Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/61/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200145 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200145.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej, v právnej veci žalobcu: T. X., nar. X.X.XXXX, bytom T. C. XX, XXX XX U., právne zastúpený AS Legal s.r.o., advokátska kancelária, Hlučínska 1/11, 831 03 Bratislava 3, proti žalovanému: Okresný úrad Žarnovica, katastrálny odbor, Bystrická 53, 966 81 Žarnovica, za účasti ďalšieho účastníka: X.. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. J. XXX/XX, XXX XX U., právne zastúpeného JUDr. Petrom Varsányim, advokátom, so sídlom Konrádova 221, 930 41 Kvetoslavov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V XXXX/XXXX zo dňa 26.11.2018, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. V mene navrhovateľov T. X., bytom T. C. XXX/XX, XXX XX U. (ďalej len „žalobca“) a X.. O. C., bytom K. J. XXX/XX, XXX XX U. (ďalší účastník), podala X.. O. C. dňa 15.10.2008 vtedajšej Správe katastra Žarnovica (v súčasnosti Okresný úrad Žarnovica, katastrálny odbor), návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. U.: pozemok registra C KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a stavbu rodinného domu so súpisným číslom XXX na pozemku registra C KN parc. č. XXXX/X, na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v podiele 1 uzavretej dňa 01.10.2008 medzi žalobcom ako predávajúcim a X.. C. ako kupujúcou. Pôvodne Správa katastra Žarnovica svojím rozhodnutím č. V XXXX/XXXX-XX zo dňa 01.09.2008 konanie o návrhu na vklad zastavila. Vtedajší Katastrálny úrad v Banskej Bystrici, svojím rozhodnutím č. Vo X/XXXX z 16.03.2009 na základe odvolania podaného žalobkyňou odvolaním napadnuté označené rozhodnutie správy katastra zrušil a vec jej vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Správa katastra Žarnovica svojím rozhodnutím V XXXX/XXXX-XX zo dňa 28.05.2009 konanie o povolenie vkladu prerušila z dôvodu, že začalo konanie o predbežnej otázke - civilné konanie na Okresnom súde Žiar nad Hronom, ktorý rozsudkom sp.zn. 7C/63/2009-91 zo dňa 30.03.2010 určil, že „práva a povinnosti z kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 1. októbra 2008 odstúpením odporcu zo dňa 9. apríla 2009 nezanikli a právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom podľa uvedenej zmluvy o prevode podielu vo veľkosti 1 na nehnuteľnostiach - rodinnom dome s pozemkami, zapísanými na liste vlastníctva č.XXXX, vedenom Správou katastra U. pre katastrálne územie U. ako dom so súp. Číslom XXX, postavený na parc.č. XXXX/X a ako pozemky s parc. číslom XXX/X/X, s parc. číslom XXXX/X/ X, s parcelným číslom XXXX/X a s parcelným číslom XXXX/X, trvá“. Krajský súd v Banskej Bystrici uvedený rozsudok v odvolacom konaní potvrdil rozsudkom č.k. 15Co/200/2010-124 zo dňa 09.02.2011. Správa katastra Žarnovica následne rozhodnutím č.V-XXXX/XXXX zo dňa 30.11.2011 konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zastavila z dôvodu neodstránených vád návrhu na vklad. Odvolací orgán rozhodnutím č. Vo-XX/XXXX-X z 20.01.2012 podanému odvolaniu X.. C. vyhovel, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie. Správa katastra Žarnovica opätovne rozhodnutím č. V-XXXX/XXXX zo dňa 14.02.2012 konanie o návrhu na vklad prerušila a následne konanie rozhodnutím z 18.04.2012 zastavila. Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala X.. O. C. odvolanie, ktoré odvolací orgán verejnej správy pod č.Vo-XX/XXXX-X dňa 29.05.2012 zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. Toto rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp.zn. 24S/59/2012-54 zo dňa 01.02.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn 9Sžr/55/2016 zo dňa 14.06.2015 o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že označený rozsudok súdu Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil. 2. V ďalšom konaní Okresný úrad Žarnovica, katastrálny odbor (ďalej len „žalovaný“) administratívne konanie dňa 03.11.2015 opätovne prerušil z dôvodu, že v návrhu na vklad a v kúpnej zmluve nie je uvedená výmera pripadajúca na prevádzaný spoluvlastnícky podiel. Po márnom uplynutí lehoty na odstránenie vád uloženej účastníkom zmluvy rozhodnutím o prerušení konania žalovaný rozhodnutím č.k.: V-XXXX/XXXX zo dňa 09.12.2015 o návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a X.. O. C. rozhodol tak, že konanie vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a § 31b písm. f/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) zastavil. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala X.. O. C. odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. Vo X/XXXX-X z 04.02.2016 tak, že jej odvolanie zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Žarnovica, katastrálneho odboru potvrdil. 3. Na základe správnej žaloby podanej X.. O. C. proti rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov rozhodnutím č. Vo X/XXXX-X z 04.02.2016 rozhodol tunajší správny súd rozsudkom sp.zn. 24S/45/2016-106 z 23.02.2017 o zrušení rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov č. Vo X/XXXX-X, K: V XXXX/XXXX zo dňa 04.02.2016 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. V-XXXX/XXXX zo dňa 09.12.2015 a vrátení veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozsudku (body 31 a 32) správny súd mimo iného uviedol, že: „Prvostupňový orgán verejnej správy administratívne konanie zastavil v nadväznosti na prv vydané rozhodnutie o prerušení konania a výzvu na odstránenie vád návrhu na vklad, resp. pripojenej kúpnej zmluvy. Je zrejmé, že prvostupňový orgán verejnej správy vkladové konanie zastavil z dôvodu, že účastník konania v určenej lehote neodstránil vady návrhu na vklad, resp. jeho príloh. Pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle námietky nesprávneho právneho posúdenia je preto podstatné posúdenie zákonnosti aj prv vydaného rozhodnutia o prerušení konania (V -XXXX/XXXX zo dňa 3. novembra 2015), ktorým prvostupňový orgán verejnej správy administratívne konanie prerušil podľa § 31a písm. c) Katastrálneho zákona, nakoľko mal zato, že návrh na vklad a zmluva má vady spočívajúce v tom, že nie je v nich uvedená výmera podľa § 42 ods.2 písm. c) Katastrálneho zákona. Ak písomné vyhotovenie zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny obsahuje chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, pre ktoré je nezrozumiteľné alebo neurčité, prípadne ak neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, správa katastra ho vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na vklad, alebo vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe a určí lehotu na opravu, prípadne doplnenie (§ 42 ods.4 zákona č.162/1995 Z.z.). Vytýkaná vada, neuvedenie výmery pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel v kúpnej zmluve, nie je náležitosťou písomne vyhotovenej zmluvy v zmysle § 42 ods.1 zákona č.162/1995 Z.z.. Prvostupňový orgán verejnej správy tak bol oprávnený účastníkov zmluvy vyzvať na odstránenie iba takých vád zmluvy a návrhu na vklad, ktoré by spôsobovali neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť zmluvy. Z predmetu zmluvy, uvedenie celkových výmer prevádzaných pozemkov, počtu účastníkov a uvedením výšky prevádzaného podielu (1/2) orgán verejnej správy mohol triviálnou matematickou operáciou dospieť k výmere pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel, z čoho je zrejmé, že zmluva vo vzťahu k pozemkom a ich výmere pripadajúcou na spoluvlastnícky podiel neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou netrpí, čo žalovaný v konečnom dôsledku na pojednávaní uznal. Údaj o výške výmery pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel nie je, a ani v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol údajom, ktorý by sa zapisoval do katastra nehnuteľností resp. ktorý vyplýva z listu vlastníctva. Zákonom č.304/2009 Z.z. bol novelizovaný zákon č.162/1995 Z.z. aj vo vzťahu k ustanoveniu § 42 ods.2 písm. c). Povinnosť uvádzať výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel trvala do 30. apríla 2010. Podľa dôvodovej správy predkladateľ novely Katastrálneho zákona konštatoval, že „požiadavka označenia výmery spoluvlastníckeho podielu k celku sa v praxi stala obsolentnou, účastníci, resp. vyhotovitelia listín boli nútení komplikovaným spôsobom prepočítavať aj drobné podiely (napr. urbárske podiely) a správny orgán pri zápise musel tento údaj prepočítať, napriek tomu, že tento údaj nie je zapísaný na liste vlastníctva, čo zápis spomalilo“. Dovtedajšie ustanovenie § 42 ods.2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z. vo vzťahu k uvedeniu výmery pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel malo svoj význam vo vzťahu k zákazu drobenia pozemkov. Tento sa však vzťahoval na pozemky nachádzajúce sa v extraviláne, mimo zastavaného územia obce a ktoré boli zároveň poľnohospodárskymi alebo lesnými pozemkami. V súčasnosti sa tento zákaz týka aj viníc. U nehnuteľností - pozemkov, ktoré boli predmetom právneho úkonu medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom, o takéto pozemky nejde. Neuvedenie výmery pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel pri stavebných pozemkoch nachádzajúcich sa v intraviláne obce nemôže spôsobovať a nespôsobuje nezrozumiteľnosť a neurčitosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy“. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24S/45/2016-106 z 23.02.2017 žalobca podal kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 3Sžrk/3/2017 z 27.09.2018 zamietol. 4. Žalovaný následne o návrhu X.. O. C. na povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam (v podiele 1) do katastra nehnuteľností v prospech X.. O. C. na základe kúpnej zmluvy z 01.10.2008 rozhodol rozhodnutím č. V XXXX/XXXX z 26.11.2018 tak, že vklad povolil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Podľa napadnutého rozhodnutia bol vklad povolený dňa 26.11.2018, ktorým dňom nadobudlo napadnuté rozhodnutie právoplatnosť a súčasne v tento deň nastali právne účinky vkladu. Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body 5. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, kde namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne aplikoval a nesprávne interpretoval ustanovenie § 31a písm. c/ a § 42 ods. 1, 2 a 4 Katastrálneho zákona. Absencia obsahovej náležitosti zmluvy podľa § 42 ods. 4 Katastrálneho zákona účinného v čase podpisu zmluvy má podľa žalobcu za následok nezrozumiteľnosť a neurčitosť kúpnej zmluvy. Absenciu podstatnej náležitosti zmluvy, ktorú ku dňu jej uzavretia vyžadoval § 42 ods. 4 Katastrálneho zákona potom podľa § 31 ods. 1 v spojení s § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona účinného v čase rozhodnutia ako procesnoprávnej normy a v spojení s § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona účinného ku dňu podpisu zmluvy (norma hmotnoprávnej povahy), bol žalovaný povinný (popri samostatnom preskúmaní, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné) tiež preskúmať kúpnu zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti podľa § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona a vzhľadom na to, že neobsahuje, návrh na vklad zamietnuť. Absencia akejkoľvek obsahovej náležitosti zmluvy podľa § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona je podľa žalobcu zároveň absenciou náležitostí podľa § 42 ods. 1 Katastrálneho zákona, keďže z tohto ustanovenia je zrejmé, že nemôže ísť o akúkoľvek zmluvu, ale musí ísť o zmluvu, ktorá svojím obsahom zodpovedá ods. 2. Posúdenie vkladu schopnosti zmluvy je preto podľa žalobcu nemožné bez posúdenia, či takáto zmluva obsahuje náležitosti podľa § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona. Podľa žalobcu je potrebné vziať na vedomie, že príslušný orgán neposudzuje samotnú platnosť, či neplatnosť kúpnej zmluvy, jej určitosť, či zrozumiteľnosť, ale posudzuje výlučne jej vkladuschopnosť. Odhliadnuc od nespôsobilosti na vklad kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný zapísal vlastnícke právo k ďalšej účastníčke administratívneho konania je minimálne neštandardné a je podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia skutočnosť, že skoro po desiatich rokoch prebiehajúcich konaní v správnom súdnictve preskúmavajúcich vkladu schopnosť kúpnej zmluvy a pôvodného návrhu na vklad účastníkov konania, mal žalovaný po doručení rozsudku NR SR sp. zn. 3Sžrk/3/2017 z 27.09.2018, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/45/2016 z 23.02.2017, ktorým krajský súd vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, vyzvať žalobcu na vyjadrenie k pôvodnému návrhu na vklad podanému pred desiatimi rokmi. Takýmto postupom boli tiež odňaté práva žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania vyjadriť sa k novým skutkovým a právnym skutočnostiam, ktoré vyplynuli v dôsledku vrátenia veci správnym súdom. Žalobca videl zásadnú vadu, ktorou došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy aj v extrémne oneskorenom doručení napadnutého rozhodnutia žalovaným, ktoré bolo vydané dňa 26.11.2018, pričom právnemu zástupcovi žalobcu bolo toto doručené až dňa 10.01.2019. Vzhľadom na to, že dňom povolenia vkladu nadobúda napadnuté rozhodnutie aj právoplatnosť a právne účinky nastávajú taktiež týmto dňom, malo oneskorené doručenie rozhodnutia žalovaného žalobcovi intenzívne nepriaznivé následky pre žalobcu, ktorý bol až do právoplatnosti rozhodnutia žalovaného o vklade vlastníckeho práva v prospech ďalšej účastníčky administratívneho konania v podiele 1/2 výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Zdôraznil, že ďalšia účastníčka administratívneho konania si bez žalobcovho súhlasu zaobstarala originál jeho rodného listu, z toho vytvorila fotokópiu, ktorú spolu s originálom predložila notárovi na overenie a následne notársky overenú fotokópiu rodného listu predložila na správu katastra. Na žiadne z týchto konaní nemala žalobcov súhlas. Nikdy žalobca nesúhlasil s konaním o vklade, ktorý začala ďalšia účastníčka konania s tým, aby disponovala žalobcovým rodným listom a ani s predložením rodného listu so všetkými jeho osobnými údajmi, či už notárovi, správe katastra alebo komukoľvek tretiemu. O svojom nesúhlase informoval žalobca kataster nehnuteľností v rámci konania o povolení vkladu V- XXXX/XXXX výslovne v liste z 19.07.2011. Konanie ďalšieho účastníka preto žalobca hodnotil ako konanie porušujúce právne predpisy SR o ochrane osobných údajov, prípadne aj trestnú činnosť. Mal za to, že je neprípustné, aby správa katastra napokon povolila návrh na vklad podaný ďalšou účastníčkou, ak táto k splneniu podmienok na vklad dospela tým, že sa dopustila vyššie uvedeného konania. Záverom poukázal na to, že žalovaný od roku 2008 dva krát konanie o návrhu na vklad prerušil a dva krát rozhodol konanie zastaviť. Napadnuté rozhodnutie žalovaný vydal bez nevyhnutných výziev na odstránenie zrejmých chýb, ktoré sú prekážkou návrhu na vklad. Záverom žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalšieho účastníka 6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na predchádzajúci priebeh konania, najmä na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/45/2016-106 z 23.02.2017, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o zastavení konania a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie, pričom žalovaný bol v ďalšom konaní povinný rozhodnúť o podanom návrhu na vklad a mohol prihliadať iba na také prípadné vady návrhu na vklad, resp. kúpnej zmluvy, ktoré by spôsobovali nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť zmluvy, ak by zmluva nemala náležitosti podľa § 42 ods. 1 Katastrálneho zákona. Uviedol tiež, že kasačná sťažnosť podaná proti označenému rozhodnutiu krajského súdu bola Najvyšším súdom SR zamietnutá. Žalovaný na svojom rozhodnutí trval. 7. Ďalší účastník - X.. O. C. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca neuviedol, aké konkrétne a skutkové právne skutočnosti, nevyzvaním ku ktorým podľa žalobcu malo dôjsť k odňatiu jeho práv na vyjadrenie, nastali. Tieto tvrdenia podľa jeho názoru nemajú hmotnoprávny základ. Ďalej uviedol, že nevyplýva, v čom majú spočívať intenzívne nepriaznivé následky pre žalobcu a v akej lehote malo podľa žalobcu byť napadnuté rozhodnutie účastníkom doručené. Tvrdenia žalobcu ohľadom zaobstarania si rodného listu a neoprávneného používania osobných údajov, resp. páchania trestnej činnosti žalobcu sú bez akýchkoľvek argumentov, čím sa presunuli z vecnej roviny do roviny emočnej. Žaloba podľa názoru ďalšieho účastníka neobsahuje tvrdenia a dôkazy, ktorými by žalobca preukazoval, že žalovaný nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a z tohto dôvodu žiadal napadnuté rozhodnutie preskúmať. Žaloba také tvrdenia a dôkazy ani nemôže obsahovať z dôvodu ich neexistencie, pretože správny orgán - žalovaný sa riadil a postupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu. V ďalšom texte svojho vyjadrenia ďalší účastník poukázal na predchádzajúci priebeh konania, najmä na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24S/45/2016, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Sžrk/3/2017. Záverom vyslovil názor, že žalovaný postupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu, pričom tvrdenia žalobcu, ktorými sa snaží spochybniť napadnuté rozhodnutie a dosiahnuť jeho zrušenie nemajú hmotnoprávny základ a nie sú v súlade s odôvodneniami označených rozsudkov. Na dokreslenie vzniknutej situácie považoval za potrebné uviesť, že žalobca a ďalší účastník konania v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (01.10.2008) tvorili pár, spolu financovali kúpu pozemkov, spolu stavali rodinný dom, ktorého mali byť spoluvlastníkmi. Za týmto účelom bola aj kúpna zmluva uzatvorená, aby sa faktický stav premietol do stavu právneho. No krátko po uzavretí zmluvy sa pre nadviazanie vzťahu žalobcu s inou ženou rozišli a žalobca od vtedy využíva všetky možnosti ako sa s ďalším účastníkom nevysporiadať so spoločne vybudovaným a financovaným majetkom. Záverom žiadal žalobu zamietnuť. 8. Žalobca aj žalovaný v ďalších vyjadreniach k vyjadreniam zotrvali na svojich doterajších názoroch a argumentáciách. Rovnako ďalší účastník zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach s tým, že dokiaľ žalobca hodnotil jeho konanie ako konanie porušujúce právne predpisy SR, neuviedol čo konkrétne mal na mysli, ktoré ustanovenia akého právneho predpisu prušil a aký súvis má mať jeho konanie s katastrálnym konaním. Žalobca tiež podľa jeho názoru nevysvetlil, prečo považuje za neprípustné, aby správa katastra povolila vklad do katastra nehnuteľností, ak sa ďalší účastník konania dopustil porušenia právnych predpisov o ochrane osobných údajov. Podanie žalobcu je podľa neho len všeobecné a absentujú v ňom konkrétnosti, ku ktorým bolo možné sa vecne vyjadriť. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania (žiaden z účastníkov konania nariadenie pojednávania nenavrhol) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná. Rozsudok bol dňa 14.11.2019 verejne vyhlásený za prítomnosti žalobcu a ďalšieho účastníka konania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 01.10.2019 (§ 137 ods. 4 SSP). 10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 11. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 12. Podľa § 22 ods. 4 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 31a písm. c/ Katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh. 14. Podľa § 42 Katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy (1) Na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. (2) Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c/ nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel. (3) Podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; 10a) ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok. (4) Ak písomné vyhotovenie zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, pre ktoré je nezrozumiteľné alebo neurčité, prípadne ak neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, správa katastra ho vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na vklad, alebo vlastníkovi, alebo inej oprávnenej osobe a určí lehotu na opravu, prípadne na doplnenie. 15. Podľa § 42 Katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (1) Na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. (2) Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. (3) Podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; 10a) ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok alebo ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom. (4) Ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, vykoná sa jej oprava dodatkom k zmluve alebo doložkou na zmluve, ak s tým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, správne znenie s vyznačením dátumu vykonania opravy, podpisy účastníkov zmluvy, ako aj podpis konajúceho zamestnanca a odtlačok okrúhlej pečiatky. (5) Ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy. 16. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 17. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Správny súd rozhoduje na základe včas podanej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu. Správny súd je zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak. Správny súd na základe uvedeného preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobcom podanej správnej žalobe. 18. Žalobca namietal nesprávnu aplikáciu a interpretáciu ust. § 31a písm. c/ a § 42 ods. 1, 2 a 4 Katastrálneho zákona pre absenciu obsahovej náležitosti kúpnej zmluvy, ktorá mala podľa § 42 ods. 4 Katastrálneho zákona účinného v čase podpisu zmluvy podľa žalobcu za následok nezrozumiteľnosť a neurčitosť kúpnej zmluvy. Absenciu podstatnej náležitosti zmluvy, ktorú ku dňu jej uzavretia vyžadoval § 42 ods. 4 Katastrálneho zákona potom podľa § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona účinného v čase rozhodnutia ako procesnoprávnej normy a v spojení s § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona účinného ku dňu podpisu zmluvy (norma hmotnoprávnej povahy), bol žalovaný povinný (popri samostatnom preskúmaní, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné) tiež preskúmať kúpnu zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti podľa § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona a vzhľadom na to, že neobsahuje, návrh na vklad zamietnuť. Absencia akejkoľvek obsahovej náležitosti zmluvy podľa § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona je podľa žalobcu zároveň absenciou náležitostí podľa § 42 ods. 1 Katastrálneho zákona, keďže z tohto ustanovenia je zrejmé, že nemôže ísť o akúkoľvek zmluvu, ale musí ísť o zmluvu, ktorá svojím obsahom zodpovedá ods. 2. Posúdenie vkladu schopnosti zmluvy je preto podľa žalobcu nemožné bez posúdenia, či takáto zmluva obsahuje náležitosti podľa § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona. Žalobca uvedeným spôsobom namietal nedostatok obsahových náležitostí kúpnej zmluvy, ktorej bol sám stranou (ako predávajúci mohol obsah svojho právneho úkonu - kúpnej zmluvy ovplyvňovať), pričom však v rámci žalobných bodov nekonkretizoval dôvod tohto nedostatku, pretože neuviedol aká obsahová náležitosť predmetnej kúpnej zmluvy podľa § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona (kde je uvedených niekoľko údajov, ktoré má zmluva obsahovať) absentuje. Žalobca súčasne nijako nezdôvodnil a nepreukázal svoje tvrdenie, že žalovaný nepreskúmal kúpnu zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti podľa § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona a následne neuviedol ani konkrétne skutkové dôvody, pre ktoré mal žalovaný návrh na vklad zamietnuť Správny súd nedostatočnú konkretizáciu žalobných námietok nemohol za žalobcu sám odstrániť. 19. Ďalej žalobca namietal, že je minimálne neštandardné a je podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia skutočnosť, že skoro po desiatich rokoch prebiehajúcich konaní v správnom súdnictve preskúmavajúcich vkladu schopnosť kúpnej zmluvy a pôvodného návrhu na vklad účastníkov konania mal žalovaný, po doručení rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžrk/3/2017 z 27.09.2018, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/45/2016 z 23.02.2017, ktorým krajský súd vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, vyzvať žalobcu na vyjadrenie k pôvodnému návrhu na vklad podanému pred desiatimi rokmi. Takýmto postupom boli podľa neho odňaté práva žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania vyjadriť sa k novým skutkovým a právnym skutočnostiam, ktoré vyplynuli v dôsledku vrátenia veci správnym súdom. Žalovaný v správnej žalobe nešpecifikoval o aké nové skutkové a právne skutočnosti, ktoré mali vyplynúť v dôsledku vrátenia veci správnym súdom išlo a nenamietal ani to, aké ustanovenie právneho predpisu mal žalovaný uplatnením postupom porušiť. Správny súd tak nemal možnosť posúdiť, či boli žalobcove práva alebo právom chránené záujmy porušené alebo priamo dotknuté, nakoľko žalobca porušenie alebo priamy dotyk na jeho konkrétnych právach alebo právom chránených záujmoch netvrdil (§ 2 ods. 1, 2 SSP). 20. Žalobca videl zásadnú vadu, ktorou došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy aj v extrémne oneskorenom doručení napadnutého rozhodnutia žalovaným, ktoré bolo vydané dňa 26.11.2018, pričom právnemu zástupcovi žalobcu bolo toto doručené až dňa 10.01.2019. Vzhľadom na to, že dňom povolenia vkladu nadobúda napadnuté rozhodnutie aj právoplatnosť a právne účinky nastávajú taktiež týmto dňom, malo podľa neho oneskorené doručenie rozhodnutia žalovaného žalobcovi intenzívne nepriaznivé následky pre žalobcu, ktorý bol až do právoplatnosti rozhodnutia žalovaného o vklade vlastníckeho práva v prospech ďalšieho účastníka administratívneho konania v podiele 1/2 výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Opätovne aj v tomto žalobnom bode úplne chýba ozrejmenie aké intenzívne nepriaznivé následky pre žalobcu oneskorené doručenie napadnutého rozhodnutia malo mať (aké jeho práva boli porušené a v čom) a tiež absentuje tvrdenie akého porušenia všeobecne záväzného právneho predpisu sa tým žalobca mal dopustiť. 21. Ďalej žalovaný namietal, že ďalší účastník si bez žalobcovho súhlasu zaobstaral originál jeho rodného listu, z ktorého vytvoril fotokópiu, ktorú spolu s originálom predložil notárovi na overenie a následne notársky overenú fotokópiu rodného listu predložil na správu katastra, pričom na žiadne z týchto konaní nemal žalobcov súhlas. Žalobca nikdy nesúhlasil s konaním o vklade, ktorý začala ďalšia účastníčka konania s tým, aby disponovala žalobcovým rodným listom a ani s predložením rodného listu so všetkými jeho osobnými údajmi, či už notárovi, správe katastra alebo komukoľvek tretiemu. O svojom nesúhlase informoval žalobca kataster nehnuteľností v rámci konania o povolení vkladu V- XXXX/ XXXX výslovne v liste z 19.07.2011. Konanie ďalšieho účastníka preto žalobca hodnotil ako konanie porušujúce právne predpisy SR o ochrane osobných údajov, prípadne aj trestnú činnosť. Mal za to, že je neprípustné, aby správa katastra napokon povolila návrh na vklad podaný ďalšou účastníčkou, ak táto k splneniu podmienok na vklad dospela tým, že sa dopustila vyššie uvedeného konania. Záverom poukázal na to, že žalovaný od roku 2008 dva krát konanie o návrhu na vklad prerušil a dva krát rozhodol konanie zastaviť. Napadnuté rozhodnutie žalovaný vydal bez nevyhnutných výziev na odstránenie zrejmých chýb, ktoré sú prekážkou návrhu na vklad. 22. Žalobca v rámci uvedených žalobných bodov podanej správnej žaloby neuviedol žiadny dôvod, ktorý by preukazoval, že skutkové a právne posúdenie veci žalovaným bolo urobené v rozpore s obsahom hodnotených listín, resp. s obsahom na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu alebo v rozpore s logickým myslením. Uvedené námietky žalobcu nemajú potrebnú relevanciu, pretože predstavujú len všeobecné nekonkretizované tvrdenia, konštatovania alebo závery, ktoré žalobca urobil bez toho, aby vysvetlil, čo konkrétne znamenajú vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia, resp. z akých dôvodov vyvracajú závery žalovaného o rozhodných skutočnostiach, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené. Žalobca teda v podanej správnej žalobe prezentoval len svoje vlastné názory, pričom samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené nie sú v súlade s jeho názormi, nepreukazuje ich nezákonnosť. Uvedené konštatovania a názory žalobcu na nastolené otázky sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s posúdením, aké žalovaný vykonal v napadnutom rozhodnutí, resp. sú nepodloženými a navyše nekonkretizovanými tvrdeniami. Námietky žalobcu neboli bližšie skutkovo a právne ozrejmené spôsobom, ktorý by ich individualizoval pre daný prípad. Námietka, ktorá závery žalovaného vo všeobecnej rovine spochybňuje, ale súčasne netvrdí, tobôž nepreukazuje opak, nemá relevanciu potrebnú na zistenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.zn. k otázke v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto tieto námietky neboli dôvodné. 23. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je v súlade s § 134 ods. 1 SSP daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu, všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad ani rozhodovať na základe domnienok o obsahu správnej žaloby. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. 24. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Nakoľko žalobca v časti podanej správnej žaloby dostatočne nekonkretizoval v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore s objektívnym právom alebo s logickým uvažovaním, čo zaňho správny súd urobiť nemohol, v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia v uvedenom rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola sformulovaná (§ 134 ods. 1 SSP), nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 25. K dôvodom správnej žaloby možno preto len vo všeobecnosti dodať, že žalovaný v postupe uplatnenom po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia správnym súdom zachoval povinnosť plynúcu mu z ust. § 191 ods. 6 SSP, podľa ktorého je orgán verejnej správy (žalovaný) v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 3Sžrk/3/2017 z 27.09.2018, ktorým zamietol žalobcom podanú kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24S/45/2016-106 z 23.02.2017 (ktorého podstatné závery sú citované v bode 3. tohto rozsudku) mimo iného uviedol, že: „V katastrálnom konaní sa prejavil rigidný výklad ustanovení katastrálneho zákona v konaní o povolení vkladu, keď Správa katastra trvala na obsolétnej náležitosti ust. § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona účinného v čase podania návrhu na vklad. Toto ustanovenie bolo aj neskoršou novelizáciou vypustené z katastrálneho zákona práve z dôvodu svojej obsolétnosti. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na princíp, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR správne orgány môžu konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súčasne však toto pravidlo je doplnené, že vždy musia konať v medziach ústavy. Na správne orgány sa v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR vzťahuje povinnosť ústavne konformného výkladu. Predmet tohto konania potvrdzuje, že správne orgány v administratívnych konaniach sa riadia dikciou zákona, bez ohľadu na to, či to vedie k ústavnej nekonformnosti. Napadnutý rozsudok krajského súdu spĺňa požiadavky ústavne konformného výkladu podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. ...Výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel podľa ust. § 42 ods. 2 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) v znení účinnom do 31.08.2009 nie je údajom, ktorý by sa zapisoval do katastra nehnuteľností, a preto jeho neuvedenie v zmluve nie je prekážkou povolenia vkladu. Tento údaj nie je ani inak právne relevantný vo vzťahu k predmetu zmluvy a jeho absencia nespôsobuje neplatnosť zmluvy“. Z uvedených záverov najvyššieho súdu je možné vyvodiť, že pokiaľ údaj o výmere vzťahujúcej sa k spoluvlastníckemu podielu prevádzanému v prospech X.. C. nebol údajom, ktorý by sa zapisoval do katastra nehnuteľností, a preto jeho neuvedenie v kúpnej zmluve nebolo prekážkou povolenia vkladu, nemohla absencia tohto údaja v kúpnej zmluve spôsobiť jej nezrozumiteľnosť a tým „nevkladuschopnosť“ (§ 42 ods. 4 Katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom v tom čase). Predmet prevodu (pokiaľ ide o kvantifikáciu veľkosti spoluvlastníckeho podielu - 1/2) bol dostatočne identifikovaný. 26. Pojem spoluvlastnícky podiel Katastrálny zákon nevymedzuje ani za predchádzajúcej právnej úpravy nevymedzoval. Potrebné preto bolo zohľadniť ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Z podstaty spoluvlastníctva vyplýva, že všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a ani číselné vyjadrenie výšky spoluvlastníckeho podielu neznamená, že by spoluvlastník bol výlučným vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci. Spoluvlastnícky podiel teda sám o sebe žiadnu výmeru nemá ani mať nemôže, pretože sa ním, resp. jeho kvantitou vyjadrenou v pomere k celku (v abstraktnej rovine), rozumie vyjadrenie miery, akou sa spoluvlastník vo všeobecnosti podieľa na právach a povinnostiach k pozemku ako celku (v celej jeho výmere). Spoluvlastnícky (ideálny) podiel na pozemku teda znamená podiel na výmere pozemku ako celku, naopak v súvislosti s ním nemožno hovoriť o výmere podielu. 27. Účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Konanie o povolení vkladu (§ 28 až § 33a Katastrálneho zákona) sa začína podaním návrhu účastníka konania na vklad s predpísanými prílohami, pričom nie je rozhodujúce, ktorý z okruhu účastníkov návrh na vklad podá. Pokiaľ dispozičné oprávnenie na podanie návrhu na vklad v danom prípade uplatnil zjavný účastník právneho úkonu (kupujúci z kúpnej zmluvy), o ktorého vklad ide, žalovaný nemal žiadny dôvod oprávnenie na podanie takého návrhu (len) Ing. Vagingerovou spochybňovať ani ho obmedzovať na základe vyjadrení inej zmluvnej strany, ktorá bola účastníkom platného právneho úkonu (ibaže by o jeho neplatnosti predložila právoplatné rozhodnutie príslušného súdu, resp. platné - zmluvou alebo zákonom aprobované odstúpenie od zmluvy účinne urobené voči druhej zmluvnej strane, ktoré „vyjadrenie nesúhlasu s vkladom“ adresované žalovanému ako konajúcemu orgánu nenahrádza). Pred povolením vkladu je okresný úrad povinný preskúmať zmluvu z hľadísk uvedených v § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Z uvedeného vyplýva, že v prípade podania perfektného návrhu na vklad (obsahujúceho požadované náležitosti) zmluvy umožňujúcej jej posúdenie v súlade s požiadavkami uvedenými v § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona, žalovaný nemal inú možnosť, než rozhodnúť o vklade spôsobom uvedeným v ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona. V postupe žalovaného po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia správnym súdom nedošlo k porušeniu zákona, resp. k takým pochybeniam, ktoré by mali podstatný vplyv na právne postavenie žalobcu v jeho neprospech, t.zn. ktoré by mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Rovnako aj ďalšie námietky žalobcu (získanie a použitie rodného listu a osobných údajov žalobcu X.. C. bez súhlasu žalobcu a pod.) nemali žiadny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorý nebol dostatočne konkrétnym spôsobom ani tvrdený. Nemožno tiež opomenúť, že v správnom konaní a následne aj v správnom súdnictve sa posudzuje zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy, nie postupov alebo úkonov účastníkov konania. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 29. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd tiež nepriznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi, nakoľko mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi. 30. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok je právoplatný jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.