Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24Sa/11/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200451 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200451.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: X.. U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX D. D., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2019/6403/BA zo dňa 14.05.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/ SOC/2019/6403/BA zo dňa 14. mája 2019 z r u š u je a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to do 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, Odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č. D. zo dňa 21.02.2019 nevyhovel žiadosti účastníka konania X.. U. N. (ďalej v texte len „žalobca") zo dňa 04.02.2019 a nevyhotovil mu parkovací preukaz. Rozhodol podľa § 17 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom od 01.07.2018 (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z." alebo „Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu"). Úrad žiadosti nevyhovel, pretože podľa lekárskeho posudku č. D. zo dňa 13.02.2019, ktorý bol vypracovaný posudkovým lekárom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici na účely posúdenia žiadosti žalobcu o vydanie parkovacieho preukazu, žalobca nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, pretože bola stanovená miera funkčnej poruchy XX% pre ochorenie zaradené do kapitoly VIII. A., ods. 8., písm. a)., bod 1 prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., a to malígny tumor V. - po odstránení vo včasnom štádiu bez komplikácií. 2. Proti rozhodnutiu úradu podal žalobca odvolanie. Nesúhlasil so záverom posudkového lekára, ktorý v diagnosticko-funkčnom hodnotení pod B.6. ako druh zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. uviedol obmedzenie pohyblivosti D. - ľahký stupeň jednostranne, čo nezodpovedá skutočnosti a zároveň v hodnotení chýba akákoľvek zmienka o chorobnom stave chrbtice, ktorá je podľa neho zodpovedná za skrátenie pravej dolnej končatiny(ďalej len „PDK"), obmedzenie flexie - extenzie PDK v D.. Podľa žalobcu z priložených správ (lekárska správa zo dňa 26.10.2017 a aktualizovaná zo dňa 24.01.2019) vyplýva jeho stav chrbtice, ktorý sa zhoršil, vyplýva z nich skrátenie PDK o Xcm a znemožnenie menšej flexie v D. ako XX stupňov. Preto podľa žalobcu bolo potrebné opraviť v posudku záver v bode B.6, a to ťažký stupeň s obmedzením menšej flexie ako XX stupňov. Flexia PDK je obmedzená na rozsah XX až XXX stupňov, čo má tri dôsledky: 1.- funkčné skrátenie PDK o Xcm, 2.- státie na obidvoch nohách je možné len v predklone a za súčasnej extenzie v členku PDK. Nutnosť predklonu sa len čiastočne zmierni použitím ortopedickej obuvi. Bosý v zpriamenom postoji nedosiahne na podložku PDK, ani pri plnej extenzii v členku. Ako nezvratný dôkaz slúži trvalé zníženie priečnej klenby N. R. a 3.- znemožnenie plného kroku pri chôdzi a premáhanie lumbálnej chrbtice pri stoji. Uvádzané dôsledky čiastočne vyrieši ortopedická obuv, avšak majú dopad na chôdzu, ktorá je namáhaná a únavná, sprevádzaná zrýchleným dýchaním a stavom NYHA II, najmä na svažitom teréne. Nedostatok pohybu v bedre kladie vyššie nároky na funkciu kolenných kĺbov. Podľa odvolateľa všetky ním uvádzané skutočnosti sú uvedené v lekárskych správach ortopéda, a preto považoval hodnotenie posudkového lekára v bode B.6 za nevýstižné a odlišujúce sa od skutočného stavu bez rešpektovania týchto lekárskych správ. Dožadoval sa upraviť diagnosticko-funkčné hodnotenie v bode B.6 na obmedzenie flexie nad XX stupňov s hodnotením miery funkčnej poruchy XX% a zvýšenie hodnotenia o XX% podľa § 12 ods. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, t. j. dožadoval sa určenia celkovej miery funkčnej poruchy XX% plus XX%, spolu XX%, čím by splnil podmienku na vydanie parkovacieho preukazu. V odvolaní tiež uvádzal, že býva v okrajovej štvrti so vzdialenosťou rádovo niekoľko stoviek metrov od obchodnej siete, konečnej stanice K. a zdravotných ambulancií, pričom potrebuje takmer denne používať osobný automobil. Okrem parkovacieho preukazu nežiadal žiadne ďalšie kompenzácie. V prípade pochybností o jeho zdravotnom stave prejavil ochotu podrobiť sa odbornej lekárskej prehliadke. 3. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. B. zo dňa 14.05.2019 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie úradu potvrdil. 4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že posudkový lekár žalovaného nanovo posúdil zdravotný stav žalobcu a stotožnil sa so závermi posudkového lekára orgánu verejnej správy prvého stupňa. Rovnako konštatoval mieru funkčnej poruchy žalobcu XX% pre ochorenie zaradené do kapitoly VIII.A, ods. 8, písm. a), bod 1 prílohy č. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, a preto sa žalobca nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár odvolacieho orgánu vychádzal z odborných nálezov, a to z vyšetrenia všeobecného lekára zo dňa 29.01.2019 a ortopedického vyšetrenia zo dňa 24.01.2019. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol závery z lekárskeho posudku, v zmysle ktorých rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy u žalobcu je malígny tumor V. po odstránení vo včasnom štádiu bez komplikácií. Účastník konania je v starostlivosti odborných lekárov aj pre obmedzenie funkcií obidvoch J. kĺbov stredného stupňa a obmedzenie pohyblivosti obidvoch D. kĺbov ľahkého stupňa. V odborných nálezoch je popisované aj skrátenie pravej dolnej končatiny od Xcm do Xcm. U žalobcu je uvádzaná aj porucha krvného tlaku druhého stupňa, čo je stredná forma. Ostatné ochorenia nedosahujú vyššie percento miery funkčnej poruchy ako 40%, resp. nie sú objektivizované. V uvedenom percente je komplexne zhodnotené zdravotné postihnutie. Celková miera funkčnej poruchy je XX%. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1, § 2 ods. 3, § 12 ods. 1, § 55 ods. 7 Zákona o peňažných príspevkoch a uzavrel, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, preto žalovaný nemal dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, v dôsledku čoho podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil. 5. V zákonom stanovej lehote podal žalobca na tunajšom správnom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica a vrátiť vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Tvrdil, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nepostačujúce pre riadne posúdenie veci, a teda je v rozpore s Ústavou SR, Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Správnym poriadkom. 6. Žalobca vymedzil zásadné rozpory medzi diagnosticko-funkčným hodnotením a jeho skutočným zdravotným stavom, keď uvádzal, že malígny tumor V. je irelevantný vzhľadom k jeho žiadosti, obmedzenie funkcie obidvoch kolenných kĺbov nezodpovedá skutočnosti, a poukázal na lekársku správu ortopéda K.. H. zo dňa 24.01.2019 s tým, že z lekárskych správ ortopéda zo dňa 26.10.2017 a 24.01.2019 vyplýva ľahké obmedzenie obidvoch bedrových kĺbov, ďalej, že D. kĺb N. končatiny je znehybnený pre potreby státia a chôdze flekčnou kontraktúrou s možnosťou pohybu od XX do XX stupňov. Tým je sťažené státie, ale predovšetkým chôdza. Pohyb v J. pri chôdzi je znemožnený s následkom jej obtiažnosti a únavnosti. Pri chôdzi je zvýšené namáhanie obidvoch J. kĺbov a na chrbtici je v lumbálnej časti vynucovaná lordóza. Tomuto stavu zodpovedá hodnotenie XII. B.B2.15c1-XX%. K tomuto, podľa žalobcu bolo možné priznať navýšenie XX% podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú postihnutie s najvyšším ohodnotením, pretože je evidentný súvis medzi namáhavou chôdzou v dôsledku nefunkčnosti pravého bedra a zvýšenými nárokmi na srdcovocievnu sústavu, disfunkciu srdca (NYHA II) a vyššieho krvného tlaku, eventuálne by bolo možné pripočítať XX% v súvislosti so zvýšenou námahou J. kĺbov vplyvom nefunkčnosti pravého bedra, čím by dosiahol medzný limit miery funkčnej poruchy XX%. 7. Žalobca namietal nedostatočné vyhodnotenie doloženej zdravotnej dokumentácie posudkovým lekárom, ktorý nezohľadnil odporúčania ortopéda K.. H., ani nevyužil jeho ponuku na odborné zdravotné vyšetrenie. Podľa žalobcu je hlavné zdravotné postihnutie - znehybnenie pravého bedra v súčinnosti s ďalšími postihnutiami kolien a srdcovocievnej sústavy. 8. Podľa žalobcu postupom žalovaného bolo porušené jeho právo na spravodlivé vyhodnotenie jeho zdravotného stavu v súlade so zákonom č. 447/2008 Z. z., zároveň postupom a rozhodnutiami oboch orgánov boli porušené jeho práva, ktoré garantuje článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 20 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (právo na osobnú mobilitu). 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Žalovaný uviedol, že odvolací orgán pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia postupoval nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku orgánu 1. stupňa a posúdil ho samostatne po právnej a skutkovej stránke. Rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy u žalobcu je malígny tumor V. - po odstránení vo včasnom štádiu bez komplikácií. Zopakoval závery z lekárskeho posudku posudkového lekára Ústredia, podľa ktorého sa žalobca s mierou funkčnej poruchy XX% nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a preto nespĺňa už prvotnú podmienku pre vyhotovenie parkovacieho preukazu. 10. K žalobnej námietke, že rozhodnutia sú založené na neúplnom a nedostatočnom vyhodnotení a následnom preskúmaní jeho zdravotného stavu a s ním spojených objektívnych a subjektívnych ťažkostí a k jednotlivým bodom, ktorými žalobca preukazoval zásadný rozpor medzi diagnosticko- funkčným hodnotením a jeho skutočným stavom, žalovaný konštatoval, že odborné nálezy objektivizujú subjektívne ťažkosti posudzovaných a sú pre stanovenie miery funkčnej poruchy a požadované kompenzácie rozhodujúce. V danom prípade žalobca nepodal písomnú žiadosť o prizvanie na posúdenie jeho zdravotného stavu, pričom posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, preto vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej osoby, v súlade s ustanovením § 11 ods. 9 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Žalobca má nielen právo navrhovať dôkazy, ale dôkazy aj predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok neunesenie dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej výsledok konania. Ak žalobca disponoval dôkazmi preukazujúcimi jeho tvrdenie, že je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, bolo jeho povinnosťou takéto dôkazy predložiť, najneskôr v odvolacom konaní. 11. K namietanému porušeniu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to článku 20 Dohovoru vo vzťahu zabezpečenia osobnej mobility osôb so zdravotným postihnutím, žalovaný vo vyjadrení uviedol, že uvedené sa realizuje okrem iného aj prostredníctvom ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z., v zmysle ktorých je možné fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vyhotoviť parkovací preukaz. Skutočnosť, že sa parkovací preukaz vyhotoví iba za splnenia zákonných podmienok (§ 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.), nespôsobuje porušenie práv žalobcu. Zákonná úprava umožňuje požiadať o vyhotovenie parkovacieho preukazu, žiadosť je posudzovaná individuálne a predpokladom je splnenie zákonných podmienok. Žalobca síce konštatuje porušenie svojich práv zaručených Dohovorom, ale neuviedol konkrétne ustanovenie zákona č. 447/2008 Z. z., ktoré by bolo v rozpore s namietaným Dohovorom a na Dohovorom ustanovené práva len poukázal bez toho, aby v konkrétnostiach uviedol, v čom boli jeho práva porušené. 12. Žalobca v replike poukázal na to, že malígny tumor V. vďaka včasnému zákroku nekomplikuje jeho zdravotný stav a nemá vplyv na jeho mobilitu. Zotrval na svojom tvrdení ohľadom nesprávneho posúdenia jeho zdravotného stavu, nezohľadnenia záverov uvedených v lekárskej správe ortopéda K.. H. zo dňa 24.01.2019 a pokiaľ posudkový lekár s takýmito závermi nesúhlasil, mal akceptovať jeho návrh na vykonanie prehliadky. Žalobca má dojem, že prístup žalovaného a úradu je viac administratívny, ako odborný, ignorujú argumenty protistrany, nemajú snahu ich vyvrátiť logickým postupom. 13. Žalovaný nevyužil možnosť podať na repliku žalobcu ďalšie vyjadrenie. 14. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. d) SSP, na ktoré sa dostavili tak žalobca, ako aj poverený zástupca žalovaného. 15. Žalobca na pojednávaní zotrval na závere, že jeho zdravotný stav nebol posúdený správne. Najmä bol v rozpore s lekárskou správou vystavenou lekárom K.. H., ortopédom zo dňa 24.01.2019. Uvádzal, že sa pravidelne podrobuje lekárskym vyšetreniam a predložil súdu lekárske správy z vyšetrenia zo dňa 29.10.2019. Z vyjadrenia žalobcu tiež vyplynulo, že parkovací preukaz potrebuje preto, že má problém nájsť parkovacie miesto, najmä, ak chodí na lekárske vyšetrenia do nemocníc, pričom je odkázaný na osobné motorové vozidlo vzhľadom na polohu kde býva. Potvrdil, že stále šoféruje, je spôsobilý viesť motorové vozidlo, o čom predložil aj potvrdenie K.. K. J., všeobecného lekára pre dospelých, vystavené dňa 08.09.2017 na dobu 5 rokov do 08.09.2022. 16. Z prednesu poverenej zástupkyne žalovaného na pojednávanie vyplynulo, že žalovaný v celom rozsahu trval na písomnom stanovisku k žalobe a žalobu navrhoval zamietnuť, pretože žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky podstatné náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalobca nespĺňa základný predpoklad pre vyhotovenie parkovacieho preukazu, a to dosiahnutím miery funkčnej poruchy najmenej XX% , pretože parkovací preukaz možno vyhotoviť len fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár za najzávažnejšie ochorenie považoval tumor obličky, ktorému zodpovedá miera funkčnej poruchy XX%. K námietke žalobcu, že v súvislosti s jeho žiadosťou je ochorenie V. irelevantné a bolo treba sa zamerať hlavne na pohybové poruchy, uviedla, že v prvom rade je potrebné určiť mieru funkčnej poruchy a až v tom prípade, ak ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím možno skúmať ďalšie predpoklady pre vyhotovenie parkovacieho preukazu. Posudkový lekár rešpektuje zásady určenia miery funkčnej poruchy, pričom ju nemôže určovať podľa toho na aké účely je toto posúdenie potrebné. K požadovanému navýšeniu miery funkčnej poruchy o XX% poukázala na to, že zákon dáva posudkovému lekárovi len možnosť mieru funkčnej poruchy navýšiť v súlade s § 12 ods. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, nejedná sa o povinnosť takto postupovať. Navýšenie však prichádza do úvahy len vtedy, ak fyzická osoba má také ochorenie, ktoré ovplyvňuje ochorenie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobuje znevýhodnenie. Nemožno zvyšovať mieru funkčnej poruchy, ak súvisiace ochorenie nespôsobuje znevýhodnenie a už vôbec nemožno zvyšovať percento miery funkčnej poruchy, ak ochorenia vzájomne nesúvisia. V lekárskom posudku boli uvádzané tie miery funkčnej poruchy tých ochorení, ktoré boli preukázané. Ani jedno z ochorení nedosahuje mieru funkčnej poruchy XX%. Žiadne z ochorení pohybovej sústavy pri preukázanom stupni obmedzenia nedosahujú vyššie percento miery funkčnej poruchy ako ochorenie, ktoré posudkový lekár určil ako rozhodujúce. Toto ochorenie tiež neovplyvňujú takým spôsobom, že by spôsobovali znevýhodnenie. Ochotu prejavenú žalobcom podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu nemožno považovať za žiadosť o účasť na posúdení zdravotného stav v zmysle § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Lekárske správy z ďalších vyšetrení neovplyvňujú zákonnosť rozhodnutia, pretože pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia je rozhodujúci stav v čase jeho vydania. 17. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov žaloby, a zároveň aj podľa § 134 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). 18. Podľa § 2 ods. 2 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie a nevyhovel žiadosti žalobcu o vydanie parkovacieho preukazu v dôsledku skutočnosti, že nespĺňa zákonom stanovenú podmienku, a to, že nie osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. 21. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.; na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.; ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. 23. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.; príslušný orgán vyhotoví fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím parkovací preukaz, ak a) z právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18, b) podľa komplexného posudku, ktorý bol podkladom na právoplatné rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu, je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 24. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.; ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. 25. Podľa § 55 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z.; podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa § 11 ods. 15 alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný. 26. Podľa § 11 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z.; na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. 27. Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. ; posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. 28. Podľa § 12 ods. 1 zákona 447/2008 Z. z.; na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3. 29. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.; ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. 30. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.; mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie. 31. Na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. - Správny poriadok. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu váhu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V súlade s § 60a Správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. 32. V danom prípade ide o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy súd nie je viazaný žalobnými bodmi. Nad rozsah žalobných bodov dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a správny súd teda neprestúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného z dôvodu tvrdeného nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. z dôvodu tvrdeného nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, ale výlučne z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 33. Povinnosťou orgánu verejnej správy je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností konkrétne namietaných v odvolaní účastníka konania a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) , keď napr. v rozhodnutí J. / Švajčiarsko z 29.04.1993 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz / Španielsko z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP a ani judikatúra Ústavného súdu SR však nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. 34. Rozhodnutie žalovaného, podľa názoru správneho súdu nedáva jednoznačnú odpoveď, ako žalovaný reflektoval na konkrétne odvolacie námietky. Nepostačuje len všeobecné konštatovanie zistených diagnóz, prevzatie záveru z lekárskeho posudku a uvedenie záveru o nesplnení podmienok na vydanie parkovacieho preukazu, konkrétne nesplnenie podmienky dosiahnutia limitu miery funkčnej poruchy pre to, aby žalobca bol považovaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (aspoň 50%). Rozhodnutie žalovaného neumožňuje poznať účastníkovi konania ako sa žalovaný vysporiadal s jeho odvolacími námietkami. 35. Správny súd nespochybňuje odborné medicínske závery v lekárskom posudku, avšak vytýka žalovanému, že nezaujal stanovisko k odvolacej námietke, ktorou sa žalobca dovolával iného medicínskeho posúdenia, v tom zmysle, aby bolo žalobcovi zrejmé, na akom princípe je vykonávané posúdenie, prečo neprichádza do úvahy taký záver, akého sa on dovoláva, t. j., že by mala byť uznaná miera funkčnej poruchy pri inom zdravotnom postihnutí a v súvislosti s ním by podľa žalobcu bolo možné mieru funkčnej poruchy aj navýšiť s odkazom na § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. 36. Žalovaný sa v zásade nevysporiadal s odvolacími námietkami, ak len prevzal závery z lekárskeho posudku bez toho, že by vyhodnotil relevantnosť odvolacích námietok. Rozhodnutie má byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé v prvom rade účastníkovi konania a nepostačuje, ak je dôvod rozhodnutia zrejmý orgánu verejnej správy, eventuálne súdu. Taktiež nie je rozhodujúce, ak absenciu odôvodnenia nahradí žalovaný v stanovisku k žalobe, resp. v pripojenom stanovisku posudkového lekára, či vyjadrením zástupcu žalovaného na pojednávaní. Nie je vylúčené, že pokiaľ by rozhodnutie žalovaného bolo riadne odôvodnené, žalobca by porozumel rozhodnutiu, nevyužil by následne ani ďalšie opravné prostriedky. 37. Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo-relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Správny súd má za to, že najmä v sociálnych veciach, je žiadúce zvoliť taký spôsob odôvodnenia rozhodnutia, aby žiadateľovi dávky, eventuálne nároku bolo dostatočne zrozumiteľným spôsobom, vo vzťahu aj s podkladovým lekárskym posudkom objasnené, na akom právnom a skutkovom základe nie je možné dávku priznať, eventuálne žiadosti vyhovieť. 38. Správny súd sa nestotožnil s konštatovaním žalovaného, že žalobou napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že parkovací preukaz možno vyhotoviť len fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dosiahne mieru funkčnej poruchy najmenej XX%. Žalobca práve v snahe preukázať, že túto podmienku spĺňa, namietal nesprávne diagnosticko- funkčné hodnotenie posudkovým lekárom a predkladal svoje návrhy, ako by tento medzný limit mohol dosiahnuť. Bolo úlohou žalovaného v odôvodnení rozhodnutia zaujať stanovisko k takejto požiadavke. Podľa názoru súdu nepostačuje odkaz na lekársky posudok, resp. nepostačuje ani to, že lekárky posudok je prílohou rozhodnutia, ale je žiadúce, aby závery z lekárskeho posudku boli zrozumiteľným spôsobom (popri odbornej medicínskej terminológii) prenesené do rozhodnutia a najmä, aby bol v rozhodnutí vyvodený záver ohľadom odvolacích námietok vo väzbe k záverom vyplývajúcim z lekárskeho posudku. Podľa názoru správneho súdu uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentuje. Je úlohou žalovaného orgánu verejnej správy posúdiť zásadné odvolacie námietky a nie správneho súdu, naviac keď ich vyhodnotenie môže mať zásadný vplyv na konanie o žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nie je úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí. 39. Je zrejmé, že v danom prípade sa posudzuje žiadosť o vydanie parkovacieho preukazu podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu v znení platnom od 01.07.2018. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy bolo možné vyhotoviť parkovací preukaz fyzickej osobe, ak spĺňala podmienku odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pričom podľa novej právnej úpravy sa rozšíril okruh osôb, ktorým je možné vyhotoviť takýto preukaz aj o osoby, ktoré majú niektoré zo zdravotných postihnutí uvedených v prílohe č. 18 zákona ustanovenej na tento účel (t.j. bez odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom). V oboch prípadoch, teda aj pred novelou aj po novele musela byť vždy splnená prvotná podmienka, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Preto aj v predmetnej veci táto podmienka musí byť splnená a len potom, by bolo na mieste zaoberať sa, či žalobca má také zdravotné postihnutie, ktoré je vymenované v prílohe č. 18. Žiadateľ nie je oprávnený žiadnym spôsobom zasahovať do nezávislého, nestranného, odborného medicínskeho posúdenia posudkovým lekárom vystavujúcim lekársky posudok. V zhode so stanoviskom žalovaného, správny súd má za to, že ak posudkový lekár v lekárskom posudku konštatuje, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nemusí sa ďalej zaoberať tým, či má takáto osoba zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18, pretože parkovací preukaz jej prináleží v zmysle § 11 ods. 13, len ak by išlo o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Pritom posúdenie, či ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v súvislosti s určovaním miery funkčnej poruchy (§ 12) patrí výlučne do kompetencie posudkového lekára v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti (§ 10, § 11). 40. Žalobca v odvolaní uviedol, že v prípade pochybností o jeho zdravotnom stave je ochotný podrobiť sa ďalšej odbornej lekárskej prehliadke. Žalovaný vo veci rozhodol bez pozvania žalobcu na posúdenie jeho zdravotného stavu s odkazom na § 11 ods. 9 Zákona o peňažných príspevkoch, pretože posudkový lekár odvolacieho orgánu nemal žiadne pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu. V súlade s ustanovením § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. môže posudkový lekár predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. 41. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z.; posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. 42. Správny súd nepovažuje postup žalovaného za správny, ak ochotu žalobcu vyjadrenú v odvolaní podrobiť sa ďalšej lekárskej prehliadke, vyhodnotil tak, že ju nemožno považovať za žiadať o účasť na posúdení zdravotného stavu v zmysle § 11 ods. 10 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a oprávňovalo ho to bez ďalšieho postupovať v zmysle § 11 ods. 9 tohto zákona. Takáto interpretácia zákona v zásade nie je súladná s účelom zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ani so zásadou správneho konania upravenou v § 3 ods. 2 Správneho poriadku, a to zásadou súčinnosti s účastníkmi konania, v zmysle ktorej má dať orgán verejnej správy účastníkovi konania vždy príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, uplatňovať svoje návrhy a poskytovať mu pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu. Podľa názoru správneho súdu mal žalovaný minimálne vyzvať žalobcu na objasnenie jeho požiadavky a pokúsiť sa odstrániť nejasný prejav žalobcu, či už výzvou posudkového lekára alebo žalovaným, najmä, ak posúdenie zdravotného stavu nezohľadňovalo argumentáciu žalobcu, t. j. odvolaniu nebude vyhovené. Žalovaný vyhodnotil prísne formalisticky splnenie náležitosti žiadosti o predvolanie fyzickej osoby na posúdenie jej zdravotného stavu ako podmienky, kedy je posudkový lekár povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie, pričom správny súd poukazuje na to, že právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Pri výklade právnych predpisov je potrebné uprednostniť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, ktorá je osobitne zvýraznená v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je kritériom ukladajúcim každému súdu povinnosť hľadať také riešenie, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení. Ak za daného stavu bol vydaný lekársky posudok bez účasti žalobcu na prehliadke u posudkového lekára za účelom posúdenia jeho zdravotného stavu, postup žalovaného, ktorý neodstraňoval nejasnosti v požiadavke žalobcu o pozvanie na lekárske vyšetrenie u posudkového lekára (síce podmieňovacím spôsobom - len v prípade pochybností), pričom tento lekársky posudok bol podkladom napadnutého rozhodnutia žalovaného, potom rozhodnutie žalovaného, akceptujúc takýto postup je arbitrárnym. 43. Pokiaľ žalobca predložil lekárske správy z ďalších vyšetrení, na tieto správny súd neprihliada, pretože na rozhodnutie správneho súdu pri posúdení zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 135 ods. 1 SSP (pozn. nie jeho vydania, ako bolo nesprávne uvedené žalovaným). 44. V ďalšom konaní žalovaný opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o nevydaní parkovacieho preukazu, v ktorom sa náležite vysporiada s odvolacími námietkami a vydá rozhodnutie, ktoré bude odôvodnené tak, aby spĺňalo náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Odstráni nejasnosti v odvolaní žalobcu ohľadom možnej žiadosti v zmysle § 11 ods. 10 Zákona o príspevkoch na kompenzáciu a bude postupovať tak, aby v konaní, vrátane lekárskej posudkovej činnosti bola dodržaná zásada správneho konania v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku. 45. Žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania správny súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).