Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sa/12/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200494 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200494.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobkyne F.. I. E., J.. V. XXXX/XX, XXX XX X., nar. XX.X.XXXX proti žalovanej Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. marca 2017 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. marca 2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. septembra 2016 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. októbra 2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1.Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava ako prvostupňový správny orgán na základe žiadosti žalobkyne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. septembra 2016 podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení žalobkyni priznala od 10. januára 2016 starobný dôchodok v sume 669,30 Eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobkyňa k 10. októbru 2015 získala 16 811 dní dôchodkového poistenia s presným rozpisom v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia. V sume starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 652,70 Eur mesačne a bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,2891 x 46,0576 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930, čo je 652,70 Eur mesačne. Ďalej tým, že po vzniku nároku na starobný dôchodok žalobkyňa od 10. októbra 2015 do 9. januára 2016 získala obdobie dôchodkového poistenia, pričom suma starobného dôchodku za toto obdobie predstavovala čiastku 4,72589070.-Eur mesačne ako súčin osobných mzdových bodov 0,4299 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia po zaokrúhlení je 657,50 Eur mesačne. Takto určená suma bola zvýšená podľa § 66 ods. 2 o 9,8625 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku po uvedenom zvýšení a zaokrúhlení predstavovala čiastku 667,40 Eur. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2016 zvýšila žalobkyni starobný dôchodok na sumu 687.-Eur mesačne. Rozhodnutia odôvodnila tým, že táto suma sa zvýšila po zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 1. decembra 2011 do 31. decembra 2011 a od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012, kedy žalobkyňa pracovala u zamestnávateľa Slovenská agentúra pre cestovný ruch G. G.. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia bola vypočítaná ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,3234 x 46,0576 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930, čo sa rovná 670,10 Eur mesačne. Zvýšenie za 92 dní dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je 4,72589070 mesačne, zvýšenie podľa § 66 ods. 2 zákona za 92 dní dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania dôchodku vo výške 1,5%, t. j. zvýšenie o 10,1235 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku bola určená po zaokrúhlení čiastkou 685,10 Eur. Ďalej suma sa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. odo dňa priznania dôchodku zvýšila o 1,92 Eur mesačne na sumu 687.- Eur mesačne. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 3. Druhostupňový správny orgán Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne na odvolanie žalobkyne napadnutým rozhodnutím odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. septembra 2016 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. októbra 2016. Rozhodnutie odôvodnil tým, že námietka žalobkyne týkajúca sa skutočnosti, že jej bolo nesprávne hodnotené obdobie za roky 1988, 1989, 1993, 1994 a 1995, kedy sprevádzala svojho manžela, ktorý bol vyslaný ako expert, resp. pracovník zastupiteľského úradu v zahraničí, nie je dôvodná. Žalobkyňa podľa svojej žiadosti o starobný dôchodok zo 14. júla 2016 bola zamestnaná od 12. decembra 1977 do 18. augusta 1996 u zamestnávateľa J. a.s. X. a zároveň 12. septembra 1988 do 15. júla 1990 bola zamestnaná u zamestnávateľa P. S. L. I. K. v období od 11. januára 1993 do 31. decembra 1995 u zamestnávateľa S. L. I. G.. Podľa potvrdenia zamestnávateľa mala neplatené voľno po dobu nasledovania jej manžela na expertíznu činnosť zahraničia. Podľa potvrdení a vyjadrení žalobkyne v rokoch 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 sprevádzala manžela v zahraničí. Celé obdobie týchto rokov sú na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia u zamestnávateľa J. a.s. X. uvedené ani náhradných dôb. Obdobia, ktoré sa považovali za náhradné doby v uvedenom období sú taxatívne uvedené v § 11 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a v § 10 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Ani podľa jedného z týchto ustanovení sa doba pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí, nepovažuje za náhradnú dobu. Táto doba sa posudzovala ako náhradná doba len na zisťovanie priemerného mesačného zárobku. Doba pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí, sa v súlade s § 9 a § 175 ods. 6 Vyhlášky č. 149/1986 po 88 Zb. v znení zákona č. 306/1991 Zb. výslovne považovala za dobu zamestnania v období od 1.októbra 1988 do 31. júla 1991. Vzhľadom na skutočnosť, že starobný dôchodok bol žalobkyni priznaný a jeho suma vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z., na účely určenia priemerného osobného mzdového bodu bolo potrebné dobu pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela pôsobiaceho ako pracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí, posudzovať ako obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nie je možné určiť osobný mzdový bod. Preto za predmetné roky nebolo možné započítať dni náhradných dôb za celé roky. V rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku bol za tieto roky žalobkyni určený priemerný osobný mzdový bod vzhľadom na súbežné zamestnania a hrubé zárobky získané v týchto zamestnaniach. 4. Žalovaná napadnuté rozhodnutie odôvodnila aj tým, že nebola dôvodná námietka žalobkyne, ktorou poukazuje na § 11 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb., resp. § 10 zákona č. 100/1988 Zb., a teda že ak sa kryjú doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej zápočet je pre občana výhodnejší. To isté platí, ak sa navzájom kryjú doby zamestnania alebo náhradné doby. Doba pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako expert v zahraničí, sa posudzuje ako obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nie je možné určiť osobný mzdový bod. Z tohto dôvodu sa účastníčke konania kryje doba pobytu v cudzine a zamestnanie. Účastníčka konania mala zhodnotené obdobie zamestnania a osobný mzdový bod. 5. K námietke žalobkyne týkajúcej sa nehodnotenia doby zamestnania od 1. januára 1996 do 18. augusta 1996 uviedol, že táto nebola dôvodná, pretože toto obdobie bolo započítané pre výpočet starobného dôchodku. Hrubý zárobok nebolo možné hodnotiť, nakoľko podľa potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 3. februára 1997 nemala žalobkyňa vyplatený žiadny príjem, pretože mala neplatené voľno. 6. Žalovaná ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k námietke nezapočítania vymeriavacieho základu za obdobie od 1.12.2011 do 30. novembra 2012 uviedol, že tento bol zohľadnený rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 10. októbra 2016. Zároveň s poukazom na § 209 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti je možné opraviť aj bez návrhu, uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 10. októbra 2016 bola nesprávnosť, keď správne malo byť uvedené, že suma starobného dôchodku sa dodatočne zvýšila o zistenie vymeriavacieho základu za obdobie od 1. decembra 2011 do 31. decembra 2011 a od 1. januára 2012 do 31. novembra 2012. Žalovaná svoje rozhodnutie uzavrela tým, že žalobkyni boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v správnom spise, získaných Sociálnou poisťovňou, a preto dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Žalobné body 7. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia ako aj predchádzajúcich rozhodnutí a zrušenia napadnutého ako aj prvostupňových rozhodnutí a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná nesprávne neuznala odvolaciu námietku, ktorou poukázala na § 11 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb. a § 10 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorých ak sa kryjú doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej zápočet je pre občana výhodnejší. To isté platí, ak sa navzájom kryjú doby zamestnania alebo náhradné doby. Žalovaná túto námietku neuznala, pretože podľa nej sa doba pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí, posudzuje ako obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nie je možné určiť osobný mzdový bod a že z uvedeného dôvodu sa žalobkyni kryje doba pobytu v cudzine a zamestnanie, pričom žalovaná neakceptovala tú skutočnosť, že práve už samotná doba pobytu v cudzine počas sprevádzania manžela z právneho hľadiska predstavuje dobu zamestnania bez ohľadu na to, či tam žalobkyňa mala alebo nemala aj iné zamestnanie. Žalobkyňa argumentovala tým, že počas doby pobytu v cudzine, kedy sprevádzala svojho manžela, ktorý tam pôsobil ako pracovník v zahraničí, mala v zmysle právnych predpisov v tom čase určených, dva pracovné pomery. Jeden sa týkal zamestnávateľa H. L. a druhý sa týkal P. S. L. I., resp. S. L. I. N., a teda súbežne plynuli dve doby zamestnania, z čoho vyplýva, že počas sprevádzania manžela v cudzine sa navzájom kryli dve doby zamestnania. Žalobkyňa namietala, že napadnutým rozhodnutím jej boli porušené práva a právom chránené záujmy žalobkyne. Na pojednávaní poukázala na to, že pri takom výklade, ktorý používa žalovaná, nastáva taký skutkový stav, že ak by žalobkyňa nepracovala na čiastočný úväzok pri sprevádzaní manžela na vyslaní v zahraničí, mala by dôchodok vyšší, ako keď túto aktivitu vykonávala, čo je v rozpore s § 255 ods. 1 zákon o sociálnom poistení a nie je to ani spravodlivé. Vyjadrenie žalovanej 8. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zopakovala dôvody napadnutého rozhodnutia v časti, ktorou sa vyrovnala s námietkami žalobkyne, ktorými namietala nesprávne hodnotené obdobie za roky 1988, 1989, 1993, 1994 a 1995, kedy sprevádzala manžela, ktorý bol vyslaný ako expert, resp. pracovník zastupiteľského úradu v zahraničí, pričom navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods.3 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. 10. Správny súd preto svojim rozsudkom sp. zn. 28Sa/6/2017-57 zo dňa 19. decembra 2017 zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom NS SR sp. zn. 7Sk/15/2018 zo dňa 26. júna 2019 z dôvodu, že odôvodnenie prvostupňového rozsudku bolo v podstatnej časti nejasné. 11. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (1) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 175 ods. 6, písm. a) Vyhlášky č. 149/1988 Zb. (6) V rozsahu a za podmienok ustanovených predpismi platnými pred 1. augustom 1991 sa hodnotí pred týmto dňom a) doba pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí. 13. Podľa § 9 Vyhlášky č. 149/1988 Zb. v znení účinnom do 1.8.1991 za zamestnanie sa považuje aj doba pobytu v cudzine, počas ktorej žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí (§ 43) alebo (§ 44). Táto doba sa preukazuje potvrdením organizácie, ktorá vyslala manžela ženy do zahraničia. Pre zisťovanie priemerného mesačného zárobku sa však táto doba posudzuje ako náhradná doba. 14. Podľa § 10 zákona č. 100/1988 Zb. Ak sa kryjú doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej zápočet je pre občana výhodnejší. To isté platí, ak sa navzájom kryjú doby zamestnania alebo náhradné doby. 15. Podľa § 60 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (7) Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz. 16. Podľa § 63 ods. 1, 6, 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (1) Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (6) Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. (9) Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 6 a 7 je kratšie ako jeden kalendárny rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v tomto kratšom období a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako. Všeobecný vymeriavací základ na účely tohto ustanovenia je všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v roku, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku. 17. Správny súd skúmal napadnuté rozhodnutie a jeho zákonnosť z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe. Predmetom prieskumu bolo, či žalovaný vypočítal priemerný osobný mzdový bod v súlade so zákonom, a teda či vydal vecne správne rozhodnutie. Správny súd vykonal prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe. Podstata žalobných námietok tkvela v tom, že žalovaný nerozhodol v súlade so zákonom, keď priemerný osobný mzdový bod žalobkyni vypočítal tak, že z tohto výpočtu neboli vylúčené roky 1988, 1989, 1993, 1994, 1995. 18. Správny súd z prílohy napadnutého rozhodnutia, ktorou bol „Osobný list dôchodkového zabezpečenia“ zistil, že žalovaný zarátal žalobkyni do obdobia dôchodkového poistenia v roku 1988 366 dní, v roku 1989 365 dní, v roku 1993 365 dní, v roku 1994 365 dní a v roku 1995 365 dní. Také isté počty dní za uvedené roky zahrnul do počtu dní rozhodujúceho obdobia pre výpočet priemerného osobného bodu a za uvedené roky zahrnul do výpočtu priemerného osobného mzdového bodu osobné mzdové body za rok 1988 osobný mzdový bod vo výške 0,1747, za rok 1989 osobný mzdový bod vo výške 0,2547, za rok 1993 osobný mzdový bod vo výške 0,5999, za rok 1994 osobný mzdový bod vo výške 0,5311 a za rok 1995 osobný mzdový bod vo výške 0,5170. 19. Z obsahu správneho spisu správny súd zistil a medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa v rokoch 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 sprevádzala svojho manžela v zahraničí. Podľa potvrdenia zamestnávateľa H. L. n.p. H., L. X. zo dňa 10. augusta 1987 mala žalobkyňa udelené zamestnávateľom neplatené voľno po dobu nasledovania manžela F.. U. E. na expertíznu činnosť do republiky H.. Podľa žiadosti o starobný dôchodok bola žalobkyňa zamestnaná od 12. decembra 1977 do 18. augusta 1996 u zamestnávateľa J. a.s. X. a zároveň od 12. septembra 1988 do 15. júla 1990 bola zamestnaná u zamestnávateľa P. S. L. I. K., a v období od 11. januára 1993 do 31. decembra 1995 u zamestnávateľa S. L. I. G.. Z listu P.N. z 10.12. 1992 vyplýva, že P. požiadalo zamestnávateľa žalobkyne, aby jej bolo poskytnuté náhradné voľno bez nároku na náhradu mzdy po dobu služobného pridelenia jej manžela, ktorý ako pracovník P. ku dňu 21.12.1992 dlhodobo preložený k výkonu funkcie k čs. zastupiteľskému úradu v zahraničí. K tejto žiadosti zamestnávateľ žalobkyne J. a.s. X. vydal potvrdenie, ktorým potvrdzoval, že žalobkyni poskytuje od 1.1.1993 pracovné voľno bez nároku náhradu mzdy a to za obdobie pridelenia jej manžela k čs. zastupiteľskému úradu v zahraničí a že nemá námietok, aby žalobkyňa, ak to bude treba vstúpila počas doby pobytu v zahraničí do súbežného pracovného pomeru s P.. Súčasne oznámil dobu poskytnutia dovolenky a hrubý mesačný zárobok žalobkyne za posledných 12 mesiacov pred udelením neplateného pracovného voľna. Z pracovnej zmluvy zo dňa 8.9.1988 uzatvorenej medzi P. a žalobkyňou vyplýva, že účastníci zmluvy dojednali pracovný pomer na dobu určitú od 12.9.1988 do 31.5.1989. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi P. a žalobkyňou zo dňa 6.10.1989 vyplýva, že pracovný pomer dojednaný na dobu určitú do 31.5.1989 sa predlžuje do 30.6.1990 s tým, že ostatné ustanovenia pracovnej zmluvy ostávajú aj naďalej v platnosti. Zamestnávateľ žalobkyni potvrdením z 3.2.1997 potvrdil, že žalobkyňa za rok 1996 nemala žiadny príjem, nakoľko v dobe od 1.1.1996 do 18.8.1996 mala neplatené voľno. Listom z 10.8.1987 H. L. n.p. H., L. Q. X. potvrdili, že žalobkyni ako ich pracovníčke potvrdili neplatené voľno v zmysle jej žiadosti po dobu nasledovania jej manžela na expertíznu činnosť do republiky H.. 20. Podľa Uznesenia vlády č. 281 zo dňa 23. júna 1965 opatrením k vykonaniu Zákonníka práce, ktoré platilo pre organizácie na všetkých úsekoch národného hospodárstva, nesmú byť rozviazané pracovné pomery manželiek pracovníkov zastupiteľských úradov a medzinárodných organizácií a pracovníkov v obore zahraničného obchodu, ktoré nasledovali manžela do cudziny. Manželkám týchto pracovníkov sa počas pobytu v cudzine z tohto dôvodu poskytovalo pracovné voľno bez nároku na náhradu mzdy. 21. Podľa § 175 ods. 6, písm. a) vyhlášky č. 149/1988 Zb. sa za zamestnanie do 1.8.1991 považovala aj doba pobytu v cudzine, počas ktorej žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí. Pre zisťovanie priemerného mesačného zárobku sa však táto doba posudzovala ako náhradná doba. To znamená, že za obdobie pred 1. augustom 1991 sa doba pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil v zahraničí ako pracovník alebo ako expert na účely sociálneho zabezpečenia považovala za zamestnanie. To znamená aj v prípade, že takáto žena nebola v uvedenom období v žiadnom pracovnom pomere. Táto doba sa považovala na účely sociálneho zabezpečenia za dobu zamestnania, aj keď nebolo zaplatené poistné. Doba zamestnania podľa predpisov účinných pred 1.1.2004 predstavuje obdobie dôchodkového poistenia v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. 22. Suma starobného dôchodku sa podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu za obdobie dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1, tretia a štvrtá veta platia rovnako. Pričom podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 6 tohto ustanovenia rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Teda nie je najmenšia pochybnosť o tom, že rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú jednotlivé kalendárne roky obdobia dôchodkového poistenia, pričom sa z tohto rozhodujúceho obdobia podľa druhej vety tohto ustanovenia vylučujú obdobia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. 23. Zo správneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola účastná na dôchodkovom zabezpečení aj v rokoch 1988, 1989, 1993, 1994, 1995, pričom v týchto rokoch sprevádzala manžela v zahraničí, a preto ide o obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Toto nebolo medzi účastníkmi sporné. K takémuto záveru dospel aj žalovaný, ktorý to ale právne posúdil tak, že žalobkyni sa kryje doba pobytu v cudzine so zamestnaním na čiastočný pracovný úväzok, ktorý v týchto rokoch vykonávala na základe ďalších pracovných pomerov. Z ustanovenia § 63 ods. 6 vyplýva, že pokiaľ je tu obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak toto obdobie trvalo celý kalendárny rok, toto sa z rozhodného obdobia pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu vylučuje. Pokiaľ žalovaný vychádzal z takého skutkového stavu, že žalobkyni patria obdobia predmetných kalendárnych rokov do období dôchodkového poistenia v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a to z dôvodu, že pred rokom 1991 sa sprevádzanie manžela v zahraničí, ktorý tam pôsobil ako pracovník alebo expert považovalo za zamestnanie, alebo z titulu toho, že žalobkyňa mala rokoch 1993, 1994 a 1995 uzatvorený pracovný pomer so zamestnávateľom J. a.s., ktorý jej k uvedenému pobytu poskytol neplatené pracovné voľno a takýto skutkový stav neposúdil podľa § 63 ods. 6, druhá veta, tak vec nesprávne právne posúdil. 24. Zo správneho spisu vyplýva, že žalobkyňa v rokoch 1988, 1989, 1993, 1994 a 1995 bola v pracovnom pomere so zamestnávateľom J. a.s. X. s tým, že tento zamestnávateľ jej poskytol neplatené voľno za účelom sprevádzania manžela, ktorý pracoval ako pracovník alebo expert v zahraničí. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tieto skutočnosti právne posúdil tak, že žalobkyňa v tých rokoch bola dôchodkovo poistená z uvedeného titulu, pričom išlo o obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Takéto posúdenie nebolo medzi účastníkmi sporné. Žalovaný aj v kasačnej sťažnosti zdôraznil, že doba pre ktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí sa v súlade s § 175 ods. 6 vyhl. č. 179/1988 Zb. výslovne považovala za dobu zamestnania v období od 1.10.1988 do 31.7.1991. Z toho žalovanému vyplynulo, že doba pobytu v cudzine v rokoch 1993, 1994 a 1995, počas ktorej žalobkyňa sprevádzala manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí sa posudzuje ako obdobie dôchodkového poistenie, za ktoré nie je možné určiť osobný mzdový bod. 25. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že podľa § 175 ods. 6 vyhl. č. 149/1988 Zb. na účely sociálneho zabezpečenia je potrebné sprevádzanie manžela, ktorý pracoval v zahraničí ako pracovník alebo expert, považovať za zamestnanie v rokoch predchádzajúcich 1. augustu 1991. To znamená, že žalobkynino sprevádzanie manžela v cudzine, ktorý pracoval ako pracovník alebo expert v zahraničí sa za roky 1988 a 1989 na základe právneho predpisu považuje za zamestnanie a súbežné žalobkynino zamestnanie, ktoré mala v rokoch 1988 a 1989, možno považovať za súbeh zamestnaní, kedy by bolo možné zarátať toto súbežné zamestnanie na výpočet osobného mzdového bodu jedine v prípade splnenia podmienok podľa § 10 zákona č. 100/1988 Zb. a to, ak by to bolo pre žalobkyňu výhodnejšie, čo v preskúmavanej veci naplnené nebolo. 26. Pokiaľ ide o roky 1993, 1994 a 1995 žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol žiadnu argumentáciu, na základe ktorej dospel k tomu, že v rokoch 1993, 1994 a 1995 doba pobytu v cudzine žalobkyne, po ktorú sprevádzala manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí neposúdil ako dobu dôchodkového poistenia z titulu zamestnania. Nie je úlohou správneho súdu chýbajúcu argumentáciu žalovaného nahradiť. Možno poukázať na odôvodnenie rozhodnutia NS SR 7Sk/15/2018, ktorým bol predchádzajúci rozsudok správneho súdu zrušený, v ktorom tento uviedol, že doba poskytnutia neplateného voľna bez nároku na náhradu mzdy nie je poistnou dobou, a preto aj námietka žalobkyne spočívajúca v tom, že nebolo prihliadnuté na jej doby zamestnania, neobstojí. 27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď za dobu dôchodkového poistenia v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., teda za dobu zamestnania podľa predpisov účinných pred 1.1.2004 pri súbehu dvoch zamestnaní v období rokov 1988 a 1989 nepovažoval za dobu zamestnania pre žalobkyňu výhodnejšiu a následne na túto dobu sporného obdobia neaplikoval § 63 ods. 6, prípadne ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. a nevylúčil ju v celom jej rozsahu pri určení priemerného osobného mzdového bodu. 28. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nebolo v súlade so zákonom, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1, písm. c) SSP zrušil a súčasne zrušil aj predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 3, písm. a) SSP a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaný je pritom v ďalšom konaní viazaný vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu a to že v zmysle 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je obdobím dôchodkového poistenia to zamestnanie žalobkyne, ktoré je súčasne obdobím dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod a je potrebné naň aplikovať § 63 ods. 6 a 9 zákona č. 463/2003 Z. z.. 29. Pokiaľ ide o obdobie rokov 1993, 1994, 1995 bude úlohou žalovaného riadne odôvodniť, prečo tieto obdobia, ktoré nie sú náhradnými dobami, nepovažuje za obdobia zamestnania na účely sociálneho zabezpečenia podľa predchádzajúcich predpisov účinných pred 1.1.2004, a teda argumenty, pre ktoré pracovný pomer s neplateným voľnom na sprevádzanie manžela v cudzine, ktorý pracoval ako pracovník alebo expert v zahraničí, nepovažoval na účely sociálneho zabezpečenia za zamestnanie, resp. pre ktoré pracovný pomer s neplateným voľnom kritériá zamestnania na účely sociálneho zabezpečenia podľa predchádzajúcich predpisov nespĺňal. 30. Podľa § 167 ods. 1 SSP žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania, pretože bola v konaní úspešná. Žalobkyňa mala v tomto prípade plný úspech, nakoľko napadnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že si náhradu trov konania neuplatňuje, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.