotené, že v prejednávanom prípade neboli preukázané podmienky pre splnenie oslobodenia od dane. Žalovaný uviedol, že správca dane v napadnutom rozhodnutí správne poukázal na rozsudok SD EÚ C-409/04. Tvrdenie žalobcu, že odovzdal tovar na prepravu prepravcovi, čím prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľa, ho nezbavuje povinnosti preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu uvedený v § 43 Zákona o DPH. K námietke žalobcu týkajúcej sa odôvodnenia nepriznania oslobodenia dodaného tovaru žalobcom jednotlivým odberateľom v inom členskom štáte - Maďarsku žalovaný uviedol, že námietky sú totožné s odvolacími námietkami a s týmito sa žalovaný podrobne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. K námietke žalobcu ohľadne nevykonania navrhovaných dôkazov, najmä výpoveďou navrhovaných svedkov, žalovaný uviedol, že správca dane mal skutkový stav na vydanie napadnutého rozhodnutia zistený dostatočne, a preto poukázal na zásadu objektívnej pravdy ovládajúcej daňové konanie, ktorá nepredstavuje absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bezpochybne nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ohľadne ním uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie za správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Je preto na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. K námietkam žalobcu, ktorými poukazuje na porušenie jeho práv tým, že správca dane nevyhovel jeho žiadosti o nahliadnutie do spisu a vyhotovenie si kópie zo spisu, žalovaný uviedol, že správca dane žalobcovi, resp. jeho zástupcovi umožnil v súlade s § 23 ods. 1 Daňového poriadku nazrieť do spisu a bolo mu tiež umožnené vyhotoviť si kópie písomností na vlastnom elektronickom médiu. K požiadavke o poskytnutie príloh - 6 tabuliek v excelovskej forme na elektronickom médiu (CD nosič), ktoré boli súčasťou odpovede na žiadosti o MVI, správca dane správne uviedol, že z týchto tabuliek môže vyhotoviť listinnú podobu elektronického dokumentu a túto listinu môže žalobcovi poskytnúť, o čo však žalobca nepožiadal. Vo vzťahu k vyhotoveniu elektronického nosiča žalovaný poukázal na § 23 ods. 2 Daňového poriadku s tým, že správca dane postupoval v súlade so zákonom. K námietke žalobcu týkajúcej sa tvrdeného nezákonného konania správcu dane, keď tento mal na základe jednej daňovej kontroly a jedného vyrubovacieho konania vydať 10 rozhodnutí v jeden deň, čím značne zaťažil žalobcu, žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku, predmetné rozhodnutia boli vydané 24.09.2018, doručené žalobcovi 25.09.2018 a žalobca podal dňa 19.10.2018, t.j. už pred uplynutím 30 dňovej lehoty na podanie odvolania (25.10.2018), odvolania. Žalobca a jeho splnomocnený zástupca boli oboznámení so zistenými skutočnosťami už počas výkonu daňovej kontroly a tiež vo vyrubovacom konaní. Podľa žalovaného správca dane mal dostatočne zistený skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia, a preto sa žalovaný v odvolacom konaní stotožnil s konštatovaním správcu dane, že nie je potrebné vypočuť konateľov obchodných spoločností, ktorých vypočutie žalobca navrhol. Žalovaný považoval žalobné námietky žalobcu za nedôvodné a navrhol žalobu zamietnuť. Replika žalobcu 23. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného, v ktorom poukázal na neunesenie dôkazného bremena žalobcom uviedol, že žalovaný nesprávne vykladá § 43 ods. 1 Zákona o DPH, vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku toho bolo dokazovanie vedené nesprávne. Žalovaný neprihliadol na to, že v zmysle kúpnych zmlúv medzi žalobcom a jednotlivými maďarskými odberateľmi dochádzalo k dodaniu tovaru v sídle žalobcu, t.j. dodanie tovaru žalobca preukázal. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH uviedol, že žalobca všetky zákonom predpísané doklady predložil. Keďže predloženie faktúr, CMR a ostatných dokladov žalovanému ani správcovi dane nepostačovalo, žalobca navrhol vykonanie ďalších dôkazov - výsluchy svedkov špecifikovaných v žalobe. Žalobca však odmietol vykonanie navrhovaných dôkazov, napr. výsluch svedka T. X. - prepravcu, ktorý mohol potvrdiť dodanie tovaru, s odôvodnením, že žalobca mal možnosť navrhnúť uvedený dôkaz skôr. Žalovaný tak na jednej strane konštatuje neunesenie dôkazného bremena žalobcom a na druhej strane odmietol vykonať ďalšie dôkazy, ktoré žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol. Tvrdenie žalovaného, že žalobca sa pri dodávke tovaru maďarským odberateľom nechoval dostatočne obozretne, považoval žalobca za účelové, pretože žalobca vyvinul všetku odbornú starostlivosť, ktorú od neho možno spravodlivo požadovať. Napokon viacerí svedkovia potvrdili dodanie tovaru. Účasť žalobcu na konaní maďarských subjektov, ktoré nepriznali nadobudnutie tovaru a neodviedli DPH žalovaný ani správca dane nijako v daňovom konaní nepreukázal a bez preukázania zavinenia žalobcu na nezákonnom konaní maďarských odberateľov je nepriznanie oslobodenia od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH v extrémnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora. K nevyhotoveniu kópií informácií o pohybe prepravcov na CD nosiči žalobca zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobe s tým, že neposkytnutím kópií týchto dôkazov v elektronickej podobe došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Zdôraznil, že povinnosť žalobcu uhradiť sumu cca 220 tis. € (súčet vyrubených rozdielov dane v zmysle všetkých 10 rozhodnutí) je pre žalobcu likvidačná. 24. Krajský súd v Banskej Bystrici o návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe rozhodol Uznesením č.k. 23S/53/2019-82 zo dňa 13.06.2019 tak, že správnej žalobe s poukazom na § 185 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") priznal odkladný účinok. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2019. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie správcu dane, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 26. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení úč. do 30.09.2014 (ďalej len „ Zákon o DPH") predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. 28. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 29. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 30. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 31. Podľa § 43 ods. 1 až 5 Zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet. (3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru. (4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 32. Podľa § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 33. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 34. Podľa § 72 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, b) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane, c) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu, d) dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku, e) dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43, f) prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d), g) prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c). (2) Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá dodá službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte alebo treťom štáte, je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní služby a prijatí platby pred dodaním služby. 35. Podľa § 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy. (5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. (7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. (8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. (9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1) 36. Podľa § 23 ods. 1, 2 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu, 21a) je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní; to neplatí, ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorému bola poskytnutá informácia o daňovom subjekte podľa osobitného predpisu, 21a) uviedol, že nesúhlasí so sprístupnením takýchto písomností. Správca dane je povinný o každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti 22), do dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitných predpisov,22a) do informácií o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní, a do súhrnného protokolu podľa § 19a; to neplatí, ak sa použijú ako dôkaz pri správe daní. (2) Na žiadosť daňového subjektu alebo jeho zástupcu správca dane zo spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť, vydá rovnopis, alebo vyhotoví fotokópie alebo listinnú podobu elektronického dokumentu a vydá ich daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi a na ich požiadanie osvedčí ich zhodu s originálom. 37. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 38. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. 39. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 40. Podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. 41. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 42. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie marec 2014. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. 43. Žalobca v žalobe namietal, že hlavným argumentom žalovaného pre nepriznanie nadmerného odpočtu a vyrubenie dane sú skutočnosti na strane maďarských odberateľov (BULLIWOOD Kft., SEBI- HASZON Kft., SODÓ-WELLNA Kft. a SODÓ-MARKET Kft.), ktorí si neplnili svoje povinnosti voči maďarskému správcovi dane a žalovaný, ako aj správca dane, postavili svoje rozhodnutia na skutkovom zistení týkajúcom sa iných subjektov, ako je žalobca, ktoré skutočnosti žalobca nemohol nijako ovplyvniť. Orgány verejnej správy tak podľa žalobcu konali v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, keďže konanie odberateľov považovali za dôvod nepriznania oslobodenia od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Rozsudok SD EÚ č. 80/11-142/11 Mahagében Kft. a na Rozsudok č. C-409/04 Teleos. Uviedol, že z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedení maďarskí odberatelia sa dopustili nezákonného konania. Táto námietka žalobcu je nedôvodná. Správny súd predovšetkým považuje za potrebné poukázať na to, že rozhodnutie žalovaného (i správcu dane) nie je založené na tom, že žalobca nesplnil podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH, naopak, v rozhodnutí správcu dane sa výslovne uvádza, že kontrolou predložených dokladov nebolo zistené porušenie § 49 až § 54 Zákona o DPH. Rozhodnutie žalovaného (i správcu dane) nebolo založené ani na tom, že správca dane má podozrenie, že žalobca sa dopustil, alebo bol súčasťou (či už vedomou alebo nevedomou) daňového podvodu. Z uvedeného dôvodu nie je preto možné na preskúmavaný prípad aplikovať žalobcom označené rozsudky. Rozhodnutie žalovaného (i správcu dane) bolo založené na tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia dane pri dodaní tovaru žalobcom do iného členského štátu - Maďarska odberateľom uvedeným na preverovaných faktúrach v zmysle § 43 Zákona o DPH s odôvodnením, že žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly, ani v priebehu vyrubovacieho konania žiadne relevantné dôkazy, ktorými by vierohodným spôsobom preukázal svoje tvrdenie, t.j. že tovar skutočne dodal do iného členského štátu tým osobám identifikovaným pre daň v tomto inom členskom štáte, ktoré uvádza na predložených faktúrach. Žalovaný i správca dane následne uviedli, že ani preverovaním vykonaným správcom dane tieto skutočnosti neboli potvrdené. V tejto súvislosti však správny súd považuje za potrebné uviesť, že preverovaním vykonaným správcom dane prostredníctvom MVI síce dodanie tovaru žalobcom maďarskými spoločnosťami nebolo potvrdené (vzhľadom na ich nekontaktnosť, resp. nepredloženie dôkazov maďarskému správcovi dane), nebolo však ani vyvrátené. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že si preveril dostatočne svojich obchodných partnerov (platnosť registrácie IČ DPH, výpisy z OR), žalovaný, ani správca dane toto tvrdenie žalobcu nespochybnili a na nesplnení týchto povinností, ani na tom, že by žalobca konal vedome s rizikovými partnermi, nezaložili svoje rozhodnutia. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti namietal, že na preukázanie skutočností, že prijal všetky rozumné opatrenia, navrhol vypočuť svedkyňu T.. L., avšak správca dane tento dôkaz odmietol bez relevantného dôvodu vykonať a žalovaný sa touto námietkou nezaoberal, uvedená námietka nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, v ktorom tento uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré žalobcom navrhnutý výsluch svedkyne T.. L. nevykonal a námietka žalobcu je tak len vyjadrením žalobcovho nesúhlasu s vyhodnotením tohto návrhu správcom dane. Pokiaľ sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí k uvedenej námietke nevyjadril (resp. k otázke nevykonania žalobcom navrhnutých dôkazov sa vyjadril všeobecne), čiastkové nedostatky odôvodnenia nespôsobujú jeho nezrozumiteľnosť. 44. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a žalovaný (i správca dane) vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Žalobca v žalobe tvrdil, že splnil podmienky stanovené v § 43 ods. 1 Zákona o DPH a preukázal, že dodal tovar nadobúdateľovi, ktorý je platiteľom DPH v inom členskom štáte a zároveň preukázal prepravu, resp. odoslanie tohto tovaru do iného členského štátu, pričom splnenie podmienok preukázal predložením dokladov v zmysle Zákona o DPH (§ 43 ods. 5) - faktúrami, CMR - medzinárodnými nákladnými listami, ako aj ďalšími dokladmi - dodacími listami, kúpnymi zmluvami a vykonanie prepravy potvrdili aj prepravca R. W. (pre spoločnosti BULLIWOOD Kft. a SEBI-HASZON Kft.) a aj zástupca spoločnosti BULLIWOOD Kft. a SEBI-HASZON Kft. L. K.. Žalobca tvrdil, že nebola spochybnená existencia tovaru, ani platby za tovar, pričom uvedené dôkazy súhlasia s faktúrami, CMR a ostatnými dokladmi, ktoré vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok na oslobodenie dodania tovaru od DPH v zmysle Zákona o DPH. Žalovaný i správca dane podľa žalobcu nedostatočne zistili skutkový stav, nevykonali žalobcom navrhnuté doplnenie dokazovania a dôkazy v prospech žalobcu ignorovali. Žalobná námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. nesprávneho hodnotenia niektorých dôkazov, bola dôvodná. Podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení účinnom pre kontrolované zdaňovacie obdobie, platiteľ je povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane, a teda dodanie do iného členského štátu kópiou faktúry a podľa písm. b/ cit. ustanovenia, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, ako poštovým podnikom, kópiou dokladov o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou, prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Žalobca predložil ako dôkaz o vyvezení tovaru fakturovaného maďarským odberateľom prepravné doklady (medzinárodné nákladné listy - CMR), podľa ktorých preprava tovaru pre spoločnosti BULLIWOOD Kft. a SEBI-HASZON Kft. bola vykonaná prostredníctvom zmluvného prepravcu G. W.. Žalovaný (ani správca dane) nezaložili svoje rozhodnutie týkajúce sa dodávok tovaru maďarským odberateľom BULLIWOOD Kft. a SEBI-HASZON Kft. na tom, že žalobcovi takýto doklad určený v § 43 ods. 5 písm. b/ Zákona o DPH chýba. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do členského štátu EÚ žalobca predložením dokladov nepreukázal s tým, že splnenie týchto podmienok u žalobcu nespočíva len v ich formálnej deklarácii, t.j. v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Pokiaľ žalovaný vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy v zmysle § 43 ods. 5 písm. b/ Zákona o DPH ako formálne, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, ak konštatoval, že žalobca predloženými dokladmi stanovenými v § 43 ods. 5 Zákona o DPH nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane. Žalobca (okrem predložených faktúr) predložením CMR - medzinárodných nákladných listov vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľovi uvedenému v tomto prepravnom doklade, spoločnosti BULLIWOOD Kft. resp. SEBI-HASZON Kft., t.j. o vyvezení tovaru do iného členského štátu, a teda o splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu. O splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, teda v zmysle § 43 ods. 5 cit. zákona platí, že ak daňovník svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Správca dane v prípade, ak má na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, musí preukázať, že išlo o doklad falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť CMR) alebo vo svetle judikatúry SD EÚ musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto nestačí prepravu tovaru od žalobcu do iného členského štátu EÚ spochybniť na taký skutkový záver, ako urobil žalovaný (i správca dane) a to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Za takejto dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovenej podmienky, alebo preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode na strane jeho odberateľa, resp. odberateľov. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že zo svojej rozhodovacej činnosti sú mu známe prípady, kedy správca dane takýto dôkaz o falošnosti CMR získal, keď napr. zistil, že vozidlá uvedené v CMR sú vozidlá, ktorými technicky nebolo možné predmetný deklarovaný tovar prepraviť (napr. pre nedostatok kapacity, nosnosti) alebo sa jednalo o vozidlá vyradené z cestnej premávky, prípadne, že vozidlá boli zachytené v elektronickom mýtnom systéme na úplne odlišnej trase pri preprave tovaru pre iný subjekt, odlišný od odberateľa deklarovaného na faktúre a CMR. Vo vzťahu k vývozu tovaru do Maďarska deklarovaným maďarským odberateľom BULLIWOOD Kft., SEBI-HASZON Kft. a SODÓ-MARKET Kft. v prípadoch, keď tento vývoz žalobca preukazoval prepravným dokladom - CMR o vykonaní prepravy treťou osobou (dopravcom R. W., resp. M. X.) odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je podložené vykonaným dokazovaním, pričom v konaní žalobcom predložené CMR (aj keď sa v administratívnom spise nachádzajú v slabo čitateľnej fotokópii) obsahujú predpísané náležitosti, o.i. obsahujú pečiatku a podpis maďarského odberateľa BULLIWOOD Kft., SEBI-HASZON Kft. a SODÓ-MARKET Kft. ako dôkaz o prevzatí tovaru odberateľom deklarovaným na CMR i na preverovanej žalobcom vystavenej faktúre. Žalobcom predložené dôkazy (CMR, dodacie listy, kúpne zmluvy) neboli správcom dane, resp. žalovaným vyhodnotené jednotlivo a ani vo vzájomných súvislostiach. Správca dane poukázal v prvostupňovom rozhodnutí len na to, že G. W. predložený príslušný diel CMR neobsahoval určité náležitosti. Z vykonaného dokazovania však nevyplynuli závery o falošnosti žalobcom predložených CMR. Za situácie, keď žalovaný (i správca dane) založil svoje rozhodnutie na nepreukázaní splnenia podmienok stanovených v § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH žalobcom, hoci žalobca predložením zákonom stanovených dokladov svoje dôkazné bremeno zvládol (čo správny súd považoval za dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane), námietkou žalobcu o nesprávnom výklade § 43 ods. 1 Zákona o DPH správcom dane už nie je potrebné sa zaoberať. 45. Pokiaľ žalobca v žalobe vo vzťahu k jednotlivým odberateľom tvrdil, že preukazoval splnenie podmienok stanovených zákonom dokladmi určenými v Zákone o DPH a správca dane k nim neprihliadol, resp. nevyhodnotil tieto dôkazy, ktoré svedčia v prospech žalobcu, správny súd vyhodnotil uvedenú námietku ako dôvodnú, pretože správca dane predložené doklady v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH, konkrétne žalobcom predložené CMR doklady vyhodnotil ako formálne, tieto neboli vyhodnotené v súlade s ich obsahom tak, ako už bolo uvedené v bod 44 tohto rozsudku. Zákon predloženie takýchto dokladov priamo predpokladá, predložením CMR dokladu je v prípade uvedenom v § 43 ods. 5 písm. b/ Zákona o DPH splnená povinnosť preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane a v prípade, ak CMR obsahuje stanovené náležitosti, nejedná sa o doklady formálne. Nejde o doklady, ktoré môže vyhotoviť výlučne odberateľ alebo výlučne dodávateľ. CMR listina je dokladom o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva medzi odosielateľom a dopravcom, ktorý doklad obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu od odosielateľa a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania v inom členskom štáte. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k odberateľovi SODÓ-MARKET Kft. a SODÓ-WELLNA Kft. namietal, že správca dane nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz - vypočutie svedka T. X., správny súd sa k tejto námietke vyjadruje v bode 46 tohto rozsudku. Vo vzťahu k odberateľovi SODÓ-MARKET Kft. správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že napr. k žalobcom predloženej faktúre č. Z20140039 zo dňa 10.03.2014 nachádzajúcej sa v administratívnom spise, žalobca predložil CMR č. XXXXXXX, z ktorého vyplýva, že prepravu tovaru vykonal T. X. - AUTODOPRAVA a na CMR je potvrdené prevzatie tovaru adresátom SODÓ-MARKET Kft. (CMR je opatrená pečiatkou a podpisom odberateľa). Obdobne je tomu aj u faktúry č. Z20140045 zo dňa 20.03.2014, CMR č. XXXXXXX. Vyhodnotenie týchto žalobcom predložených dôkazov je teda vykonané v rozpore s ich obsahom. Pokiaľ žalobca poukazuje v žalobách vo vzťahu k deklarovaným odberateľom na výpovede G. W. a X. Z., správny súd tvrdenia žalobcu považuje len za polemiku s odôvodnením rozhodnutia správcu dane a pokiaľ žalobca spochybňuje vyhodnotenie výpovedí svedkov B. Z., R. W. a A. W. správcom dane ako formálnych a nevierohodných, správny súd toto považuje len za vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s vyhodnotením svedeckých výpovedí, čo nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Pokiaľ žalobca tvrdil, že odôvodnenie rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k maďarským odberateľom BULLIWOOD Kft., SEBI-HASZON Kft. a SODÓ-MARKET Kft. je zmätočné, keď správca dane na jednej strane tvrdil, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru týmto spoločnostiam a nepreukázal teda splnenie podmienok podľa § 43 Zákona o DPH na oslobodenie od dane a na druhej strane tvrdí, že dodanie tovaru týmto spoločnostiam klasifikuje ako dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH, uvedené tvrdenie žalobcu je len vyjadrením nesúhlasu žalobcu so závermi správcu dane a odôvodnenie rozhodnutia správcu dane z tohto dôvodu správny súd nepovažuje za zmätočné. 46. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane nevyhovel jeho návrhom na doplnenie dokazovania vypočutím označených svedkov a žalovaný sa s návrhmi na doplnenie dokazovania, resp. s uvedenou námietkou nevysporiadal vôbec. Správny súd predovšetkým k tejto námietke uvádza, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa s návrhmi na doplnenie dokazovania vôbec nevysporiadal, nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný sa k tejto odvolacej námietke vyjadril (na strane 20 rozhodnutia žalovaného), pričom o.i. uviedol, že: „Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Je preto na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí". Správny súd k tomu uvádza, že ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku nie je možné vykladať tak, že správca dane rozhoduje, ktoré zo žalobcom navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie, resp. vyberie si len niektoré zo žalobcom navrhnutých dôkazov a tieto vykoná. Z cit. ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok na odpočítanie dane, resp. splnenie podmienok na oslobodenie od dane spočíva na daňovníkovi (žalobcovi), preto mu zákon priznáva právo predkladať alebo navrhovať v priebehu daňovej kontroly, ako aj v priebehu daňového konania, dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Najmä za situácie, ak správca dane v Protokole z daňovej kontroly i vo vyrubovacom konaní skonštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, môže správca dane vykonanie navrhovaného dôkazu odoprieť len za predpokladu, ak existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú nevykonanie navrhovaného dôkazu a musí ich v rozhodnutí uviesť. Za takúto skutočnosť odôvodňujúcu odmietnutie navrhovaného dôkazu výsluchom svedka M. X., ktorý podľa žalobcu vykonával prepravu tovaru pre maďarských odberateľov SODÓ-MARKET Kft. resp. SODÓ-WELLNA Kft., nemožno považovať skutočnosti uvedené správcom dane, t.j. že žalobca mohol jeho výpoveď navrhnúť skôr (počas daňovej kontroly alebo vo vyjadrení k Protokolu) a že správca dane vo vyrubovacom konaní už z technického a časového hľadiska nestihne takýto dôkaz vykonať. V preskúmavanom prípade správca dane odmietol vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz bez toho, aby uviedol relevantný dôvod na takýto postup (nevykonanie navrhovaného dôkazu) a pokiaľ sa žalovaný s takýmto postupom správcu dane stotožnil, zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, čo zakladá dôvod pre postup podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP. Nedôvodná je námietka žalobcu v časti týkajúcej sa nevykonania navrhnutých dôkazov výsluchom ostatných svedkov (T.. L., W., T., zástupcov maďarských spoločností: G. U., B. Z., T. R., P. K. a opätovné vypočutie R. W.), keď žalobca tvrdil, že správca dane bez relevantného dôvodu odvolávajúc sa len na poriadkové lehoty, navrhnuté dôkazy nevykonal. Takáto námietka nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, z ktorého vyplýva, že okrem žalobcom uvedeného dôvodu (odvolanie sa správcu dane na poriadkovú lehotu, ktorú musí dodržať vo vzťahu k dĺžke vyrubovacieho konania), správca dane pri jednotlivých navrhovaných svedkoch konkrétne uviedol, prečo navrhovaný dôkaz výsluchom toho ktorého svedka nevykonal tak, ako je podrobne uvedené v bode 8 tohto rozsudku. Žalobcova námietka tak predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu s dôvodmi uvedenými správcom dane, čo nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. 47. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že žalovaný považoval za správne konanie správcu dane, ktorý nevyhovel žiadosti žalobcu, keď počas nahliadnutia do spisu požiadal správcu dane o poskytnutie príloh (vyhotovenie kópie CD nosičov) k odpovedi na žiadosť o MVI od maďarskej daňovej správy, resp. kópie CD nosiča s informáciami poskytnutými NDS, pričom predmetné CD nosiče sú súčasťou administratívneho spisu a obsahujú informácie o pohybe motorových vozidiel, ktoré mali prepravovať tovar od žalobcu pre deklarovaných maďarských odberateľov. Podľa žalobcu postup správcu dane bol v rozpore s § 23 ods. 2 Daňového poriadku, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane umožnil žalobcovi prostredníctvom splnomocneného zástupcu nahliadnuť do administratívneho spisu týkajúceho sa daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až júl 2014, september, november a december 2014 a bolo mu umožnené vyhotoviť si kópie písomností v súlade s § 23 ods. 1 Daňového poriadku. K požiadavke žalobcu o vyhotovenie kópií CD nosičov obsahujúcich informácie od maďarskej diaľničnej spoločnosti i slovenskej Národnej diaľničnej spoločnosti správny súd uvádza, že správca dane postupoval v súlade s § 23 ods. 2 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva povinnosť správcu dane na základe žiadosti daňového subjektu (v tomto prípade žalobcu) alebo jeho zástupcu zo spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť, vydať rovnopis alebo vyhotoviť fotokópiu alebo listinnú podobu elektronického dokumentu, vydať ich daňovému subjektu (žalobcovi) alebo jeho zástupcovi a na ich požiadanie osvedčiť ich zhodu s originálom. O tejto možnosti správca dane preukázateľne zástupcu žalobcu riadne poučil, čo vyplýva zo Zápisnice o vykonaní úkonu č. 10175909/2018. Žalobca však o vyhotovenie listinnej podoby elektronického dokumentu nepožiadal. Vzhľadom na to, že z ust. § 23 ods. 2 Daňového poriadku nevyplýva správcovi dane povinnosť poskytnúť žalobcovi kópiu dôkazov nachádzajúcich v administratívnom spise vo forme CD nosiča (elektronický dokument), správca dane nepostupoval v rozpore s Daňovým poriadkom, keď žalobcovi neposkytol požadované kópie CD nosičov a jeho postupom nemohli byť ani porušené práva žalobcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR za situácie, keď žalobca nepožiadal o vyhotovenie listinnej podoby predmetných elektronických dokumentov. Uvedená námietka žalobcu nie je preto spôsobilá privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. 48. Námietka žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu uvedenou v doplnku odvolania, v ktorej poukázal na rozpory vo výpovedi R. U. v daňovom konaní za r. 2012 a r. 2014, podľa správneho súdu nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Predmetná námietka žalobcu bola uvedená v doplnku odvolania, ktorý žalobca podal po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania. Žalovaný postupoval v súlade s § 74 ods. 4 Daňového poriadku, keď sa nezaoberal námietkami žalobcu uplatnenými po uplynutí lehoty na podanie odvolania, pretože v zmysle cit. ustanovenia Daňového poriadku odvolací orgán preskúmava rozhodnutie správcu dane len v rozsahu určenom odvolaním podaným v zákonnej lehote a môže sa zaoberať len skutočnosťami, ktoré vyšli najavo, resp. ktoré boli uplatnené v rámci odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní podanom v zákonnej lehote. Požiadavka žalobcu, aby sa žalovaný zaoberal námietkami uplatnenými po uplynutí odvolacej lehoty, nemá oporu v zákone. Rozhodnutie správcu dane napokon nebolo založené na výpovedi svedka R. U., ale na tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Navyše ani prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia nespôsobujú jeho nepreskúmateľnosť. 49. Námietka nezákonnosti rozhodnutia správcu dane i žalovaného z dôvodu, že na podklade jednej daňovej kontroly a jedného vyrubovacieho konania správca dane i žalovaný vydali 10 rozhodnutí, čo žalobca považoval za šikanózne, nie je dôvodná. Z ust. § 77 ods. 1 Zákona o DPH vyplýva, že zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac. Daňová povinnosť je teda viazaná na jedno zdaňovacie obdobie. Podľa § 78 ods. 1 a 2 Zákona o DPH je platiteľ povinný platiť daň, ktorá je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote je povinný podať daňové priznanie. Daňovou kontrolou správca dane zisťuje a preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (napr. Zákona o DPH), pričom daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Daňovým poriadkom nie je vylúčené, aby správca dane vykonal daňovú kontrolu tak, že jej predmetom bude viac zdaňovacích období. Takémuto postupu nasvedčuje napr. aj ust. § 46 ods. 4 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva oprávnenie a podmienky, za ktorých môže správca dane rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné (t.j. ďalšie) zdaňovacie alebo účtovné obdobie alebo o inú daň. Vykonanie daňovej kontroly za viacero zdaňovacích období správcom dane je možné odôvodniť najmä hospodárnosťou konania. Naopak, nehospodárny by bol práve taký postup, ak by správca dane na každé jednotlivé zdaňovacie obdobie kalendárneho roku vykonával samostatnú daňovú kontrolu, pričom by v každej takejto samostatnej daňovej kontrole opakovane vykonával jednotlivé úkony (napr. žiadosti o MVI, výsluchy svedkov, miestne zisťovania a pod.). Keďže predmetom jednej daňovej kontroly v tomto prípade bola kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia január až júl, september, november a december 2014 a zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac (§ 77 ods. 1 Zákona o DPH), výsledky z daňovej kontroly boli premietnuté do Protokolu z daňovej kontroly, v ktorom je o.i. uvedený predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie, resp. obdobia, pričom vykonané úkony správcu dane i výsledky zistení správcu dane boli uvedené v Protokole samostatne za každé jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobie, t.j. za každý jednotlivý mesiac, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Doručením Protokolu z daňovej kontroly začalo vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku), pričom správca dane bol povinný vydať rozhodnutie v lehote stanovenej v ods. 2 cit. ustanovenia Daňového poriadku. Ukladať povinnosti môže správca dane len rozhodnutím (§ 63 Daňového poriadku), a preto bol postup správcu dane v súlade s § 68 Daňového poriadku, ak za jednotlivé zdaňovacie obdobia, v ktorých zistil, že daň v daňovom priznaní za jednotlivé zdaňovacie obdobia bola priznaná v nesprávnej výške, resp. odpočet DPH bol uplatnený v nesprávnej výške, vydal samostatné rozhodnutia za jednotlivé príslušné zdaňovacie obdobia, určil žalobcovi daň, resp. nepriznal nadmerný odpočet, neuznal oslobodenie od dane alebo vyrubil daň. Navyše, žalobca v žalobe neuvádza konkrétne skutočnosti, ako v dôsledku vydania 10 rozhodnutí mohli byť porušené jeho práva. To, že žalobca musel podávať 10 odvolaní voči 10 rozhodnutiam, nie je skutočnosťou, pre ktorú by boli vydané rozhodnutia správcu dane a následne rozhodnutia žalovaného nezákonné. Napokon z administratívnych spisov vyplýva, že žalobca podal proti všetkým 10 rozhodnutiam správcu dane odvolania, žalovaný všetkých 10 rozhodnutí správcu dane na základe podaných odvolaní preskúmal a rozhodol o nich. Namietaným postupom správcu dane i žalovaného preto nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcu. 50. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane (§ 191 ods. 3 SSP) zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/, f/ a g/ SSP a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. V ďalšom konaní správca dane buď vykoná žalobcom navrhovaný dôkaz - výsluch svedka (M. X.) alebo v prípade, ak takýto dôkaz nevykoná, v novom rozhodnutí uvedie relevantné skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu. Následne správca dane opätovne vyhodnotí žalobcom predložené i správcom dane vykonané dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, pričom dôkazy vyhodnotí v súlade s ich obsahom a vo veci opätovne rozhodne. Rozhodnutie pritom odôvodní tak, aby obsahovalo všetky náležitosti v zmysle § 65 ods. 5 Daňového poriadku, t.j. uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, uvedie, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 51. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 52. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.