Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoKR/2/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117201014 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117201014.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej, JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu: ADVO INSOLVENCY, k. s., Hollého 10, 949 01 Nitra, správca konkurznej podstaty úpadcu ELITECH, s. r. o., so sídlom M. M. Hodžu 9, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 553 701, proti žalovanému: EXTRABET s. r. o., so sídlom Hronské Kľačany 2, 935 29 Hronské Kľačany, IČO: 45 250 065, právne zast. Mgr. Štefanom Slováčikom, so sídlom advokátskej kancelárie Mostná 46, 949 01 Nitra, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cbi/3/2017 - 102 zo dňa 10.septembra 2018 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cbi/3/2017 - 102 zo dňa 10.septembra 2018 p o t v r dz u j e. II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom určil, že úhrady úpadcu z účtu vedeného v J., a. s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX žalovanému na jeho účet vedený v S. S. č. ú. XXXXXXXXXX/ XXXX: vo výške 10.000,-eur, vo výške 10.000,- eur, vo výške 2.000,- eur, vo výške 2.500,- eur, vo výške 5.000,- eur, vo výške 5.000,- eur, vo výške 3.000,- eur, vo výške 3.000,- ur, vo výške 3.000,- eur zo dňa 12. 02. 2015, vo výške 3.000,- eur, vo výške 3.000,- eur, vo výške 1.400,- eur zo dňa 18. 02. 2015, vo výške 1.600,- eur, vo výške 3.000,- eur, vo výške 1.000,- eur, vo výške 5.000,- eur, vo výške 3.000,- eur, vo výške 7.000,- eur, vo výške 13.000,- eur, vo výške 8.000,- eur, vo výške 5.000,- eur, vo výške 2.000,- eur, vo výške 4.000,- eur, vo výške 8.741,32 eur, vo výške 13.000,- eur, realizované v období od 5.1.2015 do 10.8.2015 sú voči veriteľom úpadcu, ktorí si riadne prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní 1R/6/2015 právne neúčinné, zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť správcovi sumu 115.241,32 eur do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu ELITECH, s. r. o. a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa 19.1.2017 určenia neúčinnosti právnych úkonov, a to bezhotovostných úhrad úpadcu žalovanému, ako spriaznenej osobe za rok 2015 v celkovej výške 115.241,32 Eur. Uviedol, že v roku 2015 prebiehalo voči dlžníkovi ELITECH, s. r. o., reštrukturalizačné konanie, ktoré bolo v zmysle uznesenia okresného súdu 1R 6/2015 zo dňa 18. 1. 2016, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 15/2016 dňa 25. 1. 2016 bolo zastavené a voči dlžníkovi začalo konkurzné konanie a následne bol vyhlásený na neho konkurz. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným existovali viaceré obchodnoprávne záväzkové vzťahy, na základe ktorých žalovaný úpadcovi dodával motorovú naftu a prenajímal mu vozidlá, na základe ktorých plnení boli potom vystavené žalovaným faktúry za rok 2015, ktoré žalobca citoval v žalobnom návrhu. Spoločnosť ELITECH, s. r. o., Banská Bystrica bola k dátumu 1.1.2015 v úpadku formou predĺženia podľa § 13 ods. 3 ZKR podľa zistenia okresného súdu. Napriek týmto skutočnostiam úpadca uhradil v období od 8.1.2015 do 10.8.2015 žalovanému viacerými bezhotovostnými platbami z účtu úpadcu na účet žalovaného sumu 115.241,32 eur, ktoré dátumy úhrad presne špecifikoval v návrhu. Konštatoval, že platby boli vykonané už aj v čase povolenej reštrukturalizácie na dlžníka ELITECH, s. r. o. „v reštrukturalizácii“. Podľa zistenia okresného súdu podľa súvahy k 31.12.2014 mala spoločnosť ELITECH, s. r. o. „v reštrukturalizácii“ záväzky vo výške 1.227.527,--eur, z ktorej sumy si väčšina veriteľov prihlásila svoje pohľadávky do konkurzného konania a tieto boli riadne zistené. Žalobca v konaní konštatoval zistený majetok patriaci do všeobecnej podstaty úpadcu vo výške 54.440,60 eur a zapísaný do oddelenej podstaty úpadcu v sume 100.000,--eur celkom tak 154.440,60 eur a zistené pohľadávky vo výške 613.581,08 eur, z ktorej suma pohľadávok 412.971,97 eur existovala už v čase vykonania napádaných právnych úkonov úpadcom žalovanému. Súd mal potom za to, že dôvodne podal žalobca odporovaciu žalobu, ktorou žiadal určiť neúčinnosť právnych úkonov úpadcu voči veriteľom konkurzného konania, keďže tieto úkony ukracujú uspokojenie prihlásených pohľadávok niektorých z veriteľov dlžníka. Navyše podľa zistenia okresného súdu uvedené platby vykonal úpadca voči žalovanému, ktorý je spriaznenou osobou podľa § 9 ZKR, lebo jediným spoločníkom a štatutárnym zástupcom úpadcu žalobcu a žalovaného je jedna a tá istá fyzická osoba U.. Z. L., D. A. XX, XXX XX P.. Okresný súd zdôraznil, že úpadok úpadcu bol preukázaný aj účtovnou závierkou za rok 2014 vypracovanou dňa 22.6.2015 a založenou v registri účtovných závierok za rok 2015 ako aj nasledujúcou účtovnou závierkou za rok 2015 vypracovanou dňa 18.2.2016. Mal ďalej za preukázané, že žalovaný túto vyvrátiteľnú domnienku o úpadku úpadcu nevyvrátil žiadnym listinným ani iným dôkazom. Tvrdenie žalovaného, že v čase vykonania úhrad úpadcom žalovanému uhrádzal záväzky aj iným veriteľom nielen žalovanému, o ktorej skutočnosti predkladal súdu hlavnú knihu analytickej evidencie úpadcu od 1.1.2016 do 31.1.2016 preukazoval len tú skutočnosť, že v danom období úpadca vykonal úhrady vo výške 26.803,88 eur a v ktorých sa nenachádza úhrada žalovanému. Uvedený listinný dôkaz však nepreukazuje tú skutočnosť, že v období január až august 2015, kedy dňa 10.8.2015 vykonal úpadca poslednú úhradu uvedenú žalobcom v žalobnom návrhu žalovanému, že by bol vykonal úhrady aj iným veriteľom, resp. by v jednom mesiaci viacerými platbami uhrádzal určité sumy tretím subjektom, ako je v prípade úhrad úpadcom žalovanému. Žalovaný podľa názoru okresného súdu z toho dôvodu nepreukázal svoje tvrdenie ohľadne vykonania úhrady v jednom období úpadcom tretím subjektom mimo žalovaného tak, ako to tvrdil vo vyjadrení k žalobe doručenej súdu dňa 10.3.2017. Okresný súd uzavrel, že v zmysle ust. § 153 CSP platí koncentračná zásada, a vyhodnotil návrhy na doplnenie dokazovania ako prostriedky procesnej obrany za nepredložené včas, keď žalovaný na pojednávaní uskutočnenom dňa 10.9.2015 predkladal výpis z účtu úpadcu za obdobie roku 2015 a žiadal vypočuť štatutára žalovaného, ktorého na termín 21.5.2018, ani na 10.9.2018 nezabezpečil. Na základe týchto skutočností okresný súd určil neúčinnosť týchto právnych úkonov voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania ELITECH, s. r. o. Banská Bystrica a zároveň v súlade s ust. § 63 ZKR zaviazal žalovaného zaplatiť správcovi do všeobecnej a konkurznej podstaty úpadcu sumu 115.241,32 eur, čo je hodnota vykonaných úhrad úpadcom žalovanému, ktorých úkonom správca úspešne odporoval. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100%. 2. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní sa bránil tým, že predložené výpisy jednoznačne preukazujú, že úhrady úpadcu boli vykonávané nielen pre žalovaného, ale aj pre ostatné subjekty, s ktorými úpadca spolupracoval v roku 2015, teda aj voči ostatným veriteľom. Z tohto dôvodu doložil k odvolaniu výpisy o úhrade iným subjektom ako dôkaz svojej argumentácie, na ktorú súd neprihliadal. Uvedené listinné dôkazy preukazujú tú skutočnosť, že v období január až august 2018 vykonával úpadca úhradu aj voči iným veriteľom, resp., že v jednom mesiaci viacerými platbami uhrádzal určité sumy, aj tretím subjektom, nielen spriaznenej osobe žalovanému. Zdôraznil, že žalovaný bol podporný subjekt, ktorý pomáhal uzdravovať úpadcu od jeho záväzkov, nejednalo sa preto o odporovateľné právne úkony z toho dôvodu, že by žalovaný krátil veriteľov, ale práve naopak išlo o dohodu, ktorú si medzi sebou žalovaný a úpadca dohodli a potrebovali na to, aby mohol úpadca fungovať. Zdôraznil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a z toho dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania. 3. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 4. Podľa §387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 5. Podľa §387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Podľa §383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 7. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým určil, že úhrady úpadcu z účtu vedeného v J., a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX žalovanému na jeho účet vedený v S. S., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX špecifikovaných voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní 1R/6/2015, je právne neúčinné. 8. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov, a to vykonaných platieb podľa špecifikácie v návrhu z účtu úpadcu na účet žalovaného v období od 5.1.2015 do 10.8.2015 v úhrnnej výške 115.241,32 eur, ktorú sumu súd uložil žalovanému zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca nepreukázal relevantným dôkazným prostriedkom, že by v rozhodnom období bol uhrádzal platby aj iným subjektom okrem žalovaného. Podľa zistenia okresného súdu v období od 8.1.2015 do 10.8.2015 úpadca uhradil v prospech žalovaného sumu 115.241,32 eur. V čase vykonania týchto platieb bol podľa zistenia okresného súdu úpadca v úpadku a v konaní pred okresným súdom na pojednávaní 10.9.2015 nepreukázal relevantným dôkazom platby v prospech tretích osôb. Okresný súd v súlade s ust. § 153 CSP, ktoré zakotvuje zásadu koncentrácie konania na ďalšie navrhované dôkazy zo strany žalovaného neprihliadol vzhľadom k tomu, že žalovaný bol poučený o predkladaní dôkazných prostriedkov najneskôr do prvého pojednávania. Žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania žalobcu. 9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 10. Podľa ust. § 3 ZKR 1) dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. 11. Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. 12. Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, 1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. 13. Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") 14. Podľa § 57 ods. 1 ZKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. 15. Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. 16. Podľa § 59 ods. 3 ZKR zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. 17. Podľa § 63 ods. 2 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou. 18. Základnou odvolacou námietkou žalovaného bolo jeho tvrdenie, že v rozhodnom období realizoval platby aj tretím subjektom okrem žalovaného a z toho dôvodu sa nemôže jednať o neúčinný právny úkon žalobcu, ukracujúci ostatných veriteľov. 19. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. V danej veci sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, rešpektujúc koncentračnú zásadu vyplývajúcu z ust. § 153 CSP, že žalovaný do skončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie, napriek poučeniu v predvolaní na pojednávanie, nepredložil relevantný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že sa nejedná o neúčinný právny úkon, ktorý ukracuje veriteľov v konkurznom konaní, ktorí si prihlásili voči úpadcovi svoje pohľadávky. Odvolací súd prisvedčil záveru okresného súdu v tom, že do rozhodnutia veci žalovaný nepredložil relevantný dôkaz o svojej obrane vznesenej v konaní pred súdom prvej inštancie. Koncentračná zásada zakotvená v ust. § 153 CSP jednoznačne určuje dokedy môže strana sporu predložiť doklady na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie bol nečinný, neprodukoval dôkazy na preukázanie svojej obrany, aj keď vedel, že na ňom spočíva dôkazné bremeno a tiež mal vedomosť o koncentračnej zásade, ktorá skutočnosť vyplývala zo spisového materiálu, a to predvolania na súdne pojednávanie. Z uvedených dôvodov ani odvolací súd neprihliadol na obranu žalovaného, pretože ako už bolo vyššie konštatované, do rozhodnutia súdu prvej inštancie nepredložil dôkaz o tom, že by v rozhodnom období bol realizoval platby aj tretím subjektom okrem žalovaného. 20. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené. 21. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými v Civilnom sporovom poriadku. 22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil. 23. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v nadväznosti na ust. §262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu. 24. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. §262 ods. 2 CSP. 25. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).